Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Angelika Sopoligová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/67/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211840
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7814211840.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátuJUDr.ĽubošaKunayaaJUDr.PetraTutkavsporežalobcov1)K..V.W.F.,C..F.,W..XX.X.XXXX,
F. C. XX a 2) Š. F., W.. XX. XX. XXXX, F. C. XX, obaja zastúpení právnou zástupkyňou JUDr. Erikou
Šimovou,advokátkousosídlomvKošiciach,Pribinova8protižalovanémuAllianz-Slovenskejpoisťovni,
a. s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 567,54 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/353/2014-182 zo dňa 02. januára 2020
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II.
II. P r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovanému 100% nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcom 1/, 2/ sa p r i z n á v náhrada trov konania v rozsahu 80 % zo strany žalovaného s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že pôvodne podanou žalobou sa žalobca
ako poistený domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 630,60 eur s príslušenstvom, titulom
poistného plnenia, na základe poistnej zmluvy č. 7300208438 pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenúprivýkonepovolania,spoistenímrizikaavšeobecnejzodpovednostizaškodu,ktorúpoistený
spôsobil svojmu zamestnávateľovi pri výkone povolania a to dňa 09.06.2011, v súvislosti s plnením
svojich pracovných úloh. Súd rozsudkom zo dňa 28.15.2012 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 630,60 eur istiny s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 20.10.2011 do zaplatenia, v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj trovy konania vo výške
518,05 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie
a Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 9Co/2011/2012 - 113 zo dňa 30.01.2014 zrušil rozsudok
prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 07.10.2014 konanie v časti o zaplatenie 63,06 eur s prísl. zastavil, z
dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom (spoluúčasť), kým konanie o zaplatenie sumy vo výške
567,54 eur s 9 % ročným úrokom od 25.04.2012 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom
konaní rozhodne aj o trovách tohto konania. Následne súd prvej inštancie vylúčenú časť na samostatné
konanie zapísal pod sp.zn. 8C/353/2014 s tým, že predmetom konania ostala suma vo výške 567,54
eur s príslušenstvom. Dňa 08.10.2015 súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 567,54 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.04.2012
do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiťžalobcovi trovy konania vo výške 1.592,13 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe
podanéhoodvolaniazostranyžalovanéhoKrajskýsúdvKošiciachrozsudkomzodňa06.04.2017,sp.zn.
3Co/123/2016 - 96 potvrdil rozsudok vo výroku o zaplatení sumy 567,54 eur a vo výroku o trovách
konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spojení
s výrokom o zaplatení príslušenstva z priznanej istiny. Dňa 27.05.2017 žalobca zomrel a do konania
vstúpili jeho právni nástupcovia, ktorí vzhľadom na to, že zo strany žalovaného došlo k úhrade istiny, ako
aj z dôvodu úmrtia ich otca, svoj návrh v časti uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 567,54 eur od 25.04.2012 do zaplatenia vzali späť a žiadali súd, aby konanie zastavil s tým, že
sa domáhali nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže žalovaný so späťvzatím žaloby
súhlasil, súd prvej inštancie podľa § 144 CSP, § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil a o nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z procesného
zastavenia konania, a to pomerného a keďže žalobcovia boli v predmetnom konaní neúspešní čo do
výšky sumy 63,06 eur istiny a úspešný čo do výšky 567,54 eur, tak úspech žalobcov je v rozsahu 90 %
a úspech žalovaného v rozsahu 10 % s tým, že úspech žalobcov v 1. a 2. rade je tak v rozsahu 80 %
(90 % - 10%) a preto súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %
s tým, že za základ pre určenie pomeru úspechu a neúspechu bral žalovanú istinu a nie príslušenstvo.
3. Proti uzneseniu v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný a to proti výroku o nároku na
náhradu trov konania, keďže mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že nesúhlasí so zdôvodnením súdu prvej inštancie, keďže na základe
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/123/2016 zo dňa 06.04.2017 bol potvrdený rozsudok
prvoinštančného súdu v časti o zaplatenie sumy 567,54 eur a zrušený rozsudok v časti príslušenstva s
tým,žeúhradapriznanejsumybolažalovanýmrealizovanádňa25.04.2017pospäťvzatížalobyvovýške
63,06eur,keďžepredmetomkonaniabolapôvodnežalovanáistinavovýške630,60eurapretoneobstojí
zdôvodnenie súdu, že žalobcovia vzali žalobu späť z dôvodu, že žalovaný plnil a uhradil žalovanú
istinu, keďže skutočným dôvodom bola nedôvodnosť tohto nároku, nakoľko sa jednalo o 10% výšku
zmluvne dojednanej spoluúčasti poistného na každej škodovej udalosti z výšky poistného plnenia, na
ktorúpoistenýnemánárokatotožalobcazohľadnilažvpriebehukonania,napriektomu,žetátookolnosť
vyplýva z dojednanej poistnej zmluvy a preto mu bola táto skutočnosť známa už pred podaním žaloby.
Rovnakodôvodomspäťvzatiapríslušenstvapohľadávkynebolaúhradažalovanejsumy,aleuvedomenie
sinedôvodnostiuplatňovanéhopríslušenstvapohľadávkyporozhodnutíodvolaciehosúdusodkazomna
ust. § 797 ods. 1 OZ, čím je pomer úspechu a neúspechu učinený súdom nesprávny a to aj s odkazom na
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Ncdo/1/2004zodňa27.04.2004,keďženamiesteboloajvziať
do úvahy nielen žalovanú istinu, ale aj žalované príslušenstvo s tým, že istina s kapitalizovaným úrokom
z omeškania ku dňu 25.04.2017 činí 930,46 eur, z toho istina je vo výške 567,54 eur a kapitalizovaný
úrok z omeškania tvorí 299,86 eur. Špecifikoval, že pokiaľ je prisúdený nárok - istina vo výške 567,54
eur a spävzatý nárok vo výške 63,06 eur + 299,86 eur, t.j. celkom v sume 362,92 eur, je nepochybné,
že v tejto časti žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko ku späťvzatiu žaloby nedošlo z
dôvodov na strane žalovaného, ale práve žalobcu, ktorý je tak povinný v zmysle Civilného sporového
poriadku znášať trovy konania. Tak úspech žalobcu je v rozsahu 60,99% a úspech žalovaného v rozsahu
39,01% a preto pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 60,99% : 39,01 %. Na základe uvedeného
potom žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania prináleží nárok na náhradu trov konania vo
výške 21,98% t.j. vo výške rozdielu medzi jeho úspechom a úspechom žalovaného (60,99% - 39,01%).
Vzhľadom na to, že konajúci súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania tak nepostupoval,
jeho rozhodnutie nie je správne a preto sa podaným odvolaním domáhame jeho zmeny.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ako prvé bolo namieste skúmať zavinenie
strany sporu na späťvzatí žaloby v kontexte skúmania aj procesného úspechu strany sporu, keďže
posudzovaním miery úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia súdu k žalobnému
petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci s tým, že kritérium procesného zavinenia je potrebné
posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana na konaní požadovala
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosť, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť s tým, aby
bolo konanie zastavené. V danom prípade sčasti je potrebné vychádzať z meritórneho úspechu a
neúspechu strán sporu so zreteľom aj na procesné zavinenie, na preukázané procesné zavinenie v
kontexte učineného späťvzatia žalobcu, ktoré vychádzalo z neskoršieho správania žalovaného, ktorý
v priebehu konania istinu zaplatil potom, čo sčasti vzal uplatnený nárok týkajúci sa istiny späť a
následne aj čo sa týka príslušenstva, berúc do úvahy, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanomdňa 7.10.2014 pripustil zmenu petitu pôvodnej žaloby a konanie v časti sumy predstavujúcej zmluvnú
spoluúčasť žalobcu zastavil a konanie o zaplatenie sumy 567,54 eur s príslušenstvom vylúčil na
samostatné konanie. Preto sa žalobcovia nestotožňujú s tvrdenými skutočnosťami žalovaného, dávajúc
do pozornosti aj citovaný rozsudok Krajského súdu Trenčín 27Co 69/2017 zo dňa 27.9.2017 a keďže
neúspech žalobcov je len v pomerne nepatrnej časti, je potrebné priznať žalobcom plný úspech.
Navrhovali potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne s tým, že si uplatnili nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.
5. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov opätovne poukazovali na skutočnosti uvádzané v
podanom odvolaní s tým, že si uplatnili nárok na náhradu trov konania.
6. Žalobca v podanom vyjadrení zotrval na skutočnostiach skôr uvádzaných v podaných vyjadreniach.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
preskúmal napadnutý výrok uznesenia o nároku na náhradu trov konania pod číslom II., ako aj konanie
mu predchádzajúce podľa § 379 CSP v spojení s § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 CSP v znení uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP
t.j. že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci vo vzťahu k pomeru úspechu strán v konaní, ktorý následne správne právne posúdil, ak zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania úspešným žalobcom. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k
zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré
uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
9. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že súd prvej inštancie mu nedôvodne uložil povinnosť náhrady trov konania v určenom rozsahu.
10. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v
spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá
úspech čiastočný, t.j. každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech
v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na
čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej
úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu
jednej zo strán sporu.
12.Pomernérozdelenietrovjejednakodrazomreálnehovýsledkusporuajednakpredstavujeprevenciu,
aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí.
13. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 90 % a neúspech
v rozsahu 10 % (v tejto časti bol úspešný žalovaný), t.j. v časti späťvzatia žaloby v istine vo výške
63,06 eur a keďže žalobca mal v konaní prevažujúci úspech, po porovnaní procesnej úspešnosti oboch
sporových strán (žalobca žiadal v konaní zaplatenie sumy 630,60 eura, avšak úspešný bol iba v časti
518,05 eura bez príslušenstva), ktoré vzal späť, keďže žalovaný istinu plnil a preto úspešný žalobca je
v rozsahu 80 %, nakoľko správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že základom pre stanovenie
pomeru úspechu a neúspechu je žalovaná istina a nie príslušenstvo.
14. Keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie mal prevažný úspech, správne postupoval súd
prvej inštancie, že tento založil mu aj nárok na pomernú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP
v rozsahu 80 %.15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody
a preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil vo výroku
pod č. II.
16. Výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná
strana sporu, v danom prípade žalobcovia a preto im súd priznal aj nárok náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu proti žalovanému.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.