Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/353/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211840
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814211840.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu U. F., nar. XX. X.

XXXX, bytom C. XX, právne zastúpený JUDr. Erikou Šimovou, advokátkou AK so sídlom v Košiciach,
Pribinova 8 proti žalovanej ALLIANZ - Slovenskej poisťovni, a. s. Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO:
00 151 700, o zaplatenie 567,54 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 567,54 Eur istiny s 9 % ročným úrokom z omeškania od
25. 4. 2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 592,13 Eur na účet právnej zástupkyne

žalobcu, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v M. F. a. s., v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca pôvodne podanou žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 630,60 Eur s 9,50 % úrokom z
omeškania ročne od 20. 10. 2011 do zaplatenia, z titulu náhrady poistného plnenia z poistenia
zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone povolania, v zmysle poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX
pre poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone povolania, v čase vzniku škodovej udalosti
(9. 6. 2011).

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 28. 5. 2012 zaviazal žalovanú zaplatením sumy 630,60 Eur istiny s 9,50
% úrokom z omeškania ročne od 20. 10. 2011 do zaplatenia a tiež aj zaplatením trov konania vo výške
518,05 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala žalovaná odvolanie odôvodňujúc to tým, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože

neprihliadolnavznesenúnámietkuabsenciedôvodovpreposkytnutiepoistnéhoplnenia,náhradupriznal
v rozpore s podmienkami poistnej zmluvy a príslušenstvo istiny priznal v rozpore s platnou právnou
úpravou. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

Zastávajúc názor, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v časovom rozmedzí od
8. 6. 2011 do 13. 6. 2011 boli vystavené tri zákazkové listy, proti rozsudku namietala, že súd priznal právo
na poistné plnenie, hoci nebolo relevantným spôsobom preukázané, kedy a ako došlo k poškodeniu

čelného skla na opravovanom motorovom vozidle (škodová udalosť). Považovala pritom za neprijateľné
zhojenie tejto nezrovnalosti súdom zvoleným odôvodnením, že v servise vykonávajúcom opravu vozidiel
bolo bežnou praxou čelné sklo objednávať do skladových zásob a že zákazkový list je len účtovným
dokladom o prevzatí na opravu potrebného materiálu zo skladu. Tvrdila, že zákazkový list nie je lenúčtovným dokladom, ale je dokladom pri zadaní zákazky s vymedzením jej predmetu a predbežnej ceny.
Namietala aj proti záveru súdu o pristavení opravovaného motorového vozidla do servisu 9. 6. 2011
vyvodeného zo záznamu o prevádzke daného vozidla z uvedeného dňa, ktorý podľa nej je v priamom

rozpore so zákazkovým listom vystaveným pre majiteľa opravovaného motorového vozidla už z 8. 6.
2011.

Nesúhlasila ani s odôvodnením súdu prvého stupňa ohľadom výšky škody vzniknutej na čelnom skle
opravovaného motorového vozidla. Skutočnosť, že staré poškodené čelné sklo bolo vymenené za nové,

podľa odvolateľa ešte neznamená, že takto vynaložené náklady, či hodnota nového skla predstavujú
skutočnú výšku škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá svojmu zamestnávateľovi, podľa ustanovenia
§ 186 ods. 1 ZP v spojení s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktoré odkazujú
aj ustanovenia VPP Z (čl. 1). Zastávala preto názor, že skutočná škoda mala byť posúdená v zmysle
ustanovenia § 442 a nasl. Obč. zák.

Zotrvávala na stanovisku, že poškodený zamestnávateľ ako platiteľ DPH má nárok na jej odpočet, t.
j. právo uplatniť si jej vrátenie od štátu, preto túto daň je potrebné odpočítať z predmetnej škody na
opravovanom motorovom vozidle, inak prijatím takéhoto plnenia dochádza k bezdôvodnému obohateniu
poškodeného zamestnávateľa, čo nemôže požívať ochranu súdu.

Súdu prvého stupňa vytýkala, že žalovaná istina je v rozpore s článkom 8 VPP - Z o spoluúčasti žalobcu
ako poisteného vo výške 10 %.

Ohľadom priznaných úrokov z omeškania rozsudok považovala za nepreskúmateľný, pretože súd
prvého stupňa nijako neodôvodnil, z akých dôvodov tieto priznal od 20. 10. 2011. So zreteľom na

skutočnosť, že žalobca škodu zamestnávateľovi nahradil až 24. 4. 2012, zastávala názor, že poisťovateľ
do omeškania sa nemohol dostať už 20. 10. 2011. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa
aktívne vecne legitimovaným v tomto spore stal až nahradením škody zamestnávateľovi, trovy žalobcom
vynaložené do 24. 4. 2012 nepovažovala za účelné.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Zastával názor, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v danom spore je daná momentom
uzavretia poistnej zmluvy s poisťovateľom, a preto považoval za právne bezvýznamnú skutočnosť, či
on ako zamestnanec zamestnávateľovi spôsobenú škodu nahradil, alebo nie. Za podstatnú považoval
skutočnosť, že poisťovateľ z posudzovanej poistnej zmluvy odmietol poskytnúť poistné plnenie tak

poškodenému zamestnávateľovi, ako aj samotnému žalobcovi ako poistenému, o čom žalobca bol
informovaný oznámením poisťovateľa zo dňa 4. 10. 2011, o skončení šetrenia potrebného na zistenie
rozsahu poisťovateľa plniť. S poukazom na čl. 5 ods. 1 písm. c) VPP - Z zastával preto názor, že počnúc
dňom 20. 10. 2011 poisťovateľ preukázateľne sa dostal do omeškania s výplatou poistného plnenia
žalobcovi, a preto aj súd prvého stupňa správne rozhodol o počiatku omeškania.

Pokiaľ sa odvolateľ dovolával aplikácie ustanovenia § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca
mal za to, že rozsah poškodenia čelného skla opravovaného motorového vozidla vylučoval iný spôsob
opravy, než výmenu skla za nové čelné sklo, z ktorého dôvodu uvedenie veci do predošlého stavu bolo
možné zabezpečiť len nákupom nového skla a jeho následnou montážou do vozidla, cena ktorých preto

je skutočnou hodnotou nákladov vynaložených poškodeným zamestnávateľom na nákup, výmenu a
montáž skla. Keďže poškodený zamestnávateľ následne žalobcovi titulom škody vyčíslil cenu týchto
nákladov vo výške žalovanej istiny, ktorú žalobca zamestnávateľovi napokon aj nahradil, považoval za
špekulatívnu odvolaciu námietku o údajnom bezdôvodnom obohatení zamestnávateľa, titulom náhrady
škody od zamestnanca uplatňujúceho si aj DPH.

Krajský súd v Košiciach bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v zmysle § 214 ods. 2 OSP,
preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h) OSP). V
odôvodnení svojho rozsudku okrem iného uviedol, že z hľadiska skutkového stavu v posudzovanej veci

bolozistené,žežalobcaakopoistníkazároveňajpoistenýsožalovanouakopoisťovateľomsúčinnosťou
od 11. 7. 2008 uzavrel poistnú zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone
povolania (automechanik), počas trvania pracovného vzťahu u zamestnávateľa O. E.. L.., dňa 9. 6.
2011 v dôsledku zavineného konania žalobcu, v rámci plnenia pracovných úloh v súvislosti s opravoumotorového vozidla zn. C. - Y. X. Q. XXX E. došlo k poškodeniu vnútornej strany čelného skla daného
motorového vozidla, škodová komisia dňa 9. 6. 2011 o tom spísala zápisnicu, v ten istý deň poistná
udalosť bola hlásená poisťovateľovi, poškodené čelné sklo na danom motorovom vozidle servisom bolo

vymenené za nové, jeho hodnota vrátane montáže bola 630,60 Eur, poisťovateľ z posudzovanej poistnej
zmluvy neplnil. V súvislosti so skutočnosťou, že aktuálnym zamestnávateľom žalobcu na rozdiel od
zamestnávateľa uvedeného v poistnej zmluve (O. E.. L..) v rozhodnom čase bola obchodná spoločnosť
O. M. L.. C.. I.. konštatoval, že ide len o zmenu označenia zamestnávateľa a že poisťovateľ od 9. 6.
2011 preukázane disponoval informáciou, že zamestnávateľom žalobcu je O. M. L.. C.. I..

Otázku poistenia zodpovednosti za škodu je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o poistných zmluvách. Súd prvého stupňa daný právny vzťah nepodriadil pod príslušné
ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. V odôvodnení rozsudku citoval pre posudzovaný prípad
nerelevantné všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve (§ 788 a 797 ods. 1)
z ktorých vyvodil, že právo na plnenie z poistnej zmluvy má žalobca, pretože poistenie sa vzťahuje na

jeho zodpovednosť za škodu a aj keď síce uzavrel poistnú zmluvu s poistným plnením v prospech tretej
osoby (§ 794 Obč. zák.), zachováva sa mu právo na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú
pri výkone povolania poškodenému zamestnávateľovi. Ustanovenie § 797 ods. 1 Obč. zák. na poistenie
zodpovednosti za škodu však možno aplikovať len v tom prípade, ak v Občianskom zákonníku nie je
ustanovené inak.

Odvolací súd konštatoval, že súdom prvého stupňa zistený skutkový stav sčasti nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, keďže súd prvého stupňa nezisťoval všetky pre rozhodnutie veci rozhodné
skutočnosti a vec aj nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
(§221 ods. 1 písm. h) OSP).

Súd prvého stupňa pochybil aj pokiaľ neprihliadol na zmluvne dohodnutú (č. l. 8 od. 1/ VPP - Z) výšku
podielu, ktorým sa poistený zúčastňuje na poskytnutom poistnom plnení (spoluúčasť). Krajský súd v
ďalšom konaní uložil súdu prvého stupňa vykonať potrebné dokazovanie za účelom preukázania, v
ktorý deň došlo ku škodovej udalosti, či k nej došlo zavineným porušením povinností zamestnanca

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním počas trvania pracovného vzťahu a počas
trvania poistenia a tiež za účelom posúdenia otázky zmeny zamestnávateľa žalobcu, u ktorého došlo
ku škodovej udalosti v porovnaní s tým, ktorý je uvedený v poistnej zmluve a zistenia, kedy došlo k
oznámeniu tejto skutočnosti poisťovateľovi.

Ďalej uložil súdu prvého stupňa nepochybne preukázať, či udalosť, o ktorej sa žalobca domnieva, že je
poistnou udalosťou, skutočne je touto udalosťou, t. j. či žalobcovi ako poistenému zamestnancovi vôbec
vznikla povinnosť poškodenému zamestnávateľovi nahradiť škodu, ktorá týmto poistením je krytá. Pre
stanovenie rozsahu, v akom poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie žalobcovi, vychádzajúc z
článku 7 ods. 2 a 3 VPP - Z bude potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia

§ 186 ZP a prihliadať aj na spoluúčasť poisteného dohodnutú v článku 8 ods. 1 VPP. Keďže poisťovateľ
namieta, že DPH nie je škodou zamestnávateľa, bude potrebné touto otázkou vecne sa zaoberať.

Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti
poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi
nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

V zmysle § 822 a 823 Občianskeho. zákonníka, veta pred bodkočiarkou z poistenia zodpovednosti za

škodu poistený má právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho podľa poistných podmienok
nahradil škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Náhradu platí poistiteľ poškodenému. V zmysle VPP - Z
poisťovateľa, ktoré podľa § 788 ods. 3 Obč. zákonníka, sú súčasťou poistnej zmluvy, z ktorej ustanovení
(článkov) v nasledujúcom texte je citované, poistenie založené posudzovanou poistnou zmluvou sa
vzťahuje na všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorú poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi

zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, počas
trvania pracovného vzťahu a počas trvania poistenia, ak táto jeho zodpovednosť vznikla podľa
ustanovení Zákonníka práce, alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu SR, upravujúceho
pracovný vzťah medzi poisteným a zamestnávateľom. Poistnou udalosťou pritom sa rozumie vznikpovinnosti poisteného poškodenému zamestnávateľovi nahradiť škodu, ktorá je krytá týmto poistením
(čl. 2 ods. 1, 11 ods. 19). Zamestnávateľom sa rozumie právnická alebo fyzická osoba so sídlom alebo
miestom podnikania v SR, uvedená v poistnej zmluve alebo poisťovateľovi oznámená počas trvania

poistenia, s ktorou poistený je v pracovnom vzťahu (čl. 11 ods. 4), poisteným je žalobca (čl. 11 ods. 3).
V zmysle čl. 9 ods. 2, 11 ods. 2 akákoľvek zmena poistnej zmluvy - údajov v poistnej zmluve sa môže
urobiť len na základe písomnej dohody poistníka a poisťovateľa. Poistníkom v danom prípade je žalobca
ako fyzická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela a je povinná platiť poistné.

V zmysle čl. 4 ods. 1 písm. d) VPP žalobca ako poistník je povinný poisťovateľovi písomne oznámiť
zmenu zamestnávateľa uvedeného v poistnej zmluve, s uvedením mena, sídla a identifikačného čísla
nového zamestnávateľa tak, aby toto oznámenie poisťovateľovi bolo doručené najneskôr v deň nástupu
dopracovnéhovzťahuunovéhozamestnávateľa.Akpoistníkoznámizmenuzamestnávateľa,podľačl.4
ods. 1 písm. d), v zmysle čl. 9 ods. 4 odo dňa nástupu do pracovného vzťahu u nového zamestnávateľa,
najskôr však odo dňa, kedy je poisťovateľovi zmena zamestnávateľa oznámená, poistenie sa vzťahuje

už iba na zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú novému zamestnávateľovi, v súlade s
ustanoveniami VPP - Z.

V zmysle čl. 4 ods. 2 písm. a) až e) VPP žalobca ako poistený o. i., je povinný poisťovateľovi písomne
oznámiťvznikškodovejudalosti,najneskôrdo15dnípojejvzniku,odpovedaťpravdivoaúplnenaotázky

poisťovateľa týkajúce sa vzniku, príčiny, priebehu a rozsahu škodovej udalosti, poskytnúť mu súčinnosť
potrebnú na zistenie príčiny a výšky škody, predložiť mu písomný doklad, ktorým si zamestnávateľ u
poisteného uplatnil nárok na náhradu škody a predložiť mu iné doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada
a umožniť mu vykonanie vyšetrenia o príčinách a rozsahu vzniknutej škody. Škodovou udalosťou, v
zmysle čl. 11 ods. 17 VPP pritom sa rozumie udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku povinnosti

poisťovateľa plniť, nastala počas trvania pracovného vzťahu a zároveň počas trvania poistenia.

Ak žalobca (či už ako poistník alebo ako poistený) poruší o. i., aj zhora vymenované povinnosti uložené
v čl. 4, poisťovateľ má právo poistné plnenie primerane znížiť (čl. 5 ods. 3 VPP ).

Ak poistený sám nahradil zamestnávateľovi spôsobenú škodu, v zmysle čl. 7 ods. 2 a 3 VPP poisťovateľ
v prípade predchádzajúceho kladného zhodnotenia skutočností týkajúcich sa vzniku práva na poistené
plnenie, poskytne poistné plnenie poistenému vo výške stanovenej poisťovateľom podľa VPP - Z, t. j.
v rozsahu, v ktorom poistený je povinný škodu nahradiť podľa ZP alebo iného všeobecne záväzného
právneho predpisu SR, ktorý upravuje pracovný vzťah medzi poisteným a zamestnávateľom, a to v

mene platnej na území SR, maximálne do výšky poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve. V zmysle
§179 ods. 1 a 2 a 186 ods. 1 a 2 zamestnanec, ktorý zamestnávateľovi zodpovedá za škodu (t. j. za
škodu, ktorú zamestnávateľovi spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním, pričom okrem prípadov, keď zamestnanec zodpovedá za schodok podľa
§ 182 ZP alebo za stratu zverených predmetov, podľa §185 ZP, zamestnávateľ je povinný preukázať

zamestnancovo zavinenie), je povinný zamestnávateľovi nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak
škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca
požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ od zamestnanca požaduje, u
jednotlivého zamestnanca pritom nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného
mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. V prípade, že ide o škodu na

veci, v zmysle čl. 7 ods. 6 VPP pri určení jej výšky poisťovateľ vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.
Pri určení tejto ceny vychádza z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na vek, amortizáciu a funkčnosť veci,
ako aj s prihliadnutím na prípadný nárast ceny veci, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci.

Vychádzajúc z čl. 8 ods. 1 v spojení s čl. 11 ods. 24 VPP, poistený na poskytnutom poistnom plnení z

každej škodovej udalosti sa podieľa spoluúčasťou vo výške 10 %.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) VPP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia
vyšetrenia nevyhnutného na zistenie rozsahu a povinnosti plniť alebo po obdŕžaní právoplatného
rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu o výške náhrady škody. Právo odmietnuť poistné

plnenie z poistnej zmluvy poisťovateľ má len v prípade, ak až po poistnej udalosti sa dozvie, že
jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede poistníka alebo
poisteného nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola podstatná pre uzavretie poistnej zmluvy
(čl. 5 ods. ods. 2 písm. a/).Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a posudzovanej poistnej zmluvy v spojení so zmienenými
poistnými podmienkami (VPP - Z) je zrejmé, že v prípade ak poistený, ktorý zamestnávateľovi nahradil

škodu, uplatní právo na plnenie z poistnej zmluvy vzťahujúcej sa na poistenie jeho zodpovednosti za
škodu, spôsobenú pri výkone povolania, predovšetkým je potrebné nesporne zistiť či vôbec, kedy a
akým spôsobom došlo ku škodovej udalosti, t. j. udalosti, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku povinnosti
poisťovateľa plniť, či udalosť nastala počas trvania pracovného vzťahu a zároveň počas trvania poistenia
a či táto zároveň je aj poistnou udalosťou, t. j. či poistený za škodu zodpovedá podľa ZP. Vzhľadom

na to, že v posudzovanom prípade žalobca zamestnávateľovi škodu nahradil (24. 4. 2012), v prípade
že poistiteľovi vznikla povinnosť plniť, pre zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie poistenému, je nevyhnutné zistiť rozsah, v ktorom poistený je povinný škodu nahradiť podľa ZP,
t. j. zistiť, v čom spočíva skutočná škoda zamestnávateľa a aká je jej výška, v prípade, že ide o vecnú
škodu, vychádzať z jej nadobúdacej ceny s prihliadnutím na vek, amortizáciu a funkčnosť veci a zisťovať
tiež priemerný mesačný zárobok žalobcu v rozhodnom období a následne v zmysle zmluvy prihliadať aj

na spoluúčasť poisteného. Vzhľadom na skutočnosť, že aktuálnym zamestnávateľom žalobcu na rozdiel
od zamestnávateľa uvedeného v poistnej zmluve (O. E.. L..) je obchodná spoločnosť O. M. L.. C.. I.., je
potrebné zistiť, či ide o toho istého zamestnávateľa a následne v zmysle zmienených VPP - Z, posúdiť
následky prípadného porušenia povinnosti ustanovenej v čl. 4 ods. 1 písm. d) tak z hľadiska vzniku, ako
aj z hľadiska rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie poistenému.

V priebehu konania, po zrušení prvostupňového rozsudku Krajským súdom v Košiciach, žalobca v
predmetnej veci požiadal o zmenu petitu žaloby, v zmysle ktorého sa domáha zaplatenia sumy 567,54
Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25. 4. 2012 do zaplatenia, zaplatenia súdneho poplatku v
sume 38,- Eur, ako aj trov právneho zastúpenia. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 63,06 Eur istiny s 9

% ročným úrokom z omeškania od 25. 4. 2012 do zaplatenia zobral späť, v ktorej časti žiadal konanie
zastaviť. Súd uznesením na pojednávaní dňa 7. 10. 2014 pripustil zmenu petitu žaloby a konanie v
časti o zaplatenie 63,06 Eur, t. j. sumy, ktorá suma predstavuje spoluúčasť žalobcu, resp. výšku jeho
podielu, ktorým sa žalobca zúčastňuje na poskytnutom poistnom plnení a ktorá bola zmluvne dohodnutá
v poistnoprávnom vzťahu zastavil, kým konanie o zaplatenie 567,54 Eur istiny s 9 % ročným úrokom z

omeškania od 25. 4. 2012 do zaplatenia, vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní súd rozhodne
aj o trovách tohto konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 11. 2014. Predmetom tohto
konania takto zostala suma 567,54 Eur s prísl.

Tunajší súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a s poukazom na jeho vyššie uvedené

rozhodnutie doplnil už vykonané dokazovanie a to dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom
svedkov - V. S., M. Q., H.A. I., oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi - poistnou zmluvou
zo dňa 10. 7. 2008, potvrdením o poistení zo dňa 22. 7. 2008, všeobecnými poistnými podmienkami,
pracovnou zmluvou žalobcu, popisom pracovnej činnosti žalobcu, zápisnica zo škodovej komisie zo dňa
9. 6. 2011, záznamom o prevádzke vozidla č. 20 302 70 zo dňa 9. 6. 2011, faktúrou č. 201106060 zo dňa

13. 6. 2011, fotokópiou skladovej evidencie, faktúrou č. 20111418 zo dňa 2. 6. 2011, zákazkovým listom
zo dňa 13. 6. 2011, faktúrou zo dňa 13. 6. 2011, dokladom o úhrade zo dňa 16. 6. 2011, odpoveďou na
výzvu k škodovej udalosti zo strany žalovaného, ukončením likvidácie zo dňa 4. 10. 2011, výzvou na
plnenie zo dňa 30. 11. 2011 - adresované E. L. T., faktúrou E. E. zo dňa 2. 5.2011, zákazkovým listom
zo dňa 12. 5. 2011, písomnou upomienkou spoločnosti WEXIM Truck s. r. o. adresovanej žalobcovi

zo dňa 18. 11. 2011, odpoveďou na výzvou k škodovej udalosti zo dňa 4. 1.2012, hlásením škodovej
udalosti zo dňa 14. 7. 2011, zápisnicou škodovej udalosti firmy z 9. 6.2011, záznamom z rokovania s
poisteným zo dňa 25. 9. 2011, vyjadrením spoločnosti E. V. zo dňa 7. 8. 2014, písomnými vyjadreniami
žalobcu a žalovanej, výpisom z obchodného registra spoločnosti O. M. L.. C.. I.. C., pripojeným spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 8C/48/2012 celým obsahom spisu, všeobecnými poistnými podmienkami pre

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi,
ktoré sú súčasťou spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca naďalej trval na žalobnom návrhu a zastával názor, že vykonaným dokazovaním preukázal

dôvodnosť návrhu a to výsluchom svedkov, dôkaznými listinami, keď nesporne bol ustálený dátum
samotného vzniku škody, ako aj jej výšky. samotný vznik škody. Poukázal na ustanovenie čl. 7 ods.
6/ VPP, podľa ktorých poisťovateľ pri určení výšky škody na veci, vychádza z ceny veci v čase vzniku
škody. Na základe vyššie uvedeného, žalobca preukázal túto škodu a tým, že žalobca zaplatil škoduzamestnávateľovi, vznikol mu nárok na náhradu poistného plnenia v žalovanej výške. V súvislosti
so započítaním DPH do skutočnej škody mal za to, že pokiaľ by si škodu voči poisťovni uplatnil
zamestnávateľ žalobcu, tak tá by bola plnená bez nároku na DPH, ale keďže si škodu uplatnil poistený

- fyzická osoba - zamestnanec, tak skutočnou škodou sa musí rozumieť cena veci, ktorú zaplatil so
započítaním DPH.

Žalobca poukázal na to, že žalovaná počas písomnej komunikácie s ním, ako aj so zamestnávateľom,
neodmietla náhradu poistného plnenia, titulom toho, že žalobca neoznámil zmenu zamestnávateľa,

prípadne si nesplnil inú povinnosť, v zmysle VPP. Poisťovňa mala možnosť v zmysle VPP krátiť
poistné plnenie, prípadne poistné plnenie zamietnuť, čo sa nestalo, pretože poisťovňa zamietla náhradu
poistného plnenia z dôvodu, že jej nebolo preukázané, kedy presne došlo k poškodeniu čelného skla
a kedy došlo ku kúpe nového čelného skla, z tohto dôvodu nemohla poisťovňa vysporiadať nárok
žalobcu na náhradu poistného plnenia. Naviac poisťovňa neplnila a to napriek tomu, že zamestnávateľ
relevantnými dôkazmi preukázal kedy a ako sa škoda riešila. Je preto logické, že žalobca, ktorý škodu

zaplatil,dôvodnesižiadalplnenieodpoisťovnevrátiť.Poisťovňaodmietlaplniťpoistnézamestnávateľovi
aj žalobcovi. Žalobca bol nútený škodu zaplatiť v priebehu konania a je tu preto právny nárok
na refundáciu, už zaplatenej škody zo strany poisťovne. Podľa čl. 7 ods. 2, VPP, ak poistený v
danom prípade žalobca nahradil sám zamestnávateľovi spôsobenú škodu, poisťovateľ po zhodnotení
skutočností, týkajúcich sa vzniku práva na poistné plnenie, poskytne poistné plnenie poistenému vo

výške stanovenej poisťovateľom podľa VPP. Žalobca má za to, že bolo preukázané, že žalobca
spôsobil škodu z nedbanlivosti tým, že pri preberaní vozidla si nepreveril, či všetky súčasti kabíny boli
pripevnené a riadne zabezpečené. Nepreveril si to ani pri vyklopení kabíny vozidla, kedy hasiaci prístroj
sa uvoľnil a rozbil čelné sklo na vozidle. Je takto preukázaná príčinná súvislosť medzi nedbanlivostným
konaním žalobcu a vzniknutou škodou. Zdôraznil, že poisťovňa nezamietla plnenie pre porušenie VPP,

pokiaľ by poisťovňa zamietla poistné plnenie žalobcovi, z dôvodu porušenia niektorého článku poistných
podmienok, bol by návrh koncipovaný inak.

Žalovaná naďalej namietala dôvodnosť uplatňovaného nároku, mala za to, že ani potom, čo bolo
doplnené dokazovanie, žalobca nepreukázal, aby došlo ku škode tak, ako to tvrdil, keďže listinné dôkazy

sú v rozpore s jeho tvrdením. Naviac zdôraznila, že zamestnávateľom žalobcu bola spoločnosť O. E..
L.. v čase, keď uzatváral predmetnú poistnú zmluvu, pričom škoda mala vzniknúť spoločnosti O. M. L..
C.. I.., a ako vyplýva aj z výpisu Obchodného registra je zrejmé, že sa jedná o dve rozdielne spoločnosti
a teda, že došlo k zmene zamestnávateľa, v zmysle novej uzatvorenej pracovnej zmluvy žalobcu od
1. 6. 2011. Túto skutočnosť žalobca žalovanej v rozpore s čl.4 VPP oznámil, až dňa 12. 12. 2011 a to

žiadankou, ktorou žiadal vykonať zmenu zamestnávateľa. Žalobca nepostupoval v zmysle čl.4 VPP, v
súvislosti s oznámením zmeny zamestnávateľa.

Podľa názoru žalovanej žalobca bezpečne nepreukázal, kedy a za akých okolností malo dôjsť ku vzniku
škody pre nového zamestnávateľa, pričom už skôr žalovaná poukázala na zákazkové listy, ktoré boli

vystavené dňa 8. 6. 2011, z ktorých je zrejmé, že už v tom čase boli na predmetnom motorovom vozidle
vykonávané opravy a zároveň bol predložený zákazkový list zo dňa 13. 6. 2011. Všetky položky z týchto
oboch zákazkových listov boli premietnuté vo faktúre, vystavenej dňa 13. 6. 2011 spoločnosťou O. M.
L.. C.. I.., číslo XXXXXXXXX. Zároveň bol predložený aj zákazkový list zo dňa 13. 6. 2011, vystavený
pre klienta R. Š., z ktorého bolo zrejmé, že sa jedná o dodávku čelného skla s montážou a s lepiacou

sadou pre toto čelné sklo. Ani túto skutočnosť žalobca dostatočne neozrejmil a to, že prečo už dňa 9.
6. 2011 bola vykonaná zápisnica škodovej komisie firmy, v ktorej je zamestnaný. Žalovaná mala za to,
že tieto dôkazy a časový nesúlad jednotlivých písomných dôkazov je natoľko závažný, že spochybňuje
nárok žalobcu, na akékoľvek poistné plnenie a z tohto dôvodu žiadala žalobný návrh zamietnuť v celom
rozsahu a priznať trovy konania.

V súvislosti so zákazkovým listom, zo dňa 13. 6. 2011, číslo zákazky 10719 a zákazkovým listom zo
dňa 8. 6. 2011 číslo zákazky 10684, bol premietnutý do faktúry, ktorú vystavoval O. M. L.. C.. I.. pre
odberateľa R. Š., pričom z týchto zákazkových listov je zrejmé, že sa v tomto čase vykonávali aj práce,
nakoľko sú položkovite v týchto zákazkových listoch vymenované. Zákazkový list - ďalší - zo dňa 13. 6.

2011 pod číslom 10727 bol vystavený pre klienta R. Š., jedná sa o čelné sklo Y. s montážou a lepiacou
sadou na toto čelné sklo, pričom poukázala na to, že škodová komisia už zasadala dňa 9. 6. 2011, kde
mala byť predpísaná náhrada škody zamestnancovi v uvedenej výške 630,- Eur. To, že zamestnanecuhradil škodu, neznamená automaticky povinnosť poisťovne túto škodu refundovať a tým nezhojil ani
nezrovnalosti v súvislosti s tým, či, kedy a ako došlo k tejto škode.

V súvislosti s povinnosťami poisteného poukázala aj na článok 4 ods. 3/ VPP, keď poistený je povinný
postupovať v konaní náhrady škody v súlade s pokynmi poisťovateľa a bez súhlasu poisťovateľa, okrem
iného nemôže uznať povinnosť nahradiť škodu a jej výšku.

Svedok V. S., ktorý je konateľom, spolumajiteľom a riaditeľom spoločnosti O. M. L.. C.. I.., ktorá

spoločnosť bola založená v r. 2010 vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosti O. M. L.. C.. I..
predchádzala spoločnosti O. E.. L.., ktorá spoločnosť sa dostala do konkurzu a následne O. M. L.. C..
I.. prevzala všetkých zamestnancov, ako aj všetky činnosti z predchádzajúcej spoločnosti, hlavne čo
sa týka servisu. S pracovníkmi boli podpísané aj nové zmluvy, nemenilo sa pracovné zaradenie, ani
mzda pracovníkov, všetko zostalo tak, ako to bolo v pôvodnej spoločnosti. K škodovej udalosti svedok
uviedol, že zamestnanec spoločnosti E. ich navštívil po uplynutí 3 mesiacov po škodovej udalosti za

účelom prešetrenia veci s tým, že sa dotazoval, ako môže dokázať to, že škodová udalosť nebola len
tak uhratá, keďže nadobúdacia faktúra na čelné sklo bola staršia dátumovo, ako došlo k poistnej
udalosti. Svedok vysvetlil zamestnancovi spoločnosti E., že čelné sklá na predmetné motorové vozidlá
mali stále skladom. Svedok zdôraznil, že spoločnosť má ročný obrat okolo 1 a pol milióna Eur a škoda
sa v podstate mohla uplatniť aj cez ich poistenie, ale tým, že zamestnanec mal svoje poistenie, uplatnil

si to on, na základe svojej poistnej zmluvy. V čase poistnej udalosti bol žalobca u nich zamestnancom.
K vzniku škody svedok uviedol, že škoda vznikla nedbalosťou mechanika, keď pri sklopení kabíny bolo
potrebné prezrieť celý obsah kabíny, čo zrejme zamestnanec opomenul a pri sklopení kabíny sa uvoľnil
hasiaci prístroj, ktorý bol uložený za sedadlom a rozbil čelné sklo, ktorú skutočnosť potvrdili aj ďalší
mechanici v dielni. Mechanik im následne zahlásil predmetnú udalosť, v dôsledku čoho mu bol daný

príkaz na výmenu skla, ktorá výmena sa hneď zrealizovala, keďže na sklade bolo čelné sklo, mali ho
skladom. Čelné sklá sa stále doobjednávali, pokiaľ už na sklade neboli, pretože ich často potrebovali pri
výkone prác. Po poistnej udalosti zamestnanec poistnú udalosť nahlásil poisťovni E. v C., kde predložil aj
faktúru a záznam škodovej komisie, výška škody za čelné sklo bola vyfakturovaná vrátane DPH, keďže
spoločnosť môže účtovať sumu len vrátane DPH, pritom bola suma uvedená len minimálna, t. j. za tovar

a vykonanú prácu. V porovnávaní s inými servismi predmetná výmena by stála minimálne 830,- Eur.
Záznam škodovej komisie bol spísaný spolu aj s pánom H. I., ktorý je spolumajiteľom spoločnosti a za
prítomnosti pána F. - žalobcu. Záznam bol urobený na základe ohliadky poškodeného čelného skla na
vozidle. S náhradou škody sa so zamestnancom dohodli, že počkajú s úhradou, keďže zamestnanec
sa vyjadril, že škodu naraz nevie uhradiť, vzhľadom na jeho sociálne pomery, ako aj na úmrtie jeho

manželky. Naviac mali za to, že poisťovňa E. si bude plniť svoje povinnosti, keďže ich zamestnanec platil
poistku skoro 30 rokov. Svedok vo svojej výpovedi zdôraznil, že záznam škodovej komisie bol napísaný
hneď po škodovej udalosti, dňa 9. 6. 2011. Pokiaľ žalovaná udáva, že zákazkový list je z neskoršieho
dátumu, k tomu svedok uviedol, že zákazkový list sa vystavuje vtedy, keď sa odovzdáva auto klientovi,
keď je vozidlo opravené, teda po vykonaní opravy, pri odovzdaní vozidla. Pri oprave vozidla sa môže

stať, že počas opravy sa viackrát ide do skladu pre náhradné diely, skladník si robí poznámky, čo vydal.
Po dokončení sa vyčísli suma za opravu, vyfakturujú sa všetky náhradné diely a súčiastky a vtedy sa
vyhotoví zákazkový list. Zákazkový list sa vystaví po dokončení celkovej opravy a zobrazuje v podstate
skutočný stav - použitý materiál a vykonanú prácu.

Z výpovede svedka M.Š. Q., ktorý vykonával vedúceho dielne spoločnosti O. M. L.. C.. I.. C. od r. 2007,
ktorú prácu rovnako vykonával aj v spoločnosti O. E.. L.. vyplýva, že pán U. F. - žalobca - vyklápal kabínu
a z úložného priestoru kabíny mu vypadol hasiaci prístroj, ktorý mu rozbil čelné sklo. Túto skutočnosť
v dielni videli a aj počuli viacerí zamestnanci. Predmetnú skutočnosť oznámili pánovi S., ktorý bol tiež
pozrieť poškodené sklo a čakal na príkaz, na základe ktorého sa malo vymeniť čelné sklo, ktoré mali

a stále aj majú na sklade pre prípad potreby. Výmena skla sa vykonala v ten deň, keď došlo k jeho
poškodeniu. Sklo bolo všade popraskané. K poškodeniu došlo potom, keď sa vykonával servis vozidla,
pokiaľ by čelné sklo bolo skôr poškodené, bolo by to zaznamenané hneď, pri prevzatí vozidla. Svedok
tiež uviedol, že vozidlo mohlo byť dané do opravy aj deň pred samotnou realizáciou opravy.

Z výpovede svedka H. I., konateľa spoločnosti O. M. L.. C.. I.. vyplýva, že svedok je konateľom
spoločnosti a to od založenia - t. j. od r. 2010, ktorej spoločnosti predchádzala spoločnosť O. E.. L..
Zamestnanci spoločnosti O. E.. L.. ukončili pracovný pomer v uvedenej spoločnosti a následne sa
s nimi uzavreli nové pracovné zmluvy s tým, že pracovné miesta im ostali, keďže nová spoločnosťvykonávala obdobnú podnikateľskú činnosť. Rovnako to bolo aj u pána F. - žalobcu, ktorý vykonával
mechanika v spoločnostiach. V súvislosti s poistnou udalosťou uviedol, že do spoločnosti O. M. L..
C.. I.. bol dodaný kamión do opravy, kedy pán F. pri oprave prevodovky vyklopil kabínu a vtedy sa

uvoľnil hasiaci prístroj, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle. Oprava vozidla sa realizovala
zrejme na druhý deň, po pristavení vozidla, kedy došlo aj k poistnej udalosti. Žalobca oznámil, v
zmysleinternýchpredpisovfirmykonateľompoistnúudalosť,ktorínáslednepoobhliadnutívozidlaspísali
škodový zápis, ktorý podpisoval jednak žalobca - pán S. a tiež aj on, ako konateľ spoločnosti a následne
sa poistná udalosť postúpila poisťovni na realizáciu. K škodovej udalosti, ako to uviedol svedok, došlo

vinou zamestnanca. Povinnosťou spoločnosti bolo vykonať opravu vozidla, vozidlo čo najskôr odovzdať
zákazníkovi a to vrátane výmeny poškodeného čelného skla. Čelné sklá mala spoločnosť skladom,
pretože sa špecializuje na opravu danej značky vozidla a kompontenty majú priamo skladom, vrátane
čelného skla. Svedok tiež potvrdil, že bolo povinnosťou žalobcu pred realizovanou opravou skontrolovať
vozidlo, kabínu a dohliadať na to, aby nedošlo ku škode, keďže k takýmto škodám došlo aj v iných
prípadoch, keď mechanici zanedbali svoju povinnosť kontroly vozidla, resp. kabíny. Svedok v súvislosti

so zákazkovým listom uviedol, že hneď potom, ako sa vozidlo dodá do opravy, sa vystaví zákazkový list,
ktorý je otvorený až do prevedenia opravy a následne po prevedení opravy sa fakturuje.

Z písomného vyjadrenia spoločnosti E. V. L.. C.. I.. vyplýva, že v spoločnosti sa na sklade nachádza
viac ako 5 000 skiel - čelných, bočných, zadných na osobné automobily, nákladné automobily, taktiež

autobusy. Model C. Y. XXXXGG je pre nich bežný automobil a čelné sklá majú stále na sklade. V
roku 2011 ich mali skladom v paletových množstvách a v uvedenom roku ich predali skoro 30, z čoho
spoločnosť O. M. L.. C.. I.. odobrala skoro tretinu. Objednávky sa realizovali telefonicky.

Podľa § 788 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

(2) Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky),
na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli

(4) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V

iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 797 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).

(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu

povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

V zmysle článku 2 ods. 1/ všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone povolania, poistenie sa vzťahu ne na všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorú
poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním, počas trvania pracovného pomeru a počas trvania poistenia, ak táto
jeho zodpovednosť vznikla podľa ustanovení Zákonníka práce.Podľa § 178 Zákonníka práce

(1) Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu
majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

(2)Akhrozíškoda,zamestnanecjepovinnýnaňuupozorniťvedúcehozamestnanca.Akjenaodvrátenie
škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť

nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba
alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné
pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Podľa § 179 Zákonníka práce

(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný
preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

(2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 186 Zákonníka práce

(1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to
v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ

od zamestnanca požaduje.

(2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie
u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú

zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu
alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 191 ods. 1/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody,
za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

(2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr
do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

(3) Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne

spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná.
Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

(4) Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody
nepresahujúcej 50 Eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

V zmysle § 442 ods. 1/ Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

V zmysle § 442 ods. 3/ Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený

požiadal a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Súd po doplnenom dokazovaní, v zmysle zásad stanovených v § 132 O. s. p. ako aj s poukazom na
vyššie citované ustanovenia, ako aj ustanovenia všeobecných poistných podmienok dospel k záveru,
že žaloba žalobcu, čo do žalovanej sumy 567,54 Eur istiny s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.

4. 2012 do zaplatenia je dôvodná a opodstatnená.

Žalobca svoj právny základ odvodil od riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 30. 5. 2011, ktorou
v konaní preukázal, že bol zamestnancom spoločnosti O. M. L.. C.. I.. Rožňava a v rozsahu svojejpracovnej náplne bol zaradený ako mechanik - opravár motorových vozidiel, s dohodnutou mesačnou
mzdou vo výške 360,- Eur.

Dňa 9. 6. 2011 bol svojim zamestnávateľom určený k vykonaniu opravy a prác súvisiacich s
opravou prevodovky na motorovom vozidle, ktorého prevádzateľom bol p. Š.X. R., kedy v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh došlo k vzniku škody a to nedbanlivostným konaním žalobcu,
keď pri manipulácii s kabínou vozidla napriek tomu, že bolo jeho povinnosťou skontrolovať predmetnú
kabínu, z kabíny neodstránil hasiaci prístroj, ktorý následne po vyklopení kabíny spadol na čelné sklo

vozidla, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu čelného skla. Žalobca predmetnú skutočnosť nahlásil
zamestnávateľovi, ktorý na základe prejednania škody so žalobcom v škodovej komisii zo dňa 9. 6. 2011
prijal záver, že k vzniku škodovej udalosti došlo porušením povinností zo strany žalobcu, že tento za
vznik škody zodpovedá, čo žalobca uznal a súhlasil aj s náhradou škody v rozsahu skutočných nákladov,
súvisiacich s uvedením vozidla do pôvodného stavu, t. j. nákladov za výmenu a montáž poškodeného
čelného skla. Bolo nesporne preukázané, že dňa 9. 6. 2011 došlo ku škodovej udalosti počas trvania

pracovného vzťahu žalobcu a v jeho príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu (ktorý opomenul
skontrolovať kabínu vozidla pred vyklopením kabíny) a vzniknutou škodou. Žalobca predmetnú škodu
zamestnávateľovi v rozsahu nákladov vynaložených na výmenu a montáž nahradil vo výške 630,60
Eur, dňa 24. 4. 2012, ktorá výška škody korešponduje s ustanovením § 186 ods. 2/ Zákonníka práce.
Žalovaná listom zo dňa 4. 10. 2011 deklaratórnym spôsobom oznámila žalobcovi výsledok šetrenia

danej škodovej udalosti so záverom, že „nakoľko nebolo relevantnými dôkazmi preukázané, kedy
presne došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle, ani kedy prišlo ku kúpe nového čelného skla,
nemôže vysporiadať požadovaný nárok a škodovú udalosť vybavila bez náhrady“, pričom uvedený záver
sa odvíjal od výsledku šetrenia u zamestnávateľa žalobcu, od výpovedí zamestnancov a preverenia
účtových podkladov.

Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovanej vznikla povinnosť
plnenia, v zmysle uzavretej platnej poistnej zmluvy so žalobcom, keď poistnou zmluvou sa poistiteľ
(v danom prípade žalovaná) zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická, alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom zmluvu uzavrela

(žalobca), je povinná platiť poistné (§ 788 ods. 1/ OZ). Poistná zmluva je typickým príkladom odplatného
nominátneho právneho úkonu, zakladajúceho záväzkovoprávny vzťah, v ktorom rozsah vzájomných
práv a povinností poisťovateľa (žalovanej) a poisteného - poistníka (žalobcu) je vo vzájomnej kolerácii,
teda že právu jednej strany zodpovedá povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu (synalagmatický
záväzok).

Podľa názoru súdu, vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho rámca, bolo dostatočne a nesporne
preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu,
spôsobenú pri výkone povolania a v čase vzniku škodovej udalosti bol žalobca v pracovnom vzťahu
a mal uhradené poistné plnenie. Žalovaná po nahlásení škodovej udalosti žalobcom, t. j. dňa 9. 6.

2011 disponovala s informáciou o osobe zamestnávateľa žalobcu, čo potvrdila aj písomná komunikácia
žalovanej jednak so žalobcom, ako aj s jeho poškodeným zamestnávateľom, pričom sama žalovaná
v procese šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností žalovanej plniť, predmetné šetrenie
zamerala výlučne voči osobe zamestnávateľa žalobcu, ako aj voči priamym dodávateľom náhradných
dielov poškodeného zamestnávateľa žalobcu. To, že žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči

žalovanej v súvislosti so zmenou označenia zamestnávateľa, nemá zásadný vplyv na poistnoprávny
vzťah, pretože sama žalovaná zmenu v označení zamestnávateľa žalobcu od počiatku akceptovala,
túto nespochybňovala a ani nijak nerozporovala. Naviac, žalobca dňa 12. 12. 2011 aj písomne oznámil
žalovanejzmenuzamestnávateľaaajkeďtoboloneskôr,akojetostanovenévčlánku4VPP,nesplnenie
si povinností zo strany žalobcu, v zmysle článku 4 odsek 4/ písm. d/ VPP s možnosťou sankcionovania,

čl. 5 bodu 3 VPP, nemá zásadný vplyv ani dopad na samotný uzatvorený poistnoprávny vzťah ani na
výsledok šetrenia škodovej udalosti žalovanou. Žalovaná mala možnosť krátiť nárok žalobcu na poistné
plnenie titulom porušenia jeho povinností, ale nie zamietnuť náhradu poistného plnenia, uplatneného
žalobcom, v dôsledku popretia samotného vzniku škodovej udalosti žalovanou.

Pokiaľžalovanánamietalanedostatokaktívnejlegitimáciežalobcuvtomtokonaní, jepotrebnépoukázať
na tú skutočnosť, že žalobca uzavrel poistnú zmluvu so žalovanou, s poistným plnením v prospech
tretej osoby (zamestnávateľa žalobcu), tak, ako to deklaruje ustanovenie § 794 Občianskeho zákonníka
v spojení s ustanovením § 50 Občianskeho zákonníka. a v prípade poistného plnenia z poistnejudalosti, plnenie žalovanou malo byť poukázané priamo poškodenému zamestnávateľovi. Za takto
ustáleného vecného, skutkového a právneho stavu žalobca z uzavretého poistnoprávneho vzťahu je ale
nositeľom práv a povinností, vyplývajúcich z daného právneho vzťahu a to nielen procesnoprávnych, ale

aj hmotnoprávnych, vrátane zachovania jeho práva na náhradu poistného plnenia za škodu, spôsobenú
pri výkone povolania poškodenému zamestnávateľovi. V priebehu konania žalobca naviac uhradil v
požadovanej výške spôsobenú škodu žalobcovi, je teda nepochybne v predmetnom konaní aktívne
legitimovaný. Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore
považoval preto za účelovú, ktorá „nemá oporu vecnú, ani právne odôvodnenú“.

V súvislosti s výškou škody a DPH, v zmysle ustanovenia článku 2 ods. 1/ a ustanovenia článku 7
odseku 6/ VPP, ako aj ustanovenia § 442 OZ súd má za to, že v danom prípade motorové vozidlo
bolo uvedené do predchádzajúceho stavu a to aj vrátane výmeny poškodeného čelného skla na nové.
Skutočná škoda podľa ustanovenia § 186 ods. 1/ Zákonníka práce spočíva v zmenšení majetkového

stavu zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ za účelom veci do pôvodného stavu vynaložil, ktorú v
zhodnej výške od zamestnanca požadoval a ktorú v konečnom dôsledku zamestnanec v požadovanej
výške zamestnávateľovi nahradil. Keďže žalobca ustálenú skutočnú škodu zamestnávateľovi uhradil,
vrátane DPH v hotovosti, takto vyčíslená škoda vrátane DPH je skutočnou škodou. Podľa názoru
súdu v danom prípade bolo dostatočne preukázané naplnenie všetkých zákonných predpokladov

pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za škodu zamestnávateľa voči zamestnancovi, keďže rozsah
poškodenia čelného skla vozidla vylučoval akýkoľvek iný spôsob opravy skla, než jeho výmenu za
nové čelné sklo a teda, že uvedenie do predošlého stavu v danom prípade bolo možné zabezpečiť
len nákupom nového skla a jeho následnou montážou do vozidla za cenu, rovnajúcu sa skutočnej
hodnote nákladov vynaložených poškodeným zamestnávateľom na výmenu, nákup a montáž skla,

ktorú následne poškodený zamestnávateľ žalobcu žalobcovi vyčíslil a tento ju v konečnom dôsledku
zamestnávateľovi aj uhradil.

Vychádzajúc zo skutkového záveru, že konaním žalobcu preukázateľne došlo k spôsobeniu škody
na opravovanom motorovom vozidle, z toho titulu došlo aj k relevantnému uplatneniu jeho práva na

náhradu poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania voči
poisťovateľovi.

Keďže v danom prípade poškodené čelné sklo bolo vymenené za nové čelné sklo, je potrebné
konštatovať, že hodnota nového čelného skla, predstavuje skutočnú výšku škody, a preto nie je možné

prihliadať na amortizáciu, vzhľadom na vek opravovaného motorového vozidla.

Súd zároveň prihliadol aj na 10 % - nú spoluúčasť žalobcu, v zmysle poistnej zmluvy, ktorá však bola
zohľadnená v späťvzatej časti žaloby vo výške 63,06 Eur, ktorá výška predstavuje podiel, ktorým sa
poistený, t. j. žalobca zúčastňuje na poskytnutom poistnom plnení (čl. 8 ods. 1 VPP - Z).

Nesporne bolo preukázané, že žalobca s účinnosťou od 11. 7. 2008 uzatvoril so žalovanou poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, pre poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone povolania.
Dňa 9. 6. 2011 došlo jeho zavineným konaním, v súvislosti s plnením jeho pracovných úloh, k vzniku
škody na motorovom vozidle, v tom čase opravovaného vozidla zn. C. - Y., EČV: Q. - XXX E. a

to k poškodeniu vnútornej strany čelného skla, uvedeného motorového vozidla, s vyčíslenou škodou
vo výške 630,60 Eur. V intenciách uzatvorenej poistnej zmluvy a k nej prislúchajúcich všeobecných
poistných podmienok, bol vznik, príčina a následok škodovej udalosti žalobcom oznámený žalovanej,
ktorej boli predložené aj všetky podklady nevyhnutné k prešetreniu rozsahu a výšky škody, za účelom
likvidácie škodovej udalosti, vedenej u žalovanej pod číslom XXXXXXXXXXX. Žalovaná mu v intenciách

ustanovenia § 797 ods. 3/ Občianskeho zákonníka, po ukončení poistnej udalosti, listom zo dňa 4. 10.
2011 oznámila výsledok šetrenia danej škodovej udalosti, keď škodovú udalosť vybavila bez náhrady z
dôvodu, že nebolo relevantnými dôkazmi preukázané, kedy presne došlo k poškodeniu čelného skla na
vozidle, ani kedy došlo ku kúpe nového čelného skla. Keďže žalobca nesúhlasil s postupom žalovanej a
dôvody, prečo zo strany žalovanej nedošlo k poistnému plneniu, považoval za rýdzo účelové, nemajúce

oporu v ustanoveniach uzatvorenej poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej
zmluvy, vyzval žalovanú výzvou na plnenie zo dňa 30. 11. 2011, pretože na vozidle danom na opravu
došlo ku škode a to konaním žalobcu a bolo povinnosťou toho, kto prevádzal opravu vozidla, odstrániťnásledky škody na vozidle uvedením do pôvodného stavu, t. j. výmenou poškodeného čelného skla.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že samotná príčina vzniku škody, rozsah poškodenia čelného skla
na motorovom vozidle bol zadokumentovaný ohliadkou vozidla pracovníkmi spoločnosti žalovanej - L.

s vyhotovením fotodokumentácie, ktorá spoločnosť nespochybnila a nevyvrátila skutočnosti, uvádzané
zamestnávateľom, ako aj samotným žalobcom. Žalobca zdôraznil, že spoločnosť O. M. L.. C.. I.. C.
t. j. jeho zamestnávateľ, sa v predmete svojej činnosti špecializuje prevažne na opravy motorových
vozidiel a ťahačov, zvlášť zn. C. a v regióne je spoločnosť považovaná za autorizovaný servis vozidiel
uvedenej značky. Spoločnosť vykonáva nielen dopredu objednané opravy vozidiel, ale aj servisné a

núdzovéopravyvozidielapretodisponujeajmnožstvomnáhradnýchdielovasúčiastok,vrátanerôznych
druhov čelných skiel, vonkajších prípadne vnútorných spätných zrkadiel. V prípade škodovej udalosti
žalobcu, vychádzajúc z podkladov získaných od zamestnávateľa, ktoré boli predložené žalovanej, bolo
čelné sklo dodané na sklad spoločnosti O. M. L.. C.. I.. Rožňava, spoločnosťou E. L.. C.. I.. V., dňa
2. 6. 2011. čo vyplýva z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 2. 6. 2011. Zároveň, dňa 13. 6. 2011 bola
vystavená faktúra spoločnosťou O. M. L.. C.. I.. C., za prevedenú opravu vozidla odberateľovi R.

Š., na základe zákazkového listu, v celkovej sume 1 279,46 Eur, ktorá suma plne korešpondovala
s rozsahom vykonanej opravy, s použitými dielmi na opravu prevodovky vozidla, pričom fakturácia a
ani realizovaná platba za opravu neobsahovala položku výmeny čelného skla opravovaného vozidla.
V ten istý deň 13. 6. 2011 bola vystavená aj faktúra za čelné sklo opravovaného vozidla C. Y. s
montážou na celkovú sumu 630,60 Eur a to pre žalobcu U. F., zamestnanca spoločnosti O. M. L.. C..

I.. C.. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca zdôraznil, že tvrdenie žalovanej o nepreukázaní
momentu, kedy došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle a ani kedy došlo ku kúpe nového čelného
skla, nemá racionálny ani objektívny základ. Žalovaná na písomnú výzvu žalobcovi reagovala listom
zo dňa 4. 1. 2012, v ktorom naďalej zotrvala na svojom pôvodnom stanovisko o zamietnutí poistného
plnenia žalobcovi s odôvodnením, že poškodený zamestnávateľ relevantnými dôkazmi nepreukázal,

kedy presne došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle a poukázal na to, že dátumy na dokladoch
predložených zamestnávateľom nekorešpondujú s výpoveďami oslovených osôb, keď podľa vyjadrení
pracovníkov servisu bolo uvedené, že na vozidle začal servis opravu už dňa 8. 6. 2011. Ako to vyplýva
zo zápisnice škodovej komisie zamestnávateľa žalobcu zo dňa 9. 6. 2011, je nepochybné, že k vzniku
škodovejudalostidošloporušenímpovinnostizostranyžalobcutým,žeprimanipuláciiskabínouvozidla,

žalobca z kabíny nedopatrením neodstránil hasiaci prístroj, ktorý následne po vyklopení kabíny spadol
na čelné sklo vozidla a došlo k poškodeniu čelného skla, s následkom jeho nevyhnutnej výmeny za nové
sklo. Zároveň z uvedenej zápisnice vyplývalo jednoznačné určenie miery zavinenia žalobcu, čoho si bol
žalobca plne vedomý a v plnej miere svoju vinu uznal. Na základe záznamu o prevádzke motorového
vozidla č. 20302 zo dňa 9. 6. 2011, predmetné motorové vozidlo bolo pristavené k vykonaniu opravy až

dňa 9. 6. 2011. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, žalobca trval na tom, že nesporne došlo
k vzniku škody na opravovanom motorovom vozidle a z toho titulu vznikol aj jeho nárok voči žalovanej
t. j. právo na náhradu poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone
povolania, s objektívne preukázanou mierou výlučného zavinenia žalobcu na vzniku a následkoch
škody, ako aj nespornou výškou škody, spôsobenej zamestnávateľovi žalobcu, ktorú škodu žalobca

zamestnávateľovi aj uhradil. Súd mal za to, že došlo k preukázaniu a naplneniu všetkých zákonných
predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti za škodu zamestnávateľa voči zamestnancovi a zo strany
žalovanej naopak k nesprávnej aplikácii ustanovení poistnej zmluvy a jednotlivých článkov všeobecných
poistných podmienok, ako aj k nesprávnemu postupu žalovanej, odporujúceho základným princípom a
zásadám uzatvoreného poistnoprávneho vzťahu.

Nedbanlivostným konaním žalobcu došlo preukázateľne k spôsobeniu škody na opravovanom
motorovom vozidle, ktorú skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia (V. S., M. Q. E. H.
I.) a aj samotný žalobca uznal, že neurobil všetky potrebné úkony pred samotnou opravou vozidla,
keď neskontroloval kabínu vodiča predtým, ako ju sklopil a tým, že sa uvoľnil hasiaci prístroj došlo

k rozbitiu čelného skla na vozidle a z toho titulu k spôsobenej škode a následne k relevantnému
uplatneniu jeho práva na náhradu poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú
pri výkone povolania voči žalovanej. Nesporne bola preukázaná aj skutočnosť, že ku škode došlo
počas výkonu práce žalobcu, jeho zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh a počas
trvania pracovného pomeru, ako aj počas trvania poistenia. S poukazom na § 178 Zákonníka práce

bol povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku. Žalobca však pochybil, keď si
nepočínal v zmysle citovaného ustanovenia a jeho nedbanlivostným konaním došlo k poškodeniu
čelného skla vozidla. Zamestnávateľ preukázal zamestnancovo zavinenie. Žalobca s poukazom na
ustanovenie § 186 Zákonníka práce zodpovedá za skutočnú škodu, pričom náhrada škody, spôsobenáz nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie presiahnuť sumu, rovnajúcu sa
4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinností, ktorým spôsobil škodu s
poukazom na to, že u žalobcu bol priemerný mesačný zárobok 360,- Eur, pred porušením povinností,

štvornásobok jeho priemerného zárobku predstavuje 1 440,- Eur, ktorá suma nepresahuje žalobcom
spôsobenú škodu. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že požadovanú
náhradu škody určí zamestnávateľ (§ 191 ods. 1/ Zákonníka práce), prerokuje požadovanú náhradu
škody so zamestnancom (záznam škodovej komisie zo dňa 9. 6. 2011), ako aj to, že škoda, ktorá
vznikla, za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume,

čo v danom prípade žalobca uznal, zamestnávateľ s ním dohodne aj spôsob náhrady. Vzhľadom na
aktuálnehozamestnávateľažalobcu(O.M.L..C..I..)narozdielodzamestnávateľauvedenéhovpoistnej
zmluve O. E.. L.., je potrebné poznamenať, že zamestnanci spoločnosti WEXIM a. s., ako to potvrdil aj
konateľ spoločnosti O. M. L.. C.. I.. - svedok H. I. - ukončili pracovný pomer v uvedenej spoločnosti a
následnesasnimiuzavrelinovépracovnézmluvystým,žepracovnémiestaajmzdyimostali,rovnakoaj
užalobcu,pretoženováspoločnosťvykonávalaobdobnúpodnikateľskúčinnosť.Zmenuzamestnávateľa

žalobca oznámil žalovanej listom 12. 12. 2011, hoci žalovaná už skôr konala s novou spoločnosťou O.
M. L.. C.. I.. aj pri samotnom šetrení poistnej udalosti.

Pokiaľ žalovaná na svoju obranu uviedla, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal kedy
a ako malo dôjsť k poškodeniu čelného skla na predmetnom motorovom vozidle a preto zo strany

žalovanej z dôvodu pochybností nedošlo k plneniu, v tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že
žalobca naopak jednoznačne preukázal, kedy došlo k poistnej udalosti, akým spôsobom, v akej výške
bola spôsobená škoda, o čom svedčia aj dôkazné listiny (zápisnica zo škodovej komisie zo dňa 9. 6.
2011, záznam o prevádzke opravovaného vozidla zo dňa 9. 6. 2011, faktúry, zákazkový list, fotokópia
skladovej evidencie a v neposlednom rade doklad o úhrade škody žalobcom zamestnávateľovi,

výpovede svedkov a nasl.). Pokiaľ žalovaná strana zistila pochybnosti pri objednávaní autoskla, ktoré
bolo objednávané dňa 2. 6. 2011, v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že čelné sklo, ako to bolo
preukázané aj vykonaným dokazovaním, bolo objednané dňa 2. 6. 2011 do skladových zásob, čo bolo
bežnou praxou servisu, kde sa prevádzajú opravy vozidla, predmetnú skutočnosť potvrdila aj spoločnosť
E. V. L.. C.. I.., z ktorej spoločnosti si zamestnávateľ žalobcu objednával potrebné čelné ako aj bočné

sklá vo väčšom množstve, na základe telefonickej objednávky.

Nesporne bolo preukázané aj to, že opravované motorové vozidlo bolo pristavené za účelom opravy,
dňa 9. 6. 2011, o čom svedčí záznam o prevádzke motorového vozidla, zo dňa 9. 6. 2011, ktorý nesporne
vyvracia tvrdenie, že predmetné vozidlo bolo pristavené za účelom opravy u zamestnávateľa žalobcu,

ktorý realizoval opravu dňa 8. 6. 2011.

Pokiaľ zo zákazkového listu vyplýva, že súčiastky a potrebný materiál na opravu vozidla bol prevzatý
dňa 8. 6. 2011 zo skladu zamestnávateľa žalobcu, zákazkový list slúži len ako účtovný doklad a nie ako
dôkaz o tom, že v ten deň, kedy bol prevzatý materiál zo skladu, bolo pristavené aj motorové vozidlo

za účelom opravy. Materiál mohol byť predsa pripravený deň pred samotnou opravou, aby po pristavení
vozidla hneď mohla byť realizovaná oprava.

Pokiaľ žalovaná poukázala v súvislosti s výmenou poškodeného čelného skla na to, že nebola
zohľadnená amortizácia, vzhľadom na vek motorového vozidla a že nebol uplatnený odpočet DPH zo

spornej sumy, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v danom prípade išlo o výmenu poškodeného
čelného skla za nové čelné sklo, hodnota ktorého skla predstavuje skutočnú výšku škody, a v súvislosti s
odpočtom DPH, súd poukazuje na to, že fyzická osoba - samotný žalobca nebol plátcom DPH a škodu,
ktorá mu bola vyčíslená zamestnávateľom uhradil v žalovanej výške, ako mu bola vyčíslená.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a
žalovanú zaviazal k plneniu vo výške, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia po zohľadnení
spoluúčasti žalobcu, keďže povinnosťou žalovanej je plnenie z platných poistných zmlúv (§ 788 ods.
1/ OZ) a nie je namieste, pokiaľ je poistná udalosť nesporne preukázaná, aby žalovaná sa vyhýbala
plneniu. Naviac žalobca si niekoľko rokov platí poistné, na základe čoho má právo na plnenie (§ 797 ods.

1/ OZ), nemal by niesť zodpovednosť za prípadné pochybenie zamestnávateľa, pokiaľ by bol vystavený
zákazkový list s nesprávnym dátumom, keďže zákazkový list je skutočne len účtovným dokladom a
nie dôkazom o tom, kedy bolo vozidlo pristavené na opravu. Naviac, všetky ostatné dôkazy nespornesvedčia o vzniknutej poistnej udalosti tak, ako to popísal žalobca, a ktoré tvrdenia žalobcu boli potvrdené
svedeckými výpoveďami, ako aj listinnými dôkazmi, ako je aj vyššie uvedené.

Zároveň súd zaviazal žalovanú aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej
sumy, za obdobie od 25. 4. 2015 do zaplatenia, (žalobca uhradil škodu zamestnávateľovi dňa 24. 4.
2012) a keďže bolo preukázané, že žalovaná sa dostala s peňažným plnením do omeškania, doposiaľ
neuhradila riadne a včas žalovanú sumu, s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1/, 2/ OZ, keď
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2/ ak ide o meškanie splnením

peňažnéhodlhumáveriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplneníajúrokyzomeškania, akniejepodľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Výška úrokov 9 % ročne je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/95
Zb., keď výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba
ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., keď súd priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 1 592,13 Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatkuvsume38,-Euraztrovprávnehozastúpeniaprávnejzástupkynežalobcuza12úkonovprávnej
služby á 38,18 Eur (za prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 28. 11. 2011, písomný návrh na
začatie konanie zo dňa 31. 1. 2012, došlý súdu 21. 2. 2012, vyjadrenie k odporu žalovanej zo dňa 23.

3. 2012, 2 x účasť na pojednávaní dňa 24. 4. 2012 a 28. 5. 2012, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.
8. 2012, vyjadrenie k rozsudku KS Košice zo dňa 9. 5. 2014, účasť na pojednávaní dňa 12. 6. 2014,
vyjadrenie k oznámeniu žalovanej zo dňa 26. 8. 2014, účasť na pojednávaní dňa 7. 10. 2014 a 12. 5.
2015, účasť na pojednávaní dňa 17. 9. 2015, spolu v sume 458,16, 12 x režijný paušál - 1 x 7,41 Eur, 5
x 7,63 Eur, 4 x 8,04 Eur a 2 x 8,39 Eur, spolu 94,50 Eur, náhrady za stratu času dňa 24. 4. 2012 (2 x 3

polhodiny) v sume 76,26 Eur a dňa 28. 5. 2012 (2 x 3 polhodiny) v sume 76,26 Eur, dňa 12. 6. 2014 (2
x 3 polhodiny) v sume 80,40 Eur, dňa 7. 10. 2014 (2 x 3 polhodiny) v sume 80,40 Eur, dňa 12. 5. 2015
( 2 x 3 polhodiny) v sume 83,88 Eur a dňa 17. 9. 2015 (2 x 3 polhodiny) 83,88 Eur, spolu 481,08 Eur
a cestovné na pojednávanie dňa 24. 4. 2012 Košice - Rožňava a späť - benzín v hodnote 1,609 Eur/
liter pri spotrebe 8,8 l/100 km a počte kilometrov 70 km x 2 = 19,82 Eur, náhrada za použitie vozidla

0,183 Eur x 140 km = 25,62 Eur, spolu 45,44 Eur, cestovné na pojednávanie dňa 28. 5. 2012 Košice -
Rožňava a späť - benzín v hodnote 1,570 Eur/liter pri spotrebe 8,8 l/100 km a počte kilometrov 70 km x
2 = 19,34 Eur, dňa 12. 6. 2014 Košice - Rožňava a späť - benzín v hodnote 1,484 Eur/liter pri spotrebe
8,8 l/100 km a počte kilometrov 70 km x 2 = 18,27 Eur, náhrada za použitie vozidla 0,183 Eur x 140 km
= 25,62 Eur, spolu 43,89 Eur, dňa 7. 10. 2014 Košice - Rožňava a späť - benzín v hodnote 1,480 Eur/

liter pri spotrebe 8,8 l/100 km a počte kilometrov 70 km x 2 = 18,22 Eur, náhrada za použitie vozidla
0,183 Eur x 140 km = 25,62 Eur, spolu 43,84 Eur, dňa 12. 5. 2015 Košice - Rožňava a späť - benzín v
hodnote 1,359 Eur/liter pri spotrebe 8,8 l/100 km a počte kilometrov 70 km x 2 = 16,60 Eur, náhrada za
použitie vozidla 0,183 Eur x 140 km = 25,62 Eur, spolu 42,22 Eur, dňa 17. 9. 2015 Košice - Rožňava a
späť - benzín v hodnote 1,252 Eur/liter pri spotrebe 8,8 l/100 km a počte kilometrov 70 km x 2 = 15,40

Eur, náhrada za použitie vozidla 0,183 Eur x 140 km = 25,62 Eur, spolu 41,02 Eur, celkove cestovné
náhrady v sume 261,37 Eur. Celkové trovy právneho zastúpenia takto predstavujú sumu 1 295,11 Eur
+ 20 % DPH t. j. 259,02 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia vrátane DPH sú v sume 1 554,13 Eur,
ktoré sú vyčíslené v zmysle § 10 v spojení s § 14, 15 a nasl. Vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súdny poplatok predstavuje sumu 38,- Eur a

celkové trovy vrátane súdneho poplatku predstavujú sumu 1 592,13 Eur.

Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcu trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci
t. j. návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 18. 5. 2015, keďže predmetný úkon súd nepovažoval
za účelne vynaložený. Povinnosťou právnej zástupkyne bolo navrhnúť všetky dôkazy už samotným

podaním žaloby a nie osobitnými podaniami v priebehu konania, za čo si následne účtovala odmenu
za úkon, ktorý súd nepovažoval za účelne vynaložený.

Podľa § 149 ods. 1/ O. s. p. žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania na účet právnej zástupkyne
žalobcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s.
p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti.