Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120207349
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2120207349.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: M.

P., D.. XX.X.XXXX, N. G. Č.. XXX, proti žalovanému: A. Č., D.. X.X.XXXX, N. G. Č.. XXX, o náhradu
škody z ublíženia na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 477 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 477 eur od 25.8.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie 3 eur zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.9.2020, podanou na tunajší súd dňa 23.9.2020, domáhal proti
žalovanému náhrady škody z ublíženia na zdraví vo výške 477 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 25.8.2020 do zaplatenia, zaplatenia 3 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.12.2018 podal na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie
zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Po nahliadnutí

do vyšetrovacieho spisu dňa 7.1.2020 zistil, že Uznesením povereného príslušníka OO PZ Jaslovské
Bohunice ČVS: P.-XXXX/JBTT-XXXX zo dňa 17.2.2019 bolo žalovanému podľa § 206 ods. 1 Trestného
poriadkuvznesenéobvineniezaprečinublíženianazdravípodľa§165ods.1Trestnéhozákona,ktorého
sa mal žalovaný na žalobcovi dopustiť dňa 31.12.2018. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry
4 Pv 13/19/2207-8 zo dňa 25.3.2019 bolo spomínané uznesenie ČVS: P.-XXXX/JB-H.-XXXX zo dňa
17.2.2019 zrušené
a príslušníkovi PZ bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Poverený príslušník OO PZ

Jaslovské Bohunice Uznesením ČVS: P.-XXXX/JB-H.-XXXX zo dňa 19.6.2019 postúpil celú predmetnú
vec Okresnému úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko výsledky skráteného
vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
SúčasťouvyšetrovaciehospisubolajZnaleckýposudok011/19súdnehoznalcaMUDr.MariánaPamulu,
podľa ktorého bodové hodnotenia zranení v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré žalobca utrpel v dôsledku útoku žalovaného,
je 25, čo pri hodnote bodu 19,08 eur v roku 2018 činí v peňažnom vyjadrení sumu 477 eur. V konaní

č. OU-TT-OVVS2-2019/027964 vedenom na Okresnom úrade Trnava, odbore všeobecnej vnútornej
správy, oddelení priestupkovom, bol žalovaný v rozkaznom konaní potrestaný za skutok, ktorého sa
dňa 31.12.2018 dopustil na žalobcovi pokutou 30 eur, ktorú pokutu aj dobrovoľne uhradil, čím sa
podvolil skutkovej a právnej kvalifikácii ustálenej v § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. opriestupkoch, uznal tým aj svoj podiel a účasť na skutku. V konaní č. OU-TT-OVVS2-2019/027964
vedenom na Okresnom úrade Trnava, odbore všeobecnej vnútornej správy, oddelení priestupkovom,
nebolo rozhodnuté o nároku žalobcu na náhradu škody, hoci si škodu do ešte pôvodného trestného

konania včas prihlásil. Z toho dôvodu má žalobca možnosť domáhať sa nároku na náhradu škody
občianskoprávnou cestou a preto výzvou zo dňa 19.8.2020, ktorá bola žalovanému doručená dňa
21.8.2020, vyzval žalovaného, aby mu uhradil 477 eur a náhradu výdavkov za zaslanie výzvy 3 eur,
no žalovaný na výzvu nereflektoval. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a
to Potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 31.12.2018, informáciu pre obete trestných činov,

informáciu o podmienkach odškodňovania obetí násilných trestných činov, Zápisnicu o vydaní veci
zo dňa 7.1.2019, Uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry 4 Pv 13/19/2207-8 zo dňa 25.3.2019,
Uznesenie zo dňa 19.6.2019 o postúpení veci, Znalecký posudok 011/19 MUDr. Mariána Pamulu, výpis
z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, výzvu žalobcu na úhradu škody zo dňa 19.8.2020.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 1.2.2021, ku ktorej sa vyjadril písomným podaním

doručeným súdu dňa 4.2.2021 a uviedol, že uplatnený nárok neuznáva, pretože žalobcovi zranenia
popisované v znaleckom posudku nespôsobil. Potvrdil, že žalobca podal na neho na OO PZ Jaslovské
Bohunicetrestnéoznámenieprepodozreniezublíženianazdravíkuktorémumaloprísťdňa31.12.2018,
zranenia popisované v znaleckom posudku však žalobcovi nespôsobil, čo uvádzal už aj v trestnom
konanípredpoverenýmpríslušníkomOOPZ.Niejeničímvylúčenámožnosť,žekeďžalobcazG.odišiel,

dal sa niekomu zbiť a tento mu spôsobil zranenia aby to vyzeralo, že mu tieto spôsobil on, pričom sa
následne dostavil opäť do Kátloviec a nechal sa odviesť RZP na ošetrenie. Poukázal na to, že žalobca po
incidenteodišielsvojimautomnaneznámemiestoaažnásledneišielnaošetreniedoTrnavy,poošetrení
v Trnave na reverz odišiel domov a až následne išiel k svojmu obvodnému lekárovi, kde podstúpil ďalšie
vyšetrenia. Nie je ničím preukázané, že by mu všetky zranenia popísané v znaleckom posudku spôsobil

on, mohli mu ich spôsobiť aj iné osoby, nakoľko do fyzického kontaktu so žalobcom neprišiel iba on,
zranenia mohli žalobcovi spôsobiť aj neznáme osoby po jeho odchode z miesta incidentu. Poverený
príslušník dospel k záveru, že nie je dôvod na vznesenie obvinenia a danú vec postúpil na Okresný
úrad Trnava na prejednanie veci ako priestupok. Okresný úrad Trnava bez toho, že by predmetnú vec
prejednal, rozhodol rozkazom o uložení sankcie za priestupok, z ktorého uznal vinného žalovaného a

bola mu uložená pokuta vo výške 30 eur. Voči tomuto rozhodnutiu žalovaný nepodal odpor z dôvodu,
že už mal dosť chodenia po úradoch a chcel aby už bola vec ukončená. Žalobca sa s V. P. bili už pred
jeho príchodom, handrkovali sa, on ich prišiel len rozbrániť. Privolal políciu na žalobcu, pretože ho chcel
reálne zraziť autom a nabral ho na kapotu auta. Žalobcu ani jeden krát neudrel a ani jeden krát nekopol,
jeho popisované zranenia mohli vzniknúť už pred jeho príchodom, alebo po opustení údajného miesta

činu. Žalobca to nafilmoval a naschvál natiahol práceneschopnosť, aby mohol z toho vyťažiť peniaze.
Z uvedených dôvodov navrhol zamietnutie žaloby.

4. Žalobca dňa 24.2.2021 doručil súdu podanie, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného a poukázal
na ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého v podmienkach civilného sporového

konania platí, že súd je viazaný o. i. aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný
čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, ako i rozhodnutie
týchto orgánov o tom, kto ich spáchal. Pokiaľ Okresný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy,
oddelenie priestupkové, dospel v konaní OU-TT-OVVS2-2019/027964 k záveru, že žalovaný sa dopustil
na žalobcovi dňa 31.12.2018 skutku drobné ublíženie na zdraví a hrubé správanie, a žalovaný sa proti

tomuto nijako procesne nebránil, je nesporné, že ku skutku došlo tak, ako je popísaný v skutkovej vete
predmetného rozkazu o uložení sankcie za priestupok a spáchal ho žalovaný a súd je takýmto záverom
viazaný, tzn. nemá inú možnosť, ako na tomto skutkovom základe stavať a od nej odrážať svoju ďalšiu
rozhodovaciu činnosť v merite sporu. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a
jeho zranenia pochádzali od žalovaného.

5. V písomnom podaní žalovaného, doručenom súdu dňa 31.3.2021, ktorým reagoval na repliku žalobcu
žalovaný uviedol, že žalobcu ani jediný krát neudrel päsťou a už vôbec ho nekopal. Chytil ho oboma
rukami za bundu pod krkom, švihom ho stiahol na zem a tam ho držal, pritlačil mu tvár päsťou o
zem aby sa ukľudnil a vulgárne mu vynadal, a ak mal žalobca oškreté na tvári, tak to mohlo byt' tým

pritlačením. To je jediný priestupok ktorého sa dopustil a preto pokutu 30 eur aj zaplatil, aby mal už pokoj
s vysvetľovaním. Žalobca sa už s V. P. spolu fyzicky napádali pred jeho príchodom, metlou ho vyháňala
z domu a rozbili aj nejaké kuchynské skrinky, takže odtiaľ mohol mať žalobca údajné zranenia. Deň pred
incidentom žalobca rozmontoval celú kuchynskú linku sám bez pomoci, horné skrinky si pritom určitemusel opierať o seba aby ich zložil a odreninu na rebrách uvedenú v znaleckom posudku, si kľudne
mohol spôsobiť pri tejto činnosti. Jeho verziu, že žalobcu neudieral a nekopal, potvrdili dvaja svedkovia,
V. P. a M. Č.. Na miesto prišiel len ochrániť V. P. pred žalobcom a zabrániť trestnému činu, keďže ju už

viac krát dobil, a raz tak vážne, že musel ísť za to do vo výkonu trestu.

6. Žalobca v rámci prednesu na pojednávaní uviedol len toľko, že si žiada len to, čo by mu malo
zo zákona patriť, bol napadnutý, bola mu spôsobená škoda a bol práceneschopný 17 dní. Návrhy na
doplnenie dokazovania nemal žiadne.

7. Žalovaný v rámci prednesu na pojednávaní uviedol, že žalobca klame a že je nevinný. Rovnako
nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

8. Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 23.12.2019 súd zistil, že v období od
31.12.2018 do 23.12.2019 je evidovaný priestupok A. Č.V., D.. X.X.XXXX, bytom G. XXX, ku ktorému

došlo dňa 31.12.2018 o 9.00 hod. v mieste G. XXX tak, že A. Č. v priestoroch rodinného domu a na
dvore rodinného domu fyzicky napadol M. P. tak, že ho opakovane udieral päsťami po celom tele,
následne ho zhodil na zem, kde ho kopal do oblasti rebier, čím mu spôsobil zranenia podľa znaleckého
posudku a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre vpravo s odreninou kože a krvným výronom
bez prejavov vegetatívnej symptomatológie a pomliaždenie mäkkých tkanív hrudníka vľavo bez popisu

úrazových zmien na skelete s odreninou kože v oblasti i hrudnej kosti asi 6x2 cm, s dobou liečenia
práceneschopnosti od 31.12.2018 do 14.1.2019, čim úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným
hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, za čo mu v rozkaznom konaní sp. č. OU-TT-
OVVS-2019/027964 bola uložená pokuta vo výške 30 eur.

9. Zo Znaleckého posudku 011/19 zo dňa 2.2.2019 MUDr. Mariána Pamulu súd zistil, že znalec
zraneniežalobcu-pomliaždeniehlavyatváreohodnotilpodľapoložkyč.4počtom5bodov,pomliaždenie
hrudníka a zlomeniny rebier RTG nepreukázané podľa položky č. 76 počtom 20 bodov, spolu 25 bodov,
čo v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. pri hodnote bodu 19,08 eur v roku 2018, činí v peňažnom vyjadrení
sumu 477 eur.

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

11. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

12. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov.

13. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

14. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

15. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

16. Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor.17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom, najmä s Výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 23.12.2019,

so Znaleckým posudkom 011/19 zo dňa 2.2.2019 MUDr. Mariána Pamulu, s výzvou žalobcu na
zaplatenie náhrady škody zo dňa 19.8.2020 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

18. Dňa 31.12.2018 došlo v rodinnom dome a na dvore rodinného domu na adrese Kátlovce 310
k incidentu medzi žalobcom a žalovaným, pri ktorom žalovaný chytil žalobcu a stiahol ho na zem,

kde ho držal a pritlačil mu tvár päsťou o zem. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, keď
aj žalovaný takýto priebeh incidentu vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.3.2021
potvrdil. Je potrebné konštatovať, že v konaní medzi sporovými stranami okrem tohto, nebolo sporné ani
bodové ohodnotenie jednotlivých zranení a teda ohodnotenie bolestného vo výške 25 bodov a peňažné
vyjadrenie bolestného 477 eur, keď toto žalovaný nesporoval.
Sporné medzi stranami bolo, či zranenia žalobcu popisované v znaleckom posudku spôsobil žalovaný,

keď ako tvrdil, žalobcu ani jeden krát neudrel a ani jeden krát ho nekopol, teda či je splnená jedna zo
zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti žalovaného.

19. V danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody na zdraví, a to bolestného vo výške 477 eur.

20. Pri spôsobení škody na zdraví sa poškodenému priznávajú rôzne právne nároky, v prvom rade je
to odškodnenie bolesti poškodeného, ktoré odškodnenie má jednorazový charakter. Rozsah, v akom
sa odškodnenie priznáva, je upravený s účinnosťou od 1. augusta 2004 v zákone č. 437/2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý upravuje podmienky
priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesť

podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov a bolestným sa rozumie odškodnenie za bolesti, ktoré boli vytrpené nielen pri úraze,
ale aj pri jeho liečbe. Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým
sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku, pričom posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb
ustanovených v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z..

21. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou
a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok
zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Vzhľadom na zásadu prejednaciu,

ktorá je zásadou ovládajúcou sporové konanie, je zásadne na stranách sporu zhromažďovanie
skutkového stavu. Súd svoje poznatky získava určeným postupom v Civilnom sporovom poriadku, teda
procesným dokazovaním. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní
a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a aj vykonávaní dôkazov. Medzi základné procesné povinnosti
strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná.

Povinnosť tvrdenia znamená, že žalobca musí pravdivo a úplne uviesť skutkové tvrdenia. Dôkazná
povinnosť znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté
dôkazy súd vykoná a tým sa preukážu skutkové okolnosti tvrdené stranou, znamená to, že strana sporu
uniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník
musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, teda musí preukázať to, čo tvrdí, len potom

môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

22. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím

ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť, nakoľko
je dôvodná, a to vzhľadom na nasledovné:Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 31.12.2018
k incidentu, pri ktorom bolo žalobcovi spôsobené ublíženie na zdraví. Uvedené mal súd preukázané
zhodným tvrdením sporových strán, pokiaľ ide o incident, a znaleckým posudkom pokiaľ ide o

konštatovanie poškodenia zdravia žalobcu a jeho rozsah. V priebehu dokazovania žalobca predložil
súdu listinný dôkaz, a to Výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 23.12.2019, ktorým
mal súd preukázané, že žalovaný sa dňa 31.12.2018 dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm.
d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, teda priestupku narušenia občianskeho spolunažívania
drobným ublížením na zdraví, ktorý priestupok bol podrobne opísaný v uvedenom výpise. Predmetný

priestupok bol prejednaný a v rozkaznom konaní vedeným pod sp. č. OU-TT-OVVS-2019/027964
bola žalovanému uložená pokuta vo výške 30 eur. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v konaní
nebola medzi stranami sporná ani táto skutočnosť, keď žalovaný nesporoval, že voči nemu bolo vedené
priestupkové konanie v ktorom mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur, a v konaní priamo potvrdil,
že Okresný úrad Trnava rozhodol rozkazom o uložení sankcie za priestupok, z ktorého bol žalovaný
uznaný za vinného a za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur, pričom voči tomuto rozhodnutiu

žalovaný nepodal odpor a pokutu zaplatil. Žalobca týmto v konaní preukázal, že žalovaný sa dopustil
voči nemu priestupku, následkom ktorého mu bolo ublížené na zdraví a zároveň preukázal aj to, kým mu
bolo na zdraví ublížené, a to listinným dôkazom. Súd musí skonštatovať, že v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia§193Civilnéhosporovéhoporiadku,jesúdpredmetnýmrozhodnutímpríslušnéhoorgánu(v
danom prípade rozhodnutím Okresného úradu Trnava) o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho

spáchal, viazaný. Skutočnosť, že žalovaný nepodal voči rozhodnutiu o priestupku opravný prostriedok,
pričom je irelevantné z akého dôvodu, potom môže byť na ťarchu len samotného žalovaného, nie však
žalobcu, ktorý súdu listinným dôkazom, ktorým je súd viazaný, preukázal, že žalovaný mu spôsobil
ublíženie na zdraví.

24. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku žalobcom, znaleckým posudkom o bolestnom vypracovaným
MUDr. Mariánom Pamulom bolo bolestné u žalobcu ohodnotené počtom 25 bodov. Náhradu za bolestné
žalobca požadoval vo výške 477 eur, pričom vychádzal z hodnoty jedného bodu vo výške 19,08 eur.
V súdenej veci dospel súd na základe zisteného skutkového stavu k záveru, že nárok žalobcu vznikol
v roku 2018, a to momentom vzniku škody na zdraví žalobcu ako poškodeného. Pri určení výšky

náhrady škody je potom v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z. z. potrebné vychádzať
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v roku 2017. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v
hospodárstve SR v roku 2017 dosahovala 954 eur, takže 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
je 19,08 eur. Pri zohľadnení počtu bodov, ktorými bola ohodnotená bolesť žalobcu, nárok na náhradu
škody za bolesť u neho teda prestavuje sumu vo výške 477 eur (25 bodov x 19,08 eur). Žalovaný

do doby rozhodnutia súdu titulom náhrady škody za bolesť žalobcovi nezaplatil žiadnu sumu, z toho
dôvodu súd vyhovel žalobe a priznal vo výroku I. žalobcovi sumu 477 z titulu náhrady za bolesť, keď súd
vychádzal zo znaleckého posudku. Žalovaný v priebehu konania výšku náhrady za bolesť nesporoval,
preto súd nárok žalobcu v uplatnenom rozsahu považoval za nesporný.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomkudňuvznikuomeškania,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

28. Žalobca sa popri náhrade za poškodenie zdravia, domáhal aj úroku z omeškania z tohto nároku,
pretože u žalovaného si uplatnil svoj nárok na náhradu za bolesť podaním, ktoré bolo žalovanému

doručené dňa 21.8.2020, na ktoré žalovaný nereagoval. Žalovaný sa tak dostal s peňažným plnením
do omeškania, a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška úroku z
omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi taksúdpriznalvočižalovanémuprávonazaplatenieúrokuzomeškaniavovýške5,00%ročneod25.8.2020
do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania bola
0,00 % (5% + 0,00%). Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody v lehote do 3 dní odo dňa

doručenia výzvy. Žalovaný si výzvu žalobcu prevzal dňa 21.8.2020, tri dni na plnenie mu začali plynúť
dňa 22.8.2020 a uplynuli dňa 24.8.2020, takže dňom 25.8.2020 sa dostal do omeškania.

29. Žalobcasiokremnáhradyškodyzublíženianazdravívovýške477euruplatnilajnároknazaplatenie
sumy 3 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V tejto časti však súd žalobu zamietol,

keď mal za to, že nárok žalobcu v tejto časti nie je možné považovať za preukázaný, nakoľko žalobca
súdu neuviedol, ako dospel k výške požadovaných nákladov a z čoho má pozostávať táto žalovaná
pohľadávka. Žalobca na preukázanie dôvodnosti svojho nároku súdu nepredložil žiaden dôkaz a ani zo
žalobcom predložených listinných dôkazov dôvodnosť tohto nároku nevyplynula.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
podľa pomeru úspechu a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa §

257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).