Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721202409
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3721202409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a sudcov
JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. C., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, a oprávnenej
na výživné S. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, deti rodičov: matky O. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. N., F. XXXX/XX-XX, otca U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. C., t. č. vo výkone trestu odňatia

slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, o návrhu otca na zníženie výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7P/41/2021-22 zo dňa 02.
novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného. Žiadnemu

z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že otec sa podaným
návrhom domáhal zníženia výživného na v tom čase obe maloleté deti C., na S. zo sumy 110,- eur
na sumu 35,- eur a na maloletého Z. zo sumy 100,- eur na sumu 35,- eur mesačne od 1.11.2021
tvrdiac, že od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k výraznému zhoršeniu jeho finančnej
situácie, keďže od mesiaca december 2020 sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde od
mesiaca máj 2021 je práceneschopný, je bez akéhokoľvek finančného príjmu, z dôvodu čoho nie je

schopný plniť si voči maloletým deťom vyživovaciu povinnosť v naposledy súdom určenej výške. Z
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že výživné na maloleté deti C. bolo naposledy
upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/57/2014-76 zo dňa 30.6.2015 tak,
že otcovi súd výživné zvýšil na maloletú S. zo sumy 60,- eur na sumu 110,- eur a na maloletého
Z. zo sumy 50,- eur na sumu 100,- eur mesačne od 01.06.2015 s tým, že zameškané výživné za
obdobie od 01.06.2015 do 30.06.2015 na maloletú S. vo výške 50,- eur a na maloletého Z. vo výške
50,- eur súd zaviazal otca k povinnosti matke uhradiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V čase poslednej úpravy výživného bola matka zamestnaná v spoločnosti Hanil E-HWA Automotive
Slovakia, s.r.o. Dubnica nad Váhom, kde dosahovala priemerný mesačný zárobok 500,- eur netto.
Zároveň jej boli vyplácané rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,04 eur. Obe maloleté deti
boli žiakmi základnej školy, maloletá S. nastupovala do 6. ročníka, maloletý Z. do 3. ročníka. Otec v čase
poslednej úpravy výživného žil túlavým spôsobom života, zdržiaval sa na neznámom mieste v Českej
republike. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza

bol vyradený ku dňu 21.05.2013 z dôvodu nespolupráce. Nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi,
úrazových dávok ani dôchodku a podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, nebol evidovaný
ani ako zamestnanec. V súčasnej dobe má matka okrem maloletých detí S. a Z. ešte jednu vyživovaciupovinnosť k maloletému A. P., ktorý sa jej narodil dňa XX.XX.XXXX z jej súčasného vzťahu s A. P..
Okrem toho má matka zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti maloletú O. G., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá je jej neterou. Spolu so svojím priateľom A. P. a štyrmi maloletými deťmi bývajú v spoločnom

prenajatom byte v Považskej Bystrici, za ktorý mesačne uhrádzajú platby vo výške 260,- eur. Matka je
zamestnaná v spoločnosti SEOYON E-HWA AUTOMOTIVE SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom v Považskej
Bystrici, kde podľa správy tohto zamestnávateľa dosiahla za obdobie od 01.10.2020 do 30.09.2021
priemerný mesačný zárobok vo výške 857,77 eur netto. Maloletá S. je žiačkou 2. ročníka Stredného
odborného učilišťa v Púchove, maloletý Z. je žiakom posledného 9. ročníka základnej školy. Otec

matke na výživu maloletých detí neprispieva dlhodobo, z dôvodu čoho je matke zo strany Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica na maloleté deti vyplácané náhradné výživné v celkovej
výške 210,- eur. Otec maloletých detí sa v súčasnej dobe od mesiaca december 2020 nachádza vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý trest by mu mal uplynúť v mesiaci január 2024. V rámci výkonu
trestu odňatia slobody bol otec maloletých detí od 28.04.2021 zaradený do pracovného procesu, avšak
od 03.05.2021 je práceneschopný v tej súvislosti, že v mesiaci máj 2021 sa vo Väzenskej nemocnici v

Trenčíne podrobil operačnému zákroku močového mechúra a jeho práceneschopnosť stále pretrváva.
Z uvedeného dôvodu je bez akéhokoľvek finančného príjmu. Právne vec súd posúdil podľa § 62 ods. 2,
§ 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd mal za preukázané, že návrh otca na zníženie výživného
na maloleté deti C., S. a Z. je nedôvodný. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom je zásadná
zmenapomerov,ktoránastranemaloletýchdetíalebonastraneniektoréhozrodičovnastalavporovnaní

s dobou určenia alebo poslednej úpravy výživného. Súd uviedol, že otec maloletých detí sa síce od
mesiaca december 2020 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde pre zhoršený zdravotný stav
je práceneschopný, a teda je bez akéhokoľvek finančného príjmu, avšak zároveň treba uviesť, že svoju
nepriaznivú finančnú situáciu si spôsobil vlastným zavinením, teda tým, že sa dopustil trestnej činnosti,
za spáchanie ktorej bol rozhodnutím súdu právoplatne odsúdený. Navyše ani pred nástupom do výkonu

trestu odňatia slobody a aj v čase rozhodovania súdu o poslednej úprave výživného otec maloletých
detí nikde nepracoval, žil túlavým spôsobom života a privyrábal si len formou príležitostných brigád.
Vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si dobrovoľne neplnil, z dôvodu čoho je matke na maloleté
deti zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica vyplácané náhradné výživné a
samotný otec svoj dlh na výživnom odhaduje na sumu cca 8 000,- eur až 9.000,- eur. Na druhej strane

od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 6 rokov, za ktorú sa pomery na strane maloletých
detí zmenili v tom smere, že tieto sú vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, nachádzajú sa vo veku blízkom
veku dospelosti, čím matke nepochybne vzrástli náklady na zabezpečenie ich riadnej výživy. Matke
ďalej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému A. P., ktorý sa narodil dňa 19.03.2016 z jej
súčasného mimomanželského vzťahu s A. P. a taktiež v porovnaní s dobou poslednej úpravy výživného

zabezpečuje starostlivosť o ďalšie maloleté dieťa, a to O. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je jej neterou, a
ktorá bola na základe rozhodnutia súdu zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Vychádzajúc
zo súčasných osobným a majetkových pomerov rodičov, ako aj oboch maloletých detí, prihliadajúc na
skutočnosť,žesúčasnúnepriaznivúfinančnúsituáciu,vktorejsaotecnachádzavovýkonetrestuodňatia
slobody, si zapríčinil vlastným zavinením, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotecmaloletýchdetí.Uviedol,žejevovýkone
trestu odňatia slobody do roku 2024 a má obavu, že počas výkonu trestu odňatia slobody mu narastie
dlh na výživnom. Poukázal na to, že od mája 2021 je práceneschopný a má vážne zdravotné problémy a
čaká už viac ako pol roka na termín operácie ladvín a pupočnej prietrže. Nemôže teda vykonávať žiadnu

prácu, aby mohol platiť výživné.

3. Oprávnená na výživné S. C. v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s návrhom
na zníženie výživného. Od 01.02.2022 prerušila štúdium zo zdravotných dôvodov. Poukázala na to, že
otec nemal nikdy o deti záujem a neposielal výživné.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec sa o deti nikdy nestaral, nezaujímal sa
o nich a nikdy si neplnil vyživovaciu povinnosť, preto bolo vyplácané náhradné výživné. Ďalej uviedla,
že dcéra S. už dovŕšila 18 rokov a prerušila štúdium na strednej škole zo zdravotných dôvodov, takže na
ňu vyživovacia povinnosť skončila. Maloletý Z. navštevuje 9. ročníka a pôjde na strednú školu, pričom

nároky na jeho výchovu sa zvyšujú.5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že sa pridržiava svojho stanoviska predneseného na
súdnom pojednávaní dňa 02.11.2021 a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu
Považská Bystrica. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.

6. Otec detí v replike k uvedeným vyjadreniam uviedol, že trvá na návrhu na zníženie výživného, pretože
je bez práce zo zdravotných dôvodov, a aby mu nenarástol dlh a nemal trestné stíhanie po ukončení
trestu v roku 2024. Súd prvej inštancie nebral tieto fakty na vedomie. Považuje to za zaujatosť zo strany
sudcu a kolízneho opatrovníka. Výpoveď matky je založená na lži.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného na
tom právnom závere, že v predmetnej veci zmena pomerov na strane rodičov, či maloletých detí
neodôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti. Otec sa síce nachádza vo výkone trestu odňatia slobody
a je bez príjmu, no svoju finančnú situáciu si spôsobil vlastným zavinením, tým, že sa dopustil trestnej
činnosti. Súd zároveň zistil, že otec je z dôvodu svojho zdravotného stavu práceneschopný. Súd

konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 6 rokov, za ktorú sa pomery na strane
maloletých zmenili, tieto sú staršie a fyzicky vyspelejšie, čím sa tiež zvýšili náklady na ich výživu. Navyše
matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a zabezpečuje starostlivosť aj o ďalšie maloleté dieťa, ktoré
jej bolo zverené do náhradnej starostlivosti.

9. Odvolacie argumenty otca boli koncentrované na tvrdenia o tom, že je vo výkone trestu dlhodobo
práceneschopný a bez príjmu.

10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie úplne a správne zistil
skutočný stav veci, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovaníonávrhunazníženievýživnéhosúdprvejinštancie
použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu

si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam otca dodáva nasledovné:

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/57/2014-76 zo dňa 30.06.2015 tak, že otcovi súd výživné

zvýšil na vtedy maloletú S.u zo sumy 60,- eur na sumu 110,- eur a na maloletého Z. zo sumy 50,- eur
na sumu 100,- eur mesačne od 01.06.2015.

19. V prípade, keď má súd rozhodovať o návrhu na zníženie výživného podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá
Zákona o rodine, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v
čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zníženie

výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zníženie výživného je vecou voľnej
úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby
oprávnenej na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutočný stav veci v zmysle § 35
CMP a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy
výživného s pomermi v súčasnej dobe.

20. Uvedené porovnanie pomerov súd prvej inštancie vykonal správne a na základe jeho výsledkov
vo veci aj správne rozhodol. Otec sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom
vzhľadom na svoj zdravotný stav je práceneschopný. Odvolací súd má za to, že skutočnosť, že je otec
vo výkone trestu v dôsledku vlastného zavineného konania ho nemôže zbaviť vyživovacej povinnosti

a ani nijak obmedziť jeho vyživovaciu povinnosť k deťom. Túto skutočnosť je potrebné hodnotiť v
zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku, majetkového prospechu a je potrebné vychádzať z potencionality príjmov otca. Táto umožňuje
súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať, a teda napríklad príjem, ktorý by mohol dosahovať zo

zamestnania, pokiaľ by bol na slobode, a to vrátane príjmu z nemocenských dávok, ktorý by na slobode
v prípade práceneschopnosti ako zamestnaná osoba mohol mať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza
z tohto princípu, je podľa záverov aplikačnej praxe aj výkon trestu odňatia slobody zvlášť za trestný čin
zanedbania povinnej výživy, keď sa vychádza z toho, že práve výkon trestu z tohto dôvodu by nemal
byť pre páchateľa výhodou. Odvolací súd zároveň poukazuje na závery z rozsudku Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 z 20.02.2019, v ktorom okrem iného súd konštatoval, že pokiaľ sa rodič
svojím zavineným konaním, pre ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody, zbavil objektívnej možnosti
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu
oprávneného.

21. Okrem toho odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, poukazuje na to, že otec ani pred
nástupom do výkonu trestu odňatia slobody nepracoval a privyrábal si len príležitostnými brigádami a
vyživovaciu povinnosť k deťom si neplnil. Nástup do výkonu trestu odňatia slobody a práceneschopnosť
otca preto vo vzťahu k jeho finančným možnostiam nepredstavuje takú zmenu pomerov, ktorá by
odôvodnila zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Pokiaľ by však otec nebol vo výkone trestu odňatia

slobody, bol by zamestnaný, alebo mal by príjem z podnikania, úspory z príjmu, či dávky počas pracovnej
neschopnosti, tieto by otcovi umožnili plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom v takom rozsahu, ako bola
táto naposledy určená súdom.

22. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie oprávnená na výživné S.a C., nar. XX.XX.XXXX, dovŕšila

plnoletosť a prerušila štúdium na strednej škole so zdravotných dôvodov. Táto skutočnosť však sama
o sebe nie je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti voči nej a tiež bez ďalšieho neznamená, že
zanikla vyživovacia povinnosť otca voči nej. Okrem toho zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti
sa odvolací súd zaoberať nemohol, pretože konanie o zrušenie výživného možno začať len na návrh.
Takýto návrh nebol predmetom konania.

23. Odvolací súd ďalej nezistil u oprávnenej na výživné a ani u maloletého takú zmenu pomerov, ktoré
by odôvodnili zníženie vyživovacej povinnosti k nim. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená
pred viac ako 6 rokmi, a preto aj vzhľadom na fyzický vývoj detí, ich postup v školskom systéme, kedyoprávnená na výživné S. nastúpila na strednú školu (aj keď v súčasnosti uvádza, že prerušila štúdium zo
zdravotných dôvodov) a maloletý končí základnú školu a nastupuje na strednú školu, nedošlo k zníženiu
nákladov na ich starostlivosť, ale naopak k zvýšeniu ich nákladov. Ani zmena pomerov na strane detí

preto neodôvodňuje návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k nim.

24. Ani zmena pomerov na strane matky neodôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti otca k deťom,
keď matka má síce oproti poslednej úprave výživného vyšší príjem, no na druhej strane sa zvýšili potreby
maloletéhoZ.,S.,pribudlajejďalšiavyživovaciapovinnosťamávnáhradnejstarostlivostiajďalšiedieťa.

Nemožno tiež opomínať fakt, že osobnú starostlivosť deťom zabezpečuje výlučne matka.

25. Vyššie uvedeným zisteným pomerom rodičov a najmä možnostiam a schopnostiam otca a potrebám
maloletého a oprávnenej na výživné a ich výdavkom zodpovedá výživné v rozsahu, ako toto bolo
naposledy učené súdom prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správy potvrdil.

26.Preúplnosťodvolacísúduvádza,žepokiaľotecvpriebehuodvolaciehokonanianaznačilajzaujatosť
sudcu súdu prvej inštancie z dôvodu, že nebral do úvahy ním uvádzané tvrdenia, tak dôvodom na
vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej
činnosti. Okrem toho otec námietku zaujatosti neuplatnil včas a táto nespĺňa ani náležitosti vyžadované

Civilným sporovým poriadkom.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).