Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/219/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118209814
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7118209814.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. M.
nar. XX.X.XXXX v odvolacom konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiaciach dieťa matky Y. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M. na M. ul. č. XXXX/XX zastúpenej
Mgr. Miroslavom Semancom advokátom so sídlom v Košiciach na Národnej triede č. 38 a otca E. P. nar.

XX.X.XXXX bývajúceho v M. na M. ul. č. XX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. dieťaťu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I z 17.9.2018 č.k. 21P/114/2018-35 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

U k l a d á rodičom dieťaťa Y. M. nar. X.X.XXXX a E. P. nar. XX.X.XXXX povinnosť podrobiť sa

odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach po dobu troch mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala úpravy styku otca s mal. E. M..

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Namietala, že argumentácia súdu prvej inštancie a jeho
právne posúdenie veci je nesprávne. Uviedla, že v návrhu netvrdila, že otec sa voči maloletej správal
násilnícky alebo žeby ju ohrozoval na živote či zdraví a ani tým neodôvodňovala potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia v predmetnej veci. Rovnako to nevyplývalo ani z listinných dôkazov priložených

k návrhu. Zistenie súdu, že nie je nijako ohrozený život alebo zdravie maloletej je vecne správne, ale
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia irelevantné.
Vyjadrila názor, že ak by súd upravil styk otca s maloletou prostredníctvom neodkladného opatrenia
maloletú by tým nevystavil priamej hrozbe zo strany otca. Z uvedeného dôvodu je argumentácia súdu
nesprávna a ide tu o pochybenia súdu predstavujúce odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), resp.
h) CSP. Zo zápisnice o trestnom oznámení z 10.8.2018 a z jej návrhu z 23.8.2018 vyplýva, že násilnícke

správanie otca smeruje voči nej, resp. jej rodičom, nie voči maloletej, pričom k nemu dochádza vtedy,
keď otec nadobudne dojem, že mu je z jej strany bránené v styku s maloletou, a to bez ohľadu na to, či
k tomu došlo z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov na jej strane. Otcov dojem, že mu je bránené
v styku s maloletou má svoj pôvod v tom, že otec si pôvodný rozsudok, ktorý neupravoval styk vykladal
tak, že má právo sa stýkať s maloletou kedykoľvek bude chcieť a ona je povinná mu vyhovieť. Ak mu
však nevyhovie, je voči nej agresívny, obviní ju z toho, že mu bráni v styku s maloletou, vyhráža sa jej,

ako aj jej rodičom, robí jej scény na pracovisku a podobne. Vzhľadom na to, že sa nevedia dohodnúť
na realizácii styku otca s maloletou, dochádza medzi nimi ku konfliktným situáciám, ktoré pretrvávajú aktoré je potrebné riešiť tu a teraz (neodkladne). Z uvedeného dôvodu sa domáhala, aby súd autoritatívne
upravil styk otca s maloletou do času, kým súd právoplatne rozhodne o merite veci, čím sa minimalizuje
výskyt týchto situácií. Navrhovaným neodkladným opatrením sa má na jednej strane poskytnúť ochrana

právu otca a maloletej na ich vzájomný styk a na druhej strane jej právu na starostlivosť a výchovu
maloletej, pretože pokiaľ súd prostredníctvom neodkladného opatrenia upraví styk otca s maloletou,
bude sa minimalizovať výskyt konfliktných situácií, čo je na prospech aj maloletej a zároveň sa tým
tiež zabráni šikanóznemu výkonu práva na styk s maloletou zo strany otca. Namietala, že súd sa v
napadnutom uznesení nezaoberal jej argumentáciou, ktorou odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy

pomerov medzi účastníkmi a ani nezdôvodnil, či je správna (opodstatnená) alebo nie a prečo. Tým
zaťažilkonanievadou,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,čojeodvolacídôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Argument súdu, že maloletá sa od istého času odmieta stretávať s
otcom a nariadením neodkladného opatrenia by súd išiel proti jej vôli a spôsobil jej traumu, je nesprávny,
pretoževnávrhunetvrdila,žedcéraodmietaotcadlhodobo,bolatolenjednorazovázáležitosťanapokon
sa vzťah otca s maloletou urovnal a teraz nemá problém s ním tráviť čas, resp. u neho a jeho rodičov

prespať cez víkend. Argumentácia súdu je rozporná aj v tom, že na jednej strane uvádza, že nijako nie je
ohrozený život alebo zdravie maloletej a na druhej strane tvrdí, že nariadením neodkladného opatrenia
by maloletú vystavil neznesiteľnej situácii a traume. Pre takýto záver nemal súd žiadnu dôkaznú oporu.
K argumentu súdu, že styk otca s maloletou je jeho výsostným právom a ona nepozná otcov denný
režim, pracovné návyky a nevie určiť, kedy bude mať o styk záujem a kedy nie, uviedla, že styk otca

s maloletou navrhla upraviť v takom širokom rozsahu, že je prakticky nemožné, aby si otec nevedel
usporiadaťsvojesúkromnéapracovnézáležitostitak,abystykmoholvurčenédnirealizovať,resp.môže
sa domáhať prípadnej korekcie dní podaním odvolania. Zároveň uviedla, že z ustanovenia § 325 ods. 1
CSP nevyplýva, že neodkladnosť potreby úpravy pomerov účastníkov konania je daná len vtedy, ak je
ohrozený život alebo zdravie mal. detí. Účastníkmi konania sú aj rodičia maloletej, a teda neodkladnosť

potreby úpravy pomerov účastníkov môže vyplývať aj z potreby chrániť práva rodičov. V predmetnej
veci sa domáha svojej ochrany a ochrany rodičovských práv pred konfliktnými situáciami, ktoré vyvoláva
otec. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhal odstránenia príčiny týchto situácií,
čo je zároveň aj v záujme maloletej, keďže nebude vystavovaná pre ňu stresujúcim situáciám. Súd
v odôvodnení neuviedol, akým iným vhodnejším procesným prostriedkom by mala dosiahnuť účel

sledovaný ňou navrhovaným neodkladným opatrením. Prejavila názor, že zo skutočností uvedených v
návrhu je zrejmé, že v predmetnej veci je daná (dostatočne osvedčená) potreba neodkladnej dočasnej
úpravy pomerov účastníkov.

3. Postupom podľa § 329 ods. 1 vety druhej CSP odvolací súd umožnil otcovi a kolíznemu opatrovníkovi

maloletej vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu matky.

4. Vyjadrenia podané neboli.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP
a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené

zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, nakoľko nebola
osvedčená naliehavosť potreby dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov vyžadujúca si
okamžitý zásah súdu, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým maloletého
dieťaťa neboli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bezprostredne ohrozené.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje
za potrebné doplniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o
rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch
rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičovs vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom pre
akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa s tým, že nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie

veci, avšak záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii
ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom
dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len ak to nie je
možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké
rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj

rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo
starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v
priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Ani rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do výlučnej osobnej
starostlivosti jedného z rodičov nedochádza k obmedzeniu rodičovských práv a povinností druhého
rodiča, ktoré právo na starostlivosť o dieťa druhý rodič realizuje prostredníctvom styku s maloletým
dieťaťom.

9. V tomto prejednávanom prípade konkrétne z návrhu matky vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti
k maloletej boli síce upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 9.3.2016 č.k. 11P/167/2015-24,
ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca bolo určené výživné a styk
upravenýnebol,avšakpovydanírozsudkurodičaobnovilipartnerskývzťah,akoajspolužitie,ktorétrvalo

približne do augusta 2017. Z uvedeného dôvodu došlo k zániku účinnosti rozsudku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností (porovnaj R 21/1981) a preto je mylná argumentácia matky v návrhu na
začatie konania, ktorým sa domáha zvýšenia výživného a úpravy styku, ako aj nariadenia neodkladného
opatrenia, keďže v súčasnosti rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu upravené nie sú,
a teda ani matke nepatrí právo obmedzovať otca vo výkone rodičovských práv a povinností. Zároveň

je potrebné uviesť, že právo styku rodiča s dieťaťom vzniká až rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa
do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, do tejto doby rodičia vykonávajú svoje rodičovské práva
a povinnosti neobmedzene. Neobstojí preto argumentácia matky, že otec v dôsledku snahy o kontakt
s dieťaťom zasahuje do jej práva na výchovu maloletého dieťaťa. Len samotná nezhoda rodičov o
tom, kedy a v akom rozsahu sa bude realizovať kontakt dieťaťa s otcom pri faktickej starostlivosti

matky o maloleté dieťa ešte nie je samé osebe dôvodom pre ingerenciu súdu do pomerov účastníkov
nariadením neodkladného opatrenia bez osvedčenia skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že je
ohrozený dôležitý záujem mal. dieťaťa v tom smere, žeby boli ohrozené jeho práva a právom chránené
záujmy čo v tomto prípade matka neosvedčila, keďže kontakt dieťaťa s otcom sa realizuje. Značne
paradoxne vyznieva i tvrdenie matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď na jednej

strane popisuje konfliktné situácie v súvislosti so zabezpečovaním práva dieťaťa na kontakt s oboma
rodičmi a následne uvádza, že pred podaním návrhu sa situácia začala postupne upokojovať. Uvedené
len potvrdzuje, že naliehavosť riešenia situácie pri zabezpečovaní starostlivosti o mal. dieťa nie je daná,
a teda nie je splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia.

10. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere
o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci, nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu,
v priebehu ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako ich bude hodnotiť a aké skutkové
zistenia z nich vyvodí, preto jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia sú údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a v
listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Úvahy súdu prvej inštancie
vychádzajú z obsahu spisu a samotného návrhu matky, pričom hodnotiaci úsudok súdu o (ne)splnení
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je v rozpore s predstavou účastníka konania
(matky) nemôže byť vadou konania majúcou za následok nesprávnosť rozhodnutia a v zmysle vyššie

uvedeného nemôže byť relevantný ani odvolací dôvod týkajúci sa nesprávnych skutkových zistení, ku
ktorým mal súd dospieť na základe vykonaného dokazovania, či nesprávne právne posúdenie veci.

11. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd napadnuté uznesenie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s

jeho odôvodnením.

12. Podľa § 362 vety druhej CMP odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. V tomto prejednávanom prípade, keď i odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, považoval za nevyhnutnú ingerenciu
do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia z úradnej povinnosti vzhľadom na matkou
prezentovaný pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, nedostatok primeranej a konštruktívnej komunikácie

medzi nimi, čo by mohlo u dieťaťa vytvoriť emočné napätie, a to uložením povinnosti rodičom dieťaťa
podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu 3 mesiacov. Účelom tohto opatrenia je odstránenie
komunikačných problémov medzi rodičmi vyplývajúcich z ich výrazne negatívneho vzťahu zrejme
manifestovaného aj pred maloletým dieťaťom, ktoré dieťa v dôsledku rozvíjajúcej sa psychiky zjavne
nie je schopné vo vnútornom prežívaní zvládnuť, dôsledkom čoho by mohli u dieťaťa vzniknúť vážne

následky na jeho psychike, čo rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Referát poradensko-
psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na
poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských
práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom alebo
medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s

rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy,
nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k
správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z.z .o sociálnoprávnej ochrane detí a o
sociálnej kuratele v platnom znení), pričom výsledky tohto poradenstva budú mať nepochybne význam
i pre rozhodnutie vo veci samej a nie je vylúčené, že rodičia po patričnom usmernení budú schopní

spolu komunikovať a kooperovať v záujme maloletého dieťaťa, eventuálne uzavrieť dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností, čo je v súlade so záujmom dieťaťa, aby malo pocit, že rodičia, i keď
nežijú spolu, sú schopní zabezpečiť mu také výchovné prostredie, v ktorom nebude nútené či už na
vedomej alebo nevedomej úrovni spracovávať konflikt medzi vlastnými rodičmi.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).