Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/248/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206158
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7619206158.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1. E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
v E., Š. XXXX/XX, 2. G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v X. Č.. XX, 3. D. I., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
v E., S. X, 4. U. G., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., H. XXXX/XX, 5. N. U., rod. W., nar. X.X.XXXX,
bytom v Č. Z., J.H. D., L. XXXX, 6. O. W., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom v Č. Z., U. - V., U. U. XX, 7. D.

W., nar. XX.X.XXXX, bytom v Č. Z., E., Ž. XXXX, všetci zastúpení JUDr. Petrom Behúňom, advokátom
so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 44 proti žalovanej: D. C., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom vo J. Z.,
X. XX, zastúpenej JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo
námestie 5, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 6.7.2020 č.k. 7C/55/2019-107 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví
tohto rozhodnutia určil, že poručiteľ E. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v X.,
bol v deň svojej smrti podielovým spoluvlastníkom v podiele 130/144 v pomere k celku nehnuteľností
zapísanýchnaLVč.XXX,kat.úz.X.,atopozemkovregistra„E“parc.č.XXX/X-ostatnéplochyovýmere
88 m2 a parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 135 m2. Priznal žalobcom v 1. až 7. rade nárok na náhradu

trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia ako právni nástupcovia neb. E. W., ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX domáhali určenia, že nehnuteľnosti nimi uvedené patria do dedičstva po tomto poručiteľovi.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia, ako právni nástupcovia po neb.
E. W. N. D. W. (synovi E. W.) užívajú sporné pozemky ako spoločný dvor, ktorý susedí s pozemkom, na
ktorom stojí dom so súp. č. XX (parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. X.) a parc. č. XXX/X,
zapísanú na LV č. XX v kat. úz. X.; užívajú aj dom so súp. č. XX postavený na parc. č. XXX a parc. č.
XXX/X, zapísané na LV č. XXX na neb. E. W.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXX/X - ostatné
plochy o výmere 88 m2 a parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 135 m2, zapísaných na LV č. XXX, v kat.

úz. X., ktoré nadobudla dedením po neb. D. U.Š. v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. 1D/214/2013
a ktoré nehnuteľnosti sú predmetom sporu. Žalovaná užíva a je zároveň vlastníčkou domu so súp. č.
XX stojacom na parc. č. XXX zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. X..

4. Žalobcovia uviedli, že požadovaného určenia, že nimi označené nehnuteľnosti patria v požadovaných
podieloch do dedičstva po neb. E. W. sa domáhajú na základe listu Okresného úradu Levoča,

Katastrálneho odboru zo dňa 30.11.2015, ktorý zodpovedal ich otázku v rámci prešetrovania o spôsobe
nadobudnutia parc. E-KN č. XXX/X N. XXX/X. V rámci prešetrenia bolo týmto úradom zistené, že v rámciRegistra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) bola parc. mp.č. XX správne identifikovaná
na parcely reg. E-KN č. XXX/X N. XXX/X, ku ktorým bolo nesprávne určené vlastnícke právo v prospech
D. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v celosti. Správne malo byť určené vlastnícke právo v

prospech D. U. v podiele 1/2, keďže druhá polovica mala byť správne zapísaná v spoluvlastníctve
vlastníkov vedených v pzmn.zápisnici č. XXX, t.j. E. W. v podiele 130/288, U. L. v podiele 7/288 a G. L.
v podiele 7/288. Nakoľko údaje katastra zapísané na LV č. XXX v kat. úz. O. sú v súlade s verejnou
listinou, ktorou je osvedčenie o dedičstve sp.zn. 1D/214/2013, katastrálny odbor v zmysle § 59 ods. 1
písm. a/ zák. č. 162/1995 Z.z. nie je oprávnený začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte,

čo však nebráni žalobcom uplatniť právo o určenie vlastníckeho práva na súde.

5. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu v
zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. a dospel k záveru, že žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý
právny záujem. Súd prvej inštancie uviedol, že s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov, ako právnych nástupcov

poručiteľa E. W. je neisté a bez požadovaného určenia je ich právne postavenie ohrozené. Rozsudok
o určení, že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v deň smrti E. W. patrí do dedičstva
sa stane podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a takýto rozsudok bude pre žalobcov
podstatným spôsobom užitočný.

6. Z rozsudkov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16C/152/2016 a sp.zn. 5C/31/2018 súd zistil,
že v oboch konaniach sa žalobca E. W., ale aj žalobcovia označení v našom konaní v 1. až 5. a 7. rade
domáhali toho istého nároku, avšak z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie v oboch konaniach boli
rozsudkami žaloby zamietnuté, pričom súd sa v nich nezaoberal meritom veci, preto ani jeden z týchto
rozsudkov nepredstavuje prekážku res iudicata pre toto prebiehajúce sporové konanie.

7. Vykonaným dokazovaním, a to po oboznámení sa s výpisom LV č. XX zistil, že žalobcovia v 1. až 6.
rade sú podielovými spoluvlastníkmi okrem iných parciel aj parcely č. XXX/X - ostatná plocha o výmere
235 m2 a parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 89 m2, a to každý v podiele 5/54 v pomere k celku,
ďalej podľa výpisu z LV č. XXX sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. súp. XX, postaveného

na parc. XXX žalobcovia v 1. až 5. rade v podiele 1/6 a v 6. a 7. rade v podiele 1/12. Podľa výpisu z LV
č. XXX žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 88 m2 a parcely
č. XXX/X - orná pôda o výmere 135 m2, ktoré nehnuteľnosti nadobudla titulom dedenia po otcovi D. U..

8. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1450/73 súd prvej

inštancie zistil, že týmto bolo určené vlastnícke právo toho času už nebohým rodičom žalovanej D. U.,
nar. XX.X.XXXX a jeho manželke N., rod. U., nar. X.X.XXXX, okrem iných nehnuteľností aj k pôvodnej
pzmn. parcele mpč. XX - dvoru o výmere 181 štvorcových siah v celosti. Z predmetného rozsudku súd
zistil, že žalobcovia N. N. D. U. označili ako pasívne legitimovaných v konaní dedičov po nebohom D.
U., označeného v pzmn. zápisnici č. XXX v kat. území X. pod poradovým číslom 5 a 15, ktorý mal

spoluvlastnícky podiel 7/24 (4/24 + 3/24) a dedičov po nebohom E. U. (W.), ktorý bol v zápisnici č. XXX
uvedený ako podielový spoluvlastník pod por. č. 16 až 19 v podiele 17/24 (6/24 + 11/24). Vo výroku
predmetného rozsudku je uvedené, že sa určuje vlastnícke právo žalobcom (teda manželom D. N. N.
U.) k parcele mpč. XX, k domu č. XX postavenom na tejto parcele. Ďalej je uvedený výraz: „sem patrí
spoločne viď zápisnica XXX tejto knihy, mpč. XX - dvor o výmere 181 štvorcových siah“, ďalej je uvedené

„sem patrí spoločne viď zápisnica XXX tejto knihy a mpč. XX - záhrada o výmere 60 štvorcových siah“. Z
uvedených pzmn. výrazov, čo je zrejmé z doterajšej súdnej praxe a z praxe bývalých štátnych notárstiev
vyplýva, že spoluvlastníkmi spoločného dvora pôvodnej mpč. XX sú zároveň aj spoluvlastníci uvedení
v odkazovacej zápisnici č. XXX.

9. Z vykonania tohto dôkazu mal súd prvej inštancie za preukázané, že v tomto konaní došlo k
pochybeniu súdu, a to závažnému, keď žalobcovia neoznačili v žalobe a súd ani netrval na rozšírení
označenia pasívne legitimovaných subjektov v konaní o určenie vlastníckeho práva spracovaním aj
voči spoluvlastníkom uvedeným v zápisnici č. XXX, kat. úz. X., a to pod por. č. XX - D. W. v podiele
36/144, pod por. č. XX - D. W. v podiele 47/144, pod por. č. XX - D. W. v podiele 47/144, teda

spolu 130/144 a pod por. č. XX - G. L. N. G. L., každý po 7/144, spolu 14/144. Pokiaľ teda súd určil
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pôvodne zapísaným v zápisnici č. XXX a zápisnici č. XXX mpč.
XX k spoločnému dvoru o výmere 181 štvorcových siah (651,6 m2) D. N. N. U. v celosti, v tejto
časti je rozsudok nesprávny a nezákonný. Tomu podľa názoru súdu korešponduje aj následné zistenieOkresného úradu, Katastrálneho odboru v Levoči tak, ako vyplýva z jeho písomného vyjadrenia zo
dňa 30.11.2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť, preto Stredisko geodézie Spišská Nová Ves malo
povinnosť predmetný zápis zmeny vlastníckeho práva zrealizovať, čo sa stalo pod č. 8/74 a týmto

zápisom bola žalovaná evidovaná ako výlučná vlastníčka spoločného dvora, zapísaného dnes na LV
č. XXX v kat. úz. X.. Toto závažné pochybenie malo za následok, že po neb. E. W., nar. XX.XX.XXXX
(nejedná sa však o mal. E. W. - U., ktorý je uvedený v pzmn. zápisnici č. XXX pod položkou 16), ktorý
je synom D. W. (deda žalobcov) nebol prejednaný v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D/1037/96
- spoluvlastnícky podiel zo spoločného dvora v podiele 130/144. K takémuto prejednaniu v dedičskom

konaní nedošlo, nakoľko podľa zápisu na katastrálnom úrade, ktorý realizoval zápis rozsudku sp.zn.
5C/1450/73, ako výluční bezpodieloví spoluvlastníci tohto spoločného dvora mpč. 15 boli evidovaní D.
N. N. U..

10. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel ďalšieho pôvodného spoluvlastníka zapísaného v zápisnici
č. XXX pod por. č. 14B - G. L., tento sa stal predmetom dedičského konania vedeného pod sp.zn.

D/423/94 na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktorý nadobudla jeho manželka U. L.. Tento prejednaný
spoluvlastnícky podiel však nebol katastrálnym úradom na menovanú evidovaný, nakoľko podľa výpisu
z LV č. XXX v kat. úz. X. je v celosti zapísaný na žalovanú.

11. Z vykonaného dokazovania nemal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenie žalovanej,

že žalobcovia sa do roku 2017 nedomáhali vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
(spoločnémudvoru)ažeaniichprávnipredchodcoviadoužívaniatohtospoločnéhodvoranezasahovali.
Z výpovede žalobcov, predovšetkým žalobcu v 2. rade G. W., svedka Š. C. mal za preukázané, že
predmetné nehnuteľnosti (spoločný dvor) bol užívaný oboma rodinami. Pokiaľ žalovaná poukazovala,
že parc. č. XXX/X by mala patriť do jej výlučného vlastníctva, táto otázka je irelevantná, nakoľko nejde

o nehnuteľnosť, ktorá by bola predmetom konania.

12. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Š. C., súd túto hodnotil ako zmätočnú, keď na jednej strane potvrdil,
že spoločný dvor sa užíval oboma rodinami, čo nie je v rozpore s tvrdením žalobcov a tiež svedčí o tom,
že rodičia žalovanej D. N. N. U.i nemohli nadobudnúť spoločný dvor v celosti spracovaním. Vlastnícky

by im mala patriť len 1/2 spornej mpč. XX.

13. Po právnom posúdení veci v zmysle § 59 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 162/1995 Z.z., § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcov je
dôvodný, preto žalobe vyhovel.

14. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že skutočnosti uvedené Okresným úradom Levoča -
Katastrálnym odborom zo dňa 30.11.2015 sa ukázali ako pravdivé a korešpondujú s výsledkami
vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že čiastočné nesprávne, teda chybné
a nezákonné je rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1450/73, ktorým bolo určené

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (parc. mpč. XX - dvor o výmere 180 štvorcových siah)
D. U. N. D. Y. do bezpodielového spoluvlastníctva v celosti. Tento nesprávny rozsudok bol následne
na katastrálnom úrade podkladom pre prejednanie dedičstva po toho času už nebohých uvedených
manželoch - rodičoch žalovanej, čím došlo k nadobudnutiu spoločného dvora - spornej parcely mpč. XX
do jej výlučného vlastníctva. Žalobcovia podľa názoru súdu prvej inštancie predložili dostatok zákonných

a relevantných dôkazov, a preukázali, že pôvodná mpč. XX je identická s parc. E-KN č. XXX/X N. XXX/
X. Hodnoverné sú údaje a závery zistené príslušným katastrálnym odborom o nezákonnosti rozhodnutia
súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/1450/73. Žalovaná nepreukázala, že je výlučnou vlastníčkou
sporných nehnuteľností.

15. Na záver skonštatoval, že žalovaná nemohla nadobudnúť výlučné vlastníctvo k spoločnému dvoru,
tedakparc.č.mpč.XX,pričombezpovšimnutianezostalotvrdeniemanžela,ktorýpotvrdil,žežalobcovia
a žalovaní spoločný dvor nerušene užívajú. Aj z toho vyplýva, že nárok žalobcov je dôvodný a skutkový
stavvprírodebuderozhodnutímsúduvtomtokonanízjednotenýsostavomevidovanýmnakatastrálnom
odbore.

16. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu
trov konania voči neúspešnej žalovanej.17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvej inštancie, že svoj záver o opodstatnenosti žaloby založil na liste

Okresného úradu Levoča, odbor katastrálny zo dňa 30.11.2015, pričom nie je zrejmé, aké skutkové
zistenia podporujú obsah tohto listu. Z obsahu tohto listu nevyplýva, že práve parc. č. XXX/X a parc. č.
XXX/X sú identické s parc. mpč. XX. Súd si len jednoducho osvojil obsah listu bez toho, aby vykonal
akékoľvek svoje závery a ďalšie dokazovanie, resp. šetrenie. Pokiaľ súd konštatoval, že rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1450/73 je nesprávny a nezákonný, stalo sa tak napriek

tomu, že tento rozsudok doteraz nebol zrušený. Tvrdenia žalobcov majú za zmätočné, nakoľko podľa ich
tvrdení parc.č. XXX/X má byť spoločným dvorom, pričom na inom mieste tvrdia, že na tejto parcele stojí
rodinný dom. Svedok p. C. pri svojej výpovedi uviedol, že parc. č. XXX/X nikdy nemohla tvoriť spoločný
dvor, nakoľko tam stál rodinný dom, z ktorého zostali základy. Pokiaľ žalobcovia predložili historickú
mapu, táto nie je presná. Ide o mapu tzv. „krokovú“ a nikdy nebola podkladom k správnemu zakresleniu
nehnuteľností. Podľa názoru žalovanej pôvodná parc. č. XXX bola po celej dĺžke zastavaná a parc. č.

XXX nebola zastavaná. Terajšia parc. č. XXX/X je zakreslená na katastrálnej mape a je tou parcelou,
ktorá je stále zastavaná, čo korešponduje aj s výpoveďou žalobkyne v 4. rade a svedka p. C. - manžela
žalovanej. Parc. č. XXX/X preto nemôže byť súčasťou pôvodne vedenej mpč. XX ako spoločný dvor.
Svedok p. C. pri svojej výpovedi uviedol, že spoločný dvor sa užíva ako parc. č. XXX/X N. XXX/X, čo
potvrdila aj žalobkyňa v 4. rade pri svojom výsluchu, keď uviedla, že spoločný dvor sa ťahá od parc.

č. XXX/X smerom nadol, teda presne tak, ako to vyplýva zo zakreslených parciel č. XXX/X N. XXX/
X na katastrálnej mape. Žalobcovia preto nemohli preukázať, že mpč. XX ako spoločný dvor je tou
parcelou, ktorá je identická s parc. č. XXX/X N. XXX/X. Žalovaná predmetné parcely nerušene užíva
ako svoje vlastné, pričom nikdy zo strany žalobcov nebola rušená, rovnako ako aj právni predchodcovia,
ktorých vlastnícke právo nebolo zo strany žalobcov spochybňované. Žalovaná nadobudla predmetné

nehnuteľnosti dedičským osvedčením v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k nim patrí, rovnako ako
jej rodičom, ktorí predmetné nehnuteľnosti užívali na základe rozsudku súdu. S poukazom na nález
Ústavného súdu SR č. 549/2015 zo dňa 16.3.2016 má žalovaná za to, že je potrebné chrániť princíp
dobrej viery ako jeden z princípov právnej istoty. Naopak, vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník.

18. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnili
náhradutrovodvolaciehokonania.Stotožnilisasnázoromsúduprvejinštancie,žeichžalobujepotrebné
považovať za opodstatnenú. Žalovaná nepredložila dôkazy, ktorými by vyvrátila tvrdenia žalobcov.
Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a vo veci správne rozhodol. Na dôkazy
predložené žalovanou neskôr nemožno prihliadať.

19. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcov zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Žiadne listiny,
ktoré sú obsahom spisu nenasvedčujú v prospech žalobcov.

20.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania

v zmysle § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom
v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je opodstatnené.

21. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne

posúdil, v dôsledku čoho nezameral dokazovanie na zistenie skutočností, relevantných pre rozhodnutie
o nároku žalobcov. Rozhodnutie súdu je potrebné preto považovať za predčasné a teda nesprávne.

22. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcov, ktorí sa domáhali určenia,
že nimi označené nehnuteľnosti boli v deň smrti poručiteľa E. W. v jeho podielovom spoluvlastníctve v

podiele 130/144 v pomere k celku. Súd prvej inštancie svoje úvahy o dôvodnosti nároku žalobcov založil
na zistení, že rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1450/73, ktorý sa stal podkladom
pre zápis vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalovanej (D. U. a jeho manželky N.
U.) je potrebné považovať za nesprávny a nezákonný jednak preto, že účastníkmi konania na strane
žalovaných neboli spoluvlastníci nehnuteľností zapísaní v zápisnici č. XXX, kat. úz. X. pod por. č. 10, 12

a 13 D. W. a pod por. č. 14 G. L. N. G. L. a jednak z toho dôvodu, že nesprávne bolo určené vlastnícke
právo v prospech D. U. a manželky N. U. v celosti, keď správne malo byť určené vlastníctvo len v
podiele 1/2, ktorý záver korešponduje so zistením Okresného úradu Levoča, Katastrálneho odboru zo
dňa30.11.2015,ktorýprešetrovalspôsobnadobudnutiaparcelyE-KNč.XXX/XN.XXX/X,ktorésúpodľazistení tohto katastrálneho úradu identické s parc. mpč. XX - dvor zapísanej v pôvodnej pzmn. zápisnici
č. XXX. Rodičia žalovanej D. N. N. U. tak podľa názoru súdu nemohli nadobudnúť spoločný dvor v celosti
spracovaním, keď vlastnícky im patrí len 1/2 spornej nehnuteľnosti.

23. Odvolací súd úvahy súdu prvej inštancie, na ktorých založil opodstatnenosť žaloby, považuje za
nesprávne.

24. Súd prvej inštancie pochybil predovšetkým v tom, pokiaľ hodnotil „správnosť a zákonnosť“

právoplatného rozhodnutia súdu - rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.1.1974 č.k.
5C/1450/73-5, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.2.1974 a ktorým bolo určené vlastnícke právo v
prospech žalobcov (právnych predchodcov žalovanej). Súd je oprávnený preskúmavať rozhodnutie len v
rámci riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov. Je úplne vylúčené preskúmavať správnosť
rozsudku v rámci iného súdneho konania. Právoplatnosť je vlastnosťou súdneho rozhodnutia, ktorá
spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť (§ 226 C.s.p.).

25. Podľa § 228 ods. 1 C.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

26. Niet pochýb o tom, že v zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia je výrok právoplatného

rozhodnutia záväzný pre určitý okruh subjektov, ktoré boli stranami sporu. Akýkoľvek iný orgán verejnej
moci vrátane súdu je pochopiteľne viazaný tým, ako vec právne posúdil súd, avšak len medzi
danými sporovými stranami. Ak teda súd koná s niekým, kto nebol stranou právoplatne skončeného a
rozhodnutého konania (a nejde pritom ani o subjekt, na ktorý je zákonom rozšírená subjektívna hranica
záväznosti súdneho rozhodnutia), môže túto otázku posúdiť aj inak, teda výrok právoplatného rozsudku

preň v tomto prípade záväzným nebude. V žiadnom prípade však súd nie je oprávnený polemizovať,
resp. posudzovať správnosť právoplatného rozhodnutia inak, ako v rozsahu vyplývajúcom z vyššie cit.
ust. § 228 ods. 1 C.s.p.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves

v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/1450/73, ktorým bolo určené vlastnícke právo na základe spracovania
v zmysle § 125 a nasl. zák. č. 141/1950 Zb. a vydržania v zmysle § 116 a nasl. zák. č. 141/1950 Zb. je
záväzný pre účastníkov tohto konania a ich právnych nástupcov.

28. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k zisteniu, že účastníkmi tohto konania neboli všetci

spoluvlastníci nehnuteľností, ktorých sa požadované určenie dotýkalo, možno dospieť len k takému
záveru, že pre týchto „chýbajúcich“ účastníkov konania rozsudok nie je záväzným. Vôbec sa
ale nemožno stotožniť s akýmkoľvek posudzovaním správnosti spomínaného rozsudku z hľadiska
hmotného práva tak, ako to vykonal súd prvej inštancie. Akékoľvek závery súdu prvej inštancie
smerujúce k posudzovaniu správnosti spomínaného rozhodnutia, tak možno považovať za nesprávne a

nezákonné. Rovnako ako súd, ani katastrálny úrad nie je oprávnený posudzovať správnosť rozhodnutia
súdu, ktoré vyústilo v právoplatné rozhodnutie.

29. Niet pochýb o tom, že žalovaná sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností titulom dedičského
osvedčenia vydaného v dedičskom konaní pod sp.zn. 1D/214/2013 po neb. D. U.. Jej právni

predchodcovia D. U.Š. spolu s manželkou N. U. sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností titulom
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1450/73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
8.2.1974, ktorý sa stal podkladom pre zápis ich vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

30. S ohľadom na tieto zistené skutkové okolnosti, ale aj s ohľadom na tvrdenie žalovanej o tom,

že predmetné nehnuteľnosti ona a jej právni predchodcovia dobromyseľne užívajú niekoľko desaťročí
bolo potrebné zamerať dokazovanie na skúmanie možnosti, či žalovaná, resp. jej právni predchodcovia
nenadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe vydržania.

31. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva

vlastníkom veci, pokiaľ ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, pokiaľ ide o hnuteľné veci, a po dobu
10 rokov, pokiaľ ide o nehnuteľnosti.32. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že spomínaný rozsudok, ktorým bolo
založené vlastnícke právo v prospech právnych predchodcov žalovanej (D. N. N. U.) nie je záväzný
pre žalobcov, ktorí sú právnymi nástupcami pôvodného podielového spoluvlastníka, ktorý nebol

účastníkom spomínaného civilného konania, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať otázku, či
k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanej, resp. jej právnych predchodcov nedošlo vydržaním. V tej
súvislosti bolo potrebné skúmať dobromyseľnosť držiteľa, ktorá sa posudzuje z hľadiska, či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo

nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu
bol i domnelý právny dôvod, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady,
že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje.
Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí okolnosť, ako vec
nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako

podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má
objektívne znaky titulu. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť,
ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik
vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva
vyžaduje objektívne právo.

33. Pokiaľ sa súd prvej inštancie týmito otázkami nezaoberal, rozhodol predčasne a teda nesprávne.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil rozsudok a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a po
aplikácii právnych noriem o prípadnom vydržaní vlastníckeho práva opätovne vo veci rozhodnúť. Bez
povšimnutia súdu nemôže zostať, že predmetné parcely, ktorých sa spor týka nie sú zidentifikované. Ide
pritom o významnú skutočnosť, bez ktorej nemožno vo veci rozhodnúť.

36. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).