Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621202107
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8621202107.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov, v sporovej veci žalobcu: GEPI s.r.o., Nám. SNP č. 1, 085 01 Bardejov, IČO: 50
210 050, proti žalovanému: MAKOS a.s., Mičkova 31, 085 01 Bardejov, IČO: 35 920 203, o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Svidník 23.12.2021 sa žalobca domáhal vydania
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k parcelám registra „C“ č. XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3279 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1214 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2 a stavbe - jedáleň so súp. č. XXXX

na parcele č. XXXX/X, ktoré všetky sú vedené na LV č. XXXX, k. ú. X. a k parcelám registra „C“ č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1247 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 167 m2 a č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2, ktoré všetky sú vedené
na LV č. XXXXX, k. ú. X. (ďalej len „špecifikované nehnuteľnosti“).

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že špecifikované nehnuteľnosti pôvodne žalobca nadobudol v dobrovoľnej

dražbe a následne ich na základe kúpnej zmluvy z 8.1.2019 od žalobcu v celosti nadobudol žalovaný.
V návrhu tvrdil, že dňa 28.9.2021 vyzval žalovaného, aby do 15 dní od doručenia výzvy zaplatil za
veci, ktoré neboli súčasťou kúpnej zmluvy z 8.1.2019, a to za: oplotenie 2 738,41 Eur, prípojku vody 2
520,40 Eur, vodomernú šachtu 1 266,74 Eur, prípojku kanalizácie 5 985,11 Eur, kanalizačné šachty 1
343,78 Eur, kanalizačné šachty dažďovej kanalizácie 1 612,53 Eur, prípojku plynu 699,01 Eur, prípojku
elektro 1 541,07 Eur, spevnené plochy zo zámkovej betónovej dlažby 100 328,81 Eur, spevnené plochy

z betónovej dlažby 3 012,47 Eur, oporné múry betónové 3 214,98 Eur, vonkajšie schody 395,81 Eur,
vonkajšie schody 2 783,30 Eur, vonkajšie osvetlenie 5 873,01 Eur, to všetko spolu za sumu 133 315,43
Eur. Uviedol, že cena vyššie označených vecí bola stanovená znaleckým posudkom. Uvádzal, že na
označené veci žalobca ponúkol žalovanému predkupné právo z dôvodu, že žalovaný na tomto mieste
prevádzkuje obchodný dom s parkoviskom. Žalovaný však do podania žaloby na výzvu nereagoval,
označené veci neodkúpil, nezaplatil za ne a ani ich žalobcovi dobrovoľne nevydal, hoci naďalej tieto

veci užíva a prevádzkuje s nimi obchodný dom a parkovisko. Ďalej tvrdil, že zo strany žalovaného došlo
k odstráneniu niektorých z týchto vecí, avšak ani tie veci, ktoré žalovaný odstránil, žalobcovi nevydal.
Preto žalobca podal na Okresný súd Svidník žalobu, ktorou sa domáha vydania týchto vecí. Týmto
návrhom potom žiadal vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 C.s.p., ktorým by súd
zriadil záložné právo na veciach dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa z dôvodu obavy
ohrozenia exekúcie žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný naďalej tieto veci užíva, prevádzkuje

obchodný dom, parkovisko, vyberá z neho vstupné a týmto užívaním dochádza k opotrebovaniu a
znehodnocovaniu týchto vecí. Poukázal na to, že žalovaný sústavne zaťažuje všetok svoj majetokrôznymi úvermi z bánk a preto má obavu, že sa tým žalovaný privedie do insolventnosti so splácaním
dlhov, čím dôjde k ohrozeniu exekúcie.

3. V podaní z 29.12.2021 žalobca doplnil, že uvedeného dňa podal na Okresný súd Svidník aj žalobu o
zaplatenie sumy 172 800,- Eur s príslušenstvom titulom užívania v žalobe označených vecí od januára
2019 do podania žaloby. V podaní uvádzal, že v žalobe špecifikované veci sú doposiaľ vo vlastníctve
žalobcu a žalovaný ich užívaním berie zisky, ako je nájomné za parkovanie, svietenie, čerpanie vody,
elektriny, plynu, odvádzanie vody a pod. Na základe týchto ukazovateľov tak určil cenu za užívanie jeho

vecí vo výške 4 000,- Eur mesačne bez DPH (resp. 4 800,- Eur s DPH).

4. Okresný súd Svidník doručil 30.12.2021 návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému,
ktorý podaním zo 7.1.2021 vzniesol s poukazom na §§ 13 a 15 C.s.p. námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Svidník a žiadal postúpenie veci Okresnému súdu Bardejov. Súčasne namietal, že
žalobca nie je vlastníkom vecí, ktorých vydania sa domáha, nakoľko v kúpnej zmluve z 8.1.2019 sa

špecifikované nehnuteľnosti predali v celku aj spolu so všetkým čo sa nachádza pod zemou a nad
zemou. Žalobca sa preto len domnieva, že je vlastníkom týchto vecí a v prípade, ak s týmto názorom
nesúhlasí, môže sa domáhať určenia ich vlastníckeho práva. Návrh na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia žiadal z uvedených dôvodov zamietnuť.

5. Na základe žalovaným vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti bola vec postúpená na konanie a
rozhodnutie Okresnému súd Bardejov. Pred vydaním tohto rozhodnutia vzhľadom na okolnosti tvrdené
žalobcom v závere jeho návrhu, konkrétne že spoločníčka a konateľka žalobcu je manželka príslušníka
ZVJS pracujúceho na Okresnom súde Bardejov bola vec najskôr predložená na rozhodnutie o námietke
zaujatosti Krajskému súdu v Prešove, ktorý uznesením č. k. 20NcC/1/2022-54 z 28.2.2022 vychádzajúc

zprávnehozáveru,žežalobcomvznesenánámietkazaujatostinespĺňazákonomvyžadovanénáležitosti
vec vrátil súdu prvej inštancie a preto sa na takúto námietku v zmysle § 52 ods. 2 C.s.p. neprihliada.
Zohľadniac právny záver nadriadeného súdu v bode 12. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v
Prešove č. k. 20NcC/1/2022-54 z 28.2.2022 následne sudca, ktorému bola vec pridelená na konanie
a rozhodovania oznámil podaním zo 16.3.2022 skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vo veci vylúčený.

Predsedníčka Okresného súdu Bardejov uznesením č. k. 1SprV/2/2022-6 z 24.3.2022, právoplatným
30.3.2022 rozhodla, že sudca JUDr. Roman Lajoš, ktorému bola vec pridelená na konanie nie je z
prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7C/1/2022 vylúčený.

6. K návrhu žalobca pripojil kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností uzavretú 8.1.2019 medzi žalobcom

a žalovaným, ktorou žalobca žalovanému odpredal špecifikované nehnuteľnosti do jeho výlučného
vlastníctva za cenu 509 000,- Eur. Zmluva obsahuje vyhlásenie zmluvných strán, že ku dňu jej podpisu
bola vyrovnaná celá kúpna cena prevodom na bankový účet predávajúceho uvedený v záhlaví zmluvy.
Kupujúcitiežvzmluvevyhlásil,žepoznástavpredávanýchnehnuteľnostízosobnejprehliadkyapreberá
ich v stave v akom sa nachádzajú pri jej podpise.

7. Ďalej k návrhu na začatie konania žalobca pripojil notársku zápisnicu sp. zn. N 2276/2018, Nz
52122/2018, NCRls 52756/2018 z 11.12.2018 obsahujúcu osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby
podľa § 20 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľnej dražbe v znení neskorších predpisov. Z tohto
osvedčenia vyplýva, že predmetom dobrovoľnej dražby uskutočnenej 11.12.2018 boli špecifikované

nehnuteľnosti, ktorých stav bol v notárskej zápisnici podrobne opísaný a ohodnotený znaleckým
posudkom č. 207/2018 zo 16.10.2018 vypracovaným znalcom Ing. Miroslavom Vaškom z odboru
stavebníctva, odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností na hodnotu 739 654,83 Eur. Z
pripojenej notárskej zápisnice ďalej vyplýva označenie účastníkov dražby, ktorí do začiatku dražby zložili
určenú dražobnú zábezpeku, ďalej samotný priebeh dobrovoľnej dražby a vyhlásenie, že vydražiteľom

sa stal žalovaný zastúpený splnomocneným zástupcom. Z notárskej zápisnice vyplýva, že vydražením
bola dosiahnutá cena 505 000,- Eur.

8. K návrhu tiež žalobca pripojil znalecký posudok č. 207/2018 vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom
Vaškom, predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty špecifikovaných nehnuteľností v

súvislosti s realizáciou dobrovoľnej dražby. Z predloženého znaleckého posudku okrem iného vyplýva,
že predmetom ohodnotenia boli všetky špecifikované nehnuteľnosti vrátane stavby - JEDÁLEŇ súp.
č. XXXX na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, k.ú. X., ktorá bola ohodnocovaná spolu s k nej patriacim
príslušenstvom definovaným pod č. 2.2.1 ako oplotenie na parc. XXXX/X, pod č. 2.2.2 ako prípojka vodyna parc. XXXX/X, pod č. 2.2.3 ako vonkajšia vodomerná šachta na parc. XXXX/X, pod č. 2.2.4 ako
prípojka kanalizácie na parc. XXXX/X, pod č. 2.2.5 ako kanalizačné šachty na parc. XXXX/X, pod č.
2.2.6 ako kanalizačné šachty dažďovej kanalizácie na parc. XXXX/X, pod č. 2.2.7 ako prípojka plynu

na parc. č. XXXX/X, pod č. 2.2.8 ako prípojka elektro na parc. XXXX/X, pod č. 2.2.9 ako spevnené
plochy zo zámkovej betónovej dlažby na parc. XXXX/X, pod č. 2.2.10 ako spevnené plochy z betónovej
dlažby na parc. XXXX/X, pod č. 2.2.11 ako oporné múry betónové na parc. XXXX/X, pod č. 2.2.12
ako vonkajšie schody na parc. XXXX/X, pod č. 2.2.13 ako vonkajšie schody na parc. XXXX/X, pod č.
2.2.14 ako vonkajšie osvetlenie na parc. XXXX/X. Týmto posudkom tak bola všeobecná hodnota stavby

(jedálne) bez jej príslušenstva ohodnotená na sumu 378 769,71 Eur a s vyššie opísaným príslušenstvom
na sumu 460 492,07 Eur. Pozemky tvoriace špecifikované nehnuteľnosti boli ohodnotené na sumu 279
162,76 Eur. Celkovo teda dražene nehnuteľnosti boli ohodnotené na sumu 739 654,83 Eur (zaokrúhlene
740 000,- Eur).

9. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „C.s.p.“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená.

10.Podľa§343ods.2C.s.p.záložnéprávosazriaďujevydanímuzneseniaozabezpečovacomopatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.”) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
§ 325 ods. 1 , inak návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

19. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia (obdobne ako neodkladného opatrenia) je poskytnutie
dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia.
Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného

rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné aspoň osvedčiť danosť, existenciu určitého
práva a tiež skutočnosti, že toto právo je porušené alebo ohrozené. Pri vydávaní takéhoto opatrenia
nemôžu byť vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto neodkladnej úpravy. Miera osvedčenia rozhodujúcichskutočností sa spravuje situáciou, v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek
tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočné presvedčivé. Sporové strany pritom nemusia byť vypočuté. Z
povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno prostredníctvom

zabezpečovacieho opatrenia (obdobne ako neodkladného opatrenia) poskytnúť. V rámci osobitných
náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti,
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy.

20. Predpokladom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (obdobne ako neodkladného
opatrenia) je okrem osvedčenia nároku (resp. práva), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
aj jasná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom požadovaným v návrhu, alebo

osvedčenie takých skutočností, ktoré dôvodne vedú k záveru, že v budúcnosti by mohol byť výkon
rozhodnutia súdu ohrozený. Zabezpečovacie opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samozrejmým predpokladom je okrem určitosti

navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia aj preukázanie súvislosti medzi ním a rozhodnutím vo veci
samej. Zabezpečenie ochrany práva má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu
nároku. Ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez potreby dočasnej úpravy pomerov
vyhovel, vzhľadom na špecifiká tejto úpravy (napr. absencia výsluchu a vyjadrenia protistrany, absencia
pojednávania atď.) by zaiste nezákonne obmedzil protistranu v jej právach na spravodlivý proces a

riadne prejednanie veci s možnosťou kvalifikovanej právnej obrany.

21. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (obdobne ako neodkladného
opatrenia) súčasne súd vždy skúma pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov
navrhovateľa a odporcu, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom

predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do
ich práv.

22.Vdanomprípadežalobcanavrhujenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,ktorýmbybolozriadené
záložné právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam z dôvodu, že v inom konaní vedenom pred Okresným

súdom Svidník sa alternatívne domáha aj zaplatenia sumy 133 315,43 Eur, nárok na zaplatenie
ktorej odôvodňuje poukazom na obsahom kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným dňa
8.1.2019, resp. tým, čo jej obsahom nebolo. Z tejto kúpnej zmluvy pritom nepochybne vyplýva, že ňou
žalobca na žalovaného previedol špecifikované nehnuteľnosti a to za kúpnu cenu 509 000,- Eur. Jej
nezaplatenie ani z časti žalovaným tvrdené nebolo. Zo skutočností opísaných v doručenom návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však nie je zrejmé, z akého právneho titulu potom žalobca
požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 133 315,43 Eur, resp. z akého záväzkového vzťahu mu
eventuálne takýto nárok má plynúť, keď ohľadne v návrhu uvedených vecí (t. j. vecí označených
v bode 2 odôvodnenia tohto uznesenia) tvrdí, že ich vlastníctvo na žalovaného kúpnou zmluvou z
8.1.2019 nepreviedol. Chýba tak osvedčenie podmienok nároku, ktorému žalobca navrhuje priznať

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia právnu ochranu a rovnako tak chýba v návrhu aj tomu
primerané odôvodnenie. Návrh žalobcu nielenže postráda uvedenie podstatných skutočností a dôvodov,
pre ktoré mal inou žalobou žalovaného žalovať o vydanie označených veci alebo alternatívne zaplatenie
peňažnej pohľadávky, ale k návrhu ani nepripojil jej rovnopis na po oboznámenie sa súdu s touto
žalobou. Totožné závery platia aj pre ďalší z tvrdených nárokov žalobcu prezentovaných v jeho doplnení

z 29.12.2021, z ktorého okrem iného nevyplýva žiadne odôvodnenie, na základe čoho (t.j. akým
postupom) žalobca stanovil náhradu za užívanie vecí v hodnote 4 000,- Eur mesačne bez DPH a
ani za aké časové obdobie ním tvrdený nárok z užívania označených vecí vyčíslený sumou 172
800,- Eur s príslušenstvom mal vzniknúť. V tomto smere súd podčiarkuje, že v návrhu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia musí žalobca vždy nielen deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej,

ale je nevyhnutné aby vo vzťahu k nemu mu aj svedčila vecná aktívna legitimácia na podanie návrhu.
Už v návrhu musí žalobca predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
hmotnoprávny nárok vo veci samej. Zabezpečovacie opatrenie (obdobne ako neodkladné opatrenie)
musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Tov posudzovanom prípade jednoznačne splnené nie je. Navyše existencia právneho pomeru medzi
stranami alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria jediný zákonný dôvod pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a osvedčené. Riadne neosvedčené
a nekonkretizované (t. j. len všeobecné) tvrdenie žalobcu, že žalovaný sústavne zaťažuje všetok svoj
majetok rôznymi úvermi pre záver o existencii bezprostredne hroziacej ujmy v prípade nenariadenia
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje. Nebolo totiž žiadnym spôsobom tvrdené a
ani osvedčené, v akej miere má byť majetok žalovaného zaťažený záväzkami z poskytnutých úverov

a záložnými právami a či tieto okolnosti uspokojenie eventuálneho nároku žalobcu skutočne ohrozujú.
Teda ani táto podmienka pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa názoru súdu nebola splnená.
Z uvedených dôvodov preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celosti zamietol.

23. Nad rámec uvedeného má súd aj výhrady k nedostatočnej identifikácii peňažnej pohľadávky, ktorej
zabezpečenie zriadením tohto typu záložného práva žalobca navrhoval, keď tieto svoje pohľadávky

žalobca v petite žalobného návrhu ani neuviedol a teda riadne nešpecifikoval, pričom súd mohol túto
skutočnosť len vyvodiť z časti návrhu obsahujúceho opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
doručený návrh. Okrem toho, podľa názoru súdu špecifikácia tvrdených pohľadávok žalobcu nie je
dostatočná aj v tom, že v doručenom návrhu ani v jeho doplnení nie je žiadnym spôsobom (a už
vôbec nie určito) definované príslušenstvo týchto pohľadávok. Podľa názoru súdu je na vyššie uvedenej

požiadavke jasnej a určitej identifikácie celého rozsahu pohľadávok potrebné trvať, nakoľko v prípade
vyhovenia návrhu by bol súd povinný takto identifikovanú pohľadávku preniesť z návrhu do svojho
rozhodnutia, ktoré musí pohľadávky žalobcu, ktoré by boli týmto typom záložného práva zabezpečené,
nezameniteľne definovať. Žiada sa poznamenať, že aj v prípade zriadenia záložného práva zmluvou
musí záložná zmluva obsahovať presnú identifikáciou pohľadávky, na ktorej zabezpečenie sa záložné

právo zriaďuje (pozri § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka). Keďže však obsah podaného návrhu a
jeho doplnenia podľa názoru súdu naplnenie hmotnoprávnych podmienok vzniku žalobcom tvrdených
záväzkov voči žalovanému dostatočne neosvedčuje, ani odstránenie tejto prípadnej vady návrhu by
nemohlo privodiť dôsledok, ktorým by bolo nariadenie žiadaného zabezpečovacieho opatrenia.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 odsek 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému, s ktorým konal ešte Okresný súd Svidník tým, že
mu návrh pred rozhodnutím o ňom doručil, žiadne trovy konania vzhľadom na absenciu jeho právneho
zastúpenia nevznikli. Vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie preto súd vyslovil, že žalovanému

nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 odsek 1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy,
ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.

Na návrh súd zruší zabezpečovacie opatrenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334
C.s.p.).