Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200202
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej

a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Pavel Hlaváč
INPEX, s miestom podnikania Rakovo 179, 038 42 Rakovo, IČO: 47018771, právne zastúpený: Burian
& partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100692444/2018 zo dňa 09.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správca dane (Daňový úrad Žilina) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2016. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil
protokol zo dňa 15.06.2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č.
102201563/2017 zo dňa 17.10.2017, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil daňovému
subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 74.318,90 Eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2016. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2016 zo sumy 80.586,74 Eur na sumu 6.267,84 Eur.

Správca dane z predložených dokladov zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z prijatej faktúry od dodávateľa ALPHIE TRADE s.r.o., Osadná 2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto
831 03 z faktúry č. 1604001 zo dňa 15.04.2016 s dátumom zdaniteľného plnenia 15.04.2016 v sume
421.200,00 Eur, z toho DPH v sume 70.200,00 Eur za dodanie tovaru PIRICOM cleaning license a
z prijatej faktúry od dodávateľa KH TRADE s.r.o., Hviezdoslavova 2102, 022 01 Čadca z faktúry č.
1020160004 zo dňa 15.04.2016 s dátumom zdaniteľného plnenia 15.04.2016 v sume 21.522,60 Eur, z
toho DPH v sume 3.357,10 Eur za sprostredkovateľské služby.

2. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 17.10.2017 podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodolžalovanýrozhodnutímč.100692444/2018zodňa09.04.2018tak,žerozhodnutiesprávcudane
(Daňový úrad Žilina, pobočka Martin) potvrdil.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 09.04.2018 podal žalobca správnu žalobu, vzhľadom k tomu,
že rozhodnutím žalovaného správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach a právom chránených

záujmoch najmä z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP, domáha sa ochrany
týchto svojich práv správnou žalobou, a to na základe týchto skutočností a dôvodov:
Žalovaný správny orgán nesprávne danú vec vyhodnotil a dospel tak k nesprávnym skutkovým
a právnym záverom, z ktorých napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádza.Zároveň postup správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly trpí takou vadou, ktorá môže
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko išlo zo strany
správcu dane o nezákonný postup počas výkonu daňovej kontroly, kedy správca dane vedome

porušoval ustanovenia daňového poriadku, čo aj sám priznáva. Žalovaný správny orgán opiera
svoje závery z daňového konania výlučne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, ktoré
však nepatria do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Žalovaný úplne poprel
sprostredkovateľskú činnosť spoločnosti KH TRADE s.r.o. i keď ju potvrdil žalobca ako kontrolovaný
daňový subjekt, odberateľ i dodávateľ. Preukazujú ju dokonca i predložené dôkazy nachádzajúce sa v

administratívnom spise. Hlavným argumentom správcu dane i žalovaného správneho orgánu v súvislosti
so sprostredkovateľskou činnosťou spoločnosti KH TRADE s.r.o. bolo, že žalobca nepristupoval s
dostatočnou starostlivosťou k realizácií zdaniteľného obchodu. Podľa žalobcu ide o nepodložený
argument, ktorý nijako nepreukazuje, že sprostredkovanie nebolo v kontrolovanom zdaňovacom období
poskytnuté. Žalobca v rámci konania poukazoval napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Sžf 17/2015 zo dňa 26.10.2015, v ktorom Najvyšší súd hodnotí postup, v ktorom je daná na

ťarchu daňovému subjektu skutočnosť, že jeho dodávatelia sú nekontaktní ako nesprávny. Rovnaký
názor zastáva napríklad aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 14S/14/2016 zo dňa 01.12.2016.
Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených so žalobcom,
nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva pre daňový subjekt, i keď z uvedeného žalovaný správny
orgán vychádza. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 07.10.2010 uvádza,

že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, a teda že ani z ustanovenia § 49 ods.
2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. nemožno vyvodiť dôkazné bremeno
žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Uvedený
judikát vychádzal z rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozsudkov C-354/03, C-355/03,
C-484/03, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs 131/2004, v zmysle ktorého

dôkazné bremeno daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie
všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne
iný subjekt. Žalobca rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 82/2007 z
09.10.2008, v zmysle ktorého ak majú správne orgány pochybností o uskutočnenom obchode, avšak
iba pochybností, podozrenie, tieto sami o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu, a v prípade

pochybností na strane správcu dane, aby preukázal žalobcovi opak. Správca dane nepreukázal opak
tvrdení, ktoré predkladal a zdokladoval v rámci daňového konania daňový subjekt, preto mu nemôže
byť podľa žalobcu odňaté právo na odpočet DPH tak, ako to správca dane, resp. žalovaný správny
orgán v napadnutom rozhodnutí uvádza. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na nezákonný a účelový
postupsprávcudane,ktorýsavrámcidaňovejkontrolynesnažilvyhodnotiťdôkazyobjektívne,resp.tieto

zákonne a objektívne získať, ale vedome sa snažil získať iba tie dôkazy, ktoré by svedčili v neprospech
žalobcu. O uvedenom svedčia i doklady nachádzajúce sa v spise, najmä e-mail od kontrolórky Ing.
U. E. pre mjr. Ing. U. U. zo dňa 09.01.2017. Ďalším takýmto podobným e-mailom, kedy došlo podľa
názoru žalobcu k obchádzaniu zákona týkajúceho sa prerušenia daňovej kontroly, a to najmä opäť od
Ing. U. E. zo dňa 14.03.2017 pre kapitána Mgr. G. Y.. Žalobca má za to, že z konania správcu dane

vyplýva, že tento si vopred stanovil cieľ nepriznať nárok žalobcovi na odpočet DPH, čo mu následne
prispôsobil celú svoju činnosť a každú aktivitu v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome a
účelovo vyhľadával iba také dôkazy, ktoré vyznievali v neprospech žalobcu a na tie, ktoré boli v prospech
vôbec neprihliadal. Svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí taktiež sústredil iba na tie dôkazy,
ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne

sa nevyjadroval k tým, ktoré dodaný tovar preukazovali.
Súdny dvor opakovane vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že právo na odpočítanie dane uvedené
v článku 167 a nasledujúce Smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v
zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje na všetky dane zaťažujúce
plnenia uskutočnené na vstupe. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ právo na odpočítanie dane tak

možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca práva
na odpočítanie dane vedela, alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím
služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa
alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto

dodaní alebo týchto služieb. Z rozhodnutí ESD vyplýva, že pri práve na odpočet DPH sa nesmie
a priori vychádzať z toho, že právo na odpočet DPH daňovému subjektu je súčasťou podvodného
konania tohto daňového subjektu, resp. jeho dodávateľov či odberateľov. Odoprieť právo na odpočet
DPH daňovému subjektu sa tak môže len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa týmpodľa ustálenej judikatúry ESD prekračuje proporcionalita ochrany práv verejných financií. Nakoľko
zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenej základnej zásady, ktorú predstavuje
toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy o

tom, že v danej právnej veci došlo k podvodnému alebo zneužívajúcemu konaniu a je potrebné,
aby sa súčasne zaoberali aj vedomosťou kontrolovaného subjektu o účasti na takomto podvode.
Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto
objektívnych skutočností. Takéto dôkazy však v konaní predložené neboli. Žalobca poukázal na
rozsudok Súdneho dvora C-277/14 zo dňa 22.10.2015, v ktorom bol dodávateľ daňového subjektu

okrem iného nekontaktný, nespolupracoval s daňovým úradom. Budova, ktorá mala byť jeho sídlom
bola schátralá a vylučovala vykonávanie hospodárskej činnosti. Nepodával daňové priznania, nemal
dokonca v predmete podnikania činnosť, ktorej sa sporný obchod týkal. Uvedené skutočnosti samé o
sebe Súdny dvor nepovažoval za rozhodné pre odopretie nároku na odpočítanie dane. V predmetnej
veci však nebolo sporné, že tovar bol daňovému subjektu dodaný tak, ako v prejednávanej právnej veci,
niejesporné,žeslužbybolidodané.ZatakejtosituácieSúdnydvoropätovnekonštatoval,ženepriznanie

odpočtu DPH musí byť podmienené preukázaním, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že plnenie
uvádzané ako základ vzniku práva na odpočet bolo súčasťou podvodu na DPH.
Z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva zásada voľného hodnotenia dôkazov. V tomto
konaní však správca dane, resp. žalovaný správny orgán spochybnil dôkazy predložené žalobcom alebo
zistené v rámci daňovej kontroly iba svojim hodnotiacim úsudkom. Z obsahu rozhodnutiu podľa žalobcu

jednoznačne vyplýva, že žalovaný správny orgán nedôsledne hodnotí predložené dôkazy a poskytnuté
vyjadrenia. Skutočnú existenciu tovaru podľa názoru žalobcu potvrdzujú aj zistenia správcu dane od
spoločnosti SCHENKER s.r.o., so sídlom Kopčianská 94, Bratislava, IČO: 31 327 222. Spoločnosť
SCHENKER s.r.o. možno vo vzťahu ku kúpe a predaju tovaru, ktorý bol predmetom kontroly považovať
za tzv. tretí subjekt, keďže táto spoločnosť tovar iba skladovala, preto možno jej vydarenia považovať

za objektívne. Táto spoločnosť potvrdila, že tovar pre žalobcu skladovala, pričom tento bol navyše
uskladnený v osobitnej klietke, do ktorej nemal prístup každý zamestnanec tejto spoločnosti. Tovar
žalobcu bol vyskladnený vždy až po oznámení identifikačných údajov osoby a auta, ktorá si tovar
vyzdvihne. Spoločnosť SCHENKER s.r.o. tak potvrdila existenciu tovaru, t. j. jeho naskladanie i následné
vyskladanie pre spoločnosť KUBEX s.r.o. v predmetnom kontrolovanom období. Tvrdenia daňového

subjektu sú tak potvrdené i dôkazmi a vyjadreniami nezávislej tretej osoby.
Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho
štátu. Dodržiavanie princípov právneho štátu je súčasťou práv subjektov garantovaných Ústavou SR,
zákonmi, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd i európskou legislatívou. Ústavný
súd vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právne istoty je tiež požiadavka, aby sa na

určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda
to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza
aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty
rozhodovania. Rovnako podľa názoru Ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup,
ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a

rozumne odôvodniť.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že k jednotlivým námietkam žalobcu, ako
aj k postupu správcu dane sa dostatočne vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, v bodoch 1 a 2.
Žalobca nenapadol postup správcu dane v preverovaní jednotlivých obchodných prípadoch, neoznačil

ich za nezákonné. Počas ústneho pojednávania naopak uviedol, že k spôsobu zistenia nemá námietky.
Z predmetných vyjadrení a aj z písomností, ktoré sú súčasťou spisu týkajúceho sa daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie apríl 2016 je zrejmé, že žalobca nenapadol postup správcu dane, nevzniesol
požiadavku na vykonanie ďalšieho dokazovania, nevzniesol námietku neúmerného zaťažovania jeho
osoby pri výkone daňovej kontroly. Počas výkonu daňovej kontroly boli správcovi dane poskytnuté

informácie a doklady získané v rámci činnosti KÚFS, ktoré súviseli s daňovou kontrolou vykonávanou u
žalobcu. Okrem týchto informácií správca dane vykonal preverovanie jednotlivých obchodných prípadov
v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), t. j. formou
dožiadaní, svedeckých výpovedí, ústnych pojednávaní, žiadosťami o súčinnosť a pod.. Podľa § 24 ods.
2 až 4 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom musí dbať aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Súčasne je správca dane povinný preukázať skutočnosti o všetkých úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, pričom nie je
potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Vodseku 4 citovaného ustanovenia sú vymenované jednotlivé druhy dôkazov, ktoré môže správca dane
použiťaktorémôžuprispieťkzisteniuaobjasneniuskutočnostírozhodujúcichpresprávneurčeniedane.
Správca dane počas výkonu daňovej kontroly prioritne preveroval priamy vzťah medzi žalobcom a jeho

dodávateľmi a odberateľmi. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov uvedených
daňovým subjektom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane má právo preveriť celý obchodný reťazec,

pôvod tovaru, resp. materiálnu existenciu prijatého zdaniteľného plnenia, ako aj odstrániť vzniknuté
pochybnosti. Nakoľko z preverovaní KUFS a aj preverovanie správcu vznikli pochybnosti o obchodných
partneroch žalobcu, správca dane bol povinný sa počas daňovej kontroly vysporiadať aj s uvedenými
zisteniami a oboznámiť s nimi aj daňový subjekt. Uvedené zistenia o ďalších dodávateľoch alebo
odberateľoch boli len jedným z ďalších dôkazov, nie však jediným a hlavným, ktoré správca dane získal
počas výkonu daňovej kontroly, a ktoré mali vplyv na rozhodnutie správcu dane. Žalobca mal dostatočný

časový priestor počas celého výkonu daňovej kontroly obhájiť svoje tvrdenia, predkladať správcovi dane
dôkazy k svojim tvrdeniam a klásť svedkom otázky. K spochybneniu predložených dokladov žalobcom
došlo rozsiahlym preverovaním správcu dane, pričom každé preverovanie a tvrdenie správcu dane
je doložené písomným dôkazom, čo žalobca nespochybnil. Konaním žalovaného správneho orgánu
ani správcu dane nebol žalobca ukrátený na svojich právach. Na základe akých skutočností žalovaný

dospel ku skutkovým a právnym záverom uviedol vo svojom rozhodnutí. Správca dane konal zákonným
spôsobom počas výkonu daňovej kontroly. Žalovanému nie je zrejmá námietka žalobcu, že správca
dane vedome porušoval ustanovenia Daňového poriadku, čo aj sám priznáva, pretože žalovaný takúto
skutočnosť nezistil.
Tvrdenie žalobcu, že správca dane zistil dôkazy neúplne a nedostatočne, že závery obsiahnuté v

napadnutom rozhodnutí si vzájomne odporujú a nie sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie, že
postup správcu dane je nezákonný a účelový postup, že správca dane sa vedome snažil získať iba tie
dôkazy, ktoré by svedčili v neprospech žalobcu, že správca dane vedome porušoval ustanovenia zákona
č. 563/2009 Z. z., že z konania správcu dane vyplýva, že tento si vopred stanovil svoj cieľ nepriznať
nárok žalobcovi na odpočet DPH, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť a každú aktivitu v

rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome a účelovo vyhľadáva také dôkazy, ktoré vyznievali v
neprospech daňového subjektu, že správca dane v snahe o komplexné preverenie skutočností pochybil
v procesnoprávnej rovine, pretože sa dostatočne neriadil ustanoveniami daňového konania resp. tieto
vedome v rámci kontroly porušoval je zavádzajúce, pretože z predloženého spisového materiálu je
zrejmé, že správca dane pri vyhodnotení dôkazov postupoval logicky, objektívne, nezávisle a zákonne.

Správca dane vychádzal len z dôkazov, ktoré boli získané počas daňovej kontroly zákonným spôsobom.
Splnomocnený zástupca, ani daňový subjekt nie sú inštitúcie, ktoré sú oprávnené posudzovať a skúmať
úmysel v konaní, takáto právomoc prináleží len orgánom činným v trestnom konaní.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalobca v replike opätovne poukázal na protiprávne konanie kontrolórov správcu dane, ktorým bolo
zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Ich postup v rámci
výkonu ich právomocí v priebehu kontroly bol zjavne účelový, v ktorom sa v rámci svojej pozície -
kontrolného orgánu snažili získať dôkazy na spochybnenie tovaru, nerešpektujúc pritom ustanovenia
zákona, resp. ich povinnosti počas prerušenia daňovej kontroly, čo možno definovať ako porušovanie

resp. obchádzanie zákona. Žalobca o danej skutočnosti informoval aj orgány činné v trestnom konaní
podaním trestného oznámenia, pričom toto konanie je v súčasnosti vedené na Generálnej prokuratúre.
Taktiež žalobca považuje za absurdné vyjadrenie žalovaného o tom, že ako daňový subjekt nenamietal
počas kontroly postup správcu dane. K uvedenému uviedol, že toto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé.
Žalobca už vo svojich námietkach voči protokolu zo dňa 15.06.2017 namietal postup správcu dane, tiež

vo svojom vyjadrení zo dňa 17.08.2017 a v odvolaní voči správcu dane zo dňa 09.04.2018. V každom
z týchto podaní namietal postup správcu dane, avšak ten jeho námietky ignoroval.

6. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správcu dane
vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že obidve

rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. a zákonom č.
563/2009 Z. z., preto žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

7. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva:
Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatej faktúry od dodávateľa KH TRADE
s.r.o., z faktúry č. 1020160004 zo dňa 15.04.2016 s dátumom zdaniteľného plnenia 15.04.2016 v

sume 21.522,60 Eur, z toho DPH v sume 3.587,10 Eur za sprostredkovateľské služby. Preverovaním
zdaniteľného obchodu, ktorý je predmetom faktúry zo dňa 15.04.2016, vyhotovenej dodávateľom KH
TRADE s.r.o. za sprostredkovanie služby boli zistené nasledovné skutočnosti:PrevažujúcoučinnosťoufyzickejosobyPavelHlaváčINPEXjestrojárenskáazlievarenskáčinnosť,ktorú
vykonávalajvkontrolovanomzdaňovacomobdobímarec/apríl2016.Nazákladepredloženýchdokladov
ku kontrole bolo zistené, že daňový subjekt v tomto období realizoval nákup a predaj tovaru PIRICOM

cleaning license a SDD EVIO 850 500 GB. Nákup tovaru bol od spoločnosti EVNERRA s.r.o. a ALPHIE
TRADE s.r.o. a predaj bol realizovaný v spoločnosti KUBEX s.r.o. a FAENA s.r.o.. Podľa vyjadrenia
daňového subjektu obchodovanie s týmto druhom tovaru mu odporučil U. M., ktorého považoval za
dôveryhodnú osobu, nakoľko sa s ním osobne poznal už dlho. Túto skutočnosť potvrdil aj U. M.. Žalobca
uviedol, že tieto spoločnosti poznal až na základe oznámenia U. M.. Okrem spoločnosti KUBEX s.r.o.,

ktorou už obchodoval aj v roku 2015 (obchod tiež sprostredkovaný U. M.). Žalobca bol z jeho strany
ubezpečený, že predmetné obchody sú v poriadku a nehrozia žiadne riziká, ktoré by mohli poškodiť
jeho firmu, obchodní partneri sú spoľahliví, pozná ich, nakoľko s nimi obchodoval aj v predchádzajúcich
obdobiach. Podľa vyjadrenia žalobcu spoločnosti overil prostredníctvom dostupných systémov FR SR,
Sociálnej poisťovne a stránky finstat.sk.
Miroslav Kubjatko sa počas ústneho pojednávania dňa 05.09.2016 (príloha č. 27) vyjadril, že spoločnosť

KH TRADE, s.r.o., v ktorej je jedným z konateľov sa zaoberala obchodom s elektronikou (SDD disky
a softvérové licencie), nakoľko nemala dostatok finančných prostriedkov oslovila P. B. na realizáciu
týchto obchodov. Na spoluprácu bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 01.02.2016 (príloha
č. 12), ktorej návrh poslal U. M. na e-mail P. B. na oboznámenie. Po odsúhlasení bola zmluva
zúčastnenými stranami podpísaná. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie zo strany sprostredkovateľa

(KH TRADE, s.r.o.) pre záujemcu (P. B.) sprostredkovať nákup/predaj vymedzených druhov tovarov
- Iphone, Samsung SSD, PS4, GOPRO CAMERA, Schredder, Piricom. Z uvedeného je zrejmé, že
druhy tovarov, ktorých nákup a predaj mal byť sprostredkovaný boli dohodnuté vopred a sú uvedené
všeobecne. K uvedenému odvolávajúci sa (žalobca) uviedol, že tovar, ako aj celá zmluva bola navrhnutá
U. M., neskúmal druhy tovarov, nakoľko dôveroval sprostredkovateľovi, že s týmito druhmi tovaru

bežne obchoduje. Nemal záujem o konkrétne typy tovarov z jednotlivých druhov alebo značiek.
On, ani jeho zamestnanci nedisponujú odbornými znalosťami týkajúcimi sa predmetnej elektroniky
(používanie, technické parametre,....), v prípade reklamácii by tieto riešil prostredníctvom U. M.. Vo
všetkých prípadoch obchod prebiehal tak, že U. M. zaslal prostredníctvom e- mailu druh tovaru,
počet kusov, cenu za kus pri nákupe aj predaji tovaru, meno a kontakty dodávateľov a odberateľov a

pokyny ako sa má ako firma zaregistrovať v spoločnosti SCHENKER s.r.o., následne boli vyhotovené
zálohové faktúry, úhrady boli realizované bezhotovostným prevodom. Tovar vždy dodávateľ dodal do
skladových priestorov v spoločnosti SCHENKER s.r.o., odkiaľ bol po prijatí úhrady dodaný odberateľovi.
Tovar nebol poistený, nakoľko dopravu do skladu zabezpečoval dodávateľ, zo skladu odberateľ a
za skladovanie bola zodpovedná spoločnosť SCHENKER s.r.o. Tovar pri prijatí bol kontrolovaný len

zamestnancami spoločnosti SCHENKER s.r.o. Spoločnosť SCHENKER, s.r.o. vyhotovila za služby v
apríli - inšpekciu a skladné faktúru č. 12- 3406336 (int. č. 1611246) zo dňa 13.05.2016. V zmysle
predmetnej zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľovi prislúchala peňažná odmena podľa fakturácie
z každého realizovaného obchodu. Jej výška bola stanovená ku každému obchodnému prípadu zvlášť
prílohou, ktorá mala byť súčasťou zmluvy. Po vzniku nároku na províziu mala byť sprostredkovateľovi

vyplatená provízia záujemcom na základe faktúry so stanovenou splatnosťou ihneď od jej doručenia.
K spôsobu výpočtu provízie sa vyjadril P. B. aj U. M. rovnako, keď uviedli, že výška odmeny bola
stanovená - zisk z obchodnej transakcie sa delil 50:50, po odpočítaní priamych nákladov súvisiacich s
daným obchodným prípadom (náklady na skladné, identifikačné reporty, fotografie, vystavovanie CMR,
správcovský paušálny poplatok). O výške nákladov informoval P. B. elektronicky U. M., ktorý vykonal

samotný výpočet provízie. Výšku a druh priamych nákladov daňový subjekt nepreukázal žiadnym
dôkazom. K momentu vzniku nároku na províziu sa vyjadril P. B., že tento nastal po zrealizovaní
obchodu s daným tovarom, t.j. nákup a jeho následný predaj. S týmto súhlasil aj U. M., čo je možné
skontrolovaťstermínmivyhotoveniafaktúrodspoločnostiKHTRADE,s.r.o.Preverovanímsprávcudane
bola spochybnená aj dôveryhodnosť tretích osôb, ktoré boli sprostredkované spoločnosťou KH TRADE,

s.r.o.:
- spoločnosť Alphie Trade s.r.o. (dodávateľ tovaru) - nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej
činnosti na sídle spoločnosti (virtuálne sídlo), nemala prenajaté žiadne skladové priestory, nemala
zamestnancov, nevlastnila žiadny majetok, svoje tvrdenia konateľ spoločnosti nedoložil žiadnym
dôkazom (okrem faktúry), nevedel identifikovať svojich dodávateľov, nevedel preukázať prepravu tovaru

do skladu v spoločnosti SCHENKER, s.r.o., nepodával daňové priznania na DPH, následne ich podal až
potom, keď ho správca dane predvolal ako svedka v súvislosti s daňovou kontrolou u odvolávajúceho sa.
- spoločnosť Kubex, s.r.o., V Olšinách 2300/75, 10000 Praha 10 - správca dane daňového subjektu
uviedol, že síce boli predložené formálne bezchybné doklady, avšak realizácia plnení tak, ako jeuvedená na dokladoch, nebola preukázaná; správca dane má aj naďalej pochybnosti o uskutočnení
zdaniteľných plnení tak, ako ich daňový subjekt uvádza na predložených dokladoch; daňový subjekt javí
známky podozrivého chovania, pretože uvádza veľké obraty a minimálnu daňovú povinnosť; u daňového

subjektu Kubex, s.r.o. prebiehajú daňové kontroly za zdaňovacie obdobia celého roku 2015 a za august
2014-december2014;podľačeskejdaňovejsprávydaňvovýške432120,00eursúhlasísfakturovanou
sumou a bola zaplatená daňovým subjektom Kubex, s.r.o.
- spoločnosť FAENA, s.r.o. (odberateľ) - vyjadrenia za túto spoločnosť správcovi dane k obchodnej
spolupráci poskytol splnomocnený zástupca Miloš Peci, občan Českej republiky, ktoré neboli následne

preukázané dôkazmi, nakoľko doklady spoločnosti boli zabezpečené KÚFS dňa 26.05.2016. V
spoločnosti došlo k 19.11.2016 ku zmene konateľov a spoločníkov. Súčasným konateľom spoločnosti je
René Rybarský, O. Y. R. F. XXXX/XX, G. U.. Daňový subjekt je pre správcu dane nekontaktný, poštové
zásielky nepreberá, nebolo možné preveriť sídlo spoločnosti a vykonávanie ekonomickej činnosti.
- spoločnosť EVNERRA s.r.o. (dodávateľ tovaru nakúpeného P. B. v marci 2016, ktorý bol následne
predaný v apríli 2016) - vyjadrenia za túto spoločnosť správcovi dane k obchodnej spolupráci poskytol

Ondrej Kočik, konateľ spoločnosti, ktoré neboli preukázané dôkazmi. V spoločnosti došlo k 21.10.2016
ku zmene konateľov a spoločníkov. Súčasným konateľom spoločnosti je Georgi Dragiev Penev, občan
Bulharskej republiky. Daňový subjekt je pre správcu dane nekontaktný, poštové zásielky nepreberá,
nebolo možné preveriť sídlo spoločnosti a vykonávanie ekonomickej činnosti.
U. M. počas ústneho pojednávania dňa 05.09.2016 (Zápisnica o ústnom pojednávaní číslo

103811438/2016-príloha č. 27) na otázku správcu dane, čo bolo predmetom obchodnej spolupráce s P.
B. v roku 2015 a 2016 uviedol, že to bola elektronika, ale nevedel presne uviesť o aký druh išlo, pričom pri
odpovedi na ďalšiu otázku správcu dane ako prebehol obchod na základe faktúr č. 1020160002 zo dňa
10.03.2016, č. 1020160003 zo dňa 31.03.2016 (tieto faktúry boli preverované v rámci daňovej kontroly
za marec 2016 u daňového subjektu P. B.) a č. 1020160004 zo dňa 15.04.2016 (príloha č. 80) uviedol,

že sa jednalo o elektroniku - SDD karty a licencie. Podľa účtovníctva daňového subjektu KH TRADE,
s.r.o. je zrejmé, že Kniha pohľadávok od 29.02.2016 do 15.04.2016 má 5 položiek, z toho 4 položky
boli faktúry vyhotovené pre P. B. za sprostredkovanie. V Knihe záväzkov je zúčtovaných 9 položiek,
ktoré tvoria dodávateľské faktúry za režijné náklady ako telefón, internet, energie, splátka leasingu.
Z uvedeného je zrejmé, že podnikateľská činnosť daňového subjektu nebola nejako rozsiahla, aby si

konateľ spoločnosti nespomenul na informácie o druhu tovaru, ktorý sprostredkoval a v nadväznosti
aj na skutočnosť, že jednotlivé druhy tovarov mal špecifikovať do e-mailov pre P. B. on osobne.
Nesúlad bol zistený aj v informáciách, ktoré poskytol U. M. odvolávajúcemu o tretích osobách, ktoré
mali byť sprostredkované ako obchodní partneri v tom, že ich pozná, nakoľko s nimi obchodoval
aj v predchádzajúcich obdobiach. Definoval ich, ako osoby dôveryhodné a spoľahlivé. Je reálny

predpoklad, že pokiaľ sa sprostredkovateľ vyjadril o týchto osobách v takomto zmysle, má základné
informácieopodnikateľskejčinnostitýchtospoločnostiapoznáosoby,sktorýmikomunikoval,resp.ktoré
zastupovali tieto spoločnosti pri obchodoch, ktoré realizoval v minulosti. Počas ústneho pojednávania
dňa05.09.2016uviedol,žejedinýmdodávateľomuvedenejelektronikybolaspoločnosťEVNERRAs.r.o.,
bol oslovený zástupcom tohto dodávateľa, ale na jeho meno si nespomenul.

Správca dane v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100894620/2017 zo dňa 16.05.2017 (príloha č.
52) požiadal žalobcu, aby sa vyjadril akým spôsobom získaval obchodných partnerov pre tovary -
SDD EVIO 850 500 GB, PIRICOM cleaning licences, či si preveroval dôveryhodnosť a skúsenosti
obchodných partnerov pred a počas obchodovania s ním, ak áno akým spôsobom; forme komunikácie
s nimi; kolobehu dokladov; osobám ktoré boli poverené na komunikáciu s obchodnými partnermi;

preberanie tovaru; zabezpečovaniu prepravy tovaru; poisteniu tovaru, kontrole kvality; sortimentu a
množstvu tovaru (nákup, predaj); vedeniu skladovej evidencie; spôsobu obchodovania (na sklad,
alebo konkrétnu objednávku); kalkuláciám cien výrobkov a marží; spôsobu úhrad faktúr a lehotám
splatnosti; preverovaniu pôvodu tovaru; prečo po realizácii prvých obchodov neoslovil tieto spoločnosti
a neobchodoval priamo s nimi bez sprostredkovateľa; či si spoločnosť zaobstarala dostatok informácií

o spoľahlivosti obchodných partnerov; či bol dodržaný bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a
minimalizácie rizika; či sa daňový subjekt uistil, že plnenia, ktoré uskutočňuje nebudú viesť k účasti na
daňovom podvode a určil si také opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia neboli poznačené
podvodom zo strany nasledujúceho a predchádzajúceho subjektu, pokiaľ áno či ich môže uviesť. K
otázkam žalobca uviedol, že obchodných partnerov pre tento druh tovarov získaval prostredníctvom

p. M., ktorý ho oslovil, následne vznikla spolupráca so spoločnosťou KH TRADE, s.r.o. v ktorej je
p. Kubjatko konateľom, dôveryhodnosť obchodných partnerov si overoval v prvom rade u p. M.,
potom na stránkach FR SR, sociálnej poisťovne a stránke finstat.sk forma komunikácie bola e-mailom,
telefonicky; osobne sa stretol raz s konateľom spoločnosti Alphie Trade s.r.o. a niekoľkokrát s konateľomspoločnosti Kubex, s.r.o., na základe e-mailových inštrukcií vyhotovoval príslušné doklady - cenové
ponuky, objednávky, zálohové faktúry; v prípade, že bol na služobných cestách, p. M. volal jeho
zamestnancom, kde treba poslať e-maily, prepravu zabezpečovali dodávatelia a odberatelia tovaru,

tovar bol uskladnený v spoločnosti SCHENKER s.r.o., tovar nebol poistený, tovar bol skontrolovaný
pri prijatí len službami spoločnosti SCHENKER s.r.o., jeho zamestnanci neprichádzali do styku s týmto
tovarom, počas jeho neprítomnosti len prijímali e-maily, v ktorých boli pokyny na odber tovaru, prípadne
kontrola v SCHENKER s.r.o., vyhotovenie reportu a fotografií, skladová evidencia bola vedená, všetky
nákupy a predaje tovaru boli zaevidované, tovar bol evidovaný podľa počtu a názvu, ako bol uvedený

na faktúre, nenakupovali na sklad, nakupovali tak, ako to zorganizoval p. M. kalkuláciu cien výrobkov
robil p. M., výška marže bola 50:50, úhrady boli realizované vždy bankovým prevodom, o pôvod tovaru
sa nezaujímal, dôveroval p. M., bol ubezpečený pánom M., že obchody sú v poriadku, nehrozia žiadne
riziká, obchodní partneri sú spoľahliví, pozná ich, obchodoval s nimi aj v predchádzajúcich obdobiach,
spoločnosti FAENA, s.r.o., EVNERRA s.r.o., Alphie Trade s.r.o. nepoznal, známe sa mu stali keď mu
ich oznámil p. M., so spoločnosťou KUBEX s.r.o. už obchodoval v roku 2015, nemal vedomosť o týchto

obchodných partneroch ani o tovaroch, preto ich neoslovil po prvých obchodoch, spoľahol sa na p. M..

8. Správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania,

mieste zisťovania, výsluchy svedkov) vykonal z vlastného podnetu. Pri zhotovení dokladov bral do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné
právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu rovnako
ako podľa žalovaného žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predaných faktúr. Porušil

ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.,
pretože v prípade spoločnosti KH TRADE s.r.o. správca dane zistil, že táto nevyvíjala činnosť, aby mal
záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, ale stanovila aj osobu dodávateľa, odberateľa,
druh tovaru, jeho nákupnú, predajnú cenu, termín dodania, termín vyhotovenia, úhrady faktúry. Podľa
vyjadrenia žalobcu celú činnosť manažoval U. M., čo nenasvedčuje skutočnosti, že by sa žalobca

aktívne podieľal na rozhodovaní o druhu tovaru, cene a o možnosti ako takej, či s danou treťou osobou
obchod uzavrie alebo neuzavrie. Správca dane spochybnil aj dôveryhodnosť tretích osôb, ktoré boli
sprostredkované spoločnosťou KH TRADE s.r.o. - spoločnosť ALPHIE TRADE s.r.o., KUBEX s.r.o..,
FAENA s.r.o., EVNERRA s.r.o..

9. Správca dane vyhotovením všetkých dôkazov dospel správne k záveru, že žalobca nepristupoval s
dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu uzavretého so spoločnosťou KH TRADE
s.r.o.
Právo na odpočítanie dane podľa § 49 - § 51 zákona o DPH si môže daňový subjekt uplatniť pri splnení
podmienok hmotnoprávnej povahy, ktoré sú definované v citovaných ustanoveniach. Ustanovenia

zákona o DPH platia v podmienkach poctivého obchodného styku, ktorá je základnou zásadou
obchodného práva. To, že určitý doklad má všetky náležitostí účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný
v zmysle zákona o účtovníctve, nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť
odpočítanie z toho dokladu. Plnenie (províziu za sprostredkovanie) správca dane posudzoval nielen
samostatne, t. j. ako obchodný prípad medzi daňovým subjektom P. B. a spoločnosťou KH TRADE

s.r.o., ale následne aj v kontexte s výsledkami preverovaní jednotlivých obchodov za sprostredkovanie,
v ktorých mala byť provízia vyplatená. Okrem zistení týkajúcich sa jednotlivých obchodných partnerov
a tovaru bolo zistené, že pri tovare PIRICOM cleaning software (8000 ks) za nákup a predaj v
súvislosti s fakturovanou províziou faktúrou č. 1020160004 zo dňa 15.04.2016 bolo zistené, že pri tomto
tovare nemohlo dôjsť ku konečnej spotrebe, nakoľko stránky prostredníctvom ktorých mal byť program

aktivovaný boli nefunkčné.
Na základe týchto zistení správca dane opodstatnene neuznal žalobcovi odpočítanie dane z
dodávateľskejfaktúryč.1020160004zodňa15.04.2016vsume3.587,10Eur,vyhotovenejdodávateľom
KH TRADE s.r.o. za sprostredkovanie služby.

10.Správcadanepridokazovaníakceptovaldokladyadôkazypredloženéžalobcomaajjehovyjadrenia.
Predložené doklady preveroval v nadväznosti na dodávateľa spoločnosti ALPHIE TRADE s.r.o. a
spoločnosti KH TRADE s.r.o.. So všetkými výsledkami z preverovaní správcu dane, týkajúcich sa
obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom P. B. a daňovým subjektom ALPHIE TRADE s.r.o. aKH TRADE s.r.o., t. j. z preverovaní vykonaných konkrétne za zdaňovacie obdobie apríl 2016, ale aj z
výsledkami preverovaní správcu dane za zdaňovacie obdobie marec 2016 a aj z preverovaniami, ktoré
boli vykonané u ďalších daňových subjektov v obchodných reťazcoch, v ktorých sa nachádzal aj daňový

subjekt P. B., bol žalobca podrobne oboznámený dňa 16.05.2017. Správca dane upozornil žalobcu
na jeho právo podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. - vyjadrovať sa v priebehu daňovej
kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby boli v protokole uvedené
jeho vyjadrenia k nim. Žalobca svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku nevyužil,
nenapadol postup správcu dane v preverovaní jednotlivých obchodných prípadoch, neoznačil ich za

nezákonné. Počas ústneho pojednávania naopak uviedol, že k spôsobu zistenia nemá námietky.
Správny súd uvádza, že žalovaný, rovnako aj správca dane v danom prípade vychádzali zo správneho
rozloženia dôkazného bremena. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k.
III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva „Dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne

je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom
uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
(jeiniciátoromodpočítaniaDPH)aktorýsiajtentonárokuplatnil;pretojejehopovinnosťoupreukázať,že
nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu
dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má
predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná
dôkazy predložené daňovým subjektom.“ V danom prípade správca dane preukázateľne spochybnil
vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné
bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných

dôkazov predložených správcovi dane. V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil,
preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Právne relevantné je
preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu a tiež to, že tento si voči
daňovému subjektu ďalej uplatnil teda podmienky sa viažu na dodávateľa, žalobcu a nie na jeho
odberateľa.

K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie (C-80/11,
C-142/11, C-25/07). K rozloženiu dôkazného bremena/presúvaniu dôkazného bremena sa opakovane
vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 93/2016-15 z 10. februára 2016, z ktorého vyplýva
- „Ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť
alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane

splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie
uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/09)“. V tejto súvislosti vyhodnotil

správny súd ako irelevantnú námietku žalobcu, že prípadné neplnenie zákonných povinností zo strany
dodávateľov nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože z rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo vykonané
správcom dane vyplynulo, že nebolo potvrdené reálne dodanie tovaru a služieb zo strany spoločnosti
ALPHIE TRADE s.r.o. a KH TRADE s.r.o., resp. jej dodávateľov. Od daňovníka sa oprávnene očakáva
vedomosťotom,žemávzmysledaňovýchpredpisovpreukázať,ktouvedenúslužbu(prácu)skutočneaj

reálne poskytol. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných
záväzkových vzťahov, je preto povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave
zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. To zahŕňa aj povinnosť overiť
si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Aj v podnikateľskej sfére, následky
nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi sa prejavia vo

forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo
správnychkonanívedenýchvsúvislostispodnikateľskoučinnosťoutejktorejzmluvnejstrany(uznesenie
Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 z 01. marca 2012, rozsudky NS SR č. k. 5Sžf 25/2011 z
27. októbra 2011 a č. k. 4Sžf 25/2011 z 13. septembra 2011).

11. Dňa 12.11.2019 bolo správnemu údu doručené podanie žalobcu - doplnenie dôkazu - nový dôkaz -
právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin č. 100780335/2019 zo dňa 03.04.2019,
ktoré bolo vydané v daňovom konaní, predmetom ktorého bola kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie rok 2016 žalobcu ako daňového subjektu. V uvedenom právoplatnom rozhodnutísprávca dane uznal špecifikovaný tovar ako daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľných príjmov, hoci v rámci daňového konania, ktorého predmetom bola kontrola DPH
za zdaňovacie obdobie september 2016 dodanie toho istého tovaru rozporuje.

Správny súd k novému dôkazu - rozhodnutiu daňového úradu uvádza, že v danom prípade nemôžu byť
závery správcu dane ohľadne odlišnej daňovej povinnosti žalobcu (daň z príjmov fyzickej osoby) pre
súd smerodajné, nakoľko majú základ v odlišnej hmotnoprávnej úprave dane a vychádzajú z odlišného
rozsahu a obsahu dôkazného bremena, ktoré je špecifické práve pre skúmanú daňovú povinnosť.

12. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo. Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonal z vlastného
podnetu. Pri zhotovení dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného

obsahuje všetky zákonné náležitostí definované v § 63 zákona č. 563/2009 Z. z.. Rozhodnutia
obsahujúodôvodnenia,ktorýchpredmetomsúskutočnosti,ktorébolipodkladomprevydanierozhodnutí,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu a uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých správne orgány rozhodovali. V odôvodneniach rozhodnutí
správne orgány uviedli všetky vykonané dôkazy (v prospech aj neprospech žalobcu), ich vyhodnotenie,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu.
Správny súd v preskúmavanej veci nevzhliadol žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej a právnej
obsahovej stránky administratívno-daňového konania a jeho záverov preskúmaných v tejto veci, s týmito
sa stotožnil, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

13. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k
žalovanému podľa § 168 a contrario tak, že ani žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože neboli
splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

14. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.