Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marianna Hrabovecká
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/177/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214414
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116214414.1
Uznesenie
KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti O. H. nar. XX.XX.XXXX a Y. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov B. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na L. ul. č. X v F.
zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Kožiakom so sídlom na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach a U. O.
nar.XX.XX.XXXXbývajúcehonaUl.R.č.XXvF.zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouJUDr.JánCáfal,
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného
o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 25.1.2017 č.k. 21P/131/2016-101
takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 3.12.2014
č.k. 23P/162/2014-103 tak, že zvýšil výživné pre mal. H. zo 70 Eur mesačne na 90 Eur mesačne za
obdobie od 1.7.2016 do 31.1.2017 a od 1.2.2017 do budúcna na 140 Eur mesačne. Pre mal. Y. zvýšil
výživné z 50 Eur mesačne na 70 Eur za obdobie od 1.7.2016 do 31.1.2017 a od 1.2.2017 do budúcna
na 80 Eur mesačne, ktoré je otec maloletých povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke.
Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2016 do 31.1.2017 pre mal. H. 140 Eur mesačne povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným a pre mal. Y. 140 Eur povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným. O trovách účastníkov konania rozhodol
tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a matka maloletých. Otec v podanom
odvolací navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh matky na zvýšenie
výživného v celom rozsahu zamietne ako nedôvodný. Uviedol, že konajúci súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Poukázal na
to, že súd prvej inštancie nesprávne vyčíslil jeho mesačné výdavky, pričom z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré výdavky konajúci súd zohľadnil a ktoré nie. Zdôraznil, že jeho mesačné
príjem je 600,29 Eur a jeho mesačné výdavky 584,69 Eur. Konštatoval, vzhľadom na jeho schopnosti,
možnostiamajetkovépomerynebolisplnenézákonnépodmienkyprezvýšenievýživného.Odôvodnenie
napadnutého rozsudku označil za nedostatočné a zmätočné, pretože konajúci súd sa dôsledne
nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami ani neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, a ktoré nie ani to akými úvahami sa pri rozhodovaní vo veci samej riadil, v dôsledku
čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.
Nesúhlasil s konštatáciou súdu prvej inštancie, že určené výživné zvýšil len minimálne so zreteľom na
to, že výživné pre mal. H. zvýšil o 100% a pre mal. Y. o 60 %. Rovnako konajúci súd žiadnym spôsobom
neodôvodnil, prečo rozhodol o zvýšení výživného diferencovane za obdobie od 1.7.2016 do 31.1.2017
a následne od 1.2.2017 do budúcna. Zdôraznil, že konajúci súd sa žiadnym spôsobom nezaoberalmožnosťami matky maloletých zamestnať sa aspoň na čiastočný úväzok. V tejto súvislosti poukázal na
to, že matka si privyrába pečením tort na oslavy.
3. Matka v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že v
celom rozsahu vyhovie jej podanému návrhu. Uviedla, že zvýšené výživné nezodpovedá zmene
pomerov maloletých detí a nepostačuje na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb ani skutočných
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Nesúhlasila s diferenciáciou zvýšeného
výživného a označila ju za nesprávnu a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Zdôraznila, že zdravotný
stav mal. H. je veľmi vážny a sú s ním spojené zvýšené výdavky odôvodňujúce určenie ňou
požadovaného výživného počas celého predmetného obdobia. Konštatoval, že mal. deti majú právo
podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že naďalej zotrváva na svojich predošlých
vyjadreniach a navrhol, aby odvolací súd rozhodol na základe dostupných dôkazov v najlepšom záujme
mal. detí.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla. že s otcom podaným odvolaním nesúhlasí a jeho tvrdenia
ohľadom jeho neschopnosti prispievať na výživu maloletých vo väčšom rozsahu označila na nepravdivé.
Zdôraznila, že v dôsledku celodennej starostlivosti o mal. deti, so zreteľom na vážny zdravotný stav mal.
H.nemámožnosťriadnesazamestnaťaninačiastočnýúväzok.Mal.H.sivyžadujezvýšenústarostlivosť
a aby nezaostával za ostatnými rovesníkmi je potrebné venovať mu viac času a pozornosti. Rovnako
tak si vyžaduje zvýšenú lekársku starostlivosť v dôsledku čoho s ním pravidelne a často absolvuje rôzne
vyšetrenia.Knámietkamohľadompríjmuzpečeniatortuviedla,ženiekedysipečenímtortypreznámych
privyrobí, avšak nejde o pravidelný príjem a má z nej len minimálny zisk.
6.Otecvovyjadreníkodvolaniumatkyuviedol,ževcelomrozsahuzotrvávanasvojichpredchádzajúcich
vyjadreniach. vyslovil presvedčenie, že konajúci súd neprimerane zvýšil určené výživné. K námietkam
ohľadom vlastníctva trojizbového bytu uviedol, že ten nadobudol ešte pred uzavretím manželstva ako
dedičstvo po svojich rodičoch a je jeho jediným vlastníctvom.
7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec neviedol žiadne nové skutočnosti len zotrval na
svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Poukázala na to, že otec nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie
a na výživu maloletých neprispieva určeným výživným. Zdôraznila, že v plnom rozsahu zotrváva na ňou
podanom odvolaní.
8.Otecvovyjadreníkvyjadreniumatky,vzhľadomnaveľkosťtort,ktorýmisamatkaprezentuje,aktorých
cena sa pohybuje od 50 do 80 Eur označil jej tvrdenia ohľadom zanedbateľného príjmu z pečenia ako
nepravdivé. Zdôraznil, že žiadnu kameru nevlastní a nábytok do spálne si kúpil cez inzerát, za peniaze
ktoré získal predajom starého nábytku.
9. Matka v podaní z 12.9.2017 oznámila odvolaciemu súdu, že mal. H. začal od septembra 2017
navštevovaťSúkromnúzákladnúškoluprežiakovsautizmomsčímsúspojenémesačnévýdavkyškolné
70 Eur, strava 20 Eur, školská družina ranná 20 Eur a v prípade potreby večerná 10 Eur . Mal. Y. od
septembra 2017 nestúpila do prvého ročníka základnej školy.
10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
11. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,13. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
14. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
15. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
16. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
17. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391
CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP,
pretoženezistilvšetkyokolnostivýznamnéprerozhodnutieozvýšenívýživného,najmäriadnenevykonal
dokazovanie ohľadom zmeny pomerov maloletého od poslednej úpravy so zreteľom na jeho zdravotný
stav ani riadne nevykonal dokazovanie ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca.
Obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie ohľadom charakteristiky vyživovacej povinnosti rodičov
deťom a zhrnutie zisteného skutočného stavu veci, pričom zistený skutočný stav žiadnym spôsobom
nevyhodnotil a neposúdil v zmysle platnej právnej úpravy bez toho, aby svoje rozhodnutie stručne, jasne
a výstižne vyhodnotil, uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal a akými úvahami sa pri určovaní výživného riadil. Odvolací súd konštatuje, že relevantnou
skutočnosťou pre rozhodnutie o výživnom je zmena pomerov dieťaťa a povinného rodiča, preto
jej konajúci súd musí pri zisťovaní skutkového stavu venovať náležitú pozornosť. Práve dôsledné
posúdenie tejto zmeny a jej vyhodnotenie vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi je
rozhodujúcou súčasťou náležitého zistenia skutkového stavu významného a nevyhnutného pre správne
a zákonné rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti. zdôrazňuje, že konajúci súd riadne
a dôsledne neposúdil zmenu pomerov maloletých detí so zreteľom na zdravotný stav mal. Maxima vo
vzájomnej súvislosti s preukázanou skutočnosťou, že na strane otca od poslednej úpravy nenastala
zmena pomerov a obmedzil sa len na všeobecné zmätočné konštatovanie, že určené výživné zvýšil
v minimálnom rozsahu so zreteľom na to, že príjem otca ostal nezmenený, pričom výživné pre mal.
H. zvýšil o 100 % a pre mal. Y. o 60 % bez toho, aby stručne jasne a výstižne uviedol, ktorými
úvahami a akými dôkazmi sa pri rozhodovaní o zvýšení výživného riadil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané,aktorénie,anaktorévýdavkyotcaprihliadolakonavýdavky,ktoréjenevyhnutnévynaložiť,
a ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a nemajú prednosť pred určeným výživným. Rovnako tak dôsledne
nevyhodnotil zmenu pomerov mal. detí a ich súčasné pomery neporovnal s pomermi v čase poslednej
úpravy, v dôsledku čoho nie je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, či rozsah zvýšenia
výživného zodpovedá rozsahu zmeny pomerov maloletých detí s ohľadom na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery otca. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď so zreteľom na vážny zdravotný stav
maloletého, spôsobený diagnostikovanou chorobou, v dôsledku ktorej si maloletý vyžaduje zvýšenú
osobnú starostlivosť ako je bežné pre deti v jeho veku, náležite nevykonal dokazovanie ohľadom výšky,
charakteru a odôvodnenosti výdavkov maloletého spojených s jeho zdravotným stavom ako aj jeho
odôvodnené potreby. Zdôrazňuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe
akých skutočností konajúci súd dospel k záveru, že určené výživné zodpovedá zákonným podmienkam
Zákona o rodine, nakoľko len zhrnul nedostatočne zistený skutočný stav ohľadom odôvodnených potrieb
a výdavkov maloletých detí ako aj schopností, možností a majetkových pomerov otca bez toho, aby
zistené skutočnosti zákonne vyhodnotil a riadne posúdil so zreteľom na špecifické okolnosti prípadu,
vyplývajúceho zo zdravotného stavu maloletého. Poukazuje na to, že rovnako tak nie je z odôvodnenia
napadnutého rozsudku zrejmé na základe akých skutočností konajúci súd zvýšil výživné pre maloleté
deti diferencovane od podania návrhu do 31.1.2016 a od 1.2.2017 do budúcna, nakoľko túto skutočnosť
súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Vzhľadom na to, že konajúci súd riadne a zákonne
neodôvodnil napadnutý výrok o výživnom a s tým súvisiaci výrok o dlžnom výživnom, dospel odvolací
súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné. Z týchto dôvodov
odvolací sú rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvéhostupňavykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom charakteru a nevyhnutnosti vynaloženia mesačných výdavkov maloletého súvisiacich s jeho
zdravotným stavom. Náležite zistiť skutočné schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnéhootca, vyhodnotiť jeho mesačné výdavky z pohľadu zákonných požiadaviek Zákona o rodine s dôrazom
na zásadu prednosti výživného pred statnými výdavkami povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Vyhodnotiť zistený skutočný stav z pohľadu primeranosti výživného vo vzájomnej súvislosti
so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi navrhovateľa a odôvodnenými potrebami
maloletého. Dôsledne porovnať pomery v čase poslednej úpravy so súčasnými pomermi tak mal. detí
ako aj povinného otca. Opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2
CSPtak,abyjehozáveryvyplývalizozistenéhoskutkovéhostavuaúvahy,ktorýmisariadilprirozhodnutí
boli preskúmateľné a logicky správne.
22. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.