Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marianna Hrabovecká
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/357/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223923
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116223923.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a
členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého L. I. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov: R. I.Č. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V. na
F. č. X zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Vaškovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach
na Ružovej č. 43 a Mgr. Ľ. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na L. č. XX zastúpeného advokátom
JUDr. Martinom Kožiakom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej č. 3 v konaní
o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8.8.2017 č.k. 21P
152/2016-88 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre maloletého L. I. nar. XX.X.XXXX od 1.9.2017
do budúcna a mení za obdobie od 1.9.2016 do 31.8.2017 tak, že návrh na zvýšenie výživného zamieta.
Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 8.8.2017 č.k. 21P 152/2016-88 zvýšil výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Košice I z 2.12.2014 č.k. 41P 78/2012-234 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach z 30.7.2015 č.k. 7CoP 68/2015-275 od otca pre mal. L. I. nar. XX.X.XXXX zo 135 € na 170
€ mesačne od 1.9.2016 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu
matke maloletého. Dlžné výživné 385 € za obdobie od 1.9.2016 do 30.7.2017 povolil otcovi splácať spolu
s bežným výživným po 20 € mesačne až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Rozhodnutie o výživnom založil na tom podklade, že čistý mesačný príjem matky u zamestnávateľa
Labaš s.r.o. je 777,51 €, poberá rodinné prídavky 23,52 € a rodičovský príspevok 213,20 €.
Zamestnávateľom otca je Košická záchranka - Záchranná služba Košice, kde pracuje ako zdravotnícky
záchranár od 1.8.1996 a jeho čistý mesačný príjem od novembra 2015 do októbra 2016 bol 738,03
€. V čase od 3.12.2016 do 2.2.2017 bol práceneschopný a Sociálna poisťovňa za toto obdobie mu
vyplatila 387,20 €. Konštatoval, že matka zo svojho príjmu spláca hypotekárny úver 64.000 € za účelom
zakúpenia bytu, v ktorom býva spolu aj so svojou matkou a tento úver spláca mesačne vo výške 240 €.
Na strane otca konštatoval, že spláca úver poskytnutý Štátnym fondom rozvoja bývania 70,01 € a úver
od Unicredit vo výške 235,37 € mesačne, ktorý mu bol poskytnutý na prístavbu a nadstavbu rodinného
domu v čase, keď bol ženatý a druhý úver potreboval na vyrovnanie BSM. Býva v rodinnom dome spolu
s matkou, ktorá je na vozíku a bratom, ktorý je zamestnaný. Náklady spojené s bývaním platí vo výške
1/3 (elektrická energia 18,30 €, plyn 51,67 €, vodné a stočné 15,03 €, odvoz komunálneho odpadu 2,65
€, daň z nehnuteľností 7,54 €, poistenie nehnuteľností 12,82 €, internet + Antik 5,97 € a RTVS 1,55€), okrem toho platí poistné a poplatky do Komory záchranárov 7 €, na vzdelávanie a súťaže 25 €,
poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojho povolania ročne 62,14 € a
na bežné výdavky (strava, obuv a oblečenie, zdravotná starostlivosť, zubár, lieky, hygienické potreby)
spolu 207 €. Požiadal o členstvo v Komore záchranárov, pretože ak bude registrovaný, znížia sa jeho
výdavky na rôzne kongresy a vzdelávanie v rámci komory. Jeho terajšie výdavky sú 110 € ako zápisné
a 20 € ročný poplatok. Snaží sa zvyšovať si kvalifikáciu aj tým, že vyučuje poskytovanie prvej pomoci
na záchrannej službe, ktoré školenia prebiehajú na pracovisku a táto činnosť je zohľadnená v jeho
príjme. Začal robiť tréningového manažéra, školí priamo zamestnancov, ktorá prebieha raz v mesiaci s
následnýmpreskúšanímformousúťaže„Modráhviezda“,abysapreskúšalivšetkyregióny, ktorépracujú
pod hlavičkou Záchranná služba Košice. Má na starosti preškolenie zamestnancov v regióne Spiš, ale aj
táto činnosť je hodnotená v rámci jeho mzdy. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb mal. L. vychádzal z
výpovedematky,žesapodstatnezvýšilivýdavkyod2.9.2015,kedymaloletýzačalnavštevovaťmaterskú
školu, bolo potrebné mu zakúpiť oblečenie, obuv vo väčšom rozsahu, navyše rýchlo rastie a oblečenie
mu treba pravidelne obmieňať a dokupovať. Do materskej školy platí poplatok 50 € a 55 € za výuku
60 hodín anglického jazyka. V rámci porovnania pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s
pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice
I z 2.12.2014 č.k. 41P 78/2012-234 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.7.2015
č.k. 7CoP 68/2015-275 bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. L. 135 € mesačne za obdobie od
18.9.2012 do 31.8.2013 vo výške 80 € mesačne za obdobie od 1.9.2013 do 30.6.2014 a 135 € mesačne
od 1.7.2014 do budúcna. V čase predchádzajúcej úpravy výživného mal. L. mal 2 roky, čistý mesačný
príjemmatkyvofirmeLabašs.r.o.bol679€aotecpracovalako záchranárvKošickejzáchrankesčistým
mesačným príjmom 1.189 €. Súd prvej inštancie porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy
výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k záveru, že prirodzeným
vývojomdieťaťasapodstatnezvýšiliodôvodnenépotrebymaloletéhoapríjemotcaodôvodňujezvýšenie
výživného na 170 € mesačne od 1.9.2016, kedy maloletý nastúpil do materskej školy s poukazom aj na
to, že matka podala návrh na zvýšenie výživného 14.10.2016. S prihliadnutím k výške dlhu, ktorý vznikol
zvýšením výživného, povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach 20 €. Zistený skutkový
stav posúdil a rozhodol podľa § 78, § 77, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm.f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a § 62 ods. 1 CMP, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný
stav veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh matky na zvýšenie
výživného v celom rozsahu zamietol. Vyjadril názor, že neexistuje taká relevantná zmena pomerov na
strane dieťaťa ani na jeho strane k dátumu 1.9.2016, ktorá by odôvodňovala od uvedeného dátumu
akékoľvek zvýšenie výživného. Ani prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnu zmenu
pomerov ku dňu 1.9.2016 nešpecifikoval a nekonkretizoval, v čom by sa táto mala prejaviť vo vzťahu
k oprávnenému dieťaťu alebo vo vzťahu k nemu ako k povinnému rodičovi. V prvom rade poukázal
na to, že na jeho strane došlo preukázateľne bez jeho zavinenia k zníženiu príjmu zo sumy 1.189
€ na 825,44 €, teda cca o 30 %. Naopak, na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmu z pôvodnej
výšky 679 € na aktuálnych 777,51 €, teda cca o 15 %. Pokiaľ matka ako hlavný dôvod podania jej
návrhu uviedla skutočnosť, že nepoberá rodičovský príspevok, v konaní bolo zistené a preukázané, že
matka od 1.11.2016 poberala a poberá rodičovský príspevok na mal. L. 213,20 €. Namietal priznanie
zvýšenia výživného od 1.9.2016 s poukazom na to, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný matkou
až 14.10.2016 a v tejto súvislosti poukázal na § 79 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine s tým, že žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa matka nepreukázala pre priznanie výživného spätne. Nesúhlasil s
konštatovaním súdu, že je majiteľom dvoch bytov, z ktorých by jeden mohol dokonca prenajímať, pretože
nikdy nebol a nie je majiteľom akýchkoľvek dvoch bytov a nie je zrejmé, na základe čoho mal súd prvej
inštancievôbecdospieťktakýmtoskutkovýmzisteniam,zvlášť,aknajmätýmitoskutočnosťamisúdprvej
inštancie odôvodnil zvýšenie výživného pre maloleté dieťa. Pre účely odvolacieho konania uviedol, že
jehomajetkovépomerysaodposlednejúpravyvýživného(narozdielodmatky,ktorásastalavlastníčkou
bytu) nijako nezmenili. Súd prvej inštancie teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pričom zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nijako nevyplynuli, resp. ktoré
v konaní ani nijako preukazované neboli. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade
s jeho odvolacím návrhom.4. Matka maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
5. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok prvoinštančného súdu
potvrdiť.
6. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 vety prvej
tohto zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 66 CMP (odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi
viazaný) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre mal. L. od 1.9.2017. Súd
prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy a skutkový stav
správne právne posúdil. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie, posúdil pomery účastníkov v
čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi od 1.9.2017 a dospel k záveru, že bola preukázaná
kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 170 € mesačne od 1.9.2017
je primerané reálnym príjmovým pomerom otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého do výšky
zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vo
vzťahu k majetkovým pomerom otca odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu v
čase predchádzajúcej úpravy výživného, že je vlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu, nejde o
nadštandardný dom a tento je zaťažený hypotékou, ktorú si otec zobral v roku 2007, teda v čase, keď
nemal vyživovaciu povinnosť voči mal. L., preto na tento výdavok otca prihliadal ako na nevyhnutný
výdavok, aj keď nemá prednosť pred platením výživného. Odvolací súd konštatuje, že zvýšenie
výživného pre mal. L. zo 135 € na 170 € mesačne, ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 1,2 € na
jeden deň, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého v štandardnom rozsahu a je nepochybné, že
práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný
rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú
bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť voči maloletému synovi aj formou výkonu osobnej starostlivosti o dieťa. Odvolací súd rovnako
zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu,
aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov.
Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. inýchekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva,
že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu
výšky výživného. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v tomto prípade je nepochybne preukázaná
podstatná zmena pomerov na strane mal. L. od 1.9.2017, preto aj za skutkovej situácie, že sa príjem otca
znížil, je rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom od 1.9.2017 vo výške 170 € mesačne správne a
zákonné s poukazom aj na to, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine
postačuje zmena pomerov len na jednej strane, a teda buď len u oprávneného alebo len u povinného.
Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca
voči mal. L. od 1.9.2017 v súlade s ustálenou súdnou praxou, že k podstatným zmenám pomerov u
dieťaťa dochádza spravidla v rozpätí troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ
nenastanú iné rozhodujúce skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa aj v kratšom časovom
intervale (zhoršený zdravotný stav, špeciálne záujmové aktivity a podobne). V tejto súvislosti tiež
poznamenáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky
(predškolskej prípravy) sú spravidla rovnaké, teda ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je
potrebné osobitne dokazovať. Odvolací súd dospel k záveru, že potreby mal. L. nevybočujú z rámca
potrieb iných detí v rovnakom veku a rovnako ich nemožno hodnotiť ako nadštandardné výdavky, naviac
ak od poslednej úpravy výživného neuplynuli ani dva roky (rozhodnutie Okresného súdu Košice I z
2.12.2014). Vychádzajúc z vyššie uvedenej úvahy odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca voči mal. L. od 1.9.2017 do budúcna a za obdobie od
1.9.2016 do 31.8.2017 zamietol nárok na zvýšenie výživného.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zvýšení výživného na 170 € mesačne
pre mal. L. od 1.9.2017 do budúcna potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a v ostatnej
časti zmenil a návrh zamietol ako nedôvodný podľa § 388 CSP.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlhu na výživnom a spôsobe jeho
zaplatenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP zrušil a podľa § 391
CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o dlhu na výživnom v rozsahu jednej vety „dlžné výživné súd
určil ako násobok zvýšenej sumy výživného za predmetné obdobie“ bez akéhokoľvek matematického
výpočtu, resp. zúčtovania plnenia, ktoré boli poskytnuté na vyživovaciu povinnosť otcom pre mal. L. v
rozhodnej dobe je zmätočné a nepreskúmateľné, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa § 389
ods. 1 písm.b/ CSP zrušil a podľa § 391 CSP vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
17. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť, v akom rozsahu si plnil
otec vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu od 1.9.2017 do rozhodnutia súdu a následne určiť
výšku dlhu ako rozdiel medzi výživným určeným predchádzajúcim rozhodnutím súdu, t.j. sumou 135 €
mesačne a aktuálnym rozhodnutím súdu o výživnom 170 € mesačne, rovnako dôsledne posúdiť spôsob
zaplatenia dlhu na výživnom a rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery
vyplývali zo zisteného skutočného stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, boli preskúmateľné
a logicky správne.
18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.