Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/117/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200793
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8819200793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľa: N. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zast.:JUDr. Anton Hajduk, advokát, so sídlom Štúrova 101/5, Vranov nad
Topľou, proti odporkyni: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. J. XXX, t.č. E. B. XX, zast.:JUDr. Želmíra
Varjassyová, advokátka, Kpt. Nálepku 20, Michalovce, za účasti: mal. R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
pri matke - odporkyni, Y. J. XXX, t.č. E. B. XX, zast.:kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny vo G. Y., o zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 3Pc/8/2019-152 zo dňa 22.02.2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva odporkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k navrhovateľovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I.
zamietol návrh navrhovateľa a vo výroku II. vyslovil, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Citoval ustanovenie § 84, § 85 ods. 1, § 86, § 88 ods. 2 a § 94 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako ,,Zákon o rodine“) .

3. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že samotný navrhovateľ uviedol, že
sa dozvedel o narodení mal. R. L. prakticky po jeho narodení ešte v r. XXXX. Návrh na zapretie
otcovstva podal na Okresný súd vo Vranove nad Topľou dňa 14.03.2019, t.j. po uplynutí siedmych rokov.
Konštatoval, že to, že bol trestne stíhaný pre neplnenie vyživovacej povinnosti a že sa mal dozvedieť,
že je otcom mal. R. L. až počas trestného stíhania, odporuje samotným prejavom navrhovateľa,

ktoré predniesol na pojednávaní. Takto mal súd za preukázané, že dôvodom podania návrhu na
zapretie otcovstva je skutočnosť, aby navrhovateľ nemusel platiť výživné na mal. dieťa R. L.. V
tejto súvislosti preto súd prvej inštancie nenariadil ani dokazovanie krvnou skúškou DNA, pretože
navrhovateľovi uplynula trojročná zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva.Na základe
takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme mal. dieťaťa R. L. návrh navrhovateľa
zamietnuť a nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie krvnou skúškou DNA, nakoľko samotný
navrhovateľ N. L. sa správal ako otec mal. R. L.. Z obsahu zápisníc z pojednávania vykonaného v konaní

pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou, sp. zn. 9P/54/2015 nevyplynula akákoľvek pochybnosť,
že navrhovateľ N. L. nie je otcom mal. dieťaťa R. L.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na
správu kolíznej opatrovníčky na čl. 55, podľa ktorej zákonná domnienka otcovstva patrí navrhovateľovi.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporoveho poriadku (ďalej len ,,CMP“) tak, že účastníkom sa trovy konania nepriznávajú.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako dôvod uviedol svedka,
ktorý nepopieral skutočnosti uvedené v dokazovaní. Ďalším dôvodom je skutkové zistenie neúmerné
neodôvodniteľnévrámcizisteníkolíznejopatrovníčkyvovzťahuknepravdivémutvrdeniustykusmatkou
maloletého. Od roku XXXX do XX.XX.XXXX bolo manželstvo len formálnou právnou náležitosťou.

Uviedol, že po právoplatnosti rozsudku nemohlo dôjsť k určitým skutočnostiam ako je uvedené v
rozsudku. S odporkyňou sa začal stretávať v polovici roku XXXX. K tejto skutočnosti uviedol biologicky
dôvod o nemožnosti určenia otcovstva, keďže maloletý narodil XX.XX.XXXX. Z biologického hľadiska
nie je možné, aby bol otcom maloletého dieťaťa. Svoje odvolanie odôvodnil aj nevykonaním navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, keď súd zamietol návrh na vykonanie
skúšky DNA. Skúšku DNA považoval za rozhodujúcu skutočnosť, jednak pre navrhovateľa, odporkyňu

a jednak pre maloletého R.. Z jeho pohľadu predstavuje navrhnutý dôkaz ochranu subjektívnych práv a
spravodlivosti. S pohľadu maloletého predstavuje právo na ochranu záujmov prostredníctvom rodičov.
Na základe uvedených skutočnosti navrhol, aby vyhovel jeho návrhu na zapretie otcovstva a nepriznal
účastníkom konania náhradu trov konania.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporkyňa uviedla, že odvolanie je účelové a ničím
neodôvodnené. Poukázala na vykonané dokazovanie, a to výsluch navrhovateľa, odporkyne, ako aj
svedkov na niekoľkých pojednávaniach, pričom práve navrhovateľ vyvrátil svoje tvrdenia uvedené v
rámci svojej výpovedi, v ktorých niekoľkokrát uviedol, že o tom, že sa jeho bývalej manželke narodilo
dieťa dozvedel mesiac potom, ako sa dieťa narodilo. Aj keď sa o narodení dieťaťa dozvedel niekedy vo

februári či marci XXXX, žalobu o zapretie otcovstva podal až XX.X.XXXX, teda X rokov po tom ako sa
jeho bývalej manželke narodilo dieťa. Tieto skutočnosti o dátume narodenia maloletého R. a vedomosti
o tomto narodení potvrdil aj svedok N. L., st., otec navrhovateľa, ktorý uviedol, že sa dozvedel o narodení
maloletého niekedy v XXXX, keď bol u odporkyni na návšteve vnučky G.. V tomto roku sa dozvedeli aj to,
že odporkyňa tvrdila, že otcom maloletého je navrhovateľ. Zavadzajúce výpovede jednak navrhovateľa,

akoajsvedkaotom,žeonarodenímaloletéhosanavrhovateľdozvedelažponávratezA.,bolivyvrátené
samotnou výpoveďou navrhovateľa, ktorý niekoľkokrát v priebehu konania potvrdil na pojednávaniach
dňa 04.09.2019 ako aj 02.12.2020, o že o narodení maloletého sa dozvedel hneď. V zmysle § 85 ods.
1 Zákona o rodine v danom prípade platí domnienka otcovstva manžela matky a teda do rodného listu
maloletého bol zapísaný navrhovateľ ako otec dieťaťa. Navrhovateľ ani v tomto čase voči tomu nič

nenamietal a ani v roku 2016, kedy bol maloletý zverený do starostlivosti matky a bolo mu určené výživné
sumou 30 % zo sumy životného minima nespochybňoval svoje otcovstvo.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len ,,CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorémuzákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že maloletý R. sa narodil v čase do uplynutia 300-steho

dňa po zániku manželstva dňa XX.XX.XXXX, preto navrhovateľovi svedčí zákonná domnienka otcovstva
akomanželovimatkymaloletéhovzmysle§85ods.1Zákonaorodine.Manželstvorodičovzapísanýchv
rodnom liste maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21C/102/2010
zo dňa 22.03.2011, s právoplatnosťou dňa 21.04.2011.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý na základe vykonaného dokazovania zamietol návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva k mal. R.
L. pre uplynutie zákonnej trojročnej lehoty na podanie návrhu podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine v znení
účinnom do XX.XX.XXXX, keď mal preukázané, že navrhovateľ sa dozvedel o narodení maloletéhoR., už v čase, krátko po jeho narodení v roku XXXX. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa,
že ten sa mal dozvedieť, že je otcom maloletého R. až počas trestného stíhania pre trestný čin
zanedbanie povinnej výživy v roku XXXX. Návrh na zapretie otcovstva podal navrhovateľ na súd až

dňa XX.XX.XXXX, t.j. po uplynutí siedmych rokov. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nenariadil
dokazovanie krvnou skúškou DNA.

11. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na výsluch nešpecifikovaného svedka, ktorý nepopieral

skutočnosti uvedené v dokazovaní, na nepravdivé tvrdenia o styku navrhovateľa s matkou maloletého,
ako aj zamietnutie návrhu na vykonania skúšky DNA.

12. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi príčinami, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov
na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov alebo predpoklad „dotvorenia“

skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného
útoku.

13. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor

v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP.

14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na zmätočný dôvod odvolania navrhovateľa poukazom na
svedka, ktorého navrhovateľ vôbec nešpecifikoval, a ktorý nepoprel skutočnosti uvedené v dokazovaní,
ktoré tiež konkrétne ani nešpecifikoval. Z dôvodu zmätočnosti a všeobecnosti tohto odvolacieho dôvodu
sa touto odvolacou námietkou odvolací súd ďalej nezaoberal.

15. Ďalej navrhovateľ namietal nesprávne skutkové zistenia ohľadne zistení kolíznej opatrovníčky o
jeho styku s odporkyňou, ktoré považoval za nepravdivé. Vzhľadom na skutočnosť, že s odporkyňou sa
začal navštevovať v polovici roku XXXX, a maloletý R. sa narodil XX.XX.XXXX, tvrdil, že z biologického
hľadiska nie je možné, aby bol otcom maloletého R.. Odvolací súd túto odvolaciu námietku nepovažoval
za dôvodnú, pre jej nerelevantnosť, vzhľadom na uplynutie trojročnej zákonnej doby na zapretie

otcovstva.

16. Pokiaľ navrhovateľ žiadal vykonanie testov DNA, správne súd prvej inštancie ten dôkaz nevykonal,a
to s poukazom na skutočnosť, že návrh na zapretie otcovstva podal navrhovateľ po zákonom stanovenej
lehote, a preto vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nadbytočné a nehospodárne. Ak by sa aj testami

DNA preukázalo, že nie je otcom maloletého R., nebolo by možné jeho návrhu na zapretie otcovstva
vyhovieť, a to práve z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej lehoty. Keďže navrhovateľovi uplynula
zákonnom stanovená (svojou povahou prekluzívna) lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva,
bolo nadbytočné nariaďovať znalecké dokazovanie.

17. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.

18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. §
396ods.1aust.§53,§57,tedasohľadomnaokolnostidanéhoprípadu,atotak,žeúspešnejodporkyni

priznal proti neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).