Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1P/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419200318
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8419200318.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú V. R., W.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky Y. R., W.. XX.XX.XXXX, F. N. XXXX/
XX, V. a otca K.. Ľ. R., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXXX/XX, Ľ., na návrh otca o zákaz styku a zvýšenie
výživného pre maloleté dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

I. V časti nároku na určenie výživného na tvorbu úspor konanie zastavuje.
II. V časti návrhu na zákaz styku návrh zamieta.
III. Súd ukladá matke maloletej Y. R., W.. XX.XX.XXXX a maloletej V. R., W.. XX.XX.XXXX výchovné

opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať na príslušnom
útvare Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, v trvaní 12 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozsudku.
IV. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/63/2015 zo dňa 25.04.2016, právoplatný
09.05.2016 v časti výživného na maloletú V. R., W.. XX.XX.XXXX tak, že matka Y. R., W.. XX.XX.XXXX
je počnúc dňom 01.10.2020 povinná prispievať na výživu maloletej V.W. R., W.. XX.XX.XXXX mesačne
sumou 90 Eur, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca K.. Ľ. R., W.. XX.XX.XXXX.

V. Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2020 do 16.06.2021 v sume 540 Eur je matka Y. R., W..
XX.XX.XXXX povinná uhradiť k rukám otca K.. Ľ. R., W.. XX.XX.XXXX v lehote do 31.12.2022.
VI. V prevyšujúcej časti návrh otca na zvýšenie výživného zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.02.2019 sa otec maloletej domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd matke zakázal styk s maloletou V. R..

2. Otec podaný návrh odôvodnil tvrdeniami, že manželstvo s matkou maloletej V. bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 3C/220/2010 zo dňa 19.11.2013. Uznesením
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14.05.2015, sp. zn. 3P/82/2015 bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti otca, následne bol uvedeným súdom vydaný rozsudok, sp. zn. 5P/63/2015, ktorým bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej
sumou 30 Eur mesačne, pričom nad rámec takto určeného výživného dcére žiadnou formou nikdy
neprispela. Maloletá bola do starostlivosti otca zverená po tom, ako sa opakovane sťažovala na násilné

správanie voči nej zo strany matky a jej druha. Sťažovala sa na bitku, ťahanie za vlasy a ponižovanie
v domácnosti matky. Tieto skutočnosti maloletá potvrdila aj pri výsluchu vyšším súdnym úradníkom v
konaní sp. zn. 3Em/6/2016 zo dňa 08.08.2017, kde vo svojej výpovedi okrem bitky opisuje aj strach z
polície a ostatné dôvody, kvôli ktorým sa nechce s matkou stretávať. Po zverení maloletej do osobnejstarostlivosti otca, maloletá musela podstúpiť psychoterapiu. Vzájomné stretávanie sa maloletej s jej
matkou sa napriek odmietaniu zo strany maloletej pravidelne uskutočňuje, no trvá pomerne krátko,
obyčajne okolo 10 - 15 minút. Maloletá skúsila ísť s matkou do cukrárne a k nej domov v sprievode

spoločného známeho, no ten bol vulgárne napadnutý matkiným druhom a od toho momentu maloletá
odmieta s matkou akokoľvek sa vzdialiť z miesta bydliska. Matka sa dcére opakovane vyhrážala, že
privolá políciu, sociálnu kuratelu a súd a že ju odvedú, preto maloletá matku odmieta. Maloletá sa zo
stretnutí vracia rozrušená. Od septembra 2018 došlo k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi matkou a
maloletou z dôvodu návštevy kriminálnej polície u nich doma na základe trestného oznámenia podaného

matkou. Polícií v civile otvorila maloletá, ktorá neskôr po ich odchode sa roztriasla a rozplakala. Od
toho času došlo v správaní maloletej k značným zmenám. Maloletá sa nevie sústrediť, nevie sa učiť
a zapamätať si učivo, má výrazne zhoršený prospech. U maloletej bolo v roku 2018 diagnostikované
aj kožné ochorenie - psoriáza, kde jedným zo spúšťacích faktorov je stres. Za obdobie od roku 2015
nedošlo medzi matkou a maloletou k porozumeniu. Medzi matkou a maloletou neexistujú žiadne citové
väzby, maloletá matku dlhodobo odmieta.

3. Dňa 28.09.2020 otec podal na súd návrh, ktorým žiadal aby súd zvýšil výživné na maloletú V.W.
R. počnúc dňom 01.10.2020 na sumu 280 Eur mesačne a na tvorbu úspor zaviazal matku prispievať
mesačne sumu 150 Eur.

4. Návrh na zvýšenie výživného otec odôvodnil skutočnosťami, že pracuje ako obchodný manažér
s mesačným príjmom 1.000 Eur v hrubom, čo je cca 765 Eur v čistom a má vedľajší pracovný
pomer s príjmom cca 13 Eur mesačne. Náklady na domácnosť financuje v prevažnej miere terajšia
manželka otca maloletej, s ktorou má 7 ročného syna. Matka maloletej žije od roku 2010 v spoločnej
domácnosti s druhom, s ktorým majú dvojročného syna. Toho matka od 01.09.2020 umiestnila do

predškolského zariadenia, súčasne naň matka poberá rodičovský príspevok vo výške 370 Eur, hoci
mu nezabezpečuje celodennú starostlivosť. Matka maloletej má iný príjem v presne nezistenej výške
a pracuje bez oficiálneho pracovného pomeru. Pri stretnutí s maloletou sa matka prezentuje luxusným
značkovým oblečením, pravidelnými návštevami wellness a aquaparkov, návštevami nákupných centier,
pravidelným obmieňaním drahých luxusných áut. Počas obdobia zverenia maloletej do starostlivosti

otca nedošlo k úprave výživného. Zároveň došlo k podstatným majetkovým zmenám na strane matky
aj otca maloletej, kde otec je na základe neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp.
zn. 8C/126/2015 povinný vyplatiť matke maloletej sumu 51.000 Eur. V konaní sa matka prezentovala
nadštandardnými príjmami už v minulosti bez uzatvoreného pracovného pomeru. Maloletá V. navštevuje
9. ročník ZŠ Dr. Fischera v Kežmarku, bude mať 15 rokov a pripravuje sa na stredoškolské štúdium.

Nad rámec povinného učenia navštevuje doučovanie z matematiky a slovenského jazyka. Vo voľnom
čase športuje, navštevovala futbalový krúžok, korčuľuje a venuje sa umeleckej a kreatívnej činnosti. Na
tieto záľuby dáva otec v priemere 40 Eur mesačne. Maloletá trpí chronickým autoimunitným ochorením
(psoriáza), preto je potrebné nakupovať jej špeciálnu kozmetiku a prípravky mesačne v sume cca 65 Eur
až 70 Eur. Taktiež sa náklady zvýšili v dôsledku jej fyzického rastu a to na ošatenie a hygienické potreby.

Maloletej bolo potrebné obmeniť šatník, každoročne kúpiť dva páry zimnej, letnej a športovej obuvi a
obmeniť potreby na športovanie a voľnočasové aktivity. Náklady s tým spojené sú v priemere 120 Eur
mesačne. Vzhľadom na vek a potreby maloletej jej otec denne dáva na desiatu 2 Eurá, čo mesačne činí
40-46 Eur. Telefón a účty s tým spojené predstavujú cca 20 Eur mesačne. Maloletá dostáva vreckové vo
výške 20 Eur mesačne. Na výlety, stretnutia v rámci kolektívu, priateľov, návštevu kina či kúpaliska, otec

maloletej uhrádza podľa ročného obdobia od 50 Eur do 100 Eur. Otec maloletej zároveň vytvára finančnú
rezervu určenú na štúdium, kde má maloletá v súčasnosti našetrenú sumu viac ako osem tisíc Eur.
5. Uznesením zo dňa 06.10.2020, č.k. 1P/30/2019-26, súd spojil na spoločné konanie konanie o návrhu
otca o zákaze styku matky s maloletou s konaním o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté
dieťa.

6. Matka maloletej sa k návrhu otca na zákaz styku s maloletou vyjadrila podaním doručeným súdu
dňa 18.12.2019, kde uviedla, že s týmto návrhom nesúhlasí. Maloletej pri každej príležitosti, či sú to
narodeniny, meniny alebo Vianoce, matka stále nosí darčeky. Otec popisuje násilie, ktoré malo byť
vykonávané na maloletej, pritom toto sa nikdy nestalo a nebolo nijako preukázané políciou. Maloletá
nemala žiadne psychické problémy, až do doby, kým sa nezačala stretávať a následne bývať u svojho

otca. Bolo to živé a veselé dieťa, ktoré malo veľa kamarátov. V súčasnej dobe je však len doma a
nikam nechodí, s nikým sa nestretáva vo svojom voľnom čase, okrem jednej spolužiačky, s ktorou občas
chodieva vonku. Takto to maloletá opisuje pri stretnutiach s matkou. Že sa maloletá nechce stretávať smatkou nie je pravda, nakoľko vždy, keď sa spolu lúčia, tak maloletá jej povie, že nabudúce jej to ukáže
alebo si povedia, čo majú nové. Bolo by to inak, kedy maloletá nebola pod tlakom svojho otca.
7. Písomným podaním zo dňa 19.10.2020 sa matka vyjadrila k návrhu otca na zvýšenie výživného.

Uviedla, že s týmto návrhom otca nesúhlasí. Viaceré výdavky, ktoré otec maloletej uvádza sú len
jednorazovéanepodložené.Maloletánenavštevujefutbalovýkrúžokaotecneuviedol,činavštevujeZUŠ
s nejakým zameraním alebo sa niečomu konkrétnemu venuje, čo vzbudzuje pochybnosť o pravidelnej
platbe za takúto činnosť. Pokiaľ maloletá trpí ochorením, určite je liečba hradená zdravotnou poisťovňou
v celom rozsahu alebo v časti a suma za liečebnú kozmetiku je prehnaná. Matka akceptuje náklady na

oblečenie a obuv, avšak ich výška sa jej javí prehnaná. Otcom uvádzané náklady na výživu maloletej
dosahujú takmer výšku celého jej príjmu. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 370 Eur, prídavok
na dieťa vo výške 24 Eur. Od poslednej úpravy výživného na maloletú matke pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Matka uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojím druhom. Od Sociálnej poisťovne
poberá cca 140 Eur. Bývajú v mestskom byte, za ktorý matka mesačne platí 252 Eur, škôlku pre syna
82 Eur mesačne, internet 10 Eur mesačne, telefón 25 Eur mesačne, Na výživu maloletého syna dá

mesačne cca 100 Eur, na stravu 150 Eur mesačne. Matka poprela tvrdenia otca, že sa prezentuje
luxusným oblečením a obmieňaním luxusných vozidiel. Rovnako poprela, že pracuje bez oficiálneho
pracovnéhopomeru.Podľamatkysazapodstatnúzmenupomerovnedápovažovaťaniotcomuvádzané
rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 8C/126/2015, nakoľko toto nie je doposiaľ právoplatné
a otec doposiaľ z predmetného rozhodnutia neplnil akúkoľvek finančnú čiastku. Matka navrhla návrh

otca na zvýšenie výživného zamietnuť, resp. zvýšiť výživné maximálne na sumu 50 Eur mesačne.
8. Dňa 27.01.2021 sa v rámci cochemskej praxe v záujme zmierneho vyriešenia veci uskutočnilo na
Okresnom súde Kežmarok neformálne stretnutie, na ktorom otec maloletých zotrval na svojom návrhu
na zákaz styku matky s maloletou ako aj na návrhu zvýšenie výživného v celom rozsahu. Otec uviedol,
že dcéra dlhodobo odmieta styk s matkou, odmieta ísť do jej domácnosti. Dcéra bola z dôvodu násilného

správania matky odňatá a zverená jemu. Dcéra skúšala ísť k matke aj v sprievode 3. osoby, tá bola
napadnutá druhom matky, odvtedy sú vzťahy zlé. Matka sa vyhráža políciou, sociálkou, vydiera, vymáha
si stretávanie súdom. Z jeho strany nebráni stretávaniu sa, ak maloletá chce sama. Má 15 rokov.
Matka má splnené výživné, chodí to na účet. Viac matka neprispieva, termíny niekedy meškajú. Vecné
plnenia za posledné dva roky jej prinesie na narodeniny, meniny a na Vianoce darček, neprispeje na

potreby, školu, šport. Otec pravidelne dcéru pripravuje na stretnutie. Dcéra odchádza načas, dĺžku
stretnutia nemonitoruje, ale do polhodiny je dcéra doma. Iný kontakt neudržiavajú. Maloletá vyrástla, má
15 rokov, má iné potreby, zmenil sa jej zdravotný stav. Má chronické ochorenie, má kožné ochorenie,
sú s tým výdavky. Maloletá chodí na ZŠ. Šport robila futbal, korčule, bicykel. Mala v škole úraz, má
poškodené koleno, musí bicyklovať. Momentálne nie sú výdaje s mimoškolskými aktivitami. Maloletá

má psoriázu, ktorá vzniká stresom. Je potrebné kupovať špeciálnu drogériu a prípravky, všetko je z
lekárne. Navštevuje kožného lekára. Otec žije v rodinnom dome, je to momentálne sporový dom. Je
ženatý, má druhé dieťa. Otec je zamestnaný, pracuje v Žiline. Má vysokoškolské vzdelanie v odbore
environmentalistika, v hrubom má príjem 1 000 Eur. Má ešte iný príjem, 12-13 Eur mesačne, na dohodu
v Tatralandii. Otec poberá aj invalidný dôchodok. Iný hodnotný hnuteľný a nehnuteľný majetok nevlastní.

Matka uviedla, že si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne každý mesiac, platí ku 15. dňu, keďže to má
tak nastavené v banke. Vecné plnenia poskytne podľa svojich možností. Je na materskej dovolenke. S
maloletou sa stretávajú podľa rozhodnutia súdu v sobotu a nedeľu, ale tak na 15-20 minút. Stretávajú sa
krátko.Matkasapýtalačimaloletápôjdekunim,odpovedalaženie,lebotatikjejpovedal,žekeďnechce,
nemusí. Stretávajú sa pred bydliskom dcéry. Matka nechce na ňu tlačiť, volala ju aj do mesta, odmieta to.

Iný kontakt neudržiavajú. Maloletá povedala že internet - facebook a tak nemá a telefón matke nemôže
dať, vraj to má zakázané druhou stranou. Matka nevidí dôvod, aby bol styk zakázaný. Stretnutie na
15-20 minút je málo. Matka žije v mestskom byte so synom v nájme, v máji bude mať syn 3 roky.
Matka je na rodičovskej dovolenke. Pracuje v Strážkach na dobu neurčitú. Materskú dostáva 370 Eur a
príspevok na dieťa 24 Eur. Poberá aj invalidný dôchodok, iný príjem nemá. Matka má ukončenú SOU,

odbor kuchár-čašník. Jej výdavky za byt sú vo výške 252 Eur, telefón 30 Eur, výživné 30 Eur internet 10
Eur, spláca pôžičku 100 Eur mesačne, zvyšok na potreby malého a stravu. Nevlastní hodnotný hnuteľný
a nehnuteľný majetok, má dlh u rodičov.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.06.2021.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov, kde bolo zistené:11. Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že v časti zákazu styku ponúka dohodu, a to neupravovať
styk z toho dôvodu, že dcéra výslovne odmieta odísť do domácnosti matky, kde mala byť opakovane bitá,
pričom z toho dôvodu bola maloletá matke odobratá a zverená otcovi. V prípade, že nebude upravený

styk tak sa otec bude snažiť, aby sa realizoval styk minimálne tak ako doteraz. Maloletá má 15 a pol roka
a viac menej stále trvá na tej svojej výpovedi, čo sa týka násilia na nej. Ani psychologické intervencie,
ktoré podstupuje, neodporúčajú návštevy domácnosti matky, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré tam
maloletá prežila. K otázke návrhu na zvýšenie výživného vzhľadom nato, že od podania návrhu sa
zmenili finančné pomery matky, otec navrhol určiť minimálnu sumu výživného podľa ustálenej praxe,

teda sumu tvoriacu 16 % z príjmu matky. Maloletá od septembra nastupuje na Strednú priemyselnú
školu dizajnu, zameranie elektrotechnika, následne aj IT.

12. Matka na pojednávaní nesúhlasila so zákazom styku s maloletou. Uviedla, že je vďačná aj za tých
15 minút, kedy sú spolu. Čo sa týka výživného, jej strop je 70 Eur. Od 16.05.2021 nastúpila do práce po
ukončení rodičovskej dovolenky, jej čistý mesačný príjem je 580 Eur, plus invalidný dôchodok 144 Eur

a poberá prídavok na dieťa cca 24 Eur. S otcom maloletého syna nežijú v spoločnej domácnosti, otec
neprispieva na maloletého. Matka nie je vlastníkom hnuteľných ani nehnuteľných vecí. Oproti nákladom
uvádzaným na neformálnom stretnutí sa matke znížila úhrada za škôlku pre syna zo sumy 80 Eur
na sumu 50 Eur. Matka chápe, že náklady na výživu na dieťa sú vysoké. Matka nepracuje v odbore,
ktorý vyštudovala. Pôžičku, ktorú spláca brala v roku 2012, bola to suma 10.000 Eur a bolo to na účel

zakúpenia si oblečenia a vybavenia domácnosti, keďže od manžela nedostala nič. Táto pôžička nebola
vyporiadaná v rámci BSM. Druh matky na syna neuhrádza žiadne výživné, keďže momentálne nemá
zamestnanie, právne to matka ešte neriešila. V čase, keď bola pôvodne určené výška výživného matka
bola na PN-ke, otec výživné nežiadal, preto sa tam dalo minimálne zákonné výživné, keďže každý rodič
musí plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu.

13. Opatrovník maloletej sa na pojednávaní vyjadril, že vykonal pohovor s maloletou čo sa týka styku.
Maloletá V. sa vyjadrila, že sa nechce stretávať s matkou. Stále sa vracia do minulosti. Stretávanie
prebieha tých 10 - 15 minút ako bolo uvedené v zmysle rozsudku. Na otázku, či sa cíti byť ohrozená,
maloletá uviedla, že nie. Maloletej sa pýtali, že keď sa stretáva s matkou, či sa cíti byť ohrozená, pričom

maloletá uviedla, že nie. Necíti sa byť ohrozená, pretože sa stretáva s matkou vonku pred domom,
neodchádza do domácnosti matky. Stále sa však vracia do minulosti, preto opatrovník v tomto smere
navrhoval v časti, ktorá sa týka zákazu styku, nariadiť výchovné opatrenie podrobiť sa psychologickému
poradenstvu matke aj dcére, a to práve z dôvodu, že dcéra sa neustále vracia k okolnostiam, ktoré sa
stali v minulosti. K otázke výživného opatrovník navrhoval zaviazať matku prispievať sumou 90 až 100

Eur mesačne. Suma v tomto rozsahu je tak v záujme dieťaťa ako aj v možnostiach matky.

14. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/63/2015-155 bola schválená rodičovská dohoda,
v zmysle ktorej bola maloletá V. R. zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok. Matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej V. mesačne sumou 30 Eur

počnúc dňom právoplatnosti rozsudku k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Styk s maloletou
bol upravený tak, že matka je oprávnená stýkať s maloletou každý nepárny víkend, v sobotu aj v nedeľu
v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:

16. Maloletá bola do starostlivosti otca zverená na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp.
zn. 5P/63/2015. Styk matky s maloletou bol týmto rozhodnutím upravený tak, že matka je oprávnená
stretávať sa s maloletou V. každý párny víkend v mesiaci, v sobotu aj v nedeľu v čase od 9.00 hod do
17.00 hod. V súčasnosti sa stretávanie realizuje pravidelne, v bydlisku maloletej pred domom, v trvaní

niekoľkých minút. Maloletá sa vyjadrila, že s matkou sa stretávať nechce, a to pre udalosti, ktoré sa stali
v minulosti, ohrozená zo strany matky sa necíti byť. Matka so zákazom styku nesúhlasí.

17. Otázka výživného na maloletú V. bola rovnako naposledy predmetom rozsudku Okresného súdu
Kežmarok, sp. zn. 5P/63/2015. V tomto rozsudku bola matke určená minimálna vyživovacia povinnosť,

v sume 30 Eur mesačne, zohľadňujúc okolnosti v čase rozhodnutia a to, že matka bola v tom čase na PN
a otec žiadne výživné nežiadal. V súčasnosti je maloletá staršia o 5 rokov, čím sa zvýšili jej výdavky na
výživu. Maloletá má bežné výdavky na výživu maloletého dieťaťa, primerané jej veku, zvýšené náklady
má v súvislosti so svojim kožným ochorením - psoriázou, kde je potrebné pravidelne jej zakupovaťšpeciálnu kozmetiku. Otec je zamestnaný, s hrubým mesačným príjmom 1000 Eur, okrem toho pracuje
na dohodu z čoho má príjem cca. 13 Eur mesačne a poberá invalidný dôchodok. Matka po ukončení
rodičovskej dovolenky, dňa 16.05.2021 nastúpila do zamestnania, kde má čistý príjem vo výške 580

Eur, poberá invalidný dôchodok v sumu 144 Eur a prídavok na dieťa. Jej druh výživné na maloletého
syna neplatí.

18. Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté otcom maloletej V.. Otec v konaní navrhoval vykonať
výsluch maloletej, kde súd sa s jeho návrhom nestotožnil a to z dôvodu, silného partnerského konfliktu

medzi rodičmi, čo do veľkej miery ovplyvňuje vzťahy maloletej a jej rodičov, kde názor dieťaťa v konaní
bol zistený pohovorom opatrovníka s maloletou, kde sa maloletá pred opatrovníkom vyjadrila, že s
matkou sa stretávať nechce, a súd o tomto jej vyhlásení nemal pochybnosti. Súd ďalej odmietol vykonať
dôkazy týkajúce sa preukazovania nároku na invalidný dôchodok zo strany matky, kde súd mal už
inými dôkazmi preukázané, že matka takúto dávku poberá a v akej výške. Ďalšie dokazovanie by viedlo
len k zopakovaniu už zistených okolností podstatných pre rozhodnutie a z tohto pohľadu by takýto

postup bol nehospodárny. Rovnako tak vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania a skutočnosti
týmto dokazovaním zistené, súd považoval dokazovanie výpismi z účtov matky či predložením nájomnej
zmluvy za nehospodárne.

19.Podľa§121zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen,,CMP“)rozsudky

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
20. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,

súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie
je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím

správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie

škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa§62ods.4Zákonaorodinepriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale
i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese
socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s

maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich
rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu detí je prikázaná obom
rodičom. Preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej
zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby
sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. stretával len vo veľmi obmedzenom rozsahu.

33. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a
udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s maloletým
dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval
svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné
podmienky pre tento styk a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi.

34. V predmetnej veci dôvodom prečo otec žiadal zakázať styk maloletej s matkou boli okolnosti, ktoré
predchádzalizvereniumaloletejdojehoosobnejstarostlivosti,spočívajúcevnásilnomsprávanísamatky

voči maloletej V., pričom takéto násilné konanie nebolo nijako preukázané. V dôsledku neprimeraného
správania sa matky voči dcére v súčasnosti maloletá V. odmieta stretávať sa so svojou matkou a hoci
majú stanovené stretnutia v trvaní niekoľkých hodín, tieto sa realizujú síce pravidelne ale rádovo len v
trvaní niekoľkých minút. Maloletá má styk s matkou, ktorý by sa realizoval v domácnosti matky, odmietať
aj z dôvodu že tu v minulosti došlo počas stretnutia matky s dcérou k incidentu avšak tento nesmeroval

voči maloletej.

35. Súčasný stav je taký, že hoci matka má upravený styk s maloletou, tento sa realizuje len veľmi
obmedzene a to pre postoj maloletej voči matke. Maloletá sa necíti byť zo strany matky ohrozená.
Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané tak závažné dôvody, pre ktoré by matke zakázal

stretávanie sa s maloletou. Takým dôvodom nie je ani postoj maloletej, že sa s matkou stretávať nechce.
Na druhej strane je potrebné poukázať, že aj napriek nezáujmu o stretnutia maloletej s matkou, tieto
sa pravidelne realizujú a maloletá sa pri týchto stretnutiach necíti byť ohrozená. Matka rešpektuje
postoj svojej dcéry a akceptuje aj stretnutia kratšieho trvania a výlučne v mieste bydliska maloletej predrodinným domom. Práve tieto okolnosti môžu predstavovať základ pre budovanie vzájomného vzťahu
matky a dcéry do budúcnosti. Rovnako nevhodná sa javí aj taká úprava, kde stretávanie sa matky a
dcéry by upravené nebolo, nakoľko v takomto prípade by reálne mohlo hroziť, že styk sa realizovať

nebude vôbec a postupom času dôjde k úplnému zániku citovej väzby.

36. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa maloletá s matkou stretávať nechce a to predovšetkým správanie
sa matky voči nej ešte predtým ako bola maloletá zverená do starostlivosti otca, sa ako vhodnejšie
riešenie ako zákaz styku javí spoločné odborné poradenstvo, ktorému by sa podrobili spoločne matka s

dcérou. Takým spôsobom by bolo možné odbúrať bariéru v ich vzájomnom vzťahu a do budúcnosti tento
ich vzájomný vzťah podporiť a ďalej rozvinúť. Vzhľadom na tieto závery súd výrokom uložil povinnosť
tak matke ako aj maloletej podrobiť sa takému poradenstvu za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Kežmarok a návrh otca na zákaz styku zamietol.

37. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:

stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie,
náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,
atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický
a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

38. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností.

39. Otec v návrhu navrhol matku zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 280 Eur
mesačne počnúc dňom 01.10.2020 a od tohto dňa prispievať aj na tvorbu úspor maloletej v sume 150
Eur mesačne. V priebehu konania otec zobral svoj návrh v časti návrhu na určenie výživného na tvorbu
úspor späť a matku žiadal zaviazať na výživné vo výške 16% jej čistého príjmu. Matka aj opatrovník

maloletej s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasili. Matka súhlasila so zvýšením výživného maximálne
na sumu 70 Eur mesačne.

40. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny
právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad

vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru.
Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie
zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.

41. Podľa § 29 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom

alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

42. Nakoľko otec ako navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti výživného určeného na tvorbu úspor pre
maloletú, súd konanie v tejto časti zastavil a to s prihliadnutím na súhlas tak matky ako aj opatrovníka
maloletej.

43. Od posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. od 25.04.2016) súd zistil vykonaným dokazovaním

podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej, kde od posledného rozhodnutia uplynula doba dlhšia ako
3 roky, a maloletá má v súčasnosti 15 rokov. Rovnako tak k zmene pomerov došlo aj na strane povinnej
matky, ktorá je zamestnaná s príjmom 580 Eur v čistom a invalidným dôchodkom 144 Eur mesačne,
pričom jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. V čase pôvodného rozhodnutia bolo výživné určené
takmer na hranici minimálneho zákonného výživného z dôvodu, že matka bola na PNke a otec žiadne

výživné nepožadoval. Čiže vzhľadom na uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že na strane maloletej
ako aj na strane matky došlo k podstatnej zmene ich pomerov. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd
ako zmenu pomerov nevyhodnotil rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok, v zmysle ktorého má otec
v rámci vysporiadania BSM matke uhradiť sumu 51.000 Eur, keďže v danom prípade sa vysporiadavalspoločný majetok manželov, ktorý tu existoval už v čase, kedy bolo zmenené pôvodné rozhodnutie súdu
o výkone rodičovských práv a povinností a maloletá bol zverená do starostlivosti otca. Nejde teda o
nijaký novonadobudnutý majetok, ktorým by sa pomery matky podstatne menili. Navyše túto sumu otec

matke zatiaľ nevyplatil.

44. Súd prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletej V., kde náklady na jej výživu súd vyhodnotil ako
bežné náklady na výživu maloletého dieťaťa daného veku, s tým, že súd prihliadal na zvýšené výdavky v
súvislosti s kožným ochorením maloletej. Čistý príjem matky bol zistený v sume príjmu zo zamestnania

vo výške 580 Eur a z invalidného dôchodku vo výške 144 Eur, spolu 724 Eur. Otec žiadal zaviazať matku
prispievať na výživu dcéry čiastkou 16% jej čistého príjmu, či činí sumu cca 115 Eur. Súd prihliadnuc
aj na ťaživú situáciu, v ktorej sa matka maloletej ocitla, a to že jej partner a otec druhého dieťaťa sa
od nich odsťahoval, všetky náklady na bývanie a výživu 3 ročného syna znáša sama, považoval za
spravodlivé určiť výživné na maloletú V. na úrovni cca 12,5% jej čistého príjmu, čo predstavuje sumu
90 Eur mesačne. Vzhľadom na pravidelné príjmy matky, ako aj na okolnosť, že matka na výživu V. nad

rámec stanoveného minimálneho výživného dlhodobo prakticky neprispievala, súd má za to, že je v
schopnostiach a možnostiach matky takúto sumu pravidelne na výživu dcéry uhrádzať.

45. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

46. Súd priznal zvýšené výživné pre maloletú V. počnúc dňom 01.10.2020, teda od dátumu, od ktorého
žiadal výživné zvýšiť otec vo svojom návrhu, nakoľko už v uvedenom čase bola zmena pomerov
popísaná vyššie, odôvodňujúca zvýšenie výživného, daná. Zvýšením výživného počnúc mesiacom

október 2020 vzniklo matke dlžné výživné za mesiace október 2020 až jún 2021 v celkovej sume
540 Eur (90 Eur - 30 Eur, ktoré matka pravidelne uhrádza) x 9 mesiacov/. Súd vzhľadom na súčasné
majetkové pomery matky umožnil dlh na výživnom matke uhradiť v lehote do 31.12.2022, bez stanovenia
konkrétnych splátok, pričom má za to, že takto určený spôsob úhrady dlžného výživného nijako
neohrozívýživumaloletejKristínyazároveňumožnímatkeprimeranýmspôsobomvzhľadomajnavýšku

novourčeného výživného, svoj dlh v primeranom čase uhradiť.

47. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

48. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

49. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

50. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a

uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie
súdneho výkonu rozhodnutia.