Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121205459
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4121205459.1

Uznesenie

T. súd v L. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie
Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci navrhovateľa: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/
XXX, XXX XX L. Y., proti povinnému z vyživovacej povinnosti - otcovi: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Ľ. M. XXX/X, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, XXX XX L.,
o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti výroku II. uznesenia

Okresného súdu L. (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 02. novembra 2021 č.k. 8Pc/8/2021-105, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania účastníkov z r u š u j e a
vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a druhým výrokom rozhodol, že povinný
z vyživovacej povinnosti má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie právne

odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 29 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 54, § 55 CMP.

1.1. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 03.05.2021 domáhal zvýšenia výživného
pre plnoleté dieťa. Na pojednávaní dňa 29.10.2021 navrhovateľ vzal návrh v plnom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť. Uviedol, že v tomto prípade bolo potrebné rozhodnúť tak, že povinný z vyživovacej
povinnosti má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože zastavenie konania zapríčinil

oprávnený z vyživovacej povinnosti. Vzal návrh v celom rozsahu späť, ktorý inicioval, s tým, pretože
povinný sa zvýšeniu vyživovacej povinnosti bránil. Oprávnený z vyživovacej povinnosti podaním návrhu
a jeho následným späťvzatím zapríčinil povinnému vznik trov konania.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním navrhovateľ v jeho výroku o náhrade trov konania.
Namietal, že je naďalej študentom a momentálne nepracuj. Pre opakované zanedbávanie povinnej

vyživovacej povinnosti otca, nemá z čoho trovy zaplatiť.

3. K odvolaniu navrhovateľa nebolo podané písomné vyjadrenie.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 94 CMP), 362 ods. 1 CSP) a zistení, že

spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP). Dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu v tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

8. Podľa§52CMP,žiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,aktentozákonneupravuje
inak.

9. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

10. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil

trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

11. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 03.05.2021 bol súdu prvej inštancie doručený návrh na zvýšenie
výživného plnoletej osoby. Navrhovateľ vzal na pojednávaní svoj návrh na zvýšenie výživného späť
v celom rozsahu. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktorým konanie
vzhľadom k späťvzatiu návrhu zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že povinný z vyživovacej
povinnosti (otec navrhovateľa) má nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Proti tomuto výroku podal

navrhovateľ odvolanie. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dôvodil ustanoveniami § 54 a 55
CMP. Poukázal na to, že zastavenie konania zavinil oprávnený z vyživovacej povinnosti, ktorý vzal svoj
návrh späť. Povinný sa bránil aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, preto oprávnený povinnému
spôsobil vznik trov konania.

13. Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme
a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu,
pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Okrem prítomnosti
verejného záujmu, ktorý je rozhodujúci, prečo sa v danom prípade nevychádza z koncepcie sankčného
mechanizmu trov konania, ako je to v sporovom konaní, je možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch. Toto

všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch: V prvom
prípade náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon (vo veciach určenia
rodičovstvaavkonaniachvoveciachnotárskychúschovvsúladesozásadouúspechuzakumulatívneho
splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo požadovať) (pozri § 53 CMP). V druhom prípade je to vo
všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu

spravodlivé (pozri § 55 CMP). Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 53 alebo 55
CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

14. Citované ustanovenie § 52 CMP teda vyjadruje zásadu, že v konaniach upravených Civilným

mimosporovým poriadkom nemá zásadne žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ktoré
si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda znáša svoje trovy konania sám. Zákon z uvedenej
zásady pripúšťa výnimky stanovené v ustanovení § 53 až § 56 CMP. Materiálny korektív spravodlivého
požadovania náhrady trov konania je obsiahnutý v ustanovení § 55 CMP, avšak súd v takom prípade
neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. Zásada úspechu v konaní sa pri

rozhodnutí o trovách konania môže uplatniť len v konaní vo veciach určenia rodičovstva (§ 104 až 110
CMP) a v konaniach vo veciach notárskych úschov (§ 333 až 359 CMP), čo sa nevzťahuje na predmetnú
vec, nakoľko v prejednávanej veci sa jednalo o zvýšenie výživného na plnoletú osobu.15. Súd prvej inštancie priznal povinnému z vyživovacej povinnosti nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, nakoľko bol toho názoru, že oprávnený späťvzatím návrhu zavinil vznik trov
konania povinnému, ktorý mal právneho zástupcu. Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom

prvoinštančného súdu nemohol stotožniť, nakoľko v mimosporových konaniach v zásade platí, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (ust. § 52 CMP) s výnimkami stanovenými
v ustanoveniach § 53 až § 56 CMP. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie nezistil
žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať povinnému náhradu vzniknutých trov
konania. Ani späťvzatie návrhu na začatie konania nemôže byť okolnosťou pre aplikáciu ustanovenia §

55 CMP, podľa ktorého môže súd náhradu trov konania priznať aj vtedy, „ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé“ ktoré súd použije len vo výnimočných prípadoch. Odvolací súd zastáva názor, že aj
vzhľadom na charakter predmetnej veci a rodinný vzťah medzi účastníkmi konania (vzťah otec - syn) je
správne a spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal svoje trovy sám, pričom sa nejaví správne, aby
oprávnený z vyživovacej povinnosti, ktorý sám inicioval konanie o zvýšenie výživného s poukazom na
jeho zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, znášal trovy konania. Aj sám navrhovateľ

poukázal na skutočnosť, že vzhľadom k neplateniu výživného povinným, nemá finančné prostriedky na
úhradu týchto trov.

16. S poukazom na súdom prvej inštancie aplikované ustanovenie § 54 CMP odvolací súd konštatuje,
že nárok na náhradu trov konania sa v danom prípade nespája s prípadným úspechom v konaní a

nie je limitované len v konaniach, ktoré sú vymenované v § 53 CMP. V tomto prípade hovoríme o tzv.
separácii trov konania, keďže tieto trovy sú oddelené od ostatných trov konania. Zásada zodpovednosti
za zavinenie znamená, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že vznikli.
Súd môže uložiť náhradu trov podľa § 54 CMP len účastníkovi, jeho zástupcovi alebo tomu, kto
mal v konaní nejakú povinnosť, pričom musí mať preukázané, že ku vzniku trov konania došlo v

príčinnej súvislosti s jej konaním. Pojem „zavinenie“ je potrebné vykladať v procesnom zmysle a súvisí
predovšetkým s porušením procesných povinností, čo má vplyv na plynulosť, rýchlosť a hospodárnosť
konania. Porušenie týchto procesných povinností môže predstavovať porušenie procesných pravidiel
stanovených zákonom, ale aj rozhodnutím súdu. Odvolací súd žiadne takéto dôvody v predmetnej veci
nevzhliadol.

17. Súd prvej inštancie s poukazom na konštatované nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia týkajúce
sa nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd nevzhliadol naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v ustanoveniach § 53 a nasledujúce CMP. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že
nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 389

ods. 1 písm. c) CSP), preto zrušil napadnuté uznesenie a vec v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Na okraj odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v predmetnej veci konanie o zvýšenie
výživného zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom dňa 29.10.2021 na pojednávaní, čo

jednoznačne preukazuje zápisnica z pojednávania. Zo zápisnice však nevyplýva, čo predmetnému
späťvzatiu predchádzalo, nie je uvedený dôvod späťvzatia návrhu, pričom zo zaznamenanej nahrávky
pojednávania, ktorú odvolací súd vypočul, tento dôvod vyplýva, a tento dôvod bolo aj potrebné uviesť do
zápisnice. Taktiež v spise absentuje aj súhlas povinného z vyživovacej povinnosti so späťvzatím návrhu
oprávneným. Preto súd prvej inštancie nemohol zaujať názor, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania

bezdôvodne.

19 S poukazom na uvedené súd prvej inštancie posúdi, či možno spravodlivo požadovať priznanie
náhradytrovkonaniapovinnémuzvyživovacejpovinnosti.Následnesúdprvejinštancierozhodnenovým
rozhodnutím, v ktorom sa vysporiada i s odvolacími námietkami navrhovateľa. Ak bolo rozhodnutie

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

20. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§
396 ods. 3 CSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).