Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121297880
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6121297880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
HUNSGAS s.r.o., so sídlom Franzova 830/125, 614 00 Brno, Česká republika, IČO: 25 277 715, zast.
JUDr. Rudolf Bezák, advokát, Krmanova 14, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 319
625 proti žalovanému NAWARA s.r.o., so sídlom Banská Belá 49, 966 15 Banská Belá, IČO: 45 262
721, zast. ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 472 44 259 o zaplatenie sumy 15.800,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19Cb/5/2021-159 zo dňa 28. októbra 2021 takto

r o z h o d o l :

I.Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19Cb/5/2021-159 zo dňa 28. októbra 2021
v prvej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19Cb/5/2021-159 zo dňa 28. októbra 2021
v tretej výrokovej vete mení tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 97,48%.

III. Odvolanie proti druhej výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
19Cb/5/2021-159 zo dňa 28. októbra 2021 odmieta.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 15.600,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 14.000,-
Eur od 01.01.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, to
všetko do troch dní od jeho právoplatnosti.

2. V druhej výrokovej vete žalobu vo zvyšnej časti zamietol. V tretej výrokovej vete priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 97,55%.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 15.800,- Eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že jeho právny
predchodca, a to spoločnosť Gas Logistics a.s., uzavrel so žalovaným dňa 26.07.2019 zmluvu

o poskytovaní služieb (ďalej aj „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytovať
spoločnosti Gas Logistics a.s. služby vymedzené v zmluve. V zmysle čl. VIII. ods. 1 zmluvy žalovaný
uznal porušenie svojho záväzku voči spoločnosti Gas Logistics a.s. (ďalej aj „predchodca žalobcu“)
vyplývajúceho z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam uzatvorenej dňa11.04.2018 medzi Gas Logistics a.s. ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim (ďalej aj „kúpna
zmluva“), a to konkrétne porušenie záväzku odovzdať spoločnosti Gas Logistics a.s. zásobníky plynu,
z ktorého dôvodu sa žalovaný podľa čl. VIII. ods. 2 zmluvy zaviazal najneskôr do 30.09.2019 odovzdať

zásobníky spoločnosti Gas Logistics a.s. Žalovaný tento záväzok nesplnil ani čiastočne a pre tento
prípadsavčl.VIII.ods.3zmluvyzaviazalnanahradeníedičnejpovinnostizáväzkomzaplatiťspoločnosti
Gas Logistics a.s. sumu 700,- Eur za každý riadne neodovzdaný zásobník, spolu vo výške 14.000,- Eur
do31.12.2019.Včl.VIII.ods.4a5zmluvysaGasLogisticsa.s.ažalovanýdohodli,žežalovanýodovzdá
spoločnosti Gas Logistics a.s. do 30.09.2019 aj 1 ks zásobníka, ktorého dodávka bola spoločnosti

Gas Logistics a.s. vyúčtovaná faktúrou žalovaného č. 180170983, ktorá bola predchodcom žalobcu
aj uhradená. V prípade omeškania so splnením tohto záväzku bola v čl. VIII. ods. 4 zmluvy a VIII.
ods. 5 zmluvy dohodnutá zmluvná pokuta 200,- Eur za každý začatý mesiac omeškania so splnením
tohto záväzku žalovaného. Žalovaný si tento záväzok nesplnil, a preto Gas Logistics a.s. vyúčtovala
žalovanému za obdobie omeškania od októbra 2019 až do mája 2020, t.j. za osem mesiacov omeškania
celkovo zmluvnú pokutu vo výške 1.600,- Eur podľa čl. VIII. ods. 5 zmluvy faktúrou č. 52020001,

f.č. 52020002 a f.č. 52020003. Za vykonanie metrologického výkonu od subdodávateľa spoločnosť
Gas Logistics a.s. vyúčtovala na ťarchu žalovaného sumu 200,- Eur f. č. 42020001 z 13.01.2020 so
splatnosťou 29.02.2020. Spoločnosť Gas Logistics a.s. postúpila na žalobcu ako postupníka zmluvou o
postúpení zo dňa 18.12.2020 uvedené pohľadávky v celkovej výške 15.800,- Eur, vrátane príslušenstva,
čo bolo žalovanému oznámené písomne dňa 29.12.2020.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému
rozkazu pohľadávku žalobcu neuznal v celom rozsahu. Pri pohľadávke v časti o zaplatenie 14.000,-
Eur, ktorá mala vzniknúť z titulu neodovzdania zásobníkov uviedol, že v zmysle čl. IV. kúpnej zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam sa zmluvné strany dohodli, že povinnosť odovzdania

hnuteľných vecí, ktoré sú u zákazníkov žalovaného sa na tieto veci nevzťahuje a to z dôvodu, že medzi
Gas Logistics a.s. a žalovaným bolo uzavretých viacero zmlúv, ktorých účelom bolo dosiahnuť, aby Gas
Logisticsa.s.prevzalvýkonpodnikateľskejčinnostižalovanéhoazaujaljehomiestonarelevantnomtrhu.
Gas Logistics a.s. trval na zapracovaní povinnosti žalovaného odovzdať tieto hnuteľné veci aj do zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019, čo však žalovaný nepovažoval za problematické, pretože mal

za to, že sa bude jednať len o nejaké protokolárne deklarovanie odovzdania uvedených vecí, nakoľko
časť zásobníkov sa nachádzala u klientov žalovaného. Ďalšia časť zásobníkov sa nachádzala na dvore
žalovaného, na ktorých prevzatie žalovaný opakovane spoločnosť Gas Logistics a.s. ústne vyzýval
v dohodnutej lehote, uvedená spoločnosť však tieto zásobníky neprevzala. Na písomné uplatnenie
pohľadávky žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 06.02.2020, ktorú si Gas Logistics a.s. neprevzala v

odbernej lehote niekoľkokrát. Pohľadávka vo výške 1.800,- Eur je podľa žalovaného tiež neoprávnená,
pretože všetky podklady k zásobníku nachádzajúceho sa u pána Kabinu boli riadne a včas spoločnosti
GasLogisticsa.s.protokolárneodovzdanéprijejsťahovanízpriestorovžalovanéhoanavyšespoločnosť
Gas Logistics a.s. tento zásobník zaváža aj vlastným plynom.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v konaní zdôrazňoval skutočnosť, že
žalovaný si nesplnil ani jednu zo svojich povinností podľa čl. VIII. ods. 1 a 2 zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 26.07.2019. Doplnenie tohto ustanovenia do zmluvy bolo výsledkom skutočnosti, že
žalovaný ani po vyše roku od uzavretia kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným
veciam zo dňa 11.04.2018 neodovzdal spoločnosti Gas Logistics a.s. hnuteľný majetok prevyšujúci

hodnotu 100.000,-Eur. Aj keď žalovaný uvedenej spoločnosti deklaroval miesta, kde sa kúpený hnuteľný
majetok mal nachádzať, uvedená spoločnosť bola vystavená opakovane námietkam držiteľov majetku,
že predmetný majetok patrí im a odmietli ho vydať. List žalovaného zo dňa 06.02.2020, ktorý bol
odosielaný 18.02.2020 a 14.05.2020, bol datovaný po náhradnom termíne plnenia, t. j. po dátume
30.09.2019. Žalovaný si nesplnil ani povinnosť podľa čl. VIII. ods. 4 Zmluvy a preto bola vyúčtovaná

na ťarchu žalovaného dohodnutá zmluvná pokuta za dobu omeškania od októbra 2019 do mája 2020.
Pokiaľ odkazoval žalovaný na protokol o odovzdaní dokladov týkajúcich sa zásobníka pána I., tento
protokol nebol datovaný.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa k tvrdeniam žalobcu vyjadril tak, že

zásobníky boli v termíne pripravené na odovzdanie, pôvodný veriteľ bol na ich prevzatie vyzvaný, avšak
ich neprevzal. Neprevzatím na základe výzvy sa dostal do omeškania práve právny predchodca žalobcu
a toto nemôže byť na škodu žalovaného. Podľa žalovaného niektoré zásobníky sa nachádzali u klientov
právneho predchodcu žalobcu, tento ich aj reálne zavážal plynom, čo znamená, že mu boli odovzdané.Zo strany žalovaného došlo aj k predloženiu zoznamu zásobníkov s adresami klientov. Poukazoval
na to, že pôvodne komunikácia medzi žalovaným a spoločnosťou Gas Logistics a.s. sa realizovala
osobne alebo telefonicky, štatutárny zástupca spoločnosti Gas Logistics a.s. pravidelne navštevoval

prevádzku žalovaného, ktorý prenechal zamestnancom tejto spoločnosti aj svoju kanceláriu vo Zvolene,
kde uvedená spoločnosť mala prístup k potrebným dokladom. Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že
dňa 10.07.2019 pán L. za spoločnosť Gas Logistics a.s. mal k dispozícii zoznam zásobníkov, pretože
ho posielal na spresnenie žalovanému. Predchodca žalobcu bol žalovaným vyzývaný na prevzatie
hnuteľných vecí, avšak nebol zo strany tejto spoločnosti prejavený záujem o prevzatie týchto vecí. Podľa

žalovaného predchodca žalobcu úmyselne neprevzal zásobníky z dôvodu, aby si mohol neoprávnene
nárokovať na zmluvnú pokutu za neodovzdanie zásobníkov, čo žalovaný považoval za konanie v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Tvrdil, že do 30.09.2019 prebiehala komunikácia
medzi žalovaným a spoločnosťou Gas Logistics a.s. ústne a až po zhoršení vzťahov došlo k zaslaniu
písomnej výzvy žalovaným uvedenej spoločnosti, ktorá nebola prevzatá v odbernej lehote. Vykonanie
metrologického výkonu od Českého metrologického inštitútu žalovaný považoval za nedôvodné, pretože

takýto výkon žalobca nepotreboval.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po vykonanom dokazovaní, vrátane výsluchu
svedkovM.W.,Y.S.,T.I.,B.A.aY..U.Oravca,považovalokresnýsúdzapreukázané,žemedziprávnym
predchodcom žalobcu (spoločnosťou Gas Logistics a.s.) a žalovaným bola dňa 11.04.2018 uzavretá

kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktorej súčasťou bola aj príloha č. 1,
kde boli vyšpecifikované hnuteľné veci, ktorých sa prevod vlastníckeho práva týkal. Predmetom prevodu
vlastníckeho práva mali byť aj zásobníky plynu v celkovom počte 20 kusov, a to zásobníky nadzemné
4850 litrov v počte kusov 11 a 2700 litrov v počte kusov 9, avšak tieto nedopatrením neboli uvedené v
prílohe ku kúpnej zmluve zo dňa 11.04.2018. Uvedená skutočnosť však nebola medzi stranami sporu

sporná. V ten istý deň 11.04.2018 bola uzatvorená medzi rovnakými zmluvnými stranami aj zmluva
o prevode know - how. Následne dňa 26.07.2019 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Gas
Logistics a.s.) a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bol záväzok
žalovaného poskytovať právnemu predchodcovi žalobcu za odplatu služby obnovy (opravy a údržby)
propán-butánových tlakových fliaš, a to na základe záväznej objednávky právneho predchodcu žalobcu

a súčasne záväzok právneho predchodcu žalobcu zaplatiť za vykonané služby žalovanému odmenu,
ktorá bola v danej zmluve dojednaná. V čl. VIII. bod 1 predmetnej zmluvy zmluvné strany prehlásili,
že na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.04.2018
mal žalovaný odovzdať právnemu predchodcovi žalobcu zásobníky plynu - nadzemné 4850 litrov v
počte kusov 11 a 2700 litrov v počte kusov 9, avšak k ich odovzdaniu nedošlo napriek tomu, že

právny predchodca žalobcu uhradil celú kúpnu cenu všetkých hnuteľných vecí. Z uvedeného dôvodu
sa žalovaný ako poskytovateľ zaviazal, že tieto zásobníky odovzdá právnemu predchodcovi žalobcu
fakticky v termíne do 30.09.2019, alebo písomne oznámi presnú adresu miesta, kde sa uvedené
zásobníky nachádzajú s identifikáciou držiteľa - zákazníka, so súčasným odovzdaním písomného
potvrdeniazákazníka,žejedržiteľompríslušnéhozásobníkaažesúčasneberienavedomiearešpektuje

vlastnícke právo klienta k uvedenému zásobníku. Žalovaný sa zaviazal odovzdať aj príslušné doklady
k zásobníkom - passporty, revízne správy atď. Žalovaný sa ďalej zaviazal, že v prípade, že fakticky,
resp. písomne dané zásobníky v stanovenej lehote do 30.09.2019 právnemu predchodcovi žalobcu
neodovzdá, namiesto toho zaplatí právnemu predchodcovi žalobcu sumu 700,- Eur bez DPH za každý
zásobník v lehote do 31.12.2019. V ďalších ustanoveniach zmluvy sa súčasne žalovaný zaviazal

odovzdať právnemu predchodcovi žalobcu príslušné doklady k zásobníku, ktorý bol umiestnený v
novovybudovanej reštaurácii u pána I. a to passport, revízne záznamy, vrátane potvrdenia pána I. o tom,
že je držiteľom príslušného zásobníka a že berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právo právneho
predchodcu žalobcu, a to v lehote do 30.09.2019. V prípade omeškania žalovaného so splnením daného
záväzku sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur za každý aj začatý mesiac

omeškania so splnením daného záväzku.

8. Okresný súd dospel k záveru, že zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019 je svojim
charakterom nepomenovanou zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej „ObZ“).
Podľa okresného súdu si zmluvné strany dostatočným spôsobom určili predmet svojich záväzkov, a

preto považoval uvedenú zmluvu za platne uzavretú. Podľa okresného súdu medzi stranami nebol
sporný obsah uvedenej zmluvy ani to, že skutočne prejavili vôľu uzavrieť zmluvu v tomto znení a že
si dostatočným spôsobom špecifikovali predmet svojich záväzkov. Sporná ostala skutočnosť, či došlo
k splneniu povinností žalovaným uvedených vo vedľajších dojednaniach zmluvy v čl. VIII. bod 1 - 5.Okresný súd dospel k záveru, že povinnosti žalovaného uvedené v čl. VIII. bod 1 - 5 boli koncipované
jasne, zrozumiteľne a určito a o ich obsahu nemal žalovaný žiadne pochybnosti, a to aj vzhľadom
na predchádzajúcu e-mailovú komunikáciu, ktorá prebiehala medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným v období od 24.06.2019 (na č. l. 107 - 108 spisu), ako aj komunikáciu prebiehajúcej
pred podpisom zmluvy medzi právnymi zástupcami strán na č. l. 111 a 112 spisu. Podľa okresného
súdu z tejto komunikácie vyplýva, že žalovaný bol pred podpisom zmluvy dostatočne oboznámený s
obsahom čl. VIII. a s povinnosťami, ktoré tam boli uložené, ktorých sankcie za nesplnenie sú vymáhané
v súdnom konaní. Poukázal na to, že samotný právny zástupca žalovaného v e-mailovej komunikácii

zo dňa 17.07.2019 potvrdil, že voči čl. VIII. nemajú väčšie výhrady. Okresný súd preto dospel k
záveru, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že hoci si bol vedomý daných právnych povinností v
čl. VIII., domnieval sa (bez akýchkoľvek racionálnych záverov), že právny predchodca žalobcu nebude
požadovať splnenie daných povinností a vymáhať si splatné nároky voči nemu.

9. Okresný súd neuveril ani tvrdeniam žalovaného, že nie všetky zásobníky mali byť umiestnené u

zákazníkov, avšak len ich časť a zvyšné zásobníky si mohol právny predchodca žalobcu prevziať od
žalovaného z dvora. Okresný súd poukázal na e-mailovú komunikáciu zo dňa 26.04.2017 (na č. l. 105
spisu) z ktorej vyplýva, že žalovaný garantoval predchodcovi žalobcu pred uzavretím kúpnej zmluvy,
že súčasťou prevodu hnuteľného majetku bude aj 20 ks zásobníkov, ktoré mali byť už umiestnené pri
prevádzkach a spojazdnené. Okresný súd preto považoval za preukázané, že žalovaný sa zaviazal

právnemu predchodcovi žalobcu na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 26.07.2019 odovzdať 20 ks
zásobníkov, a to buď ich fyzickým odovzdaním, resp. sa zaviazal predložiť právnemu predchodcovi
žalobcu presný zoznam daných zásobníkov s uvedením presnej identifikácie adresy, na ktorých sú
zásobníky umiestnené, s ich presnou špecifikáciou, uvedením telefónnych čísiel ich držiteľov a tiež s
predložením prehlásení držiteľov týchto zásobníkov o tom, že sú si vedomí toho, že vlastníctvo daných

zásobníkov prešlo na právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný sa tiež zaviazal u každého zásobníka
predložiť potrebnú dokumentáciu (passporty, revízne správy, ako aj ďalšiu dokumentáciu k jednotlivým
zásobníkom, s ktorou žalovaný v tom čase disponoval). Podľa okresného súdu žalovaný do skončenia
dokazovania vo veci samej nepreukázal, že si danú povinnosť voči právnemu predchodcovi žalobcu
splnil v celom rozsahu. V konaní bol síce podľa okresného súdu predložený zoznam zásobníkov (č.

l. 110 súdneho spisu), ktorý predložil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, avšak tento zoznam
neobsahoval všetky potrebné informácie ako sa k nim žalovaný zmluvne zaviazal a jednak bol neúplný,
pretože obsahoval len 12 ks zásobníkov. Okresný súd konštatoval, že k daným zásobníkom neboli
pripojené prehlásenia ich držiteľov, že sú si vedomí toho, že tieto zásobníky prešli do vlastníctva
právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný si ani pri jednom z uvedených zásobníkov nesplnil povinnosť a

právnemu predchodcovi nepredložil potrebnú dokumentáciu spojenú s týmito zásobníkmi. Neprihliadol
na námietky žalovaného, že právny predchodca žalobcu mal k danej dokumentácii prístup, keďže určité
obdobie zdieľali spolu kancelárske priestory, pretože žalovaný sa v zmluve zaviazal odovzdať tieto
dokumenty do 30.09.2019 právnemu predchodcovi žalobcu a nie ich len sprístupniť.

10. Okresný súd zdôraznil, že na splnenie povinnosti žalovaného zo zmluvy o spolupráci zo dňa
26.09.2019 musel žalovaný splniť niekoľko podmienok, ktoré boli určené kumulatívne: 1. predložiť
zoznam zásobníkov, 2. predložiť prehlásenie držiteľov zásobníkov, že sú si vedomí, že vlastníctvo
zásobníkov prešlo na právneho predchodcu, 3. predložiť potrebnú dokumentáciu k zásobníkom. Podľa
okresného súdu žalovaný ani pri jednom zo zásobníkov nepreukázal, že si splnil takto kumulatívne

stanovené povinnosti voči právnemu predchodcovi žalobcu. Neprihliadol ani na tvrdenie žalovaného, že
tento mal záujem vypracovať zoznam, ktorú povinnosť uložil svojej zamestnankyni pani A. a následne
mienil uvedených klientov navštíviť osobne spolu so zamestnancom právneho predchodcu žalobcu p.
L. z dôvodu spísania uvedeného zoznamu aj prehlásení, pretože v konaní sa žalovanému nepodarilo
preukázať, že k splneniu tejto povinnosti následne aj došlo. Podľa okresného súdu ani žalovaným

predložené čestné prehlásenie od klientov (W. B. firma Autorefinish Karol Čablik) nemôžu konvalidovať
splnenie povinnosti žalovaného, ktorá mu bola uložená zmluvou o poskytovaní služieb z viacerých
dôvodov. Tieto čestné vyhlásenia neobsahujú prehlásenie, že uvedené osoby rešpektujú vlastnícke
právo predchodcu žalobcu, k týmto prehláseniam neboli pripojené žiadne doklady od týchto zásobníkov,
avšak najpodstatnejšie je to, že uvedená povinnosť mala byť splnená v lehote do 30.09.2019, ktorú si

žalovaný nesplnil.

11. Pretože podľa okresného súdu si žalovaný nesplnil povinnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazal v čl. VIII.
bod 2, 3 Zmluvy, vznikla mu alternatívna zmluvná povinnosť zaplatiť žalobcovi 700,- Eur za každý riadneneodovzdaný zásobník v lehote do 31.12.2019. Okresný súd neprihliadol ani na tvrdenie žalovaného,
že v zmysle čl. IV. kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že odovzdanie hnuteľných vecí sa nevzťahuje na
zásobníky,ktorésúuzákazníkov.Tútoskutočnosťokresnýsúdpovažovalzairelevantnú,pretožepriamo

vneskôruzavretejzmluveoposkytovaníslužiebsažalovanýzaviazalnasplnenieuvedenýchpovinností.
Okresný súd preto považoval žalobu v časti o zaplatenie 14.000,- Eur, t. j. 20 x 700,- Eur, za dôvodnú a
žalovaného na zaplatenie tejto sumy zaviazal. Keďže povinnosť zaplatenia tejto sumy bola dohodnutá
v čl. VIII. do 31.12.2019, odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty, t. j. od 01.01.2020 sa dostal
žalovaný do omeškania a okresný súd ho preto zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej

výške podľa § 369 ods. 1 a 2 ObZ v spojení s Nariadením vlády č. 21/2013 v sadzbe 9% ročne zo sumy
14.000,- Eur od 01.01.2020 do zaplatenia.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa zaoberal aj nárokom žalobcu
voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.600,- Eur podľa čl. VIII. bod 4 a 5 zmluvy.
Poukázal na to, že žalovaný sa v zmluve zaviazal odovzdať predchodcovi žalobcu 1 ks zásobníka

vyúčtovaný faktúrou č. 180170983 zo dňa 02.08.2018, ktorý bol umiestnený v reštaurácii u pána
I.. Žalovaný sa súčasne do 30.09.2019 zaviazal odovzdať predchodcovi žalobcu príslušné doklady
k predmetnému zásobníku, a to passport, revízne záznamy a ďalšie dokumenty, ako aj potvrdenie
uvedeného zákazníka o tom, že je držiteľom príslušného zásobníka a berie na vedomie a rešpektuje
vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu k predmetnému zásobníku. Podľa okresného súdu z

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný si ani v tomto prípade nesplnil svoju zmluvnú
povinnosť a hoci bolo preukázané, že žalovaný odovzdal predchodcovi žalobcu passport od uvedeného
zásobníka nachádzajúceho sa u klienta I., avšak k tomuto odovzdaniu došlo až v období jún - júl 2020, t.
j. po stanovenej lehote 30.09.2019. Z tohto nedatovaného preberacieho protokolu vyplýva, že žalovaný
ako odovzdávajúci odovzdal predchodcovi žalobcu ako preberajúcemu passport č. 10143 týkajúci sa

zásobníkanachádzajúcehosaup.I.„spotrebnoudokumentáciou“.SvedkyneI.aŠtefkovávšakpotvrdili,
že preberací protokol spisovali v období jún - júl 2020 a súčasťou preberacieho protokolu bol len
samotný passport bez ďalších dokumentov, t. j. bez revíznych správ a podobne. Žalovaný nepreukázal
ani splnenie ďalšej povinnosti, a to predloženie prehlásenia uvedeného klienta, že rešpektuje vlastnícke
právo spoločnosti Gas Logistics a.s. Žalovaný si túto svoju zmluvnú povinnosť nesplnil a v zmysle

čl. VIII. bod 5 zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019 na takýto prípad omeškania bola
dohodnutá zmluvná pokuta 200,- Eur mesačne za každý mesiac omeškania. Okresný súd dospel k
záveru, že zmluvná pokuta pri porušení tejto povinnosti bola dohodnutá platne, z jej dojednania vyplýva
za porušenie akej povinnosti možné zmluvnú pokutu požadovať, jasne a zrozumiteľne je uvedená aj jej
výška, ktorá nie je neprimeraná vzhľadom k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, pričom v

konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný si danú povinnosť nesplnil v lehote do 30.09.2019.
Svoju povinnosť si žalovaný splnil čiastočne, a to predložením passportu k zásobníku, ktorý však bol
predložený neskoršie, a to až v období jún - júl 2020. Predchodcovi žalobcu preto vznikol nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie omeškania od októbra 2019 do mája 2019, celkovo za 8
mesiacov, t. j. 8 x 200,- Eur, spolu vo výške 1.600,- Eur. Keďže bol žalobca úspešný, okresný súd mu

priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa §
369c ods. 1 ObZ a § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.

13. V časti uplatneného nároku na zaplatenie 200,- Eur za zabezpečenie metrologického výkonu od
subdodávateľa - Českého metrologického inštitútu okresný súd žalobu zamietol, keď z dokazovania

nevyplynulo, či sa právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli na úhrade takýchto nákladov. Žalobca
podľa okresného súdu v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia.

14. Okresný súd konštatoval, že tvrdenia žalovaného o tom, že právny predchodca žalobcu neuhradil
žalovanému doposiaľ časť kúpnej ceny, nemajú priamy súvis s konaním. Ani tvrdenia o existencii dohôd

medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu o započítaní ich splatných záväzkov nemajú podľa
okresného súdu právnu relevanciu v tomto konaní.

15. Okresný súd uviedol, že nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie opakovaným výsluchom
svedkyne p. A., ako ani výsluchom p. P. z firmy Urgas a p. Y.. S. z technickej inšpekcie, pretože tieto

dôkazné prostriedky sú právne irelevantné. Skutočnosť, či zástupca žalovaného p. W. mal p. A. zakázať
kontaktovaťklientovzaúčelomzískaniaichprehláseníniejeprávnevýznamná,podstatnéje,čižalovaný
splnil svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal. Ani skutočnosť, kto a akým spôsobom osádzal zásobníku klienta Kabinu nie je právne relevantná, keďže žalovaný sa zmluvne zaviazal odovzdať žalobcovi
doklady k uvedenému zásobníku, ako aj prehlásenie o vlastníctve zásobníka.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval okresný súd podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a priznal
pomerne úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 97,55%.

17. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V ňom uviedol, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí v celom rozsahu,

považuje ho za nesprávny a arbitrárny. Poukázal na to, že okresný súd nevykonal všetky navrhované
dôkazy, na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy nevyhodnotil
v súlade s procesnými pravidlami a vec nesprávne právne posúdil.

18. V odvolaní zopakoval, že predmetom konania je domnelá pohľadávka žalobcu voči žalovanému z
titulu neodovzdania 20 ks zásobníkov plynu. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu mal v čase

do uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2020 voči žalovanému nesplatené záväzky
vo výške 45.600,- Eur z titulu neuhradenia celkovej výšky kúpnej ceny dohodnutej v Zmluve o prevode
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.04.2018. Dodatkom č. 1 zo dňa 26.04.2018 k tejto
zmluvebolodohodnuté,žedruháčasťkúpnejcenyprávevovýške45.600,-Eurjesplatnádo31.12.2020.
Túto čiastku právny predchodca žalobcu žalovanému neuhradil. Postúpením pohľadávky nemohlo dôjsť

k vzájomnému zápočtu, čím bol žalobcovi vytvorený priestor na podanie šikanózneho žalobného návrhu.
Poukázalnato,žepredchodcažalobcupreviedolsvojepohľadávkynažalobcu,ktorýjejehospriaznenou
osobou a teda tieto strany zúčastnené na postúpení pohľadávky konali v rozpore s dobrými mravmi a
proti zásadám poctivého obchodného styku.

19. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že zásobníky tvoriace predmet súdneho sporu, boli jednak z časti
právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané, a to formou prechodu odberateľov žalovaného na
právneho predchodcu žalobcu, čo je zrejmé zo Zmluvy o prevode know-how zo dňa 11.04.2018, čím
podľa čl. VIII. zmluvy o poskytovaní služieb nebolo naplnené protokolárne odovzdanie časti zásobníkov,
ktoré sa nachádzajú u odberateľov. Druhá časť zásobníkov sa aj ku dňu podania odvolania nachádza

na dvore žalovaného, keďže právny predchodca žalobcu si odmietol tieto prevziať napriek viacerým
výzvam žalovaného. Tvrdenie o úhrade kúpnej ceny zásobníkov v celom rozsahu nie je pravdivé.

20. Žalovaný poukazoval na to, že pri ust. čl. VIII. zmluvy o spolupráci u žalovaného absentovala
vôľa dohodnúť sa s právnym predchodcom žalobcu na takomto znení, nakoľko žalovaný mal za to,

že vec so zásobníkmi je medzi nimi vybavená, niektoré prešli pod právneho predchodcu žalobcu
odovzdaním zákazníkov právnemu predchodcovi žalobcu a niektoré stáli v areáli žalovaného pripravené
na odovzdanie. Zopakoval, že podpis zmluvy o poskytovaní služieb v podpísanom znení bol podmienený
inoudohodoumedzižalovanýmaprávnympredchodcomžalobcu,keďžalovanýpotrebovalodprávneho
predchodcu žalobcu peňažnú pôžičku a žalovaný preto nakoniec uvedenú zmluvu podpísal majúc za

to, že sa jedná len o formálnu záležitosť, nakoľko časť zásobníkov už bola administratívne odovzdaná,
ktoré právny predchodca žalobcu aj reálne užíval a zavážal vlastným plynom a žalovaný usudzoval,
že akákoľvek formulácia ohľadne toho istého odovzdania nemôže spôsobiť, že bude zaviazaný tieto
zásobníky odovzdať druhýkrát.

21. Podľa žalovaného okresný súd vec nesprávne posúdil a aj nesprávne vyhodnotil, keď nebral na
zreteľ skutočnosť, že kúpna cena za prevod hnuteľných vecí z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.04.2018 nebola právnym predchodcom žalobcu uhradená.

22. Vo vzťahu k faktickému a administratívnemu prevzatiu predmetných zásobníkov žalovaný v odvolaní

uviedol, že z jeho strany nevie preukázať akurát administratívne odovzdanie niektorých zásobníkov, a
to tých, ktoré sú u zákazníkov, pretože passporty k týmto zásobníkom si právny predchodca žalobcu
prevzal osobne z kancelárie žalovaného, nakoľko istý čas zdieľali spoločnú kanceláriu a žalovaný
povolil právnemu predchodcovi žalobcu prístup k dokumentom. K faktickému odovzdaniu niektorých
zásobníkov inštalovaných u zákazníkov došlo formou prechodu odberateľov žalovaného na právneho

predchodcu žalobcu podľa zmluvy o prevode know-how zo dňa 11.04.2018, predmetom ktorej bol aj
prevod celého kmeňa odberateľov žalovaného.23. Žalovaný poukázal na to, že právny predchodca žalobcu týchto bývalých odberateľov žalovaného
vlastným plynom skutočne aj zaváža. Tieto skutočnosti potvrdil svedok Oravec vo vzťahu k zákazníkom
BCF, J. B. a Autorefinish, s.r.o. Podľa žalovaného tento si splnil svoju povinnosť predložiť dohodnutý

zoznam odberateľov podľa čl. VIII. ods. 2 zmluvy, u ktorých sú inštalované zásobníky. Pokiaľ svedok L.
tvrdil, že žiaden zoznam od žalovaného nedostal, tento si vytvoril sám v súčinnosti so žalovaným, došlo k
splneniu povinnosti žalovaného, pretože je irelevantné, či zoznam spísal sám zamestnanec predchodcu
žalobcu na základe diktátu žalovaného alebo či tento zoznam spísal sám žalovaný. Uviedol, že svedok L.
potvrdilminimálne4zákazníkov,ktorýchprávnypredchodcažalobcuzaváža(BCF,PráčovňaLílium,p.I.,

Rajs Prievidza), pričom predložený zoznam obsahuje názvy obchodných spoločností, mená odberateľov
a telefónne čísla.

24. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že mu odberatelia plynu namietali,
že sú sami vlastníkmi zásobníkov. Navyše je to aj v rozpore s vyhlásením zákazníkov Autorefinish a p.
B.. Uvedení odberatelia, t.j. zákazníci navyše svedkyni A. uviedli, že sa budú priamo baviť s právnym

predchodcom žalobcu a nebolo možné sa s nimi dohodnúť ako s bývalými zákazníkmi žalovaného,
pričom okresný súd nebral do úvahy túto výpoveď svedkyne.

25. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd sa nezaoberal otázkou neprevzatia zásobníkov stojacich
v areáli žalovaného právnym predchodcom žalobcu, pretože bol to práve právny predchodca žalobcu,

ktorý napriek viacnásobným výzvam žalovaného tieto zásobníky neprevzal a teda v omeškaní je
právny predchodca žalobcu a nie žalovaný. Žalovaný viackrát vyzýval právneho predchodcu žalobcu
na prevzatie nenainštalovaných zásobníkov, a to ústne, čo potvrdil aj svedok L., čo žalobca zneužil,
pretože ústna dohoda bez svedkov sa dá ťažko dokázať. Pretože ústne výzvy neboli reflektované, bol
predchodca žalobcu žalovaným písomne vyzvaný na prevzatie zásobníkov nachádzajúcich sa v areáli

žalovaného. Neprevzatie týchto výziev nemôže byť na ujmu žalovaného. Ani s touto skutočnosťou sa
okresný súd nijako nevysporiadal.

26. Okresný súd sa nevysporiadal ani s otázkou passportov, revíznych správ k zásobníkom. Podľa
žalovaného je v zmluve odovzdanie uvedených dokladov nešťastne formulované. Vo vzťahu k

technickým správam sa okresný súd vôbec nevysporiadal so stanoviskom vedúceho oddelenia
inšpektorov technickej inšpekcie, ktorý sa jasne vyjadril k revíznym správam zásobníkov stojacich v
areáližalovaného,keďniejemožnékneinštalovanýmzásobníkomvydaťrevíznesprávyatietojemožné
vydaťlenkzariadeniam, ktorésúnainštalované.Vovzťahukpassportomkzásobníkom nachádzajúcich
sa v areáli žalovaného je bezvýznamné, že žalovaný neodovzdal passporty k týmto zásobníkom, keďže

predchodca žalobcu si zásobníky odmietol prevziať. Predchodca žalobcu si musel byť vedomý, že nie je
technicky možné odovzdať dokumentáciu k týmto zásobníkom a aj napriek tomu si vymienil ustanovenie
o administratívnom odovzdaní zásobníkov do zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019.

27. Vo vzťahu k revíznym správam k zásobníkom inštalovaným u zákazníkov poukázal na to, že ich

originály sa nachádzajú u týchto zákazníkov a čo sa týka passportov pre inštalované zásobníky, ich
originály sú tiež u zákazníkov, takže nie je možné ich vydať žalobcovi. V zmluve boli teda dohodnuté
podmienky, ktorých splnenie je nemožné, resp. vylúčené. Žalovaný však disponoval kópiami týchto
passportov, ktoré si však predchodca žalobcu od neho prevzal ešte v čase, keď spolu zdieľali spoločnú
kanceláriu so zamestnancami žalovaného. Nedošlo teda len k protokolárnemu odovzdaniu passportov.

Vo vzťahu k zásobníku p. I. vyplýva, že passport k tomuto zásobníku odovzdaný bol tak, ako to
potvrdila svedkyňa I., pričom pred odovzdaním tohto passportu predchádzalo jeho skoršie odovzdanie
podpísaného p. U., ktorý preberací protokol sa však stratil. K odovzdaniu revíznej správy k zásobníku
od p. I. nemohlo dôjsť, pretože k inštalácii došlo už v réžii právneho predchodcu žalobcu a žalovaný
takouto revíznou správou ani nemohol disponovať.

28. Žalovaný namietal záver okresného súdu, že zmluvné strany e-mailom z roku 2017 sa mali dohodnúť
na tom, že žalovaný má odovzdať právnemu predchodcovi žalobcu 20 zásobníkov inštalovaných u
zákazníkov. E-mail z roku 2017 nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keďže sa jednalo o obdobie jedného
roka pred podpisom kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, teda aj k

zásobníkom a do podpisu zmluvy sa strany dohodli, že časť prevádzaných zásobníkov sa nachádza
u zákazníkov a časť u žalovaného. Ani žalobca, ani predchodca žalobcu toto žiadnym spôsobom
nerozporoval a netvrdil, že všetky zásobníky majú byť inštalované u zákazníkov.29. Podľa žalovaného okresný súd nezobral na vedomie, že celkovo 11 zásobníkov je stále v areáli
žalovaného, ktoré si predchodca žalobcu odmietol prevziať napriek viacerým výzvam, čo nemôže byť na
ujmužalovaného.Pritýchto11kszásobníkovtedanemaloakodôjsťkichfaktickémuodovzdaniu.Keďže

nie sú v prevádzke, nemôžu mať ani vystavené revízne správy podľa stanoviska vedúceho oddelenia
inšpektorov Technickej inšpekcie a teda tieto nie je možné odovzdať a splniť podmienku podľa čl. VIII.
ods. 2 zmluvy. Týchto 11 zásobníkov malo byť spod sankcie vylúčených. Vo vzťahu k zásobníku p. I. nie
je sporné, že by nebol odovzdaný. Žalovaný len doviezol zásobník do areálu p. I. podľa dohody medzi
žalovaným a predchodcom žalobcu, tento však žalovaný neosádzal ani neinštaloval a teda nemohol

disponovaťanitechnickýmiarevíznymisprávami.Inštaláciabolapravdepodobnezabezpečenáprávnym
predchodcom žalobcu. Sporné ostalo odovzdanie passportu, avšak v priebehu konania jeho odovzdanie
žalovaný preukázal. Keďže revíznu správu má mať právny predchodca žalobcu, ktorý tento zásobník
osádzal, nie je možné žalovaného zaviazať na zaplatenie pokuty za neodovzdanie tohto zásobníka.

30. Vo vzťahu k zásobníkom nachádzajúcich sa u zákazníkov žalovaný tvrdil, že nemôže niesť

zodpovednosť za to, že niektorí zákazníci odmietajú komunikovať s právnym predchodcom žalovaného,
resp. že právnemu predchodcovi žalobcu nedvíhajú telefón a žalovaný aspoň sčasti preukázal, že
predchodca žalobcu klame, keď v priebehu súdneho konania bolo preukázané, že minimálne štyria
zákazníci nespochybňujú vlastníctvo predchodcu žalobcu k zásobníkom u nich inštalovaných, čo bolo
preukázané čestnými vyhláseniami Autorefinish a p. B.. Do zmluvnej pokuty preto nemali byť zahrnuté

ďalšie štyri zásobníky. Na zreteľ malo byť zobraté aj odovzdanie nového zásobníka, čo bolo v konaní
preukázané, ktorý bol v sankcii aj zahrnutý. Ani tento zásobník nemal byť teda do sankcií zahrnutý. Z
uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ má žalovaný platiť „pokutu“, malo by sa to týkať len troch sporných
zásobníkov.

31. Žalovaný ďalej odkázal na bod 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd
konštatoval, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal podľa čl. VIII. bod 2 a 3
a preto mu vznikla alternatívna zmluvná povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 700,- Eur za každý riadne
neodovzdaný zásobník v lehote do 31.12.2019. Poukázal na to, že žalovaný tiež je presvedčený o
tom, že sa jedná o alternatívne plnenie a zaplatením sumy vo výške 700,- Eur za každý neodovzdaný

zásobník nadobúda žalovaný vlastníctvo k takémuto zásobníku. Odcitoval znenie čl. VIII. bod 3 zmluvy
o poskytovaní služieb a vyslovil pochybnosti, či si je právny predchodca žalobcu vedomý citovaného
ustanovenia, t.j. ktorá zo strán sporu sa stane vlastníkom predmetných zásobníkov.

32. Žalovaný namietal aj nevykonanie opakovaného výsluchu B. A., jej konfrontáciou so svedkom L.

mohol súd prvej inštancie hodnoverne zistiť skutkový stav. Okresný súd nevyhodnotil dôkazy predložené
žalovaným, tieto nebral na zreteľ, nevyhodnotil ani výpoveď svedkyne A., nevykonal dôkaz výsluchom
p. P., ktorý sa mal vyjadriť k nemožnosti vydať technické a revízne správy k zásobníkom neosadeným
a neinštalovaným. Nebol vykonaný ani výsluch p. S. z technickej inšpekcie, ktorý sa mal vyjadriť k
podmienkam pre vydanie technických a revíznych správ k technologickým zariadeniam. Žalovaný sa

nestotožnil so záverom okresného súdu o právnej bezvýznamnosti týchto dôkazov. Navrhol preto, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

33. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.12.2021, v ktorom uviedol, že
odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Podľa žalobcu podstatou súdneho

sporu je posúdenie splnenie povinností podľa čl. VIII. zmluvy. Žalovaný žiaden zo svojich záväzkov
uvedených v čl. VIII. zmluvy v dojednanej lehote do 30.09.2019 nesplnil. Relevantné je to, že žalovaný v
priebehu konania ani len netvrdil, že by svoje záväzky v dohodnutej lehote uvedeným spôsobom splnil.

34. Nárok žalobcu spochybňoval žalovaný nepravdivými argumentami o tom, že 1/ predmetné povinnosti

vlastne už splnil pred uzavretím zmluvy a zmluvu uzatváral v domnienke, že jej splnenie nebude od
neho Gas Logistics a.s. žiadať, 2/ že na prevzatie zásobníkov spoločnosť Gas Logistics a.s. údajne
opakovane vyzýval, ale táto ich neprevzala, 3/ že dojednania v zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi a
poctivým obchodným stykom, 4/ že zmluvu uzavrel nevážne, dokonca pod nátlakom, pretože chcel od
spoločnosti Gas Logistics a.s. získať pôžičku a 5/ že spoločnosť Gas Logistics a.s. mu údajne neuhradila

celú kúpnu cenu hnuteľných vecí. Podľa žalobcu sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne
vysporiadal s námietkami žalovaného, ako aj s jeho návrhmi na vykonanie dokazovania.35. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o zásobníkoch, ktoré sa mali nachádzať „na dvore“ žalovaného
poukázal na to, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018 v znení jej dodatkov predmetom prevodu
malo byť 20 sfunkčnených zásobníkov, ktoré sa podľa vyjadrenia a uistení žalovaného mali nachádzať

u odberateľov žalovaného. Tvrdenia, že by predmetom predaja mali byť zásobníky nachádzajúce sa
na dvore, neboli spoločnosti Gas Logistics a.s. prezentované pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa
11.04.2018, ani dlhý čas po jej uzavretí. Žalovaný zmenil svoje tvrdenie až potom, čo spoločnosť
Gas Logistics a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu dňa 26.07.2019 a potom, ako uvedená spoločnosť
začala trvať na splnení záväzkov žalovaného podľa čl. VIII. zmluvy. V žiadnej korešpondencii medzi

spoločnosťou Gas Logistics a.s. a žalovaným sa nespomínajú zásobníky, ktoré sa mali nachádzať na
dvore žalovaného.

36. Žalobca ďalej poukazoval na to, že dňa 16.09.2021 žalovaný založil do súdneho spisu zoznam
13 zásobníkov, ktoré sa mali nachádzať u jeho bývalých odberateľov, t.j. sám deklaroval existenciu
13 zásobníkov inštalovaných u bývalých odberateľov. Následne uviedol dňa 27.09.2021 na základe

čestného prehlásenia spoločnosti Autorefinish existenciu ďalšieho 14. zásobníka u tohto bývalého
odberateľa z celkového počtu 21. Na dvore by sa potom u žalovaného malo nachádzať 7 zásobníkov.
V rozpore s týmito skutočnosťami však žalovaný dňa 27.09.2001 uvádzal, že len malá časť zásobníkov
mala byť umiestnená u zákazníkov a počet neprevzatých zásobníkov na dvore je 13. Z celkového
počtu 21 zásobníkov potom podľa žalovaného sa 14 nachádza u zákazníkov a 13 na dvore, čo je v

rozpore so samotnými tvrdeniami žalovaného. V odvolaní navyše žalovaný tvrdí, že sa u neho na dvore
nachádza 11 zásobníkov. Žalobca však zdôrazňoval, že bez ohľadu na to, či sa jedná o zásobníky u
zákazníkov alebo na dvore žalovaného, žiadny z nich dohodnutým spôsobom podľa čl. VIII. ods. 2,
resp. ods. 4 v dohodnutej lehote žalovaný neodovzdal spoločnosti Gas Logistics a.s. a ani to nijako
nepreukázal. Navrhol preto, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v prvom a treťom výroku a

odmietol odvolanie proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia a priznal mu nárok na náhradu trov
konania.

37. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 24.01.2022. V ňom zopakoval, že
časť zásobníkov bola žalovanému odovzdaná prostredníctvom prevedenia kmeňa odberateľov, časť

zásobníkov sa nachádza na dvore žalovaného, ktoré si žalobca, resp. jeho predchodca odmietol
prevziať. Nemožnosť predloženia revíznych správ žalovaný zdôvodnil, odovzdanie zásobníka p. I. nikdy
v konaní sporná nebola a protokolárne odovzdanie passportu preukázal predloženým protokolom a
namietaltvrdeniežalobcuoneodovzdaníhnuteľnýchvecívhodnote100.000,-Eur.Namietalajtvrdenieo
odovzdaní „20 sfunkčnených zásobníkov“, pretože predmetom konania bolo najprv „20 neodovzdaných

zásobníkov“ a následne žalobca začal uvádzať „20 zásobníkov u zákazníkov“ a v odvolacom konaní už
„20sfunkčnenýchzásobníkov“.Zopakovalirelevantnosťmailumedzipredchodcomžalobcuažalovaným
o 20 zásobníkoch nachádzajúcich sa u zákazníkov z roku 2017 a táto skutočnosť nevyplýva ani
z uzavretej kúpnej zmluvy. Zo zoznamu predloženého žalovaným vyplýva, u ktorých zákazníkov sú
zásobníky umiestnené. Zopakoval, že v zmysle čl. VIII. ods. 2 a 4 zmluvy je odovzdanie takto dohodnuté

v časti nemožné a v časti k odovzdaniu došlo, avšak nie k protokolárnemu. Zopakoval svoj záver o
alternatívnom plnení a odmietnutí predchodcom žalobcu prevziať zásobníky nachádzajúce sa na dvore
žalovaného napriek jeho výzvam.

38. K tomuto podaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 10.02.2022. Zdôraznil, že predmetom

konania je odovzdanie 21 ks zásobníkov predchodcovi žalobcu - spoločnosti Gas Logistics a.s. Napriek
tvrdeniu žalovaného, že odovzdal tejto spoločnosti spolu s kmeňom odberateľov aj časť zásobníkov
nachádzajúcich sa u odberateľov žalovaný nedokázal identifikovať, u ktorých odberateľov sa tieto
zásobníky nachádzajú a ani ich počty u zákazníkov a na dvore žalovaného. Ani subjekty Autorefinish
s.r.o. a W., ktorí predložili vyhlásenie o tom, že sa u nich nachádzajú 2 zásobníky však nepredložili

potvrdenie o uznaní vlastníckeho práva predchodcu žalobcu. Žalobca zotrval na svojich vyjadreniach, že
predmetom kúpnej zmluvy boli zásobníky nachádzajúce sa u zákazníkov, pričom žalovaný nereagoval
na výzvy Gas Logistics a.s., aby zamestnanci obidvoch zmluvných strán „obehli“ týchto odberateľov
a oznámili zmenu vlastníctva zásobníkov. Ak by mali byť predmetom kúpnej zmluvy zásobníky na
dvore žalovaného, mohol žalovaný tieto zásobníky jednoducho predchodcovi žalobcu vydať a čl. VIII.

zmluvy mohol odmietnuť uzavrieť. Podľa žalobcu odovzdanie zásobníka nachádzajúceho sa u p. I. bolo
od začiatku sporné. Vo vzťahu k hodnote neodovzdaných hnuteľných vecí poukázal na to, že neboli
odovzdané ani tlakové nádoby a uskladňovacie klietky. Žalobca nikdy nenamietal existenciu zoznamu
nachádzajúceho sa v súdnom spise, avšak z tohto zoznamu nevyplýva použiteľná informácia v zmyslezmluvných podmienok. Namietal tvrdenie žalovaného, že bolo dohodnuté v čl. VIII. ods. 2 a 4 zmluvy
plnenie sčasti nemožné a sčasti plnenie, ktoré už prebehlo, avšak nie protokolárne, keďže žalovaný
svoje tvrdenia, hoci aj o neprotokolárnom odovzdaní časti zásobníkov nepreukázal.

39. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a
nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP

odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako predávajúci a právny predchodca žalobcu (spoločnosť
Gas Logistics a.s.) uzatvorili dňa 11.04.2018 kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným
veciam, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného odplatne previesť vlastnícke právo k hnuteľným

veciam špecifikovaným v prílohe č. 1 ku zmluve a na druhej strane záväzok kupujúceho (Gas Logistics
a.s.) zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu vo výške a lehote splatnosti dojednanej v zmluve. V čl. IV.
bod 4 druhej vety bolo dohodnuté, že bez ohľadu na spísanie protokolu podľa predchádzajúcej vety,
je Predávajúci povinný odovzdať Kupujúcemu prevádzané veci (okrem tých , ktoré sa nachádzajú u
zákazníkov Predávajúceho), a to v lehote 3 dní od zaplatenia kúpnej ceny. Podľa zhodného tvrdenia

strán sporu predmetom prevodu vlastníckeho práva mali byť aj zásobníky plynu v celkovom počte 20
kusov, a to zásobníky nadzemné 4850 litrov v počte kusov 11 a 2700 litrov v počte kusov 9, ktoré
avšak neboli uvedené v prílohe ku kúpnej zmluve zo dňa 11.04.2018. V ten istý deň 11.04.2018 bola
uzatvorená medzi rovnakými zmluvnými stranami aj zmluva o prevode know - how predmetom ktorej
bol záväzok poskytovateľa - žalovaného sprístupniť nadobúdateľovi - Gas Logistics a.s. neobmedzené

využitie v tejto zmluve uvedených informácií a poznatkov žalovaného tvoriacich jeho know - how a
záväzok nadobúdateľa za platiť za to dohodnutú odmenu.

41. Dňa 26.07.2019 bola medzi žalovaným ako poskytovateľom a právnym predchodcom žalobcu (Gas
Logistics a.s.) ako klientom uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, ktorej hlavným predmetom bol

záväzok žalovaného poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu za odplatu služby obnovy (opravy a
údržby) propán - butánových tlakových fliaš na základe záväznej objednávky klienta a na druhej strane
záväzok klienta zaplatiť za vykonávané služby poskytovateľovi (žalovanému) odmenu dohodnutú podľa
tejto zmluvy. V čl. VIII. zmluvy s názvom „Vedľajšie dojednania“ v bode 1 zmluvné strany prehlásili, že
na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.04.2018 mal

žalovaný odovzdať právnemu predchodcovi žalobcu zásobníky plynu - zásobníky nadzemné 4850 litrov
v počte kusov 11 a 2700 litrov v počte kusov 9, avšak k odovzdaniu predmetných zásobníkov nedošlo
napriek tomu, že právny predchodca žalobcu (klient) uhradil žalovanému celú kúpnu cenu všetkých
hnuteľných vecí. V čl. VIII. bod 2 zmluvy sa žalovaný ako poskytovateľ zaviazal, že najneskôr v lehote do
30.09.2019 odovzdá zásobníky uvedené v ods. 1 právnemu predchodcovi žalobcovi. Strany zmluvy sa v

cit. článku dohodli, že odovzdaním sa na účely tejto zmluvy rozumie buď faktické odovzdanie zásobníkov
klientovi, alebo písomné oznámenie presnej adresy miesta, kde sa uvedené zásobníky nachádzajú
(spolu s identifikáciou držiteľa - zákazníka), so súčasným odovzdaním písomného potvrdenia zákazníka,
že je držiteľom príslušného zásobníka, a že berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právo právneho
predchodcu žalobcu k uvedenému zásobníku. V rámci odovzdania súčasne dôjde aj k odovzdaniu

príslušných dokladov k zásobníkom ako passporty, revízie atď. V čl. VIII. bod 3 zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že v prípade, že žalovaný nesplní svoju povinnosť a neodovzdá zásobníky v lehote do
30.09.2019, zaväzuje sa namiesto toho právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť sumu 700,- Eur bez
DPH za každý riadne neodovzdaný zásobník, s tým že splatnosť peňažného záväzku si zmluvné strany
dojednali do 31.12.2019.

42. V čl. VIII. bod 4 zmluvy sa žalovaný zaviazal odovzdať právnemu predchodcovi žalobcu aj jeden
kus zásobníka, ktorého dodávka bola právnemu predchodcovi žalobcu vyúčtovaná faktúrou žalovaného
č. 180170983 zo dňa 02.08.2018, ktorú právny predchodca žalobcu žalovanému uhradil. Žalovaný
prehlásil, že predmetný zásobník je umiestnený v novovybudovanej reštaurácii, ktorú vlastní pán I. a

nachádza sa na adrese: S. XXX. Žalovaný sa súčasne ako poskytovateľ v danom ustanovení zmluvy
zaviazal do 30.09.2019 odovzdať právnemu predchodcovi žalobcu ako klientovi príslušné doklady
k predmetnému zásobníku, a to passport, revízne záznamy atď., vrátane potvrdenia zákazníka o
tom, že je držiteľom príslušného zásobníka a že berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právoprávneho predchodcu žalobcu. Pre prípad omeškania žalovaného ako poskytovateľa so splnením
daného záväzku si zmluvné strany súčasne v čl. VIII. bod 5 dojednali, že žalovaný zaplatí v prospech
právneho predchodcu žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur za každý aj začatý mesiac omeškania

žalovaného so splnením daného záväzku.

Zo zoznamu zásobníkov zhodne predloženého žalobcom ako aj žalovaným (č.l. 62 a 110) vyplýva, že
daný zoznam bol odosielaný predchodcom žalobcu mailom žalovanému dňa 10.07.2019 a obsahuje
zoznam 12 zákazníkov s uvedením ich názvu, veľkosti zásobníkov a pri niektorých zákazníkoch je

uvedený aj telefonický kontakt.

43. Faktúrou č. 52020001 zo dňa 23.01.2020 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu
800,- Eur na základe článku VIII. bod 4 zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019. Faktúrou č.
52020002 zo dňa 12.02.2020 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu vo výške 200,-
Eur podľa článku VIII. bod 4 zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019. Faktúrou č. 52020003

zo dňa 29.05.2020 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu vo výške 600,- Eur podľa
článku VIII. bod 4 zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019 za obdobie 03-05/2020. Faktúrou
č. 42020001 zo dňa 31.01.2020 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 200,- Eur za
metrológiu ATEGO.

44. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2020 právny predchodca žalobcu (Gas Logistics
a.s.) postúpil na postupníka - žalobcu pohľadávky evidované voči žalovanému v celkovej výške
46.040,06 Eur, a to aj pohľadávky vyúčtované faktúrami č. 42020001, f.č. 52020001, f.č. 52020002,
f. č. 52020003 ako aj pohľadávku podľa čl. VIII ods. 3 zmluvy o poskytovaní služieb na sumu 14.000,-
Eur so splatnosťou 31.12.2019. Zmluvné strany sa v bode 1.4 zmluvy dohodli, že postupca postupuje

pohľadávky na postupníka aj s príslušenstvom. Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 29.12.2020
oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že jeho pohľadávky boli postúpené na žalobcu a
súčasne ho žiadal, aby uvedené pohľadávky realizoval v prospech nového veriteľa. Z podacieho lístka
vyplýva, že daná zásielka bola právnym predchodcom žalobcu zasielaná žalovanému doporučeným
listom podaným na pošte dňa 29.12.2020. Žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa

11.03.2021 na úhradu sumy vo výške 46.040,06 Eur spolu s príslušenstvom v lehote do 7 dní odo dňa
doručenia danej výzvy.

45. Žalovaný listom zo dňa 06.02.2020 oznamoval predchodcovi žalobcu, že neuznáva jeho nárok podľa
čl. VIII. ods. 4 zmluvy a ani nárok na 14.000,-Eur, pretože časť zásobníkov už bola odovzdaná a časť

sa nachádza na dvore žalovaného pripravených na vyzdvihnutie, ku ktorému bol predchodca žalobcu
ústne vyzvaný. Uvedená zásielka sa žalovanému vrátila z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote (č.l.
34-35). Žalovaný výzvou zo dňa 17.02.2020 vyzýval predchodcu žalobcu na určenie termínu doriešenia
odovzdania zásobníkov. Žalovaný výzvou zo dňa 21.04.2020 vyzýval predchodcu žalobcu na odber
zásobníkov nachádzajúcich sa u neho na pozemku. Predchodca žalobcu uvedené zásielky v odbernej

lehote neprevzal. Žalovaný ďalšou výzvou zo dňa 18.08.2021 vyzýval predchodcu žalobcu na okamžité
prevzatie zásobníkov nachádzajúcich sa u neho na pozemku. Predchodca žalobcu ani túto zásielku v
odbernej lehote neprevzal (prílohová obálka na č.l. 69). Zaslanie uvedených zásielok sporné nebolo.

46. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ako to uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí, že zástupca

žalovaného na pojednávaní M. W. uviedol, že osobne vyzýval zástupcov predchodcu žalobcu p. S.
a p. L. na prebratie zásobníkov. Tým, že Gas Logistics a.s. dané zásobníky aj zavážala a reálne
fakturovala spoločnostiam za plyn, potom informácia o tom, že nemali zásobníky odovzdané, nie je
pravdivá. Uviedol, že vo vzťahu k preberaciemu protokolu k zásobníku p. I. tento bol spoločnosťou Gas
Logisticsa.s.prevzatýdvakrát,atonajskôrp.W.,ktorejpriezviskosinepamätalaneskôrsvedkyňoupani

I.. Uviedol, že spoločnosť Gas Logistics a.s. mala so žalovaným spoločnú kanceláriu a teda mala prístup
ku všetkým passportom, správam a dokumentácii. Uvedený predchodca žalobcu neskôr zo spoločnosti
odišiel, avšak uvedené doklady tam už neboli a preto mal za to, že predchodca žalobcu si ich zobral. Na
viaceré výzvy žalovaného predchodca žalobcu nereagoval. Vo vzťahu k zásobníku p. I. nevedel presne
uviesť, kedy bol tento odovzdaný protokolárne. Uviedol, že žalovaný spísal zoznam zákazníkov, a to

ešte aj pred podpisom zmluvy o poskytovaní služieb a následne bol odovzdaný p. W. za spoločnosť Gas
Logistics a.s. a neskôr aj p. L.. Tento sa mal vyjadriť, že zásobníky neprevezmú za predchodcu žalobcu,
pretože ich nemajú kde dať.47. Svedok Y. S. ako zástupca Gas Logistics a.s. okrem iného vo svedeckej výpovedi uviedol, ako
je uvedené v napadnutom rozhodnutí, že medzi touto spoločnosťou a žalovaným bola v roku 2018
podpísaná zmluva o kúpe hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorej súčasťou mali byť aj zásobníky,

ktoré boli v nejakom počte umiestnené u zákazníkov. Držitelia týchto zásobníkov však tvrdili, že sa
nejedná o majetok žalovaného. Vo vzťahu k zásobníku nachádzajúceho sa u p. I. nemá spoločnosť Gas
Logistics a.s. žiaden protokol, ani jeho prehlásenie o uznaní vlastníctva právneho predchodcu žalobcu.
Uvedený svedok poprel tvrdenia žalovaného o tom, že mal byť vyzývaný žalovaným na prevzatie
zásobníkov, ktoré sa mali nachádzať na dvore žalovaného.

48. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že svedkyňa T. I. ako zamestnankyňa Gas
Logistics a.s. okrem iného potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi , že na prelome obdobia jún-júl 2020
prevzala preberací protokol od svedkyne A. týkajúci sa zásobníka nachádzajúceho sa u p. I.. Jednalo
sa však len o prevzatie passportu a iná dokumentácia k tomuto zásobníku prevzatá nebola. Potvrdila,
že spoločnosť Gas Logistics a.s. a žalovaný sedeli v jednej kancelárii, teda Gas Logistics a.s. mohla

kedykoľvek nahliadnuť do zmluvnej dokumentácie, t.j. aj do passportov, následne však spoločnosť Gas
Logistics a.s. sa sťahovala do iných priestorov asi koncom júna 2019. Svedkyňa ďalej poprela tvrdenie
žalovaného, že by bola akýmkoľvek spôsobom vyzývaná na prevzatie zásobníkov nachádzajúcich sa
na dvore žalovaného (str. 22 zápisnice z pojednávania zo dňa 16.09.2021).

49. Svedkyňa B. A., ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako bývalá zamestnankyňa žalovaného
vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že p. W. ako zástupca žalovaného mal vyzývať zástupcu Gas
Logistics a.s. na prevzatie zásobníkov, pričom potvrdila, že sama písala výzvy na ich prevzatie. K ústnej
výzve na prevzatie zásobníkov malo dôjsť niekedy v období roku 2018, resp. 2019, asi polroka po predaji
firmy. Svedkyňa sa k tomuto obdobiu bližšie vyjadriť nevedela. Potvrdila ústnu dohodu, na základe ktorej

sa dohodli zamestnanci žalovaného a Gas Logistics a.s., že pôjdu pozrieť miesta, kde boli u zákazníkov
umiestnené zásobníky. K tomuto však nedošlo. Potvrdila, že sama odovzdávala protokol o prevzatí
dokumentácie k zásobníku umiestnenom u p. I. a dala ho podpísať svedkyni I.. Predtým ho podpisovala
p. U., avšak takýto protokol sa stratil. Uviedla, že žalovaný mal v období, keď tam pracovala asi 15 až
20 zákazníkov, u ktorých boli umiestnené zásobníky, ktoré sa zavážali plynom. Potvrdila, že zoznam

obsahujúciidentifikáciuzákazníkov,uktorýchsanachádzaliumiestnenézásobníky,posielalazástupcovi
Gas Logistics a.s. mailom asi 10.07.2019. Tento zoznam už ďalej nedopĺňala. Oslovila niektorých
zákazníkov za účelom získania potvrdenia prehlásenia zákazníkov o akceptovaní vlastníckeho práva,
avšak títo ju odkázali priamo na spoločnosť Gas Logistics a.s.

50. Z výpovede svedka Ing. U. L., uvedenej v napadnutom rozhodnutí, ako zamestnanca Gas Logistics
a.s. od júna 2018 okrem iného vyplýva, že mali od žalovaného prevziať 21 ks zásobníkov, ktoré
mali byť umiestnené u klientov. Až v priebehu roku 2020 žalovaný prišiel s tým, že sa začali baviť o
zásobníkoch umiestnených na dvore. Pri oslovení niektorých zákazníkov títo oznámili, že zásobníky sú
ich vlastníctvom, nakoľko ich od žalovaného odkúpili. Z tohto dôvodu preto spoločnosť Gas Logistics

a.s. žiadala žalovaného o predloženie zoznamu zákazníkov s uvedením miesta umiestnenia týchto
zásobníkov a prehlásení zákazníkov o vlastníctve zásobníkov. Pokiaľ žalovaný chcel odovzdať zásobník
na dvore, jednalo sa o jeden cca 35-ročný zásobník z bývalej Juhoslávie. Vo vzťahu k zásobníku
umiestnenéhoup.I.bolaodtohtozásobníkaodovzdanákópiapassportu,inédokladyodovzdanéneboli.
Po doručení výzvy v auguste 2021 na prevzatie zásobníkov z dvora žalovaného bola spoločnosť Gas

Logistics a.s. ochotná zásobníky pozrieť, avšak zástupkyňa žalovaného p. W. uviedla, že v tom čase bol
p. W. v Chorvátsku a neskôr sa už neozvala. Uviedol aj to, že možno začiatkom roku 2020 ich začal za
žalovaného p. W. vyzývať na prevzatie nejakých zásobníkov umiestnených na dvore, avšak nepredložil
k nim žiadnu dokumentáciu, t.j. naskenované passporty, čísla zásobníkov, litráž a pod. Uviedol, že pokiaľ
od žalovaného prevzali zásobník v hodnote 1.500,- Eur, jednalo sa o zásobník, za ktorý spoločnosť

Gas Logistics a.s. zaplatila kúpnu cenu a mal za to, že nejde o zásobník z predmetného zoznamu.
Iné zásobníky po uzavretí kúpnej zmluvy od žalovaného predcodca žalobcu neprevzal. Daný zásobník
montoval u p. I. zástupca žalovaného p. W.. Od uvedeného p. Kabinu preto žalobca požaduje v zmysle
dohodnutých podmienok prevziať revízne správy a protokol, že zásobník je vlastníctvom predchodcu
žalobcu.

51. Podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) účastníci môžu
uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.52. Podľa § 544 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,

zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

53. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

54. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď
vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v prvej výrokovej vete v časti o zaplatenie 15.600,- Eur s prísl.
vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, okresný súd sa dostatočne
vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené
podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k

záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Podľa odvolacieho
súdu okresný súd správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, ktorý správne aj vyhodnotil,
keď dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 15.600,- Eur s
prísl. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré
týmto v z mysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom na dôvody žalovaným podaného odvolania

odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

55. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedených žalovaným v odvolaní. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie považoval odvolací
súd za dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie o veci samej, pričom nepovažoval za potrebné

vykonanie dokazovania doplniť alebo ho zopakovať.

56. Predmetom konania, v časti o zaplatenie 15.600,- Eur, v ktorej okresný súd žalobe vyhovel, bol
peňažný nárok žalobcu, ktorý bol uplatnený v zmysle čl. VIII. ods. 1 až 5 zmluvy o poskytovaní služieb
zo dňa 26.07.2019 a ktorý žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od svojho

právneho predchodcu - Gas Logistics a.s. V časti o zaplatenie 14.000,- Eur sa jednalo peňažný nárok
vzniknutý v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaného odovzdať predchodcovi žalobcu do 30.09.2019
konkrétne určených 20 zásobníkov podľa čl. VIII. bod 1 zmluvy, a to buď faktickým odovzdaním alebo
tzv. protokolárnym odovzdaním, t.j. písomným oznámením presnej adresy miesta, kde sa uvedené
zásobníky nachádzajú so súčasným odovzdaním písomného potvrdenia zákazníka, že je držiteľom

príslušného zásobníka a že berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právo klienta k uvedenému
zásobníku a so súčasným odovzdaním príslušných dokladov v tomto termíne, t.j. passportu a revízií.
V čl. VIII. bod 3 zmluvné strany dohodli, že v prípade nesplnenia záväzku žalovaným podľa čl. VIII.
ods. 2 do 30.09.2019 sa zaväzuje namiesto toho zaplatiť predchodcovi žalobcu 700,- Eur bez DPH za
každý riadne neodovzdaný zásobník so splatnosťou do 31.12.2019. V čl. VIII. bod 4 si zmluvné strany

dohodli záväzok žalovaného odovzdať predchodcovi žalobcu aj 1 ks zásobníka nachádzajúceho sa u
p. I. a žalovaný sa zaviazal do 30.09.2010 odovzdať príslušné doklady k predmetnému zásobníku, a to
passport, resp. revízne záznamy, vrátane potvrdenia zákazníka, že je držiteľom príslušného zásobníka a
že berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právo predchodcu žalobcu k uvedenému zásobníku. Podľa
čl. VIII. bod 5 zmluvy v prípade nesplnenia tejto povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta 200,- Eur

za každý deň omeškania.

57. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne považoval zmluvu uzavretú medzi žalovaným
a právnym predchodcom žalobcu za nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 ObZ. Okresný súd
správne dospel aj k záveru o dostatočnom určení predmetu záväzkov zmluvných strán a správne

zmluvu posúdil ako platne uzavretú. Správne tiež konštatoval, že nebol sporný obsah tejto zmluvy a
sporná ostala skutočnosť, či došlo k splneniu povinnosti žalovaným podľa čl. VIII. bod 1 až 5 zmluvy
a či predmetom záväzku žalovaného bolo odovzdanie len zásobníkov umiestnených u zákazníkov
žalovaného alebo aj zásobníkov nachádzajúcich sa na dvore žalovaného.

58. Odvolací súd súhlasí so skutkovým vyhodnotením a právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý
uplatnený nárok žalobcu posúdil výhradne podľa dohodnutého čl. VIII. bod 1 až 5 zmluvy. Správne
dospel k záveru, že v zmysle čl. VIII. zmluvy vznikla žalovanému konkrétne zmluvne dohodnutá
povinnosť odovzdať predchodcovi žalobcu zásobníky určené v čl. VIII. ods. 1 zmluvy, a to buď faktickyalebo predložením konkrétne vymienených dokladov k zásobníkom, ktorú povinnosť si mal splniť do
30.09.2019. Okresný súd konštatoval, že túto podmienku si žalovaný nesplnil a dospel k záveru, že
márnymuplynutímdohodnutejlehotydo30.09.2019vzniklažalovanémualternatívnezmluvnápovinnosť

zaplatiťžalobcovi700,-Eurzakaždýriadneneodovzdanýzásobníkdo31.12.2019.Stakýmtoskutkovým
posúdením a právnym záverom sa odvolací súd stotožňuje.

59. Na prvom mieste je potrebné konštatovať, že v čl. VIII. bod 1 zmluvy žalovaný potvrdil, že k dátumu
podpísania tejto zmluvy (26.07.2019) nedošlo k odovzdaniu 20 ks zásobníkov uvedených v tomto

ustanovení. V čl. VIII. bod. 2 zmluvy sa preto žalovaný zaviazal do dohodnutého termínu 30.09.2019
odovzdať predchodcovi žalobcu uvedené zásobníky (20 ks). Povinnosťou žalovaného, na ktorú sa
zaviazal v zmysle čl. VIII. bod 2 zmluvy, bolo teda odovzdanie 20 ks zásobníkov identifikovaných čo do
litráže a počtu v čl. VIII. bod 1 zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že pod odovzdaním sa rozumie buď
faktickéodovzdaniezásobníkovalebopísomnéoznámenieadresymiesta,kdesazásobníkynachádzajú
so súčasným odovzdaním potvrdenia zákazníka, že berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právo

predchodcu žalobcu k uvedeným zásobníkom a súčasného odovzdania aj príslušných dokladov, t.j.
passportov, revízií a pod. Okresný súd správne konštatoval, že k splneniu povinnosti žalovaného
odovzdať 20 ks zásobníkov mohlo dôjsť dvomi spôsobmi, a to faktickým odovzdaním alebo odovzdaním
príslušnej dokumentácie do dohodnutého termínu 30.09.2019, čím by došlo k splneniu povinnosti
žalovaného odovzdania zásobníkov. Aby sa žalovaný úspešne ubránil uplatnenému nároku, bol povinný

preukázať, že túto povinnosť si v dohodnutom termíne a dohodnutým spôsobom aj splnil. Žalobca tvrdil,
že k splneniu tejto povinnosti žalovaným nedošlo. Odvolací súd poukazuje na to, že od žalobcu nie je
možné požadovať preukázanie negatívnej skutočnosti, t.j. že určitý stav nenastal. Bol to žalovaný, ktorý
v rámci procesnej obrany mal preukázať, že si svoju zmluvnú povinnosť v zmysle čl. VIII. zmluvy splnil.
Žalovaný však v priebehu konania až do vydania napadnutého rozhodnutia tak neurobil.

60. Vo vzťahu k dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí
konštatoval,žemárnymuplynutímlehoty30.09.2019,t.j.pokiaľ zostranyžalovanéhonedošloksplneniu
povinnosti odovzdania 20 ks zásobníkov spôsobom dohodnutým v zmluve, vznikla žalovanému podľa
dohodnutých podmienok v zmysle čl. VIII. bod 3 zmluvy povinnosť namiesto odovzdania zásobníkov

zaplatiť 700,- Eur za každý neodovzdaný zásobník, t.j. pri 20 ks vo výške 14.000,- Eur. S nesplnením
povinnosti odovzdania zásobníkov v dohodnutom termíne bol viazaný následok zmeny záväzku
žalovaného,ktorýsazpovinnostiodovzdaniahnuteľnýchvecízmenilnadohodnutúpovinnosťzaplatenia
konkrétne určeného peňažného záväzku. Svojim obsahom uvedené dojednanie predstavuje zmenu
dohodnutého plnenia, ktorá je viazaná na márne uplynutie dohodnutej doby pre odovzdanie vecí (či už

faktické alebo na základe predloženia dohodnutých dokladov). Takéto dojednanie obchodný zákonník
nevylučuje a pre jeho platnosť je vyžadované splnenie predpokladov jeho určitosti a zrozumiteľnosti,
čo okresný súd správne považoval za splnené. Okresný súd správne konštatoval, že boli preukázané
všetky predpoklady na vznik tohto peňažného nároku žalobcu (jeho predchodcu) voči žalovanému.

61. Žalovaný namietal v odvolaní, že nemal vôľu uzavrieť takúto zmluvu a že jej podpísanie v znení čl.
VIII. bolo vynútené postupom predchodcu žalobcu, keďže žalovaný si mienil od neho požičať finančné
prostriedky, pričom tvrdil, že predchodca žalobcu podmienil uzavretie zmluvy o pôžičke práve uzavretím
zmluvy o poskytovaní služieb a znením čl. VIII. Žalovaný preto uzavretie zmluvy považoval za formálnu
záležitosť, nakoľko mal za to, že vec so zásobníkmi je vybavená, pretože niektoré prešli pod právneho

predchodcu žalobcu odovzdaním zákazníkov právnemu predchodcovi žalobcu a niektoré stáli v areáli
žalovaného pripravené na odovzdanie. Ako uviedol okresný súd takéto tvrdenie žalovaný v konaní
nepreukázal.

62. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný tak ako predchodca žalobcu, t.j. zmluvné strany pri uzatváraní

zmluvy o poskytovaní služieb dňa 26.07.2019 vystupovali v postavení podnikateľov. Pokiaľ mienil týmto
tvrdením žalovaný poukazovať aj na to, že uvedená zmluva bola pre neho nevýhodná , resp. podpísal
tútovtiesni,odkazujeodvolacísúdnaust.§267ods.2ObZ,podľaktoréhovovzťahumedzipodnikateľmi
sa ustanovenia o tiesni upravené v § 49 Občianskeho zákonníka nepoužijú, t.j. uzavretie zmluvy v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré zakladá druhej zmluvnej strane právo odstúpiť od zmluvy,

nie je na účely obchodno-záväzkových vzťahov použiteľné. Navyše, žalovaný ani nevyužil možnosť
odstúpenia z tohto dôvodu od zmluvy. Tvrdenie žalovaného ako podnikateľa o tom, že bol „donútený“
uzavrieť uvedenú zmluvu, pretože mienil získať úver od predchodcu žalobcu jednak nebolo v konanípreukázané a jednak toto tvrdenie nezodpovedá povahe obchodno-záväzkových vzťahov a uplatneniu
inštitútu tiesne.

63. Tiež tvrdenie žalovaného, že nemal vôľu uzavrieť zmluvu a podpísal ju v znení čl. VIII. v
presvedčení, že si už splnil svoje povinnosti a že predchodca žalobcu nemôže od neho reálne požadovať
splnenie už splnených povinností, resp. že mu z takéhoto dojednania žiadne povinnosti nevzniknú, je
právne irelevantné. Okresný súd správne v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal
na jednoznačné, jasné a zrozumiteľné ust. čl. VIII. bod 1 až 5 zmluvy. Správne poukázal aj na

predchádzajúcu mailovú komunikáciu medzi žalovaným a spoločnosťou Gas Logistics a.s., ktorá
predchádzala uzavretiu zmluvy zo dňa 26.07.2019, a to na komunikáciu medzi predchodcom žalobcu a
žalovaným od 24.06.2019 (v spise na čl. 107, 108), ako aj na komunikáciu medzi právnymi zástupcami
zmluvných strán (na čl. 111, 112 spisu), z ktorej vyplýva, že žalovaný bol pred podpisom zmluvy
informovaný a oboznámený s obsahom čl. VIII. zmluvy a s povinnosťami, ktoré mu z nich vyplývali. Ako
správne uviedol aj okresný súd, samotný právny zástupca žalovaného v komunikácii zo dňa 17.07.2019

potvrdil, že voči zneniu čl. VIII. nemajú väčšie výhrady. Tvrdenie žalovaného, že sa domnieval, že z
cit. čl. VIII. zmluvy nebude predchodca žalobcu požadovať žiadne plnenie a vymáhať si akékoľvek
nároky voči nemu, je preto irelevantné, nezodpovedajúce jednoznačne formulovanému zneniu čl. VIII.
bod 1 až 5 zmluvy a nezodpovedajúce ani predzmluvnej komunikácii medzi stranami zmluvy a ich
právnymi zástupcami. Okresný súd preto postupoval správne, keď na túto procesnú obranu žalovaného

neprihliadol.

64. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že dojednania v čl. VIII. sú v časti nemožné a v časti už boli
splnené. Vo vzťahu k nemožnosti plnenia žalovaný v odvolaní namietal, že v čase podpisu tejto zmluvy
už časť zásobníkov z určeného počtu 20 podľa čl. VIII. bod 1 boli odovzdané predchodcovi žalobcu

vo forme prechodu odberateľov žalovaného na právneho predchodcu žalobcu podľa zmluvy o prevode
know-how zo dňa 11.04.2018. Nemožnosť plnenia sa mala týkať aj tvrdenia, že pri zásobníkoch, ktoré
sa nachádzali na dvore žalovaného a ktoré predchodca žalobcu napriek výzvam odmietol prevziať, nie
je možné predložiť revízne správy. Žalovaný tiež tvrdil, že pri zásobníkoch inštalovaných u zákazníkov
sa originály revíznych správ a passportov nachádzajú u týchto zákazníkov a nie je možné ich vydať

žalobcovi. Okresný súd správne v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný
nepreukázal splnenie povinností dohodnutých v čl. VIII. zmluvy a ani s týmto tvrdením žalovaného sa
preto odvolací súd nestotožnil.

65. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že povinnosť žalovaného, z ktorej je uplatnený nárok podľa

čl. VIII. 1 až 3 je upravená výhradne touto zmluvou. Tvrdenie žalovaného o tom, že časť zásobníkov
už bola prevedená na predchodcu žalobcu formou prechodu odberateľov žalovaného na právneho
predchodcu žalobcu, na základe čoho predchodca žalobcu aj „zavážal“ uvedené zásobníky, je vo vzťahu
k uplatnenému nároku irelevantné. V danom prípade je uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na
základe nesplnenia konkrétnych povinností uvedených v čl. VIII. bod 1 až 3 zmluvy. Pokiaľ žalovaný

tvrdil v odvolaní, že došlo k prevodu a k odovzdaniu zásobníkov nachádzajúcich sa u zákazníkov,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a zmluvy o prevode know-how zo dňa 11.04.2018, žiadne dôkazy
preukazujúce toto tvrdenie žalovaný v konaní nepredložil, tak ako to uviedol správne okresný súd.
Žalovaný nepreukázal odovzdanie zásobníkov nachádzajúcich sa u zákazníkov faktickým (fyzickým)
odovzdaním a ani odovzdaním príslušných dokladov, t.j. spôsobom dohodnutým v čl. VIII. bod 2 zmluvy

(kumulatívne odovzdanie všetkých troch druhov dokladov do 30.09.2019). Pri posudzovaní uplatneného
nároku žalobcu je potrebné odlíšiť splnenie povinností podľa čl. VIII. bod 2 zmluvy od prípadného
faktickéhokonania žalobcuprinavážaníplynuzásobníkovkonkrétnychzákazníkov.Samotnénavážanie
plynu žalobcom nepreukazuje splnenie povinností žalovaným spôsobom a v lehote určenej podľa čl.
VIII. bod 2 zmluvy.

66. Skutočnosť, že predchodca žalobcu, resp. žalobca zavážal zásobníky plynom (podľa dokladov
od žalovaného sa malo jednať o štyri zásobníky), nepreukazuje splnenie povinností žalovaného
odovzdať určené zásobníky dohodnutým spôsobom a v dohodnutej lehote podľa čl. VIII. bod 1 až
3 zmluvy. Zmluva o prevode know-how tiež sama o sebe nie je dôkazom preukazujúcim tvrdenia

žalovaného o odovzdaní zásobníkov nachádzajúcich sa u zákazníkov spôsobom dohodnutým a v lehote
určenej podľa čl. VIII. bod 2 zmluvy. V zmysle čl. VIII. bod 2 zmluvy si žalovaný mohol splniť svoju
povinnosť odovzdať zásobníky buď ich faktickým odovzdaním alebo predložením dohodnutej príslušnej
dokumentácie. Spôsob odovzdania vo forme predloženia dokladov podľa čl. VIII. bod 2 zmluvy okresnýsúd správne posúdil, keď uviedol, že sa jedná o dohodu kumulatívneho predloženia týchto dokladov, t.j.
pozostávajúcehozpredloženiatrochdruhovdokladov-1/písomnéhooznámeniapresnejadresymiesta,
kde sa uvedené zásobníky nachádzajú, 2/ súčasné odovzdanie písomného potvrdenia zákazníka,

že berie na vedomie a rešpektuje vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu a 3/ odovzdanie
príslušných dokladov k zásobníkom, ako passporty, revízie a pod. Je potrebné v súlade so záverom
súdu prvej inštancie uviesť, že žalovaný nepredložil žiaden doklad vo vzťahu k žiadnemu zásobníku
nachádzajúceho sa u zákazníkov, ktorý by preukazoval splnenie jeho povinnosti, a to kumulatívneho
predloženia všetkých troch vyššie uvedených listinných dokladov. Hoci v konaní bol predložený neúplný

zoznam zásobníkov v spise na čl. 62 a 110, avšak je nepochybné, že žiadne potvrdenia zákazníkov
preukazujúcerešpektovanievlastníckehoprávaprávneho predchodcužalobcukanijednémuzásobníku
nachádzajúcemu sa u zákazníkov predložené neboli (vrátane vyhlásení p. B. a Autorefinish) a neboli
predložené žiadne revízne správy k týmto zásobníkom podľa čl. VIII. bod 3 zmluvy. Okresný súd
preto správne konštatoval, že k odovzdaniu spôsobom predloženia listinných dokladov vo vzťahu k
zásobníkom, ktoré sa mali nachádzať u zákazníkov žalovaného, nedošlo.

67. Vo vzťahu k nemožnosti plnenia (časť zásobníkov z určeného počtu 20 podľa čl. VIII. bod 1 už boli
odovzdané predchodcovi žalobcu, pri zásobníkoch, ktoré sa nachádzali na dvore nie je možné predložiť
revízne správy, pri zásobníkoch inštalovaných u zákazníkov originály revíznych správ a passportov sa
nachádzajú u týchto zákazníkov a nie je možné ich vydať žalobcovi) je na prvom mieste potrebné uviesť,

že žalovaný súhlasil so znením čl. VIII. bod. 2 zmluvy, v ktorom boli tieto povinnosti upravené a na
ktorých splnenie sa žalovaný zaviazal a ktoré nenamietal ani počas predzmluvných jednaní v zmysle
predloženej mailovej komunikácie. Vo vzťahu k tvrdeniu o nemožnosti predloženia revíznych správ pri
zásobníkoch nachádzajúcich sa na dvore žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že ust. čl. VIII.
bod 2 zmluvy upravuje dva spôsoby odovzdania zásobníkov, pričom nárok žalobcu nebol uplatnený z

dôvodu nepredloženia revíznych správ k zásobníkom nachádzajúcich sa na dvore žalovaného, ale z
dôvodu nesplnenia povinnosti odovzdania zásobníkov ani jedným z dohodnutých spôsobov. Tvrdenie
žalovaného o nemožnosti plnenia z tohto dôvodu je vytrhnuté z obsahu celého ust. čl. VIII. bod 2 zmluvy,
nezodpovedá tomuto ustanoveniu, pretože žalovaný sa nezaviazal na predloženie revíznych správ k
zásobníkom nachádzajúcich sa na dvore žalovaného a žalobca si z tohto dôvodu nárok ani neuplatnil.

Z tohto dôvodu je preto irelevantný aj žalovaným navrhovaný výsluch svedka S. a p. Urgasa, tak ako
to správne uviedol aj okresný súd.

68. Pri dôvodoch nemožnosti plnenia uvedených žalovaným v odvolaní nie je zrejmé, či žalovaný
považoval plnenie za nemožné od počiatku, čoho dôsledkom by bola neplatnosť právneho úkonu

podľa § 37 ods. 2 OZ, alebo či namietal dodatočnú nemožnosť plnenia v zmysle § 575 a nasl. OZ
v spojení s § 352 až 354 ObZ v dôsledku ktorej by došlo k zániku povinnosti žalovaného plniť
(§ 575 ods. 1 OZ). Pri neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nemožnosti plnenia ide o počiatočnú
nemožnosť plnenia, ktorá môže mať povahu právnej alebo faktickej nemožnosti plnenia ku dňu účinnosti
právneho úkonu. Pri počiatočnej fyzickej (faktickej) nemožnosti plnenia ide o plnenie, ktoré je fakticky

neuskutočniteľné (predmet plnenia neexistuje alebo dohodnuté správanie - konanie nie je fyzicky
možné). Počiatočnou nemožnosťou plnenia však nie je subjektívna nemožnosť plnenia, alebo plnenie
nezvyklé alebo ktoré je možné splniť len obtiažne (A., Q., S., R., O., D. a kol.:Občiansky zákonník I.,
Veľké Komentáre, C.H.Beck, 2015, str. 242). Pri dodatočnej nemožnosti plnenia ide o následnú, faktickú,
objektívnu a trvalú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť plnenia sa posudzuje objektívne, čo

znamená, že subjektívna nemožnosť plnenia nemá za následok sama o sebe zánik záväzku z tohto
dôvodu (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.:Občiansky zákonník II., Veľké
Komentáre, C.H.Beck, 2015str. 2030). O dodatočnú nemožnosť podľa § 575 ods. 2 Oz nejde ani vtedy
ak je plnenie možné za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. V
zmysle § 352 ods. 1 ObZ záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou

inej osoby.

69. Akoužbolouvedenéokresnýsúdsprávneuviedol,žežalovanýnepreukázalodovzdaniezásobníkov
dohodnutým spôsobom podľa čl. VIII. zmluvy, ktoré ustanovenie je relevantné pre posúdenie nároku
žalobcuanepreukázalaniinýspôsobichodovzdania(akoužbolouvedenésamotnéprípadnézavážanie

plynom, neznamená bez ďalšieho odovzdanie zásobníkov dohodnutým spôsobom) a preto nepreukázal
ani nemožnosť plnenia z tohto dôvodu.70. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že tvrdenie žalovaného o splnení jeho povinnosti už pred
uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb (26.07.2019) je priamo v rozpore s ust. čl. VIII. bod 1 tejto
zmluvy, kde žalovaný výslovne prehlásil, že k odovzdaniu zásobníkov (žiadnych, t.j. ani tých, ktoré

podľa tvrdenia žalovaného sa nachádzajú na dvore, ani tých, ktoré sa mali nachádzať u zákazníkov)
nedošlo. Žalovaný podpísal uvedenú zmluvu za súčinnosti svojho právneho zástupcu a tvrdenia
žalovaného o tom, že podpísal zmluvu vrátane čl. VIII., ktoré znenie fakticky považoval za nadbytočné,
keďže podľa jeho názoru si už tieto povinnosti splnil, je v rozpore s jeho písomným prejavom vôle
a priamo s predchádzajúcou mailovou komunikáciou medzi stranami sporu ako aj ich zástupcami,

ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy v spise na čl. 107 až 111. Na túto námietku preto odvolací súd
neprihliadol.

71. Odvolací súd tiež neprihliadol na tvrdenie žalovaného o nemožnosti plnenia pri zásobníkoch
inštalovaných u zákazníkov z dôvodu, že originály revíznych správ a passportov sa nachádzajú
u týchto zákazníkov a nie je možné ich vydať žalobcovi. Žalovaný nepreukázal pri zásobníkoch

inštalovaných u zákazníkov nemožnosť plnenia, či už počiatočnú alebo dodatočnú, vo vzťahu k
splneniu povinnosti odovzdania revíznych správ a passportov z dôvodu, že ich originály sa nachádzajú
u týchto zákazníkov. Na prvom mieste je potrebné poukázať na to, že čl. VIII. bod. 2 zmluvy
nezaväzuje žalovaného na predloženie originálov týchto dokladov. Ďalej je potrebné uviesť, že vo
vzťahu k prípadnej počiatočnej nemožnosti ich predloženia žalovaný ani len netvrdil, že splnenie tejto

povinnosti by bolo od počiatku nemožné z dôvodu faktickej neexistencie týchto dokladov pri zásobníkoch
nachádzajúcich sa u zákazníkov. Potom je možné posudzovať ďalej prípadnú dodatočnú nemožnosť
plnenia. Ako bolo už uvedené vyššie podľa § 352 ObZ nejde o dodatočnú nemožnosť plnenia, ak
záväzok možno splniť pomocou inej osoby. V odvolaní žalovaný konštatoval nemožnosť plnenia z
dôvodu, že doklady na odovzdanie ktorých sa zaviazal sa v origináloch nachádzajú u tretích osobách

(zákazníkoch u ktorých sú inštalované zásobníky). Takéto všeobecné konštatovanie nepostačuje na
preukázanie dodatočnej nemožnosti plnenia, pokiaľ nebolo preukázané že ani prostredníctvom tretej
osoby (zákazníka u ktorého je inštalovaný zásobník) nie je predloženie uvedených dokladov možné.
Žalovaný nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz, preukazujúci napr. že títo zákazníci odmietajú
žalovanému predmetné doklady vydať. Ani vyjadrenie svedkyne A. že niektorí zákazníci telefonicky

odmietli jednať so žalovaným a domáhali sa jednania priamo so žalobcom, resp. jeho predchodcom
nepreukazujú dodatočnú nemožnosť plnenia, pretože jednak neboli títo zákazníci identifikovaní, nebolo
uvedené obdobie takéhoto úkonu (t.j. či išlo o termín do 30.09.2019), ale hlavne podľa svedkyne
nebol realizovaný navrhnutý postup súčinnosti predchodcu žalobcu a žalovaného pri jednaní zo
zákazníkmi, t.j. ani len nedošlo k takému spoločnému postupu žalovaného a predchodcu žalobcu

vo vzťahu k zákazníkom výsledkom, ktorého by bolo preukázanie odmietnutia vydanie dokladov od
tretích osôb využitím všetkých do úvahy pripadajúcich úkonov, t.j. súčinnosti žalovaného, právneho
predchodcu žalobcu a tretích osôb. Na nesplnenie tejto povinnosti správne poukázal aj okresný súd
v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré odvolací súd týmto v zmysle § 387 ods.
3 CSP dopĺňa. Žalovaný preto nepreukázal existenciu dodatočnej objektívnej nemožnosti splnenia

záväzku odovzdania revíznych správ a passportov týkajúcich sa zásobníkov nachádzajúcich sa u
zákazníkov. Žalovaný, ako správne uviedol aj okresný súd, nepreukázal, že by vykonal všetky úkony
pripadajúce do úvahy v súčinnosti s predchodcom žalobcu ako aj zákazníkmi žalovaného smerujúce k
splneniu povinností, t. j. k predloženiu passportov a revíznych správ nachádzajúcich sa u zákazníkov
žalovaného, ktorí mu odmietli uvedenú súčinnosť poskytnúť. Svedkyňa A. tvrdila, že vykonala pokus

skontaktovať sa s niekoľkými klientami, ktorí jej však odmietli poskytnúť súčinnosť a požadovali
jednaniepriamospredchodcomžalobcu.Tátoskutočnosťmalabyťdôvodomnavzájomnýkoordinovaný
postup medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, k čomu však nedošlo, ako uviedol aj
okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Teda tvrdenie o nemožnosti poskytnúť passporty a revízne
správy od zákazníkov u ktorých sa nachádzajú zásobníky žalovaný nepreukázal a na druhej strane

bolo preukázané, že žalovaným neboli vykonané všetky úkony smerujúce k splneniu jeho povinností
(súčinnosť žalovaného s predchodcom žalobcu a zákazníkmi u ktorých sa nachádzali zásobníky).

72. Okresný súd nesplnenie podmienok odovzdania zásobníkov k 30.09.2019 ustálil na základe toho,
že predmetom zmluvy medzi stranami sporu mali byť zásobníky nachádzajúce sa u klientov, pričom

v tomto prípade mal žalovaný do 30.09.2019 predložiť kumulatívne vyššie uvedené 3 druhy dokladov,
ktoré predložené neboli a preto došlo k vzniku jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú sumu
14.000,- Eur. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.73. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že si splnil svoju povinnosť vo vzťahu k tým zásobníkom, ktoré
sa mali nachádzať u neho na dvore, pretože predchodcu žalobcu vyzýval na ich prevzatie, odvolací súd
na prvom mieste udáva, že žalovaný nepreukázal, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2018

a teda aj predmetom odovzdania podľa čl. VIII. zmluvy zo dňa 26.07.2019 mali byť aj zásobníky v
konkrétnom počte nachádzajúce sa na dvore žalovaného. Okresný súd správne pri svojom závere o
tom, že predmetom kúpnej zmluvy malo byť 20 ks zásobníkov už umiestnených u zákazníkov, vychádzal
z mailovej komunikácie z 26.04.2017 v spise na čl. 105, kedy priamo zástupca žalovaného zaslal e-
mailovú správu spoločnosti Gas Logistics a.s., v ktorej o.i. vo vzťahu k predmetu predaja uvádzal, že sa

má jednať aj o cca 20 ks zásobníkov už umiestnených pri prevádzkach a spojazdnených. Jedná sa síce
o e-mailovú komunikáciu takmer rok pred uzavretím kúpnej zmluvy o prevode práva a Zmluvy o prevode
know-how z 11.04.2018, avšak žiadna dokumentácia alebo iný listinný dôkaz preukazujúci zmenu
obsahu kúpnej zmluvy v tejto časti žalovaný nepredložil. Je pravdou, že kúpna zmluva ani zmluva o
prevode know-how z 11.04.2018 nehovorí o tom, že sa má jednať o 20 ks zásobníkov nachádzajúcich sa
u klientov žalovaného. Takýto záver ani vyplývať z kúpnej zmluvy nemohol, keďže v jej prílohe uvedené

zásobníky boli úplne opomenuté a práve zmluva o poskytovaní služieb z 26.07.2019 v čl. VIII. mala toto
opomenutie (ktoré nebolo medzi stranami sporné) riešiť. Navyše uvedenému záveru okresného súdu,
že predmetom odovzdania malo byť 20 ks zásobníkov, ktoré sa mali nachádzať u klientov, zodpovedá
aj predzmluvná korešpondencia pred uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2019, kde
v ani jednej z viacerých e-mailových komunikácií medzi žalovaným a predchodcom žalobcu, ako ani

medzi ich právnymi zástupcami sa neuvádza, že predmetom odovzdania by mali byť aj také zásobníky,
ktoré nie sú inštalované u zákazníkov. Aj svedkyňa A. vo svojej výpovedi dňa 16.09.2021 v spise
na strane 82 pri odpovedi na otázku, či vie uviesť, koľkých mal žalovaný klientov, ktorých zásobníky
zavážal plynom uviedla, že sa jednalo o 15 - 20 zákazníkov. Táto jej časť výpovede, ako aj e-mailová
dokumentácia pred uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb z 26.07.2019, ako aj e-mail žalovaného zo

dňa 17.04.2017 zodpovedá skutkovému zhodnoteniu okresného súdu o tom, že predmetom odovzdania
20 ks zásobníkov podľa čl. VIII. bod 1 zmluvy boli tie, ktoré boli umiestnené u zákazníkov. Na základe
uvedeného preto okresný súd dospel k správnemu záveru, že pri týchto zásobníkoch nachádzajúcich sa
u zákazníkov nepreukázal žalovaný ich odovzdanie spôsobom dohodnutým v čl. VIII. bod 2, 3 zmluvy,
t. j. predložením kumulatívne určených dokladov v dohodnutom termíne do 30.09.2019.

74. Nad rámec uvedeného z dôvodu komplexného posúdenia veci, ktoré však nebolo dôvodom
posúdenia oprávnenosti nároku žalobcu, odvolací súd udáva, že aj keby mal hodnotiť procesnú obranu
žalovaného, že predmetom odovzdania časti zásobníkov boli aj tie, ktoré sa mali nachádzať na dvore u
žalovaného, ani v takom prípade žalovaný podľa obsahu spisu nepreukázal svoje tvrdenie o splnení si

svojej povinnosti fakticky odovzdať tieto zásobníky do 30.09.2019.

75. Pokiaľ žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že vyzýval predchodcu žalobcu na odovzdanie
zásobníkov nachádzajúcich sa na dvore, nepredložil žiaden doklad o doručení takejto výzvy
predchodcovi žalobcu v dohodnutom termíne plnenia od 26.07.2019 do 30.09.2019. V spise sa

nenachádza žiaden doklad o odovzdaní a prevzatí týchto zásobníkov a žiaden doklad o odovzdaní a
prevzatí dokumentácie k nim (passporty). Tvrdenie žalovaného o tom, že ústne vyzýval žalobcu na
prevzatie týchto zásobníkov uviedol zástupca žalovaného W. na pojednávaní 26.09.2021. Ani svedkyňa
A. ako bývalá zamestnankyňa žalovaného nepotvrdila, že v období od 26.07.2019 do 30.09.2019
žalovaný ústne vyzýval predchodcu žalobcu na prevzatie zásobníkov nachádzajúcich sa na dvore

u žalovaného. Vo svojej výpovedi uviedla len to, že pán W. za žalovaného ústne vyzýval pána S.
za predchodcu žalobcu na prevzatie zásobníkov nachádzajúcich sa na dvore možno niekedy v roku
2018, resp. 2019, pol roka po predaji firmy a nevedela sa presnejšie k tomuto obdobiu ústnych
výziev vyjadriť (str. 23 zápisnice zo dňa 16.09.2021 na č.l. 81). Svedok L. ako zástupca predchodcu
žalobcu uviedol, že bol vyzývaný na prevzatie týchto nejakých zásobníkov nachádzajúcich sa na dvore

niekedy začiatkom roku 2020. Svedok S. poprel tvrdenia žalovaného, že by bol ústne na prevzatie
týchto zásobníkov vyzývaný. Z uvedených výpovedí obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že
žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o ústnych výzvach na prevzatie zásobníkov nachádzajúcich sa na
dvore žalovaného v termíne od 26.07.2019 do 30.09.2019. Svedkyňa A. tento termín nepotvrdila, svedok
S. uviedol termín neskorší, a to až začiatkom roku 2020, a preto preukázanie tvrdenia žalovaného (a

vyjadrenia jeho zástupcu p. W.) o takejto ústnej výzve vykonanej do 30.09.2019 na prevzatie zásobníkov
nachádzajúcich sa na dvore žalovaného z obsahu spisu nevyplýva.76. Je pritom podstatné zdôrazniť, že pre posúdenie nároku žalobcu by mal význam len dôkaz
preukazujúci vykonanie žalovaným tvrdenej výzvy v termíne do 30.09.2019. Márnym uplynutím
termínu 30.09.2019, t.j. bez preukázania vykonania výzvy do tohto dátumu na prevzatie zásobníkov

nachádzajúcich sa na dvore žalovaného, došlo k zmene záväzku žalovaného z odovzdania zásobníkov
na povinnosť zaplatenia dohodnutej sumy za každý neodovzdaný zásobník. Vyjadrenie svedka L.
o výzve na prevzatie zásobníkov z dvora žalovaného zo začiatku roku 2020 je preto irelevantné.
Tiež písomné výzvy žalovaného z februára 2020 a následne z 21.04.2020 a 18.08.2021 na prevzatie
zásobníkov nachádzajúcich sa na dvore žalovaného sú irelevantné nemajúce vplyv na nárok žalobcu,

pretože sa jedná o úkony realizované žalovaným po dohodnutom termíne odovzdania, t. j. po dátume
30.09.2019 a tieto nemajú vplyv na vznik povinností žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú sumu
700,- Eur za každý neodovzdaný zásobník, pretože k týmto výzvam došlo až po dohodnutom termíne
na ich odovzdanie a už po vzniku nároku žalobcu na peňažné plnenie.

77. Odvolací súd zdôrazňuje, že otázkou odovzdania zásobníkov nachádzajúcich sa na dvore

žalovaného sa zaoberal nad rámec súdom prvej inštancie správne zisteného skutkového stavu o
predmete odovzdania 20 ks zásobníkov umiestnených u zákazníkov žalovaného a z toho vyplývajúceho
správneho záveru o nepreukázaní ich odovzdania spôsobom dohodnutým v čl. VIII. zmluvy do
dohodnutého termínu 30.09.2019. Zásobníky nachádzajúce sa na dvore žalovaného preto neboli
relevantné na posúdenie nároku žalobcu, tak ako to uviedol okresný súd, keď dospel k správnemu

skutkovému vyhodnoteniu, že predmetom odovzdania malo byť 20 ks zásobníkov už umiestnených u
zákazníkov žalovaného.

78. Predmetom tohto konania bolo uplatnenie nároku žalobcu na základe jeho tvrdenia o nesplnení
povinnosti žalovaného podľa článkov VIII. bod 1 - 3 zmluvy odovzdať 20 ks zásobníkov do

30.09.2019. Odovzdanie mohlo byť realizované fakticky alebo predložením kumulatívne dohodnutých
dokladov. Keďže okresný súd správne vyhodnotil, že sa malo jednať o zásobníky umiestnené u
zákazníkov žalovaného, žiaden dohodnutý spôsob odovzdania (faktické alebo odovzdaním príslušnej
dokumentácie) v termíne od 26.07.2019 do 30.09.2019 v konaní žalovaný nepreukázal. Žalovaný teda
nepreukázal jeho tvrdenia o tom, že v dohodnutom termíne si akýmkoľvek spôsobom splnil povinnosť,

na ktorú sa zaviazal v článku VIII. ods. 1 a 2 zmluvy.

79. Nad rámec uvedeného odvolací súd udáva, že aj v prípade, ak by predmetom odovzdania mali byť aj
zásobníky nachádzajúce sa na dvore žalovaného, čo okresný súd správne vyhodnotil ako nepreukázané
tvrdenia žalovaného, ani v takom prípade žalovaný nepreukázal ich odovzdanie spôsobom dohodnutým

v čl. VIII. ods. 2 zmluvy v dohodnutom termíne do 30.09.2019 a ani vykonanie výziev (ústnych,
písomných) žalovaného voči predchodcovi žalobcu na ich prevzatie v období od 26.07.2019 do
30.09.2019, t.j. prípadné omeškanie predchodcu žalobcu, čím by sa žalovaný mohol zbaviť povinnosti
plniť pre omeškanie veriteľa.

80. Ako to správne už uviedol súd prvej inštancie podstatnou otázkou v tomto konaní bolo preukázať,
či žalovaný v termíne od 26.07.2019 do 30.09.2019 splnil spôsobom dohodnutým v článku VIII. bod
2 zmluvy svoju povinnosť odovzdať žalovanému 20 ks zásobníkov. Ako správne konštatoval okresný
súd, žalovaný toto svoje tvrdenie, t. j. svoju procesnú obranu o odovzdaní 20 ks zásobníkov, či už
faktickým odovzdaním alebo predložením príslušnej dokumentácie, nepreukázal. Okresný súd preto

postupoval správne, keď priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 14.000,- Eur z
dôvodu nepreukázania odovzdania 20 ks zásobníkov dohodnutým spôsobom podľa článku VIII. bod 2
zmluvy v termíne do 30.09.2019.

81. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu neodovzdania 1 ks zásobníka

nachádzajúceho sa u odberateľa pána Kabinu do 30.09.2019 okresný súd postupoval správne, keď
dospelkzáveru,žežalovanýsinesplnilpovinnosťodovzdaťtento1kszásobníka,resp.dokladovknemu
za obdobie od októbra 2019 do mája 2020, za ktoré obdobie vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu
celkovo vo výške 8 x 200,- Eur, t.j. v sume 1.600,- Eur. Zo znenia článku VIII. bod 4 zmluvy vyplýva,
že žalovaný sa zaviazal odovzdať do 30.09.2019 príslušné doklady k tomuto zásobníku, a to passport,

revízne záznamy a potvrdenia zákazníka pána I., že je držiteľom tohto zásobníka a že berie na vedomie
a rešpektuje vlastnícke právo klienta. Pri nesplnení tejto povinnosti podľa článku VIII. bod 4 zmluvy sa
žalovaný zaviazal zaplatiť predchodcovi žalobcu pokutu 200,- Eur za každý mesiac omeškania.82. Okresný súd správne konštatoval, že v konaní bol predložený doklad preukazujúci odovzdanie jednej
časti dohodnutých dokladov, a to passportu, avšak z dokazovania vyplynulo, že k tomuto odovzdaniu
došlo po dohodnutej lehote plnenia, t. j. po 30.09.2019 a to až v júni a júli 2020 (svedecká výpoveď

p. I.). Okresný súd správne konštatoval, že ďalšie dohodnuté doklady, a to revízna správa a ani
prehlásenie zákazníka p. Kabinu o tom, že rešpektuje vlastnícke právo predchodcu žalobcu, predložené
neboli. Okresný súd správne vyhodnotil dohodu o splnení podmienok do 30.09.2019, t. j. do tohto
dátumu vznikla žalovanému povinnosť odovzdať žalobcovi passport, revíznu správu a prehlásenie o
rešpektovaní vlastníckeho práva predchodcu žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že do 30.09.2019

všetky uvedené doklady, na odovzdanie ktorých sa žalovaný zaviazal, boli predložené predchodcovi
žalobcu, čím okresný súd správne konštatoval vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej
žalobcom v období od októbra 2019 do mája 2020, celkovo vo výške 1.600,- Eur. Protokol o prevzatí
passportu, bol odovzdaný neskôr, t. j. až v období jún a júl 2020, čo sporné nebolo, ktorá skutočnosť
nemohla konvalidovať porušenie povinnosti žalovaného odovzdať dohodnuté doklady do 30.09.2019 so
zdôraznením, že zostávajúce dva doklady, t.j. potvrdenie o rešpektovaní vlastníckeho práva a revízna

správa predložené neboli. Ani preukázané oneskorené odovzdanie passportu, bez odovzdania ďalších
dokladov, preto nemá vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu za obdobie október 2019
až máj 2020 počas ktorého bol žalovaný v omeškaní so splnením povinnosti za porušenie ktorej bola
dohodnutá zmluvná pokuta.

83. Irelevantné bolo tvrdenie žalovaného, že revíznu správu predložiť nemohol, pretože inštaláciu tohto
zásobníkaužrealizovalžalobca,resp.jehopredchodca.Vodvolanížalovanýtvrdil,žetentozásobníklen
odviezoldoareálup.I.ainštaláciabolapravdepodobnezabezpečovanáprávnympredchodcomžalobcu.
K tvrdeniu o inštalovaní tohto zásobníka právnym predchodcom žalobcu žiadne dôkazy predložené
neboli. Naopak v danom prípade bolo relevantné len posúdenie znenia čl. VIII. bod 4 a 5 zmluvy.

Žalovaný sa zaviazal na konkrétne predloženie dokladov v určenom termíne, ktorých odovzdanie
predchodcovi žalobcu nepreukázal. Okresný súd preto postupoval správne, keď zaviazal žalovaného aj
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.600,- Eur.

84. Okresný súd správne rozlíšil povinnosti, na ktoré sa zaviazal žalovaný v článku VIII. v bodoch 1

- 5 a to tak, že v časti VIII. bod 3 zmluvy sa jedná o peňažné plnenie nahradzujúce odovzdanie 20
ks zásobníkov a v časti VIII. bod 5 zmluvy sa jedná o dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré obsahuje
všetky náležitosti jej platného dojednania a zároveň v konaní nebolo preukázané splnenie povinnosti
žalovaného v dohodnutom termíne.

85. Odvolací súd neprihliadol ani na tvrdenia žalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal so
stanoviskom revízneho technika, že revízne správy je možné predložiť len na zariadenia, ktoré
sú v prevádzke. Toto tvrdenie a prípadný výsluch navrhovaného svedka je vo vzťahu k predmetu
sporu irelevantné. Predmetom konania je preukázanie odovzdania alebo neodovzdania zásobníkov
dohodnutým spôsobom. Pretože okresný súd správne uviedol, že predmetom odovzdania mali byť

zásobníky umiestnené u zákazníkov, je táto námietka irelevantná a nadbytočná. Navyše, ako už bolo
uvedené,pokiaľbyajpredmetomodovzdaniamalibyťzásobníkynachádzajúcesanadvorežalovaného,
čo okresný súd správne posúdil ako nepreukázané tvrdenie, nebola by táto námietka relevantná,
pretože ako už bolo uvedené nárok žalobcu nebol uplatnený z dôvodu nepredloženia revíznych správ
k zásobníkom nachádzajúcimi sa na dvore žalovaného, ale z dôvodu neodovzdania zásobníkov ani

jedným z dohodnutých spôsobov, pričom podľa čl. VIII. bod 2 zmluvy sa žalovaný nezaviazal na
predloženie revíznych správ k zásobníkom nachádzajúcimi sa na dvore žalovaného a žalobca si z tohto
dôvodu nárok ani neuplatnil. Aj keby predmetom odovzdania mali byť zásobníky na dvore žalovaného,
žalovaný nepreukázal, že v dohodnutom termíne od 26.07.2019 do 30.09.2019 márne vyzýval (ústne,
písomne) predchodcu žalobcu na ich prevzatie a potom preukazovanie, či k týmto zásobníkom mala

alebo nemala byť predložená revízna správa je irelevantné. Z toho istého dôvodu je irelevantná aj
námietka žalovaného v odvolaní o tom, že okresný súd sa nevysporiadal s otázkou nepredloženia
passportov k zásobníkom nachádzajúcimi sa na dvore žalovaného.

86. Tvrdenie žalovaného, ktorý uvádzal, že predchodca žalobcu mal k dispozícii passporty k jednotlivým

zásobníkom, keďže spolu zdieľali kanceláriu okresný súd správne vyhodnotil ako irelevantné, pretože
žalovaný sa zaviazal na odovzdanie zásobníkov alebo dokladov a nie na umožnenie nakladať s nimi.
Tvrdenie žalovaného o tom, že tieto doklady boli v spoločných priestoroch a po opustení priestorov
zo strany Gas Logistics a.s. sa tam nenachádzali, nepreukazuje splnenie povinnosti žalovanéhopodľa článku VIII. zmluvy. Treba zdôrazniť, že žalovaný sa zaviazal na konkrétne povinnosti a ubrániť
sa uplatnenému nároku mohol len tým, že by preukázal splnenie povinností, na ktoré sa zaviazal
dohodnutým spôsobom v dohodnutom termíne. Ako už bolo uvedené k preukázaniu splnenia povinností,

na ktoré sa žalovaný zaviazal, nedošlo.

87. Odvolací súd neprihliadol ani na tvrdenia žalovaného o tom, že postúpenie pohľadávky od
predchodcu žalobcu na žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na personálne a majetkové
prepojenie postupcu a postupníka a nemožnosť zápočtu pohľadávok medzi žalovaným a predchodcom

žalobcu. Odvolací súd na toto tvrdenie žalovaného neprihliadol, pretože nemožnosť zápočtu a ani
samotná skutočnosť personálneho a majetkového prepojenia postupníka a postupcu sama o sebe
nepreukazuje konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s poctivým obchodným stykom.

88. Právne irelevantné je aj opakované tvrdenie žalovaného o neuhradení celej kúpnej ceny zo
strany právneho predchodcu žalobcu. Táto skutočnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu voči

žalovanému nemá v predmetnom konaní žiaden vplyv.

89. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že nie je zrejmé, aký bude osud 20 zásobníkov, pokiaľ malo
nastať alternatívne plnenie vo forme zaplatenia sumy 700,- Eur za každý zásobník neodovzdaný do
30.09.2019, odvolací súd konštatuje, že uvedená otázka nie je predmetom tohto konania. Predmetom

konania je nárok žalobcu vyplývajúci z márneho uplynutia dohodnutej lehoty, v rámci ktorej žalovaný
nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, ktorého dôsledkom bol vznik povinnosti žalovaného na zaplatenie
celkovej sumy 14.000,- Eur.

90. Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalovaného v odvolaní, že okresný súd nevykonal

opakovaný výsluch svedkyne B. A., keď vykonaním jej konfrontácie a svedka L. mohol hodnoverne
zistiť skutkový stav. Okresný súd správne dospel k záveru, že ním zistený skutkový stav je dostatočný
na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu a odvolací súd sa s takýmto záverom stotožňuje.
Výpovede svedkyne A. a svedka L. ktorí obidvaja uviedli svoje vyjadrenia vo vzťahu ku prípadnému
odovzdaniu alebo neodovzdaniu zásobníkov nachádzajúcich sa na dvore žalovaného, ako aj k ďalším

skutkovým okolnostiam, sú podľa odvolacieho súdu dostatočné na to, aby okresný súd správne
rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé výhrada žalovaného v
odvolaní, ktorý vytýkal okresnému súdu, že nevyhodnotil výpoveď svedkyne A.. Výpoveď tejto svedkyne
okresný súd podrobne uviedol vo svojom rozhodnutí. Ako bolo už uvedené, okresný súd založil
správne svoje rozhodnutie o vyhovení nároku na aplikácii článku VIII. ods. 1 až 5 zmluvy a správne

vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o splnení povinnosti odovzdania zásobníkov
dohodnutým spôsobom do 30.09.2019. Tiež správne postupoval, keď nevykonal výsluch svedka P. a S.
s odôvodnením, že sa jedná o irelevantné skutočnosti z dôkazného hľadiska.

91. Okresný súd správne priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho

po dni splatnosti nároku na zaplatenie sumy 14.000,- Eur, ktorá suma bola splatná do 31.12.2019, t. j.
od 01.01.2020 až do zaplatenia. Okresný súd správne priznal žalobcovi voči žalovanému aj náhradu
paušálnych výdavkov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

92. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v prvej

výrokovej vete ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

93. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. napadol aj tretiu
výrokovú vetu o náhrade trov konania, ktorou priznal okresný súd žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 97,55%. Predmetom celého uplatneného nároku žalobcu voči

žalovanému bola suma 15.840,- Eur (15.800,-Eur a paušálna náhrada 40,-Eur). Žalobcovi bol priznaný
nárok vo výške 15.640,- Eur a neúspešný bol v rozsahu 200,- Eur, v ktorej časti v druhej výrokovej
vete okresný súd žalobu zamietol. Neúspech žalobcu v konaní predstavuje 1,26% a jeho úspech
predstavuje 98,74 %. Po odpočítaní jeho neúspechu vo výške 1,26% od úspechu vo výške 98,74%
potom predstavuje pomer úspešnosti žalobcu 97,48%. Žalobcovi bol však napadnutým rozhodnutím v

tretej výrokovej vete priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,55%. Keďže žalovaný podal
odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj voči výroku o náhrade trov konania
a pretože výrok o trovách konania je závislým výrokom od prvej a druhej výrokovej vety z ktorých
vyplýva pomer úspechu žalobcu v konaní, odvolací súd zmenil v zmysle § 388 CSP tretiu výrokovúvetu napadnutého rozhodnutia, pretože úspechu žalobcu v prvoinštančnom konaní zodpovedá pomer
97,48%.

94. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu
v celom rozsahu, keď v odvolaní citoval všetky tri výroky napadnutého rozhodnutia, vrátane druhej
výrokovej vety o čiastočnom zamietnutí a v odvolaní uviedol, že dôvodom jeho podania je skutočnosť, že
„žalovaný s Rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí“. Odvolací súd preto považoval žalovaným podané
odvolania voči napadnutému rozhodnutiu za odvolanie podané voči napadnutému rozhodnutiu v celom

rozsahu, t. j. vrátane jeho druhej výrokovej vety. V zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať strana v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Druhou výrokovou vetou okresný súd v časti o zaplatenie
200,- Eur žalobu zamietol, t. j. v tejto časti ide o rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu, ktorý
odvolanie voči tejto zamietajúcej časti nepodal. Jedná sa teda o rozhodnutie v prospech žalovaného
(zamietnutie časti uplatneného nároku vo výške 200,- Eur), voči ktorej výrokovej vete žalovaný nie je
oprávnený podať odvolanie podľa § 359 CSP. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného proti druhej

výrokovej vete napadnutého rozhodnutia odmietol v zmysle § 386 písm. b) CSP.

95. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením
§ 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP a pretože žalobca bol v odvolacom konaní vo veci samej
úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v

rozsahu 100%.

96. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).