Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721011630
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6721011630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a

sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Petra Kvietka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.
marca 2022, v trestnej veci obžalovaného J. F., stíhaného pre zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/174/2021 zo dňa 26.01.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen
sp. Zn. 3T/174/2021 zo dňa 26.01.2022 vo výroku o vine v bode 1) a celý výrok o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznáva obžalovaného J. F. nar. XX.XX.XXXX v L., vinným

v bode 1) napadnutého rozsudku na tom istom skutkovom základe, ako je uvedený v rozsudku

zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,

pretože

bez povolenia prechovával hromadnú účinnú zbraň.

Za to sa odsudzuje podľa § 295 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4 Tr. zák.,
§ 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 , § 49 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú n e z m e n e n é .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/174/2021 zo dňa 26.01.2022 bol obžalovaný J. F. uznaný
vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm.
b) Tr. zák. a z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák., a to
za skutky, ktorých sa dopustil tak, že

1) od presne nezistenej doby dňa XX.XX.XXXX do XX.XX h dňa XX.XX.XXXX, v O., časť J., v
blízkosti rodinného domu s popisným číslom XXX, vedľa oporného kamenného múru pri miestnej
komunikácii, si bez povolenia zadovážil a následne bez povolenia prechovával útočný ručný reakčný
granát, iniciovaný pri dopade, vzor XX, československej výroby, pochádzajúci z obdobia II. svetovejvojny, s dopravnou poistkou, vrhovou poistkou a plombou, ktorého hmotnosť (cca XXX g) vykazuje
znaky kompletného ostrého granátu, nezisteného výrobného čísla i napriek tomu, že uvedená výbušnina
podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona č.

XX/XXXX Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii v platnom znení, pričom uvedený granát
bol zaistený pri vykonávaní obhliadky miesta činu dňa XX. XX. XXXX pri stĺpe verejného osvetlenia oproti
rodinného domu v obci O., časť J. č. XXX,

X) dňa XX.XX.XXXX v čase medzi XX.XX h až XX.XX h v O., časť J., na miestnej asfaltovej komunikácii,

v blízkosti rodinného domu č. XXX nerešpektoval pokyny a výzvy dávané hliadkou OO PZ O. v zložení
veliteľ hliadky nstržm. P. O. a člen hliadky ppráp. P. O. a v úmysle pôsobiť na výkon právomoci
verejného činiteľa pri tom ako v ruke držal útočný ručný reakčný granát, iniciovaný pri dopade vzor
XX, československej výroby, pochádzajúci z obdobia II. svetovej vojny, ktorého hmotnosť (cca XXX g)
vykazuje znaky kompletného ostrého granátu, sa týmto členom hliadky vyhrážal slovami: „zahryznem
do toho granátu a odjebem to tu všetko", na čo začali príslušníci hliadky OO PZ O. spoločne ustupovať

a prešli za služobné vozidlo, počas toho ho opakovane slovne vyzývali, že má ostať stáť a má granát
položiť na zem, čo on nerešpektoval a naďalej ku nim pristupoval so slovami: „odpálim to, nemám čo
stratiť", čím takto svojim konaním pôsobil na výkon právomoci verejného činiteľa a vzbudil u členov
hliadky nstržm. P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. O. XXXX, O. a ppráp. P. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. V. XXXX, O., obavu o ich život a zdravie.

Za toto konanie ho H. súd I. odsúdil podľa § 295 ods . 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods.
4, § 39 ods. 2 písm. c), § 41 ods. 1,2, § 49 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky
nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. a), d) Tr.

zák. súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré podľa § 74
ods. 2 Tr. zák. potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel.
Proti tomuto rozsudku cestou svojej obhajkyne podal ako osoba na to oprávnená v zákonom stanovenej
lehote odolanie obžalovaný J. F..
V prvom rade v dôvodoch odvolania obžalovaný napádal právnu kvalifikáciu skutkov. Podľa jeho názoru

pri posudzovaní každého prípadu je potrebné postupovať výlučne podľa zákonom stanovených zásad
trestného konania a ukladania trestov. Už podľa názoru obhajoby v uznesení o vznesení obvinenia
skutočnosti v tomto uznesení uvedené nezodpovedajú pravde, sú nesprávne právne kvalifikované a
taktiež nezodpovedajú skutkovému stavu. Podľa názoru obhajoby a obžalovaného nedošlo k naplneniu
znakov skutkovej podstaty trestného činu tak, ako ani pri trestnom čine nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami a taktiež ani pri trestnom čine útoku na verejného činiteľa. Je zrejmý
nesúlad vo výroku v bode 1) napadnutého rozhodnutia a právnej kvalifikácie, kde sa uvádza, že
mal bez povolenia prechovávať ručný granát, pričom z dikcie zákona, ako mu bolo kladené za vinu,
je zrejmé, že mal hromadiť výbušniny. V tomto smere preto obhajoba aj namieta kvalifikovanie
skutku v bode 1) ako hromadenie výbušniny, pretože pod pojmom hromadenie sa rozumie postupné

zadovažovanie si určených vecí a ich následné prechovávanie, pričom aj jedna účinná zbraň dokáže
vyvolať rovnaké účinky ako viacero strelných zbraní. Preto súd kvalifikoval konanie obžalovaného
ako hromadenie výbušniny, aj keď sa jednalo len o jeden granát. Táto argumentácia však neobstojí a
postupným hromadením sa rozumie postupne zadováženie určených vecí a ich následné prechovávanie
a nemôže sa ním rozumieť jednorazové nájdenie jedného kusu granátu. Preto podľa názoru obhajoby

k uvedenému hromadeniu v danom prípade nedošlo.
Pokiaľ ide o trestný čin útoku na verejného činiteľa, aj tu podľa názoru obhajoby ide o nesprávnu
právnu kvalifikáciu, keďže popísaným konaním nemohlo dôjsť k naplneniu základnej skutkovej podstaty
trestného činu, pretože na účely skutku nie podľa názoru obhajoby dostatočne preukázané, že by
sa obžalovaný vyhrážal usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej ujmy, a tak mal

pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Naviac k incidentu vôbec nemuselo dôjsť, v súvislosti
s vykonávaním právomoci verejného činiteľa, teda nie je dostatočným spôsobom preukázané, že by ku
skutku skutočne aj došlo. Tak ako to uvádzali aj policajti ako poškodení, jednalo sa skôr o nadávky
obžalovaného adresované všeobecne, pričom uvedené formulácie ani podľa skutkovej vety neboli
adresované priamo policajtom.

Z uvedeného dôvodu je preto podľa obhajoby potrebné dôsledne zvážiť, či konaním obžalovaného
boli naplnené znaky obidvoch trestných činov, ktoré sú mu kladené za vinu. Obhajoba je toho názoru,
že popis skutkov, ako sú uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku nezodpovedá skutočnosti,
ako došlo k naplneniu skutkových podstát trestných činov, a preto je potrebné podľa názoru obhajobykonštatovať, že došlo k porušeniu zákona v neprospech obžalovaného. Následne je potom potrebné
poukázať aj na použitie zásady „in dubiou pro reo“, všetky zistené pochybnosti je potrebné zohľadniť
v prospech obžalovaného a keďže prvostupňový súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s

konkrétnymi námietkami a argumentami obhajoby, je prvostupňový rozsudok nesprávny.
Zuvedenéhodôvodupretoobžalovanýspolusobhajcomvodvolanínavrhli,abybolnapadnutýrozsudok
Okresného súdu Zvolen zrušený a vec bola vrátená tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie,
prípadne, aby odvolací súd sám zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci vykonal verejné

zasadnutie, kde bol riadne eskortou predvedený obžalovaný, bol prítomný jeho obhajca ako aj krajský
prokurátor.
V konečných návrhoch potom obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov
odvolania, v podrobnostiach na ne odkazuje a žiada, aby bol napadnutý rozsudok krajským súdom
zrušený a buď bola vec vrátená Okresnému súdu Zvolen na nové konanie a rozhodnutie alebo
alternatívne, aby krajský súd rozhodol vo veci sám tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Krajský prokurátor vo svojom konečnom návrhu uviedol, že na rozdiel od obhajoby považuje napadnutý
rozsudok vo všetkých výrokoch za správny a zákonný, a preto navrhuje odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný J. F. vo svojom konečnom návrhu uviedol, že zlodejky ho prišli okrádať, policajti
nezasahovali, granát našiel náhodou v potoku, nebol mu treba, a preto sa on vôbec necíti byť vinný z

predmetnej trestnej činnosti.
Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 T.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného J. F. je čiastočne dôvodné, a to jednak vo výroku o uznaní viny v bode 1)
rozsudku, ako aj vo výroku, ktorým mu bol ukladaný trest odňatia slobody.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil síce, že súd prvého stupňa vykonal na hlavných
pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu
umožnili spravodlivé rozhodnutie, aj ich jednotlivo vyhodnotil v súhrne správne v zmysle ust. § 2 ods.
10, resp. 12 Tr. por., avšak nesprávne uzavrel výroky o vine v bode 1) rozsudku, ako aj celý výrok o
uloženom treste u obžalovaného J. F..

V prvom rade je potrebné poukázať na odvolanie obhajoby v súvislosti s právnou kvalifikáciou konania
obžalovaného pod bodom 1) rozsudku. V tomto smere sa aj krajský súd v celom rozsahu stotožňuje
s argumentáciou obhajoby, že nie je možné toto konanie, ktoré je síce popísané v bode 1) rozsudku
správne, ale je kvalifikované v tomto rozsudku ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia sa totiž tohto trestného činu

dopustí ten, kto bez povolenia hromadí výbušniny.
Už z komentára k Trestnému zákonu je zrejmé, že pod pojmom hromadenie je treba rozumieť postupné
zadovažovanie strelných zbraní, streliva, spolu s ďalším ich prechovávaním.
Samotný obžalovaný, a ani obžaloba mu to nekládla tak za vinu, uviedol, že našiel jeden kus
granátu v potoku, ktorý mal uložený niekde pod skalou za plotom pri svojom rodinnom dome. Takéto

konanie obžalovaného nie je možné kvalifikovať ako hromadenie výbušniny, pretože on si postupne
nezadovažoval ďalšie strelné zbrane ani výbušniny.
Konanie obžalovaného J. F. tým, že našiel v potoku ručný granát, a tento si ponechal a týmto sa mal
následne vyhrážať príslušníkom polície, je potrebné kvalifikovať práveže podľa ust. § 295 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., teda, že prechovával pre seba hromadne účinnú zbraň, keďže granát nachádzajúci sa v

potoku našiel a neodovzdal ho polícii, resp. tento nález polícii neoznámil, ale ho mal u seba, teda ho
prechovával, a tak ako je to zrejmé zo znaleckého posudku založeného v trestnom spise na tento ručný
granát, išlo o ručný granát, ktorý síce už bol nefunkčný, ale obsah tohto granátu, výbušná zložka bola
účinná a pre prípad výbuchu ho bolo možné iniciovať iným spôsobom ako pôvodne bol určený, teda
hodom alebo napríklad ohňom.

V tomto smere preto krajský súd dal v celom rozsahu za pravdu argumentácii obhajoby o nesprávnosti
právnej kvalifikácii konania obžalovaného, avšak keďže totožnosť skutku bola zachovaná a samotná
právna kvalifikácia konania obžalovaného, či už podľa § 295 ods. 1 písm. a), alebo § 295 ods. 1
písm. b) Tr. zák. je stále rovnaká a ide o zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami,
takáto skutočnosť fakticky na postavenie obžalovaného v konaní nemala zásadný význam, len išlo o

správne právne posúdenie konania obžalovaného.
V tomto smere preto musel krajský súd prvostupňový rozsudok korigovať a túto zrejmú nesprávnosť
kvalifikácie konania aj svojím rozsudkom napravil.V ďalšej časti, kde obhajoba namietala spáchanie trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 324
ods. 1písm.a),ods.2Tr.zák.protipoškodeným,takakojetouvedenévbode2)napadnutéhorozsudku,
tak s touto právnou kvalifikáciou sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil aj s popisom skutku tak, ako je

uvedený v napadnutom rozsudku. Je nepochybné, že príslušníci polície nemali možnosť vedieť, v akom
stave sa predmetný granát nachádza, nemohli vedieť, či je funkčný aj samotným odhodením, alebo len
iniciovaním výbuchu ohňom, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku, obavu z konania obžalovanéo
mali, keďže ten sa im verbálne a aj naznačovaným pohybom rukou vyhrážal použitím granátu a preto
napriek tomu, že ho vyzývali, aby od tohto konania upustil, sa proti ním obžalovaný trestnej činnosti

dopustil.
V tomto smere nemohol krajský súd uznať argumentáciu obhajoby, že ani toto konanie obžalovaného
nie je trestným činom. Je však nepochybné, a to malo odraz aj vo výroku o uloženom treste, že v
podstate príslušníci polície boli na miesto činu privolaní bývalou manželkou obžalovaného, ktorá sa
obávala nejakých výtržností zo strany obžalovaného proti nej a fakticky po tom, čo ona aj s dcérou už
z miesta činu odišli, ich pobyt na tomto mieste bol irelevantný a neadekvátny, keďže obžalovaný sa

fakticky žiadneho protiprávneho konania v tom čase, keď tam oni prišli, nedopúšťal a teda z ich strany
došlo k akémusi nepriamemu vyprovokovaniu obžalovaného k tomu, aby sa voči nim začal dopúšťať
tej trestnej činnosti, ktorej sa potom následne dopustil tak, ako je popísaná v bode 2) rozsudku, avšak
nie je možné konštatovať, že by oni sami boli spúšťačom alebo provokátormi toho, aby sa obžalovaný
k nim tak správal. Toto správanie obžalovaného je neospravedlniteľné a preto aj krajský súd právnu

kvalifikáciu tohto konania obžalovaného proti nim v bode 2) rozsudku považoval za správnu a zákonnú.
Pokiaľ však ide o uložený trest, tak tu je potrebné uviesť, že naozaj trest, ktorý bol obžalovanému
prvostupňovým súdom uložený, a to síce na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
pri trestnom čine nedovoleného ozbrojovania podľa § 295 ods. 1 Tr. zák., a to 3 roky, sa javí byť aj
krajskémusúduprávevzhľadomnavšetkyokolnostiprípaduakoajpríčinu,prektorúkspáchaniutrestnej

činnosti došlo, ako neprimerane prísny. Podľa názoru krajského súdu v osobe obžalovaného nejde o
tak narušeného páchateľa, aby mu musel byť ukladaný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej
trestnej sadzbe, ale je možné na jeho nápravu a prevýchovu pôsobiť aj trestnom kratším a preto krajský
súd aplikoval pri ukladaní trestu u obžalovaného postup podľa § 39 Tr. zák., keďže mal za to, že
samotné okolnosti prípadu, ako aj pomery páchateľa, sú spôsobilé privodiť, aby aj trest kratšieho trvania

postačoval na nápravu a prevýchovu obžalovaného.
Z týchto dôvodov potom krajský súd reparoval prvostupňový rozsudok aj vo výroku o uloženom treste
a rozhodujúc sám obžalovanému J. F. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody len vo výmere X
roka, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v
posledných XX-ich rokoch ešte vo výkone trestu odňatia slobody nebol, pričom takýto trest považuje

krajský súd za dostatočný.
Podrobnosti, prečo takto krajský súd rozhodol, sú uvedené aj vo výroku tohto rozsudku a krajský súd
toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.