Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620203383
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6620203383.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: 1./ E. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: K. XXX/X, XXX XX P., t. č. bytom: N. XXX, C.O. F., T. a 2./ D. S. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: N. XXX, C.O. F., T., obaja zast.: JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka, so sídlom: Ul. Dr. Herza
26, 984 01 Lučenec proti žalovanému: P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. XXX/X, XXX XX P., zast.:
JUDr. Ján Marčok, advokát, so sídlom: M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec, o uloženie povinnosti strpieť

realizáciu stavby „Rekonštrukcia rodinného domu v P.", takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote
troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov
konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručenou tunajšiemu súdu dňa
04.08.2020 domáhali od žalovaného povinnosti strpieť realizáciu stavby „Rekonštrukcia rodinného

domu P.“, realizovanú v súlade s projektom stavby pre dodatočné stavebné povolenie vypracovaným
Ing. G. C., S. C., IČO: XX XXX XXX, I. 6, XXX XX V., ktorú realizujú žalobcovia na rodinnom
dome č. súpisné XXX nachádzajúcom sa v k. ú. P., na pozemku C KN parcela č. XXX/
X, zapísanom na LV č. XX pre k. ú. P.. Zároveň navrhli náhradu ich trov konania žalovaným v rozsahu
100 %.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 26.08.2015 vydala Obec P. ako príslušný stavebný úrad pod č.
k. XX/XXXX/AX - To stavebné povolenie pre žalobcov ako stavebníkov a podielových spoluvlastníkov
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. P., zapísaných na LV č. XX ako rodinný dom, číslo súpisné
XXX, na pozemku C KN parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a záhrada o výmere 550 m2 na stavbu -
„Rekonštrukcia rodinného domu v P.“, K. č. XXX/X, XXX XX P., na základe ktorého stavebného povolenia
začali žalobcovia realizovať rekonštrukciu rodinného domu na Ul. K.. XXX/X v P. na pozemku C KN
parcela číslo XXX/X v k. ú. P.. Uvedené stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2015.

Rozhodnutím Obce P. zo dňa 14.08.2018 č. k. XXXX/XXXXX - To boli s okamžitou platnosťou zastavené
všetky stavebné práce na rekonštrukcii uvedeného rodinného domu, a to z toho dôvodu, že dňa
25.07.2018 podal na stavebný úrad žalovaný ako vlastník susednej nehnuteľnosti, a to pozemkov C KN
parcela číslo XXX/X a XXX/X podnet na dodržiavanie stavebného povolenia citovaného v bode 1 tejto
žaloby. Na základe uvedeného podnetu bolo zvolané dňa 14.08.2018 miestne šetrenie, na ktorom bolo
zistené, že žalobcovia realizujú stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením č. XX/XXXX/AX - To

zo dňa 26.08.2015, a to navýšením pôvodných múrov o cca. 1,15 metra, zmenením pôdorysného tvaru
prístavby k rodinnému domu a vytvorením schodištia do podkrovia a následným vytvorením obytného
podkrovia.Dňa 14.01.2019 vydala Obec P. pod č. XXXX/XXXXX - To rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby,
na základe ktorého rozhodnutia Obec P. povolila žalobcom realizovať rekonštrukciu rodinného domu
na C KN parcela číslo XXX/X v k. ú. P. podľa projektu dodatočného povolenia stavby, ktorý riešil

zmenu dispozície časti pôvodného rodinného domu, vytvorenie druhého nadzemného podlažia, zmenu
prístavby k existujúcemu rodinnému domu a zmenu ukončenia strechy k susednému pozemku
C KN parcela číslo XXX/X v k. ú. P..
Proti rozhodnutiu Obce P. č. XXXX/XXXXX - To zo dňa 14.01.2019 podal žalovaný odvolanie, ktorým
namietal zvýšenie stavby žalobcov, ktoré by malo podľa jeho názoru za následok zatieňovanie jeho

pozemku, ďalej poukázal na to, že roh stavby žalobcov je na hranici s obecným pozemkom, a teda
strecha domu žalobcov, jeho prípadné oplotenie a zateplenie už narúša uličnú čiaru. Žalobcovia k
žiadosti o dodatočné povolenie stavby pripojili aj projektovú dokumentáciu vypracovanú Ing. G. C. - S.
C., I. 6, V., statický posudok Ing. I. Y. a riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracované Ing.
C. C., z ktorých vyplýva, že výška strechy oproti pôvodnému právoplatnému stavebnému povoleniu z
roku 2015 sa vôbec nezmenila a ostala vo výške 5,8 metra. Navýšené múry slúžia len na vytvorenie

obytného podkrovia, pričom celková výška stavby zostala nezmenená. Podľa projektovej dokumentácie
a statického posudku sa zmenil len sklon strechy, pričom táto okolnosť nemá nijaký vplyv na tienenie
pozemku oproti pôvodnému stavebnému povoleniu z roku 2015. Takisto z predložených
dokladov vyplynulo, že stavba sporného rodinného domu sa nachádza výlučne na pozemku žalobcov C
KN parcela číslo XXX/X. v k. ú. P. a žiadnou svojou časťou nepresahuje susedný pozemok C KN parcela

číslo XXX/X v k. ú. P. vo vlastníctve žalovaného. Na základe uvedených skutočností Okresný úrad J. J.
rozhodnutím č. OU-BB-M zo dňa 26.03.2019 rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že
toto zamietol a potvrdil rozhodnutie Obce P. č. XXXX/XXXXX - To zo dňa 14.01.2019, a toto nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.04.2019.
ProtirozhodnutiuOkresnéhoúraduBanskáBystricač.OU-BB-Mzodňa26.03.2019podalaprokurátorka

Krajskej prokuratúry v J. J. dňa 05.06.2019 pod č. Kd XX/XX/XXXX-X protest prokurátora, v ktorom
okrem iného uviedla, že stavebný úrad sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal s námietkou
žalovaného ohľadom navýšenia stavby nadstavbou druhého nadzemného podlažia - obytného
podkrovia na spoločnej hranici pozemku proti vôli vlastníka susedného pozemku a túto námietku
zamietol len s konštatovaním, že projekt pre dodatočné povolenie stavby rieši strechu domu výlučne na

pozemku žalobcov a že rekonštruovaný rodinný dom je osadený na hranici pozemku parcela číslo XXX/
X k. ú. P., pričom takéto právne posúdenie námietky žalovaného nemá oporu v právnej úprave, nakoľko
z hľadiska právneho posúdenia nejde len o rekonštrukciu, t. j. obnovu pôvodnej stavby, ale o
zmenu dokončenej stavby prístavbou a nadstavbou a skutočnosť, že pôvodný rodinný dom
má bočný múr osadený na spoločnej hranici so susedným pozemkom ešte neznamená, že

môže byť navyšovaný bez súhlasu vlastníka susedného pozemku. Teda ak stavebník chce realizovať
nadstavbu na pôvodný rodinný dom umiestnený na spoločnej hranici pozemkov a vlastník susedného
pozemku s tým nesúhlasí, je na stavebníkovi, aby sa obrátil na súd a rozhodnutím súdu
stavebnému úradu preukázal, že vlastník susedného pozemku je povinný strpieť navýšenie
pôvodnejstavbynaspoločnejhranicipozemkov,vrátaneztohovyplývajúcichdôsledkov-tienenie,zásah

do nerušeného výkonu vlastníckeho práva v dôsledku realizácie a údržby takto umiestnenej stavby.
Rozhodnutím Okresného úradu v J. J. č. OU-BB-M zo dňa 29.07.2019 okresný úrad protestu Krajskej
prokuratúry J. J. vyhovel, zrušil protestom napadnuté rozhodnutie a následne rozhodnutím č. OU-BB-M
zo dňa 20.01.2020 zrušil rozhodnutie Obce P. č. XXXX/XXXXX - To zo dňa 14.01.2019 o dodatočnom
povolení stavby a vec vrátil Obci P. na nové konanie a rozhodnutie.

Dňa 14.02.2020 rozhodnutím č. OcÚ-D - To Obec P. s okamžitou platnosťou zastavila stavebné práce
na rozstavanej stavbe žalobcov a rozhodnutím č. OcÚ - D - To zo dňa 27.05.2020 odkázala žalobcov
na súd a zároveň prerušila konanie o dodatočnom povolení stavby do doby, kým rozhodnutie súdu vo
veci nenadobudne právoplatnosť.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia sú nútení obrátiť sa touto žalobou na súd a žiadať,

aby súd uložil žalovanému povinnosť strpieť realizáciu rekonštrukcie rodinného domu v P. na pozemku
C KN parcela číslo XXX/X pre k. ú. P. v zmysle projektu stavby pre dodatočné stavebné povolenie
vypracované Ing. G. C., S. C., I. 6, V., nakoľko námietky žalovaného vznesené v stavebnom konaní sú
neopodstatnené.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu svoje písomné vyjadrenie zo dňa
09.10.2020, v ktorom skonštatoval, že žalobu považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú. Žalobcovia sa
totiž žalobou domáhajú v zmysle ustanovenia § 137 písm. a) CSP splnenia povinnosti strpieť realizáciu
stavby, ktorú realizujú žalobcovia na rodinnom dome číslo súpisné XXX nachádzajúcom sa v k. ú.P., na pozemku C KN parcela číslo XXX/X, zapísanom na LV č. XX pre k. ú. P. pričom tvrdia, že
boli rozhodnutím Obce P. č. OcÚ-D - To zo dňa 27.05.2020 odkázaní na podanie
žaloby z dôvodu nedosiahnutia dohody účastníkov konania v konaní o dodatočnom

povolení stavby. V stavebnom konaní môžu účastníci vznášať v námietky, ktoré môžu byť v zásade
územnotechnického, stavebnotechnického alebo občianskoprávneho charakteru. O
stavebnotechnických a územnotechnických námietkach rozhodujú priamo stavebné úrady. Sú to také
námietky, ktorých dôvodnosť alebo nedôvodnosť sa posudzuje podľa stavebného zákona a naň
nadväzujúcich vykonávajúcich predpisov.

Územnotechnické námietky sa vzťahujú na umiestnenie stavby v území a jej vplyvu na okolie. Ide najmä
o námietky týkajúce sa odstupových vzdialeností navrhovanej stavby od susedných pozemkov a stavieb,
namietanie prístupu k stavbe, namietanie pomeru zastavanej a nezastavanej plochy, výškových zmien
vyvolaných navrhovanou stavbou a pod.
Stavebnotechnické námietky predstavujú námietky, ktoré smerujú k samotnej realizácii stavby. Jedná
sa najmä o namietanie doby výstavby, hlučnosti, prašnosti staveniska, navrhovaných stavebných

materiálov, navrhovaných konkrétnych stavebno-technických riešení, napr. spôsobu oplotenia pozdĺž
spoločnej hranice pozemkov, spôsobu odvádzania dažďových vôd zo strechy stavby alebo z pozemku,
spôsobu odhlučnenia, riešenie lapačov snehu, atď.
Občianskoprávne námietky sú námietky, ktorých posúdenie nie je možné podriadiť pod niektoré z
ustanovení stavebného zákona a naň nadväzujúcich predpisov. Pre posúdenie dôvodnosti takýchto

námietok nie sú v zmysle § 137 ods. 1 stavebného zákona určené stavebné úrady, ale súdy.
V konaní o dodatočnom povolení stavby boli zo strany žalovaného vznesené námietky smerujúce najmä
k nedodržaniu výšky stavby určenej stavebným povolením a rozpor umiestnenia stavby s vyhláškou
Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu, teda sa jedná o námietky hlavne územnotechnického a

stavebnotechnického charakteru. Poukázal na § 137 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon,
na základe ktorého stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona sa pokúsia vždy aj o
dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv
k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich
orgánov štátnej moci. Podľa § 137 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, ak medzi účastníkmi

konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by
znemožnilauskutočniťpožadovanéopatreniealebobyhoumožnilauskutočniťlenvpodstatneinejmiere
alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd
alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
Je zrejmé, že stavebný orgán je oprávnený odkázať účastníka na podanie žaloby v prípade potreby

rozhodnutia o občianskoprávnych námietkach. V prejednávanej veci sa však
nejedná o rozhodnutie o občianskoprávnych námietkach, ale o rozhodnutie o
námietkach územnotechnického a stavebnotechnického rázu pričom tak, ako to uviedol žalovaný už
vyššie, právomoc na rozhodovanie o týchto otázkach náleží priamo stavebnému úradu. Právomoc súdu
je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení daná iba v prípade

rozhodovania o občianskoprávnych námietkach, pričom v danej veci o
rozhodovanie o občianskoprávnych námietkach nejde. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného
nie je daná právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu v zmysle ustanovenia § 3 CSP,
a preto vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu. Následne uviedol, že pokiaľ ide o samotnú
žalobu, s touto nesúhlasí. V zmysle navrhovaného žalobného návrhu má žalovaný strpieť realizáciu

stavby „Rekonštrukcia rodinného domu P.“, realizovanú v súlade s projektom stavby pre dodatočné
stavebné povolenie vypracovaným Ing. G. C., S. C., IČO: XX XXX XXX, I. 6, V.. Takýto žalobný návrh
nemá oporu v rozhodnutí obce P. č. OcÚ-D - To zo dňa 27.05.2020, na ktoré odkazujú žalobcovia.
Predmetné rozhodnutie neukladá žalobcom podať na súd žalobu s navrhovaným petitom. Zároveň
právny zástupca žalovaného namieta tú skutočnosť, že samotná stavba je v prírode umiestnená

v rozpore s jej zakreslením v projektovej dokumentácii pre dodatočné stavebné povolenie, pričom
umiestnenie stavby tak ako je navrhnuté a zakreslené v uvedenej projektovej dokumentácii je v
rozpore s vyššie uvádzanou vyhláškou MŽP č. XXX/XXXX Z. z. Z tohto dôvodu považuje aj projektovú
dokumentáciu priloženú k žalobe a predloženú v konaní o dodatočnom stavebnom povolení za
nesprávnu, pričom takáto dokumentácia nemôže predstavovať podklad pre kladné rozhodnutie súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol právny zástupca žalovaného konanie zastaviť a vec postúpiť na
rozhodnutie stavebnému úradu, resp. žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. (č.l. 70-71 spisu)4. Samotný žalovaný následne vo svojom písomnom podaní zo dňa 02.03.2021 uviedol, že podpísal
rekonštrukciu domu, K. XXX, P.. Pôvodný dom mal múr na hranici pozemku, číslo stavebného povolenia
XX/XXXX/AX - To v B. 26.08.2015. Projektová dokumentácia mu bola predložená ako pôvodný dom

z roku 1950 bez prístavby. Stavebníci začali navyšovať múry, požiadal teda stavebný úrad o plány.
V spise už bol aj navrhovaný stav so zmenou strechy na 5,8 metra a tvaru strechy, ktorý mu v B.
neukázali. Dňa 14.08.2018 pán N. stavbu zastavil s tým, že stavebníci navýšili stavbu 1,15 m a rozšírili
prístavbu, t. z. že pod rekonštrukciou povolil aj prístavbu v rozpore s Vyhláškou číslo 532/2002 Z. z., in
concreto § 6 ods. 1, 2, 3. Pán N. a Ing. C. vydali dodatočné stavebné povolenie XXXX/XXXXX - To v B.

14.01.2019 - iba rekonštrukciu rodinného domu. Zároveň zapísali, že sa jedná o prístavbu a nadstavbu
rodinného domu. Podľa písomného vyjadrenia žalovaného, jeho námietky takpovediac zmietli zo stola.
Vydaním dodatočného povolenia „Rekonštrukcia rodinného domu č. XXXX-XXXXX“ zo dna 14.01.2019
porušili stavebný poriadok Obce P., ďalej porušili prístavbou uličnú čiaru, povolili balkón na hranici
pozemku, čo považuje za zásah do jeho súkromia. Stavebný úrad v spise uvádzal len rekonštrukciu
stavby ako celok. Odvolací úrad v J. J. jeho odvolanie zamietol rozhodnutím číslo spisu OU-BB-M zo dňa

26.03.2019 na základe spisu, kde v projektovej dokumentácii nebolo zakreslené čo je rekonštrukcia a čo
prístavba. Spis stavebný úrad upravil v prospech čiernej stavby. Na základe projektovej dokumentácie,
fotodokumentácie a geometrických plánov bol vydaný protest prokurátora č. Kd XX/XX/
XXXX-X v J. J. dňa 05.06.2019, ktorým rieši porušenie zákonov a príslušných vyhlášok pre
vydanie dodatočného stavebného povolenia. Odvolací orgán vyhovel protestu prokurátora a dodatočné

stavebné povolenie zrušil a odkázal na nové vydanie povolenia OU-BB-M zo dňa 29.07.2019. Podľa
názoru žalovaného stavebníci sa odvolali, v odvolaní používali viac invektívy ako právne relevantné
dôkazy, ktorého výsledkom bolo aj rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcia výstavby
č. XXXXX-XXXX-D zo dňa 15.11.2019, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie odvolacieho orgánu OU-M z
29.07.2019 ako aj protest prokurátora Kd XX XX/XXXX-X v J. J. z 05.06.2019, bez súhlasu vlastníka

susedného pozemku sa múr nesmie navyšovať. Na túto stavbu sa výnimka nevzťahuje. Žalobou sp.
zn. 5C/23/2020 je navrhovaný stav v rozpore so skutočnosťou. Navrhol čiernu stavbu, t. j. postavenú v
rozpore so stavebným zákonom a príslušnými vyhláškami zrušiť a pokračovať podľa platných zákonov
Slovenskej republiky pre stavbu rodinných domov. Týmto postupom podľa jeho názoru starosta Obce
P. a štátny stavebný dozor narušili pokojný stav jeho a žiadal úhradu všetkých svojich trov konania. (č.l.

100-101 spisu)

5. Právny zástupca žalobcov vo svojom písomnom podaní zo dňa 24.03.2022 uviedol, že žalobcovia
sa podanou žalobou domáhajú uloženia povinnosti strpieť realizáciu stavby „Rekonštrukcia rodinného
domu P.“, ktorú realizujú žalobcovia na rodinnom dome č. XXX, nachádzajúcom sa v k. ú. P. na pozemku

C KN parcele č. XXX/X zapísanom na LV č. XX pre k. ú. P., a to v súlade s projektom stavby pre
dodatočné stavebné povolenie vypracovaným Ing. G. C., S. C., IČO: XX XXX XXX, I.
6, XXX XX V., ktorú projektovú dokumentáciu predložili žalobcovia súdu spolu so žalobou. Na podanie
uvedenej žaloby odkázala žalobcov Obec P. svojim rozhodnutím č. OcÚ-D - To zo dňa 27.05.2020,
a to na základe protestu prokurátora krajskej prokuratúry sp. zn. OU-BB-M zo dňa 05.06.2019, ktorý

v uvedenom proteste uviedol, že: „Vlastník pozemku je povinný strpieť stavajúci - pôvodný stav, teda
pôvodnú stavbu na spoločnej hranici pozemkov, čo žalovaný aj rešpektoval. V súčasnosti platná právna
úprava - Vyhláška č. 532/2002 Z. z. v druhej vete § 6 ods. 3 však ustanovuje minimálne 2-metrový
odstup rodinných domov od spoločnej hranice. Minimálne takýto odstup rodinných domov od spoločnej
hranice pozemkov je považovaný za potrebný pre možnosť realizácie a najmä následnej

údržby rodinného domu z vlastného pozemku, bez zásahu do vlastníckeho práva vlastníka susedného
pozemku. Tým je zabezpečená ochrana vlastníckych (alebo iných) práv k pozemkom a stavbám a ich
nerušeného užívania, teda nenarúšania pokojného stavu. Pokiaľ stavebník chce realizovať nadstavbu
na pôvodný rodinný dom umiestnený na spoločnej hranici pozemkov a vlastník susedného pozemku
s tým nesúhlasí, je na stavebníkovi, aby sa obrátil na súd a rozhodnutím súdu stavebnému úradu

preukázal, že vlastník susedného pozemku je povinný strpieť navýšenie pôvodnej stavby na spoločnej
hranici pozemkov, vrátane z toho vyplývajúcich dôsledkov - tienenie, zásahu do nerušeného výkonu
vlastníckeho práva v dôsledku realizácie a údržby takto umiestnenej stavby, nakoľko v súčasnosti platná
právna úprava nedovoľuje proti vôli vlastníka susedného pozemku umiestňovanie stavby rodinných
domov, teda ani ich zmeny - nadstavby alebo prístavby na spoločnej hranici pozemkov.“. Vzhľadom na

skutočnosti, že žalovaný vzniesol námietku ohľadom zvýšenia zatienenia jeho pozemku zrealizovanou
nadstavbou je možné túto považovať vo vzťahu k zabezpečeniu kvality jeho bývania a užívania
vlastnej nehnuteľnosti za námietku občianskoprávneho charakteru v zmysle citovaného ustanovenia
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k uvedenej námietke však žalobcovia zotrvávajúna svojom tvrdení, že realizovaná nadstavba nijak neznižuje kvalitu bývania a užívania nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného, pretože ide o nadstavbu realizovanú na pôvodný rodinný dom, pričom
tienenie pozemku a susediacej stavby nie je väčšie než bolo tienenie pôvodnou stavbou. Dom vo

vlastníctve žalovaného okrem toho nemá situované žiadne okná obytných miestností do tej strany,
odkiaľnehnuteľnosťvovlastníctvežalobcovtienipozemokžalovaného,pretoaninemôžetýmtotienením
nijako dochádzať k znižovaniu kvality bývania žalovaného. K preukázaniu tvrdenia, že realizovaná
stavba nijakým spôsobom neovplyvňuje kvalitu užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, resp.
nijakým spôsobom nezhoršuje oproti stavu, ktorý existoval pri pôvodnej stavbe, zotrvali na pôvodnom

navrhovanom dôkaze, a to výsluchu Ing. G. C.. (č.l. 130-131 spisu)

6. Z výpisu z LV č. XX pre okres B., obec P., k. ú. P. má súd za preukázané, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi v 1 rodinného domu so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXX/X, zastavanej plochy
a nádvoria parcelné číslo XXX/X o výmere 550 m2, záhrady parcelné číslo XXX/X o výmere 755 m2.
Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č. E z XX.XX.XXXX-XX/XX. V časti „C“ ťarchy bez zápisu. (č.l.

7 spisu)

7. Z výpisu z LV č. XXX pre okres B., obec P., k. ú. P. má súd za preukázané, že žalovaný je výlučným
vlastníkom zastavanej plochy a nádvoria na parcele č. XXX/X o výmere 306 m2, záhrady parcelné číslo
XXX/X o výmere 454 m2, ktoré nadobudol darovacou zmluvou č. RI.XXX/XX z XX.XX.XXXX-XX/XX. V

časti „C“ ťarchy bez zápisu. (č.l. 8 spisu)

8. Zo stavebného povolenia Obce P. č. XX-XXXX/AX - To zo dňa 26.08.2015 má súd za preukázané, že
bola povolená „Rekonštrukcia rodinného domu v P.“ na adrese K.. XXX/X, XXX XX P..
V povolení je uvedené, že pre umiestnenie a uskutočnenie stavby sa určujú podmienky:

1. Stavba bude umiestená na pozemku parcelné č. C KN XXX/X,
2. Podmienky na zabezpečenie súladu urbanistického, architektonického riešenia stavby s okolím a
ďalšie podmienky v zmysle § 39a ods. 2 písm. b) a § 66 ods. 3 písm. a) stavebného zákona.
- jedná sa o rekonštrukciu rodinného domu na K. ulici č. XXX/X tvaru „L“ o pôdorysných rozmeroch 16,27
x 10,99 m plus zimná záhrada o pôdorysných rozmeroch 4 x 3 m,

- rodinný dom bude jednopodlažný, nepodpivničený s neobytným podkrovím,
- rodinný dom je osadený na hranici s pozemkom č. XXX/X a 10,1 m od bočnej hranice pozemku č.
XXX/XX.
- rodinný dom je situovaný na parcele č. XXX/X v Obci P.,
- celková podlahová plocha je 117,12 m2 a celková zastavaná plocha je 153,29 m2,

- existujúce základy sú betónové, použitý betón nových základov bude C16/20.
- novonavrhované obvodové steny na prízemí sa navrhnú z brúsených keramických tehál LEIER,
prípadne z tvaroviek.
- pôvodná stropná monolitická konštrukcia bude nahradená nepriznaným dreveným trámovým stropom
s tepelnoizolačnou výplňou z minerálnej vlny NOBASIL. N

- nová strešná konštrukcia bude riešená ako klasická drevená konštrukcia sedlového tvaru, stužená v
oboch smeroch, bude použitá strešná krytina Maslen s poistnou hydroizoláciou Tyvek HD Soft. Sklon
strešnej roviny bude 35°,
- výška rodinného domu bude 5,8 m.
Na stavbe musí byť vedený stavebný denník. Stavba bude dokončená najneskôr do 9/2017. Stavba

bude uskutočnená svojpomocne, stavebný dozor bude vykonávať I. L.. Stavebník je povinný v zmysle
§ 66 ods. 3 písm. h) stavebného zákona oznámiť začatie stavby príslušnému stavebnému úradu.
Stavbounesmiebyťzhoršenéživotnéprostredie.Zároveňbolauloženápovinnosťvlastníkomsusedných
nehnuteľností znášať vykonávanie niektorých prác z ich pozemkov alebo stavieb. (č.l. 9-10 spisu)

9. Z rozhodnutia Obce P. zo dňa 14.08.2018 má súd za preukázané, že táto s okamžitou platnosťou
zastavila v súlade s § 102 ods. 2 staveného zákona všetky stavebné práce na rozostavanej stavbe
„Rekonštrukcia rodinného domu v P.“ na pozemku C KN XXX/X, k. ú. P. pre stavebníka - žalobcu v
rade 1/ a v rade 2/, a to z dôvodu, že na miestnom šetrení dňa 14.08.2018 o 09:00 hod. bolo zistené,
že predmetná stavba je už zrealizovaná v rozpore s vydaným právoplatným stavebným povolením č.

XX/XXXX/AX - To zo dňa 26.08.2015, a to navýšením pôvodných múrov o cca. 1,15 m, zmenením
pôdorysného tvaru prístavby k rodinnému domu a vytvorenia schodištia do podkrovia a následným
vytvorením obytného podkrovia. V prácach na stavbe možno pokračovať len na základe rozhodnutia
stavebného úradu, resp. dodatočného povolenia stavby. (č.l. 11 spisu)10. Z rozhodnutia Obce P. č. XXXX/XXXXX - To zo dňa 14.01.2019 má súd za preukázané, že bolo
vydané dodatočné povolenie stavby „Rekonštrukcia rodinného domu v P.“ v prospech žalobcov, v ktorom

bolo uvedené, že na parcele č. C KN XXX/X, k. ú. P. je uskutočnená prístavba so schodiskom, zmena
dispozície pôvodného rodinného domu a navýšenie pôvodných múrov. Projekt stavby rieši rekonštrukciu
rodinného domu v P., osadenie stavby je na parcele C KN XXX/X, k. ú. P. podľa predloženej situácie.
Projekt dodatočného povolenia stavby rieši oproti vydanému právoplatnému stavebnému povoleniu č.
XX/XXXX/AX - To zo dňa 26.08.2015, zmenu dispozície časti pôvodného rodinného domu, vytvorené

2. NP, zmena prístavby k existujúcemu rodinnému domu a zmena ukončenia strechy k susednému
pozemku parcela č. C KN - XXX/X, k. ú. P..
Nová zastavaná plocha pre rekonštrukciu bude 161,56 m2, úžitková plocha prvého NP bude 129 m2
a úžitková plocha druhého NP bude 120,55 m2 plus balkón 10,23 m2, obytná plocha bude 170,72
m2. Realizáciou stavby nesmie byť nadmieru zhoršované životné prostredie danej lokality. Stavba bude
dokončená do 31.12.2023. Rozpočtový náklad stavby je 55.000,-Eur. Stavebník je podľa § 135 ods.

2 stavebného zákona povinný dbať, aby vykonávanými prácami nevznikli na susedných pozemkoch
a stavbách škody, ktorým možno zabrániť. Ku kolaudácii je stavebník povinný predložiť energetický
certifikát.
Žalovaný podal v lehote do 7 dní námietky voči dodatočnému povoleniu stavby žalobcov v rade 1/, v rade
2/, v ktorom konštatoval, že v pôvodnom stavebnom konaní sa vyjadroval, oboznámil sa s projektom

stavby a súhlasil s realizáciu rekonštrukcie v súlade s podmienkami, aké boli stavebníkom určené v
stavebnom povolení. Stavebníci však realizovali stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením,
strechu zdvihli o 1,5 m vyššie než bola jej výška podľa plánovaného projektu. S takouto formou
rekonštrukcie žalovaný nesúhlasil pri pôvodnom stavebnom povolení, pretože nebola navrhovaná.
Nedával súhlas v dnešnej dobe a nebol by ani v minulosti. Primárne namietol, že stavba strechy sa

nerealizuje v celom rozsahu na pozemku vo vlastníctve stavebníkov, C KN parcele č. XXX/X, ale
presahuje nad jeho pozemok C KN parcelu č. XXX/X pre k. ú. a Obec P. s čím nesúhlasí a namieta
neprimeraný zásah do svojich vlastníckych práv. Ďalej namietol, že zvýšená strecha neprimerane
zatieňuje jeho pozemok, zo strechy po jej zmene hrozí zosuv snehu, ľadu ďaleko do jeho pozemku, čím
sa tento znehodnocuje. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou stavebníka dodržať právoplatné stavebné

povolenie a zmenu stavby realizovať až po vydaní súhlasu so strany stavebného úradu. Stavba zasahuje
do vlastníctva obce - pozemku, ktorý tvorí Ulicu K. a jej realizáciou dôjde k posunu plotu rodinného domu,
ktorý je zrekonštruovaný do obecného vlastníctva a narušeniu vzhľadu celej ulice.
Uplatnenú námietku ohľadne realizácie strechy stavebný úrad zamietol z dôvodu, že predložená
projektová dokumentácia pre dodatočné povolenie stavby rieši strechu predmetného rodinného domu

výlučne na pozemku stavebníkov C KN XXX/X, k. ú. P. a žiadnou svojou časťou nepresahuje na susedný
pozemok - parcela č. C KN XXX/X v k. ú. P..
Rekonštruovaný rodinný dom je osadený na hranici s pozemkom parcely č. C KN XXX/X v k. ú. P..
Uplatnenú námietku ohľadom výšky strechy a tienenia stavebný úrad zamietol z dôvodu, že výška
strechy oproti právoplatnému stavenému povoleniu č. XX/XXXX/AX - To zo

dňa 26.08.2015 sa nemení a zostáva 5,8 m. Uplatnenú námietku ohľadne zásahu stavby do pozemku
obce P. stavebný úrad zamietol z dôvodu, že predmetná stavba rodinného domu žiadnou svojou časťou
nepresahuje ani na pozemok obce P.. (č.l. 12-15 spisu)

11. Z rozhodnutia Okresného úradu J. J., odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej

správy č.: OU-BB-M zo dňa 26.03.2019 má súd za preukázané, že Okresný úrad J. J. podľa § 59 ods.
2 zákona o správnom konaní v súčinnosti s ustanoveniami stavebného zákona odvolanie žalovaného
zamietol ako neopodstatnené a rozhodnutie Obce P. č. XXXX/XXXXX - To zo dňa 14.01.2019, ktorým
Stavebný úrad Obce P. podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolil stavbu „Rekonštrukcia
rodinného domu v P.“, Ul. K., XXX XX P. na pozemku parcely č. C KN XXX/X v k. ú. P. potvrdil.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že slovenské a technické normy, ani stavebný zákon a jeho vykonávacie
vyhlášky neriešia ani neposudzujú tienenie priľahlých pozemkov, dvorov, záhrad a pod. Úrad
skonštatoval, že Obec P. v konaní o dodatočnom povolení stavby „Rekonštrukcia rodinného domu v P.“
správne postupoval a vydal rozhodnutie č. XXXX/XXXXX - To zo dňa 14.01.2019, ktorým
uvedenú stavbu dodatočne povolil. Predložený spisový materiál bol preskúmaný a bolo zistené, že

uskutočnenímstavbyniesúohrozenézáujmyspoločnosti,anineprimeraneohrozenéprávaaoprávnené
záujmy účastníkov konania. (č.l. 16-18 spisu)12. Rozhodnutím Okresný úrad J. J., odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej
správy č. OU-BB-M zo dňa 29.07.2019 rozhodol podľa § 24 ods. 5 zákona o prokuratúre, protestu
Krajskej prokuratúry J. J. podanému pod č. Kd XX/XX/XXXX-X zo dňa 05.06.2019 proti rozhodnutiu

Okresného úradu J. J., odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-M zo dňa 26.03.2019, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Obce P. o dodatočnom povolení stavby „Rekonštrukcia rodinného domu v P.“
vyhovel tak, že vyššie citované rozhodnutie Okresného úradu J. J., odboru výstavby a bytovej politiky
zrušil z dôvodu zistených zákonných pochybení uvedených vo vydanom proteste Krajskej prokuratúry
J. J. s tým, že toto rozhodnutie bude nahradené novovydaným rozhodnutím o odvolaní.

V odôvodnení je okrem iného uvedené, že krajská prokurátorka podala protest podľa § 22 ods. 1
písm. a), § 23 ods. 1, ods. 2, § 24 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, v ktorom uviedla, že v protestom
napadnutým rozhodnutím okresného úradu boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods.
5, § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 46, § 47 ods. 3, § 59 ods. 1, ods. 2 a § 60a zákona o
správnom konaní v nadväznosti na § 88a ods. 4, ods. 7 v spojení s § 62 ods. 1
písm. a), písm. b), § 66 ods. 3 písm. a), § 137 ods. 1, ods. 2, ods. 3 stavebného zákona a § 6 ods. 1,

ods. 2, ods. 3 druhá veta Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
v znení neskorších predpisov a podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona o prokuratúre
navrhol okresnému úradu, aby protestom prokurátora rozhodnutie zrušil.
PrivýkoneŠSDbolozistené,žepredmetnástavbajeužzrealizovanávrozporesvydanýmprávoplatným

stavebným povolením, a to navýšením pôvodných múrov o cca. 1,15 metra, zmenením pôdorysného
tvaru prístavby k rodinnému domu a vytvorenia schodištia do podkrovia s následným vytvorením
obytného podkrovia.
Prokurátorka v proteste uviedla, že stavebný úrad vo výrokovej časti rozhodnutia určuje v zmysle §
66 (chýba uvedenie odseku 3, 4) stavebného zákona záväzné podmienky na dokončenie stavby. Ide

o množstvo zrejme formulárovo predtlačených podmienok, niektoré len všeobecne formulované bez
konkretizácie na riešený prípad. Napríklad podmienky uskutočniť stavbu podľa dokumentácie overenej
v dodatočnom stavebnom konaní nie je projektová dokumentácia nijako identifikovaná (kto a kedy ju
vypracoval), čiže iný účastník konania (okrem stavebníkov, ktorým sa overená projektová dokumentácia
doručuje) sa z rozhodnutia nedozvie akú konkrétnu projektovú dokumentáciu je stavebník povinný

dodržať. Medzi podmienkami sú uvedené aj iné údaje, ktoré vo výroku nemajú byť, napr. informácia
o úhrade správneho poplatku, informácia, že týmto rozhodnutím sa nepovoľuje oplotenie, informácia
ohľadom § 135 stavebného zákona. Ako posledná podmienka je uvedené: „Stavebník je povinný
dodržať ostatné podmienky stanovené v stavebnom povolení č. XX/XXXX/AX zo dňa 26.08.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2015“. Takto stanovená podmienka obdobne ako vyššie uvedené

vady spôsobuje nejasnosť, zmätočnosť výroku rozhodnutia, keďže konanie o dodatočnom povolení
stavby bolo uskutočnené práve preto, že stavebníci nerealizovali stavbu podľa predtým im vydaného
stavebného povolenia na rekonštrukciu predmetného rodinného domu, ktoré sa vzhľadom k tomu
stalo obsolétne. Ďalej prokurátorka konštatovala, že stavebný úrad vo výrokovej časti rozhodnutia
rozhodol o námietkach žalovaného. S navýšením stavby nadstavbou druhého nadzemného podlažia

na spoločnej hranici pozemku proti vôli - bez súhlasu vlastníka susedného pozemku sa stavebný úrad
vôbec nevysporiadal. Námietku zamietol len s poukazom na to, že predložená projektová dokumentácia
pre dodatočné povolenie stavby rieši strechu predmetného rodinného domu výlučne na pozemku
stavebníkov a že rekonštruovaný rodinný dom je osadený na hranici pozemku parcela č. C KN XXX/X v
k. ú. P.. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej veci nejde len o rekonštrukciu, t. j. obnovu pôvodnej

stavby, ale aj o zmenu dokončenej stavby, t. j. predmetného rodinného domu prístavbou a nadstavbou
(§ 139b ods. 5 stavebného zákona). Skutočnosť, že pôvodný rodinný dom má bočný múr osadený na
spoločnej hranici so susedným pozemkom neznamená, že môže byť navyšovaný - nadstavovaný na
spoločnej hranici pozemkov bez súhlasu vlastníka susedného pozemku. Vlastník susedného pozemku
je povinný strpieť stávajúci - pôvodný stav, teda pôvodnú stavbu na spoločnej hranici pozemkov čo

žalovaný aj rešpektoval. V súčasnosti platná právna úprava - Vyhláška č. 532/2002 Z. z. v druhej vete
§ 6 ods. 3 však ustanovuje minimálne 2-metrový odstup rodinných domov od spoločnej
hranice. Pokiaľ teda stavebník chce realizovať nadstavbu na pôvodný rodinný dom umiestnený na
spoločnej hranici pozemkov a vlastník susedného pozemku s tým nesúhlasí, je na stavebníkovi, aby
sa obrátil na súd a rozhodnutím súdu stavebnému úradu preukázal, že vlastník susedného pozemku je

povinný strpieť navýšenie pôvodnej stavby na spoločnej hranici pozemkov, vrátane z toho vyplývajúcich
dôsledkov - tienenie, zásah do nerušeného výkonu vlastníckeho práva v dôsledku realizácie a údržby
takto umiestnenej stavby, nakoľko v súčasnosti platná právna úprava nedovoľuje proti vôli vlastníkasusedného pozemku umiestňovať stavby rodinných domov, teda ani ich zmeny - nadstavby alebo
prístavby na spoločnej hranici pozemkov.
Stavebný úrad si neujasnil, ani ktoré z námietok sú námietkami tzv. územnotechnickými a ktoré

občianskoprávnymi hoci právne režimy rozhodovania o nich sú odlišné. V predmetnej veci stavebný
úrad neuskutočnil posúdenie súladu, resp. nesúladu dodatočne povoľovanej stavby s územným plánom.
Stavebný úrad sa mal najskôr zaoberať posúdením splnenia tzv. územnotechnických podmienok a
tzv. územnotechnickými námietkami vo vzťahu k ochrane práv namietateľa. Takto však nepostupoval
a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi náležite nevysporiadal, čím porušil § 47 ods. 3 zákona o

správnom konaní. Čo sa týka dôvodu prokurátorky ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu
v súvislosti s územným plánom, úrad mal v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) staveného zákona posúdiť, či je
nadstavba a prístavba rodinného domu v súlade s územným plánom a do výroku rozhodnutia v zmysle
§ 66 ods. 3 písm. a) stavebného zákona aj stanoviť záväzné podmienky na umiestnenie tejto zmeny
stavby, vrátane odstupov od susedných pozemkov. Prokurátorka uviedla, že pri občianskoprávnych
námietkach sa stavebný úrad nepokúsil o ich zmierne vybavenie, ani neposkytol možnosť v danom

prípade stavebníkom podať žalobu na súd. Postup a rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu
o občianskoprávnych námietkach je preto v rozpore s § 137 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona a
odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní a pre
nedostatok odôvodnenia robí rozhodnutie nepreskúmateľným. Okresný úrad preskúmaným a protestom
napadnutého rozhodnutia okresného úradu a súvisiaceho spisového materiálu dospel k záverom, že

rozhodnutím okresného úradu došlo k porušeniu zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bolo
odôvodnené vyhovieť protestu krajskej prokurátorky. (č.l. 19-21 spisu)

13. Z rozhodnutia Okresného úradu J. J., odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej
správy zo dňa 20.01.2020 má súd za preukázané, že tento rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Obce P.

č. XXXX/XXXXX - To zo dňa 14.01.2019 a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
V odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného konštatoval, že dôkazné bremeno preukazujúce, že
stavba verejným záujmom neodporuje spočíva na vlastníkovi stavby lebo on sa dopustil porušenia
zákona. V tejto etape konania je preto stavebný úrad povinný vyzvať vlastníka nepovolenej stavby
podľa § 88 ods. 1 len na predloženie dokladov súvisiacich s preukázaním súladu nepovolenej stavby

s verejnými záujmami. Je bezpredmetné vyzývať vlastníka stavby, aby podal žiadosť o dodatočné
stavebné povolenie, prípadne, aby zaplatil stavebný poplatok a predložil PD a aby preukázal vlastnícke
alebo iné právo k pozemku, kým nie je preukázané, že stavbu možno dodatočne povoliť. Konanie o
dodatočnom povolení stavby stavebný úrad preruší až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Stavebný
úrad podľa vyššie uvedených pravidiel nepostupoval.

Ohľadom dôvodu, ak je stavba umiestnená na hranici pozemkov a vlastník susedného pozemku s
nadstavbou druhého nadzemného podlažia na spoločnej hranici nesúhlasí, stavebník nemôže bez
súhlasu vlastníka susedného pozemku nadstavbu realizovať, pričom krajská prokurátorka poukázala na
druhú vetu § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorá ustanovuje minimálnu vzdialenosť rodinných
domov od spoločných hraníc, ktorá zabezpečuje nerušené užívanie pozemkov a stavieb. Ministerstvo

skonštatovalo, že v danom konkrétnom prípade sa nejedná o novostavbu, pri umiestnení ktorej je
povinnosť v zmysle § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky dodržiavať odstupovú vzdialenosť od všetkých
susedných pozemkov minimálne 2 metre, ale o stavebné úpravy existujúcej stavby s ponechaním
základných konštrukcií zvislých, nosných, 1 obvodových stien, pôvodného objektu a rozšírenie o
prístavbu a nadstavbu obytného podkrovia. Táto skutočnosť vyplýva aj z projektovej dokumentácie

stavby overenej stavebným úradom v konaní z jej textovej a výkresovej časti, ako aj statického posudku.
Ak tento je presvedčený, že v zmysle § 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ohrozuje alebo
porušuje jeho vlastnícke právo, prípadne ak vzniknú medzi susedmi rozpory v tvrdení o priebehu hraníc
pozemkov než tých, ktoré sú vyznačené v katastrálnom operáte, môže sa ochrany svojich práv domáhať
na príslušnom súde a možná zmena priebehu hraníc oproti vyznačenej hranici v platnom katastrálnom

operáte v zmysle § 67c ods. 5 zákona č. 162/1992 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov prípustná na podklade právoplatného
rozhodnutia súdu.
Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ak sa preukázalo, že stavba alebo jej časť nie je v
rozpore s verejnými záujmami, no ten kto má za to, že stavba alebo jej časť je neoprávnene zriadená

na jeho pozemku z hľadiska občianskoprávnych predpisov podľa ustanovenia § 135c Občianskeho
zákonníka, môže sa domáhať ochrany svojich vlastníckych práv na príslušnom súde. Rovnako aj v
prípade, ak ten kto má za to, že v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka je nad mieruprimeranú pomerom obťažovaný alebo je ohrozený výkon jeho práv, môže sa voči rušeniu svojich práv
z hľadiska občianskoprávnych predpisov obrátiť na príslušný súd.
V prípade, ak nie je možné dosiahnuť vzájomne akceptovateľnú dohodu so susedom, možno požiadať

o pomoc obec ako ochranu pokojného stavu, ktorá môže na základe § 5 Občianskeho
zákonníka predbežne zakázať určitý zásah alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Ak však ani
takýto postup nepovedie k prijateľnému riešeniu situácie, bude potrebné obrátiť sa na príslušný súd a
domáhať sa ochrany svojich práv podľa občianskoprávnych predpisov. (č.l. 22-25 spisu)

14. Z rozhodnutia Obce P. č. OcÚ-D - To zo dňa 14.02.2020 má súd za preukazné, že obec ako
príslušný stavebný úrad s okamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce na rozostavanej stavbe
„Rekonštrukcia rodinného domu v P.“, v ktorých možno pokračovať len na základe nového rozhodnutia
stavebného úradu. (č.l. 26 spisu)

15. Z rozhodnutia Obce P. č. OcÚ-D - To zo dňa 27.05.2020 má súd za preukazné, že odkázal účastníkov

na súd a prerušil konanie do doby, kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť. Zároveň
stavebný úrad v súlade s dikciou § 137 ods. 3 stavebného zákona určil lehotu 60 dní odo dňa doručenia
tohto rozhodnutia, ktoré musí účastník konania, ktorý bol odkázaný na súd predložiť stavebnému úradu
dôkaz o tom, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie spornej veci. Pokiaľ nebude v určenej lehote
stavebnému úradu predložený dôkaz, že bol podaný súdu návrh na rozhodnutie spornej veci, stavebný

úrad si urobí úsudok sám a rozhodne vo veci.
V odôvodnení uviedol, že na miestnom šetrení dňa 14.08.2018 o 09:00 hod. bolo zistené, že predmetná
stavba je už zrealizovaná v rozpore s vydaným právoplatným stavebným povolením č. XX/XXXX/AX -
To zo dňa 26.08.2015, a to navýšením pôvodných múrov o cca. 1,15 m, zmenením pôdorysného tvaru
prístavby k rodinnému domu a vytvorenia schodištia do podkrovia a následným vytvorením obytného

podkrovia. Na základe zistených skutočností stavebný úrad s okamžitou platnosťou zastavil všetky
stavebnéprácenapredmetnejrozostavenejstavbepodč.XXXX/XXXXX-Tozodňa14.08.2018avyzval
stavebníka na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými
záujmami pod č. XXXX/XXXXX - To zo dňa 14.08.2018. Poukázal na to, že v podanom proteste
prokurátora Krajskej prokuratúry J. J. č. Kd XX/XX/XXXX-X zo dňa 05.06.2019 na 4. strane prokurátor

uviedol: „Pokiaľ teda stavebník chce realizovať nadstavbu na pôvodný rodinný dom umiestnený na
spoločnej hranici pozemkov a vlastník susedného pozemku s tým nesúhlasí, je na stavebníkovi, aby
sa obrátil na súd a rozhodnutím súdu stavebnému úradu preukázal, že vlastník susedného pozemku je
povinný strpieť navýšenie pôvodnej stavby na spoločnej hranici pozemkov, vrátane z toho vyplývajúcich
dôsledkov - tienenie, zásah do nerušeného výkonu vlastníckeho práva v dôsledku realizácie a údržby

takto umiestnenej stavby, nakoľko v súčasnosti platná právna úprava (okrem výnimiek, o ktorých prípad
tu nejde) nedovoľuje proti vôli vlastníka susedného pozemku umiestňovať stavby rodinných domov, teda
ani ich zmeny - nadstavby alebo prístavby na spoločnej hranici pozemkov.“
Pretože ide o nesúhlas realizácie nadstavby na pôvodnom rodinnom dome umiestnenom na spoločnej
hranici pozemkov vlastníkom susedného pozemku a stavby, ktorá by znemožňovala dodatočné

povolenie stavby, ktorá je predmetom konania o dodatočnom povolení stavby alebo by umožnili jej
realizáciu len v podstatne inej miere či forme, stavebný úrad odkázal žalobcov na súd a podľa § 137
ods. 2 stavebného zákona konanie prerušil. (č.l. 27-28 spisu)

16. Z protestu prokurátorky Krajskej prokuratúry J. J. č. Kd XX/XX/XXXX-X zo dňa 05.06.2019 má súd

za preukázané, že z jej strany došlo k návrhu Okresnému úradu J. J., odboru výstavby a bytovej politiky
protestom prokurátora napadnuté rozhodnutie zrušiť.
V predmetnom proteste je okrem iného uvedené, že skúmanie dodržania všetkých právnou úpravou
stanovených požiadaviek (bez ohľadu na to, či je na ne poukazované aj v námietkach účastníkov
konania) a odôvodňovanie rozhodnutí je úradnou povinnosťou stavebného úradu. Stavebný úrad si

však neujasnil, ani ktoré z námietok sú námietkami tzv. územnotechnickými a ktoré
občianskoprávnymi, hoci právne režimy rozhodovania o nich sú odlišné. Stavebný úrad neuskutočnil
posúdenie súladu, resp. nesúladu dodatočne povoľovanej stavby s územným plánom. O existencii
územného plánu však v rozhodnutí stavebného úradu nie je ani zmienka. V prípade nelegálnej stavby
sa už neuskutočňuje samostatné územné konanie, ale všetky otázky prípustnosti stavby sa riešia v

rámci konania o dodatočnom povolení stavby, na ktoré sa primerane aplikuje postup podľa § 58 až 66
stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad mal primerane aplikovať §
62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, teda v danom prípade posúdiť, či je nadstavba a prístavba
rodinného domu v súlade s územným plánom a do výroku rozhodnutia v zmysle §66 ods. 3 písm. a) stavebného zákona aj stanoviť záväzné podmienky na umiestnenie tejto zmeny.
Stavebný úrad sa mal najskôr zaoberať posúdením splnenia tzv. územnotechnických podmienok a tzv.
územnotechnickými námietkami vo vzťahu k ochrane práv namietateľa. Takto však nepostupoval a v

odôvodnení rozhodnutia sa s nimi náležite nevysporiadal, čím porušil § 47 ods. 3 správneho poriadku.
Územnotechnickénámietkysaspravidlaprelínajúsobčianskoprávnymi(napr.závislosťrozsahutienenia
od výšky stavby a jej blízkosti) a vyriešením územnotechnickej námietky častokrát súbežne odpadne
i občianskoprávna námietka. Pri občianskoprávnych námietkach sa stavebný úrad nepokúsil o ich
zmierne vybavenie, ani neposkytol možnosť v danom prípade stavebníkom podať žalobu na súd. Bez

dodržania takéhoto postupu však stavebný úrad nemôže rozhodnúť o
občianskoprávnej námietke vlastníka susedného pozemku, teda ani vydať rozhodnutie o dodatočnom
povolení stavby. Bez spoľahlivého zistenia stavu veci - t. j. ústneho pojednávania a bez miestneho
zisťovania, bez vykonania dokazovania na preukázanie, v akom stave rozostavanosti sa stavba v
čase konania o jej dodatočnom povolení nachádza a či je nadstavba a prístavba skutočne situovaná
tak, ako bola zakreslená v projektovej dokumentácii vypracovanej pre konanie o jej dodatočnom

povolení, stavebný úrad nemal splnené podmienky pre vydanie vecného rozhodnutia. Predošlé zistenia
orgánu štátneho stavebného dohľadu nezbavujú stavebný úrad povinnosti riadne zistiť reálny stav
veci. Splnenie podmienok pre dodatočné povolenie stavby boli povinní preukázať stavebníci - keďže
sa dopustili porušenia stavebného zákona, nie vlastník susedného pozemku, ktorý sa domáha “len“
ochrany svojich práv pred nelegálnou stavbou a okrem iného poukazuje na rozdiely medzi reálnym

stavom a projektovou dokumentáciou. Z vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie stavebného úradu
zo dňa 14.01.2019 č. XXXX/XXXXX - To v rozpore s § 137 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a s § 6 ods.
1, ods. 2 a druhou vetou ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nakoľko nemal preukázané splnenie
podmienok pre dodatočné povolenie zmeny dokončenej, pôvodnej stavby rodinného domu, jeho vydaniu
nepredchádzal ani pokus stavebného úrad o dohodu medzi stavebníkmi a žalovaným, ani poskytnutie

možnosti stavebníkom podať žalobu na súd. Rozhodnutie stavebného úradu je v rozpore aj s § 3
ods.1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 6 a § 46 správneho poriadku, nakoľko nevychádza zo spoľahlivo
zistenéhostavuveci.Výrokrozhodnutiastavebnéhoúradujevrozpores§47ods.2správnehoporiadku,
pretože je v časti všeobecný, zmätočný, neúplný a na druhej strane obsahuje údaje, ktoré vo výroku
nemajú byť. Obsah odôvodnenia rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je

vzhľadom na chýbajúce dokazovanie nedostatočný, nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 47
ods. 3 správneho poriadku, pretože neobsahuje vysporiadanie sa s právne významnými argumentmi
žalovaného ohľadom prípustnosti nadstavby a navýšenia múru rodinného domu a zmeny strechy na
spoločnej hranici s jeho pozemkom a tiež s argumentmi ohľadom reálneho umiestnenia prístavby a
neobsahuje ani posúdenie ne/súladu zmeny stavby s územným plánom. S právnymi názormi, na ktorých

je založené rozhodnutie odvolacieho orgánu nemožno súhlasiť, nakoľko sú v rozpore s ustanoveniami
právnej úpravy, uvedenými v úvode tohto protestu i so zásadou proporcionality, na ktorú sám odvolací
orgán poukazuje. Predovšetkým treba uviesť, že zvlášť v konaní o dodatočnom povolení stavby právna
úpravadôkaznébremenokladienanelegálnehostavebníka,nienaďalšíchúčastníkov,ktorísažiadneho
porušenia zákona nedopustili a domáhajú sa len ochrany svojich práv pred nelegálnou stavbou.

Ani skutočnosť, že stavba už je nelegálne rozostavaná, resp. i dokončená, neposkytuje vlastníkovi
stavby žiadnu výhodu a stavebný úrad touto skutočnosťou pri svojom rozhodovaní taktiež nie je nijako
obmedzovaný. Pokiaľ je nelegálna stavba dodatočne povolená (prípadne už aj skolaudovaná), je
bezpredmetné odkazovať účastníkov konania na súd. Práve od rozhodnutia súdu (ak odkázaný účastník
podá žalobu) závisí, či stavebný úrad následne bude stavbu dodatočne povoľovať (aj s prípadnými

úpravami) alebo či nariadi jej odstránenie. Obdobne je bezpredmetné odkazovať účastníkov konania
na súd, ak je nariadené odstránenie nelegálnej stavby. Z hľadiska právneho posúdenia v danom
prípade nejde iba o rekonštrukciu - obnovu pôvodnej stavby, ale o zmenu dokončenej, pôvodnej stavby
nadstavbou a prístavbou, nakoľko táto mení svoj tvar čo do výšky i čo do šírky - pôdorysu. (č.l. 88-91
spisu)

17.ZrozhodnutiaMinisterstvadopravy,výstavbySlovenskejrepubliky,sekciavýstavbyč.XXXXX/XXXX/
SV/XXXXX zo dňa 15.11.2019 má súd za preukázané, že ministerstvo zamietlo odvolanie žalobcu v
rade 1/ a v rade 2/ a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu J. J., odboru výstavby a bytovej politiky
č. OU-BB-M zo dňa 29.07.2019, v ktorom je okrem iného konštatované, že v zmysle § 88a ods. 4 v

spojení s § 66 ods. 3, ods. 4 stavebného zákona v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný
úrad povolí už vykonané stavebné práce, určí podmienky na dokončenie stavby, prípadne nariadi úpravy
už zrealizovaných častí, pričom záväzné podmienky musia byť stanovené jednoznačne vzhľadom na
daný konkrétny prípad. Ak v predchádzajúcom období bola už stavba právoplatne povolená a stavebníkstavbu realizoval v rozpore s ním, dodatočné povolenie stavby je novým samostatným konaním a
stavebný úrad nemôže určiť takú podmienku, že: „Stavebník je povinný dodržať ostatné podmienky
stanovené v stavebnom povolení č. XX/XXXX/AX zo dňa 26.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 18.09.2015“, pretože tieto sa novým konaním stavajú neuplatniteľné.
Ohľadom dôvodu, ak je stavba umiestnená na hranici pozemku a vlastník susedného pozemku s
nadstavbou 2. nadzemného podlažia na spoločnej hranici nesúhlasí a stavebník nemôže bez súhlasu
vlastníka susedného pozemku nadstavbu realizovať, pričom krajská prokurátorka poukázala na druhú
vetu § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorá ustanovuje minimálnu vzdialenosť rodinných domov od

spoločných hraníc, ktorá zabezpečuje nerušené užívanie pozemkov a stavieb ministerstvo konštatuje,
že v danom konkrétnom prípade sa nejedná o novostavbu, pri umiestnení ktorej je povinnosť v zmysle
§ 6 ods. 3 vyhlášky dodržiavať odstupovú vzdialenosť od všetkých susedných pozemkov minimálne 2
metre, ale o stavebné úpravy existujúcej stavby s ponechaním základových konštrukcií
zvislých, nosných, obvodových stien pôvodného objektu a rozšírenie o prístavbu a nadstavbu obytného
podkrovia. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 tej istej vyhlášky č. 532/2002 Z. z. sa ustanovenie §

6 vzťahuje na zmeny dokončených stavieb, teda aj prístavby, nadstavby primerane. Znamená to, že
odchýlne riešenia možno pripustiť za predpokladu, že nie je možné v celom rozsahu aplikovať vyhláškou
stanovené normatívy s prihliadnutím na konkrétne podmienky miesta stavieb komplexne, pričom nesmie
byť nadmerne zasahované do práv vlastníkov susedných pozemkov. Z uvedeného vyplýva, že zmeny
stavby, ktorých poloha vychádza z polohy pôvodného objektu alebo je voči susednému pozemku

nemenná možno pripustiť, avšak je potrebné pri povolení komplexne posúdiť vplyv týchto zmien na
okolitú stavbu. V danom konkrétnom prípade pôvodný rodinný dom už v území umiestnený bol, stavebné
úpravy, dostavba, nadstavba tejto existujúcej stavby vychádzajú z jej polohy, avšak stavebný úrad sa
mal v konaní o dodatočnom povolení stavby zaoberať najprv prípustnosťou týchto zmien v území,
vyhodnotením ich skutočného stavu vo vzťahu k umiestneniu a súladu s projektovou dokumentáciou,

až následne stanoviť podmienky dokončenia, prípadne úpravy stavebnotechnického riešenia, aby
v budúcnosti kvôli údržbe nebolo nutné obmedzovať práva susedných vlastníkov (napr. umiestenie
zachytávačov snehu a pod.). V prípade dodatočne povoľovaných stavieb je vlastník stavby povinný
preukázať, že dodatočné povolenie danej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, medzi ktoré
patria aj zámery a ciele územného plánovania vyjadrené v územnoplánovacej dokumentácii. Je nutné

podotknúť, že regulatívy, napr. funkčné, výškové, polohové stanovené územným plánom v danej lokalite
sú záväzné pre novostavby ako aj pre zmeny existujúcich stavieb, no s prihliadnutím na ich existujúci
stav (polohové a výškové umiestnenie). Ohľadom občianskoprávnych námietok ministerstvo súhlasí
s názorom krajskej prokurátorky, okresného úradu, že stavebný úrad postupoval v rozpore s § 137
stavebného zákona. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže, že nie je v rozpore

s verejnými záujmami, no účastník konania namieta rušenie svojich vlastníckych práv ustanovenia
citovaného zákona určujú osobitné pravidlá a procesný postup. Stavebný úrad sa však v konaní
nepokúsil o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi, neposkytol možnosť uplatniť svoje práva na súde
alebo inom príslušnom orgáne, napr. katastrálny úrad, ktorý je oprávnený rozhodnúť o spornej veci. (č.l.
111-115 spisu)

18. Podľa § 137 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

19. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník má právo

na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

20. Podľa § 6 ods. 3 druhá veta Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na

stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzdialenosť rodinných domov
od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje absenciu vecnej súvislosti medzi skutočným
stavom a navrhnutým petitom žaloby.22. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby žalovaný strpel realizáciu stavby podľa priloženej
projektovej dokumentácie. Podmienkou pre vyhovenie žaloby, ktorou má povinná osoba strpieť výkon

práva oprávnenej osoby sa nutne musí opierať o právny titul, t. j. právny dôvod, ktorý vyplýva
buď z hmotného práva alebo z rozhodnutia príslušného orgánu. Inak povedané, v spore o strpenie
výkonu určitého konania oprávnenej osoby musí súd skúmať, či dané konanie, ktorému sa má
poskytnúť ochrana je oprávnené a či oprávnenému výkonu práva niekto bráni. Pri rozhodovaní o
tom, či vlastník pozemku má strpieť výkon vlastníckeho práva susedného pozemku spočívajúceho vo

výstavbe/rekonštrukcii rodinného domu je rozhodujúce, či prestavba rodinného domu bola dovolená
podľa predpisov upravujúcich uskutočňovanie stavby, prestavby alebo rekonštrukciu. Povolenie na
uskutočňovanie stavby vydáva na to príslušný stavebný úrad. Len v prípade, ak žalobcom bolo dané
stavebné povolenie, ktoré ich oprávňuje uskutočniť stavbu, prípadne ich stavbu legalizuje, je možné sa
domáhať od vlastníka susedného pozemku, aby strpel realizáciu stavby podľa vydaného stavebného
povolenia, avšak len pod podmienkou, že mu žalovaný v realizácii stavby podľa stavebného povolenia

bráni. V predmetnom prípade však súd mal za preukázané na základe Rozhodnutia Obce P. č. OcÚ-D-To
zo dňa 27.05.2020, ktorým bolo stavebné konanie prerušené do doby, kým rozhodne súd, že žalobcovia
nedisponujú právoplatným stavebným povolením, resp. dodatočným povolením stavby. Rovnako nemal
za preukázané, že by žalovaný inak fakticky aktívne bránil vo výstavbe žalobcom alebo rekonštrukcii
rodinného domu žalobcov, ktoré bolo stavebným úradom dodatočne povolené Rozhodnutím č. XX/

XXXX/AX-To zo dňa 26.08.2015, okrem využitia jeho zákonného práva podať stavebnému úradu v
lehote do 7 dní námietky voči tomuto povoleniu. Z uvedeného dôvodu súd nemohol takto podanej žalobe
vyhovieť.
Súd v tomto smere ešte raz poukazuje na nedostatočnú vecnú súvislosť medzi žalobným návrhom
a vymedzeným predmetom sporu. Účelom podanej žaloby bolo, aby súd aproboval realizáciu

už zrealizovanej rekonštrukcie rodinného domu žalobcov podľa projektovej dokumentácie tak, že
vyhodnotí, či sú námietky žalovaného v stavebnom konaní dôvodné alebo nie. Tieto námietky spočívajú
v tom, že podľa Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z, stavba nemôže byť na hranici,
ale 2 m od hranice. To znamená, že námietka žalovaných nie je občianskoprávneho charakteru, ale
otázkou stavebnotechnickou, ktorej vyriešenie prislúcha do právomoci stavebného úradu. Z ustanovenia

vyššie uvedenej vyhlášky totiž eklatantne vyplýva (tak, ako to naznačil prokurátor), že stavba má byť
2 metre od hranice. Ak žalovaný v stavebnom konaní poukazuje práve na túto právnu normu, ktorá
zakazuje zriadenie stavby na hranici pozemku, nebol daný dôvod, aby správny orgán odkázal žalobcov
na súd. Súd by totiž pri rozhodovaní musel zohľadňovať právnu úpravu verejného práva upravujúcu
stavebnotechnickú normu, na čo nemá kompetenciu, čím by zasiahol do právomoci stavebného úradu.

Ak malo byť účelom vyvolaného súdneho konania (aj správny orgánom) dosiahnutie súhlasu žalovaného
s uskutočnením stavby na hranici pozemku v rozpore s uvedeným ustanovením vyhlášky, ktoré by
mohlo znamenať kladné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, takto žalobcovia svoj žalobný
návrh nevzniesli (napr. nahradením prejavu vôle žalovaného). Súd však podotýka, že ak by aj takýto
žalobný návrh bol vznesený, je možné predpokladať, že by ho súd zamietol, pretože súd by nemohol

nahradiť súhlas žalovaného s uskutočnením stavby na hranici pozemkov, nakoľko tomu bráni uvedené
ustanovenie vyhlášky. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, nemožno totiž žalovaného nútiť konať niečo, čo mu
zákon neukladá a rovnako zákon /prípadne zmluva/ takýto nárok žalobcom nepriznáva.
Súd podporne poukazuje aj na to, že hoci už došlo k realizácii stavby (do akej miery, nie je predmetom
tohto konania), z konania vyšlo najavo, že vyhláška č. 532/2002 Z.z. v § 6 ods. 3 upravuje

otázku budúcich imisií. Teda povinnosť postaviť stavbu / rekonštrukciu/ dva metre od hranice pozemku
za účelom zabránenia tienenia susedného pozemku k stavbe. V odbornej literatúre aj judikatúre (Viz.
Mareček, J. Marchal, S. Sousedské spory při povolování staveb občanů. Správní právo, 1984, č. 2,
s. 112 Bičovský J.) sa uvádza, že o námietke budúcich imisií musí rozhodnúť stavebný úrad sám a
nemôže s touto námietkou odkazovať účastníkov konania na súd. Tiež platí, že ochrany proti porušeniu

stavebnoprávnych predpisov sa nie je možné dovolávať v civilnom konaní (Viz. J. Spáčil, Ochrana
vlatnictví a držby v občanském zákonníku, 2002 s. 155). V danej veci je paralela sporu kontraproduktívna
aj tým, že žalobcovia, ktorí zjavne porušili svoje povinnosti zo stavebného povolenia, na základe čoho
prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby (momentálne prerušené do doby, kým rozhodnutie
súdu vo veci nadobudne právoplatnosť) sa domáhajú ochrany pred súdom, hoci tomu by malo byť v

spore naopak, najmä za predpokladu, že na základe vykonaného dokazovania eklatantne vyplýva, že
stavebníci doposiaľ vykonanou rekonštrukciou v rozpore so stavebným povolením jednoznačne zasiahli
do pokojného výkonu vlastníckeho práva žalovaného nedodržaním normy uvedenej vo vyhláške.23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Z dôvodu, že žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu
trov konania od žalobcov spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

27. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd Banská
Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v

ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.