Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012193
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117012193.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti obžalovanému P. U., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.11.2018 č. k. 6T/46/2017-78, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 3.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného P. U., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe, že

napriek tomu, že si dňa 08.05.2017 oproti svojmu podpisu na Okresnom súde Trnava na ul. Hlavná č. 49
v Trnave osobne prevzal výzvu na nástup do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove do
výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,
vydanú Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 0T/108/2017 dňa 08.05.2017, kde vo výzve mu bol určený
termín nástupu do výkonu trestu najneskôr v lehote 8 dní od prevzatia výzvy, pričom túto výzvu v mieste
svojho trvalého bydliska a na ostatných miestach SR nerešpektoval a do výkonu trestu bez vážneho

dôvodu nenastúpil až do dňa 30.05.2017, kedy bol dodaný do výkonu trestu policajným orgánom.

Za to podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1
(jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o treste, ktoré
písomne bližšie odôvodnil len tým, že s výškou trestu nesúhlasí. Ďalej namietal, že sa chce osobne
zúčastniť na konaní súdu, bolo mu odopreté právo sa osobne vyjadriť na súde, jeho matka telefonovala

na súd, že sa nemôže dostaviť, pretože je práceneschopný, a zaslala aj kópiu potvrdenia.

Krajský súd rozhodol o podanom odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal bez prítomnosti
obžalovaného, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup. Obžalovaný bol o termíne verejného
zasadnutia riadne a včas upovedomený. Na verejnom zasadnutí sa nezúčastnil, svoju neúčasť
ospravedlnil práceneschopnosťou, nepožiadal však o odročenie verejného zasadnutia, ani nepredložil

v zmysle § 120 ods. 2 Trestného poriadku potvrdenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stavneumožňuje účasť na verejnom zasadnutí. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku

rozsudku.

Okresný súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Krajský súd sa stotožňuje
so záverom okresného súdu, že boli na takýto postup splnené zákonné podmienky podľa § 252 ods. 2
Trestného poriadku. Odvolacia námietka obžalovaného U. ohľadom porušenia jeho práv a neumožnenia

vyjadriť sa pred súdom je preto nedôvodná.

Krajský súd v súlade s odôvodnením rozsudku okresného súdu konštatuje, že obžalovaný bol na
hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný, bol poučený jednak o možnosti vykonania hlavného
pojednávania v jeho neprítomnosti ako i o povinnostiach vyplývajúcich mu z ustanovenia § 120 ods. 2

Trestného poriadku viažucich sa na ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov. Z predloženého spisového
materiálu je zistiteľné, že do dňa konania hlavného pojednávania súdu nebolo doručené potvrdenie
ošetrujúceho lekára o tom, že mu jeho zdravotný stav neumožňoval účasť na hlavnom pojednávaní,
na ktoré bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo zdôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, tak ako to ustanovuje § 120
ods. 2 Trestného poriadku. Z tohto dôvodu okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď hlavné
pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

Čo sa týka výroku o treste, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že vzhľadom
na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný, neprichádza do úvahy
uloženie alternatívneho trestu odňatia slobody, a vzhľadom na opakovane ukladané nepodmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré doposiaľ neviedli u obžalovaného k náprave, ani uloženie trestu odňatia

slobody s podmienečným odkladom. Okresný súd sa správne vysporiadal aj s otázkou materiálneho
korektívu, keď poukázal na spôsob spáchania trestného činu, zavinenie, následok a pohnútku, a rovnako
osobu obžalovaného.

Z hľadiska existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa odvolací súd so záverom okresného
súdu stotožňuje, rovnako ako aj s otázkou ukladania súhrnného resp. samostatného trestu, a v plnom

rozsahu na odôvodnenie rozsudku v tomto smere poukazuje.

Trest uložený obžalovanému okresným súdom zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu.

Možnotedazáveromuviesťknámietkeobžalovaného,ktorýnesúhlasísvýškouuloženéhotrestu,žetáto

odvolacia námietka je nedôvodná. Rovnako správne postupoval okresný súd pri zaradení obžalovaného
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie

obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.