Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120360937
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:6120360937.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: AUTOOPRAVY

Geci Borov, s.r.o., so sídlom Podhrunkovská 1A/2635, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 43 884 849,
zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 177,51 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 177,51 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 18.8.2020 domáhal voči

žalovanému zaplatenia sumy 177,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
177,51 eur od 9.10.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že
dňa 02.09.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
HONDA CR-V, EČV: Z., rok výroby: 2008, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo B.Á. T., K.: A. XXX/
XX, XXX XX Z. (ďalej ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového
vozidla, EČV: I., ktorého vodič, P. C. (ďalej ako „vinník nehody“), mal v čase škodovej udalosti
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla u žalovaného, t. j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Škodová
udalosť bola žalovanému riadne ohlásená dňa 02.09.2019 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej
udalosti č. 9567729688. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. B. T., dal svoje poškodené
motorové vozidlo HONDA CR-V, EČV: Z., rok výroby: 2008, opraviť v servise AUTOOPARVY W. K.,
s.r.o., so sídlom: Podhrunkovská 2635/1A, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 43 884 849, konajúca
prostredníctvom: M. W. K. - konateľ, zapísaný v OR OS Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 19515/P, t.j. u
žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 2861,80 eur s DPH.

Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 19105. Poškodenému bolo doručené
oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.09.2019 oznámené, že dňa 23.09.2019 bolo ukončené šetrenie
poistnej udalosti č. 9567729688 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora
kosobitostiamlikvidácie:„PriznanéprimeranénákladynaopravupodľavýpočtuSlovexperty,nepriznanénepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu a prác - priznaná normohodina práce 16,67e bez
DPH.“ Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č.
9567729688 predstavovala sumu vo výške 2 861,8 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným, však

bola iba do výšky 2 684,29 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 177,51 eur. Neuznaná suma vo
výške 177,51 eur, bola vlastníkom motorového vozidla HONDA CR- V, EČV: Z., ktorým je poškodený
B. T., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2019 Skutočnosti,
ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočtoch poistného plnenia, uviedol, nemajú
zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť náhrade škody v plnom rozsahu,

na ktorú má poškodený, resp. žalobca nárok. Žalobca poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o PZP“).
Poškodený z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy
zákonný nárok voči poisťovni na náhradu škody z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp,zn.4MCdo23/2008,zodňa21.decembra2009.Právonanáhradu
škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška
nároku na náhradu škody poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba
zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodených
motorových vozidiel postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska

rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala
len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové
vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Náklady
na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane
DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla.

V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu
hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca
poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla: MORIS
Slovakia - Alejová 4, Košice - 40 eur bez DPH - mechanická dielňa, 40 eur bez DPH - karosárska a
lakovacia dielňa, Auto Gábriel, s.r.o. - Osloboditeľov, Košice - 56 eur bez DPH - mechanická dielňa,

71 eur bez DPH - karosárska a lakovacia dielňa, PK AUTO s.r.o. - Duklianska 23, Košice - 47 eur
s DPH - mechanická dielňa, 59 eur s DPH - karosárska a lakovacia dielňa. Žalobca si účtoval pri
motorovom vozidle HONDA CR-V, EČV: Z. za 1 normohodinu mechanickej a lakovacej práce 23 eur bez
DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto
považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Zo strany žalovaného boli uznané

nedostatočné náklady na lakovací materiál. Pracovný postup zahŕňal dve vrstvy metalizového efektu,
pričom uznané náklady nie možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov
vynaložených na lakovací materiál. Výška lakovacích nákladov podľa kalkulácií predstavuje 232,82 eur
bez DPH, z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného došlo k nedôvodnému kráteniu lakovacích nákladov.
Žalovaný nepreukázal, na základe akých skutočností krátil výšku lakovacích nákladov, nepredložil

žiaden odborný dôkaz, neuniesol bremeno tvrdeného. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu,
ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov,
ktoré musel žalobca, resp. poškodený vynaložiť v súvislosti s opravou poškodeného motorového
vozidla. Žalovaný neuhradil náhradu škody v plnom rozsahu na opravu vozidla. Žalovaný v zmysle
obhliadky technika uvádza požitie technológie na opravu stanovenej výrobcom pre uvedenú značku

a typ motorového vozidla. Žalovaný však kalkuláciu nákladov na opravu poškodenému ani žalobcovi
nepredložil. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikaturou
a platnou právnou úpravou. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku
kráteniu celkovej sumy o 177,51, na ktorej náhradu má poškodený, resp. žalobca nárok. V súlade s
uvedeným, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti, čoho následkom má byť

jeho neúspech. Škoda, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku poistnej udalosti č. 9567729688 mu bola
vnútená a teda má právo, aby mu žalovaný uhradil náklady na opravu poškodeného motorového vozidla
v plnej výške. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 797 ods. 3
prvá veta Občianskeho zákonníka. Žalovaný listom zo dňa 25.09.2019 oznámil, že dňa 23.09.2019 bolo
ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567729688. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa

do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to 5,00 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 177,51 eur od 09.10.2019 do zaplatenia2. Žalovaný so žalobou žalobcu v celom rozsahu nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. V podanom
odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v predmetnej veci
dňa 7.9.2020 uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný

nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou,
že dňa 02.09.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
HONDA CR-V, EČV: Z. (ďalej len „MV“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: B. T.,
bytom: A. XXX/XX, XXX XX Z. (ďalej len „Poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť mal spôsobiť vodič
iného motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Škodová
udalosť mala byť ohlásená u Žalovaného, ktorý ju mal zaregistrovať ako poistnú udalosť č. 9567729688
(ďalej len „Škodová udalosť“). Vzhľadom na poškodenie MV v dôsledku Škodovej udalosti, si Poškodený
dal MV opraviť u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu vystavil Poškodenému faktúru č. 19105 vo výške
2.861,80 eur (ďalej len „Faktúra“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.09.2019
vyhotovenom Žalovaným, bolo Poškodenému oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne

výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia vo výške 2.684,29 eur (ďalej len „Oznámenie o
poistnom plnení“). Dňa 27.09.2019 malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako
postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky vo výške 177,51 eur s prísl., ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči
Žalovanému, a to ako sumu pochádzajúcu z krátenej a nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej

len „ZoPP“). Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomlnacie konanie
použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorälch predpisov,
s výnimkou § 129, ak zákon o upomlnacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie
uvedené Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového
poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných náležitosti podania

uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov
na ich preukázanie a žalobný návrh.". Zároveň podľa ods. 2: „ Opísanie rozhodujúcich skutočnosti
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Žalobca mal v Žalobnom návrhu v časti Opisu
skutočnosti, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti
a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu

Škodovej udalosti, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany
Poškodeného, pričom vo všeobecnosti svoj uplatňovaný nárok zakladá práve na Škodovej udalosti.
Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo
však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
postačujúce. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „Z

hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,

ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide
o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne
konanie, žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok,
ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt,

ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve Žalobcom predložená (v
rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazanými na plnenie
bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ
vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol zo Žalobcom platne uzatvoriť
ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na

Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nemohla vzniknúť),
ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavených
Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom
a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným
zákonným ust. § 524 OZ. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 40bo 20/2007, zo dňa

29. januára 2008 „Podľa ustanovenia § 39 (občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý
svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda
absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu,alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu
spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu

viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom,
týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP
bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktorú práve Žalobca ako veriteľ, eviduje voči
Poškodenémuakovočidlžníkovi(t.j.neexistujúcipredmetpostúpenia),považuježalovanýtakýtoprávny
úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto

zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav
vôle Poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej ZoPP,
je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určená a vymedzená, podľa
nášho právneho názoru neexistujúca), ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy,
avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle
postupcu na postúpenie pohľadávky. Doplňujúco uvádzame, že uvedením predmetných skutočností (t.j.

špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Samotný
predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne
nešpecifikovaný. Nakoľko z predmetu realizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že Poškodený ako
postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči Žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať
sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany Žalobcu

voči Poškodenému. Rozporuplnost' týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že
z textu samotného postúpenia vyplýva, že Poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu
ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok Poškodeného, zakladá rovnako, a to ako aj v
prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu t. j. ZoPP. Vo vzťahu k
výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany Žalobcu poukazuje žalovaný na Oznámenie o

poistnom plnení, ktoré predložil sám Žalobca, v zmysle ktorého Žalovaný riadne a dostatočne uviedol
zdôvodnenie vykonaného krátenia 1:1 poistného plnenia. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom
plnené preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany
Žalovaného krátené, čo napokon Žalobca aj sám vo svojej Žalobe potvrdzuje. Žalovaný má zároveň
za to, že Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V

tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu,
podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu

škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania
upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo
b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie

nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho
poistnej udalosti. Uplatnené nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Faktúrou č. 19105, Kalkuláciou č.
9567729688 z 18.9.2019, Oznámením žalovaného o poistnom plnení z 25.9.2019, Zmluvou o postúpení

pohľadávky z 27.9.2019, Cenníkom normohodín Moris Slovakia z 1.3.2019, Základným cenníkom prác
spoločnosti PK AUTO s.r.o., Cenníkom servisných služieb spoločnosti Auto Gábriel, s.r.o., Registráciou
nových osobných automobilov v SR, Odporom žalovaného, Vyjadrením žalobcu k odporu z 29.9.2020
s prílohou, a to správou o nehode z 2.9.2019, vyjadrením žalobcu zo dňa 28.5.2021 a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu z 29.9.2020 uviedol, že žalobca sa touto cestou domáha doplatenia
nároku na náhradu škody z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, a to z poistnej udalosti č. 9567729688, na motorovom vozidle HONDA
CRV, EČV: Z., poškodenému B. T., a to vo výške 177,51 eur s príslušenstvom. Skutočnosti, ktoré

žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/
neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil
vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadnenahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v
dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na
náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej

nehody, považuje žalobca za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. V návrhu na vydanie
platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola
predmetná škodová udalosť riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod ktorým číslom poistnej
udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti,
si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na

opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o
likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto
oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, teda sám žalovaný uznal dôvod
pohľadávky, jej právny titul a existenciu (spochybňoval len výšku pohľadávky) 5) informácia o tom,
že pohľadávka poškodenému, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového
vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva

o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalobca do žaloby uviedol všetky
podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a
taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Žalovaný v druhej časti svojho vyjadrenia namieta, že
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a to z dôvodu, že poškodený nemohol
platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bol dlžníkom

žalobcu. S uvedeným tvrdením žalovaného žalobca nesúhlasí. Samotná škoda vznikla poškodenému
už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však
vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie
uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Poukázal na § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade je žalovaný nárok na náhradu škody z titulu povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravený v osobitnom právnom
predpise a to zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.Žalobcapoukázal
na § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie
až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja

od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu.
Obdobne tak platí aj podľa ustálenej judikatúry: „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom,
či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady
škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju
predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990)

Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej
rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie
nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie
oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra
predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové

hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké
kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a
tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového
vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je
v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného.

Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil
škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená
pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na
navráteniepoškodenéhomotorovéhovozidladopredošléhostavu.Niejedanýdôvod,abyčasťnákladov
neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou

opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou.
Zároveň podporne uvádzame, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v
nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo
výške2861,80euruznalapriamonaúčetžalobcupoukázalsumuvovýške2684,29eur.Vzmyslevyššie
uvedeného žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, čo do dôvodu

voči žalobcovi, sporná ostala len výška. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn.: 4 Cdo 116/2009. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu -
oprava motorového vozidla a vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť
dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu,v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedeného dlhu. Takéto konanie žalovaného považuje
žalobca za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Žalobca
bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v tejto

súvislosti poukazuje aj na početnú judikatúru krajského súdu v Košiciach: Rozsudok Krajského súdu
v Košiciach 3Cob/75/2017 zo dňa 30.1.2018, 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, 2Cob/136/2017 zo
dňa 22.2.2018, kde v skutkovo a právne obdobných veciach súd rozhodol rovnako. Ďalej poukázal
na základný princíp právnej istoty a uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 14.07.2020 sp.
zn. 2Cob/225/2019. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524

Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia
pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi,
aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola
postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a
postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej
pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné

vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného
motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti).
Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa označenom ako „Predmet zmluvy“, v
bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že
voči žalovanému má pohľadávku v uvedenej výške, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej

udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov
za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. Taktiež v bode 2 predmetného
článku I zmluvy o postúpení pohľadávky je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá
je bližšie špecifikovaná v bode 1 predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. predmetnej zmluvy
obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. predmetnej

zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna.
Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a
správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto
prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva
o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné

prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako
výslovne, tak aj konkludentne. Máme za to, že postupca v uvedenom prípade, v zmluve o postúpení
pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a
špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany

(teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a
na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca
prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Žalobca poukázal na judikatúru súdov v otázke nazerania na
posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky, a to na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015. Žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať

neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom v tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 31 Cdo 1328/2007. Žalovaný rovnako namietal neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky, pričom takéto námietky boli už v právne a skutkovo obdobných veciach riešené
Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmlúv o postúpení a neopodstatnenosť námietok,
v konaniach pod sp.zn.: 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017, 4Cob/111/2018, 4Cob/31/2018, 2Cob/84/2018,

2Cob/75/2018, 4Cob/107/2018, ako aj v mnohých ďalších konaniach na Krajskom súde v Košiciach ako
aj iných súdoch Slovenskej republiky. Žalovaný uplatnený nárok Žalobcu neuznáva v celom rozsahu a
dodal, že: „akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné“, avšak bez
akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje
tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do

podstaty krátenia nároku žalobcu. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na
skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré
by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny
relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky
procesnej obrany včas. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré

boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny
(právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda
nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa §
11 ods. 8 zákona o PZP za omeškanie žalovaného so plnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie
poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8

zákona o PZP tieto podľa názoru žalobcu nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než
ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatným kritériom pre rozlíšenie
považuje to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa
spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť

spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný
v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods.
6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to
aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania
žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca
žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a

žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody.
Žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody
v sume 177,51 eur je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 177,51 eur -
náklady za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej
v § 797 ods. 3 OZ, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania.

Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať
na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej
právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň
vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca
má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa
§ 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ak by
sme pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala
by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania

priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale
voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného
rozsudkubytakdošlokpopretiupovinnéhozmluvnéhopoistenia,podstatouktoréhojeprávopoisteného,
aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na
motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu

SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov
(poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky
z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad
jednoznačneniejezámeromzákonodarcu.Žalobca,resp.jehoprávnypredchodcapredložilžalovanému
faktúru za opravu vozidla , ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do

15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný,
čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok
žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže
je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom
neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného

dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr
preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úroku
z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie
(sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 369 Obchodného zákonníka). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017 zo dňa 22.11.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.:
4Cob/31/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 3Co/193/2015, rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn.: 4Cob/65/2020. Žalobca má nárok na úroky z omeškania tak, ako si uplatnil v
návrhunavydanieplatobnéhorozkazu.Opačnýnázorbylegalizovalprotizákonnýpostuppoisťovne,keď
síce ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, avšak poistnú udalosť

neprešetrila riadne, a tak protizákonne krátila úhradu poistného plnenia bez akéhokoľvek sankčného
postihu.5. Žalobca vo vyjadrení z 28.5.2021 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v plnom rozsahu a
taktiež poukazuje aj na svoje písomné podanie vo veci - vyjadrenie k odporu. Z doteraz vykonaného
dokazovania je zrejmé, že vznik nároku na poistné plnenie medzi stranami sporu nie je sporný, sporný

je len rozsah tohto nároku. Spornými skutočnosťami medzi stranami sú aj: náležitosti podania, aktívna
vecná legitimácia, neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, úroky z omeškania. K námietkam aktívnej
vecnej legitimácie a k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uvádza, že takéto námietky
už boli riešené a poukazujeme pritom na rozhodnutia v obdobných skutkových a právnych veciach:
Uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 14.07.2020, sp. zn. 2Cob/225/2019, Rozsudok Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 20.09.2019, sp.zn. 30Cb/21/2017, Rozsudok Krajského súdu Bratislava,
sp.zn. 3Cob/133/2019 zo dňa 13.11.2019, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.11.2019,
sp.zn. 14Cob/86/2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2020, sp.zn. 2Cob/25/2020,
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.07.2020, sp.zn. 4Cob/20/2020, Rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 21.11.2019, sp.zn. 14Cob/86/2019. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl.
2 CSP ods. 2. K namietaným úrokom z omeškania poukázal žalobca na aktuálny judikát Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 7Co/58/2020 zo dňa 26. 08. 2020: „20. Nemožno sa stotožniť s takým výkladom
ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa krátila
plnenie uplatnené právnym nástupcom poškodeného, žalovaný splnil podmienky v zmysle § 11 ods.
6 písm. a/ predmetného zákona a v zmysle §11 ods. 7 označeného zákona mu vzniká omeškanie
s plnením priznaným v rozsahu skráteného plnenia až doručením právoplatného rozhodnutia súdu.

Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ poisťovňa
nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote
splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho
právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých
základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona

upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje
neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky
z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp.
jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom

sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona
č. 381/2001 Z.z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie
škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa
zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na
poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho

posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom
neúplného) plnenia dostane do omeškania. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí
odklonilodprávnehonázoruNajvyššiehosúduSRprezentovanéhovrozsudkusp.zn.3Cdo/145/2017zo
dňa22.11.2018anavyšerozhodovaciapraxdovolaciehosúduniejejednotná.Opačnéstanoviskozaujal
dovolací súd v rozsudku sp. zn.5Obo 19/2009 zo dňa 25.03.2009. Odvolací súd nemá vedomosť, že by v

uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko.“ Krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení
zo dňa 23.9.2019 sú nepreskúmateľné, bez opory v zákone. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný
priznal výšku práce iba v sume 16,67 Eur/NH bez DPH, ako aj ďalšie uvedené položky krátenia nie je z
nich zrejmé na základe čoho a ako prišiel Kalkulácia Žalovaného má slúžiť len ako pomôcka na overenie
jednotlivých postupov pri oprave motorového vozidla. Rovnakého právneho záveru bol aj Krajský súd v

Žiline (14Cob/86/2019), ktorý to výstižne uviedol v bode 28„28. „K samotnej kalkulácii poistného plnenia
(AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom (č.l. 76 spisu) je potrebné v zhode
so súdom prvej inštancie uviesť, že program AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia
systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti
k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa

názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec
nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má
poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných
dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo
znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa

účelnevynaloženénákladynanáhradnédielyamateriálposudzujútak,žesaporovnávajúskalkulačným
programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem
na prácu udávaných výrobcom.“ Kalkuláciou žalovaného je určená potencionálna škoda, nie však
skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravypoškodeného vozidla.“ Žalovaný ku výslednej krátenej sume, nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie
dôvodnosti krátenia poistného plnenia a v konečnom dôsledku nie je zrejmé z čoho vychádzal keď
určil práve takúto priznanú sumu. Žalobca si splnil všetky povinnosti, vyplývajúce mu zo zákona,

poskytol poisťovateľovi všetky potrebné doklady, napriek tomu mu nebola uhradená vzniknutá škoda
v plnej výške, v zmysle predložených podkladov. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených
skutočností, na základe ktorých neuhradil poistné plnenie žalobcovi v plnej výške. Poškodený, ktorý
postúpil následne svoju pohľadávku na žalobcu, má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených
nákladov na opravu poškodeného vozidla, ktoré súviseli so škodovou udalosťou. Bolo by v rozpore

s princípom spravodlivosti, ak by poškodenému nebola priznaná náhrada škody v plnom rozsahu, v
zmysle predloženej faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný nepreukázal žiadne
zákonom stanovené dôvody, pre ktoré krátil poistné plnenie, čím nepreukázal tvrdené, a to že sú tu
dôvody na krátenie, a tým pádom poisťovňa neuniesla svoje dôkazné bremeno. Je to práve žalovaný,
kto musí preukázať dôvodnosť svojho krátenia už pri ukončení šetrenia poistnej udalosti. Nárok žalobcu
je dôvodný a riadne preukázaný, žalobca navrhol, aby súd vo veci rozhodol a aby zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 177,51 eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

6. Zo Záznamu o dopravnej nehode z 2.9.2019 vyplýva, že o 12.15 hod. došlo vo Vranove nad Topľou
k dopravnej nehode - škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla HONDA CR-

V, EČV: Z., rok výroby: 2008, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo B. T., K.: A. XXX/XX, XXX XX Z., do
ktorého vozidla narazil vozidlom zn. Seat Leon, EČV: I., vodič P. C., pričom mal poškodiť koleso, zadný
pravý blatník, zadný nárazník vozidla patriaceho B. T..

7. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi

postupcom B. T., G.. XX.XX.XXXX a postupníkom žalobcom zo dňa 27.9.20219 vyplýva, že predmetom
je postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. 9567729688 voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. vo výške 177,51 eur. V článku II. postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je
úplná a správna.

8. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.9.2019 žalovaný oznámil B. T., že dňa 23.09.2019
ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe tohto listu predkladá výpočet výšky
plnenia. Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie: Priznané primerané náklady na opravu podľa
výpočtu Slovexperty, nepriznané nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu a prác - priznaná
normohodina práce 16,67 eur bez DPH. Poistné plnenie poukazuje v zmysle § 797, ods. Občianskeho

zákonníka a na základe predložených dokladov na: účet B. T. v sume 2.684,29 eur. V prílohe
k Oznámeniu o poistnom plnení sa uvádza, výpočet výšky plnenia zo dňa 25.09.2019 z poistnej
udalosti číslo: 9567729688: Faktúra za opravu vozidla číslo: 19105 AUTOOPRAVY W. K., s.r.o. s
DPH predstavovala sumu 2 861,80 -177,51 eur ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou, pričom spolu
priznané poistné plnenie predstavovalo 2 684,29 eur.

9. Podľa predloženej faktúry č. 19105, žalobca ako dodávateľ vystavil B. T. faktúru dňa 18.9.2019.
splatnú 25.9.2019 za opravu vozidla Honda CR-V, Z. podľa predloženej kalkulácie 9567729688, a to na
sumu 2861,80 eur, z ktorej sumy za náhradné diely účtoval sumu 1830,01 eur, za materiál režijný sumu
36,60 eur, práce karosárske sumu 186,30 eur (8,1 nh po 23,- eur), vedľajšie náklady vrátane materiálu

sumu 8,10 eur, práce lakovnícke sumu 169,- eur, materiál lakovnícky sumu 154,82 eur.

10. Podľa predloženej kalkulácie č. 9567729688 žalobca v súvislosti s opravou vozidla Honda CR-V, Z.
účtoval sumu 2861,80 eur, z ktorej sumy za náhradné diely účtoval sumu 1830,01 eur, režijný materiál
sumu 36,60 eur, mzdu za prácu 186,30 eur z toho za geometriu 32,20 eur, vedľajšie náklady vrátane

materiálu sumu 8,10 eur, mzdové náklady sumu 169,- eur, materiál lakovnícky sumu 154,82 eur.

11. Podľa predloženého porovnania cenníkov lakovacích a mechanických prác pre daný typ motorového
vozidla, podľa cenníka spoločnosti MORIS Slovakia predstavujú mechanické práce 40 eur bez DPH za
normohodinu, karosárske a lakovacie práce 40 eur bez DPH za normohodinu, podľa cenníka spoločnosti

Auto Gábriel, s.r.o. predstavujú mechanické práce 56 eur bez DPH za normohodinu, karosárske a
lakovaciepráce71eurbezDPHzanormohodinu,podľacenníkaspoločnostiPKAUTOs.r.o.predstavujú
mechanické práce 47 eur bez DPH za normohodinu, karosárske a lakovacie práce 59 eur bez DPH za
normohodinu.12. Podľa predloženej kategorizácie patri model Honda CR-V medzi automobily triedy G1-SUV.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase vzniku škodovej udalosti (ďalej len „zákona
č. 381/2001 Z.z.“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (s poukazom na § 823 Občianskeho zákonníka)
a je povinný tento nárok preukázať (s poukazom na § 799 Občianskeho zákonníka).

14. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na

zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

16. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku
poistnej udalosti (ďalej len „Občiansky zákonník“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa ust. § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

20. V zmysle ust. § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku

plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

22.Podľa§799ods.1,ods.2,ods.3Občianskehozákonníkapoistenýjepovinnýzachovávaťpovinnosti,
ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má
právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná

udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré
si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania

poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

23. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.24. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak ide
o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho

opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní.

25. Podľa § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie

označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označenédôkazy.Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.

26. Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa

ust. § 132 CSP.

27. K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že žaloba žalobcu spĺňa kritéria v zmysle
citovaných procesných ustanovení, pričom súdu je z opísaných rozhodných skutočností zrejmé, čoho
sa žalobca domáha a na základe akého právneho titulu. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny titulom

neuhradenia celej vzniknutej škody jeho právnemu predchodcovi (poškodenému), ktorá vznikla v
dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v tom čase patrilo právnemu predchodcovi
žalobcu (poškodenému) B. T.. Škoda na motorovom vozidle bola spôsobená poistencom žalovaného.
Žalovaný o škodovej udalosti mal vedomosť, nakoľko túto zaregistroval ako poistnú udalosť pod č.
9567729688 a zároveň po uplatnení nároku na náhradu škody poškodeným, tomuto z väčšej časti aj

uhradil uplatnený nárok. Žalovaný teda poskytol poškodenému časť poistného plnenia, čím uhradil
sčasti škodu, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti opísanej v žalobe. Žalovaný tak uznal nárok
žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody čo do základu, pričom sporným medzi účastníkmi
právneho vzťahu ostal iba rozsah náhrady škody, aj to iba ohľadne nároku presahujúceho sumu 2684,29
eur.

28. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale
aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe
žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými

tvrdeniami žalobcu v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019 ).

29. Súd mal preto za preukázané, že žalobca dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti potrebné
na ustálenie predmetu sporu, ktorými sledoval preukázanie svojho nároku, zreteľne označil a predložil

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

30. Žalovaný namietal tiež aktívnu vecú legitimáciu žalobcu s poukazom na neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky z 27.9.2019.

31. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi
postupcom B. T. a postupníkom žalobcom zo dňa 27.9.2019 vyplýva, že predmetom zmluvy je
postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. 9567729688 voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
vo výške 177,51 eur. V článku II. postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná
a správna. Prílohou zmluvy je list poisťovne o ukončení šetrenia, kde je tiež identifikovaný postupovaný

nárok.

32. Z obsahu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené
právnymi predpismi, je určitá a zrozumiteľná. Účastníci zmluvy sú riadne označení, postúpená
pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná, výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a

zároveň je označený dlžník. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený, pričom je zrejmé, že sa jedná o
postúpenie pohľadávky. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu
k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1.apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovaťvýklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom
na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom, a to jasne
špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s

postúpením pohľadávky.

33. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako
postupníka nezaplatenú časť pohľadávky, ktorú má voči žalovanému ako rozdiel medzi reálnou škodou a
škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému

momentomvznikuškodovejudalosti,uplatnenouapreukazovanoužalovanémuprostredníctvomfaktúry.

34. Poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti
spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil na žalobcu. Preto námietka žalobcu, že medzi
poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“
poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči

žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu
sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla ( v súvislosti s uvedeným
porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/112/2020 z 24. 11. 2020 pri
obdobnom posúdení platnosti zmluvy postúpení medzi poškodeným ako postupcom a autoservisom ako
postupníkom))

35. Samotná škoda vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len
na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má
žalobca, resp. jeho právny predchodca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti
potrebné preukazovať inak. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd uvádza, že právo na

poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody.

36. Žalobca žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Nie je sporné, že
predmetnú faktúru za opravu vozidla vystavil žalobca poškodenému, teda na základe tejto faktúry má
plniť poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním

v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva, že postupca
postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky, ktorú má voči žalovanému. Jednalo
sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, uplatnenou a
preukazovanoužalovanémuprostredníctvomfaktúryč.19105.Vzhľadomnaskutočnostiuvedenévyššie
je súd toho názoru, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

37. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, pričom motorové vozidlo škodcu
v čase škodovej udalosti patrilo poistenému u žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako
poistnú udalosť.

38. Podľa vyššie cit. zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a
má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi. Poškodený je povinný tento nárok preukázať. Poškodený má priamy
nárok voči zodpovednostnému poisťovateľovi. Poisťovateľ, ktorý poisťuje poistné riziko zodpovednosti

za škodu, má v prvom rade povinnosť voči poistenému (škodcovi) nahradiť zaňho poškodenému
škodu. Táto povinnosť vyplýva poisťovateľovi na základe poistnej zmluvy. Nárok poškodeného na
plnenie voči škodcovi nie je zmluvným nárokom, ale nárokom z protiprávneho konania vznikajúceho zo
zákona. Nárok poškodeného voči poisťovateľovi by mohol byť kvalifikovaný ako mimozmluvný záväzok,
pretože sa nezakladá na žiadnej zmluve medzi poisťovateľom a poškodeným. Nárok poškodeného voči

poisťovateľovi vyplýva priamo zo zákona. Zákon umožňuje poškodenému nárok na náhradu škody, ktorý
má voči škodcovi, uplatniť priamo voči poisťovateľovi škodcu.

39. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že výklad, ktorý by zbavoval poškodeného
(ktorým bol aj právny predchodca žalobcu) ochrany, ktorá je zaručená spotrebiteľom pre zhodné

situácie považuje Národná banka Slovenska za neprípustne formalistický (v súvislosti s vyššie
uvedeným porovnaj napríklad Rozhodnutie Národnej banky Slovenska z 3. apríla 2018, číslo spisu:
NBS1-000-013-917, Zdroj: https://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom-prakticke-informacie/
vyroky-pravoplatnych-rozhodnuti ).40. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca ako právny nástupca poškodeného má v
zmysle § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. priamy nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri škodovej

udalosti z 2.9.2019 proti poisťovateľovi a bol povinný tento nárok preukázať.

41. Priamy nárok poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového
vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti
poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. V danom prípade si žalobca svoj nárok uplatnil priamo voči

poisťovni.

42. V tejto súvislosti súd uvádza, že ide o prípad nepravej solidarity medzi škodcom a poisťovateľom,
kedy poisťovňa a škodca zodpovedajú za škodu na základe rôznych právnych titulov. Nárok proti
škodcovi má základ v § 427 Občianskeho zákonníka a nárok proti poisťovni je daný ust. § 15 zákona
o povinnom zmluvnom poistení.

43. Skutočnosť, že škodca mal uzavreté povinné zmluvné poistenie svojho motorového vozidla u
žalovaného, nebola v konaní sporná. Žalovaný zároveň čiastočne ( a to v prevažnej časti) poškodenému
na základe uvedeného právneho vzťahu plnil.

44. Povinnosťou žalobcu ako poškodeného (jeho právneho nástupcu) bolo svoj nárok na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti žalovanému ako poisťovni, preukázať.

45. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej
zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.

Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka
dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou (najmä konštrukčné prvky, vysoká
rýchlosť pohybu). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka
sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke

bez ohľadu na to, kde sa tak stalo, či na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom priestranstve a či sa
tým vozidlo uviedlo do pohybu alebo nie.

46. Žalobca preukázal, že dňa 2.9.2019 došlo v Vranove nad Topľou k dopravnej nehode, pri ktorej došlo
k poškodeniu odstaveného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu zn. HONDA CR-V, EČV:

Z., rok výroby: 2008, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo B. T., K.: A. XXX/XX, XXX XX Z., pričom do
uvedeného vozidla narazil vozidlom zn. Seat Leon, EČV: I., vodič P. C., pričom mal poškodiť koleso,
zadný pravý blatník, zadný nárazník vozidla patriaceho B. T.. Vyššie uvedené vyplynulo zo Záznamu o
dopravnej nehode z 2.9.2019 predloženého žalobcom.

47. Žalobca preukázal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou dopravného
prostriedku (udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky - pohybom vozidla), ktorý škodu priamo
spôsobil. Všetky preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu vyplývajú zo žalobcom
predložených listinných dôkazov. Žalovaný ani relevantne nespochybnil technickú neprijateľnosť vzniku
škody.

48. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla pri tejto nehode škoda, rozsah ktorej preukázal v tomto
konaní predložením faktúry č. 19105, ktorou bola právnemu predchodcovi žalobcu B. T. za opravu
vozidlaHondaCR-V,Z.účtovanásuma2861,80eur,tiežpredloženímkalkulácieč.9567729688znejúcej
na sumu 2861,80 eur, z ktorej je zrejmý podrobný rozpis prác a materiálu použitého pri oprave a zároveň

predložením cenníkov lakovacích a mechanických prác iných autoservisov pre daný typ motorového
vozidla.

49. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca má nárok na náhradu škody a sporná ostala výška
uplatneného nároku. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.9.2019 (na čl. 15 spisu) je zrejmé, že

žalovaný , plnil za svojho poistenca, s ktorým mal v danom čase uzavretú poistnú zmluvu č. 6597777353
viažucu sa na motorové vozidlo s EČV: I. a poškodenému vyplatil sumu 2684,29 eur. Súčasťou
oznámenia je vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie, kde sa uvádza, že priznané primerané
náklady na opravu podľa výpočtu Slovexperty, nepriznané nepreukázané navýšenie lakovaciehomateriálu a prác a priznaná normohodina práce 16,67 eur bez DPH. V prílohe k Oznámeniu o poistnom
plnení je uvedený výpočet výšky plnenia zo dňa 25.09.2019 z poistnej udalosti číslo 9567729688 za
opravu vozidla číslo podľa faktúry č. 19105 ako rozdiel medzi sumou 2.861,80 a sumou 177,51 eur

(rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou), pričom spolu priznané poistné plnenie predstavovalo 2.684,29
eur.

50. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

51. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

52. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

53. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

54. Sporové konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že stranu sporu v konaní zaťažuje povinnosť
tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť.

Dokazovanie je časťou súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára
poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak strana nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov
spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv.
dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne
preukázané, neprihliadať. Súd poukazuje na to, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť

prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Z vyjadrenia žalovaného v odpore proti
platobnému rozkazu nevyplýva, že by relevantným spôsobom poprel skutočnosti tvrdené žalobcom k
ním uplatnenej výške nároku na náhradu škody a teda ku skutočnostiam, ktoré vyplývajú z predloženej
faktúry č. 19105 a tiež to, že súdu nepredložil žiadne skutkové tvrdenia ku skutočnosti, prečo ním
vykonané krátenie uplatneného nároku malo byť oprávnené. Nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce

oprávnenosť krátenia uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody.

55. Žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal ako dospel k ním uvádzanej výške primeraných
nákladov na opravu vozidla a k nepriznaniu nákladov na lakovací materiál a práce, ani ako dospel k
uvádzanej sume za normohodinu práce 16,67 eur. Žalobca naopak predložil cenníky iných spoločností,

z ktorých je zrejmé, že ním účtovaná normohodina práce v sume 23,- eur je zjavne primeraná,
porovnateľná s inými autoservismi, dokonca javí sa výhodnejšia ako u iných autoservisov.

56. Vysvetlenie krátenia uplatneného nároku na náhradu škody zo strany žalovaného je vágne, nie je
dostatočne zrozumiteľné, nie je dostatočne odôvodnené. Pokiaľ žalovaný výšku škody spochybnil, bolo

v jeho záujme navrhnúť v tomto smere vykonanie adekvátneho dôkazu.

57. Obranu žalovaného tak súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nedostatočne preukázanú a jednoznačne
nespôsobilúrelevantnespochybniťnárokžalobcu.Akbyžalovanýspochybňovalvýškuškodyuplatnenej
žalobcom, za skutkového stavu, kedy v prospech žalobcu svedčia vyššie uvedené listinné dôkazy, mal

práve žalovaný produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nesprávne stanovenej výške škody.

58. Pokiaľ ide o spochybnenie výšky škody na základe posúdenia spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ako
to vyplýva z oznámenia z 25.9.2019, ide o dcérsku spoločnosť žalovaného (jedným zo spoločníkov tejto
obchodnej spoločnosti je žalovaný). Nejedná sa tak o nezávislé posúdenie poistnej udalosti na úrovni

znaleckého posúdenia.

59. Ako vyplýva aj z verejne dostupných už právoplatne skončených vecí riešených všeobecnými
súdmi, kde svoje stanovisko v obdobných prípadoch uvedená spoločnosť poskytovala, v mnohýchprípadoch sa toto odlišovalo od znaleckých posudkov podaných vo veci, kedy pri vyslovení technickej
nemožnosti vzniku škody boli práve závery podaných znaleckých posudkov opačné (porovnaj napríklad
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 15C/29/2014 z 9.1.2019, Okresného súdu Bratislava I

sp.zn. 19C/17/2016 z 19. 10. 2018)

60. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

61. Ak teda žalovaný tvrdil inú výšku škody, ako vyplynula zo žalobcom predložených listinných
dôkazov, dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti bolo práve na žalovanom. V tomto smere
okrem samotných tvrdení spochybňujúcich nárok žalobcu, bolo potrebné produkovať relevantné dôkazy
preukazujúce tieto tvrdenia. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol ani nepredložil žiaden
ďalší dôkaz.

62. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami
sporu predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

63. Z faktúry za opravu vozidla ako aj z kalkulácie opravy predloženej žalobcom jednoznačne vyplýva
vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
mal nárok žalobcu na náhradu škody za plne preukázaný, preto mu priznal požadovanú sumu 177,51
eur.

64. V súvislosti s uplatňovaným úrokom z omeškania nie je jednotná rozhodovacia prax v prípade
poistných udalostí a z toho uplatnených škodových nárokov. Napriek tejto nejednotnosti, daná právna
otázka bola už opakovane riešená Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

65. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

66. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

67. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6,
je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. (odkaz na § 517ods.
2 Občianskeho zákonníka).

68. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Práve z tohto rozhodnutia vyplýva, že peňažná
sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č.381/2001 Z.z. je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z.,
účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná,

abybolanútenáoznámiťvlehotetrochmesiacovpoškodenémuspôsobvybaveniajehopoistnejudalosti.
Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného,
nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že
nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č.381/2001 Z.z. do omeškania.69. Je nepochybné v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, že ust. § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z.z. je viazané k odseku 6 ustanovenia § 11 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže odkazuje na

nesplnenie povinností poisťovateľa, ktoré sú vyjadrené práve v odseku 6 ust. § 11 zákona č.381/2001
Z.z.. Je potrebné v danej sporovej právnej veci vychádzať z uplatneného nároku žalobcu, ktorý vyplýva
z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý osobitný právny predpis v ust. § 11 ods.7 stanovuje,
kedy nastane splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ. Podľa uvedeného
zákonného ustanovenia je plnenie splatné do 15-tich dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie potrebné na

zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť (teda v časti poisťovateľom uznaného nároku), resp. po
doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia
nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (v tomto prípade nároku pôvodne neuznaného
poisťovateľom, avšak následne uznaného súdom). Ide o zákonné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť
pohľadávky majúcej svoj základ v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia. Ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného

na plnenie čo aj len čiastočne, je z hľadiska určenia času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci
okamih, keď poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
V takomto prípade plnenie z takto uznaného nároku je splatné do 15 dní od skončenia šetrenia
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ neplnil,
vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania uplynutím tejto lehoty. Ak však poisťovateľ odmieta

poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a včas
písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie, v dôsledku
čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (a následným
vznikom právneho nároku poškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantným až doručenie
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva

inálehotanaposkytnutiepoistnéhoplnenia.Akbysipoisťovateľnesplnilpovinnostiuvedenév§11ods.6
zákona č. 381/2001 Z.z., vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

70. Ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa,

ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného.
Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 tohto zákona jasne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (Občiansky zákonník).
Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11ods. 6 tohto zákona. Z dikcie
ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca povinnosti

poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.

71. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22. novembra 2017 vyplýva
záver Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho, že ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. sa týka
výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej

udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca v ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.
jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní
povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. Z dikcie ust. § 11 ods. 6 písm. a), b)
zákona č.381/2001 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca povinnosť poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k

prešetrovaniu poistnej udalosti. Ďalej Najvyšší súd SR konštatoval, že v ním posudzovanom prípade
si žalovaná splnila povinnosť v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že listom zo dňa
02.augusta 2013 poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné
plnenie, ktoré si žalobca od nej nárokoval. Správnosť záverov poisťovateľa v samotnom vysvetlení,
z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie, je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného

ustanovenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému,
čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil. To, že žalovaný
neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že
by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v
zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania. Z predmetného rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR teda vyplýva, že na strane druhej peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania, upravená
v ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti, vyjadrenej
v ust. § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného,aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote troch
mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

72. K uvedenému záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pristupuje aj ďalšie rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/109/2018 zo dňa 27.05.2020, ktoré poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/212/2017 z 26.2.2019 ako aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2017. Ďalej sa v
uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/109/2018 konštatuje v okolnostiach posudzovanej veci, že

žalovaný si splnil všetky zákonom požadované povinnosti, keď poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie a po právoplatnosti trestného rozsudku žalovaný
oznámila žalobcovi výšku poistného plnenia, ako aj dôvod krátenia poistného plnenia. Dovolací súd aj v
tomto rozhodnutí vyslovil, že žalovaný si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa ust. § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z.z. splnil, preto nebol povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do
omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia

súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa
ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.

73. V prejednávanej veci bolo zistené, že poistná udalosť bola ohlásená žalovanému dňa 2.9.2019 a
podaním zo dňa 25.9.2019 (podľa čl. 15 podaným na pošte 26.9.2019) bolo právnemu predchodcovi

žalobcu oznámené, že dňa 23.9.2019 došlo ku skončeniu šetrenia poistnej udalosti, na základe čoho
bol predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora boli priznané primerané náklady
na opravu podľa výpočtu Slovexperty, nepriznané nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu a
prác a bola priznaná normohodina práce 16,67 eur bez DPH. V prílohe k Oznámeniu o poistnom
plnení je uvedený výpočet výšky plnenia, pričom spolu priznané poistné plnenie predstavovalo 2.684,29

eur. Vzhľadom k uvedenej listine, je zrejmé, že žalovaný si splnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 11
ods. 6 zákona č. 381/2001Z.z., poskytol údaje - dôvody riešenia poistnej udalosti. Údaje vyjadrené
žalovaným bez ďalšieho nemohli spôsobiť to, že by malo byť konštatované nesplnenie zákonnej
povinnosti žalovaným, uloženej mu v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. Znamená to,
že ak žalovaný bližšie nezdôvodnil, prečo neakceptuje v celom rozsahu žalobcom uplatnené poistné

plnenie, táto skutočnosť nemohla iesť k záveru o nesplnení žalovanému uloženej zákonnej povinnosti
v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. Ak žalovaný zákonom uloženú povinnosť splnil,
tak nenastalo jeho omeškanie so splnením tejto nepeňažnej povinnosti, a preto nemohol nastúpiť ani
dôsledok vyjadrený v ust. § 11 ods.8 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. dôsledok pre platenie úrokov z
omeškania.

74. Súd sa vzhľadom na uvedené nestotožnil so žalobcom prezentovaným odklonom od vyššie
citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

75. Vzhľadom k vyššie uvedeným právnym záverom súd žalobu žalobcu v časti nároku na úrok z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 177,51 eur od 9.10.2019 do zaplatenia, zamietol ( v súvislosti
s vyššie uvedeným porovnaj tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/99/2019 z 24. 06.
2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/142/2020 z 17. 02. 2021).

76. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

77. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

78. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

79. Žalobca požadovala istinu 177,51 eur a sumu nevyčísleného príslušenstva, a to úrok z omeškania vo
výške 5% z uvedenej sumy od 9.10.2019 do zaplatenia. Žalobcovi bolo v konaní priznaných žiadaných177,51 eur a sú žalobu zamietol ohľadne nároku na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
177,51 eur od 9.10.2019 do zaplatenia.

80. Úspech žalobcu napriek čiastočnému zamietnutiu žaloby ohľadne príslušenstva uplatnenej
pohľadávky predstavoval 100%. Uvedenú náhradu trov v plnom rozsahu proti žalovanému mu súd aj
priznal. Žalobca uviedol úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky bez toho, aby ich špecifikoval
v kapitalizovanej forme, teda vo forme, ktorá by predstavovala v istom slova zmysle uplatňovanú istinu.
Za týchto okolností by nebolo dôvodné, aby súd tieto úroky kapitalizoval, takýmto spôsobom z nich

vlastne vytváral istinu a bral ju do úvahy aj ako základ pre posúdenie miery úspechu a neúspechu
sporových strán v tomto konaní. Nie je dôvod započítavať nepriznané a nevyčíslené príslušenstvo
pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobkyni ako neúspech v otázke náhrady trov
konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Krajského súdu
v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019,
rozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.5Co/141/2018zo4.4.2019.Vsúvislostisvyššieuvedeným

spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa 31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR
sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

81. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.