Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010295
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122010295.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného N. J., nar. XX.XX.XXXX,
o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.03.2022 sp. zn. 12PP/21/2022, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.04.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného N. J., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného
zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného N. J., nar. XX. XX. XXXX v K., Česká republika, trvale bytom
U., N. XXXX/XX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8T/49/2017 zo
dňa 28. 02. 2020.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvého stupňa k záveru,
že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie, avšak

obe materiálne podmienky u neho neboli úplne splnené.
7. Súd prvého stupňa tento záver odôvodnil s poukazom na hodnotenie ústavu. Má za to, že odsúdený
v súčasnosti nepreukázal schopnosť viesť riadny život na slobode. Záleží teda len od odsúdeného,
či dostatočne a presvedčivo preukáže snahu o polepšenie svojím správaním a prístupom k plneniu
povinností a interných predpisov v ústave. K druhej materiálnej podmienke súd prvého stupňa poukázal
na trestnú minulosť odsúdeného, teda že bol doposiaľ dvadsaťkrát súdne trestaný za rôznorodú

trestnú činnosť, prevažne majetkovej povahy (krádeže, podvod, marenie výkonu úradného rozhodnutia,
zatajenie veci, ale i drogová trestná činnosť). V súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobodyza prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Odsúdený nie je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, opakovane

sa dopúšťa trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúce odsúdenia ho nedokázali motivovať k tomu, aby
dokázal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať
zákony. Podľa názoru súdu nič nenasvedčuje tomu, že by bol odsúdený v prípade podmienečného
prepustenia na slobodu dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti.
V jeho prípade preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej

činnosti.
8. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a
sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom
vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností.
9. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods. 1

Trestného zákona (preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone
trestu), prvostupňový súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku úplne nesplnil. K jeho
odôvodneniu ešte sťažnostný súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide
o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú
prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky

skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život.
10. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa
polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol
odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu.

11. Z hodnotenia odsúdeného nemožno urobiť jednoznačný záver o splnení prvej materiálnej
podmienky. Aj napriek celkovo pozitívnemu hodnoteniu odsúdeného (raz disciplinárne odmenený,
žiadne disciplinárne tresty, správanie na požadovanej úrovni), sťažnostný súd nemôže s určitosťou
potvrdiť, že došlo zo strany odsúdeného ku skutočnému polepšeniu alebo iba k prispôsobeniu sa
podmienkam výkonu trestu. Polepšenie odsúdeného nemožno konštatovať len na základe skutočnosti,

žejejehosprávanienapožadovanejúrovni,nakoľkoplneniesizákladnýchpovinnostívovýkonetrestuje
nevyhnutnoupodmienkouakosamotnejadaptácie,takajceléhopriebehuvýkonutrestuodňatiaslobody.
Podľa sťažnostného súdu odsúdený nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, jeho správanie vo výkone
trestu je skôr výrazom prispôsobenia sa samotnému režimu výkonu trestu, a to aj s poukazom na
opakovaný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody a nie prejavom jeho vyššej aktivity plnenia

si svojich povinností a polepšenia sa.
12. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom
prvostupňového súdu, na ktorý bez potreby jeho opakovania odkazuje.
13. Sťažnostný súd považuje za potrebné k nesplneniu druhej materiálnej podmienky len dodať, že
pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s

osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a
pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti.
14. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného,
charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Sťažnostný súd konštatuje, že
opakované páchanie trestnej činnosti (20 krát súdne trestaný vrátane spomenutého odsúdenia) pre

rôznorodú trestnú činnosť, najmä však majetkového charakteru, svedčí o tom, že si z predchádzajúcich
odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej
činnosti a aby viedol riadny život. Odsúdený niekoľkokrát vykonával trest odňatia slobody, opakovane
sa voči nemu uplatnil aj inštitút podmienečného odsúdenia, ktorým mu bola daná možnosť preukázať
polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti,

za ktorú bol aj odsúdený. Niet prečo sa rozumne domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel, nakoľko je aj podľa názoru sťažnostného
súdu nanajvýš zrejmé, že odsúdeného nič nedokáže motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom,
dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony.
15. Sťažnostný súd ešte v závere upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom
ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že
odsúdený povedie na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy.16. Vzhľadom však na osobu odsúdeného ako mnohonásobného recidivistu s výraznými kriminálnymi
sklonmi, ktorý už v minulosti opakovane vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody, je v jeho
prípade možno vidieť vysoké riziko v prognóze zlyhania. Záver z celkového zhodnotenia osoby

odsúdeného a jeho doterajšieho života teda podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať
pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi
normami spoločnosti.
17. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,

ktoré mu garantuje zákon.
18. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.