Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011347
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112011347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.11.2015, v trestnej
veci obžalovaného I. D. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 4 T 103/2012 zo dňa 05.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného
I. D., nar. XX.XX.XXXX v Q., okr. N., trvale bytom N., P. H. X,

podľa § 285 písm. c/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
- v období od 22.02.2005 do 26.02.2010 v N. na J. ulici č. XX, po predchádzajúcej dohode s S.

K. ako zamestnancom a predajcom v spoločnosti K. T. - MT, Prešov, ktorý predložil tomuto svojmu
zamestnávateľovi na zaúčtovanie spolu 20 faktúr vystavených dodávateľom ADAP s.r.o., pre odberateľa
K. T. - MT, Prešov, v období od 27.02.2007 do 26.02.2010 na celkovú sumu 25.899,03 eur, ktoré všetky
boli s predmetom dodania rameno výkyvné s čapom, ktoré odberateľ K. T. - MT, Prešov, dodávateľovi -
spoločnosti ADAP s.r.o., aj riadne uhradil, a to napriek tomu, že tovar deklarovaný na týchto faktúrach
nebol odberateľovi dodaný, pričom I. D. následne vyplatil S. K. z takto získaných finančných prostriedkov
odmenu vo výške 15-20% z fakturovanej sumy, aby bolo zamestnávateľovi znemožnené odhalenie takto
chýbajúceho tovaru na sklade, S. K. vyhotovil a dal zaviesť do účtovníctva fiktívne účtovné doklady, a to

dva dodacie listy opatrené pečiatkou dodávateľa ADAP s.r.o., na celkovú sumu 8.345,23 eur, dve faktúry
na celkovú sumu 4.589,78 eur, ktoré opatril pečiatkou firmy S. T. - TIMS, ďalej dve faktúry na celkovú
sumu 14.391,05 eur, ktoré opatril pečiatkou spoločnosti Železnice SR, Bratislava a päť faktúr na celkovú
sumu 8.971,07 eur, ktoré opatril pečiatkou firmy C. R. - FAN AUTO, čím spoločnosti K. T. - MT, Košická
20, Prešov, spôsobili škodu vo výške najmenej 25.899,03 eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného K. T. - MT, s miestom podnikania Prešov, Košická 20, IČO:
10671315, o d k a z u j e s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného I.
D. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove sp. zn. 1 Pv 687/10 zo dňa 02.10.2012
pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v období od 22.02.2005 do 26.02.2010 v Prešove na Košickej ulici č. 20, po predchádzajúcej dohode
s S. K. ako zamestnancom a predajcom v spoločnosti K. T. - MT, Prešov, ktorý predložil tomuto svojmu
zamestnávateľovi na zaúčtovanie spolu 20 faktúr vystavených dodávateľom ADAP s.r.o., pre odberateľa

K. T. - MT, Prešov, v období od 27.02.2007 do 26.02.2010 na celkovú sumu 25.899,03 eur, ktoré všetky
boli s predmetom dodania rameno výkyvné s čapom, ktoré odberateľ K. T. - MT, Prešov, dodávateľovi -
spoločnosti ADAP s.r.o., aj riadne uhradil, a to napriek tomu, že tovar deklarovaný na týchto faktúrach
nebol odberateľovi dodaný, pričom I. D. následne vyplatil S. K. z takto získaných finančných prostriedkov
odmenu vo výške 15-20% z fakturovanej sumy, aby bolo zamestnávateľovi znemožnené odhalenie takto
chýbajúceho tovaru na sklade, S. K. vyhotovil a dal zaviesť do účtovníctva fiktívne účtovné doklady, a to

dva dodacie listy opatrené pečiatkou dodávateľa ADAP s.r.o., na celkovú sumu 8.345,23 eur, dve faktúry
na celkovú sumu 4.589,78 eur, ktoré opatril pečiatkou firmy S. T. - TIMS, ďalej dve faktúry na celkovú
sumu 14.391,05 eur, ktoré opatril pečiatkou spoločnosti Železnice SR, Bratislava a päť faktúr na celkovú
sumu 8.971,07 eur, ktoré opatril pečiatkou firmy C. R. - FAN AUTO, čím spoločnosti K. T. - MT, Košická
20, Prešov, spôsobili škodu vo výške najmenej 25.899,03 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného K. T. - MT odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
podal okresný prokurátor odvolanie. V písomných dôvodoch svojho odvolania označil úvahy súdu za
nesprávne, vyjadril názor, že prvostupňový súd hodnotil vykonané dôkazy jednostranne v prospech
obžalovaného, čo napokon viedlo k jeho nesprávnemu rozhodnutiu. Poukázal na výpoveď svedka S. K.,

ktorý podľa názoru odvolateľa vypovedal vždy, či už v pozícii obvineného alebo svedka úplne zhodne,
takým spôsobom, že zo spáchania skutku usvedčil aj obžalovaného I. D., pričom vypovedal po riadnom
zákonnom poučení, a to aj o následkoch krivého obvinenia, preto nevidí dôvod pre spochybnenie
pravdivosti jeho tvrdení, navyše, podľa názoru odvolateľa, svedok nemal žiaden relevantný dôvod
obžalovaného I. D. zo spáchania stíhaného skutku usvedčiť, keď sám sa k spáchaniu skutku priznal,

a preto sa nemohol snažiť svojou výpoveďou získať pre seba nejakú výhodu, napríklad v podobe
beztrestnosti. Ďalej poukázal na to, že svedok S. K. podrobne popísal spoluprácu s obžalovaným, ako
došlo k zaúčtovaniu sporých účtovných dokladov a k vyplácaniu peňazí, k vyhotovovaniu fiktívnych
účtovných dokladov za účelom zakrytia machinácii, pričom niektoré z nich bol opatrené pečiatkou
obžalovaného, avšak svedok S. K. vypovedal, že nikdy si sám nevystavoval žiadne doklady za firmu

obžalovaného I. D. a ani nezneužil jeho pečiatku, čo nebolo vyvrátené. Vyššie naznačený dôkazný
stav považoval odvolateľ, na účely preukázania, že skutok sa stal, a že ho spáchal aj obžalovaný
za postačujúci, a preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v zásade v takom
rozsahu, ktorý mu umožnil, tak ako to požaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. por., spravodlivé rozhodnutie.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú správnosť záveru súdu
prvého stupňa o nevyhnutnosti oslobodenia obžalovanej spod obžaloby okresného prokurátora, aj keď
podľa názoru krajského súdu zistenému skutkovému stavu zodpovedal iný oslobodzovací dôvod, než
ktorý použil súd prvého stupňa.V prejednávanej veci predmetom obžaloby prokurátora bol jeden skutok, ktorého sa v spolupáchateľstve
mali dopustiť svedok S. K. a obžalovaný I. D.. Trestným rozkazom zo dňa 10.10.2012 bol svedok S. K.
(vtedy obžalovaný) zo spáchania skutku obsiahnutého v obžalobe uznaný vinným, pričom spomínaný

trestný rozkaz, vo vzťahu k svedkovi S. K. nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2013. Súd prvého stupňa
teda už raz právoplatne rozhodol, že skutok popísaný v obžalobe sa stal.

Je potrebné prvostupňovému súdu prisvedčiť, že vykonané dokazovanie neviedlo k spoľahlivému
záveru, že skutok sa, najmä pokiaľ ide o účasť obžalovaného I. D., stal presne tak, ako je vo všetkých

detailoch popísaný v obžalobe, avšak ani zistenie, že k niektorým skutkovým detailom popísaným
v obžalobe nedošlo, neznamená, že je nutné konštatovať, že skutok sa nestal, pokiaľ spoľahlivo
preukázané konanie predstavuje z hľadiska totožnosti skutku to isté konanie, pričom totožnosť skutku
je určovaná konaním páchateľa a jeho následkom s tým, že pre jeho zachovanie postačí čiastočné
zachovanie aspoň jedného z nich, teda konania alebo následku.

Podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie spoľahlivo bez rozumných a dôvodných
pochybností preukázalo, že skutok (pri ale zachovaní totožnosti skutku), sa stal, nepredstavuje však už
spoľahlivý podklad pre záver, že žalovaného skutku sa dopustil aj obžalovaný I. D., preto napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a obžalovaného z tohto dôvodu spod obžaloby okresného prokurátora
oslobodil.

Vina obžalovaného môže byť totiž založená len na takých dôkazoch, ktoré vo svojom úhrne tvoria
logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť
jediný záver nepripúšťajúci inú alternatívu. Pokiaľ teda súd hodnotiac vykonané dôkazy nedospeje k

záveru, že takúto sústavu dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného vytvárajú, nezostáva mu nič iné
len obžalovaného spod obžaloby oslobodiť v zmysle jednej zo základných zásad trestného práva „v
pochybnostiach v prospech obžalovaného“.

V prejednávanej veci niet ani jedného dôkazu, o pravdivosti ktorého by neboli dôvodné a závažné

pochybnosti, a ktorý by vinu obžalovaného spoľahlivo preukazoval.

Obžaloba, ako to napokon vyplýva aj z podaného odvolania, založila vinu obžalovaného v podstate
na jedinom dôkaze (len naňho odvolateľ v podanom odvolaní poukazuje), a to výpovedi pôvodne
spoluobžalovaného, teraz už svedka, S. K., ktorá sa však javí byť nepresvedčivá, nehodnoverná,

nepôsobilá vinu obžalovaného spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností preukázať.

Obžalovaný spáchanie skutku, kladeného mu za vinu, v celom rozsahu poprel, pričom z jeho spáchania
ho usvedčoval jediný svedok, pôvodne spoluobžalovaný, S. K.. V prejednávanej veci teda stáli proti
sebe dva protichodné dôkazy, s opačným dôkazným obsahom, pričom iného dôkazu, ktorý by umožnil

prikloniť sa k jednému alebo druhému z protichodných dôkazov v prejednavánej veci nebolo. A aj keď je
možné pripustiť, že o pravdivosti tvrdení obžalovaného by bolo možné pochybovať aj z dôvodu, že ide o
obžalovaného, teda jeho tvrdenia by mohli byť poznamenané snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti,
bezmedzne a nekriticky nie je možné veriť ani svedkovi S. K..

Na tomto mieste si je ale nutné uvedomiť, že obžalovaný nie je povinný svoju nevinu dokazovať (je
totiž v zmysle prezumpcie neviny považovaný za nevinného, kým sa nepreukáže opak konštatovaný
právoplatným rozhodnutím súdu - § 2 ods. 4 Tr. por., čl. 50 ods. 2 Ústavy SR /úst. zák č. 460/1992
Zb. v znení neskorších predpisov/), môže sa brániť akýmkoľvek spôsobom, akým uzná za vhodné
(samozrejme nesmie prekročiť hranicu dovolenosti právom napr. krivým obvinením iného, či jeho

ohováraním a pod.), nemusí vôbec hovoriť pravdu, naopak je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vinu mu preukázať, pričom nedokázaná vina sa rovná dokázanej nevine.

To znamená, že zatiaľ, čo na „dokázanie“ neviny postačí, že niet dôkazu, ktorý by obhajobné
tvrdenia vyvrátil, na preukázanie viny nestačí konštatovanie, že určité skutočnosti, na ktorých by sa

vina obžalovaného mala zakladať, neboli vyvrátené, ale takéto skutočnosti musia byť vykonaným
dokazovaním preukázané.S ohľadom na vyššie uvedené by potom výpoveď svedka S. K. mohla spoľahlivo preukazovať vinu
obžalovaného len za situácie, že by o jej pravdivosti neexistovali vážne dôvodné pochybnosti.

Je potrebné odvolateľovi prisvedčiť, že svedok vypovedal po zákonnom poučení o povinnosti vypovedať
pravdu, o následkoch krivého obvinenia, zatiaľ čo obvinený takto poučovaný nie je, pravdu vôbec hovoriť
nemusí, táto okolnosť však pre konštatovanie neopodstatnenosti pochybovania o pravdivosti tvrdení
svedka nestačí.

Svedkovia sú v trestnom konaní vo všeobecnosti vždy poučovaní o povinnosti vypovedať pravdu a
o následkoch krivého obvinenia (aby bolo možné ich výpoveď považovať za zákonným spôsobom
získaný dôkaz), napriek tomu je relatívne bežné, že dvaja svedkovia v tom istom konaní vypovedajú
rozporne, tvrdia, že nastali skutočnosti, ktoré objektívne vedľa seba obstáť nemôžu, teda ich tvrdenia
majú opačnú pravdivostnú hodnotu. Pokiaľ by pre odstránenie pochybností o pravdivosti ich tvrdení
postačoval fakt, že boli zákonne poučení, orgány činné v trestnom konaní a súd by sa dostali pri

hodnotení dôkazov do neriešiteľnej situácie, pretože by museli súčasne považovať za pravdivé tvrdenia
s opačnou pravdivostnou hodnotou, čo je logický nezmysel odporujúci princípom formálnej logiky.
Argument potom, že svedok vypovedal po zákonnom poučení, a preto niet dôvodu mu neveriť je možné
použiť len podporne vo vzťahu k zdôrazneniu, že obžalovaný pravdu hovoriť nemusí a nie je v tomto
smere ani takto poučovaný, za situácie, že iného dôvodu, pre ktorý by nebolo možné svedkovi neveriť,

niet, čo ale nie je prípad prejednávanej veci.

Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní namietal, že svedok S. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní
v pozícii svedka úplne zhodne ako v prípravnom konaní, teda v pozícii obvineného, k tomu je nutné
uviesť, že v zápisnici o hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.10.2013 je naozaj v úvode výpovede

spomínaného svedka poznamenané, že vypovedá zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania
zo dňa 13.05.2011 na č.l. 30-33 s tým, že navyše dodáva a spresňuje, avšak následná jeho výpoveď
zachytená v zápisnici o hlavnom pojednávaní je v mnohých ohľadoch, a to aj podstatných, v rozpore
s tým, čo svedok v prípravnom konaní uvádzal, čo znamená, že buď na hlavnom pojednávaní
zhodne ako v prípravnom konaní nevypovedal, alebo, keďže strany v konaní protokoláciu priebehu

hlavného pojednávania v tomto smere nenamietali, svedok v rámci tej istej výpovede na hlavnom
pojednávaní vypovedal rozporne, avšak strany v konaní, ale najmä prokurátor, keďže podstatné rozpory
vo výpovedi svedka vyvolávajú pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení, pričom ide o svedka, ktorý
svojou výpoveďou mal obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku usvedčiť, teda na jeho výpovedi
bola obžaloba založená, na tieto rozpory nereagovali a ich odstránenie nenavrhli. V kontradiktórnom

konaní nebol dôvod, aby súd, a to ani s využitím ust. § 2 ods. 11 Tr. por., tieto rozpory sám z
vlastnej iniciatívy odstraňoval, pretože dôkazná situácia aj v tejto podobe mu umožňovala spravodlivé
rozhodnutie. Nevysvetlené podstatné rozpory vo výpovedi svedka sú dôvodom pre vyhodnotenie takejto
výpovede ako nepresvedčivej, nedôveryhodnej a z tohto dôvodu nepoužiteľnej ako podkladu pre
uznanie viny obžalovaného a keďže iného dôkazu, ktorý by spoľahlivo vinu obžalovaného preukazoval

v prejednávanej veci nebolo, jediným spravodlivým rozhodnutím za takejto situácie bolo oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby.

Z výpovede prednesenej v prípravnom konaní a tým aj v úvode hlavného pojednávania svedka S.
K. vyplynulo, že fiktívne faktúry a dodacie listy, ktoré následne dal u nich zaúčtovať si zabezpečil

od rôznych dodávateľov a odberateľov, použil teda množné číslo, čo znamená, že malo ísť o viac
spolupáchateľov jeho trestnej činnosti, na ktorých si nespomínal, nevedel teda uviesť, ktoré ďalšie
osoby, keďže ich malo byť viac, mali byť spolupáchateľmi ním páchanej trestnej činnosti, až na
otázku vyšetrovateľky (keďže svedok podľa protokolácie na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne
a podľa obsahu odvolania dokonca úplne zhodne, musel aj na hlavnom pojednávaní popísať ako od

nepamätania si na spolupáchateľov trestnej činnosti pristúpil k označeniu konkrétneho spolupáchateľa),
ktoráobsahovalainformácie,ktorésvedok,vtomčaseobvinený,sámneuvádzal,aktorémalibyťzistené
až z jeho výpovede, teda na otázku vyšetrovateľky, či na základe faktúr práve od spoločnosti ADAP,
s.r.o, teda spoločnosti obžalovaného, napriek tomu, že poškodená spoločnosť mala ďalších šestnásť
dodávateľov, na ktorých vyšetrovateľka poukázala v ďalšej otázke, bol tovar aj reálne dodaný, svedok

uviedol, že nebol, teda za spolupáchateľa svojej trestnej činnosti označil aj obžalovaného. Z následnej
výpovede svedka na hlavnom pojednávaní ale vyplýva, že svedok sa v podstate na páchaní trestnej
činnosti dohol s obžalovaným ako dodávateľom poškodenej spoločnosti, nespomínal, že by malo ísť o
viac dodávateľov, neuvádzal, že si na nich nespomínal a ani nevysvetľoval, nedôvodil, prečo vypovedározporne, pritom aj keby bolo pravdou, že svedok si na konkrétne mená spolupáchateľov nespomenul,
čomu je ale ťažko uveriť, keďže malo ísť o väčšie množstvo faktúr (rádovo v desiatkach), opakovanú
obchodnú činnosť, aby si na meno aspoň jedného dodávateľa nespomenul, len ťažko je možné uveriť

tomu, že by si nepamätal, či išlo len o jedného dodávateľa, ktorý bol ochotný takto s ním „spolupracovať“,
alebo dodávateľov viac, keďže ide o informáciu na zapamätanie si naozaj nenáročnú. V prípravnom
konaní a teda aj v úvode výpovede na hlavnom pojednávaní svedok ďalej uviedol, že jeho provízia mala
byť 15-20 %, následne potom na hlavnom pojednávaní uvádzal, že to bolo 50%, opätovne je len ťažko
možno uveriť tomu, že by si svedok nepamätal, či si výťažok z trestnej činnosti so spolupáchateľmi delili

na polovicu, alebo dostával len podstatne menšiu časť. V prípravnom konaní a teda aj úvode hlavného
pojednávania svedok potom uvádzal len jednu verziu spolupráce so spolupáchateľmi, že odberatelia
vystavovali svedkovi fiktívne faktúry ohľadom tovaru, ktorý nedodali, pričom navyše spomenul, že
popri tom si ešte bral aj riade dodaný tovar zo skladu poškodenej spoločnosti, ktorý si bez zaplatenia
ponechal, v ďalšom vyjadrení na hlavnom pojednávaní však uvádzal aj ďalšiu verziu „spolupráce“ so
spolupáchateľmi spočívajúcu v navyšovaní cien dodaného tovaru, čo predtým nespomínal. A pokiaľ v

ďalšom na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že žiadne faktúry od firmy ADAP, s.r.o. nevydával,
nepodpisoval a nezneužil ani pečiatku tejto firmy, v prípravnom konaní a teda aj v úvode svojej výpovede
tvrdil, že si vyhotovil ručný dodací list, na ktorý si prostredníctvom kopírky prefotil pečiatku konkrétneho
odberateľa, a to ADAP, s.r.o.

Pokiaľ teda vypočúvaná osoba, či už v dvoch po sebe nasledujúcich výpovediach, alebo v rámci jednej
výpovede, vypovedala rozporne, či sa stíhanej trestnej činnosti dopustila s jedným alebo viacerými
spolupáchateľmi, či si na týchto spolupáchateľov pamätá alebo nie, či sa na zisku z trestnej činnosti
podieľala polovicou alebo podstatne nižšou čiastkou, či trestná činnosť bola páchaná len jedným
spôsobom alebo viacerými, vypovedala rozporne v podstatných bodoch a takéto podstatné rozpory

v jej výpovedi vzbudzujú pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení a bránia záveru o hodnovernosti a
presvedčivosti jej výpovede. A takáto výpoveď nemôže byť podkladom pre spoľahlivý záver o vine
obžalovaného.

Nepresvedčivosť tvrdení svedka S. K., majúcich usviedčať obžalovaného I. D. zo spáchania stíhaného

skutku, vyplýva aj z ďalších skutočností zrejmých z obsahu spisu. Z výpovedí svedkýň X. A. a T. F.
vyplýva, že svedok bol na osobnom pohovore, potom, čo došlo k odhaleniu jeho činnosti, u majiteľa
poškodenej firmy K. T., kde sa k spáchaniu protiprávnej činnosti priznal, obžalovaného I. D., ako
svojhospolupáchateľa,nespomenulapoškodenáspoločnosťsaoobžalovanomakoďalšompáchateľovi
dozvedela až v rámci trestného vyšetrovania, svedok sám z vlastnej iniciatívy obžalovaného ako

páchateľa trestnej činnosti nespomenul ani v úvode svojej výpovede, či už v prípravnom konaní alebo
na hlavnom pojednávaní, dôvodiac, že na spolupáchateľov svojej trestnej činnosti si nepamätá, pritom
v čase výpovede si s obžalovaným tykal, poznali sa už niekoľko rokov, viedli spolu „čulý“ obchodný
styk, bolo preto objektívne nemožné, aby si na obžalovaného, pokiaľ on mal byť jeho spolupáchateľom,
nespomenul a označil ho až potom, čo práve na obžalovaného, respektíve jeho firmu upriamila

pozornosť vyšetrovateľka. Potom buď nie je pravdou, že si na spolupáchateľov nepamätal, alebo,
keďže na obžalovaného si nepamätať objektívne nemohol, nie je pravdou, že spolupáchateľom je práve
obžalovaný, pričom iného dôkazu, ktorý by spoľahlivo ozrejmil, ktorému z protichodných tvrdení svedka
je nutné uveriť, v prejednávanej veci niet. Navyše už skutočnosť, že obžalovaného ako spolupáchateľa
označil až s odstupom času, až potom, čo jeho pozornosť bola práve naňho upriamená, vzbudzuje

pochybnosti o spoľahlivosti označenia spolupáchateľa stíhaného trestného činu. Okrem toho svedok
uviedol, že časť trestnej činnosti páchal sám, keď tovar riadne poškodenej spoločnosti dodaný si bez
zaplatenia pre svoju potrebu ponechal. Pri neexistencii iného dôkazu, pritom zo záverov znaleckého
dokazovania vyplýva, že spoločnosťou ADAP, s.r.o. fakturovaný tovar, spoločnosť v reálnom čase na
sklade mala a v súlade s obsahom faktúr bol aj vyskladnený, nie je možné dospieť k bezpečnému záveru

v akom rozsahu spôsobenej škody si svedok ponechal reálne dodaný tovar a v akom rozsahu k dodaniu
tovaru ani nedošlo.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že svedok S. K. mal povedať, že nikdy si sám nevystavoval žiadne doklady
za firmu obžalovaného a ani nikdy nezneužil jeho pečiatku a toto jeho tvrdenie nebolo vyvrátené, k

tomu je potrebné uviesť, že sám svedok toto svoje tvrdenie vyvrátil vlastným vyjadrením v prípravnom
konaní alebo v úvode svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, keď povedal, že si vyhotovil ručný
dodacílist,naktorýsiprostredníctvomkopírkyprefotilpečiatkukonkrétnehoodberateľa,atoADAP,s.r.o.
Pokiaľ si svedok sám vyhotovil falošný dodací list firmy obžalovaného, je ťažko potom pri absencii inýchdôkazov považovať jeho tvrdenie, že si žiadne iné doklady alebo práve faktúry spomínanej spoločnosti
nevyhotovil, za presvedčivé, nevyvrátiteľne, hodnoverné.

Svedkom popísaný spôsob účasti obžalovaného I. D. na jeho trestnej činnosti a jeho vyplácaní nie
je možné označiť za nijako zložitý, preto skutočnosť, že spoluprácu s obžalovaným svedok podrobne
popísal, hodnovernosť jeho výpovede zásadným spôsobom nezvyšuje, zložitejším dejom je nepochybne
svedkom popísaný spôsob zakrývania účtovných nezrovnalostí v poškodenej spoločnosti, čo ale aj
podľa vyjadrenia svedka, realizoval svedok sám, preto spôsobilosť svedka podrobne popísať túto časť

skutkového deja, ktorej sa obžalovaný nezúčastnil, pričom v prejednávanej veci niet pochýb o tom, že
svedok sa stíhanej trestnej činnosti dopustil, taktiež dôveryhodnosť jeho výpovede zásadným spôsobom
nezvyšuje.

Pokiaľ bolo namietané, že svedok nemal žiaden relevantný dôvod obžalovaného zo spáchania stíhanej
trestnej činnosti usvedčiť, keďže k spáchaniu trestnej činnosti sa sám priznal a teda usvedčením

obžalovaného nemohol dosiahnuť svoju beztrestnosť, k tomu je potrebné uviesť, že dosiahnutie
beztrestnosti nie je jediným dôvodom, ktorý by mohol svedka k možnej nepravdivej výpovedi motivovať.
Obžalovaný namietal, že svedok sa takýmto spôsobom snažil dosiahnuť, aby na náhradu spôsobenej
škody bola zaviazaná aj ďalšia osoba, čo by znamenalo menší podiel svedka na náhrade škody a tým
zmenšenie jeho záväzku škodu nahradiť, teda v konečnom dôsledku majetkový prospech. Vzhľadom na

to, že svedok bol právoplatne uznaný vinným, že po dobu piatich rokov sa obohacoval na úkor svojho
zamestnávateľa, nie je potom možné s istotou vylúčiť a označiť za nepravdepodobnú pohnútku svedka
tvrdenú obžalovaným, teda prípadnú snahu svedka opätovne sa, ale tento krát na jeho účet, sa obohatiť.

Dôkazný stav založený na nepresvedčivej, nevierohodnej a nespoľahlivej výpovedi jediného svedka

S. K. pri absencii iného spoľahlivého dôkazu, existenciu ktorého netvrdil ani odvolateľ, potom nie je
možné označiť za postačujúci na preukázanie spáchania skutku obžalovaným, a preto bolo nevyhnutné
obžalovaného v zmysle jednej zo základných zásad trestného práva „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ oslobodiť.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, poškodený musel byť v zmysle
výslovného znenia ust. § 288 ods. 3 Tr. por.. odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný