Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010681
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2220010681.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného Y. G., nar. XX.XX.XXXX v Q.,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona, o odvolaniach okresného prokurátora a poškodenej proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 18T/91/2020-201 zo dňa 10.09.2021, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 26.04.2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej V. B., nar. XX.XX. XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Stredač. k. 18T/91/2020-201 zo dňa 10.09.2021 bol

obžalovaný Y. G., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q. U. XXX, W. U. podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sp. zn. 1Pv 491/17/2201-52
zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak,

že

dňa 28.07.2017 v čase okolo 15.20 hod v obci W. U., časť Q. U., v záhrade rodinného domu číslo XXX,
okres Dunajská Streda po predchádzajúcej výmene názorov, cez plot sa vyhrážal fyzickou likvidáciou
susedke V. B. so slovami: „počkaj, teraz uvidíš, ja Ťa zabijem, ja Ťa zastrelím", pričom v ruke držal
predmet podobajúci sa na krátku strelnú zbraň, ktorou na ňu namieril a opakovane uviedol slová: „ja to

do teba napálim, ja Ťa tu odjebem, stojí mi to za tých 20 rokov, keď pôjdem sedieť", ktoré vyhrážky v V.
B., nar. XX.XX.XXXX vzbudili dôvodnú obavu, že ich aj uskutoční,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 201-204.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, poškodenej ako aj svedkov, oboznámením listinných dôkazov. Z takto vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo bez dôvodných pochybností preukázané,
že skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal. Obžalovaný spáchanie skutku popieral, absenciu
vyhrážania popreli aj svedkyne G. a P.. Žiadne iné osoby neboli svedkami konfliktu medzi obžalovaným

a poškodenou. V rámci konania neboli vykonané žiadne či už priame alebo nepriame dôkazy, ktoré
by obžalovaného usvedčovali zo spáchania skutku. Pri hodnotení dôkazov vychádzal z celkovejvierohodnostisvedkov,možnejmotiváciekrivovypovedať.Pretožezvykonanýchdôkazovnebolomožné
bez dôvodných pochybností dospieť k záveru, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný, okresný
súd v zmysle zásady in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného

poriadku oslobodil.

Proti tomuto rozsudku podal bezprostredne po jeho vyhlásení odvolanie okresný prokurátor, a to v
neprospech obžalovaného a tiež poškodená, ktoré písomne odôvodnili na č.l. 200 a č.l. 208.

Okresný prokurátor považuje napadnutý rozsudok za nezákonný, má za to, že okresný súd dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Poukazuje na to, že výpoveď poškodenej bola
počas celého konania konzistentná a nemenná. V dôsledku vyhrážok obžalovaného mala dôvodnú
obavu o svoj život. Jej výpoveď bola dokonca preverená previerkou výpovede na mieste. Poškodená
tiež uviedla, že kvôli naštrbeným susedským vzťahom sa plánuje z domu, v ktorom žila odsťahovať.

Výpoveď manželky obžalovaného, ktorá vypovedala v prospech obžalovaného je pochopiteľná, je málo
pravdepodobné, aby svedkyňa ako manželka obžalovanému priťažila. Obžalovaný si bol vedomý, že
poškodená žije sama, preto dôkazná situácia bude v rovine tvrdenia proti tvrdeniu, avšak je potrebné
dodať, že vierohodnosť poškodenej v priebehu celého konania nebola spochybnená a preto nie je dôvod
neveriť jej. Poukazuje tiež na to, že obžalovaný bol už v minulosti riešený za agresívne správanie voči

iným osobám, pričom týmto osobám sa taktiež vyhrážal fyzickou likvidáciou. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol.

Poškodená odvolanie zahlásené na hlavnom pojednávaní bezprostredne po vyhlásení napadnutého
rozsudku písomne neodôvodnila.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 26.04.2022 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Verejného zasadnutia sa nezúčastnila poškodená

ani jej splnomocnenec, na čo senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné
zasadnutie vykoná v ich neprítomnosti. Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil prítomných s
napadnutým rozsudkom, odvolaním okresného prokurátora, odvolaním poškodenej, odpisom z registra
trestov na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala na
písomných dôvodoch odvolania. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, navrhla rozsudok zrušiť

a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Obhajca obžalovaného poukázal na
zákonnosť a správnosť napadnutého rozsudku, navrhol odvolanie okresného prokurátora a poškodenej
zamietnuť. Obžalovaný prehlásil, že je nevinný, skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316

ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho
zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. a) Trestného poriadku okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami sa spravoval. Pokiaľ

ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168
Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na
konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci je náležité zistenie
skutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Zásada náležitého zistenia skutkového

stavu veci vyžaduje nielen zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v
rozsahunevyhnutnomnarozhodnutie,aleajobjasňovanieokolnostíavykonávaniedôkazovsvedčiacich
proti obžalovanému a okolností a dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaných. Každá okolnosť
dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo preukázaná
tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno

považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania
pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo
opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej
skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri
rešpektovaní zásady in dubio pro reo. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/6/2018

zo dňa 24.07.2019)

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotenie dôkazov v súlade so zásadou
uvedenou v § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel odvolací súd k záveru, že vykonanými dôkazmi
nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa

stal, tak ako už konštatoval aj okresný súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného
dokazovania v tomto prípade odôvodňovali postup podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Odvolací
súd konštatuje, že v danej trestnej veci nebol preukázaný skutok v celosti, na podklade vykonaného
dokazovania nemožno bez dôvodných pochybností súhlasiť s priebehom skutku tak, ako bol definovaný
v obžalobe.

Podstata žalovanej trestnej činnosti mala spočívať v tom, že obžalovaný sa po predchádzajúcom
verbálnom konflikte s poškodenou (svojou susedkou), poškodenej vyhrážal smrťou so zbraňou v ruke.
Ku skutku malo dôjsť na pozemku rodinného domu obžalovaného, pričom priamymi svedkami incidentu
bol len obžalovaný a poškodená. Obaja zúčastnení, t.j. tak obžalovaný ako aj poškodená zhodne

uviedli, že medzi nimi najmenej od roku 2016 pretrvávajú susedské nezhody, a to kvôli psom, ktoré
chovala poškodená. Obžalovanému prekážal nekontrolovateľný a sústavný štekot psov poškodenej,
poškodená zas uvádzala, že obžalovaný na jej psy opakovane útočil (hádzal po nich delobuchy, striekal
ich postrekom, trúbil klaksónom ...). Aj v prípade žalovaného skutku predchádzala slovná potyčka medzi
obžalovaným a poškodenou, dôvodom boli opätovne psy poškodenej. Obžalovaný od počiatku konania

popieral akékoľvek vyhrážanie sa poškodenej, rovnako poprel i to, že by bol držiteľom zbrane a mal
zbrojný preukaz. Poškodená naopak zotrvávala na tom, že obžalovaný jej adresoval vyhrážky smrťou,
ktoré sprevádzalo mierenie strelnou zbraňou, ktoré u nej vyvolali strach o svoj život a zdravie.

Vzhľadom na absenciu ďalších priamych dôkazov bolo potrebné pristúpiť k dôslednému preskúmaniu

a vyhodnoteniu výpovedí obžalovaného a poškodenej v kontexte ďalších nepriamych dôkazov.
Vychádzajúc pritom z priamych ako aj nepriamych dôkazov odvolací súd konštatuje, že ani po vyčerpaní
všetkých dosiahnuteľných dôkazov zaobstaraných a vykonaných za súčinnosti strán a na základe
výsledkov vykonaného dokazovania nemohol spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností
uzavrieť, že ku skutku, pre ktorý je obžalovaný stíhaný skutočne došlo.

Nemožno sa stotožniť s námietkou okresného prokurátora o tom, že vierohodnosť výpovede poškodenej
nebola spochybnená žiadnym relevantným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak má
slúžiť výpoveď svedka (poškodeného) ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalšíchpodporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, presvedčivý, vierohodný a zároveň
nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný.

V posudzovanom prípade hodnovernosť výpovede poškodenej spochybňuje v prvom rade výpoveď
samotného obžalovaného, pričom jeho výpoveď bola podporená výpoveďami ďalších svedkov -
spoločných susedov obžalovaného a poškodenej. Všetci sa zhodne zhodli na tom, že poškodená je
výraznekonfliktnejpovahy,opakovaneverbálneútočínaobyvateľovobce,vulgárneimnadáva,vyvoláva
konflikty, obťažuje okolie svojimi psami, ktorých chov zrejme nezvláda. Svedkovia zhodne vypovedali aj

o fyzických inzultáciách medzi poškodenou a jej dcérou, kedy po sebe hádzali rôzne predmety (poháre,
obuvák...), pričom poškodená aj napriek svedectvu viacerých osôb tieto skutočnosti popierala.

Výpoveď poškodenej o vyhrážkach za použitia zbrane priamo poprela okrem obžalovaného aj jeho
manželka,ktorábolavčaseskutkuvichrodinnomdome,odkiaľpočulakrik(hádkumedziobžalovanýma
poškodenou).Obajapopreli,žebyobžalovanýpoužilzbraň,popreliito,žebyobžalovanýskutočnezbraň

vlastnil a držal. Po príchode policajnej hliadky mal obžalovaný záujem o vykonanie domovej prehliadky
na preukázanie zistenia, že nie je držiteľom zbrane, pričom sa javí nelogické, aby obžalovaný riskoval
trestné stíhanie tým, že by sám vyzýval na domovú prehliadku v prípade, že by hrozilo zaistenie zbrane.
Poškodená mala zbraň vidieť cez tieniacu sieť a vysadené tuje, t.j. výhľadové možnosti poškodenej
boli obmedzené. Svedok W. (člen policajnej hliadky) uviedol, že samotná hlavica hadice, ktorú mal

obžalovaný na svojom pozemku mohla by zamenená so strelnou zbraňou.

Pochybnosti o pravdivosti tvrdenia poškodenej vyvoláva aj čas, kedy ku skutku malo dôjsť. Kým
poškodený uviedla, že po vyhrážkach bezodkladne privolala hliadku, ktorá prišla na miesto približne
do polhodiny, obžalovaný a jeho manželka vypovedali tak, že hliadka prišla na miesto až po uplynutí

niekoľkých hodín, t.j. po ukončení verbálneho konfliktu, čo vyvoláva pochybnosti o tom, prečo v prípade
údajných vyhrážok so zbraňou v ruke poškodená privolala policajnú hliadku až po uplynutí niekoľkých
hodín, kedy sa už aj ona aj obžalovaný venovali iným činnostiam a konflikt bol skončený. Príslušníci
privolanej hliadky vypovedali o tom, že obžalovaný bol pri riešení priestupku pokojný, umožnil obhliadku
svojej záhrady, pričom hliadka nevzhliadla žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť obžalovaný obmedzený

na osobnej slobode či predvolaný na výsluch. Vec riešili ako priestupok.

Ďalšou skutočnosťou, ktorý významne znižuje vierohodnosť výpovede poškodenej je zavádzajúce
tvrdenie o počte chovaných psov, kedy v prípravnom konaní uviedla, že mala celkom sedem psov,
avšak na hlavnom pojednávaní zrejme uvedomujúc si zákonné obmedzenie pri chove psov na

vidieku už vypovedala o troch psoch. Na tomto mieste je nutné poukázať na to, že chov psov vo
vidieckych oblastiach je obmedzený, na počet tri, preto pokiaľ poškodená chovala sedem psov, sama
sa dopúšťala porušenia zákona, pričom logicky tieto psy museli narúšal pokojné spolunažívanie v obci.
Nemožno opomenúť na výpoveď svedkyne G., ktorá vypovedala, že pôvodná majiteľka rodinného domu
poškodenej uviedla, že poškodená práve kvôli chovu psov vybuduje betónový plot. Tento plot však

nevybudovala, stalo sa tak až po tom, ako došlo ku konfliktu, ktorý je predmetom trestného stíhania
a zároveň po tom, ako už sám obžalovaný vyvinul aktivitu a požiadal starostu obce o povolenie na
vybudovanie betónového plotu.

Výpoveď poškodenej nebola podporená v podstate žiadnymi dôkazmi (či už priamymi alebo

nepriamymi), okrem uvedeného sa nepotvrdilo ani hádzanie delobuchov obžalovaným na pozemok
poškodenej, či iné útoky obžalovaného na jej psov. V tejto súvislosti sa žiada dodať i to, že aj napriek
tomu, že vlastnícke právo je chránené a pôsobí erga omnes (t.j. voči všetkým), vlastník pozemku je
však pri výkone vlastníckeho práva obmedzený práve vlastníckym právom svojho suseda. Vlastníkovi
je povinný zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, a čím by narúšal

výkon jeho práv. Vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom,
prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením
a vibráciami a inými rušivými vplyvmi. Nie je namieste dovolávať sa toho, že na svojom pozemku si
môže poškodená robiť čo chce.

V danej trestnej veci sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, naopak,
pre oslobodenie spod obžaloby stačí len pochybnosť o tom, či sa skutok stal v zmysle zásady in dubio
pro reo, čo bol prípad tu prejednávanej veci. Vzhľadom na výrazné pochybností o ustálení priebehuskutku potom nebolo možné rozhodnúť inak ako o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. a) Trestného poriadku tak, ako správne rozhodol okresný súd.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Pokiaľ ide o odvolanie zahlásené poškodenou, odvolací súd dodáva:

Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže
odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Trestný poriadok definuje poškodeného v § 46 ods. 1 ako osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov treba za poškodeného

považovať fyzickú alebo právnickú osobu (i štát), a to aj vtedy, ak jej páchateľ škodu spôsobenú trestným
činom ešte pred začatím trestného stíhania, prípadne počas jeho priebehu, celú nahradil. (judikát R
III/1967).

Procesné aktivity poškodeného majú byť zamerané tak, aby sa vytvoril podklad pre odškodnenie

poškodeného. V základnom trestno-procesnom vzťahu (vo vzťahu prokurátora, ktorý obhajuje záujmy
štátu na jednej strane a obvineného ako páchateľa trestnej činnosti na druhej strane), v ktorom sa
rozhoduje otázka viny a trestu, má síce poškodený právo aktívne vystupovať pri zisťovaní skutkového
stavu veci, nemá však postavenie strany oprávnenej uplatňovať trestné obvinenie. Poškodený, ktorý
má v trestnom konaní právo uplatniť nárok na náhradu škody a tento nárok aj uplatnil, je procesnou

stranou až v tzv. adhéznom konaní (prebiehajúcom kontinuálne so súdnym konaním o vine), v ktorom
sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom a v rámci ktorého
mu je garantované základné právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (porovnaj Uznesenie ÚS SR II. ÚS 180/09-10
zo dňa 5. mája 2009).

Tomu zodpovedá aj právna úprava v ustanovení § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, podľa ktorého
môže rozsudok napadnúť odvolaním môže poškodený iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Poškodený tak disponuje opravným prostriedkom len proti rozhodnutiu súdu o uplatnenom nároku na
náhradu škody, nemôže napadnúť odvolaním rozsudok v časti týkajúcej sa rozhodovania o vine a treste

obžalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd odvolanie poškodenej, ktoré zahlásila
bezprostredne po vyhlásení napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia podľa §
316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol, keď bolo podané neoprávnenou osobou vo vzťahu k výroku o

oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.