Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819205440
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3819205440.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: R., právne zastúpeného:
E., proti žalovanému: R., právne zastúpenému: R., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. júla 2021, č.k. 18C/36/2019-205, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku I., ktorým bolo rozhodnuté o trovách

konania medzi stranami sporu m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania vzniknutých
pred súdom prvej inštancie n e p r i z n á v a .

Súd n e p r i z n á v astranám nárok na náhradu trov konania vzniknutých v odvolacom konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví indentifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a

výrokom II. rozhodol o trovách konania vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie medzi stranami
sporu tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal prostredníctvom žaloby vypratania
identifikovanej nehnuteľnosti v k. ú. F. dôvodiac, že túto nadobudol kúpou od R. (dve haly + pozemky)
a žalovaný odmieta časť nehnuteľnosti vypratať s odôvodnením, že ich užívaním nezasahuje do
vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca je však presvedčený, že k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný užíva

(špecifikovaným v žalobe), nemá žiadne práva. Keďže so žalovaným nebolo možné uzavrieť žiadnu
dohodu, bol nútený podať žalobu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdí, že žalobca
nepreukázal vlastníckeho právo k stavbe, ktorú žiada vypratať, pričom táto sa nenachádza na pozemku
žalobcu tak, ako to žalobca tvrdí.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštanci aplikoval ust. článku 8 Civilného sporového poriadku,

článku 20 veta prvá a druhá Ústavy SR, § 123, § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 27
ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a zaoberajúc sa predovšetkým otázkou
vecnej legitimácie strán sporu s konštatovaním, že táto musí existovať nielen v čase podania žaloby,
ale aj v čase vyhlásenia rozsudku ako základný predpoklad úspešnosti žaloby, dospel k záveru, že
v okolnostiach posudzovanej veci žalobca síce danosť aktívnej vecnej legitimácie preukázal, a to
existenciu právneho vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, avšak v čase rozhodovania

absentovala pasívna vecná legitimácia žalovaného odkazujúc na to, že prostredníctvom svojho
právneho zástupcu na súdnom pojednávaní dňa 30.07.2021 žalobca uviedol, že došlo k zmene
skutkových okolností v tom, že v žalobe tvrdený protiprávny stav už nie je prítomný, pretože žalobca
vypratal stavbu za asistencie polície a žalovaný dobrovoľne následne vypratal aj čiernu stavbu, čím
nie je daná podľa názoru súdu ani potreba poskytnúť žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti súdnu
ochranu. S poukazom na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky uzavrel, že ak sa zamieta

žaloba pre nedostatok vecnej legitimácie je vylúčené, aby sa súd súčasne zaoberal žalobou vo veci
samej. Keďže dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v spore, nezaoberal sa tedameritom veci, nevykonal s poukazom na zásahu hospodárnosti civilného sporového konania navrhnuté
dokazovanie, pretože žiadny z navrhnutých dôkazov by nebol spôsobilý preukázať pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného v spore. Návrhy na ďalšie dokazovanie zamietol a žalobný návrh z dôvodu

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto mu patrí nárok na náhradu
trov konania v uvedenom rozsahu. O nároku súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, o
konkrétnej výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu smerujúc svoje odvolanie voči výroku II. prvostupňového
rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania medzi stranami sporu vzniknutých pred súdom
prvej inštancie, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie, prípadne zmenu rozhodnutia tak, že každý
z účastníkov si bude znášať trovy konania sám. Poukazuje na dôvody, ktoré ho viedli k podaniu žaloby,
skutočnosť, že žalovaný odmietal pred podaním žaloby dotknutú nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom

žalobca vypratať, pričom nespochybňoval nadobúdací titul žalobcu, na základe ktorého sa tento
stal vlastníkom dotknutých nehnuteľností. V čase podania žaloby bol žalobca vlastníkom dotknutých
nehnuteľností a čiernu prístavbu používal žalovaný a nereagoval na jeho výzvy o jej vypratanie. V
čase podania žaloby bol teda jednoznačne žalovaný pasívne vecne legitimovaným subjektom. Pravdou
je, že v čase medzi pojednávaniami, resp. pred pojednávaním dňa 30.07.2021 žalovaný dobrovoľne

vypratal garáž ako aj prístavbu, takže predmet sporu v podstate o vypratanie nehnuteľnosti odpadol a na
prednes žalobcu na pojednávaní toto žalovaný nespochybnil, následne súd prvej inštancie konštatoval,
že po preskúmaní vecnej legitimácie dospel k názoru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia, vzhľadom na
prehlásenie obidvoch účastníkov vecná legitimácia žalovaného neexistuje, čo bol aj dôvod zamietnutia
žaloby, pretože žalovaný nesúhlasil so späťvzatím návrhu zo strany žalobcu. Za týchto okolností

rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP, na základe záveru, že
žalovaný bol v konaní úspešný, nepovažuje žalobca za správny, pretože nie je možné hovoriť vzhľadom
na okolnosti o úspechu žalovaného vo veci a správne malo byť rozhodnute, že každý z účastníkov si
znáša trovy konania sám.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v dotknutej časti potvrdiť a priznať mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca
podal žalobu, ktorá bola účelná, v snahe zabrániť žalovanému užívať nehnuteľnosti vo vlastníckeho
jeho matky, ktorých je oprávneným užívateľom. Na strane žalobcu neexistujú žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa, kvôli ktorým by mal byť oslobodený od povinnosti nahradiť žalovanému trovy
konaniaprostredníctvomust.§257CSP,nemáanipostavenieosobyvhmotnejnúdzianeexistuježiaden
dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by mal za následok zánik nároku žalovaného na náhradu trov
konania, ktoré boli v tomto konaní z jeho strany účelne vynaložené. Vzhľadom na úspech žalovanému
teda prináleží dôvodne plný nárok na náhradu trov konania tak vzniknutých pred súdom prvej inštancie,

ako aj v odvolacom konaní.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie v dotknutej časti vydané podľa § 359 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1

CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II., ktorým bolo

rozhodnuté o trovách konania medzi stranami sporu vzniknutých v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie, je potrebné za použitia § 388 CSP zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie ani zrušenie. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím (výrokom I.) žalobu o vypratanie identifikovanej
nehnuteľnosti (garáže s prístavbou v k.ú. F.) v celom rozsahu zamietol a o trovách konania medzistranami sporu rozhodol výrokom II. tak, že žalovaný má plný nárok voči žalobcovi na ich náhradu (100
%) aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP.

9. Odvolateľ (žalobca) prostredníctvom odvolacích námietok namieta, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil jeho neúspech v spore pri rozhodovaní o trovách konania, keďže v priebehu konania (po podaní
žaloby) žalovaný dobrovoľne uspokojil žalobou uplatnený nárok, keď nehnuteľnosti o ktoré išlo vypratal.
Z uvedeného vyvodzuje žalobca svoj úspech v spore, žiada zohľadniť okolnosti sporu, v princípe sa
posúdiac obsah odvolania domáha aj aplikácie ust. § 257 CSP (i keď to takto priamo neformuluje).

10. Žalovaný využil priestor na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ust. § 257 CSP v rámci vyjadrenia k
podanémuodvolaniu,stoutonesúhlasí,podľajehonázoruniesúsplnenépredpokladypretakýtopostup.

11. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. V sporovom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu (§
255 ods. 1 CSP), t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti
neúspešnej strane a zásada zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania (§ 256 ods. 1

CSP). Neúspešná strana, či strana ktorá procesne zavinila zastavenie konania, má teda povinnosť
nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úspešnej strane, či strane, ktorá zastavenie konania nezavinila.
Pokiaľ by došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci

právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Ak by žalobca vzal späť žalobu a išlo by
o prípad, kedy žalovaný po podaní žaloby plnil, zaťažovala by ho povinnosť nahradiť trovy žalobcovi
( teda ak by uspokojil žalobou uplatnený nárok). Úspech v spore je potrebné skúmať vždy len vo väzbe
na obsah žalobného petitu vymedzeného samotným žalobcom, porovnajúc ho s výrokom meritórneho
rozhodnutia.

14. Posúdiac rozhodujúce skutočnosti odvolacím súdom niet sporu o tom, že žalovaný v spore vo
výsledku zaznamenal úspech v plnom rozsahu, keďže žaloba o vypratanie nehnuteľností, bola v merite
veci zamietnutá, rozhodnutie teda vyznelo v neprospech žalobcu a na prospech žalovaného a tak
vychádzajúc zo zásady úspechu, žalovanému by prináležal plný nárok na náhradu trov konania voči

neúspešnému žalobcovi (§ 255 ods. 1 CSP), ktorým spôsobom tiež súd prvej inštancie výrokom
II. rozhodol. Úspech v spore sa totiž vždy zisťuje len porovnaním žalobného návrhu (žalobcom
formulovaného petitu žaloby) a výrokovej časti súdom vydaného rozhodnutia vo veci. Žalobca sa
domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať identifikované nehnuteľnosti, žaloba bola zamietnutá,
a preto vo vzťahu k záveru, ktorú stranu je potrebné vo výsledku považovať za úspešnú (bez ohľadu na

dôvody zamietnutia), niet diskusie o tom, že je to strana žalovaná.

15. Bez právneho významu v otázke procesného úspechu sú námietky žalovaného, že jeho úspech v
spore je potrebné odvodzovať od skutočnosti, že žalovaný nehnuteľnosť vypratal až v priebehu súdneho
konania. Je pravdou a potvrdzuje to aj obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 30.7.2021 (čl.197 a

nasl. spisu), že za prítomnosti strán sporu, ako aj ich právnych zástupcov, strana žalobcu na otázku
súdu, či ešte trvá vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam protiprávny stav, či tieto ešte žalovaný užíva,
uviedla, že neužíva, je to vypratané (čiastočne žalobcom a čiastočne žalovaným) a protiprávny stav
teda už netrvá, ktoré skutočnosti žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj potvrdil. Avšak
napriek tomuto skutkovému stavu, žalobca na otázku súdu či na podanej žalobe trvá, prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uviedol, že trvá. I keď je teda pravdou, že v priebehu konania pre správanie
žalovaného predmet sporu odpadol (došlo k splneniu povinnosti ktorej sa žalobca domáhal), žalobca na
tento vzniknutý skutkový stav nezareagoval procesne správne, keď žalobu nevzal späť, za ktorého stavu
vo svetle ust. § 256 ods. 1 CSP, by mu prináležal nárok na náhradu trov konania. Tento však naopak za
tohtostavu,napriektomu,žesámnapojednávanípotvrdilskutočnostisvedčiaceotom,žepredmetsporu

odpadol na žalobe trval, čo nemohlo viesť k inému, ako vo výsledku na jeho neprospech vydanému,
zamietajúcemu rozhodnutiu, ktoré jednoznačne znamená úspech žalovaného, s ktorým úspechom je
spojené aj rozhodnutie o trovách konania vyznievajúce na ťarchu žalobcu.16. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby nemohlo dôjsť pre
nesúhlas žalovaného, takéto okolnosti z obsahu spisu (ani zo zápisnice z posledného pojednávania)
nevyplývajú a tak pri jeho absencii iný spôsob rozhodnutia, ako ten ktorý vydal súd prvej inštancie, do

úvahy pre stratu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného neprichádzal.

17.Vďalšomsaodvolacísúdsozreteľomnaodvolacienámietkyzaoberaltiežmožnosťou,čivdanejveci
tvrdené skutočnosti nemožno považovať za okolnosti hodné osobitné zreteľa spôsobilé k prelomeniu
zásady úspechu v spore pri rozhodovaní o trovách konania prostredníctvom § 257 CSP. Súd prvej

inštancie takúto možnosť síce neskúmal, avšak žalovaný využil priestor daný odvolacím konaním a k
jehomožnejaplikácii(ikeďnegatívne)savyjadrilataknebolaprekážka,prektorúbynemoholdôvodnosť
aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania posúdiť priamo odvolací súd.

18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

20. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy teda
v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl.

CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom,
alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť takéhoto prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu. Do úvahy treba brať okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku
a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia
tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje

do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré
sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Dôvody hodné osobitného zreteľa
sa skúmajú vždy u strany povinnej vo vzťahu k jej možnosti plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania
za súčasného posúdenia, či možnosti úspešnej strany nemôžu viesť k záveru, že znášanie vlastných
trov napriek úspechu, by ju existenčne ohrozilo. Dôvody moderácie, inak pomerne jasne vymedzené

stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u
čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom.

21. Judikatúra na strane druhej však tiež konštatovala, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať
tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách
konania (príkladmo viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009),
nejde o predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,

na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. § 257 CSP vzhliadnuť tak v osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu. Žalobca požaduje zohľadniť okolnosti sporu,

v konkrétnosti to, že k vyprataniu nehnuteľností, k čomu jeho žaloba smerovala, došlo až v priebehu
konania, t.j. po podaní žaloby, čo dovtedy žalovaný odmietal, čo bolo aj dôvodom, prečo žalobca musel
vyvolať spor.

23. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené

skutočnosti (okolnosti sporu) v prospech dôvodnosti využitia moderačného práva prostredníctvom ust. §
257 CSP indikujú, a to aj napriek tomu, že nepriaznivý sociálny aspekt na strane žalobcu tvrdený nebol.24. Pravdou totiž je, ako tvrdí žalobca (a vyplýva to z obsahu poslednej zápisnice o pojednávaní), že k
vyprataniu dotknutých nehnuteľností došlo až v priebehu sporu (časť vypratal žalobca a časť - prístavbu
vypratal v reakcii na to dobrovoľne žalovaný), dôsledkom čoho ako správne uviedol súd prvej inštancie

odpadol predmet sporu s následkom straty vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, ktorá síce v čase
podania žaloby bola prítomná, avšak v dôsledku ukončeného žalobcom tvrdeného protiprávneho stavu,
k čomu došlo aj konaním žalovaného, v čase rozhodovania súdu už prítomná nebola. V dôsledku toho,
žežalobcanavzniknutúsituáciunereagovalprocesnesprávne(§256ods.1CSP)pripravilsaonárokna
náhradu trov konania voči žalovanému, avšak vo svetle uvedených okolností, z hľadiska spravodlivého

usporiadania vzťahov medzi stranami, odvolací súd zastáva názor, že udržateľné a vo vzťahu k obom
stranám rovnovážne a spravodlivé bude, ak si každá z nich bude svoje trovy, ktoré jej vznikli v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie znášať sama, keďže v konaní neboli preukázané, ale ani tvrdené
na žiadnej strane také okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že ktorákoľvek z nich by v dôsledku toho bola
existenčne ohrozená. Ide takto o spravodlivé dôsledky na jednej strane nečinnosti žalobcu v reakcii na
zmenu skutkových okolností a na strane žalovaného, že k vyprataniu nehnuteľnosti pristúpil až potom,

ako bol spor na súde podaním žaloby vyvolaný.

25. Odvolacie námietky žalobcu, tak odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné.

26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v

časti o trovách konania (výrok II.) je potrebné za použitia § 388 CSP zmeniť, nakoľko neboli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie ani zrušenie.

27. Odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania a to podľa § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v spojitosti s ust. § 257 CSP (tentokrát na ťarchu žalobcu)

tak, že stranám nepriznal nárok ani na náhradu trov odvolacieho konania (i keď v ňom bol žalobca
plne úspešný), keď podľa jeho názoru komplexne vzhľadom na okolnosti je spravodlivé, aby aj trovy
odvolacieho konania si znášala každá zo strán samostatne.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).