Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208415
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7113208415.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. B., nar. XX.XX.U. zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov X. B., nar. XX.XX.U.
bývajúcej v K. N. B. L.. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 a M. B., nar. XX.XX.U. bývajúceho v K. N. T. L..
Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom

v Košiciach na Pražskej ul. č. 4, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na
návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I č.k. 21P 53/2013-24 zo dňa 30.04.2013 a o námietke zaujatosti vo veci vedenej na Okresnom
súd Košice I pod sp. zn. 21P 53/2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Sudkyňa Mgr. Gizela Pavelová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
pod sp. zn. 21P 53/2013 na Okresnom súde Košice I.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil otcovi zdržať sa styku s maloletou C. a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodol tak na základe návrhu matky doručeného súdu dňa 23.04.2013, ktorým sa domáhala, aby
súd uložil otcovi povinnosť zdržať sa styku s maloletou C., nakoľko maloletá opätovne po styku s otcom
dňa 20.04.2013 prejavila známky nepokoja. Z uvedeného dôvodu matka vyhľadala psychologičku W..
M. C., W.., zo správy ktorej (vyhotovenej dňa 21.04.2013) vyplýva, že maloletá sa pred stretnutím s
otcom správala zvláštne, sadala si na kolená starému otcovi, začala sa vrtieť a následne sa s ním chcela
bozkávať s vyplazeným jazykom. Maloletá na otázku, prečo sa tak správa, odpovedala, že to vyžaduje

jej otec. V závere správy psychologička vyjadrila podozrenie zo sexuálneho obťažovania maloletej zo
strany otca, ktorého následkom je možné poškodenie psychického vývoja maloletej.

Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II
sp. zn. 43P 78/2012-46 zo dňa 06.09.2012, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a súd
upravil styk otca s maloletou tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu od

10.00 hod. do 16.00 hod a každú nepárnu stredu od 16.00 hod do 18.00 hod.. Uznesením č.k. 21P
53/2013-20 zo dňa 16.04.2013 súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
sa matka domáhala, aby súd obmedzil styk otca s maloletou a aby styk prebiehal za prítomnosti matky.

Následne súd citoval ust. § 25 ods. 3, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 5, 8, § 76 ods. 1 písm. f), §
77 ods. 1 písm. b) a c) Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že návrhu matky na nariadenie

predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, pretože existuje dôvodná obava, že zo strany otca
môže dôjsť k sexuálnemu zneužívaniu maloletej. Z tohto dôvodu považoval súd za potrebné zmeniťsvoje predchádzajúce rozhodnutie a otcovi uložiť zdržať sa styku s maloletou. Poukázal na správu
psychologičky, podľa ktorej by styk otca s maloletou mohol narušiť zdravý psychický vývoj maloletého
dieťaťa.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu otec odvolanie. Namietal, že v prebiehajúcom
konaní súd uznesením zo dňa 16.04.2013 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia,
pričom uviedol, že zo správy psychologičky W.. C., W.. nemožno bez ďalšieho dokazovania vyvodzovať
žiadne závery, nakoľko vyšetrenie maloletej bolo iniciované len na žiadosť matky a bez prítomnosti

otca. Návrhom zo dňa 23.04.2013 matka opätovne podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhala úplného zákazu styku otca s maloletou a to na podklade správy tej istej
psychologičky.Otecpoukázalnaskutočnosť,žeprvásprávapsychologičkybolavydanádňa31.03.2013,
čo bola Veľkonočná nedeľa a druhá správa dňa 21.04.2013, čo bola taktiež nedeľa. Z toho dôvodu
zastával názor, že správy boli vydané účelovo a len na základe žiadosti matky bez jeho prítomnosti.
Zdôraznil, že psychologička W.. C., W.. nie je členom Slovenskej komory psychológov, nemá licenciu

ani špecializáciu a je len zapísaná v zozname psychológov. Súd prvého stupňa však v odôvodnení
napadnutého uznesenia náležite nevysvetlil, prečo už druhú správu psychologičky považoval za
dôvodnú. Poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Košice I je pod sp. zn. 22P 46/2013 vedené
konanie o zmenu úpravy styku, ktoré sa začalo na návrh otca. Ďalej uviedol, že matka maloletej mu
počas manželstva nedovolila brávať maloletú Teréziu k jeho rodičom t.j. k starým rodičom maloletej

a vždy bola neprimerane fixovaná na svojho otca, s ktorým v súčasnosti žije v dvojizbovom byte.
Zdôraznil, že obvinenia zo sexuálneho zneužívania sú závažnými obvineniami, ktoré je potrebné
objektívne preskúmať. Uviedol, že správanie maloletej pred psychologičkou bolo hrané a plánované
matkou a starým otcom. Poznamenal, že jeho styk s maloletou prebiehal za prítomnosti jeho rodičov,
ktorí bývajú v tom istom bytovom dome, preto maloletej nehrozí z jeho strany žiadne obťažovanie ani iné

nebezpečenstvo. Navyše maloletá uňho nikdy neprespáva a je s ním v minimálnom kontakte. Zastával
názor, že cieľom matky je úplne obmedziť jeho styk s maloletou tak, aby len matka mohla vykonávať
rodičovské práva a povinnosti. Otec súčasne uplatnil námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni Mgr.
Gizele Pavelovej a uviedol, že sudkyňa bez akýchkoľvek dôkazov považovala za pravdivé len tvrdenia
matky.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za
vecne správne, preto ho navrhla potvrdiť. Uviedla, že odvolanie otca obsahuje subjektívne a účelové
interpretácie skutkového stavu a ničím nepodložené obvinenia matky, psychologičky i súdu. Dňa
10.04.2013 matka podala návrh na začatie konania o zmenu úpravy styku otca s maloletou, avšak v

dôsledku neprimeraného telesného kontaktu otca s maloletou bola nútená dňa 23.04.2013 podať návrh
na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedla, že psychologičku W.. M. C., W.. osobne nepozná, nie
je s ňou v blízkom vzťahu, pričom je len na odborníkovi, ako si organizuje svoju prácu a kedy vyhotoví
svoj nález. Poprela tvrdenia otca, že by akýmkoľvek spôsobom zámerne obmedzovala a znemožňovala
styk otca s maloletou. Maloletá začala navštevovať materskú škôlku preto je prirodzené, že je častejšie

chorá. Uviedla, že maloletá sa otca a jeho rodiny bojí, po styku s nimi zle spáva a trvá jej niekoľko dní
kým sa dostane do normálneho režimu. Zdôraznila, že nemožno brať na ľahkú váhu opisy maloletej ako
sa k nej správa jej otec. Súčasne podotkla, že styk otca s maloletou neprebieha len v byte rodičov otca
maloletej, ale aj v jeho byte, ktorý sa nachádza v tom istom bytovom dome. Z týchto dôvodov podala na
Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach oznámenie o podozrení zo spáchania trestného

činu sexuálneho zneužívania maloletej, pričom dňa 16.05.2013 bolo vo veci začaté trestné stíhanie.

Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ust. § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri

nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,

že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna

úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti

je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. V konaniach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa je prioritný záujem dieťaťa, ktorým je jeho zdravý fyzický a psychický

vývoj a nie subjektívne potreby rodičov o realizácii ich rodičovských práv.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, preto uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho správnosti
len dodáva, že na nariadenie predbežného opatrenia je postačujúca existencia dôvodnej obavy, že by
mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu alebo k ohrozeniu záujmov maloletého dieťaťa. Zo skutočností
uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a z listinných dôkazov, ktoré matka predložila

súdu spolu s návrhom vyplýva dôvodná obava, že by mohol byť narušený zdravý psychický a fyzický
vývoj maloletej C.. Možné poškodenie vývoja maloletej potvrdzuje aj psychologička W.. M. C., W..
v správe zo dňa 21.04.2013, z ktorej vyplýva, že maloletá C. na vyšetrení u psychologičky názorne
demonštrovala ako sa s otcom bozkáva a ako jej otec dáva jazyk do úst. Súčasne sa otec hrá s
maloletou neprimeraným spôsobom tak, že maloletá sa vrtí a krúti na jeho kolenách, potom sa bozkávajú

a až následne sa jej otec umožní hrať. Na základe uvedených zistení bolo začaté trestné stíhanie
vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletej podľa ust. § 201 Trestného zákona, čo vyplýva z
oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície zo dňa
16.05.2013. Odvolaciu námietku otca týkajúcu sa odbornosti psychologičky W.. M. C., W.. považuje
odvolací súd za bezpredmetnú. Psychologička W.. M. C., W.. je vedená v zozname komory psychológov

ako registrovaný nečlen, pričom členstvo v komore psychológov nie je podmienkou pre vykonávanie
psychologickej činnosti. Odvolací súd súčasne zastáva názor, že bolo vecou danej psychologičky, kedy
písomne spracovala a vyhotovila správy z vyšetrenia maloletej. Navyše prvé vyšetrenie maloletej sa
uskutočnilo dňa 27.03.2013 t.j. v stredu, pričom v nedeľu dňa 31.03.2013 len psychologička vyhotovila
písomnú správu z vyšetrenia. Druhé vyšetrenie maloletá absolvovala bezprostredne po styku s otcom

ešte v ten istý deň t.j. 20.04.2013 (sobota) a správu psychologička spracovala dňa 21.04.2013. Z
týchto dôvodov bola aj táto odvolacia námietka otca neopodstatnená, pretože sa týkala organizácie
práce uvedenej psychologičky a jej pracovného času, v ktorom maloletú C. vyšetrila. Vzhľadom na to,
že sa jedná len o predbežnú úpravu, v rámci ktorej postačuje osvedčenie danosti nároku, o potrebe
ktorého nie sú vážnejšie pochybnosti, nie je úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa protichodnými

tvrdeniami otca a matky, nakoľko tieto majú význam až pre konečné rozhodnutie súdu. Odvolací
súd zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia je len dočasnou ingerenciou súdu a nemá
prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu odlišné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú značne vyhrotené, pričom došlo kzlyhaniuichvzájomnejkomunikácie,avšakpodrobnéskúmanietýchtovzťahovpresahujerámeckonania
o nariadenie predbežného opatrenia. Na spoľahlivé zistenie, či styk otca s maloletou C. ohrozuje jej
psychické a fyzické zdravie sa vyžaduje znalecké dokazovanie a posúdenie odborníkmi z iných odborov

(psychológia, gynekológia). Na základe uvedených skutočností odvolací súd zastáva názor, že zmena
úpravy styku otca s maloletou tak ako ju nariadil súd prvého stupňa je v záujme maloletého dieťaťa a je
nepochybné, že ujma na právach účastníkov, ktorá môže vzniknúť v prípade, ak sa ukáže, že predmetné
tvrdenia v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa nezakladajú na pravde, bude menšia ako
ujma, ktorá by vznikla, ak by súd predbežné opatrenie nenariadil.

Odvolací súd už len dodáva, že jediným pochybením súdu prvého stupňa bolo, že svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ust. § 74 ods. 1 O.s.p., ktoré súd aplikuje v prípade, ak konanie vo veci samej nebolo
ešte začaté, pričom v danom prípade už bolo na návrh matky zo dňa 08.04.2013 začaté konanie vo
veci samej, preto mal súd postupovať podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., čo však nemalo vplyv na vecnú
správnosť napadnutého uznesenia.

Otec vo svojom odvolaní uplatnil voči zákonnej sudkyni Mgr. Gizele Pavelovej námietku zaujatosti, preto
sa Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd v zmysle ust. § 16 ods. 1 O.s.p. (ďalej len nadriadený
súd) zaoberal opodstatnenosťou skutočností uvedených otcom, pre ktoré má byť zákonná sudkyňa
vylúčená z prejednania a rozhodovania predmetnej veci.

Zákonná sudkyňa Mgr. Gizela Pavelová v písomnom vyjadrení zo dňa 03.07.2013 uviedla, že účastníkov
konania nepozná a okrem stretnutí na pojednávaní sa s nimi nikdy nestretla. Nemá dôvod zvýhodňovať
ktoréhokoľvek z nich a necíti sa byť voči otcovi maloletej zaujatá.

Podľa ust. § 14 ods. 1 O.s.p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa ods. 3 cit. ust. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v
konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p., účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku
zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa ods. 2 cit. ust. účastník môže
uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o
ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca
vylúčený. Podľa ods. 3 cit. ust. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre

ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa ods. 4 cit. ust. na opakované námietky zaujatosti
podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa ods. 5 cit. ust. ak sa námietka zaujatosti týka len

okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa § 16 ods. 1 vety prvej O.s.p., súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na
rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania.

Predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 14 ods. 1 O.s.p. je
len jeho určitý kvalifikovaný pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom spočívajúci
najmä v tom, že sudca má alebo môže mať na výsledku konania priamy alebo nepriamy záujem alebo
že sudca je v určitom kvalifikovanom pomere k účastníkom konania prípadne k ich zástupcom, teda

že niektorý z účastníkov konania prípadne jeho zástupca je sudcovi osobou blízkou alebo sudca má
k niektorému z účastníkov alebo k zástupcovi kladný alebo záporný vzťah alebo medzi sudcom a
účastníkom prípadne jeho zástupcom je vzťah určitej závislosti. Len také skutočnosti, na základe ktorých
možno založiť vyššie uvedený pomer sudcu k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom,
môžu tvoriť zákonný dôvod na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Európsky súd

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem
nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.
Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemuprípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca
myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým
nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP

dôkaz o skutočnej zaujatosti. Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, či účastníka
konania, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o
nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska (sudcu,
účastníka konania), ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti.
Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti

Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a
procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie
nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť
zaujatý, ale v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim
prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či vyslovená
obava je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či uvádzané okolnosti

sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu, teda či je tu relevantná obava z nedostatku
nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,
konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že
čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje
ako sudcu nestranného. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Nc 35/2012 zo

dňa 12.07.2012)

Otec maloletej uplatnil námietku zaujatosti z dôvodu, že sudkyňa Mgr. Gizela Pavelová rozhodla len
základe tvrdení matky a len v jej prospech. V tejto súvislosti nadriadený súd zdôrazňuje, že subjektívny
pocit účastníka konania o prístupe sudcu k účastníkom konania bez preukázania okolností uvedených v

citovanom ust. § 14 ods. 1 O.s.p. nie je okolnosťou vzbudzujúcou pochybnosti o nezaujatosti konajúcej
sudkyne. Navyše ust. ods. 3 tohto ustanovenia výslovne vylučuje ako dôvod zaujatosti postup sudcu v
konaníoprejednávanejvecialebojehorozhodovanievinýchveciach.Vzhľadomnato,žeotecneuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantné z hľadiska ust. § 14 ods. 1 O.s.p. a tiež so zreteľom na
vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá sa vo veci necíti byť zaujatá, dospel nadriadený súd k záveru,

že v danom prípade nebol zistený kvalifikovaný vzťah konajúcej sudkyne k účastníkom konania, k ich
právnym zástupcom ani žiadny pomer k prejednávanej veci. Z tohto dôvodu nadriadený súd rozhodol,
že zákonná sudkyňa Mgr. Gizela Pavelová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P 53/2013.

Poučenie:

Pri tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.