Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404113296
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8404113296.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu H. P., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v P., na ul. H. A.
č. XXXX/XX, proti žalovanému D. R., nar. X. X. XXXX, bývajúcemu v P., na ul. P. č. X, za účasti
vedľajšej účastníčky na strane žalovaného Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave,
na Trnavskej ceste č. 82, o náhradu škody s prísl., o odvolaniach žalovaného a vedľajšej účastníčky
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 30.5.2012 č.k. 3C 322/2004 - 284 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia v r a
c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť v prospech žalobcu
sumu30.520Eurs9%úrokomzomeškaniaod30.8.2004aždozaplatenia.Vprevyšujúcejčastikonanie
nad sumu 30.520 Eur zastavil. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v celkovej výške 10.263,71

Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny základ žaloby je nesporný, nakoľko tento bol
vyriešený právoplatným medzitýmnym rozsudkom. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody pri rozhodovaní
o nej sa vychádzalo zo záverov znaleckého dokazovania poukazujúcich na nepriaznivú prognózu
zdravotného stavu žalobcu. Výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená

na sumu 30.520 Eur. Celkový počet bodov vystihujúci zdravotné poškodenia žalobcu bol určený 2000
bodmi, čo pri hodnote 15,26 Eur za 1 bod predstavuje sumu 30.520 Eur na zaplatenie ktorej bol
zaviazaný žalovaný. Pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady sa vychádzalo z rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vydaných vo veciach 9 Sžso 18/2009 a 4 Sžso 23/2008 riešiacich sporný
výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Zo záverov týchto rozhodnutí je zrejmé, že
podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich

hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady. V dôsledku
uvedeného na navýšenie bodov a na vyčíslenie hodnoty jedného bodu sa použil zákon č. 437/2004 Z.
z. a nie vyhláška č. 32/1965 Zb..

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania, podali v
zákonnom stanovenej lehote odvolania žalovaný a vedľajšia účastníčka. Navrhli rozsudok s výnimkou

výroku o čiastočnom zastavení konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli,
že podstatnou skutočnosťou pre posúdenie otázky, ktorý právny predpis je potrebné aplikovať pre
posúdenie nároku na náhradu škody na zdraví je s prihliadnutím na právnu zásadu zákazu retroaktivity
právneho predpisu stanovenie dátumu vzniku škody. Žalobca utrpel zranenia a teda škodu na zdraví pri
dopravnej nehode dňa 18.5.1989. Podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví
sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. V prípade

škody na zdraví sa jedná o špecifickú škodu, nakoľko v niektorých prípadoch sa škoda prejaví, resp.
zistí až v neskoršom období, kedy od samotného poškodenia zdravia mohol už uplynúť určitý čas. Tútošpecifickú danosť náhrady škody na zdraví zohľadnil zákonodarca napr. aj tým, že pre náhradu škody
na zdraví stanovil v § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitnú úpravu premlčania tohto
nároku, pri ktorom neplatí objektívna premlčacia doba. V danom prípade bola škoda na zdraví u žalobcu

s konečnou platnosťou zistená najneskôr dňa 17.10.2003, kedy došlo k stanoveniu hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu za položku 251. Uvedenou položkou bol hodnotený u žalobcu trvalý
následok a to poúrazová epilepsia, ktorá sa u žalobcu vyvinula následkom poranenia hlavy utrpeného
žalobcom pri dopravnej nehode. Najneskôr v deň stanovenia hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia teda žalobcovi vznikol nárok domáhať sa za túto škodu na zdraví náhrady. V tom čase

platila vyhl. č. 32/1965 Zb. upravujúca postup pre stanovenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. S prihliadnutím na vznik, resp. zistenie škody na zdraví u žalobcu najneskôr dňa 17.10.2003
mal byť aplikovaný na tento prípad právny predpis v tom čase účinný, teda vyhl. č. 32/1965 Zb.. Pri
aplikáciitohtoprávnehopredpisuneprichádzadoúvahyanidvojnásobnézvýšeniebodovéhohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia a to najmä s poukazom na ustanovenie ods. 14 písm. d/ prílohy vyhl.
č. 32/1965 Zb., podľa ktorého súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 6 ods.2 vyhl. č. 32/1965 Zb. V dôsledku
aplikácie nesprávneho právneho predpisu sa dospelo aj k nesprávnemu výroku o priznaní úroku z
omeškania, nakoľko podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. má poškodený nárok len na odškodnenie vo výške
bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia násobeného hodnotou bodu podľa § 7 ods.
1 vyhl. č. 32/1965 Zb.. O zvýšení tohto nároku podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.

môže s konečnou platnosťou rozhodnúť len súd a teda až rozhodnutím súdu a jeho právoplatnosťou
a vykonateľnosťou môže nastať splatnosť nároku žalobcu v časti tohto zvýšenia. To znamená, že ani
žalovanýsavtejtočastinárokužalobcunemôžedostaťdoomeškaniaprednadobudnutímprávoplatnosti
a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

Odvolacísúdvzmyslezásadustanovenia§212O.s.p.preskúmalrozsudokvjehonapadnutejčastispolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V prejednávanej veci pri rozhodovaní o výške náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádzalo z dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaných vo veciach 4 Sžso
23/2008 a 9 Sžso 18/2009. Podľa záverov týchto rozhodnutí zo znenia ustanovenia § 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa
sadzieb stanovených v doterajších predpisoch sa posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto

postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a
bolesti. Tieto závery však nie je možné použiť na danú vec. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2010 vydaného vo veci 9 Sžso 18/2009, ďalšou
okolnosťou majúcou vplyv na možnosť aplikácie ustanovenia § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. upravujúceho
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je moment vydania

posudku o sťažení spoločenského uplatnenia.

K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, ako aj k vypracovaniu posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia ( č.l. 6 spisu) došlo ešte pred 1.8.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 437/2004 Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Za takejto situácie aj

pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu sa malo vychádzať z
ustanovení vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení
neskorších predpisov a nie z ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1
písm. h/ a ods. 2 O.s.p. rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť uplatnený nárok na náhradu škody z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia podľa ustanovení vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov a to aj
vo vzťahu k výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.