Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120203241
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5120203241.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: U.. U. M., nar. XX.X.XXXX,

bytom G.-E.-F..8, U. XXXXX, O. spolková republika, právne zastúpený R. kancelária V4 JURISTIC group
s.r.o., so sídlom Furdekova 16, Bratislava, IČO: 50 192 205, proti žalovanej: L. P., rod. U., nar. X.X.XXXX,
bytom V. XXXX/XXA, K., o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o vrátenie daru zaplatenia sumy 11.000 eur spolu s úrokom z omeškania z a
m i e t a .

II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 9.3.2020 sa proti žalovanej domáhal vrátenia daru vo forme

poskytnutého finančného plnenia vo výške 11.000 eur vrátane príslušenstva na tom skutkovom základe,
že dňa 6.12.2016 došlo medzi žalovanou ako kupujúcim a U. X. ako predávajúcim k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, pričom v čl. 2 bod 2 predmetnej zmluvy je uvedené „toto plnenie (t.j. kúpnu cenu) môže
za kupujúceho poskytnúť aj U. M., nar. XX.X.XXXX a to taktiež prevodom na účet predávajúceho.
Predávajúci bude akceptovať takto poskytnuté plnenie rovnako, ako keby ho bol poskytol sám kupujúci“.
Uvedenúkúpnucenudojednanúvzmluveuhradilprávežalobcapriamopredávajúcemudňa12.12.2016,
a to titulom ústne uzavretej darovacej zmluvy medzi žalovanou ako obdarovanou a žalobcom ako

darcom. Hrubého porušenia dobrých mravov sa žalovaná dopúšťala už za trvania manželstva so
žalobcom, ktoré bolo často sprevádzané intenzívnymi hádkami, konfliktami, hrubým osočovaním
žalobcu a nadávaním, pričom žalovaná sa často bez vedomia žalobcu zdržiavala mimo spoločnú
domácnosť. Žalovaná sa dopúšťala takého nemravného konania, že k nevere sa verejne priznala na
pojednávaní, na ktorom bolo zároveň manželstvo so žalobcom rozvedené a v dôsledku porušenia
manželskej vernosti bol žalobca vystavený neprijateľnému poníženiu a jeho dôstojnosť bola znevážená,
pričom je predpoklad, že naďalej aj bude znevažovaná. Nevera, objektívne, je správanie, ktoré sa

hrubo prieči dobrým mravom, pričom takéto správanie voči druhému manželovi zakladá právny nárok
na vrátenie daru s poukazom na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka a ďalšieho hrubého
porušovania dobrých mravov sa žalovaná dopustila, keď neoprávnene odcudzila rôzne predmety z
nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom odcudzené predmety boli zakúpené
výlučne z finančných prostriedkov žalobcu. Na výzvu na vrátenie daru zo dňa 10.1.2020 žalovaná
nereagovala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalobca domáha vrátenia daru vo forme
poskytnutého finančného plnenia vo výške 11.000 eur vrátane príslušenstva.

2.Žalovanávosvojompísomnomvyjadrenídoručenomsúdu24.6.2020(č.l.35)poprelatvrdeniažalobcu
o poskytnutom dare vo výške 11.000 eur a po vzájomnej ústnej dohode na účet predávajúcej U. X..
Uviedla, že suma 11 tisíc eur, ktorú žalobca previedol na účet predávajúcej nepatrila žalobcovi, alejej. Peniaze boli jej, tie si požičala od L. G. za účelom kúpy salónu. Tieto peniaze neboli darom od
žalobcu. Pred kúpou salónu 6.12.2016 sedeli v kaviarni spolu s predávajúcou a prítomný bol aj žalobca.
Pôžičku si vybavila pred týmto stretnutím a na tomto stretnutí mala peniaze u seba k dispozícii a pred

predávajúcou ich vytiahla z kabelky, išlo o sumu 11.000, ktorá slúžila na kúpu salónu. Tieto peniaze
odovzdala žalobcovi, aby zo svojho účtu zaplatil kúpu salónu, pretože si to výslovne želal. Predávajúca
mala vedomosť, že financie patria jej, pretože sa jej zverila, že na nákup salónu si bude požičiavať
od známej. Kúpnu zmluvu vypracovala predávajúca, žalobca uviedol, že chce byť zapísaný v tejto
kúpnej zmluve, nakoľko povedal, že úhradu za kúpu salónu zrealizuje on. Medzi ňou a žalobcom k

žiadnej ústnej dohode o dare nedošlo, jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde a v čase, keď kupovala
salón ani manželia neboli a peniaze si na nákup salónu požičala. Žalobca jej doslova vliezol do života,
neustáleopakoval,akésilnémákontaktyapokiaľideoporušeniedobrýchmravov,takpočasmanželstva
dochádzalo z jeho strany k neustálemu porušeniu a to tým, že dlhú dobu ju terorizoval psychicky aj
fyzicky. Sama podala žiadosť o rozvod začiatkom roka 2019 a následne túto zobrala späť. Suma 11.000
eur, ktorú poukázal žalobca na účet predávajúcej za salón bola jej vlastníctvom, resp. pôžičkou, preto

to nemohol byť dar od žalobcu. Pokiaľ si našla počas manželstva priateľa, toto jej konanie vyplynulo zo
správania žalobcu voči jej osobe.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva o pôžičke zo dňa 5.12.2016 je dodatočne vytvorený
dôkaz,ktorýžalovanápredložilasúmyslomzavádzaťsúd,keďzmluvaopôžičkeobsahujerozhodcovskú
doložku a má zato, že vyššie uvedený dokument bol aktualizovaný a zverejnený až po dátume 1.1.2017.

Žalovaná sa k nevere priznala a zotrval na podanom návrhu.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení 24.7.202020 (č.l. 56) udáva, že tvrdenia žalobcu o dare nie sú pravdivé
s tým, že išlo o peniaze, ktoré si požičala od Jany Lovasovej za účelom kúpy salónu. Vypísali s veriteľkou
prostredníctvom tlačiva na internete a následne spísali zmluvu o pôžičke a uznaní záväzku. Popierala

tvrdenie, že peniaze jej daroval žalobca.

5. Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobcu a to výsluchom žalovanej, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovom a právnom odôvodnení žaloby
a domáhal sa vrátenia daru pre hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej ako obdarovanej. Na
doplnenie uviedol, že žalovaná počas trvania manželstva otehotnela, žalobca nie je otcom dieťaťa a
z tohto titulu má zato, že dar, ktorý poskytol žalobca žalovanej vo výške 11 tisíc, je oprávnený žiadať
naspäť. Tvrdenia, že poskytol žalovanej finančný dar preukazuje výpisom z jeho bankového účtu o

úhrade 12.12.2016 tejto sumy na účet príjemcu U. X.. Tvrdil, že darca sa dohodol so žalovanou, že jej
zaplatí 11 tisíc darom, a to z dôvodu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou dňa 6.12.2016, kde
konkrétne v čl. 2 bod 2 je uvedené, že toto plnenie môže za kupujúceho poskytnúť aj žalobca.

7. Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach. S návrhom nesúhlasila, uviedla, že peniaze, ktoré použila

na zaplatenie salónu mala požičané od švagrinej a s tým, že žiadne peniaze jej žalobca neposkytol
darom a od neho žiaden dar nedostala. Je to úplný výmysel.

8. Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.2016 uzavretej medzi predávajúcou U. X. a žalovanou ako kupujúcou
súdzistil,že predmetomkúpybolišpecifikovanéhnuteľnéveciakúpnacenahnuteľnostíboladohodnutá

zmluvnými stranami celkovo vo výške XX.XXX eur, ktorú kupujúci zaplatí predávajúcemu na uvedený
účet najneskôr v deň podpisu tejto zmluvy a toto plnenie môže za kupujúceho poskytnúť aj U. M., taktiež
prevodom na uvedený účet; predávajúci bude akceptovať takto poskytnuté plnenie rovnako ako keby
ho bol poskytol sám kupujúci. Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami tak predávajúcim ako
i kupujúcim (dôkaz produkovaný žalobcom č.l. 7). Žalobca na kúpnej zmluve nie je identifikovaný ako

zmluvná strana a ani zmluvu nepodpísal.

9. Z detailu transakcie UniCredit Bank zo dňa 18.12.2019 súd zistil, že platiteľ - vlastník účtu (žalobca)
previedol sumu 11.000 eur na účet príjemcu (účet totožný s uvedeným účtom predávajúceho v kúpnej
zmluve) dňa 12.12.2016, detail transakcie kúpna zmluva -L. (dôkaz produkovaný žalobcom č.l. 6).

10. Z uznania záväzku zo dňa 23.7.2020 súd zistil, že žalovaná týmto uznáva záväzok vo výške 11 tisíc
eur, ktorý vznikol na základe pôžičky zo dňa 5.12.2016 od L. G. na dobu 5 rokov za účelom kúpy salónu
a záväzok je splatný do 5.12.2021 (dôkaz produkovaný žalovanou č.l. 59)11. Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť

písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.

12. Darovacia zmluva je taká jednostranne zaväzujúca zmluva, na základe ktorej jedna strana
(darca) odovzdá na úkor svojho majetku druhej strane (obdarovaný) bezplatne a bez právnej

povinnosti majetkové hodnoty s úmyslom rozmnožiť jej majetok a druhá strana prijíma takéto plnenie
ako bezodplatné. Z uvedeného vyplýva, že medzi základné náležitosti darovania patrí uzavretie
darovacej zmluvy, ktorá predstavuje právny titul darovania a odovzdanie predmetu daru obdarovaného.
Vecnoprávne účinky darovacej zmluvy, ktorej predmetom je hnuteľná vec nastávajú až odovzdaním
predmetu daru do vlastníctva obdarovaného, darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu
a obdarovaného. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a

dobrovoľnosť.

13. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

14. Citované ustanovenie upravuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. K zániku
darovacieho vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému,
ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Domáhanie sa
vrátenia daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar.

15. Podľa § 216 ods. 1, 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. V prejednávanej veci žalobca si na základe rozhodujúcich skutočností v podanej žalobe voči

žalovanej uplatnil nárok na vrátenie daru vo forme poskytnutého peňažného plnenia vo výške 11.000
eur vyplývajúci z ústne uzavretej darovacej zmluvy so žalovanou, ktorý dar poskytol formou zaplatenia
kúpnej ceny zo zmluvy uzavretej medzi žalovanou a treťou osobou s poukazom na článok 2, že
toto plnenie môže za kupujúceho poskytnúť aj žalobca prevodom na účet predávajúceho. Žalovaná v
priebehu celého konania uzavretie ústnej darovacej zmluvy a poskytnutie finančného daru popierala,

žiadne finančné prostriedky darom od žalobcu neprijala.

17. V žalobe musí žalobca uviesť pravdivé a úplné opísanie skutočností, z ktorých je zrejmé, aké právo
na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých
skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo

jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti,
ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoje nárok, a to v takom rozsahu,
ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu; teda vymedzí predmet konania po skutkovej stránke
(3Obo 77/2007).

18. Súd skúmal zákonné predpoklady pre priznanie práva na vrátenie daru a posudzoval, či existoval
právny dôvod, zmluvné dojednanie medzi darcom a obdarovaným, pričom vznik darovacej zmluvy
predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu daru obdarovanému a až prijatím
tohto daru sa stáva vzťahom právnym, teda vzťahom darovacím. Splnenie týchto predpokladov musí
preukázať ten, kto tvrdí, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo a že obdarovaný dar prijal. Žalobca

odvodzoval uplatnený nárok z darovacej zmluvy a domáhal sa vrátenia tohto daru. Súd poukazuje
na znenie článku 8 Základných princípov CSP, teda na to, že žalobca je v žalobnom návrhu povinný
označiť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok, čo do dôvodu, ako aj výšky a
súčasnemádôkaznúpovinnosť,t.j.označiťalebopredložiťdôkazypreukazujúcejehoskutkovétvrdenia.
Súd viazaný dispozičnou zásadou konkrétne viazaný návrhom o právne významných skutočnostiach, z

ktorých žalobca vyvodzuje uplatnený nárok po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že nie je právne dôvodné žalobcovi priznať uplatňované peňažné plnenie na ním tvrdenom skutkovom
základe.19. Možno totiž konštatovať, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý bol spôsobilý
bezpečne preukázať sporné skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí darovacej zmluvy medzi stranami
sporu. Len samotné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom tretej osobe nebolo spôsobilé

preukázať žalobcom tvrdený titul tohto poskytnutia. Skutočnosť, že žalobca realizoval úhradu kúpnej
ceny za kupujúceho na účet predávajúceho, ešte sama o sebe nepreukazuje vznik darovacej zmluvy a
nemožno z toho vyvodzovať, že tým došlo k prijatiu daru žalovanou od darcu. Žalovaná sa nebránila, že
kúpna cena bola vyplatená z účtu žalobcu na účet predávajúcej, avšak poskytnuté finančné prostriedky z
účtu žalobcu na tento účel boli jej, pričom pre posúdenie otázky dôvodnosti návrhu žalobcu ich vzájomné

vzťahy ohľadom vyplatenej kúpnej ceny, či a aká suma bola z peňazí žalovanej použitá, sú irelevantné.
Podľa názoru súdu predmetom darovania nie je platenie cudzieho dlhu, a to ani proti veriteľovi, ani
hlavnému dlžníkovi, pretože veriteľ dostáva to, čo mal dostať podľa zmluvy alebo dostať z iného dôvodu.
Ten,ktoposkytolplneniezainého,máprávopožadovaťvydaniepredmetubezdôvodnéhoobohateniaod
toho, za koho plnil. Skutková podstata podľa § 454 Občianskeho zákonníka je naplnená za predpokladu,
že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil

namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (t.j. namiesto dlžníka), pričom medzi subjektmi, medzi
ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného.

20. Súd nemôže priznať niečo iné než požadoval žalobca, teda žalovanému nemôže uložiť inú ako
žalobcom navrhovanú povinnosť alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z

iného skutkového základu ako bol žalobcom vymedzený. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v
rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní) so žalobcom predložených a označených dôkazov
odvodzovaťskutkovétvrdenia,ktoréneboližalobcomprodukovanéanazákladetýchtožalobcovipriznať
síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom tvrdeného skutkového stavu.

21. Žalobcu tak v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej darovacej zmluvy
ako titulu, od ktorého odvodzoval uplatnené právo. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva
stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a
účastníkom tvrdená bola v konaní i preukázaná. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah
súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdený právny dôvod (titul) na vrátenie daru,

ktorého peňažného plnenia sa od žalovanej podanou žalobou domáhal, a preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1
CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi,
pričom vznik trov konania na jej strane z obsahu spisového materiálu nevyplýva a je v súlade s čl. 17
základnýchprincípovCSPzakotvujúcichprocesnúekonómiurozhodnúťpriamotak,ženároknanáhradu
trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 14/2018). Preto súd žalovanej proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).