Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2022

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010101
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Tomrecaj PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2022:4622010101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Adrianou Tomrecaj, PhD., v trestnej veci
obžalovaného E. C. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 13.04.2022, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
E. C., narodený XX.XX.XXXX v Q.,

trvale bytom E. Q.,
prechodne bez prihlásenia Q., J. XXXX/XX,
t.č. od 03.11.2021 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS F.,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e :

dňa 03.11.2021 v čase medzi 17,20 hod. až 17,45 hod. v Topoľčanoch na Ul. J., napadol príslušníka

Policajného zboru Slovenskej republiky poškodeného npor. E.. H. Q., služobne zaradeného na
Obvodnom oddelení PZ Q., ktorý bol susedom oslovený ako policajt potom, čo obvinený v ten deň
približne o 17,20 hod. rozbil sklenenú výplň vchodových dverí do vchodu č. X bytového domu č. XXXX na
Ul. J. v Q., po stotožnení obvineného išiel za ním a najskôr pri priľahlých garážach ho vyzval, aby zostal
stáť a keď obvinený nereagoval, poškodený v zmysle § 9 ods. 2, § 13 ods. 2 Zákona NR SR č. 171/1993
Z.z. o policajnom zbore sa ústnym vyhlásením „polícia“ legitimizoval ako príslušník PZ a obvineného

znovuopakovanevyzýval,abyzostalstáť,pričomsahosnažilzadržaťtak,žehostiaholkzeminapopruh
náprsnej tašky, obvinený sa vyšmykol, preto ho prenasledoval, a keď sa ho na Ul. J. pri bytovom dome
č. XXXX opätovne pokúsil stiahnuť na zem, obvinený sa otočil a päsťou pravej ruky poškodeného udrel
do oblasti brady a úst a ušiel na Ul. H., kde bol obmedzený na osobnej slobode privolanou hliadkou PZ,
poškodený npor. E.. H. Q., ČOZ XXX XXX neutrpel zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie,

t e d a :

použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

t ý m s p á c h a l :

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno
n) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Topoľčanoch sp. zn. Pv 474/21/4406, prejednal
Okresný súd Topoľčany trestnú vec proti obžalovanému E. C. a na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie prečítaním znaleckého posudku E.. L. R. č. 128/2021, listinných dôkazov založených v
spise a oboznámením pripojeného spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaný E. C. na hlavnom pojednávaní dňa 13.04.2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie
označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3

písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku
prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku
sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o
vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym
úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu útoku na

verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj
po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný
spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne
kvalifikovanýanáslednesúdvykonaldokazovanieibačosatýkavýrokuotresteaoochrannomopatrení.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených
do spisu a oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.
zn. 1T/44/2018, pričom v rámci takto vykonávaného dokazovania bol prečítaný znalecký posudok
vypracovaný E.. L. R., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého
záverov vyplývalo, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel kombinovanou závislosťou a zmiešanou

poruchou osobnosti, ktoré sú však forenzne nevýznamné vo vzťahu k ovplyvňovaniu rozpoznávacích a
ovládacích schopností obžalovaného. V čase spáchania skutku sa obžalovaný nachádzal v jednoduchej
alkoholovej opitosti stredne ťažkého stupňa. Táto však nie je duševnou poruchou ani chorobou, ale
obžalovaným svojvoľne navodený stav, v ktorom vedel predpokladať svoje správanie. Obžalovaný
v čase spáchania skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie vo

forenzne nevýznamnej zníženej miere ovládať. Aktuálne obžalovaný plne chápe zmysel trestného
konania a je schopný vypovedať. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska
pre spoločnosť nebezpečný. Znalec však neodporučil uložiť obžalovanému žiadne liečenie, nakoľko
obžalovaný absolvoval už množstvo liečení a ku žiadnej liečbe nie je motivovaný, a preto by liečba u
neho nemohla naplniť svoj účel. Zo správy Psychiatrickej nemocnice R. W. vyplývalo, že obžalovaný

bol šesťkrát hospitalizovaný na III. oddelení Psychiatrickej nemocnice R. W., naposledy v januári 2017.
Z odpisu registra trestov vyplývalo, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom jedenkrát
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a v prípade ďalších dvoch odsúdení bol právoplatne uznaný
vinným pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/11/2017 zo dňa 07.02.2017, právoplatným dňa 16.02.2017 za čo

mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu 18 mesiacov v ktorej sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Naposledy bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
1T/44/2018 zo dňa 18.07.2018, právoplatným dňa 03.08.2018 pre zločin porušovania domovej slobody

podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 138
písmeno d), § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
nepodmienečne na tri roky na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/44/2018
vyplývalo, že obžalovaný nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 17.08.2018 s tým, že mu bol do

výkonu trestu odňatia slobody započítaný výkon väzby od 12.12.2017 do 17.08.2018, a ukončil jehovýkon 12.12.2020, kedy bezprostredne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody uložený mu v trestnej
veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/11/2017 vo výmere 4 mesiace, ktorý mu bol nariadený po
tom, čo sa obžalovaný neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z výkonu trestu odňatia

slobody bol obžalovaný prepustený dňa 12.04.2021. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
bol obžalovaný jedenkrát priestupkovo prejednávaný pre drobnú krádež spáchanú dňa 02.01.2017 za
ktorú mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 eur, nezaplatená na mieste. Z lustrácie v systéme
avízo vyplývalo, že obžalovaný nie je okrem prejednávanej veci trestné stíhaný v inej veci, z Mesta
Q. bol kladne hodnotený, nakoľko nebol riešený Komisiou verejného poriadku, nemá žiadny záznam v

evidencii priestupkov Mestskej polície Q. a nie je ani evidovaný na dani z nehnuteľnosti. Obžalovaný
nie je registrovaný u žiadneho zamestnávateľa, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, naposledy
bol zamestnaný v júly 2021, nie je vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku
v hmotnej núdzi ani žiadne iné sociálne dávky vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. V
minulosti bol obžalovaný vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie, naposledy do 04.05.2021 a
rovnako tak bol príjemcom pomoci v hmotnej núdzi do 31.05.2021. Z hodnotenia z Ústavu na výkon

väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody F. a skráteného výpisu klienta vyplývalo, že obžalovaný
toho času vykonáva väzbu v tomto ústave od 05.11.2021 s tým, že lehota väzby mu začala plynúť dňa
03.11.2021 o 18.00 hod na základe rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 2Tp/55/2021 zo
dňa05.11.2021.Obžalovanývykonávalväzbuvoddielysozmiernenýmrežimom,zktoréhobolvyradený
zdôvoduuloženiadisciplinárnehotrestu„pokarhania“aaktuálnevykonávaväzbuvštandardnomrežime.

Pokyny a príkazy príslušníkov rešpektuje a plní, zásady ústrojovej disciplíny, úpravy zovňajška a hygieny
má osvojené, udržiava poriadok na požadovanej úrovni, pracovne zaradený nebol pre nedostatok
pracovných možností a disciplinárne odmenený nebol.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, mal súd
za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Tiež bolo

preukázané,žeskutokvykazujeznakyžalovanéhotrestnéhočinua,žeskutokspáchalobžalovanýE.C..

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho

nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu

prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské

odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri
náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa

na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k
spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov

spoločnosti.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery
obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný a z toho dvakrát vo výkone
trestu odňatia slobody, z ktorého bol naposledy prepustený po vykonaní trestu dňa 12.04.2021, teda

necelých 7 mesiacov pred spáchaním tohto skutku a zároveň bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo
prejednávaný pre drobnú krádež. Obžalovaný je nezamestnaný a podľa znaleckého posudku E.. L.
R. trpí kombinovanou závislosťou od alkoholu, ale pre nedostatok motivácie obžalovaného k liečbe
táto neplní u obžalovaného svoj účel. Obžalovaný sa tak nevyhýba konzumácií alkoholu a pod jeho
vplyvom sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností, súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaný sa k spáchaniu
trestného činu priznal a úprimne trestný čin oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona), a že obžalovaný
svojim vyhlásením, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku súdu napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti keďže súd nemusel vykonávať dokazovanie ohľadom viny obžalovaného (§ 36 písm.
n/ Trestného zákona). Súd u obžalovaného zároveň zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m)

Trestného zákona a to, že už bol odsúdený. Tu prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný má z troch
odsúdení len jedno odsúdenie zahladené, a preto musí na dve predchádzajúce odsúdenia prihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade u
obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností v pomere 2:1, a preto v súlade s § 38 odsek

3 Trestného zákona súd hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (5 rokov) znížil o jednu
tretinu (t.j. o 16 mesiacov) a trest ukladal v rámci takto upravenej trestnej sadzby, teda v rozmedzí od
1 roka do 3 rokov a 4 mesiace. Súd dôsledne hodnotil aj osobu páchateľa - obžalovaného, prihlia-
dol na jeho pomery a možnosť jeho nápravy, a preto s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý sa
opakovane dopúšťa trestnej činnosti, ktorý bol dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody s tým, že raz

sa neosvedčil v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom posledný nepodmienečný
trest odňatia slobody vykonal len necelých 7 mesiacov pred spáchaním skutku, ako aj s poukazom na
závažnosť trestného činu, súd pokladal za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Sud
v tomto prípade nevzhliadol významné výnimočné okolností, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť použitie
§ 39 odsek 1 Trestného zákona a oprávňovali by súd na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu

zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, keďže bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin.

Podľa názoru súdu je uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34
odsek 1 Trestného zákona tak v rámci jeho pôsobenia na obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho vplý-
vania na ostatných členov spoločnosti z hľadiska generálnej prevencie. Súd považoval najmä vzhľa-

dom na okolnosti predmetnej veci (neliečenú závislosť obžalovaného a opakované páchanie trestnej
činnosti) uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za nevyhnutné, nakoľko bolo zrejmé, že
predchádzajúce odsúdenia, najme predchádzajúce podmienečné odsúdenie, nemali na obžalovaného
žiadaný výchovný vplyv, neviedli k jeho prevýchove a nezabránili mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.