Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/127/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114231594
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114231594.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletú Q. O. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice na návrh otca Z. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na G. E. č. XX za účasti matky C.
O. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. na ul. J. č. XX zastúpenej JUDr. Adrianou Chymčákovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Humenskej č. 8 v konaní o zníženie výživného, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.3.2015 č.k. 21P 208/2014-31 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok a vyhovel jeho návrhu na zníženie výživného. Poukázal na to, že došlo k zmene
pomerov na jeho strane v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletého syna M. a aj
z toho dôvodu, že matka maloletej porušila ústnu dohodu o splácaní úveru po 100 € mesačne, ktorý vo
februári 2011 prestala splácať a ktorý je predmetom vyporiadania BSM podaného na Okresnom súde

Košice I. Poukázal na to, že predchádzajúca úprava výživného bola v roku 2010, kedy na čas po rozvode
bol zaviazaný prispievať na maloletú 70 € mesačne z priemerného mesačného príjmu 669,38 €, pričom
ďalšiuvyživovaciupovinnosťvtomčasenemalamatkamaloletejsplácalapolovicuhypotekárnehoúveru
110 €. V roku 2014 bol jeho priemerný mesačný príjem 784,46 €, teda sa mu zvýšil v priemere o 120 €,
pričom mu pribudla vyživovacia povinnosť a matka maloletej prestala splácať polovičku úveru. Poukázal
na to, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo aj u matky k zvýšeniu jej príjmu z 529,52 € na
658,58 €, t.j. nárast o 130 € bez ďalšej vyživovacej povinnosti a splácanie polovičky úveru. Uviedol, že

jehoterajšiapartnerkajezamestnaná,dosahujepríjem,avšakmáajďalšiehomaloletéhosynaO.B.,nar.
X.XX.XXXX. Poukazoval na to, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí
poberajú starobný dôchodok. Špecifikoval svoje mesačné výdavky v sume 740,32 €, z čoho uhrádza
nájomné, plyn, elektrinu 118 €, nájomné kde býva 120 €, daň za jeho byt 1,47 €, smetie 2,61 €, hypotéku
spláca v sume 220 €, stavebný úver 92,12 €, telefón 40 €, cestovné 20 €, úrazová poistka na poistenie
úveru 53,71 €, poistka u zamestnávateľa 2,41 € a výživné v sume 70 € mesačne. Z uvedeného dôvodu
preto žiada, aby odvolací súd znížil výživné zo 70 na 30 € mesačne.

Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156

ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na

súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva, že splácanie úveru nezapríčiňuje zmenu jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného pre maloletú. K odvolacím námietkam otca konštatuje, že jeho tvrdenia neobstoja,
pretože príjem otca od predchádzajúcej úpravy výživného sa zvýšil a pokiaľ otcovi pribudla vyživovacia

povinnosť k synovi, vyživovaciu povinnosť k nemu má aj jeho matka, ktorá je zárobkovo činná a tiež
má voči nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa dôsledným porovnaním pomerov v
čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi správne konštatoval, že odôvodnené
potreby maloletej od predchádzajúcej úpravy výživného sa zvýšili, pretože o výživnom súd naposledy
rozhodoval rozsudkom zo dňa 21.6.2010, kedy maloletá navštevovala materskú školu, mala 6 rokov a v

súčasnosti je 11-ročná a žiačka základnej školy. Matka maloletej v prevažnej miere zabezpečuje výkon
rodičovských práv a povinností aj osobnou starostlivosťou, zo svojho príjmu dopĺňa zdroj jej výživy na
hranicu jej odôvodnených potrieb, pretože maloletá je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného
dospievania, kedy je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú v zmysle ust. § 121 O.s.p. netreba
dokazovať, že ich odôvodnené potreby sú značne zvýšené. Preto odvolací súd je toho presvedčenia,

že zvýšený príjem otca nepochybne zistený súdom prvého stupňa je dostatočný na uspokojovanie jeho
vlastnýchpotriebvrozsahubežnéhoštandarduajsprihliadnutímnato,žemupribudlaďalšiavyživovacia
povinnosť, a preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký životný štandard umožnil aj maloletej
formou výživného. Odvolací súd dospel k záveru, že zníženie výživného pre mal. Q. by znamenalo
posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne

stará o maloletú a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nej na hranici svojich možností, čo by
bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. Z týchto dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa
ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.