Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 16. máj 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15Pc/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200369
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8719200369.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou G.. M. G. v právnej veci navrhovateľa: E. D., P.. XX.X.XXXX, X. Y. Š.

XXX, A. H., E. A.: X) V. C., P.. X.X.XXXX, X. Y. L. XX, H., A. H., X) D.. N. D.Z., P.. XX.X.XXXX, X. Y. L.
XX, H., A.N. H., V. Ú. U. A.U.: Ú. E., H. J. N. Z., L. XX, E. o zapretie otcovstva k mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť H. Z. P. Ú. A. H. E. sumu 393,04 eur, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Trovy konania súd účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 10.1.2019 podľa jeho obsahu žiadal, aby súd určil, že
nie je otcom maloletého N. D., P.. XX.XX.XXXX. , resp. žiadal o vykonanie skúšky DNA na zistenie
skutočnosti, či je jeho otcom. Svoj návrh odôvodnil tým, že má silné pochybnosti, že jeho otcom, nakoľko
v súčasnej dobe od roku 2018 vyšli najavo skutočnosti od matky maloletého, ktoré v ňom vyvolali tieto
pochybnosti. V. C. sa mala vyjadriť, aby si nerobil na maloletého nároky, nakoľko nie je jeho synom, je
od niekoho iného.
2. Matka maloletého, odporkyňa v tomto konaní, vo vyjadrení k návrhu uviedla, že nie je pravdou, že

by navrhovateľovi uviedla, že nie je otcom maloletého N., ale že je ním iný muž. Je si istá, že otcom N.
je E. D. a bolo jej ľúto, že sa takýmto spôsobom chce zbaviť svojich otcovských povinností. Naposledy
sa stretli v deň N. narodenia a potom spolu žili ešte do 12.3.2010, odvtedy sa nekontaktovali žiadnym
spôsobom. Navrhovateľ za N. neprišiel, nevidel ho od narodenia, nekontaktoval sa ani s jej širšou
rodinou.
3. Kolízny opatrovník uviedol v písomnom vyjadrení, že je v záujme maloletého, aby mal v rodnom liste
zapísaného biologického otca, preto doporučil nariadiť znalecké dokazovanie krvnou skúškou z odboru

DNA.
4. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie analýzou DNA u účastníkov konania: otca E. D., P..
XX.XX.XXXX, matky V. C., P.. XX.XX.XXXX a dieťaťa mal. N. D., P.. XX.XX.XXXX a na vykonanie
znaleckého dokazovania a vypracovanie písomného znaleckého posudku ustanovil znalkyňu v odbore
genetika, odvetvie analýza DNA, Z.. N. J., C. X, XXX XX U.. Úlohou znalkyne bolo analyzovať DNA
zo vzoriek odobratých od účastníkov konania a zistiť, aká je pravdepodobnosť otcovstva E. D.M. k mal.
dieťaťu N. D. narodeného z matky V. C., alebo či je jeho otcovstvo vylúčené.

5. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov, z rodného listu maloletého N. D., zo
znaleckéhoposudkuč.26/2019zodboru genetika,odvetvieDNAanalýza,vypracovanéhoznalkyňouZ..
N. J., ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že v rodnom liste maloletého N. D.,
P.. XX.X.XXXX je ako matka zapísaná V. C., P.. X.X.XXXX a ako otec je uvedený E. D., P.. XX.X.XXXX.6. Zo znaleckého posudku č. 26/2019 z odboru genetika, odvetvie DNA analýza, vypracovaného
znalkyňou Z.. N. J. súd mal preukázané, že vzhľadom na kombináciu alel maloletého dieťaťa N. D.,

matkydieťaťaV.C.aoznačenéhomužaE.D.bolozistené,žeoznačenýmužE.D.jevylúčenýbilologický
otec maloletého dieťaťa, pretože dieťa nemá genotypovú zhodu vo všetkých 16STR polymorfizmoch s
genotypom označeného muža. Genotypová nezhoda maloletého dieťaťa N. s označeným mužom E. D.
je v 10STR polymorfizmoch. Pravdepodobnosť otcovstva je 00,00%. Záverom znalkyňa konštatovala, že
na základe zisteného nálezu DNA analýzou - otcovstvo označeného muža E. voči maloletému dieťaťu

N. D. je vylúčené.

7. Aj keď na pojednávaní matka dieťaťa s posudkom nesúhlasila, uviedla, že znalkyňa bola podplatená,
a že si teraz pôjde podať osobne do Bratislavy, nie do Košíc, súd nemal dôvod pochybovať o
vypracovanom znaleckom posudku. Keďže sám nemá odborné znalosti v danej oblasti, bolo nevyhnutné
vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Navrhovateľ s posudkom súhlasil, kolízny opatrovník vzhľadom

na znalecký posudok navrhol vyhovieť návrhu otca na zapretie otcovstva.

8. Na tomto skutkovom základe súd návrhu na zapretie otcovstva vyhovel. Proti rozsudku súdu sa
odvolala odporkyňa v 1.rade, matka maloletého. Uviedla, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí. Trvá
na tom, že otcom maloletého dieťaťa je otec zapísaný v rodnom liste, žiadala opakovanú skúšku DNA,

ktorú vykoná Bratislava. Mala za to, že celé konanie je zmanipulované, nesúhlasila s ním.

9. Krajský súd v Prešove v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. Civilného

mimosporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že zo súdom zisteného skutočného stavu nevyplývajú
rozhodné a dôležité skutočnosti pre prijatie záveru o dôvodnosti daného návrhu. Zo skutočného stavu
totiž nie je možné zistiť, či k uznaniu otcovstva došlo na základe súhlasného vyhlásenia rodičov alebo či

navrhovateľ je resp. bol manželom matky maloletého dieťaťa a svedčí mu tak prvá zákonná domnienka
otcovstva. Ide o závažné a rozhodné okolnosti, ktoré sú dôležité pre prijatie právneho záveru.

10. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v danej veci vychádzal len z rodného listu
maloletého dieťaťa, čo je pre prijatie záveru o včasnosti podaného návrhu nedostatočne. Zo skutočného

stavu zatiaľ nie je zrejmé aká domnienka sa použila pre určenie otcovstva, vieme , že je navrhovateľ
zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie závažným spôsobom pochybil,
pokiaľ tieto skutočnosti, majúce vplyv pre posúdenie možného uplynutia prekluzívnej lehoty na strane
navrhovateľa nezisťoval. Uložil súdu prvej inštancie nanovo rozhodnúť o návrhu navrhovateľa, náležite
zistiť skutočný stav, či navrhovateľ, ktorý je zapísaný ako otec maloletého dieťaťa je rodičom, ktorého

otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a potom tento návrh musí posudzovať v zmysle
§ 93 ods.1 alebo je manželom matky a návrh sa bude posudzovať podľa § 86 Zákona o rodine. Včasnosť
podaného návrhu musí súd posúdiť. Nie je možné, bez náležitého zistenia týchto okolnosti pristúpiť k
prijatiu právneho záveru o dôvodnosti daného návrhu.

11. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom navrhovateľ na otázku
súdu uviedol, že k uznaniu otcovstva k mal. N. došlo súhlasným vyhlásením rodičov, manželmi neboli.
Išiel otcovstvo uznať na úrad, podpísal to. Ako druh a družka žili 3 mesiace, a potom mu odporkyňa
povedala, že aby si nerobil žiadne nároky, že nie je otcom. Toto mu povedala 2-3 mesiace po tom, ako
podpísal otcovstvo, tak nevedel, či je otcom alebo nie je otcom. Odporkyňa v 1.rade vypovedala, že nie

je pravda, že spolu žili 3 mesiace, po mesiaci, keď sa narodil N., ešte vtedy bývala u nich, si on našiel
priateľku. Povedal, že si má zbaliť postieľku a všetky veci a odísť. Ona vie, že otcom je jedine on, nikdy
nemala v rozhodnom čase intímny pomer, sama si dá zrobiť skúšku DNA v Bratislave.
12. Kolízna opatrovníčka dala do pozornosti súdu 2 konania vedené na tunajšom súde, a to o úpravu
práv a povinnosti rodičov k mal. N., ktoré sa viedlo pod č. k. XXC/XXX/XXXX. Už v tomto konaním

matka uvádzala skutočnosti a lehoty, ktoré uvádza aj v prebiehajúcom konaní a druhé konanie pod č.
k. XC/XXX/XXXX, predmetom ktorého bolo zapretie otcovstva k mal. N., kde konanie bolo zastavené
z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom. Nárok v tomto konaní bol uplatnený v zákonnej lehote. V
tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a na skutočnosť, že nie je danýzákonný dôvod na vyhovenie návrhu na zapretie otcovstva, návrh bol podaný po uplynutí prekluzívnej
lehoty. Na tunajšom súde sa viedlo aj konanie pod č. k. XXP/XXX/XXXX o zvýšenie výživného na mal. N..
Navrhla návrh zamietnuť, nebola dodržaná zákonná lehota na jeho podanie. Navrhovateľ môže zvoliť iný

postup, a to požiadať súd o umožnenie podania návrhu. Navrhovateľ po vyjadrení kolíznej opatrovníčky
uviedol, že je pravdou, že podal jeden návrh na zapretie otcovstva v roku 2013, avšak bolo mu vtedy na
súde povedané, že či vie, čo to obnáša finančne. Nemal vtedy dostatok peňazí, nepracoval, tak návrh
zobral späť práve z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
13. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom, s poukazom na vyššie uvedené aj

v kontexte s úlohou, ku ktorej bo súd prvej inštancie zaviazaný bolo bezpochyby zistené, že otcovstvo k
maloletému N. D. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, navrhovateľa a odporkyne v 1.rade, ktorí
spolu žili ako druh a družka, manželmi neboli.
14. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone
súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

15. Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť
súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

16. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov.

Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred
súdom.

17. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo

pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom
dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

18. Zákonodarca stanovuje pre daný prípad dobu, v ktorej je možné otcovstvo zaprieť a tá začína plynúť
odo dňa určenia otcovstva, čo je deň, kedy sa druhý rodič svojim súhlasným vyhlásením o otcovstve

pripojil k vyhláseniu toho z nich, ktorý ho urobil ako prvý. Táto lehota je 3-ročná a končí dňom, ktorý sa
svojim číselným označením zhoduje s dňom, kedy došlo k určeniu otcovstva, pokiaľ neskončí neskôr.
Zákon určuje, že nemôže skončiť skôr ako uplynutím 3 rokov od narodenia dieťaťa.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Je nesporné, potvrdil to aj sám navrhovateľ na pojednávaní po
tom, ako kolízna opatrovníčka konštatovala, že už v minulosti, v roku 2013 podal návrh na zapretie
otcovstva, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde E. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, že už vtedy mal
pochybnosti o svojom otcovstve k mal. N.. V čase podania návrhu na zapretie otcovstva navrhovateľovi
ešte v tom čase plynula zákonná lehota na podanie takéhoto návrhu. Konanie bolo zastavené z dôvodu

späťvzatia návrhu navrhovateľom, ktorý to v súčasnosti odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov.
Tomuto novému návrhu, o ktorom sa koná v prebiehajúcom konaní však súd vyhovieť nemôže, pretože
je viazaný zákonom s poukazom aj na vyslovený právny názor odvolacieho súdu a je nepochybné,
že návrh bol podaný po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na jeho podanie. Ako uviedla aj kolízna
opatrovníčka, navrhovateľ môže zvoliť iný postup, a to požiadať súd o umožnenie podania návrhu.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).