Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207210389
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2216205469.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr.
MarošFeketeaJUDr.ErikaTischlerová,vprávnejvecižalobcu:SpolupreBystricu,občianskezdruženie,
so sídlom Centrum 26/31, Považská Bystrica, IČO: 42 275 318, zastúpeného advokátom: JUDr. Martin
Bicko, so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti žalovanému: Ing. W. X., nar. XX.X.XXXX,
adresa N. XXXX/XX, I. L., zastúpenému advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, so sídlom Klincová

35, Bratislava, o zaplatenie 3.887,77 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/209/2007-466 zo dňa 7.9.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov
konania rozsahu 100% s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o výške náhrady trov
konania samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 251 a § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od

žalovaného zaplatenia istiny 6.670,87 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutia pôžičky. Súd uznesením
č. k. 11Cb/209/2007-113 zo dňa 14.2.2009 konanie zastavil v časti úroku z omeškania vo výške 12%
ročne. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11Cb/209/2007-228 zo dňa 24.1.2012 tak, že návrh žalobcu
zamietol. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 8.2.2012. Krajský súd v Trnave
uznesením č. k. 31Cob/32/2012 -243 zo dňa 26.9.2013 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Uznesením č. k. 11Cb/209/2007-269 zo dňa 30.6.2014 súd pripustil zámenu

účastníkov konania tak, že žalobcom sa stalo občianske združenie Spolu pre Bystricu. Následne súd
uznesením č. k. 11Cb/209/2007-433 zo dňa 8.3.2016 vylúčil na samostatné konanie nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.783,10 eura, čím sa predmetom tohto konania stal nárok
na zaplatenie 3.887,77 eura. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11Cb/209/2007 zo dňa 16.5.2016
tak, že žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.2016. Nakoľko teda bol v danom prípade v

celom rozsahu úspešný žalovaný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorých
výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, pričom dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 257 CSP a uviedol, že aplikácia tohto ustanovenia

prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trovcelkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Aj podľa R 66/1995 pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba

prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj
okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Podľa žalobcu sú
v danom prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že žalobca je nezisková organizácia
založená najmä na podporu regiónu. Nemá žiadny príjem a ani majetok vyššej hodnoty. Uvedená
pohľadávka bola na žalobcu postúpená ako sponzorský dar. Záväzok zaplatiť trovy by bol pre žalobcu

likvidačný. Žalobca preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že náhradu trov
žalovanému neprizná.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa
(§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1CSPacontrario)apooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáludospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho
odôvodnenie a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim priznanie žalovanému nároku na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

7. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (ods. 2).

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a
2 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre

sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane
trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli, pričom v zásade musí ísť o trovy, ktoré sú preukázané,
odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva.Procesnýúspechvovecisaskúmačodoprávnehozákladuveciačodovýškypriznanéhonároku.
V prípade zamietnutia žaloby žalobcu v celom rozsahu, ako to bolo aj v predmetnej právnej veci, je

jednoznačne daný plný úspech vo veci žalovaného.

11. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP).
Ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu
trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to,

že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok
sporu. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy,
keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, jeteda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane vzniká povinnosť nahradiť trovy
konania víťaznej strane.

12. Istou výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať
neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik
trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie ust. § 257 CSP negatívne
dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto

ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.

13. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok, a to 1. dôvody hodné osobitného zreteľa a 2. výnimočné okolnosti, ktoré
pojmy však bližšie nešpecifikuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax. Ust. § 257 CSP však nemožno
považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť jeho aplikácie, ale ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konaniaalebotejtoprocesnejsituácie.Súdpriaplikáciitohtoustanoveniaskúmaajdôvody,ktoréžalobcu

viedli k podaniu žaloby, postoj strán v konaní, plnenie si ich procesných povinností. Ust. § 257 CSP
teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri
tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

14. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že v danej veci aplikovať ust. §
257 CSP dôvodné nebolo, pretože neboli dané výnimočné okolnosti veci, ani dôvody hodné osobitného
zreteľa.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnom spore sa pôvodne právny predchodca žalobcu
THERMOCENTRUM Slovakia spol. s r. o. domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 3.887,77
eura s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky. V priebehu sporu právny predchodca žalobcu
THERMOCENTRUM Slovakia spol. s r. o. postúpil v konaní uplatnenú pohľadávku na žalobcu, o ktorej
právnej skutočnosti rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 11Cb/209/2007-269 zo dňa 30.6.2014

tak, že pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpilo občianske združenie Spolu pre
Bystricu. Vo veci samej potom rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 11Cb/209/2007-452 zo dňa
16.5.2016, právoplatným dňa 13.7.2016 a žalobu žalobcu zamietol, keď dospel k záveru, že existencia
zmluvy o pôžičke preukázaná nebola, avšak žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, ktorý
nárok však súd žalobcovi nepriznal vzhľadom na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania.

Vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore, má tento teda zásadne nárok na priznanie náhrady trov
konania proti neúspešnej protistrane.

16.Odvolacísúdsanestotožnilsodvolacouargumentácioužalobcu,žebyvpredmetnejvecimaladôvod
hodný osobitného zreteľa predstavovať skutočnosť, že žalobca je neziskovou organizáciou zameranou

na podporu regiónu, nemá žiaden príjem ani majetok vyššej hodnoty a že predmetná pohľadávka mu
bola postúpená ako sponzorský dar. Zásadne je totiž povinnosťou žalobcu zvážiť si pred vstupom do
sporu aj riziko spojené so vznikom trov konania. Osobitne v prípade, ak žalobca nemal voči žalovanému
vlastnú pohľadávku, ale ide o pohľadávku iného subjektu, ktorá bola žalobcovi postúpená. Okolnosť,
že žalobca prijal postúpenú pohľadávku ako sponzorský dar, ho povinnosti nahradiť úspešnej strane

sporu trovy konania nijako nezbavuje, pretože žalobca si mal zvážiť, či si pohľadávku aj so všetkými
s ňou spojenými rizikami nechá postúpiť. Z uvedených dôvodov nie je možné prenášať riziko spojené
so vznikom trov konania na úspešnú protistranu, ktorá sa v konaní dôvodne bránila podanej žalobe,
ktorej podanie ako aj následné vedenie sporu bolo v plnej dispozícii žalobcu. V opačnom prípade by
sa takýmto spôsobom žalobca mohol vyhnúť plateniu trov konania, ktoré spôsobil svojou nedôvodnou

žalobou tým, že by pred koncom sporu postúpil svoju pohľadávku subjektu, ako je aktuálny žalobca
- neziskovej organizácii, čím by sa v prípade neúspechu vyhol plateniu trov konania, ktoré spôsobil.
Tiež dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je skutočnosť, že žalobca je občianskym združením -neziskovou organizáciou. Ako už bolo uvedené, žalobca si totiž vzhľadom na predmet svojej činnosti
mal dôsledne zvážiť riziko spojené s vedením súdneho sporu pred svojím vstupom do konania.

17. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci nezistil ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, či
výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žalovanému a ktoré by boli dané špecifickosťou predmetu konania, procesnou situáciou, či sociálnou
situáciou niektorej z procesných strán.

18. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, súd prvej inštancie na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania žalovanému proti v konaní neúspešnému žalobcovi aplikoval správne ust. § 255
ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov konania mu správne priznal v plnom rozsahu, preto odvolací súd
v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

19. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

21.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

22. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s
odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26.10.2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).