Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/121/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620202015
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2620202015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bibiána Ťažiarová a

členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Reality
ŠTVORLÍSTOK s. r. o., IČO: 52 303 012, so sídlom Senica, Hviezdoslavova 1469/61, zastúpeného
advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12 proti žalovanému: Mgr. X. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom F., J. U. XXXX/XX, toho času F., K. XXX/X, zastúpeného splnomocnencom: JUDr.
P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F., B. XXX/XX, o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 9C/30/2020-80 zo dňa 23. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného voči zamietajúcemu výroku (druhý v poradí) rozsudku súdu prvej

inštancie o d m i e t a.

II. Vyhovujúci výrok (prvý v poradí) m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom v poradí uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.4.2020

do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom v poradí žalobu v časti
zaplatenia úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 28.4.2020 do zaplatenia
zamietol, tretím výrokom v poradí priznal žalobcovi voči žalovanému trovy konania o zaplatenie sumy
2.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 2.000,- Eur vo výške 5 % ročne od 28.4.2020 do
zaplatenia v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, štvrtým výrokom v poradí priznal žalobcovi voči žalovanému
trovy konania o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 28.4.2020

do zaplatenia v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), ods. 5, § 488,
§ 489, § 544 ods. 1, 2, § 774, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, s poukazom
aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že Zmluvou nazvanou Výhradná zmluva
k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných služieb, uzavretej dňa
27.11.2019 žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovaným ako vlastníkom nehnuteľností sa žalobcazaviazal vykonávať činnosti smerujúce k uzavretiu zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľnosti, a to
dvojizbového bytu nachádzajúceho sa v F., na adrese K. XXX/X, zapísaného na LV č.
XXXX pre k. ú. F., kúpna cena vrátane provízie sprostredkovateľa bola 59.000,- Eur, z toho dohodnutá

provízia 2.000,- Eur, uzavretá na dobu neurčitú. V rámci zmluvných podmienok, ktoré boli súčasťou
zmluvy, bolo v čl. II pod bodom 13 dohodnuté, že vlastník nehnuteľnosti sa zaväzuje po dobu trvania
zmluvy neuzavrieť so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj predmetného bytu
špecifikovaného v bode I zmluvy. Pre prípad, že sa tak stane, má sprostredkovateľ nárok na zmluvnú
pokutu vo výške odmeny uvedenej na strane č. 1 v bode III zmluvy, teda vo výške 2.000,- Eur. Podľa LV č.

XXXX pre k. ú F. prišlo k prevodu vlastníckeho práva bytu zo žalovaného na tretí subjekt. Dňa 29.10.2019
a dňa 8.11.2019 uzavrel žalovaný zmluvy o sprostredkovaní predaja predmetného bytu aj s
ďalšími realitnými kanceláriami, nejednalo sa o výhradné zastúpenie. Dňa 17.2.2020 bola vyhotovená
prvá výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty (doklad o doručení, prípadne zaslaní žalovanému žalobca
nedoložil), ďalšia výzva zo dňa 14.4.2020 bola žalovanému doručená dňa 17.4.2020, žalovaný odmietol
výzvu uhradiť.

4. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd právne uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne.
Strany uzavreli zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu patriaceho žalovanému. Otázku výhradnosti
zastúpeniastrany,kuktorejsastranyopakovanevyjadrovali,aktorýpovažovalizadôležitú,nepovažoval
okresný súd za otázku po právnej stránke relevantnú. Žalobca svoj nárok odvodzuje od porušenia

záväzku žalovaného zakotveného v rámci zmluvných podmienok, kde sa žalovaný zaviazal počas
trvania sprostredkovateľskej zmluvy neuzavrieť so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej predmetom
by bol predaj predmetného bytu. V konaní nebolo sporné, že žalovaný svoj byt napriek tomu počas
trvania zmluvy predal, teda uzavrel s treťou osobou zmluvu, ktorej predmetom je predaj predmetného
bytu. Pre taký prípad bola v zmluve dojednaná zmluvná pokuta vo výške (dohodnutej odmeny), teda vo

výške 2.000,- Eur. Zmluvná pokuta bola dojednaná transparentne, zmluvné dojednania, v rámci ktorých
bola dohodnutá aj zmluvná pokuta, sú súčasťou zmluvy, navyše zmluva obsahuje podpis žalovaného
na každej strane. Nie je právne významné, že si žalovaný uvedené ustanovenie v zmluve nevšimol. V
danom prípade sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, preto sa okresný súd zaoberal námietkami žalovaného
ohľadom nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán a prišiel k záveru, že namietaná

nerovnováha v danom prípade nie je daná. Je potrebné rešpektovať zmluvnú voľnosť strán, pričom
je na zmluvných stranách, a to aj v rámci spotrebiteľského vzťahu, či si pre prípad porušenia zmluvy
dohodnú aj zmluvnú pokutu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku by bolo možné dojednanie o zmluvnej
pokute považovať vtedy, ak by táto bola neprimerane vysoká. Vzhľadom k cene nehnuteľnosti, ako aj
vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta v danom prípade mala plniť akúsi záruku, že v prípade vyvíjania

činnosti smerujúcej k uzavretiu kúpnej zmluvy zo strany realitnej kancelárie, ktorá je nepochybne
spojená jednak s určitými nákladmi, jednak so stráveným časom, nebude záujemca o sprostredkovanie
vyvíjať obdobnú činnosť sám, vo vlastnom mene, nepovažuje okresný súd dojednanú zmluvnú pokutu
za neprimerane vysokú. Keďže žalovaný zmluvu i s dojednanou zmluvnou pokutou uzavrel, záväzok
nepredať nehnuteľnosť sám porušil, je povinný zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Úrok z omeškania

bol požadovaný vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hornú hranicu (5 % ročne), preto okresný
súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania lej vo výške 5 % ročne za požadované
obdobie až od času po doručení výzvy žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a vo zvyšku bola žaloba
zamietnutá.

5. Okresný súd nevykonal návrh žalovaného - výsluch matky žalovaného, ktorá bola prítomná pri
jednaniach a podpise zmluvy, pričom jej výpoveďou by sa malo preukázať, že žalovaný mal záujem o
podpísanie nevýhradnej zmluvy, a že žalobcu informoval o tom, že má podpísané zmluvy aj v iných
realitných kanceláriách, keďže skutočnosť, že žalovaný informoval žalobcu, že byt inzeruje aj cez iné
realitné kancelárie, nebola medzi stranami sporná skutočnosť, či žalovaný mal alebo nemal záujem

podpísať výhradnú zmluvu, nebola v konaní podstatná.

6. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca
bol vo veci plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Žalobcovi bola
priznaná náhrada trov konania v časti, v ktorej bol úspešný a žalovanému v časti, v ktorej bola žaloba

zamietnutá. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), f),
h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že žalovaný trval na uzavretí zmluvy, ktorá bude

nevýhradná (nakoľko výslovne žalovaný žalobcovi uviedol, že už existujú skôr uzavreté nevýhradné
zmluvy o sprostredkovaní) a žalobca podsunul žalovanému ako spotrebiteľovi výhradnú zmluvu, pričom
aj napriek žiadosti žalovaného, že chce nevýhradnú zmluvu, dal žalobca žalovanému ako spotrebiteľovi
podpísať výhradnú zmluvu. Okresný súd nevykonal navrhnutý výsluch matky žalovaného, ktorá bola
počas celej doby pri uzatváraní zmluvy prítomná, čo strany sporu aj potvrdili. O individuálnom dojednaní

nie je možné viesť ani úvahu z dôvodu uvedených podpisov žalovaného na zmluve o
sprostredkovaní so žalovaným, nakoľko napriek výslovnej požiadavke o nevýhradnosti, žalovaný dal
žalobcovi podpisovať výhradnú zmluvu o spolupráci. Žalobca svojim konaním proti vôli spotrebiteľa
dal spotrebiteľovi podpísať exkluzívnu/výhradnú zmluvu o spolupráci, a to napriek skutočnostiam, že
žalovaný o túto spoluprácu výslovne nestál, a zároveň svojim konaním bez vedomia žalovaného ukončil
spoluprácu s realitnými kanceláriami, s ktorými mal žalovaný platne uzavreté zmluvy. Žalobca ako

dodávateľ jednostranne zmenil dohadované zmluvné podmienky bez dôvodu a ešte aj svojim konaním
bezsúhlasužalovanéhoukončovalzmluvyospolupráci,ktorésižalovanýskôrdohodolauzavrelstretími
subjektmi. V súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka je nepochybné, že spotrebiteľská
zmluva nemôže byť založená na zmluvnom diktáte jednej zmluvnej strany, t.j. v danom spore diktát
žalobcuakododávateľa.Spotrebiteľskázmluvaobsahujedojednanieozmluvnejpokutevovýške2.000,-

Eur pre prípad, že žalovaný v čase trvania právneho vzťahu založeného sprostredkovateľkou zmluvou
predá nehnuteľnosť bez účasti žalobcu. Práve dojednanie o zmluvnej pokute, v
kontexte s dohodou o dĺžke trvania zmluvy o sprostredkovaní, urobilo so žalovaného rukojemníka
žalobcu ako sprostredkovateľa a v rozpore s požiadavkou dobrej viery to znamená na ujmu žalovaného
ako spotrebiteľa jednoznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Výpovedná lehota bola

jednoznačne žalobcom bez možnosti dohody stanovená na dobu 6 mesiacov a zároveň aj výška 2.000,-
Eur je neprimerane vysoká. Neprimeranosť zmluvnej pokuty spočíva aj v tom, že pri cene nehnuteľností
57.000,- Eur predstavuje pokuta výšku 3,5 % z predajnej ceny, pričom štát na ochranu spotrebiteľov
napríklad v ustanovení § 4 ods. 9 zákona o spotrebiteľských zmluvách, stanovil odmenu najviac vo
výške 1,5 %. Okresný súd nemá prihliadať len na samotný text zmluvy žalobcu ako dodávateľa, ale aj

na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy. Súd musí prihliadať
aj na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy v dobe jej uzavretia a iné zmluvy, od ktorej závisí
posudzovaná zmluva. Súd preto musí vziať do úvahy, ako došlo k uzavretiu zmluvy, či dodávateľ
postupoval s odbornou starostlivosťou. Je preukázané, že konanie žalobcu nie je konanie v súlade s
odbornou starostlivosťou, nakoľko ním podsunutá zmluva o spolupráci, ktorú dal podpísať žalovanému,

v žiadnom prípade nekoleruje s požiadavkami žalovaného, ktoré požadoval k zmluve. Žalovaný svojim
konaním voči žalobcovi použil nekalú praktiku (§ 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) a to tým, že dal podpísať žalovanému ako spotrebiteľovi výhradnú zmluvu, pričom žalovaný
výslovne žiadal podpísať nevýhradnú zmluvu. Konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods.
8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), nakoľko je vybočením z pravidiel morálky

pri poskytnutí služby, ktoré môže privodiť ujmu spotrebiteľovi, nakoľko nie je dodržaná dobromyseľnosť,
čestnosť,využívalesťaporušovaniezmluvnejslobody.Uvedenéžalovanýspôsobiltým,žedalžalobcovi
podpísať inú zmluvu ako tú, o ktorú výslovne žiadal a rokoval žalovaný ako spotrebiteľ.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne

správny potvrdiť. Žalovaný mal na výber medzi možnosťou uzatvoriť túto zmluvu alebo ju neuzatvoriť,
celkom odmietnuť zmluvný vzťah alebo vyžiadať si pred podpisom doplnenie zmluvy o ním požadované
podmienky, prípadne vyžiadať odstránenie podmienok v zmluve obsiahnutých. Pred podpisom mal
žalovaný čas na oboznámenie sa s obsahom zmluvy, mal primeranú možnosť oboznámiť
sa s jej obsahom a položiť k jej obsahu žalobcovi otázky. Ochrana spotrebiteľa je v právnom prostredí

SR vysoká, avšak nezbavuje spotrebiteľa absolútne všetkých povinností. Žalovaný mal povinnosť si
zmluvu prečítať. Akýkoľvek pokútny spôsob predloženia návrhu zmluvy o sprostredkovaní nevyplýva
zo žiadneho tvrdenia žalobcu a žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný trval na
uzatvorení zmluvy, ktorá bude nevýhradná, bolo preukázané, že žalovaný po predchádzajúcej pol
hodinu až hodinu trvajúcej komunikácii o obsahu zmluvy skutočne podpísal a uzatvoril výhradnú zmluvu

o sprostredkovaní. Na pojednávaní žalovaný tvrdil, že nepochopil obsah pojmu „výhradná“ zmluva.
Vysvetlenie, ktoré žalovaný podal, sa prieči priemerným rozumovým schopnostiam. Nielen z názvu, ale
aj z formulácií obsahu zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že žalovaný po jej uzatvorení nemá uzatvárať
zmluvy o predaji nehnuteľností sám, a má ponechať túto činnosť na žalobcu. Žalovaný pôsobil narealitnom trhu v Českej republike v pozícii sprostredkovateľa, t. j. zamestnanca realitnej kancelárie. V
Českej republike sa rovnaký zmluvný typ nazýva „Výhradní smlouva o sprostředkování“ a tento pojem
sa všeobecne používa na zmluvy realitných kancelárií, na základe ktorých majú monopol na dojednanie

predaja alebo prenájmu nehnuteľností klientov. Žalovaný tvrdí, že slovo „výhradný“ zle pochopil, avšak
zároveň tvrdí, že chcel uzatvoriť „nevýhradnú“ zmluvu a o tomto žalobcu informoval.
Žalovaný nezmenil jednostranne žiadnu podmienku dojednanej zmluvy o sprostredkovaní, zmluvné
podmienky boli obom stranám známe od počiatku a oboznámenie sa s obsahom
zmluvných podmienok žalovaný potvrdil tak, že podpísal každú jednotlivú stranu zmluvných podmienok.

Za neprijateľné podmienky pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv žalovaný považoval ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
s nesplnením jeho záväzku. Ustanovenie o zmluvnej pokute, vzniku nároku na jej zaplatenie a jej
výške je obsiahnuté vZmluvných podmienkach, s ktorými sa žalovaný oboznámil, čo potvrdil svojím
vlastnoručným podpisom. Zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká s ohľadom na výšku kúpnej ceny
nehnuteľností, ktorých predaj žalobca sprostredkovával, a tvorí 3,5 % z kúpnej ceny nehnuteľností.

Pripisovanie nekalých úmyslov žalobcovi (nedodržanie dobromyseľnosti, čestnosti, použitie ľsti) pri
danom obchodnom vzťahu, za situácie, kedy sa strany sporu podľa výpovede žalovaného bavili o
podmienkach zmluvy pol hodinu až hodinu a až potom žalovaný zmluvu podpísal, sa nejaví ako
správne. Žalovaný následne sám podal inzerát cez server bazoš.sk, kde inzeroval byt za nižšiu
kúpnu cenu 56.000,- Eur a sám byt predal obíduc žalobcu ako sprostredkovateľa. Výhradná zmluva o

sprostredkovaní predaja nehnuteľností je bežný a aj laikovi známy právny vzťah. Žalovaný nie je ani len
laikom v danej právnej situácii s ohľadom na svoju prácu v realitnej kancelárii.

9. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Právo na podanie odvolania sa priznáva strane. Stranami sú žalobca a žalovaný (§ 60 CSP).
Citované ustanovenie v odseku 9 obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva
v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej
neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Je zrejmé, že pri posudzovaní, či je
rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu, sa budú zohľadňovať iné skutočnosti ako pri žalovanom. Na

strane žalobcu sa zisťuje, či výrok rozhodnutia znevýhodňuje žalobcu. Týka sa to tak rozhodnutia vo veci
samej (rozsudku), ako aj procesného rozhodnutia (uznesenia), teda aj uznesenia, ktorým súd konanie
zastavil. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma.
Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola
spôsobená ujma.

11. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citovaného ustanovenie §
359 CSP za to, že na strane žalovaného napadnutým zamietajúcim výrokom (druhý v poradí) nevznikla
žiadna ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná, bez ohľadu na subjektívny pocit
žalovaného. S ohľadom na uvedené je nutné uzavrieť, že napadnutý zamietajúci výrok sa žalovaného

nijako objektívne nedotýka, keďže súd prvej inštancie týmto výrok žalobu (čiastočne) v časti úrokov z
omeškania zamietol.

12.Keďžespoukazomnauvedenévodseku11,odvolanievzamietajúcemuvýrokupodalaneoprávnená
osoba, odvolací súd odvolanie žalovaného v tejto časti s použitím ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadku,
ďalej aj „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvejinštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (prvý v poradí) spolu s výrokom o náhrade trov konania
v zmysle § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť.

14. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 2.000,-
Eur, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 28.4.2020 do zaplatenia.

15. Zamietajúci výrok (druhý v poradí) o zaplatenie úroku z omeškania 3 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od
28.4.2020 do zaplatenia nebol napadnutý odvolaním žalobcu, odvolanie žalovaného voči tomuto výroku

bolo v súlade s uvedeným v odseku 12 odmietnuté, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak prvým výrokom v poradí žalobe žalobcu
vyhovel a tretím a štvrtým výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil dostatočným spôsobom skutkový stav, no vec
nesprávne právne posúdil (výklad § 544 Občianskeho zákonníka), keď z obsahu spisu sú zrejmé
všetky skutočnosti, ktoré je možné použiť pri zmene súdneho rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval za
potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

18. Zo skutkových zistení v predmetnej veci vyplynulo, že dňa 27.11.2019 uzavreli strany zmluvu
nazvanú Výhradná zmluva k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných
služieb, na dobu neurčitú, ktorou sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal žalovanému vykonávať
činnosti smerujúce k uzavretiu zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľnosti (dvojizbový byt v F.,

na adrese K. XXX/X., zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. F.) za kúpnu cenu vrátane provízie
sprostredkovateľa bola 59.000,- Eur, z toho dohodnutá provízia 2.000,- Eur. V rámci zmluvných
podmienok (podpísaných výlučne žalovaným), ktoré boli súčasťou zmluvy, bolo v čl. II pod bodom 13
dohodnuté, že vlastník nehnuteľnosti sa zaväzuje po dobu trvania zmluvy neuzavrieť so žiadnou treťou
osobou zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj predmetného bytu špecifikovaného v bode I zmluvy.

V prípade, že sa tak stane, má sprostredkovateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške odmeny uvedenej
na strane č. 1 v bode III zmluvy (vo výške 2.000,- Eur). Podľa LV č. XXXX pre k. ú F. zo dňa 6.4.2020
(čl. 14) je ako vlastníčka predmetného bytu zapísaná P. M. na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol
povolený dňa 3.3.2020 pod V-205/2020. Dňa 29.10.2019 a dňa 8.11.2019 uzavrel žalovaný zmluvy o
sprostredkovanípredajapredmetnéhobytuajsďalšímirealitnýmikanceláriami,nejednalosaovýhradné

zastúpenie. Výzvou zo dňa 17.2.2020 (čl. 13) vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 2.000,- Eur do 10 pracovných dní od doručenia výzvy. Výzvou zo dňa 14.4.2020 vyzval žalobca
žalovaného za zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- Eur do 10 pracovných dní od obdržania
výzvy (doručená žalovanému dňa 17.4.2020).

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ods.
3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

21. Sprostredkovateľská zmluva je zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať
činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobouazáujemcasazaväzujeposkytnúťsprostredkovateľoviodmenu,akčinnosťousprostredkovateľadošlo k uzavretiu zmluvy. Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú a/
záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu
poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa.

Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovávanej
zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované.

22. Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v
obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré

budú mať na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu o
týchto osobách ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či
túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým. Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena
za sprostredkovanie nemusí byť v zmluve určená presnou čiastkou, môže ísť napr. o percentuálne
vyjadrenie z hodnoty a pod. V zásade však je nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym
činiteľom,alejehočinnosťmusímaťaktívnupovahu,pretožeustanovenie§774Občianskehozákonníka

viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý
pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ je povinný záujemcovi oznamovať všetky dôležité
okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie záujemcu o tom,
či uzavrie sprostredkovávanú zmluvu alebo nie. To zahŕňa tiež povinnosť informovať o dôveryhodnosti
tretích osôb, vrátane predpokladov, ktoré vypovedajú o tom, s akou pravdepodobnosťou si svoje

povinnosti, vyplývajúce zo sprostredkovanej zmluvy, splní, prípadne aké je riziko ich nesplnenia. Pre
právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky
a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu
uzavrelizmluvnéstranypričinenímsprostredkovateľa.Zuvedenéhojezrejmé,žesprostredkovateľnemá
právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou

účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná
súvislosť.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci sa v prípade
Výhradnej zmluvy k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných služieb

zo dňa 27.11.2019, uzavretej medzi stranami, jedná o zmluvu sprostredkovateľskú a zároveň o zmluvu
spotrebiteľskú (§ 774 Občianskeho zákonníka), čo ani nebolo medzi stranami sporné.

24. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj

keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Predmetná zmluvná pokuta 2.000,- Eur (§ 544 Občianskeho zákonníka), ktorú si žalobca (okrem
úroku z omeškania) uplatňoval danou žalobou, nebola dojednaná priamo v písomnom podpísanom

vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá iba v zmluvných podmienkach (podpísaných iba žalovaným),
ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie takéto dojednanie
zmluvnej pokuty považuje za neplatné. Poukazuje pritom na to, že ochranu spotrebiteľa možno
podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť
zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo

zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo handicapu,
ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť
rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie
napätia medzi neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných
princípov v materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát,

podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom
a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych

vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje
každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému,
musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey
rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície,teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú
strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám
budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť

východzích prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom,
že slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane
(dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie
skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické, informačné a iné
rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích

pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností. V pozitívnom práve sa potom ochrana
spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť
od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v
pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp
autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže
v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad

spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov,
možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej
polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného
vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu
ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť

pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti
dopadá ale i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských
zmluváchjemožnévšeobecnéobchodnépodmienkyuplatniť,avšaktakátoaplikáciamánielenformálne,
ale i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom
písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie
o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo
a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva

záver, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou
tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny,
na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11).

26. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie (odsek 25) potom odvolací súd (na rozdiel od súdu

prvej inštancie) uzatvára, že pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie
je obsiahnuté priamo v podpísanej zmluve (obidvoma zmluvnými stranami), ale iba v obchodných
podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť (podpísanými iba žalovaným), zmluvnú pokutu nemožno
považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nedostatok zákonom
predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka robí

dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť
oprávnenie, ani povinnosť (zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom).

27. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce úplné zamietnutie žaloby, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (prvý v poradí) s použitím § 388 CSP zmenil.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.31. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v
spojení s cit. ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol napokon v predmetnom konaní v
celom rozsahu úspešný, keď odvolací súd žalobu zamietol, a zároveň neboli tvrdené ani zistené žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať
(§ 257 CSP), preto odvolací súd úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).