Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417201586
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417201586.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: F..

O. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, 831 01 Bratislava, zastúpený: AKAK, s.r.o., so sídlom
Slowackého 56, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: K. U., narodený XX.
XX. XXXX, G. XX/A, 841 01 Bratislava, zastúpený: Mgr. Jakub Malý, advokát, Advokátska kancelária
DETVAI LUDIK MALÝ, UDVAROS, so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, v konaní o zaplatenie
17.000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.800 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy 11.800 eur od 16.05.2017 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 38,82%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 15. 02. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo zn. G., rady 6, D.: G I.: T
čiernej metalízy a pre prípad, že by vydanie motorového vozidla nebolo možné, in eventum navrhol, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.000 eur s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 17.000 eur od 22.12.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol
cca. od septembra 2014 vlastníkom osobného motorového vozidla zn. G., rady 6, O. čiernej metalízy
(ďalej len ,, vozidlo"). Vozidlo používal na súkromné účely syn žalobcu M. H.. V marci 2015 mal syn
žalobcu s vozidlom dopravnú nehodu na G. ceste v Bratislave, po ktorej zostalo vozidlo nepojazdné.
Následne sa syn žalobcu dohodol so svojim známym - žalovaným, že si žalovaný vozidlo odkúpi a
opraví. V novembri 2015 sa syn žalobcu so žalovaným dohodli na predaji vozidla za kúpnu cenu
20.000,00 EUR, od ktorej mala byť odrátaní cena za opravu vozidla (výška nákladov na opravu vozidla

predstavovala sumu cca. 3.000,00 EUR). Žalovaný uviedol, že o vozidlo má záujem, avšak si musí
vybaviť financovanie vozidla prostredníctvom leasingu a preto požiadal syna žalobcu o odovzdanie
fotokópie technického preukazu vozidla a občianskeho preukazu žalobcu. Následne však žalovaný
požadoval originál písomností z dôvodu, že mu ich leasingová spoločnosť neakceptovala. Syn žalobcu
sa so žalovaným osobne stretol v novembri 2015, na ktorom stretnutí odovzdal žalovanému originál
technického preukazu vozidla. V decembri 2015 však žalovaný synovi žalobcovi oznámil, že mu leasing
nebol schválený a že o kúpu vozidla nemá záujem. V januári 2015 syn žalobcu našiel nového záujemcu

o kúpu vozidla. Pri vybavovaní potrebných dokumentov však syn žalobcu zistil, že vozidlo už bolo
prepísané na nového vlastníka - žalovaného. Prepis vozidla sa mal uskutočniť v mesiaci december 2015.
Syn žalobcu následne kontaktoval žalovaného a požadoval vysvetlenie, žalovaný však už na telefonáty
a správy nereagoval. Žalobca ani syn žalobcu od žalovaného neobdŕžali žiadnu finančnú hotovosť.Napriek vedomosti žalobcu o existencii kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol uskutočnený prepis vozidla.
Žalobca ako vlastník vozidla žiadnu kúpnu zmluvu na prevod vozidla podľa svojho tvrdenia neuzavrel a
ani neudelil žiadne plnomocenstvo na nakladanie s vozidlom a jeho prevod v prospech iných osôb.

2. Žalovaný v celom rozsahu popieral tvrdenia žalobcu a označil ich za nepravdivé. Uviedol, že žalobca
nadobudol vozidlo zmluvou z 29. 06. 2015 uzatvorenou v písomnej forme s vlastnoručným podpisom
žalobcu. Zároveň uviedol, že aj pre prípad, že by táto zmluva nebola platne uzatvorená, došlo k platnému
prevodu vlastníckeho práva zmluvou uzatvorenou ústne, resp. konkludentne. K skutkovému priebehu

transakcie uviedol žalovaný, že približne v apríli 2015 sa žalovaný dohodol so synom žalobcu, M.
H., konajúcim v mene žalobcu a s jeho vedomím, na odkúpení (poškodeného/nabúraného) vozidla
žalovanýmodžalobcuzakúpnucenu11.800,-EURalebopribližnetakútocenu(ďalejlen,,kúpna,cena"),
pričom sa domnievali, že táto kúpna cena zodpovedá stavu poškodenia vozidla a nákladom, ktoré bude
potrebné vynaložiť na opravu. V čase transakcie boli žalovaný a M. H. kamaráti, nemali žiadny dôvod
navzájom si nedôverovať a v tom zmysle viedli aj vzájomnú komunikáciu a peňažné transakcie. Ako

preddavok na vyššie uvedenú dohodnutú kúpnu cenu za vozidlo M. H. prevzal od žalovaného ešte v
apríli 2015 sumu 10.000,- EUR v hotovosti, svedkom čoho bol I. U.. Následne žalovaný uhradil do rúk
M. H. v hotovosti ešte sumu 2.400,- EUR v postupných platbách. Prijatie všetkých týchto platieb M. H.
potvrdil vo vzájomnej textovej komunikácii so žalovaným. V priebehu mája 20l5 sa žalovaný opätovne
stretol s M. H., spoločne vypracovali písomnú kúpnu zmluvu, ktorú M. H. odniesol predložiť žalobcovi na

podpis. Zmluvu podpísanú žalobcom k 29.06.2015 následne M. H. vrátil žalovanému, ktorý ju podpísal.
Svedkom uvedených skutočností bol S. A.. Následne sa žalovaný a M. H. dohodli, že M. H. nechá vozidlo
opraviť na vlastné náklady, o tieto náklady navýšia cenu a zabezpečia prepis vlastníka vozidla. K tomu
všaknedošlo,apretosavmesiacinovember20155dohodli,žebudúpostupovaťpodľapísomnejzmluvy,
žalovaný vozidlo prevezme, vykoná prepis majiteľa vozidla a nechá opraviť vozidlo na svoje náklady. V

súvislosti s touto dohodou M. H. odovzdal vozidlo, ktoré bolo dokedy uskladnené u neho alebo v mieste,
ktoré určil, žalovanému, ktorý ho prevzal a premiestnil do autoservisu. Žalovaný a M. H. sa dohodli, že
M. H. zabezpečí žalovanému originál osvedčenia o evidencii vozidla (technického preukazu) a kópiu
občianskeho preukazu žalobcu za účelom prepisu v evidencii motorových vozidiel, o čom mal žalobca
vedomosť a žalovaný nemohol mať žiadne podozrenie, že žalobca prepis neschválil vzhľadom na to,

že odovzdal osvedčenie o evidencii. Osvedčenie o evidencii k vozidlu a kópia občianskeho preukazu
žalobcuboliodovzdanéžalovanémuvmesiacidecember2015,nazákladečohožalovanývykonalprepis
vlastníka vozidla v evidencii pred príslušným orgánom v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou zo dňa
29.06.2015 a s prihliadnutím na skutočnosť, že kúpna cena bola uhradená v plnej výške. Začiatkom
roka 2016 žalovaný zistil, že oprava vozidla v poškodenom stave by bola možná za cenu 6.000 až 8.000

eur, a pretože vynaloženie uvedených nákladov a ďalšie užívanie vozidla by s ohľadom na výšku kúpnej
ceny a stav vozidla neboli hospodárne, vozidlo ďalej predal tretej osobe za cenu 10.800,- EUR v marci
2016, pričom nemal dôvod domnievať sa, že vlastnícke právo k vozidlu by bolo sporné.

3. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca pôvodne mal záujem, resp. bol minimálne

stotožnený s odpredajom vozidla a vedel o tom, že v tejto záležitosti jeho syn podniká kroky so
žalovaným. Sporným však bolo, či došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom,
nakoľko žalobca túto skutočnosť popieral, nakoľko mal vedomosť, že žalovaný od zámeru odkúpiť
vozidlo upustil a syn mu oznámil, že má iného záujemcu o kúpu motorového vozidla. Medzi stranami
bolo tiež sporné, či bola v súvislosti s tvrdenou transakciou odovzdaná nejaká kúpna cena, nakoľko

žalobca tvrdil, že mu žiadna kúpna cena nebola odovzdaná (ani jeho synovi). Súd vykonal vo veci
dokazovanie výsluchom svedkov M. H. (návrh žalobcu), S. A., I. U. a S. H. (návrh žalovaného). Na
návrh žalovaného súd tiež vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou na havarované motorové vozidlo,
komunikáciou prostredníctvom aplikácie WhatsApp, splnomocnením k prepisu motorového vozidla a
osvedčením podpisu žalobcu, žiadosťou o vykonanie zmeny v evidencii histórie držiteľov, zákazkou

- príjemkou vozidla, kúpnou zmluvou, a na návrh žalobcu dopytom na miestny úrad MČ BA O.,
potvrdením o prijatí poistného plnenia, potvrdením o zrealizovaní transakcie platby vo výške 25.800
eur,; fotografiami havarovaného vozidla a ocenením motorového vozidla. Z vyšetrovacieho spisu P. Q.-
XXXX/PS-BX-XXXX oboznámil súd uznesenie z č. l. 2; zápisnicu o výsluchu svedka K. U., zápisnicu o
výsluchu svedka M. H. z, zápisnica o výsluchu svedka O. H., stanovisko miestneho úradu MČ BA O..

Z vyšetrovacieho spisu P.: Q.-XXX/X-VYS-BX-XXXX súd oboznámil uznesenie z č. l. 5-10, zápisnicu o
výsluchu osoby K. U., zápisnicu o výsluchu osoby S.. I. U., zápisnicu o výsluchu osoby S. A. a odpoveď
notárskeho úradu Z.. S. P..4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.1. Z výsluchu svedka M. H., súd zistil, že tento ako syn žalobcu dojednával so žalovaným, ktorý

bol v tom čase jeho priateľom, v priebehu roka 2015 predaj motorového vozidla, pričom ešte niekedy
začiatkom novembra 2015 poskytol žalovanému údaje, ktoré mal žalovaný potrebovať pre zaobstaranie
leasingu. Toto zistenie sa v zásade zhodovalo s jeho výpoveďou v konaní vedenom pod P.: Q.-XXXX/
PS-BX-XXXX.

4.2. Z výsluchu svedka S. A., súd zistil, že niekedy v jari (prelom jari/zimy), bola u neho na jeho
počítači spísaná kúpna zmluva na prevod motorového vozidla G., rady 6, s tým, že vedel, že vlastníkom
motorovéhovozidlaježalobca.Totozisteniesavzásadezhodovalosjehovýpoveďouvkonanívedenom
pod P.: Q.-XXX/X-VYS-BX-XXXX.

4.3. Z výsluchu svedka S.. I. U. súd zistil, že tento vedel o záujme žalovaného kúpiť motorové vozidlo G.

6, s tým, že niekedy v lete 2015 bol prítomný pri odpredaji pôvodného motorového vozidla žalovaného,
peniaze z odpredaja ktorého potreboval žalovaný na kúpu vozidla G. 6. Následne bol tiež svedkom toho,
ako žalovaný odovzdal synovi žalobcu, M. H., vyššiu (presne nevyčíslenú) sumu peňazí. Toto zistenie
sa v zásade zhodovalo s jeho výpoveďou v konaní vedenom pod P.: Q.-XXX/X-VYS-BX-XXXX.

4.4. Z výsluchu svedka S. H. súd zistil, že do jeho autoservisu bolo privezené v minulosti motorové
vozidlo G. 6, pričom si už nepamätal presne obdobie. Vozidlo priviezol žalovaný, ktorý mu v súvislosti
so svojou prácou viackrát vozieval vozidlá a preto mu nemal dôvod nedôverovať. Po niekoľkých dňoch
za ním do servisu prišiel iný muž, ktorého nepoznal, mladšieho veku, ktorý ho upozornil, že auto nepatrí
zákazníkovi, ktorý ho priviezol. Vozidlo bolo poškodené, cena opravy mohla byť okolo 6.000 až 8.000

eur.

4.5. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného K. U. z vyšetrovacieho spisu P. Q.-XXXX/PS-BX-XXXX v
spojení so zápisnicou o výsluchu osoby K. U. z vyšetrovacieho spisu P.: Q.-XXX/X-VYS-BX-XXXX, súd
zistil, že žalovaný vedel o tom, že motorové vozidlo G. 6, ktoré mal záujem kúpiť, patrí žalobcovi, a teda

nie jeho synovi, M. H.. Na odkúpení vozidla sa dohodol žalovaný s M. H. niekedy v jari (prelom marca/
apríla) 2015. Žalovaný sám trval na tom, aby bola zmluva o kúpe vozidla spísaná písomne a uviedol, že
bola spísaná u S. A.. Vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo dlho nebolo opravené, previezol ho žalovaný
zo servisu, v ktorom ho poškodené po nehode v jari 2015 zanechal M. H., do iného servisu, za účelom
jeho obhliadky a ohodnotenia výšky opravy. Nakoľko oprava bola pomerne drahá, rozhodol sa vozidlo

predať, čo aj následne urobil.

4.6. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu z vyšetrovacieho spisu P. Q.-XXXX/PS-BX-XXXX, súd zistil, že
žalobca mal pôvodne zámer predať motorové vozidlo G. 6, s tým, že bol uzrozumený s tým, že ho pri
predaji bude zastupovať syn. Pôvodne mu udelil aj plnomocenstvo, to však ostalo u jeho syna, nakoľko

sanepodariloosvedčiťpodpisjehosyna,ktorýprisebevčasenávštevynotáranemalobčianskypreukaz.

4.7. Z kúpnej zmluvy z č. l. 22 až 24 v spise súd zistil, že v nej je uvedený ako predávajúci žalobca a ako
kupujúci žalovaný, s tým, že vozidlo sa malo predávať ako havarované s poškodenou prednou časťou
za kúpnu cenu 11.800 eur. V zmluve je uvedený ako dátum jej uzatvorenia 29.06.2015.

4.8. Zo splnomocnenia z č. l. 88-89 v spise súd zistil, že v súvislosti s prepisom motorového vozidla
na žalovaného bolo použité splnomocnenie, ktorým žalobca mal splnomocniť žalovaného na prepis
motorového vozidla G. 6, pričom podpis žalobcu mal byť osvedčený 02.12.2015 na Miestnom úrade
Mestskej časti Bratislava - O..

4.9. Zo žiadosti o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel v spojení so históriou držiteľov (č. l. 93-94 v
spise) súd zistil, že žalovaný previedol motorové vozidlo na tretiu osobu.

4.10. Z odpovede Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - O. z 27. 11. 2017 v spojení so stanoviskom

Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - O. z 24. 08. 2016 (z vyšetrovacieho spisu P. Q.-XXXX/PS-
BX-XXXX) súd zistil, že v osvedčovacej knihe podpisov Miestneho úradu Bratislava - O. sa nenachádza
záznam o osvedčení podpisu žalobcu.4.11. Z potvrdenia o prijatí poistného plnenia z č. l. 173 v spise súd zistil, že na účet syna žalobcu, M. H.,
poukázala T. poisťovňa poistné plnenie vo výške 4.101,48 eur. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie
platby vo výške 25.800 eur súd zistil, že z účtu žalobcu bola príjemcovi S. G. zaslaná 10. 09. 2014

suma 25.800 eur. Z fotografií z č. l. 208 zistil súd vizuálny stav prednej časti havarovaného vozidla G. 6.
Z ocenenia motorového vozidla z č. l. 217 v spise súd zistil, že spoločnosť flexcar by vykúpila vozidlo,
ktoré bolo predmetom spornej kúpnej zmluvy medzi stranami, za cenu 18.000 eur.

4.12. Z uznesenia P.: Q.-XXXX/PS-BX-XXXX z 8. 11. 2016 súd zistil, trestné stíhanie začaté za prečin

falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona bolo prerušené. Z uznesenia P.: Q.-XXX/X-VYS-BX-XXXX
z 29.07.2016 súd zistil, že trestné oznámenie oznamovateľa M. H., že bol spáchaný trestný čina podvodu
podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný v tomto konaní, bolo odmietnuté.

4.13. Z odpovede notárskeho úradu Z.. S. P. zo dňa 31.05.2016 súd zistil, že podpis žalobcu v tomto

konaní na splnomocnení na predaj vozidla zn. G., rady 6, D.: G I.: T sa v databáze osvedčenia podpisov
nenachádza.

5. Právne súd vec posúdil nasledovne:

5.1. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

5.2. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.

5.3. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

5.4. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

5.5. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže

právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

5.6. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

6. V konaní bolo podstatnou otázkou, či došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
na základe ktorej by malo byť prevedené vlastníctvo vozidla (G., rady 6, D.: G I.: T zo žalobcu na
žalovaného. Žalovaný tvrdil, že písomná zmluva zo dňa 29.06.2015 je platnou zmluvou a aj pre prípad,

že by platnou zmluvou nebola, v prípade prevodu vlastníctva k vozidlu zákon nevyžaduje písomnú
formu zmluvy a k prevodu vlastníctva došlo na základe ústnej dohody, resp. konkludentne. Žalovaný
jednoznačne popieral, že by podpis na zmluve z 29.06.2015 bol jeho podpisom, pôvodne navrhoval v
tomtosmereznaleckédokazovanie.OdtohtonávrhuupustilpooboznámenístanoviskaMiestnehoúradu
mestskej časti G. z 27.11.2017 (o neexistencii záznamu o osvedčení podpisu žalobcu na splnomocnení

na prepis motorového vozidla). Navyše žalovaný namietal vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom
skúmania pravosti podpisu žalobcu na zmluve zo dňa 29.06.2015 ako neúčelné, napriek tomu, že z
pravosti zmluvy vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky. Dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na
tej strane sporu, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky
(k tomu podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo

13/2009). Ak teda žalovaný tvrdil, že motorové vozidlo bolo na neho prevedené na základe zmluvy z
29.06.2015, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k pravosti tejto zmluvy, nakoľko žalobca popieral,
že podpis na zmluve je jeho.7. Žalovaný tvrdil, že ak by aj zmluva z 29.06.2015 bola neplatnou, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o
prevode vlastníctva k motorovému vozidlu došlo ústnou dohodou, resp. konkludentne. Takýto spôsob
uzavretia zmluvy je pritom nesúladný už s ohľadom na žalobcom tvrdený spôsob uzatvárania písomnej

kúpnej zmluvy potvrdeným svedeckou výpoveďou svedka S. A.. Ak by teda mala byť uzatváraná kúpna
zmluva písomne, pričom žalovaný ju považuje za platnú, nie je zrejmé, prečo by mala byť uzatváraná
ústne, o to viac, ak písomnú zmluvu mal uzavrieť podľa tvrdení žalobca so žalovaným priamo, a pri
ústnej mal žalobcu zastupovať jeho syn. Žalobca nepopieral, že bol pôvodne uzrozumený s tým, že
ho syn M. H. bude zastupovať pri predaji motorového vozidla. V prospech jeho tvrdení, že v čase,

kedy malo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy, a potom následne došlo k prepisu motorového vozidla na
dopravnom inšpektoráte, už toto splnomocnenie netrvalo, však svedčí aj skutočnosť, že v konaní nebolo
preukázané, že by žalobca udelil plnomocenstvo na prepis motorového vozidla v evidencii vozidiel
(bod 4.10 odôvodnenia.). Žalovaný argumentoval komunikáciou cez aplikáciu WhatsApp. Súd však túto
aplikáciu nepovažoval za preukaznú, a to ani vo vzťahu k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, ani k
odovzdaniu kúpnej ceny za motorové vozidlo. Je pravdou, že tvrdenia syna žalobcu v jeho svedeckej

výpovedi, že jeho časť komunikácie mala po celé obdobie písať iná, tretia osoba, vyznievajú účelovo a
nepravdepodobne, v každom prípade však táto komunikácia nepreukazuje jednak ani presné obdobie, v
ktorom prebiehala, ani to, že by synovi žalobcu, či žalobcovi, boli odovzdané peňažné prostriedky, ktoré
by predstavovali priamo kúpnu cenu za vozidlo, a to bez ohľadu na skutočnosť, že odovzdanie nejakej
hotovosti komunikácia spomína. Ak odovzdanie hotovosti spomínal aj svedok I. U., treba povedať, že

ani on jednoznačne nepotvrdil, že sa jednalo o kúpnu cenu.

8. S ohľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch odôvodnenia súd nepovažoval
zmluvu s poukazom na ustanovenia § 34 a § 37 ods. 1, 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka za platne
uzavretú a to s ohľadom na absenciu prejavu vôle žalobcu.

9. V konaní mal súd za preukázané, že žalovaný už vozidlo odpredal tretej osobe. Nakoľko žalobca, pre
prípad, že by vydanie motorového vozidla nebolo možné, navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiťžalobcovisumu17.000eurspríslušenstvom,súdsazaoberaltýmtožalobnýmnávrhom.Žalobca
v konaní nepreukázal, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom spornej zmluvy malo stále hodnotu

rovnajúcu sa hodnote 25.800 (obstarávacia cena zaplatená žalobcom), resp. hodnotu, ktorá by po
odpočítaní poistného plnenia, prípadne hodnoty poškodenia vozidla odôvodňovala zostatkovú hodnotu
vozidla 17.000 eur. Žalobca síce predložil v konaní fotografie vozidla s vyobrazením poškodenej prednej
časti, na základe toho však nie je možné bez ďalšieho ustáliť hodnotu vozidla vo výške 17.000 eur.
Potvrdenie, resp. ponuku spoločnosti flexcar, ktorá vyjadrila, že by poškodené vozidlo kúpila za 18.000

eur, súd považoval len za potenciálnu, nakoľko ju jednak nemožno považovať za odborné stanovisko,
a je zrejmé, že s ohľadom na skutočnosť, že vozidlo je v súčasnosti vo vlastníctve tretej osoby, je to
ponuka úplne nezáväzná. Nakoľko iné dokazovanie ohľadom hodnoty vozidla nebolo vykonané, súd
ustálil hodnotu v jej medzi stranami nespornej výške, teda v sume 11.800 eur, ktorú nespochybňoval
ani žalovaný.

10. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca sa pôvodne domáhal úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne od 22.12.2016, čo v ďalšom podaní označil za chybu v písaní a dožadoval sa úroku z omeškania
od podania žaloby, resp. doručenia žaloby žalovanému. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd ustálil ako začiatok omeškania so zaplatením

sumy 11.800 eur deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, teda deň 16.05.2017. Vzhľadom na
skutočnosť, že úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola 0,00 %, výsledná výška úroku z omeškania je 5 %.

11. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa v
konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 17.000 eur s prislúchajúcim úrokom
z omeškania (ktorý nakoniec uplatnil ku dňu doručenie žaloby žalovanému.) Vzhľadom na skutočnosť,že súd žalobcovi priznal nárok vo výške 11.800 eur (teda v pomere 69,41 % k uplatnenému nároku), po
zohľadnení úspechu žalovaného (30,59 % ), tak výsledný úspech žalobcu predstavuje 38,82 %. Podľa
§ 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.