Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/210/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203015
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118203015.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej
a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa
Ing. W. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na C. ul. č. X v J. t.č. na ul. N. českého ľudu č. X v J.
zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Hencovskou so sídlom na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach proti
manželke navrhovateľa T. C. rod. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na C. ul. č. X v J. zastúpenej advokátom

JUDr. Slavomírom Dubjelom so sídlom na Žriedlovej ul. č. 3 v Košiciach v konaní o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. N. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní navrhovateľa a manželky navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Košice I z 7.1.2019 č.k. 18P/36/2018 - 120 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a úprave styku a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky
uzavreté 22.9.2012, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice - A. hrdinov, vo zväzku č.
8, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX a na čas po rozvode zveril mal. N. C. nar. 28.11.2013 do
osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa - matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať
jej majetok budú mať obaja rodičia. Navrhovateľa - otca zaviazal prispievať na výživu mal. N. 250 Eur

mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Upravil aj styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou každý nepárny týždeň
od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:30 hod., každý párny týždeň v stredu, alebo vo štvrtok v čase
od 15:00 hod. do 17:30 hod. s tým, že otec oznámi matke dva dni vopred, ktorý deň v pracovnom týždni
sa jeho styk bude realizovať v závislosti od jeho pracovného času, v období letných prázdnin od 1.7.
od 9:00 hod. do 14.7. do 19:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 14.8. do 19:00 hod., každý párny rok

počas vianočných sviatkov od 23.12. od 19:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod., každý nepárny rok počas
zimnýchprázdninod 30.12.od19:00hod.do7.1.do19:00hod.,každýnepárnyrokpočasveľkonočných
sviatkov od piatku od 9:00 hod. do pondelka do 17:00 hod. a každý párny rok počas jarných prázdnin od
nedele od 9:00 hod. do nasledujúcej nedele do 16:00 hod. s tým, že otec si v určenom čase prevezme
maloletú pred bydliskom matky a na tom istom mieste ju po skončení styku matke odovzdá. O trovách
účastníkov konania rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti výroku o výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v tejto časti v zmysle jeho návrhu. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku a § 62 Civilného mimosporového
poriadku. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho skutkového a právneho
posúdenia veci a je nepreskúmateľné. Odvolanie voči výroku o výživnom odôvodnil tým, že súdom

určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Vytkol konajúcemu súdu, že sa
obmedzil len na zisťovanie jeho príjmu a v odôvodnení rozhodnutia stroho konštatoval, že takto určenévýživné je primerané a zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že matka
vyčíslila pravidelné mesačné výdavky maloletej na 73,17 Eur (školné 15 Eur, strava 15 až 25 Eur, ZRPŠ
4,17 Eur, sporenie 20 Eur, krúžok 5 Eur, tanečná 4 Eur) a aj v prípade existencie ďalších nákladov matky

súvisiacich so starostlivosťou o dieťa v podobe ošatenia a drogérie v predpokladanej výške 50 - 70 Eur
mesačne, predstavujú odôvodnené potreby maloletej súhrne sumu, ktorá nezodpovedá výške určeného
výživného. Zdôraznil, že maloletá je len vo veku 5 rokov a už v súčasnosti výživné presahuje výšku
jej odôvodnených potrieb, pričom sa dá dôvodne predpokladať, že v budúcnosti dôjde k jej zvýšeniu
primerane zvýšeniu jej odôvodnených potrieb. Poukázal na to, že v súlade s odporúčaniami Ministerstva

spravodlivosti SR by mala výška výživného pre dieťa vo veku maloletej predstavovať 9 - 13 % z príjmu
povinného rodiča a súdom určené výživné 250 Eur tvorí až 29,41 % z jeho čistej mzdy. Ďalej vytkol
konajúcemu súdu, že nezohľadniť skutočnosť, že matka ostala s maloletou bývať v byte, ktorý je v
bezpodielovom spoluvlastníctve a on sa musel vysťahovať a hľadať si vlastné bývanie. Navrhol, aby súd
určil výživné 150 Eur mesačne. Odvolanie voči výroku o úprave styku odôvodnil tým, že rozsah styku je
nedostatočný, nerešpektuje jeho právo na osobnú starostlivosť o dieťa a nezohľadňuje proporcionalitu

rozloženia a rešpektovania rovnakých práv každého z rodičov. Úpravu styku počas párneho týždňa
považuje za príliš reštriktívnu, pretože ak s ním bude maloletá počas víkendu, je potom dôvodné, aby s
ňou mohol v párnom týždni stráviť rovnako viac času. Navrhol, aby bol styk v nepárnom týždni upravený
odpiatkaod15:30hod.donedeledo19:00hod.avpárnomtýždniodutorkaod15:30hod.dostredykedy
by maloletú ráno odniesol do predškolského zariadenia, príp. od štvrtka (v závislosti od jeho pracovnej

doby) od 15:30 hod. do piatka kedy by maloletú ráno odniesol do predškolského zariadenia. Zároveň
žiadal, aby mohol tráviť viac času s maloletou aj počas veľkonočných prázdnin v nepárnom roku, a to
od piatka od 9:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17:00 hod. Dodal, že v plnej miere rešpektuje
výchovnú rolu a dôležitosť matky v živote maloletej, ale je v záujme maloletej, aby mal rovnakú príležitosť
venovať sa jej, tráviť s ňou čas a vidieť ako rastie.

3. Proti výroku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 300
Eur mesačne ako bežné výživné a 200 Eur mesačne na tvorbu úspor. Uviedla, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f)

CSP). Poukázala na to, že čistý mesačný príjem otca je 1 000 Eur, pričom jeho odôvodnené náklady na
živobytie predstavujú 246,67 Eur mesačne (náklady na domácnosť 150 Eur, poistka pre maloletú 20 Eur,
životné a úrazové poistenie 50 Eur, MHD 16,67 Eur, paušál 10 Eur). Vzhľadom na uvedené otcovi ostáva
750 Eur mesačne na platenie výživného vo vyššej miere ako určil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti
poukázala na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Vzhľadom na uvedené považuje bežné výživné 250 Eur mesačne za nedostatočné a
v rozpore so záujmom maloletej. Nesúhlasila ani so záverom konajúceho súdu, že v tejto veci neboli
splnené podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti pre tvorbu úspor, keďže po odpočítaní všetkých
otcom deklarovaných výdavkom mu ostáva 750 Eur mesačne na plnenie vyživovacej povinnosti.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že od odchodu navrhovateľa zo spoločnej
domácnosti na maloletú nijako neprispieval a až po konzultácii so svojím právnikom zasielal od marca do
septembra výživné 150 Eur mesačne, ktoré následne znížil na 100 Eur mesačne. Nesúhlasila s výškou
výdavkov maloletej, ktorú navrhovateľ vyčíslil v odvolaní na cca 140 Eur mesačne, pretože nezahŕňa

náklady na stravu, výživové doplnky a ďalšie voľno-časové aktivity zodpovedajúce veku maloletej, ktoré
sú výhradne v jej réžii a otec nad rámec určeného výživného nijako neprispieva a dokonca zrušil aj
životnú poistku maloletej, ktorú doteraz hradil. Konštatovala, že maloletá rastie, preto je potrebné
neustále jej dokupovať nové oblečenie a obuv. Poukázala na svoje mesačné výdavky na bývanie a
zdôraznila, že okrem osobnej starostlivosti zabezpečuje pre maloletú celý chod domácnosti. Bytová

otázka otca je podľa jej názoru pre rozhodnutie o výživnom nepodstatná, nakoľko prvoradým by malo
byť zabezpečenie kvalitného a zdravého života dieťaťa. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku o úprave
styku uviedla, že bol vydaný na základe ich dohody na pojednávaní, o čom svedčí aj zápisnica z
uvedeného pojednávania. V tejto súvislosti tvrdila, že otec sa na jednej strane snaží presvedčiť súd, že
ma o dcéru záujem, na druhej strane neprejavil ochotu dohodnúť sa na styku mimo súdom určených

hodín. Zdôraznila, že otec s ňou o maloletej nekomunikuje a neinformuje sa o jej zdravotnom stave a
každodenných potrebách. Nesúhlasila s návrhom otca na úpravu styku, ktorý predostrel v odvolaní a
predložila svoj vlastný návrh o úprave styku.5. Navrhovateľ v odvolacej replike reagoval na tvrdenia manželky kontra argumentačne a zdôraznil, že
možnosť určenia tzv. sporivej časti výživného v zmysle ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine je fakultatívna
a poukázal na závery nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 650/15, v ktorom súd

konštatoval, že výška výživného by mala mať svoje hranice. V danom prípade matka žiada, aby mu
bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej v sume, ktorá prevyšuje celkové náklady na jej
starostlivosť, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že matka by svoju vyživovaciu povinnosť voči
maloletej kompenzovala výlučne výkonom faktickej starostlivosti, ktorý stav je v rozpore s účelom a
cieľom právnej úpravy. Poukázal na to, že z hľadiska súdnej praxe je rodič, ktorý sa osobne stará o

mal. dieťa, povinný prispôsobiť náklady na jeho výchovu nielen svojím, ale celkovým pomerom, teda
aj pomerom rodiča, ktorý je povinný na výživu dieťaťa prispievať. Nesúhlasil s tvrdením matky, že o
maloletú neprejavuje záujem a v tejto súvislosti poukázal na to, že odvolaním napadol aj výrok o úprave
styku, ktorý považuje za nedostatočný a domáha sa jeho širšej úpravy. Vyslovil názor, že matka navrhuje
odlišnú úpravu styku len preto, aby mu oponovala. V ostatnom zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu,
na ktorej zotrval.

6. Manželka navrhovateľa v odvolacej duplike zopakovala svoje úvahy o výdavkoch a príjmoch otca ako
aj o výdavkoch maloletej, obsah ktorých, vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové
svetlo, nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

7. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na
dôvody otca a matky predostreté v ich odvolaniach bolo posúdiť vo vzťahu k výrokom o výživnom a

úprave styku, či preskúmavané rozhodnutie trpí skutkovými a právnymi vadami.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov, predstavujúcich
súčasť práva na spravodlivý proces, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 CSP a § 220 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliadať na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu (účastníci). Z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu (tu účastníkov).

13. Civilný sporový poriadok zakotvuje v § 220 ods. 2 CSP požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca (účastník)
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný (druhý účastník)
a aké dôkazy predložil, alebo označil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán (účastníkov), ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.14.Riadneodôvodnenierozhodnutiajejednýmzozákladnýchatribútovprávanaspravodlivýproces.Nie
je prípustné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z ktorého by nebolo možné zistiť, z akých dôkazných
prostriedkov súd čerpal svoje zistenia. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa
zakladajú (rozsudok ESĽP García Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999).

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a

contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 CSP
v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia súdu o
výživnom zo strany otca pre mal. dieťa v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje. Súd prvej inštancie
v odôvodnení síce citoval relevantné ustanovenia Zákona o rodine týkajúce sa plnenia vyživovacej
povinnosti a správne konštatoval, že pri rozhodovaní o výživnom je potrebné vychádzať z priority
vyživovacej povinnosti s tým, že až po jej zabezpečení má povinný rodič právo využiť zostávajúce

finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb (bod. 17. až 22. odôvodnenia), tieto však zostali
v rovine všeobecných tvrdení, pretože z ďalšieho odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako ich
konajúci súd posúdil vo vzťahu k prejedávanej veci. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol iba to, že maloletá je vo veku päť rokov a preto je nepochybné,
že matka osobnou starostlivosťou o ňu dopĺňa jej zdroj výživy na hranicu prospešnú pre jej všestranný

rozvoj a na druhej strane otec, ktorému maloletá nebola zverená do osobnej starostlivosti odčerpáva
platením výživného svoj podiel na jej starostlivosti, ostatnými okolnosťami, významnými pre posúdenie
výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca voči mal. dieťaťu (odôvodnené potreby a náklady maloletých
detí, majetkové pomery rodičov a pod.) sa nezaoberal a následne svoje rozhodnutie o výške výživného
vôbec neodôvodnil. Obmedzil sa len na všeobecné tvrdenie, že určené výživné 250 Eur mesačne

zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania bez toho, aby stručne jasne a výstižne odôvodnil,
na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Ďalšie predostreté „úvahy“ okresného súdu sú
všeobecného rázu, aplikovateľné na akýkoľvek prípad.

17. Vzhľadom na vyššie uvedenú nepreskúmateľnosť napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie
nemohol odvolací súd vyhodnotiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť odvolacích námietok rodičov a nebolo
možné tento nedostatok rozsudku napraviť v odvolacom konaní.

18. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom

podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie vo veci samej.

19. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

20.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvejinštancievykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom

smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom odôvodnených potrieb a nákladov maloletej, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery
oboch rodičov, na základe ktorých zistení opätovne rozhodne o výške výživného zo strany otca pre mal.
dieťa s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa
ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa

riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

21. Ako už bolo vyššie konštatované súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou tak, že otec je
oprávnený stretávať s maloletou každý nepárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:30hod., každý párny týždeň v stredu, alebo vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 17:30 hod. s tým, že otec
oznámi matke dva dni vopred, ktorý deň v pracovnom týždni sa jeho styk bude realizovať v závislosti od
jeho pracovného času, v období letných prázdnin od 1.7. od 9:00 hod. do 14.7. do 19:00 hod. a od 1.8.

od 9:00 hod. do 14.8. do 19:00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 19:00 hod.
do 30.12. do 19:00 hod., každý nepárny rok počas zimných prázdnin od 30.12. od 19:00 hod. do 7.1.
do 19:00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 9:00 hod. do pondelka
do 17:00 hod. a každý párny rok počas jarných prázdnin od nedele od 9:00 hod. do nasledujúcej nedele
do 16:00 hod. s tým, že otec si v určenom čase prevezme maloletú pred bydliskom matky a na tom

istom mieste ju po skončení styku matke odovzdá. Predmetnú úpravu odôvodnil konštatovaním, že ide
o úpravu na ktorej sa rodičia dohodli a zároveň zodpovedá záujmom dieťaťa na zachovaní vzťahu s
tým rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. Ďalšie dôvody odôvodňujúce konkrétnu
úpravu z rozhodnutia nevyplývajú.

22. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku a

zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, pretože z
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké dôkazy vzal v úvahu pri rozhodovaní o úprave styku
otca s maloletou, z akého dôvodu určil rozsah styku tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozhodnutia, z ktorých dôkazov vychádzal aj s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Odvolací
súd po preštudovaní spisového materiálu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že absolútne

neodôvodnenierozhodnutiavčastioúpravestykuotcasmaloletoujepotrebnévyhodnotiťakoporušenie
práv na spravodlivý proces, ktorým sa otcovi odňala možnosť konať pred súdom. Takéto rozhodnutie je
odvolacímsúdomnepreskúmateľnéapokiaľsúdprvejinštanciekonštatoval,žerodičiasanapredmetnej
úprave styku dohodli, čo nezodpovedá preukázanej skutočnosti - zápisnica z posledného pojednávania
7.1.2019 ( kde rodičia predniesli rozličné návrhy úpravy styku) jeho rozhodnutie nemožno navyše

považovať ani za vecne správne. Záveru konajúceho súdu, že v tomto konaní rodičia dospeli ku
konsenzu nesvedčí aj to, že obaja v odvolacom konaní predložili vlastné návrhy úpravy styku odlišné od
napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.

23. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec vo vzťahu k výroku o úprave styku dostala do

takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie
odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie
(úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov
prvej inštancie, je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným
doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania s nutnosťou riadneho odôvodnenia

rozhodnutia).

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie vo veci samej.

25. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, opätovne rozhodnúť o úprave styku a
svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP,
teda aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

26. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).