Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/176/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201382
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7819201382.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: C.. F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX, L., proti žalovanému: Okresná prokuratúra Rožňava, Nám. 1. mája 115/11, Rožňava, v konaní
o žalobe namietajúcej porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 22. júna 2021 č.k. 11C/7/2020-437

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie? alebo „súd?) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietolavyslovil,žežiadnazostránsporunemánároknanáhradutrovkonania.Rozhodoltakožalobe,
ktorou sa žalobca domáhal určenia, že Okresná prokuratúra Rožňava svojim konaním popísaným v
žalobe porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

2. Potom, čo súd poukázal na obsah žaloby a vyjadrenie žalovaného a tiež následné podania vo veci,
odcitoval § 139, § 140 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 CSP s poukazom na to, že na pojednávaní konanom
dňa 22.6.2021 zmenu žaloby zamietol.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.06.2021. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa

17.06.2021 požiadal o odročenie prejednávanej veci z nasledovných dôvodov: z právneho dôvodu
mimoriadne a obzvlášť nepriaznivej epidemiologickej situácie zapríčinenej rozšírením vírusového
ochorenia Covid - 19 a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu, z právneho
dôvodu,ktorýmjeskutočnosť,žepatrímedzifyzickéosobyobzvlášťamimoriadneohrozenémimoriadne
a obzvlášť nepriaznivou epidemiologickou situáciou a rozšírením vírusového ochorenia Covid - 19
a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu z dôvodu vysoko pravdepodobného

poškodenia zdravotného stavu vírusovým ochorením Covid - 19 a koronavírom SARS - CoV - 2, ktorého
ochrana a zachovanie v súčasnom stave je potrebné a z právneho dôvodu, ktorým je skutočnosť, že
vládou Slovenskej republiky bola prijatím uznesenia vlády Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna
situácia z právneho dôvodu mimoriadne a obzvlášť nepriaznivej epidemiologickej situácie a rozšírenia
vírusového ochorenia Covid - 19 a koronavíru SARS - CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu. Súd dňa
21.06.2021 oznámil žalobcovi, že v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o

vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a
núdzového stavu, ust. § 1 a ust. § 2 z 22.01.2021, s účinnosťou od 28.04.2021, v čase mimoriadnej
situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia
v týchto veciach: a) väzobné veci vrátane rozhodovania o väzbe, b) rozhodovanie sudcu pre prípravné
konanie podľa § 348 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku, c) podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, d) rozhodovanie o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo

či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, e) rozhodovanie o uložení ochranného liečenia, zmene
spôsobu výkonu ochranného liečenia, pokračovania v ochrannom liečení, prepustenia a ukončeniaochranného liečenia, f) konanie vo veciach určenia rodičovstva, g) konanie vo veci starostlivosti o
maloletých vrátane výkonu rozhodnutia, h) konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestneníalebozadržaní,i)konanievoveciachosvojenia,j)konanievoveciachvýživnéhoplnoletých

osôb, k) konanie o dedičstve, l) konanie o spôsobilosti na právne úkony, m) konanie o prípustnosti
držania v zdravotníckom zariadení, n) konanie o ustanovení opatrovníka, o) veci azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia, p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom
konaní,akstranysporualeboúčastnícikonaniasúhlasilispojednávanímvichneprítomnosti.Okremvecí
podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné

pojednávania a verejné zasadnutia aj v ostatných veciach s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Keďže
žaloba bola podaná na tunajší súdu dňa 14.05.2019 a vo veci doposiaľ nebolo ani jedno pojednávanie,
súd nevyhodnotil tento spor ako vec, ktorá by zniesla odklad v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. V zmysle vyššie uvedeného súd nepovažuje dôvod
uvedený žalobcom v žiadosti o odročenie pojednávania doručený tunajšiemu súdu dňa 17.06.2021
za dôležitý a preto nebude akceptovať žiadosť o odročenie pojednávania a ani jeho ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní dňa 22.06.2021. Zároveň súd oznámil žalobcovi, že v pojednávacej miestnosti
je zabezpečený dostatočný časový odstup medzi pojednávaniami, keďže predmetné pojednávanie je
na daný deň a v danej pojednávacej miestnosti nariadené ako prvé pojednávanie, v pojednávacej
miestnosti sa budú nachádzať len tri osoby a to sudca, žalobca a žalovaný, vetranie pojednávacej
miestnosti je zabezpečené a je zabezpečený aj germicídny žiarič. Žalobca sa napriek vyššie uvedenému

predmetného pojednávania nezúčastnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle § 180
CSP.

4. Súd vo svojich bodoch 18. až 24. popísal zistený skutkový stav, ktorý podradil pod § 2 ods. 1, § 2a
ods. 1 až 8, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých

oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon) s podaním všeobecnej charakteristiky diskriminácie, ktorú oprel tiež o rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo 171/2008 a rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 16/2009.

5.Vzhľadomnato,ževkonanínebolapreukázanáexistencianerovnakéhozaobchádzaniasožalobcom,

nebol daný predpoklad na poskytnutie ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného zákona.
Žalobca svoju dôkaznú povinnosť neuniesol, keď ním predložené listinné dôkazy nepreukazujú také
okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania.Žalobcaanivjednomzosvojichpodanínešpecifikoval,vakomkonaníspočívarozdielne
zaobchádzanie, len poukazoval na rozhodnutia, ktoré boli nepriaznivé voči jeho osobe, resp. nebolo

rozhodnuté tak, ako si to žalobca predstavoval. Žalobca tvrdil len to, že žalovaný sa dopustil porušenia
všeobecne platnej, uznávanej a Ústavou Slovenskej republiky v zmysle znenia ustanovení neskorších
predpisov zaručenej zásady rovnakého zaobchádzania a jedného z pilierov a princípov právneho štátu,
a to v právny prospech osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a na jeho právnu ujmu.
V konaní neboli žalobcom preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že došlo k

priamej alebo nepriamej diskriminácii, a preto súd žalobu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že napriek
tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, trovy konania mu nevznikli, a preto súd nepriznal žiadnej zo
strán nárok na náhradu trov konania.

7. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie s odôvodnením, že neboli
splnenéprocesnépodmienkynavydanierozsudku,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivýproces,žesúdnevykonaldôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostípotrebných

najmä na spravodlivé rozhodnutie o právnej veci, že súd dospel na základe ním vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neobstojí a že
rozsudok súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci, na základe čoho navrhol zrušiť rozsudok
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ predovšetkým
poukázal na to, že neboli splnené podmienky na to, aby súd rozhodol, že pojednávanie sa bude

konať v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a
súčasne odôvodnene. V tejto súvislosti mal za to, že neboli splnené ustanovenia § 1 ods. 1 písm. p)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných
zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Neboli splnené podmienky na to, aby savykonávalo pojednávanie v konaní v civilnom sporovom konaní z dôvodu, že ako žalujúca strana
sporu neurobil právne relevantným spôsobom prejav vôle a neprejavil súhlas s pojednávaním v jeho
neprítomnosti. Týmto postupom zo strany súdu mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval procesné

práva mu patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasne konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho súd prvej
inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ako žalobca
si splnil v zmysle § 11 ods. 1 druhej vety antidiskriminačného zákona právnu povinnosť návrhu
označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, naopak žalovaný si

nesplnil v zmysle § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona právnu povinnosť preukázať, že neporušil
zásadu rovnakého zaobchádzania. Súd nevyžadoval od žalovaného subjektu práva, aby si splnil
podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona stanovenú právnu povinnosť preukázať, že neporušil
zásadu rovnakého zaobchádzania. Osoba sudkyňa F. nekonala ako nestranná, nezávislá, najmä od
žalovaného, ale konala ako osoba sudkyne v plnej miere a v plnom rozsahu závislá od žalovaného a
v plnej súčinnosti so žalovaným. Okrem toho vyjadril názor, že odôvodnenie rozsudku je zmätočné a

nepreskúmateľné. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenierozhodujúcichskutočností,atolistinyoznačenévžalobeažesúddospelnazákladevykonaných
dôkazov navrhnutých žalovanou k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam dôvodil, že vzhľadom
k tomu, že v konaní nebola preukázaná existencia nerovnakého zaobchádzania so žalobcom, nebol
daný predpoklad na poskytnutie ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného zákona. Zistený

skutkový stav súdom neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a nemohli byť uplatnené z dôvodu, že rozsudok
bol vyhlásený v jeho neprítomnosti napriek tomu, že sa včas a na základe dôležitých a vážnych
dôvodov ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a žiadal pojednávanie odročiť a súčasne, keď súd
mu necelých 24 hodín pred pojednávaním oznámil, že pojednávanie sa uskutoční, pričom sa v tejto

súvislosti nerešpektovala zákonom stanovená 15 dňová lehota na prevzatie písomnosti súdu. Súd
tak svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil jemu ako žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva vyplývajúce z porušenia, poškodzovania a ohrozovania jeho práva na rovnaké
zaobchádzanie zo strany žalovanej v takej miere, že došlo k porušeniu Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v zmysle znenia ustanovení neskorších, všeobecne záväzných právnych

predpisov, Chartou základných práv Európskej únie, Listinou a Ústavou Slovenskej republiky, najmä
právanaspravodlivýproces.ZdoterajšiehokonaniaosobyF.bezakýchkoľvekpochybnostíjednoznačne
vyplýva, že osoba F. nepozná právo, a teda vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd, keďže súd v
právnom štáte musí byť obsadený osobou sudcu, ktorý právo pozná a osoba Svičinová takouto osobou
sudcu, ktorý právo pozná, nie je.

8. Žalovaný podal k odvolaniu vyjadrenie, ktorým považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za
správne a v súlade so zákonom. Súd pri vydaní rozhodnutia správne posúdil, že v konaní nebola
preukázaná existencia nerovnakého zaobchádzania so žalobcom a že nebol daný predpoklad na
poskytnutie ochrany v zmysle ustanovení antidiskriminačného zákona. Na strane žalobcu došlo

k nesprávnemu výkladu príslušných ustanovení antidiskriminačného zákona, keď žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal konkrétne okolnosti, za ktorých malo dôjsť k diskriminačnému zaobchádzaniu
zo strany žalovaného a neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zo samotného
označenia právneho úkonu (uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava sp. zn. 1Pn 435/18/8808-6 z
27.12.2018), vydaním ktorého malo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, bez uvedenia

ďalších súvislostí, nemožno vyvodiť, na akej domnienke žalobca zakladá porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania vo vzťahu k žalovanému. Subjektívne presvedčenie žalobcu o ujme na jeho právach
je nepostačujúce. Žalobca sa ani v podanom odvolaní nezmienil o tom, v čom bola porušená zásada
rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného a z akého dôvodu by žalovaný mal byť pasívne
legitimovaným účastníkom sporu. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne

správne potvrdiť.

9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na svojich doterajších podaniach v celom rozsahu.

10. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolaciehopojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Žalobca v odvolaní uplatnil (aj) odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04 a
II. ÚS 251/03).

15. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že

sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu
realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne
jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda

rozumieťibasamotnýpriebehkonania,nievšakkonečnérozhodnutiesúduposudzujúceopodstatnenosť
žalobou uplatneného nároku.

16. Žalobca nesprávny procesný postup súdu vyvodzuje z tej skutočnosti, že súd prvej inštancie vo
veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.6.2021 v jeho neprítomnosti, hoci sa z neúčasti na

pojednávaní včas a pre vážne dôvody ospravedlnil a súčasne navrhol pojednávanie odročiť. Podľa
žalobcu neboli na pojednávanie splnené podmienky v zmysle Vyhlášky MS SR z 22.1.2021 o vykonávaní
pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového
stavu.

17. Odvolacia námietka je dôvodná, pretože súd prvej inštancie vo veci rozhodol v neprospech
žalobcu na pojednávaní uskutočnenom v neprítomnosti žalobcu, hoci pre takýto postup neboli splnené
podmienky.

18. Ako vyplýva z obsahu spisu, pojednávaniu uskutočnenom dňa 22.6.2021 predchádzalo

ospravedlnenie žalobcu obsahujúce tiež žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu: a) nepriaznivej
epidemiologickejsituáciezapríčinenejrozšírenímvírusovéhoochoreniaCOVID-19akoronavírusSARS-
CoV - 2 vo veľkom a značnom rozsahu, b) žalobca patrí medzi osoby obzvlášť a mimoriadne
ohrozené situáciou podľa predchádzajúceho bodu z dôvodu vysoko pravdepodobného poškodenia jeho
zdravotného stavu a c) na území SR bola vyhlásená mimoriadna situácia.

19. V prejednávanom prípade tak išlo o špecifickú situáciu, keď súd uskutočnil pojednávanie v čase
mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti so šíriacim sa ochorením COVID-19 (ďalej len koronavírus)
a súčasne, keď žalobca požiadal o odročenie pojednávania v súvislosti s koronavírusom.20. Vykonávanie súdnych pojednávaní v čase mimoriadnej situácie riešila Vyhláška MS SR č. 24/2021
Z.z.ovykonávanípojednávaní,hlavnýchpojednávaníaverejnýchzasadnutívčasemimoriadnejsituácie

a núdzového stavu v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len vyhláška), podľa ktorej v čase
mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a
verejné zasadnutia v týchto veciach:
a) väzobné veci vrátane rozhodovania o väzbe,
b) rozhodovanie sudcu pre prípravné konanie podľa § 348 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku,

c) podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
d)rozhodovanieotom,čisaodsúdenývskúšobnejdobeosvedčilalebočisanariadivýkontrestuodňatia
slobody,
e) rozhodovanie o uložení ochranného liečenia, zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia,
pokračovania v ochrannom liečení, prepustenia a ukončenia ochranného liečenia,
f) konanie vo veciach určenia rodičovstva,

g) konanie vo veci starostlivosti o maloletých vrátane výkonu rozhodnutia,
h) konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,
i) konanie vo veciach osvojenia,
j) konanie vo veciach výživného plnoletých osôb,
k) konanie o dedičstve,

l) konanie o spôsobilosti na právne úkony,
m) konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení,
n) konanie o ustanovení opatrovníka,
o) veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo

účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti (§1 ods. 1 vyhl. v znení účinnom od
28.4.21 do 26.11.21) a podľa ktorej okrem vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo
núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia aj v ostatných
veciach s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad (§1 ods. 2 vyhl. v znení účinnom od 28.4.21 do 26.11.21).

21. Dôvody odročenia pojednávania v civilnom sporovom konaní upravuje Civilný sporový poriadok
vo svojom § 183 ods. 1 a 2 tak, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť (ods. 1) a, že od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred

pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá
na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom
a od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou,
ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (ods. 2).

22. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd vo svojom bode 15. rozsudku poukázal na
znenie § 1 ods. 1 a ods. 2 Vyhlášky č. 24/2021 Z.z. a uzavrel, že keďže žaloba bola podaná na súd
dňa 14.5.2019 a vo veci doposiaľ nebolo ani jedno pojednávanie, súd nevyhodnotil tento spor ako vec,
ktorá by zniesla odklad v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 tejto vyhlášky, na základe čoho súd nepovažuje
dôvod uvedený žalobcom v žiadosti o odročenie pojednávania za dôležitý a preto nebude akceptovať

žiadosť o odročenie pojednávania, ani jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní.

23. Z uvedeného vyplýva, že súd na strane jednej síce správne pristúpil k posúdeniu žiadosti žalobcu
o odročenie už nariadeného pojednávania, na strane druhej posúdenie tejto žiadosti nepodriadil pod
relevantnú právnu úpravu, ktorou je Civilný sporový poriadok (jeho § 183 ods. 1 a 2), pretože posúdenie

tejtožiadostinesprávnebezďalšiehostotožnilvýlučnesdôvodmi(ne)uskutočneniapojednávaniavoveci
podľa vyhlášky. Súd síce skúmal, či existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pre ktorý možno
pojednávanie odročiť na návrh strany sporu, tento však neskúmal a neposudzoval z pohľadu všetkých
zákonom stanovených podmienok, pretože popri existencii dôležitého dôvodu nedostavenia sa na
pojednávanie musí byť splnená súčasne podmienka, že od strany a jej zástupcu nemožno spravodlivo

žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Naplnením tejto podmienky sa súd nezaoberal vôbec a
skúmal dôvod odročenia pojednávania iba v kontexte toho, či vec znesie odklad, čím predčasne a teda
súčasne nesprávne posúdil, či pre nariadené pojednávanie boli dané dôvody pre jeho odročenie podľa §
183 CSP, následne pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a súčasne meritórne rozhodol tak,že žalobcu zamietol, teda rozhodol v neprospech žalobcu. Týmto nesprávnym procesným postupom súd
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, teda bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý

žalobca v odvolaní uplatnil. Odvolací súd preto zrušil rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu vo veci nariadiť pojednávanie a postupovať podľa § 181 CSP.
Ďalší postup súd zvolí najmä v závislosti od toho, či strany sporu navrhli dôkazy (pozri napr. podanie

žalobcu z č.l. 120 a nasl. spisu) a ak áno, ako o týchto návrhoch rozhodne. Až následne súd opätovne
posúdi odôvodnenosť žalobou uplatneného nároku a rozhodne vo veci.

25. V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).