Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/271/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417201586
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417201586.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a
sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: F.. O. H., J.. X.XX.XXXX,
G. XX, G., zastúpeného LÖWY & LÖWY, s.r.o., IČO: 47 236 230, Slowackého 56, Bratislava, proti
žalovanému: K. U., J.. XX.X.XXXX, G. XX/A, G., zastúpenému advokátom Mgr. Jakubom Malým,
Advokátska kancelária DETVAI, LUDIK, MALÝ, UDVAROS, Cukrová 14, Bratislava,

o zaplatenie 17 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 23.5.2018 č.k. 25C/8/2017-260, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11 800

eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16.5.2017 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu
zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 38,82 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
15.8.2017 domáhal vydania osobného motorového vozidla zn. G., V. X, D. G., I. T., čiernej metalízy,
alternatívne zaplatenia 17 000 eur a 5 % úroku z omeškania od doručenia žaloby žalovanému do

zaplatenia. Žalobca v žalobe uviedol, že približne od roku 2014 bol vlastníkom predmetného vozidla,
vozidlo používal jeho syn M. H.ret a v marci 2015, po dopravnej nehode vozidlo ostalo nepojazdné.
Žalobca dal prostredníctvom syna vozidlo na opravu žalovanému, ktorý mal záujem kúpiť ho za 20 000
eur, od čoho mali byť odrátané nákladov na jeho opravu, približne 3 000 eur a v novembri 2015 mu
odovzdalajtechnickýpreukazkvôlivybaveniuleasingu.Vdecembri2015žalovanýoznámilžalobcovi,že
sileasingnevybavil,okúpuvozidlaužnemázáujem,synnašielnovéhozáujemcuokúpu.Privybavovaní

predaja vozidla však zistil, že toto bolo prepísané na nového vlastníka, hoci on žiadnu zmluvu o predaji
vozidla neuzavrel a nikoho ani nepoveril, aby za neho zmluvu o predaji vozidla uzatvoril a od žalovaného
nedostal za vozidlo žiadne peniaze.

3. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca pôvodne mal záujem, resp. minimálne nenamietal
proti predaju vozidla synom M. a vedel o tom, že v tejto záležitosti jeho syn komunikuje so žalovaným.

Sporným však bolo, či došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom. Žalobca túto
skutočnosť popieral, lebo bol informovaný, že žalovaný od zámeru kúpiť vozidlo upustil a syn mu
oznámil, že má iného záujemcu o jeho kúpu. Medzi stranami bolo tiež sporné, či bolo za vozidlo
žalovaným zaplatené žalobcovi; žalobca tvrdil, že on od žalobcu ani prostredníctvom syna nedostal/
neprevzal odplatu za vozidlo. Súd prvej inštancie z výpovede svedka M. H. zistil, že so žalovaným sa v
priebehuroka2015dojednávalinapredajipredmetnéhovozidlaavnovembrižalovanémuposkytolúdaje

potrebné pre vybavenie leasingu. Z výsluchu svedka S. A. súd zistil, že niekedy zjari v roku 2015 bola u
neho na jeho počítači spísaná zmluva o prevode motorového vozidla G., rady 6 a on vedel, že vlastníkomvozidla je žalobca. Z výsluchu svedka S.. Š. U. zistil, že aj tento vedel o záujme žalovaného kúpiť
vozidlo a že niekedy v lete 2015 bol prítomný pri jeho predaji žalovanému, a že žalovaný kúpnu cenu
za vozidlo, ktorej výšku neuviedol, odovzdal synovi žalobcu, M. H.. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného

z vyšetrovacieho spisu vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, OO PZ Petržalka - sever
ORP-1427/PS-B5-2016 a zo zápisnice o jeho výsluchu z vyšetrovacieho spisu vedeného Okresným
riaditeľstvom PZ v Bratislave III, odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-228/2-VYS-B3-2016, zistil,
že žalovaný vedel o tom, že predmetné motorové vozidlo, ktoré mal záujem kúpiť, patrí žalobcovi, a nie
jeho synovi M. H. a že na kúpe vozidla sa dohodol s M. H. niekedy začiatkom roka 2015. Keďže žalovaný

trval na tom, aby bola uzavretá písomná zmluva, uzavreli písomne a urobili tak u S. A.. Vzhľadom na
skutočnosť, že vozidlo nebolo dlho opravené, žalovaný ho previezol zo servisu, v ktorom ho nechal M.
H. a keďže oprava by bola pomerne drahá, vozidlo predal.

4. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu z vyšetrovacieho spisu vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v
Bratislave V, OO PZ Petržalka - sever vedeného pod č. ORP-1427/PS-B5-2016 súd prvej inštancie

zistil, že žalobca mal pôvodne zámer predať predmetné motorové vozidlo a bol uzrozumený s tým,
že ho pri predaji bude zastupovať syn. Pôvodne mu udelil aj plnomocenstvo, to však ostalo u jeho
syna bez overeného podpisu, pretože sa pri overovaní svojho podpisu u notára nevedel preukázať
totožnosť občianskym preukazom. Z kúpnej zmluvy (č l. 22 až 24 spisu) súd zistil, že v nej je uvedený
ako predávajúci žalobca a ako kupujúci žalovaný, že vozidlo sa malo predávať ako havarované

s poškodenou prednou časťou za kúpnu cenu 11 800 eur a mala byť uzatvorená 29.6.2015. Zo
splnomocnenia (č. l. 88-89 spisu) súd zistil, že k prepisu vozidla na žalovaného bolo predložené
splnomocnenie, ktorým žalobca mal splnomocniť žalovaného na prepis motorového vozidla v evidencii
motorových vozidiel a podpis žalobcu mal byť osvedčený 2.12.2015 na Miestnom úrade Mestskej časti
Bratislava - Dúbravka. Zo žiadosti o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel (č. l. 93-94 spisu) súd zistil,

že žalovaný previedol motorové vozidlo na tretiu osobu. Z odpovede Miestneho úradu mestskej časti
Bratislava - Dúbravka z 27.11.2017 a stanoviska z 24.8.2016 (z vyšetrovacieho spisu ČVS ORP-1427/
PS-B5-2016) súd zistil, že v osvedčovacej knihe podpisov Miestneho úradu Bratislava - Dúbravka
sa záznam o osvedčení podpisu žalobcu nenachádza. Z odpovede notárskeho úradu Z.. S.É. Č. z
31.5.2016 zistil, že podpis žalobcu na splnomocnení na predaj vozidla zn. G., V. X, D. G., I. T. sa v

databáze osvedčených podpisov nenachádza.

5. Súd prvej inštancie ďalej z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, OO PZ Petržalka -
sever z 8.11.2016 č. ČVS: ORP-1427/PS-B5-2016 zistil, že trestné stíhanie začaté za prečin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa

ustanovenia § 352 ods. 1 Trestného zákona bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Trestné oznámenie M. H., že žalovaným bol
spáchaný trestný čin podvodu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 Trestného zákona pri jednaniach o kúpe
predmetného motorového vozidla bolo odmietnuté uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V,
OO PZ Petržalka - sever z 29.7.2016 č. ČVS: ORP-228/2-VYS-B3-2016.

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, §
40 ods. 1 a ods. 3, § 517 ods. 2, § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalobca popieral svoj

podpis na kúpnej zmluve o prevode motorového vozidla, žalovaný podľa súdu prvej inštancie neuniesol
dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, keď nepreukázal, že predmetnú zmluvu o prevode vozidla
podpísal žalobca. Súd prvej inštancie ani po oboznámení sa s komunikáciou v aplikácii WhatsApp,
nepovažoval za preukázané, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy a odovzdaniu kúpnej ceny.
S ohľadom na uvedené, z dôvodu absencie prejavu vôle žalobcu uzatvoriť so žalovaným zmluvu o

predaji vozidla, nepovažoval posudzovanú kúpnu zmluvu za platne uzavretú. Nakoľko bolo v konaní
preukázané, že žalovaný predmetné vozidlo predal tretej osobe, súd sa ďalej zaoberal len alternatívnym
žalobnýmnávrhomnavydaniesumy17000eur.Hodnotuvozidlapripredajiurčilna11800eur,ktorábola
medzi stranami podľa súdu nesporná. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania, súd prvej inštancie považoval za
začiatok omeškania žalovaného s plnením považoval deň nasledujúci po dni kedy mu bola doručená

žaloba a to 16.5.2017 a žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % od tohto dňa. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol.7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. a ustanovenia § 262 ods. 1
a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že na základe pomeru
úspechu vo veci bol žalobca bol vo veci úspešný na 69,41 % a žalovaný na 30,59 %, výsledný úspech

žalobcu bol 38,82 % a tak žalobcovi priznal 38,82 % náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti podal žalovaný odvolanie a žiadal v tejto
časti rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie vydal rozsudok na základe nesprávnych

skutkových zistení, ktoré nevyplývajú z dokazovania. Mal za to, že v konaní bolo riadne preukázané,
že syn žalobcu bol splnomocnený na predaj vozidla, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy riadne došlo a tiež
aj k odovzdaniu kúpnej ceny. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom
sa nesprávne vysporiadal s jednoznačne preukázaným úmyslom žalobcu zabezpečiť predaj vozidla
prostredníctvom syna ako splnomocnenca a tiež, že na platnosť tohto splnomocnenia nemá žiadny
vplyv písomná alebo ústna forma a ani to, či došlo k overeniu podpisu žalobcu. Tvrdenie žalobcu

o nemožnosti overenia podpisu na splnomocnení z dôvodu, že si syn zabudol občiansky preukaz je
podľa neho nelogické a účelové, pretože by sa v tomto prípade overoval podpis splnomocniteľa a nie
splnomocnenca. Žalobca v konaní nepopieral úmysel udeliť synovi splnomocnenie na predaj vozidla
a on mal za to, že ho aj udelil. Uviedol tiež, že nemal dôvod pochybovať o udelenom splnomocnení,
a to z dôvodu príbuzenského vzťahu medzi žalobcom a splnomocnencom. Taktiež konštatoval, že na

uvedené nemalo vplyv ani splnomocnenie na prepis vozidla, pri ktorom dôkazy nasvedčovali, že podpis
žalobcu nebol overený, pretože vlastnícke právo k vozidlu bolo prevedené na neho už momentom jeho
odovzdania a nie až prepisom vlastníka vozidla v evidencii motorových vozidiel, pretože takýto prepis
nemá konštitutívny účinok.

7. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že písomná kúpna zmluva z 29.6.2015 potvrdzovala obsah už
predtým ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, pričom písomná forma slúžila najmä na vykonanie prepisu
vozidla v evidencii motorových vozidiel a na platnosť právneho úkonu postačovala aj jej ústna forma.
Nestotožnil sa s odôvodnením súdu o nesúlade medzi uzatvorením ústnej kúpnej zmluvy medzi ním
a žalobcom, ktorého zastupoval jeho syn a uzatvorením písomnej kúpnej zmluvy priamo medzi ním a

žalobcom, k čomu uviedol, že udelenie splnomocnenia na určitý právny úkon nezbavuje splnomocniteľa
práva konať osobne. K posudzovaniu podpisu na zmluve uviedol, že ani znalecké posúdenie zhody
podpisov by neposkytlo nevyvrátiteľný dôkaz o jeho pravosti. Uviedol, že súd nezohľadnil ďalšie dôkazy,
ktoré preukazovali vôľu žalobcu a nasvedčovali platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a to odovzdanie
technickéhopreukazuakópiejehoobčianskehopreukazužalobcužalovanémunaúčelyprepisuvozidla,

faktické odovzdanie vozidla potvrdené komunikáciou v aplikácii WhatsApp, prevzatie peňazí vo výške
sumy zodpovedajúcej dohodnutej kúpnej cene a tiež dlhodobý nezáujem žalobcu o vozidlo. Nezáujem
žalobcu o vozidlo v období od začiatku roka 2015 do januára 2016 podľa neho mohol nasvedčovať
na zanedbanie náležitej starostlivosti žalobcu o majetok alebo na účelové a nedobromyseľné konanie
žalobcu a jeho syna dosiahnuť opakovane zaplatenie kúpnej ceny na jeho úkor. Aj v prípade neplatnosti

kúpnej zmluvy, túto neplatnosť by spôsobil uvedeným konaním žalobca a preto v zmysle ustanovenia §
40a Občianskeho zákonníka sa jej nemôže dovolávať.

8. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obsahom predloženej
komunikácie medzi synom žalobcu a ním prostredníctvom aplikácie WhatsApp, ktorá jednoznačne

potvrdzovala že žalobcovi odovzdal aspoň 10 000 eur ku dňu 11.5.2015 a 11 000 eur ku dňu 9.9.2015
s tým, že ani syn žalobcu túto komunikáciu, vedenú prostredníctvom jeho telefónu, v konaní úspešne
nepoprel. Skutočnosť, že odovzdal žalobcovi väčšiu sumu peňazí preukazovala aj výpoveď svedka S..
Š. U. zo všetkých uvedených dôkazov vyplýva, že pre odovzdanie peňazí existoval práve jeden právny
titul, a to kúpa vozidla. Neprihliadanie súdu prvej inštancie na všetky okolnosti zistené vo veci je podľa

neho arbitrárny postup tohto súdu.

9. Žalovaný označil za nesprávny aj právny záver súdu, že splnomocnenie žalobcu na predaj vozidla v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy netrvalo, pretože žalobca udelenie tohto splnomocnenia nespochybnil
a netvrdil ani to, že toto splnomocnenie odvolal. Podľa neho v konaní nevyšla najavo žiadna skutočnosť,

ktorá by mohla nasvedčovať zániku splnomocnenia na uzavretie kúpnej zmluvy, k čomu dodal, že
aj v prípade prekročenia oprávnenia syna žalobcu ako splnomocnenca, uzatvorená kúpna zmluva
zaväzovala žalobcu, ak tento prekročenie oprávnenia nenamietal bez zbytočného odkladu po tom, čo
sa o predaji vozidla dozvedel. Za právny nedostatok napadnutého rozsudku považoval aj určenie jehopovinnosti na 11 800 eur, nakoľko ak bola zmluva absolútne neplatná, nemožno podľa nej stanoviť
výšku jeho obohatenia, vydania ktorého by sa žalobca mohol domáhať a preto považoval rozsudok za
arbitrárny aj pri stanovovaní výšky úhrady pre žalobcu.

10. Konaniu pred súdom prvej inštancie vytkol aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a to, že súd právne nekvalifikoval nárok žalobcu, na ktorý zaviazal žalovaného. V
odôvodnení súd odkázal na ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka ako základné ustanovenie o
kúpnej zmluve, pričom nárok žalobcu v zmysle rozsudku nemohol byť nárokom na zaplatenie kúpnej

ceny, pretože súd označil kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú. Vzhľadom na uvedené, s ohľadom
na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP je podľa neho napadnutý výrok rozsudku nepreskúmateľný pre
neuvedenie právnej kvalifikácie priznaného nároku.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Právny záver súdu o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy v dôsledku absencie

prejavu vôle žalobcu, založený na tom, v konaní nebolo preukázané, že žalobca uzatvoril písomnú
kúpnuzmluvusožalovaným,jepodľanehosprávny.Keďžesasožalovanýmpredpojednávanímosobne
nestretli, nemohli uzatvoriť kúpnu zmluvu ani ústne a žalovaný nepreukázal ústne uzatvorenie takejto
zmluvy ani medzi ním a jeho synom, pre nepreukázanú dohodu o podstatných náležitostiach kúpnej
zmluvy, vrátane kúpnej ceny. K splnomocneniu syna na predaj vozidla uviedol, že pôvodne mal v

úmysle splnomocnenie udeliť, avšak tak neurobil, a v prípade ak by tak urobil, urobil by to v písomnej
forme, keďže nešlo o bežný právny úkon. K splnomocneniu žalovaného na prepis vozidla uviedol, že v
konaní bolo jednoznačne preukázané, že podpis žalobcu na tejto listine nebol pravý. Podľa neho bolo
preukázané, že kúpna zmluva nemohla byť platne uzatvorená a preto nemohlo dôjsť ani k legálnemu
prepisu vozidla v evidencii motorových vozidiel na žalovaného. Ku komunikácii v aplikácii WhatsApp,

ktorou mala byť preukázaná úhrada kúpnej ceny uviedol, že táto bola nezrozumiteľná, nebolo zrejmé,
ohľadom čoho prebiehala a nedalo sa z nej zistiť ani to, či išlo o komunikáciu medzi žalovaným a
jeho synom. Trval na tom, že žiadna kúpna cena mu uhradená nebola, pretože ak by bola, žiadal by
aby bolo prevzatie hotovosti písomne potvrdené. Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka sa podľa
neho vzťahuje na relatívnu neplatnosť právneho úkonu a nie na jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú

prihliada súd ex offo a tiež, že neplatnosť kúpnej zmluvy nemohol spôsobiť on, pretože o existencii
predmetnej kúpnej zmluvy nemal vedomosť. K námietke žalovaného o nemožnosti určiť hodnotu vozidla
na 11 800 eur, uviedol, že v predmetnom prípade, vzhľadom na okolnosti, nebolo možné ju určiť, ale
bolo nepochybné, že žalovaný bol ochotný za vozidlo uhradiť 11 800 eur, a preto minimálne v takejto
výške je jeho nárok dôvodný.

12. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pred pojednávaním nestretli a že v konaní
netvrdil, že by k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo priamo medzi ním a žalobcom. Zopakoval, že kúpnu
zmluvu uzavrel so synom žalobcu, ktorý bol na tento úkon splnomocnený žalobcom ústne. Tvrdenie
žalobcu, že v prípade skutočného úmyslu udeliť splnomocnenie by tak urobil v písomnej forme, je

podľa neho hypotetické a účelové. Za právne relevantnú považoval len skutočnosť, že predmetná kúpna
zmluvanemuselabyťuzatvorenávpísomnejformeapretoanisplnomocnenievtomtoprípadenemuselo
byť udelené písomne, pričom nie je podstatné, či šlo vzhľadom na hodnotu prevádzanej veci o bežný
úkon. S poukazom na ustanovenie § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka uviedol, že v danom prípade
postačovalo ústne splnomocnenie na predaj vozidla, táto forma bola v konaní aj preukázaná a mandát

syna žalobcu v čase prevodu motorového vozidla trval. Okolnosti udelenia splnomocnenia na prepis
vozidla v evidencii motorových vozidiel na nového vlastníka, považoval pre posúdenie platnosti kúpnej
zmluvy, za irelevantné. Z komunikácie v aplikácii WhatsApp vyplývalo, že išlo o predaj predmetného
vozidla, že komunikoval so synom žalobcu, bolo z nej možné presne určiť obdobie komunikácie a taktiež
z nej vyplývalo, že so synom žalobcu komunikovali aj o odovzdaní peňazí, pričom bolo zrejmé, že synovi

žalobcu vyplatil kúpnu cenu. V tejto súvislosti poukázal aj na svedeckú výpoveď S.. Š. U. a na to, že
v konaní nebol preukázaný žiaden iný právny vzťah na plnenie synovi žalobcu. Samotná neexistencia
potvrdenia o prevzatí peňazí synom žalobcu nemôže podľa neho znamenať, že že sa tak nestalo, najmä
s ohľadom na to, že syn žalobcu v komunikácii cez aplikáciu WhatsApp prevzatie hotovosti od neho
nepoprel.

13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie v spore.
Zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázať platné uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy, ako ajzaplatenia kúpnej ceny, zaťažovalo žalovaného. Uviedol, že ak má žalovaný finančné nevyporiadané
vzťahy s jeho synom, má si ich riešiť osobitne dostupnými právnymi prostriedkami.

14. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V skúmanej veci bolo predmetom konania vydanie motorového vozidla, čo si žalobca uplatnil ako
vlastník predmetného vozidla, eventuálne pre prípad, že by to nebolo možné, žiadal priznať peňažnú
náhradu za vozidlo 17 000 eur. Súd prvej inštancie na základe nespornej skutočnosti, že žalovaný
motorové vozidlo nemá v dispozícii, pristúpil k rozhodovaniu o návrhu na priznanie peňažnej náhrady
za vozidlo. Rozhodoval o návrhu s tzv. primárnym (hlavným) a subsidiárnym (eventuálnym, náhradným)
petitom a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný podľa druhého petitu (na peňažné plnenie).

Po tom, čo dospel k záveru, že vydanie predmetného vozidla žalovaným nie je možné, mal prvý
návrh (na vydanie veci) výslovne zamietnuť. Keďže zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti vo výroku II.
rozsudku možno považovať aj za rozhodnutie i o primárnom petite, aj keď to súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia vyslovene neuviedol a tento nedostatok nebol napadnutý odvolaním, odvolací
súd nepovažoval toto za také procesné pochybenie, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

16. Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku žalovaného, že odôvodnenie rozsudku v napadnutej
časti neobsahuje právny dôvod uloženej povinnosti, keď sa v ňom súd vysporiadaval iba s otázkou
platnosti kúpnej zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia súdu v napadnutej časti je aj podľa odvolacieho súdu

nedostatočné a robí rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľným.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Žalobca si uplatňoval právo na vydanie veci ako jej vlastník podľa ustanovenia § 126 Občianskeho
zákonníka, eventuálne peňažnú náhradu za vozidlo. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca nie

je aktívne legitimovaným v spore, pretože nie je vlastníkom vozidla, nakoľko vlastníctvo k nemu získal
kúpnouzmluvouon.Nazákladetejtoobranypovažovalsúdprvejinštancievkonanízaspornéto,čidošlo
medzi stranami k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej malo byť prevedené vlastníctvo vozidla
zo žalobcu na žalovaného. Posudzoval písomnú kúpnu zmluvu z 29.6.2015 predloženú žalovaným
na dopravný inšpektorát, v ktorej bol ako predávajúci uvedený žalobca, a pretože ten ju nepodpísal,

vyhodnotil ju pre nedostatok vôle žalovaného v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka za
neplatnú. Záver, že písomnú kúpnu zmluvu z 29.6.2015 a ani plnomocenstvo na prepis vozidla na
dopravnom inšpektoráte nepodpísal žalobca, žalovaný v odvolaní nespochybnil. Súd prvej inštancie sa
však nezaoberal tvrdeniami žalovaného, že so synom žalobcu ako jeho zástupcom už predtým uzavrel
ústnu zmluvu, na základe ktorej si prevzal predmetné motorové vozidlo, za ktoré zaplatil dohodnutú

kúpnucenu.Súdprvejinštancieuviedollento,žeakžalobcatvrdil,žezmluvabolapísomná(z29.6.2015)
a potvrdil to aj svedok S. A., nebol dôvod zisťovať, či nebola uzavretá ústne.

19. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o
prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Za

situácie, keď nedostatok vôle žalobcu na uzavretí písomnej kúpnej zmluvy bol skutočnosťou, na základe
ktorej súd prvej inštancie rozhodol, pričom táto zmluva podľa zákona nemusela byť písomná a v konaní
nezisťoval dohodu účastníkov o jej písomnej forme (vyžadovalo by sa aj písomné splnomocnenie), mal
sa vysporiadať s ďalšími okolnosťami zistenými vo veci, teda aj tvrdeniami žalovaného, ktorými opisoval
priebeh uzatvárania kúpnej zmluvy zmluvy so synom žalobcu.

20. Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.21. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať
zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo

splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

22. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak z právneho úkonu nevyplýva,
že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Ak splnomocnenec koná v
mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo

splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na
právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

23. Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec prekročil svoje
oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil.
Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného

odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

24. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP).

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol jednoznačne, či mal za preukázané
splnomocnenie syna žalobcu na predaj vozidla, keď uviedol, že žalobca bol „uzrozumený“, že ho syn
zastupuje a pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca splnomocnil syna na predaj vozidla, avšak
bez toho, aby sa zaoberal tým, či a kedy bolo poverenie na predaj vozidla žalobcom odvolané a či sa o
tom žalovaný dozvedel. Takéto odôvodnenie záveru súdu prvej inštancie o neexistencii ústnej kúpnej

zmluvy je podľa odvolacieho súdu nedostatočné a robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným. Súd
prvej inštancie pri vyvodzovaní záveru, že účastníci konania sa nedohodli na kúpe predmetného vozidla
neuviedol, ako hodnotil vyjadrenie žalobcu v návrhu na začatie konania, že pri predaji ho zastupoval
syn a že sa dohodli so žalovaným na kúpnej cene 20 000 eur, z ktorej mala byť odpočítaná cena
opravy vozidla. Napriek nejednoznačnému hodnoteniu skutkových zistení z odôvodnenia vyplýva, že

súd vychádzal z toho, že žalobca poveril syna predajom predmetného vozidla a bez toho, aby objasnil,
či poverenie na predaj auta bolo odvolané, ako to tvrdil žalobca, a či a kedy sa o tom žalovaný dozvedel,
rozhodoval na základe záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo.

26. Vo všeobecnosti v súdnej praxi platí, že v prípade, ak ide o právny úkon urobený ústne, či

konkludentne, sa dá len ťažko zistiť, ako strany tohto právneho úkonu zamýšľali upraviť svoje práva
a povinnosti. Pri skúmaní právne relevantnej vôle účastníkov konania je preto treba prihliadnuť aj k
okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, a v rámci súdneho konania prispôsobiť tomu nároky kladené
na preukázanie zmluvného dojednania dikcii zákona a spoločenskej realite. Treba tiež vychádzať z
následného konania sporových strán, lebo možno dôvodne predpokladať, že takéto konanie bude

zodpovedať posudzovanej vôli.

27. Súd prvej inštancie pri objasňovaní okolnosti významných pre posúdenie, či účastníci konania
uzavreli zmluvu o predaji/kúpe predmetného vozidla nepovažoval komunikáciu žalovaného so synom
žalobcu v aplikácii WhatsApp dostatočnú pre preukázanie žalovaným tvrdených skutočností, že sa so

synom žalobcu dohodol na predaji vozidla, odovzdaní technického preukazu vozidla, kópií občianskeho
preukazu a že synovi žalobcu zaplatil dojednanú kúpnu cenu a to preto, že nebolo preukázané obdobie,
v ktorom táto komunikácia prebiehala, ako aj to, za čo synovi žalobcu platil. Pokiaľ žalovaný uvedené
skutočnosti tvrdil, a aj preukazoval, a súd mal pochybnosť len o tom, či sa týkali prejednávanej veci,
možno považovať tieto skutočnosti v spojení s tvrdení žalovaného za preukázané a bolo vecou žalobcu,

aby tieto poprel a to spôsobom uvedeným v ustanovení § 151 ods. 2 CSP, teda s uvedením vlastných
tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach, teda o tom, prečo odovzdal doklady a kľúče od auta
žalovanému a z akého dôvodu od neho, prípadne v akom čase prevzal sumu 11 000 eur („11 som ti dal“).
V hodnotení vykonaných dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu súdom prvejinštancie podľa odvolacieho súdu chýba najmä odôvodnenie toho, prečo neveril tvrdeniam žalovaného,
že uzavrel so žalovaným ústnu kúpnu zmluvu a nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov a prednesov účastníkov konania vyplynuli, najmä, ak napokon nebolo v konaní ani sporné, že

žalovanému boli k predmetnému vozidlu odovzdané aj kľúče a doklady od vozidla.

28. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutej časti rozhodnutia nevyhodnotil jednotlivé dôkazy vo
vzájomnej súvislosti a pri formulovaní právnych záverov o neexistencii kúpnej zmluvy nevzal do úvahy
všetky pred ním vykonané a pre rozhodnutie vo veci samej relevantné dôkazy a uloženie povinnosti

žalovanému uhradiť žalobcovi 11 800 eur právne vôbec neodôvodnil, čím znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Keďže uvedený nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej časti zrušil a podľa ustanovenia
§ 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

29. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP viazaný. Vec opätovne prejedná,
na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a po opätovnom
rozhodnutí sporu závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP tak, aby v ňom bolo presne a zrozumiteľne uvedené,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, skutkové a právne závery odôvodní
zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na
spravodlivé súdne konanie.

30. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).