Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208415
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7113208415.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú C., narodenú XX. N. XXXX,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa matky
X., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. Martinou Hopferovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2,
aotcaM.,bývajúcehovK.,zastúpenéhoJUDr.TimeouSchwarcovou,advokátkousosídlomvKošiciach,
Pražská 4, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21 P 53/2013, o úpravu styku, o dovolaní

otca proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. decembra 2017 sp. zn. 8 CoP 184/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. januára 2017 č. k. 21 P

53/2013-400 upravil styk otca s maloletou tak, že určil oprávnenie otca stretávať sa s maloletou každú
nepárnu nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. v detskom centra vedľa obchodného centra Carrefour,
počas prvých troch mesiacov v prítomnosti matky a bez prítomnosti všetkých starých rodičov maloletej.
Počas letných prázdnin v mesiaci júl v druhom týždni od pondelka 8.00 hod. do nedele 20.00 hod. s
tým, že v tomto týždni bude maloletú otec nosiť o 20.00 hod. každý deň k matke a príde pre dieťa na
ďalší deň ráno o 8.00 hod.. V mesiaci august v druhom týždni od pondelka 8.00 hod. do nedele 20.00

hod. s tým, že dieťa bude u otca prespávať. Počas vianočných sviatkov v párnom roku bude dieťa u
otca od 8.00 hod. do 19.00 hod. dňa 25.12. a v nepárnom roku od 8.00 hod. 25.12. do 29.12. do 18.00
hod. nepretržite. Zároveň uložil rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na
referáte poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v
rozsahu 30 hodín za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Košiciach povinnosť predložiť súdu správu v lehote 10 dní. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Štátu priznal náhradu trov konania od obidvoch rodičov v
rovnakom pomere. Súd pri rozhodovaní prihliadol na záujem maloletej na tom, aby mala pravidelný
kontakt s otcom. Vzhľadom k veku dieťaťa spočiatku upravil styk len v prítomnosti matky, pričom na
dlhodobejší pobyt u otca je potrebné zvykať maloletú postupne. Rešpektoval pritom rodičovské práva
otca a možnosť podieľať sa prostredníctvom stretávania sa s dieťaťom aspoň v obmedzenej miere na
jeho výchove. Súčasne zobral do úvahy skutočnosť, že dieťa sa s otcom dlhú dobu nestretlo a je pod

veľkým vplyvom matky, ktorá stretnutiam maloletej s otcom nie je naklonená a doposiaľ neprekonala
osobnú averziu voči otcovi. Tiež prihliadal na závery znaleckého posudku a odporúčania znalkyne. Na
mieste stretávania sa rodičia dohodli. Povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu rodičom uložil
preto, že spolu otec a matka nedokážu primerane komunikovať ani o základných potrebách maloletej.
Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 52 CMP.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie otca rozsudkom z 21. decembra 2017
sp. zn. 8 CoP 184/2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku avýroku o uložení povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu. Odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení a správne
vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko čo v konaní vyšlo najavo, ako aj na tvrdenia

účastníkov, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie presvedčivé a s týmto sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. K odvolacím námietkam uviedol, že styk otca s maloletou tak,
akohoupravilsúdprvéhostupňajeupravenýprimeranevzhľadomkvykonanémudokazovaniu,konajúci
súd správne prihliadol na závery znaleckého posudku, kde bola jednoznačne odporúčaná postupnosť
stretávania otca s maloletým dieťaťom aspoň počas určitého obdobia za prítomnosti tretej osoby. Aj

podľa odvolacieho súdu takéto nastavenie styku otca s maloletou poskytuje otcovi dostatočný priestor na
to, aby sa postupne začal podieľať na jej výchove a aby sa obnovil citový vzťah medzi otcom a dieťaťom.
Odvolací súd potvrdil rozsudok aj v časti napadnutého výroku podrobiť sa odbornému poradenstvu,
pretože ho považuje za vhodné vzhľadom na výrazne konfliktné vzťahy otca a matky.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec (ďalej tiež ako „dovolateľ“). Uplatnil

dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“). Porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP) videl vo
viacerých vadách, ku ktorým malo podľa neho pri prejednávaní a rozhodovaní veci dôjsť. Vytýkal, že
súd nevykonal vypočutia jeho rodičov na hlavnom pojednávaní, ktoré opakovane navrhoval, čím mu
súd znemožnil vykonať dôkaz. Odvolací súd ani súd prvej inštancie podľa jeho názoru nezohľadnil

závery znaleckého dokazovania, pretože matka, ktorá sa o otcovi negatívne vyjadruje nemôže byť treťou
osobou prítomnou pri styku otca s maloletou. Bolo pre neho neprijateľné, že matka ako tretia osoba
pri styku otca s maloletou vylúčená nebola, nakoľko v tom videl rozpor s vykonaným dokazovaním v
znaleckom posudku. Otec tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v rozpore s právami maloletej.
Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia čo do povinnosti uloženej rodičom

maloletej podrobiť sa odbornému poradenstvu. Vadou bola podľa neho aj absencia vysvetlenia, prečo
súd nenariadil povinné odborné poradenstvo pre otca s maloletou. Podľa otca by súd rešpektoval jeho
práva ako rodiča iba vtedy, ak by jednoznačne potvrdil, že prítomnosť matky pri jeho styku s maloletou
nie je v záujme maloletej a určil by styk s maloletou iba bez prítomnosti matky. Stretávanie otca s
maloletou za prítomnosti matky považoval za nemožné a neefektívne, keďže matka má na maloletú

výrazný vplyv. Za vážne porušenie práva na spravodlivý proces považoval aj to, že podľa neho súd prvej
inštancie vo svojom výroku opomenul upraviť styk otca s maloletou po uplynutí prvých troch mesiacov.
Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP identifikoval dovolateľ v tom, že vo veciach úpravy
styku rodičov s maloletými deťmi nebolo možné do 1. júla 2016 podľa predchádzajúcej právnej úpravy
podávať dovolanie, v dôsledku čoho je otázka úpravy styku rodičov s maloletými deťmi v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu doposiaľ nevyriešená. Právnu otázku konkretizoval ako vyriešenie styku otca
s maloletou z dôvodu, že otec sa nie je schopný dohodnúť s matkou na úprave styku. Vzhľadom na
vyššie uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. K podanému dovolaniu sa vyjadrila matka. Uviedla, že podľa nej nie je daný ani jeden z otcom
namietaných dovolacích dôvodov. Otcom nastolená právna otázka v súvislosti s dovolacím dôvodom
podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP podľa nej nie je otázkou právnou, ktorej riešenie by záviselo od
výkladu určitej konkrétnej hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej normy. Žiadny právny predpis nemá
ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá pre stanovenie spôsobu realizácie styku rodičov s

dieťaťom.MatkapritompoukázalanauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz29.novembra
2017 sp. zn. 5 Cdo 87/2017. Ani dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP nie je v zmysle vyjadrenia
matky naplnený. Otec v texte podaného dovolania nepoukázal na žiadne porušenie jeho procesných
práv v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu. Všetky nedostatky, na ktoré otec poukazuje, sa
týkajú hodnotenia zisteného skutkového stavu súdom, s čím sa matka nestotožnila. Súd prvej inštancie

aj odvolací súd brali dostatočne do úvahy najlepší záujem maloletej, čo dáva priestor na budovanie
vzťahu maloletej s otcom a korešponduje aj so závermi znaleckého dokazovania. Mala za to, že súd
prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci.
Matka preto navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadeniapojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451
ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch:

6. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v tejto veci
je od 1. júla 2016 upravené Civilným mimosporovým poriadkom. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP
je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia
CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré
ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti

súdu o maloletých; prípustnosť dovolania matky bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP,
ktoré upravujú, kedy je dovolanie prípustné (§ 419 a nasl. CSP).

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým

spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť

dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Na týchto záveroch zotrváva aj
súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu (1 Cdo 54/2018, 2 Cdo 33/2017, 3 Cdo 33/2017, 4 Cdo
54/2018, 5 Cdo 104/2017, 7 Cdo 29/2018, 8 Cdo 140/2017).

13. V uvedenom prípade vyvodzoval dovolateľ prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods.

1 písm. b/ CSP.

14. Vo vzťahu k prípustnosti dovolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 420 písm. f/ CSP dovolateľ
namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, pričom namietal ajnevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne hodnotenie dôkazov a konštatoval, že súd prvej inštancie
tiež opomenul upraviť styk otca s maloletou po uplynutí prvých troch mesiacov.

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na
to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou
predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo
viacerých rozhodnutiach dovolacieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného

rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to,
ako súd viedol spor, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti
jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011,
6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie

však samotné rozhodnutie súdu.

16. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa podľa názoru dovolacieho
súdu všetky zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 393 CSP. V reakcii na dovolacie argumenty otca
dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to,

že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa (čo de facto tvorí základnú
argumentáciu dovolania otca), ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, pričom
to rozhodne nie je tento prípad. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný
nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový
stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP. Do

úvahy preto neprichádza ani relevantnosť námietky, že odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým
odôvodnením rozhodnutia otcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd
za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na
všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní

podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať
odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj
z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).

17. Dovolateľ namietal, že napriek jeho opakovaným návrhom neboli súdom vykonané výsluchy jeho
rodičov, teda starých rodičov maloletej. Z doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva,
že nevykonanie niektorého z navrhovaných dôkazov bez ďalších relevantných skutočností nezakladá
tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe súdu. Súd totiž nie je viazaný návrhmi strán sporu

na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky
stranousporunavrhnutédôkazy,nezakladáprípustnosťdovolaniapodľaustanovenia§420písm.f/CSP,
lebo týmto postupom súd neporušil právo strany sporu (v tomto prípade otca) na spravodlivý proces.

18. Nespôsobilou založiť prípustnosť dovolania bola aj ďalšia dovolacia námietka otca o nesprávnom
hodnotení vykonaných dôkazov (znalecký posudok) súdom, ktorú tiež bez ďalších relevantných
skutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe súdu a to znasledovných dôvodov: a/ hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda
v tomto prípade súdu prvej inštancie, b/ pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov,
môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nezakladá. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho
súdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000) ako aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu napr.
sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012 zastávali názor, že ani
prípadná neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu považovaná bez ďalšieho za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu konania.

Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016 sa
podstaty a zmyslu týchto judikátov a rozhodnutí nedotkli, preto ich treba považovať za naďalej aktuálne.

19. Za nedôvodnú považoval dovolací súd rovnako tak námietku dovolateľa o tom, že súd prvej inštancie
opomenul upraviť styk otca s maloletou po uplynutí prvých troch mesiacov. Súd prvej inštancie upravil
styk tak, že „určil oprávnenie otca stretávať sa s maloletou každú nepárnu nedeľu od 14.00 hod. do 17.00

hod. v detskom centra vedľa obchodného centra Carrefour, počas prvých troch mesiacov v prítomnosti
matky a bez prítomnosti všetkých starých rodičov maloletej...“ Z uvedenej časti enunciátu rozhodnutia
celkom očividne možno vyvodiť skutočnosť, že po uplynutí prvých troch mesiacov je otec oprávnený sa
stýkať s maloletou bez prítomnosti matky a súčasne za fakultatívnej prítomnosti ktoréhokoľvek starého
rodiča maloletej. Súd prvej inštancie preto nepochybil a styk upravil aj uplynutí prvých troch mesiacov,

počas ktorých mala byť pri stretnutiach s otcom prítomná aj matka maloletej.

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
by znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a preto dovolací súd konštatuje, že dovolateľom uplatnený

dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP neexistuje (nie je daný). Z uvedeného dôvodu preto dovolanie
otca v tejto časti podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP odmietol.

21. Ďalej dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, teda tvrdil, že
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá doposiaľ v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená. Právnu otázku otec naformuloval ako vyriešenie styku otca s
maloletou z dôvodu, že otec sa nie je schopný dohodnúť s matkou na jeho úprave.

22. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade

nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.

Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka
relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom). K otcom nastolenej otázke dovolací súd uvádza, že riešenie

problematiky úpravy styku otca s maloletou nemôže byť v žiadnom prípade posudzované ako právna
otázka, na ktorej by záviselo napadnuté rozhodnutie, a pri ktorej by bolo možné založiť do budúcna
ustálenú rozhodovaciu prax. Vyriešenie styku sa odvíja od zistení vyplývajúcich v každom individuálnom
prípade z vykonaného dokazovania a je na súde prvej inštancie, aby zvážil, s ohľadom na najlepší
záujem dieťaťa a práva rodičov, ako styk rodiča s maloletým dieťaťom upraví. Je teda zrejmé, že nejde

o otázku právnu, ale naopak o otázku skutkovú, a teda dovolanie otca ani v tejto časti prípustné nie je,
preto dovolací súd v tejto časti dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.

23. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie otca nie je prípustné,
a preto ho odmietol podľa § 447 písm. c/ a f/ CSP.

24. Dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.