Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2022

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5Er/1354/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511212349
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikoleta Uhlíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2022:3511212349.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA s. r. o.,
IČO: 31 348 751, so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, proti povinnému: J. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H.. H. XXX/X, H., o vymoženie XX,XX U. R. J., v exekúcii U. XXXX/XXXX vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Petrom Kunom, nástupca súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, Exekútorský úrad
Bratislava, Miletičova 20, Bratislava, o námietkach oprávneného, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z
a m i e t a.

II. Súd návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na
Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a -m i e t a.

III. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 11.03.2020 z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom podaným u súdneho exekútora dňa 09.12.2011 domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie XX,XX U. R. J.R. na podklade exekučného titulu - platobný rozkaz č.k.

8Ro/822/2010-8 zo dňa 03.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.04.2011,
vydaný Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom.

2. Tunajší súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu dňa 03.01.2012.
Poverenie na vykonanie exekúcie č. 5304 022043 * bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa
23.01.2012. Nakoľko bol pôvodný súdny exekútor dňa 30.11.2017 odvolaný z funkcie, predmetnú

exekúciu vykonáva ako jeho nástupca súdny exekútor JUDr. Peter Kuna, Exekútorský úrad Bratislava,
Miletičova 20, Bratislava.

3. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK").

4.SúdnyexekútorvzmysleZoUNEKvydalvpredmetnejveciupovedomenieozastavenístarejexekúcie,
ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 24.02.2020. Oprávnený podal dňa 11.03.2020 (v zákonnej
lehote) námietky voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré súdny exekútor dňa 30.03.2020
predložil tunajšiemu súdu.

5. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky, ktoré odôvodnil rozporom

upovedomenia o zastavení starej exekúcie so ZoUNEK, ako aj rozporom ustanovení tohto zákona a
na jeho základe vydaného upovedomenia o zastavení starej exekúcie s Ústavou Slovenskej republiky(ďalej len "Ústava"), a to s ustanoveniami čl. 1. ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 3 a ods.
4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj rozporom s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Exekučné konanie bolo začaté a je vedené podľa právnej úpravy Exekučného

poriadku účinného do 31.03.2017. Predmetná úprava Exekučného poriadku dôvody zastavenia tejto
exekúcie z dôvodov uvedených v ZoUNEK a v doručenom upovedomení o zastavení starej exekúcie
neobsahuje a jej zastavenie z takýchto dôvodov neumožňuje, vzhľadom na čo oprávnený konštatuje
porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1
Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1, vo vzťahu k pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom

konaní a vo vzťahu k svojim základným právam vzťahujúcim sa k tomuto exekučnému konaniu.
Oprávnený požiadal súd, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie o námietkach do času meritórneho
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len "ústavný súd") a podal ústavnému súdu
návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade zákona, a to jeho ustanovení
čl. I § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2,

§ 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, čl. II bod 5 s vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy
SR, Dohovoru a Protokolu 1. Zákon v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy a princípmi právneho štátu ním
garantovanými vstupuje a zasahuje do exekučných konaní začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona vrátane exekučného konania vedeného oprávneným tak, že do právneho poriadku retroaktívne
(pravá retroaktivita) zavádza legálnu definíciu "starej exekúcie" v nadväznosti na dobu jej vedenia

v období pred účinnosťou tohto zákona, upravuje postup ukončenia "starých exekúcií" ex lege (§
1 ods. 1), svojvoľne a arbitrárne uzákoňuje zastavenie starých exekúcií v nadväznosti na uplynutie
"rozhodnej doby ich vedenia", upravuje vznik exekučného titulu "sui generis" voči oprávnenému v starej
exekúcii o upovedomenie o zastavení starej exekúcie a ukladá oprávnenému v starej exekúcii povinnosť
uhradiť exekútorovi paušálne trovy exekúcie v sume 35 eur bez DPH (42 eur s DPH), upravuje okamih

ukončenia starých exekúcií, upravuje povinnosť exekútorov v starých exekúciách zrušiť všetky úkony
smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii v nadväznosti na neosvedčenie
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v 30 dňovej lehote, implicitne upravuje
meritórny prieskum exekučných titulov oprávneného exekučným súdom (napríklad podmienky formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, aplikácia noriem ochrany spotrebiteľa) v prípade

opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému s možnosťou exekučného
súdu nevydať exekútorovi poverenie na vykonanie novej exekúcie pri opätovnom návrhu, stanovuje
podmienky a povinnosti oprávneného pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, napriek
procesnému charakteru zákon retroaktívne vstupuje do úpravy hmotnoprávnych vzťahov oprávneného
a povinného nabúravajúc konštituovanú právnu istotu účastníkov hmotnoprávneho vzťahu v otázke

premlčania (jeho celkovej doby, plynutia, okamihu zániku) vyplývajúcu z noriem hmotného práva a
prolonguje tieto premlčacie doby o obdobie jedného roka, implicitne stanovuje povinnosť oprávneného
opätovnej/duplicitnej úhrady súdneho poplatku za opätovný návrh na vykonanie exekúcie (16,50 eur v
zmysle zákona o súdnych poplatkoch) s vylúčením nároku oprávneného na náhradu trov spojených s
jeho podaním.

6. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že sa netýkajú okolností, ktoré by spôsobovali
zrušenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo by neboli naplnené dôvody zastavenia starej
exekúcie podľa § 2 zákona č. 233/2019 Z.z.. Námietky považuje za neopodstatnené a účelové s cieľom
vyhnúť sa úhrade paušálnych trov súdneho exekútora, voči ktorým zákon nepripúšťa námietky resp.

opravný prostriedok. Námietky oprávneného navrhol súdny exekútor zamietnuť.

7. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), postup ukončenia exekučných konaní
začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje

osobitný zákon.

8. Podľa § 1 ods. 1 ZoUNEK, tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred
1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

9. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.10. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak:
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom

alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo,
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

11. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o:
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a

Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa

tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

12. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa

doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak;
na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného
nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

13. Podľa § 5 ods. 1, 3 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie

o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom
elektronickom formáte. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému
najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá
sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor

oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3, 4 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora,
ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal,
a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa

výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor
nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov
v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. Upovedomenie
o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne

trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o
vykonateľnosti sa nevyžaduje. Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak: a) oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b)
ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

15. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

16. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie

o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.17. Podľa § 10 ods. 2 ZoUNEK, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia
sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.

18. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

20. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

21. Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP"), súd konanie
preruší, ak:
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

22. Podľa § 162 ods. 2 a 3 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním
uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

23. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má

možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. (Ústava Slovenskej
republiky) v znení neskorších predpisov.

24. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho

časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.

25. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na
vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav
konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo
účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP ("Súd

konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania."). Formulácia "súd konanie preruší
aj bez návrhu" vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci
prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou má
v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré
sa súd nedomnieva, že Ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

26. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o
súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade,

ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s
"prejednávanou vecou", a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a
v prípade, ak "sa súd domnieva", že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a
Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splnípodmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. "domnieva sa" iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa
práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

27. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti ZoUNEK nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s
Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu
na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130

ods. 1 písm. d) Ústavy.

28. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18.
októbra 2006: "Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,
ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá

návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie §
37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm.
a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom
vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom
návrhu výslovne uviedol, že: "Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil

tak z opatrnosti...", čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na
začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho
vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania
podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax

odvolacieho súdu."

29. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo
s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému

záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie
konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore ZoUNEK s Ústavou,
a preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o
súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti ZoUNEK zamietol ako
nedôvodný a zároveň ako nedôvodný zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie

konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti ZoUNEK.

30. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie,
pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti
Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp.

menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon
vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných
podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované
staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd
sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon

v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky
v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej
ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa
ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje,
či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony

vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania
(podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím
súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade
nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom
alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej

exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na
vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie,
účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované
a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľanázoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo
vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty
na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených,

ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom
množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním
nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto
ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov
nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony,

tak je logické, aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To,
že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok,
nie je v rozpore s Ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu
uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie
exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia
spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných

súdov v obdobných veciach.

31. Čo sa týka paušálnych trov exekúcie, tak vo vzťahu k nim sú námietky neprípustné (§ 7 ods. 1 druhá
veta ZoUNEK), a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne
trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách

povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola
stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené
paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora
a oprávneného.

32. Pokiaľ ide o predĺženie premlčania alebo otázky týkajúce sa opätovného podania návrhu, tieto
skutočnosti nie sú podstatné pre aktuálne rozhodnutie, preto sa s nimi súd podrobnejšie nezaoberal.

33. Záverom súd uvádza, že preskúmal súdnym exekútorom predložené upovedomenie o zastavení
starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného

spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote,
avšak nie sú dôvodné. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci uplynula rozhodná doba piatich rokov
od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi, t. j. vo veci vznikol dôvod zastavenia starej
exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súčasne nebolo zistené, že ide o starú exekúciu,
ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by

rozhodná doba neuplynula, resp. sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Na základe uvedených skutočností dospel
súd k záveru, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so ZoUNEK, a preto
námietky podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je

súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.