Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/57/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200865
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8519200865.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobkyne: KOGA Rent, s. r. o., IČO: 47
469 391, so sídlom Ulica Svornosti 43, 821 06 Bratislava - Podunajské Biskupice, právne zastúpenej
A.K.F. Legal, s. r. o., IČO: 47 236 400, so sídlom Čulenova 5, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, proti
žalovanému: Eduard Sakmár SOS PKW - LKW, IČO: 35 397 497, s miestom podnikania Plavnica 305,
065 45 Plavnica, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, IČO: 42 233 429, so
sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 3.098,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 5Cb/8/2019-301 zo 14. júla 2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.098,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 3.098,29 eur od 15. novembra 2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou mu 27. júna 2019, v spojení s podaním
zo 17. októbra 2019 (č. l. 57) domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.098,29 eur s príslušenstvom
z titulu náhrady škody, ktorá jej vznikla na jej motorovom vozidle nesprávnym odťahom a ušlého zisku.
Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že 5. januára 2018 došlo k poruche motorového vozidla (nemožnosť
naštartovať a zaseknutie v pozícii „P“), ktorá spôsobila, že motorové vozidlo bolo nepojazdné a malo
zablokované všetky štyri kolesá. Jej konateľ kontaktoval žalovaného, ktorý zabezpečil jeho odťah a
to tak, že po neúspešnom pokuse odblokovať prevodovku pristúpil k odťahu za ťažné oko vozidla
prostredníctvom oceľového lana. Nakoľko sa vozidlo počas vyťahovania stáčalo doľava, zamestnanci
žalovaného striedavo upevňovali druhé lano na disk zadného ľavého kolesa, aby takto stáčali auto
doprava. Pri tejto manipulácii bolo počuť prasknutie. Žalovaný naďalej pokračoval vo vyťahovaní auta
na plošinu rovnakým spôsobom, vozidlo bolo takto naložené a začalo sa s odvozom. Nasledujúci deň
sa jej konateľ stretol so žalovaným v Starej Ľubovni, kde sa mala vykonať diagnostika vozidla, avšak
počas čakania na realizáciu servisnej diagnostiky sa auto podarilo naštartovať a bolo možné zísť s ním z
plošiny odťahovacieho vozidla. Následná skúšobná jazda preukázala, že motorové vozidlo jazdilo krivo,
aby vozidlo išlo rovno, volant musel byť pootočený do strany. Pri následnej obhliadke v servise IMPA
Bratislava bolo zistené, že je poškodená zadná náprava a ľavý podbeh, pričom bolo konštatované, že
toto poškodenie mohlo byť spôsobené jeho neodborným odťahom alebo zdvíhaním. Cenu za opravu jej

konateľ žiadal uhradiť z havarijného poistenia, avšak poisťovňa rozhodla o likvidácii škodovej udalosti
bez plnenia, nakoľko škody spôsobené prepravnou/odťahovou službou spadajú do výluk z poistenia.
Preto z vlastných prostriedkov zaplatila za opravu motorového vozidla sumu 2.519,66 eur. Následne
žiadala žalovaného o náhradu tejto škody, avšak žalovaný uznal svoju vinu len za poškodenie prahu a
uhradil škodu vo výške 330,- eur, ktorá je rovná výške spoluúčasti v rámci havarijného poistenia. Okrem
škody na motorovom vozidle jej vznikla v súvislosti s tým, že motorové vozidlo nebolo spôsobilé na riadne
užívanie aj škoda z dôvodu, že vozidlo nemohol odplatne užívať jeho nájomca obchodná spoločnosť I.
S., O.. U.. L.. po dobu 41 kalendárnych dní. Preto si, okrem škody spôsobenej na motorovom vozidle
uplatňuje aj náhradu ušlého zisku, úroky z omeškania a náhradu trov konania.
2.2 Súd prvej inštancie najskôr rozhodol o žalobe platobným rozkazom, č. k. 5Cb/8/2019-63 z 11.
novembra 2019, proti ktoré podal odpor žalovaný. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobkyňa nepredložila
doklad o vlastníctve motorového vozidla, ani o jeho veku, pričom bez predloženia týchto dokladov nie
je zrejmá jej aktívna legitimácia a možnosť preskúmať výšku škody. Medzi žalobkyňou a ním nebola
uzatvorená žiadna písomná dohoda o odťahu. Pokiaľ mu bola požiadavka predložená, bola v rámci
možnosti aj vykonaná s tým, že nedošlo k žiadnemu vyťahovaniu kolesa za zadné koleso, ale vozidlo
bolo ukotvené za originál ťažné oko. Po prevezení vozidla do servisu jeho vodič vozidlo naštartoval, zišiel
z vozíka a odmietol kontrolu geometrie. Počas všetkých operácií bol prítomný nielen užívateľ vozidla,
ale aj mechanik klienta, ktorí nezistili žiadnu závažnú vadu a užívateľ vozidla s ním odišiel. Pokiaľ bolo
spôsobené určité poškodenie prahu, a to nezávažné, bolo to z dôvodu, že išlo o staré vozidlo a prah
bol už zhrdzavený. Toto poškodenie prahu uznal a škodu vo výške 330,- eur uhradil. Podľa názoru
odborníkov takéto poškodenie nemôže spôsobiť vyťahovanie, ale iba prudký náraz, preto má za to, že
vozidlo bolo poškodené už predtým, ako bolo vytiahnuté na odťahované vozidlo, prípadne v čase od
odchodu vozidla zo Starej Ľubovne až do odovzdania vozidla do autoopravovne. Pokiaľ ide o faktúry
za opravu vozidla, sú uhradené práce a súčiastky, ktoré nemajú žiadnu spojitosť s naložením vozidla
na odťahovací vozík. V každom prípade namieta škodu spôsobenú nepoužívaním vozidla, pretože
ničím nezapríčinil škodu na vozidle ani jeho nepoužívanie počas doby, ktorú uvádza žalobkyňa. Súd
uznesením, č. k. 5Cb/8/2019-74 z 28. novembra 2019 platobný rozkaz zrušil.
2.3 Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného uviedla, že sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že
nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy, avšak má za to, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo
podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a podmienky vzniku na náhradu škody je treba posudzovať
v zmysle ustanovenia § 373 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“). Ku skutkovým okolnostiam navrhla vypočuť svojho konateľa, ktorý bol vodičom motorového
vozidla a svedkov, ktorí boli prítomní pri odťahu motorového vozidla. Takýto spôsob vyťahovania
motorového vozidla nie je štandardný, nakoľko motorové vozidlo má pre tieto účely ťažné oko. Žalovaný
teda nekonal v súlade s odbornou starostlivosťou, nakoľko napriek tomu, že musel, respektíve mal ako
osoba vykonávajúca odťahovú službu vedieť, že vyťahovaním motorového vozidla iným spôsobom ako
za ťažné oko, môže spôsobiť jeho poškodenie.
2.4 Žalovaný v duplike s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka namietal
skutočnosť, že by medzi žalobkyňou a ním vznikol vzťah v zmysle Obchodného zákonníka. Vyslovil
názor, že v tomto prípade mal vzniknúť vzťah v zmysle § 765 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) - zmluva o preprave nákladu. V čase úhrady sumy 330,- eur
mu záväzok vôbec nebol známy, a preto nemohol byť uznaný v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka.
Faktúra obchodnej spoločnosti Y. S., X.. O.. z 15. februára 2018 je vypracovaná v takom rozsahu, ako
keby išlo o kompletnú výmenu nielen nápravy, ale aj súčastí, ktoré absolútne nesúvisia s vyťahovaním
auta na plošinu. Vozidlo bolo naložené na odťahovú plošinu štandardným spôsobom, ktorý osobne
vykonáva už 22 rokov. Právo na náhradu škody pri zmluve o preprave nákladu, je v zmysle ustanovenia
§ 771 Občianskeho zákonníka nevyhnutné uplatniť u dopravcu do 6 mesiacov od vydania zásielky
príjemcovi, inak právo zanikne. K e-mailovej komunikácii medzi ním a žalobkyňou došlo 11. septembra
2018, čo je doba dlhšia ako 6 mesiacov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu zamietnuť.
2.5 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že 5. januára 2018 sa konateľ žalobkyne
spolu so svojou rodinou, vracajúc sa z výletu, zastavil na čerpacej stanici v Ždiari, aby natankoval
pohonné hmoty do motorového vozidla Volkswagen Phaeton, EČV S., ktoré je vo vlastníctve žalobkyne.
Po ukončení tankovania sa vyskytla na aute závada, pri ktorej sa auto zaseklo, ostalo stáť v polohe
automatickej prevodovky a všetky kolesá boli zablokované. Konateľ žalobcu kontaktoval niekoľko
odťahových služieb, avšak viaceré z nich mu odmietli prísť vykonať odťah auta, nakoľko uvádzali, že v
takomto prípade je potrebné auto zdvihnúť, čo v tomto prípade nie je možné, pretože auto sa nachádza
pod prístreškom čerpacej stanice. Napokon oslovil žalovaného, ktorý prišiel a odťah auta zrealizoval tak,
že auto vytiahol na odťahovú plošinu a previezol do Starej Ľubovne. Na druhý deň konateľ žalobkyne

prišiel so svedkom W.. I. do Starej Ľubovne na ulicu Továrenskú, kde došiel aj žalovaný s autom
naloženým na plošine a dostavil sa aj svedok S. s počítačom, ktorý bol pripravený vykonať diagnostiku
vozidla. Konateľ žalobkyne však ešte predtým skúsil auto naštartovať, auto naštartovalo a zišlo samo
z odťahovacej plošiny dolu. Následne absolvoval skúšobnú jazdu, pri ktorej zistil, že auto „ťahá“ do
jednej strany. Žalovaný a svedok S. pozerali, čo to môže byť a skonštatovali, že to bude pravdepodobne
geometria. Povedali konateľovi žalobkyne, že môže ísť domov do Bratislavy, ale pomalším tempom.
V nasledujúcich dňoch pri prehliadke auta v autoservise Y. S., X.. O.. sa zistilo poškodenie ľavého
podbehu a prasknutie zadnej nápravnice auta. Auto bolo tam aj opravené, faktúra za jeho opravu bola
vystavená na sumu 2.519,66 eur (bez DPH), túto sumu uhradil žalobkyňa z vlastných zdrojov. Auto bolo
havarijne poistené, avšak poisťovňa odmietla plniť z dôvodu, že bolo konštatované, že k poškodeniu
došlo nesprávnym odťahom auta a na náhradu škody spôsobenej odťahovou službou bola dojednaná
výluka. Počas tejto doby bol konateľ žalobcu v kontakte so žalovaným, hľadali spôsob riešenia vzniklej
situácie. Žalobkyňa žiadala, aby jej žalovaný nahradil škodu, ktorá jej vznikla zaplatením opravy auta.
Žalovaný spočiatku bol ochotný uhradiť žalobkyni spôsobenú škodu, avšak neskôr zaplatil žalobkyni
sumu 330,- eur a ďalšiu sumu už odmietol zaplatiť. Konateľ žalobkyne na pojednávaní konanom 23. júla
2020 (č. l. 111 spisu) uviedol, že keď 5. januára 2018 došlo k zablokovaniu auta, oslovil žalovaného a
ten mu povedal, že príde a odtiahne auto s tým, že bude mať štyri vozíky pod kolesá auta a tak to auto
vytiahne. Keď došiel aj so synom, najprv skúšali odblokovať automatickú prevodovku, aby sa uvoľnili
kolesá, to sa skončilo neúspechom. Potom žalovaný začal odťahovať auto, avšak mal len dva vozíky,
tie uložil pod predné kolesá. Tým, že nemali za čo chytiť, využil ťažné oko, ktoré je situované na pravej
strane vozidla, tým pádom, keď ťahal auto na plošinu za to pravé oko, auto sa krížilo doľava. Aby ho
mohol vyrovnať, jednoducho gurtňou ťahal ľavé koleso, aby ho mohol ťahať na plošinu. Tento postup
zopakoval niekoľkokrát. V priebehu tohto postupu sa on aj jeho manželka viackrát pýtali žalovaného, či
je to štandardný postup a či nedôjde k poškodeniu vozidla. Žalovaný ich uisťoval, že má v tom bohatú
prax, že sa môžu spoľahnúť. V priebehu tohto odťahu došiel na benzínku jeho svokor W.. X. I., keďže
bol január a mal tam malé deti a zobral ich aj s manželkou domov, do Podolínca. Do konca tohto
odťahu bol prítomný na pumpe B. D.. Následne sa so žalovaným dohodli, že auto žalovaný odvezie do
svojej firmy a on vystúpi z auta po ceste, v Podolínci. Na druhý deň prišiel so svokrom W.. I. do Starej
Ľubovne na ulicu Továrenskú, kde došiel aj žalovaný s naloženým autom na plošine. Došiel tam aj pán
S., ktorý mal vykonať diagnostiku auta. On však skúsil auto naštartovať, auto naštartovalo a v podstate
už „po vlastných“ zišlo dole z plošiny, preto pán S. už ani diagnostiku nevykonával, nebolo to potrebné.
Následne, už pri skúšobnej jazde žalobca zistil zakrivenie kolesa, že keď chce ísť rovno, musí mať volant
vytočený. Žalovaný aj pán S. ho ubezpečovali, že to bude len geometria, že pri takomto vyťahovaní áut
môže dôjsť k jej poškodeniu. Obaja mu povedali, že môže ísť s rodinou domov, ale pomalším tempom,
tak sa pustili na cestu a večer dorazili do Bratislavy. Keďže v nasledujúcich dňoch pri prehliadke v
autoservise Y. S., X.. O.. sa zistilo poškodenie ľavého podbehu a prasknutie zadnej nápravnice auta, bol
v častom telefonickom aj e-mailovom a SMS kontakte so žalovaným, kde sa snažili nájsť spôsob ako auto
opraviť. Jeden z návrhov žalovaného bol taký, že zinscenujú poškodenia jeho autom a tým pádom by sa
oprava mohla uhradiť z jeho povinného poistenia, s čím zásadne nesúhlasil. Následne sa dohodli na tom
(nakoľko auto bolo poistené aj havarijne), že nahlási tú udalosť poisťovni, pričom si vyhradil právo, že
nebude nič skrášľovať a uvedie všetko tak, ako to bolo. To sa aj stalo. Tá poistná udalosť bola nahlásená
na poisťovni a bola rozdelená na dve poistné udalosti. Práve preto musel zaplatiť spoluúčasť 2 x po 165,-
eur a dohodli sa, že túto spoluúčasť mu preplatí žalovaný. Na základe toho bola vystavená faktúra, ktorá
bola aj žalovaným uhradená. Po ukončení opravy poisťovňa napísala vyjadrenie, že nebude tú poistnú
udalosť kryť, nakoľko vinník tej poistnej udalosti je známy a žalobkyňa si má vymáhať škodu u toho, kto
jej tú škodu spôsobil. Po vyzdvihnutí auta zo servisu žalobkyňa musela zaplatiť faktúru sama z vlastných
zdrojov. Následne kontaktoval žalovaného, ktorý vyjadril nespokojnosť s tým, ako to dopadlo, povedal,
že on by to vedel v Poľsku v garáži urobiť za tretinovú cenu, avšak s tým od začiatku nesúhlasil, nakoľko
auto nemalo ani tri roky a najazdených necelých 80.000 km, a preto trval na oprave autorizovaným
servisom. Žalovaný mu vtedy navrhol tiež taký „kompromis“, že je ochotný preplatiť mu nejakú časť,
avšak on na to nepristúpil, navrhol mu splátkový kalendár, pričom nežiadal úroky, chcel zaplatiť len
reálne to, čo stala oprava. Nakoľko žalovaný to odmietol, odovzdal túto záležitosť právnej kancelárii.
Počas vyťahovania auta na plošinu prasklo lano, a to v čase, keď auto bolo na zdviháku z ľavej prednej
strany a myslí si, že práve vtedy nastalo poškodenie ľavého podbehu. Auto bolo vyťahované na šikmú
plošinu. V momente prasknutia lana mierne sa zosunulo. V jednom momente, keďže žalovaný bol so
synom, požiadali ho o súčinnosť, ktorá spočívala v tom, že keď auto bolo vyťahované na šikmú plošinu
a oni premenne ťahali za ťažné oko a ľavé koleso, aby im pomohol, mal dodatočne auto poisťovať, a
to ručnou brzdou, v momente prehadzovania lana. Žalovaný vo svojej výpovedi (č. l. 112 spisu) uviedol,

že v prvom rade objednávka bola realizovaná cez Global assistance Slovakia, a že si myslel, že suma
330,- eur, ktorá bola vyplatená 14. februára 2018 je za opravu prahu. Tvrdil, že odťah vykonal takým
spôsobom, že pod predné kolesa si dal vozíky a zadné kolesá, nájazdy si namazal ekologickým olejom,
auto upevnil silným navijakom za ťažné oko vozidla. Ťahal ho asi cca 3 metre, opatrne, zodpovedne,
prihliadali na to, aby auto nepoškodili. Keď posunuli auto zhruba o 3 metre, vybrali predné vozíky, 5-
metrovú plošinu dali do roviny a potiahli asi 60 cm po rovnej ploche, aby auto netrčalo z vozíka vpredu.
Uviazal to certifikovanou gurtňou o štyri kolesá a auto bolo naložené. Auto odviezol k sebe, pretože bola
noc, čiže na firmu. Poobede boli dohodnutí s pánom S., že auto napojí na diagnostiku a zistí príčinu,
prečo nejde naštartovať. Auto zázračne naštartovalo, bez toho, aby sa s ním niečo robilo. Konateľ
žalobkyne išiel urobiť skúšobnú jazdu. Povedal, že sa mu to auto nezdá, že má dojem, že ho ťahá do
jednej strany. Auto dali pred dvere autoservisu, pokúšali sa zistiť opticky nejakú závadu, kľakli si, ľahli a
zisťovali príčinu, avšak nič nezistili. Navrhol konateľovi žalobkyne, že auto dajú na zdviháky, avšak ten to
odmietol, že sa ponáhľa, že nemá na to čas. Tak skonštatovali, že príčinou nejakej závady môže byť to,
že je pohnutá geometria, pretože pri odťahu alebo viazaní kolesa môže dôjsť k tomu, že sa auto posunie
o nejaké milimetre. Taktiež mu navrhol, že môže nechať auto v Škodovke, že v pondelok ráno mu vedia
dať geometriu do servisu, avšak ten pán to odmietol, že nie, že on je už ráno objednaný v servise v
Bratislave, že si to dá tam do poriadku. Tak sa rozišli ako priatelia. Podľa výpovede svedka B. D. (č. l. 114
spisu) pracovníka čerpacej stanice Slovnaft v Ždiari v uvedený deň, počas jeho pracovnej služby, prišiel
konateľ žalobkyne riadne natankovať palivo. Po natankovaní zaplatil, ale potom sa už vozidlo nedalo
naštartovať, nedalo sa s ním pohnúť. Tým pádom začal riešiť odťah auta, nakoľko auto zavadzalo,
pretože stálo na stanovišti na benzínovej pumpe. Po niekoľkých hodinách prišlo odťahové auto, začal
sa odťah tak, že dali nejaké vozíky pod predné kolesá a začali auto ťahať na odťahovú súpravu. Nešlo to
ľahko, striedali tam strany, vymieňali tam tie laná. To lano bolo ukotvené raz na hák a raz za koleso. Tým
pádom to auto behalo po súprave, raz na jednu stranu, raz na druhú stranu. Svedok to vnímal tak, že keď
menia tie laná, že vyrovnávajú to auto. Potom majiteľ auta bol ešte vnútri vo vozidle, pravdepodobne im
pomáhal. Napokon to auto vytiahli na súpravu a odišli. Svedok W.. X. I. pred súdom uviedol, že k procesu
ako sa auto nakladalo, tak k tomu sa nevie vyjadriť. Na druhý deň išiel s konateľom žalobkyne, ktorý je
jeho zaťom k dielni, ktorú má žalovaný v Starej Ľubovni. Keď prišiel žalovaný s autom, ktoré sa následne
vyložilo, už na prvý pohľad bolo vidieť, že ľavé zadné koleso na aute je vybočené. Prišiel tam ešte
jeden pán, nejaký vedúci opravovne, doniesol počítač a zisťoval závadu na vozidle, auto naštartovalo.
Keďže bolo viditeľné, že koleso je vybočené, všetci na to pozerali, avšak záver bol taký, že to bude len
geometria. Svedok sa pýtal tohto pána, ktorý tam bol prítomný, či môžu ísť do Bratislavy týmto autom.
Ten pán povedal, že áno, môžu ísť, ale veľmi opatrne a pomaly. Podľa výpovede svedka O. O. (č. l. 115
spisu) na pojednávaní pomáhal žalovanému pri odťahu auta žalobkyne. Auto najprv obhliadli, keďže v
niektorých autách je systém, ktorý umožňuje odblokovať, čiže uľahčiť naloženie auta. Keďže nemohli
nájsť systém na odblokovanie, pristúpili k odťahu auta tak, že pod predné kolesá podložili pomocné
kolieska, ktoré by im uľahčili vytiahnuť auto na odťahovú plošinu. Vozík natreli mazivom, zobrali veľký
navijak, ktorý bol na odťahovke a pomaly krokmi to ťahali na plošinu, opatrne. Trvalo to veľmi dlho, žiaden
pád nenastal, ani žiadna technická komplikácia z ich strany nebola. Po naložení auta zaviazali každé
jedno koleso a odišli z miesta, išli smerom na Starú Ľubovňu. Po ceste v Podolínci vystúpil pán, ktorý sa
viezol v aute so svojou rodinou a oni pokračovali až do Plavnice. Ráno auto odviezli do Starej Ľubovne
ku pánovi S., kde sa stretli s majiteľom auta, pán S. auto obhliadol, chcel vykonať diagnostiku, avšak
ešte predtým sa podarilo auto naštartovať. Preto už diagnostiku nevykonával, vravel, že keď to auto ide,
už to nemá význam, pretože žiadnu chybu by mu nevykazovalo. Auto zložili dole z vozíka, už po vlastnej
osi, pán ho išiel vyskúšať. Tvrdil, že niečo mu na tom aute nesedí a prišiel naspäť, kľakli si pod auto,
popozerali si ho. Keďže tvrdil, že to auto mu nejako nesedí na ceste, bolo mu ponúknuté, že môže ísť aj
na zdvihák k pánovi S., keďže on zdvihák má, odmietol. Bolo mu navrhnuté ísť aj do Starej Ľubovne, do
autorizovaného servisu na geometriu kolies, to taktiež odmietol. Povedal, že sa ponáhľa do Bratislavy,
že tam má svojho technika. Jeden navijak používali ako hlavný a druhý ako vedľajší na zaistenie vozidla
v prípade, ak by sa s tým prvým niečo stalo. Ten pomocný navijak nebol na vyťahovanie, bol len na
istenie. Auto pri vyťahovaní na plošinu išlo rovno, súmerne. Majiteľ vozidla sedel v aute, aby to auto
išlo rovno a nie doľava alebo doprava. Volant bol zaseknutý, bola tam elektronika, ale keby náhodou.
Podľa výpovede svedkyne B.. X. V., manželky konateľa žalobkyne, (č. l. 176 spisu) 5. januára 2018,
vracajúc sa z výletu, potrebovali natankovať palivo v Ždiari a z nejakého neznámeho dôvodu zostalo auto
zablokované, teda ostali zablokované všetky kolesá. Manžel kontaktoval niekoľko odťahových služieb,
avšak viaceré povedali, že vzhľadom na to, že ide o auto s pohonom všetkých štyroch kolies, teda 4 x 4,
je potrebné auto zdvihnúť a tak položiť na plošinu. Tým, že sa auto nachádzalo pod prístreškom čerpacej
stanice, nebolo možné vojsť tam žeriavnou rukou, a to auto nadvihnúť. Následne manžel kontaktoval

odťahovú službu (žalovaného) a ten povedal, že bude mať kolieska pod všetky kolesá, na tieto naloží
auto a tak ho odtiahne. Keď prišiel pán z odťahovej služby, tak sa zistilo, že nemá kolieska pod všetky
kolesá, nakoľko mal iba dve namiesto štyroch. Tvrdil, že napriek tomu vie to auto dostať na plošinu, že
má bohaté skúsenosti a 20-ročnú prax. Keďže bola zima, ona bola vo vnútri čerpacej stanice a pozerala
sa na ten odťah zvnútra. Postup odťahovania auta sa jej zdal byť dosť neštandardný, preto viackrát vyšla
von a spýtala sa aj manžela aj žalovaného, či tento postup je štandardný, taktiež bola pritom, keď sa
manžel pýtal žalovaného, či sa autu nič nestane, či sa auto nepoškodí takýmto odťahom. Viackrát boli
obaja ubezpečení, že žalovaný má bohaté skúsenosti a auto je možné odtiahnuť takýmto spôsobom.
Avšak auto sa ťahalo nasilu na plošinu so zablokovanými kolesami, pričom sa navzájom križovalo, raz
na jednu, raz na druhú stranu. Keď sa auto ťahalo za oko, tak sa nakláňalo menej, ale keď bolo upevnené
za koleso, tak sa nakláňalo viacej, križovalo sa a bolo počuť taký nepríjemný zvuk, ako keby škrípalo.
Svedkyňa už mala skúsenosť s odťahom auta, keď jej zablokovalo dve predné kolesa, vtedy prišla
odťahová služba, nadvihla auto, naložila na plošinu a bolo hneď odtiahnuté, bol to niekoľkominútový
proces, avšak tento odťah auta trval niekoľko hodín. Počas celého procesu boli ubezpečovaní, že autu
sa určite nič nestane. Krátko predtým, ako sa auto už naložilo a upevňovalo, prišiel po ňu jej otec a
zobral ju aj s deťmi do rodičovského domu v Podolínci. Na druhý deň manžel išiel pozrieť auto. Vie,
že tam mal byť prítomný aj nejaký pán zo servisu, že budú zisťovať príčinu, avšak auto naštartovalo,
tak manžel zišiel z plošiny dolu a spravil skúšobnú jazdu. Po skúšobnej jazde zistil, že niečo s autom
nie je v poriadku, pretože keď chcel ísť rovno musel mať volant vytočený do jednej strany. Žalovaný
ubezpečoval manžela, že to bude len geometria, že to sa bežne pri odťahu auta stáva a že to v podstate
je iba geometria. Manžel sa pýtal žalovaného, či je to určite bezpečné, pretože ideme s malými deťmi do
Bratislavy, žalovaný odpovedal manželovi, že áno, určite je to bezpečné, že je to len geometria, že nie
je to nič vážne. Následne ju manžel kontaktoval, že ho má čakať v Podolínci, že si ju príde vyzdvihnúť,
že už auto nebude ani vypínať, aby ho zase nezablokovalo a pôjdu rovno do Bratislavy, tak sa aj stalo.
Manžel prišiel po ňu, hneď nasadli a išli do Bratislavy a auto hneď bolo odvezené pred autorizovaný
servis. Následne vie, že táto záležitosť sa riešila zo servisom, kde im servis oznámil, že je tam niečo
prasknuté, resp. je tam niečo poškodené. Svedkyňa uviedla, že počas cesty smerom do Bratislavy išli
veľmi pomaly, manžel musel mať stále volant natočený, ak chcel ísť rovno. V podstate auto išlo veľmi
neštandardným spôsobom. Pamätá si, že keď manžel komunikoval so žalovaným, tak mu vravel, že
pokiaľ fakt pôjde iba o to, že to bude geometria, tak v takomto prípade si to on sám uhradí. Avšak, ak
bude auto poškodené iným spôsobom, napriek tomu, že sa viackrát žalovaného pýtali či je to bezpečné,
tak v takomto prípade si bude náhradu škody vymáhať. Z ďalšej komunikácie vie, že žalovaný uhradil
spoluúčasť poisťovni, uhradil ju manželovi. Dovtedy ešte vystupoval veľmi seriózne, že on spôsobil tú
chybu, že on to zaplatí. Následne však poisťovňa odmietla plniť, pretože im oznámila, že pokiaľ poznajú
vinníka, musia si škodu uplatniť u toho, kto tú škodu spôsobil. Žalovaný navrhol, aby auto dali opraviť
v nejakej garáži v Poľsku, že to vyjde oveľa lacnejšie ako v autorizovanom servise, avšak v tom čase
bolo auto ešte v záruke, a pokiaľ by ho dali opraviť inde ako v autorizovanom servise, tak by sa záruka
skončila. Vie o tom, že bol ešte nejaký návrh, ktorý mal vyjsť od žalovaného, aby sa to riešilo tak, že
on mu buchol do kolesa alebo niečo v tom zmysle, avšak jej manžel bol kategoricky proti tomu, pretože
auto mali práve pre takéto situácie poistené. Podľa e-mailovej komunikácie medzi konateľom žalobkyne
a žalovaným (č. l. 18 spisu) konateľ žalobkyne 10. septembra 2018 oznámil žalovanému, že sa pokúšal
dovolať žalovanému, avšak neúspešne. Ako avizoval, poisťovňa zamietla plnenie za škodu spôsobenú
žalovaným, ani odvolania a list od právnika nezabrali a poisťovňa trvá na svojom rozhodnutí. Ako prílohu
e-mailu zaslal žalovanému oznámenie poisťovne o vybavení škody bez plnenia a faktúru za opravu
auta. Náklad za opravu auta je 2.519,66 eur. Navrhol žalovanému dohodu s tým, že ak žalovaný pristúpi
na úhradu nákladov spojených s opravou auta, nebude od neho požadovať ďalšie náklady. Oznámil
mu, že tým, že žalovaný zaplatil 330,- eur, ostáva na vyrovnanie za opravu auta 2.189,- eur s tým, že
je ochotný pristúpiť na splátkový kalendár. Žalovaný e-mailom z 11. septembra 2018 (č. l. 18 spisu)
poprosil konateľa žalobkyne o doloženie faktúry, za čo zaplatil 2.500,- eur, pričom poukázal na to, že on
vie zadné rameno objednať za 130,- eur a opravu podbehu v Starej Ľubovni za cca 200,- eur. Konateľ
žalobkyne s autom urobil po obhliadke 400 km a pochybuje, že to rameno bolo celú cestu v takom
stave ako je nafotené. Oznámil konateľovi žalobkyne, že rád si uhradí spôsobenú škodu, ale odmieta
mu platiť značkový servis, ako aj prehnanú faktúru v jeho servise. Vyslovil, že mu je ľúto, že mu spôsobil
starosti, ale faktúra o zaplatení spoluúčasti bola férovo uhradená, a preto je čudné, že najprv chce
poisťovňa spoluúčasť a potom žalobkyni zamietne faktúru. Požiadavka konateľa žalobkyne sa mu zdá
neopodstatnená a ťažko dokázateľná, že mu spôsobil škodu v takej výške. Podľa vyjadrenia autoservisu
Y. S., X.. O.. k poškodeniu pomocného rámu zadnej nápravy (č. l. 9 spisu) na vozidle VW Phaeton, ŠPZ S.
tento servis dokumentoval a likvidoval poistnú udalosť č. 9851825114 pre poisťovňu I. M., X.. O.., A. Y. V..

Poistná udalosť sa týkala prasknutého zvaru na pomocnom ráme zadnej nápravy a poškodenia ľavého
podbehu pri prednom kolese. Ak bolo vozidlo na odťahovom vozidle ťahané alebo inak manipulované
za ľavé zadné koleso, mohlo dôjsť k jeho poškodeniu, t. j. k odtrhnutiu zvaru na pomocnom ráme zadnej
nápravy. V rámci odstránenia škody pomocný rám zadnej nápravy musel byť vymenený, nakoľko výrobca
vozidla neuvažuje s opravou tohto dielu. Ak vozidlo bolo neodborne zdvihané, na vozidle mohli vzniknúť
poškodenia, aké boli v čase riešenia predmetnej škodovej udalosti. I. M., X.. O.. A. Y. V. listom z 20.
februára 2018 (č. l. 11 spisu) oznámila žalobkyni, že škodovú udalosť z 5. januára 2018 vybavila bez
plnenia, keďže podľa zmluvných podmienok Výluky z poistenia sa poistenie nevzťahuje na škody na
motorovom vozidle spôsobené prepravnou/odťahovou službou. Rovnako listom z 9. mája 2018 (č. l. 10
spisu) oznámila žalobkyni, že preverila postup likvidácie škodovej udalosti na motorovom vozidle EČV
S.. Poistenie motorového vozidla klienta bolo spôsobené pri manipulácii s vozidlom odťahovou službou.
V zmysle zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO sa poistenie nevzťahuje na škody
na motorovom vozidle, za ktoré zodpovedá tretia osoba ako dodávateľ, prípadne iný zmluvný podnikateľ.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti zotrvala na stanovisku z 20. februára 2018. Obchodná spoločnosť
Y. S., X.. O.. 15. februára 2018 vystavila žalobkyni faktúru za opravu vozidla (č. l. 4 spisu) na sumu
2.519,68 eur (bez DPH), celom 3.023,59 eur. Žalobkyňa túto faktúru uhradila 2. marca 2018 (č. l. 189
spisu). Znalec Y.. W. M. v odbornom stanovisku č. 20200291722 (č. l. 159 a nasl. spisu) predloženom
žalovaným konštatoval, že pri nakladaní vozidla a následnom ťahaní na sklápaciu plošinu (plechovú)
poliatu mazľavou tekutinou pri zablokovaných kolesách vpredu pomocou nakladacieho kolieska mohlo
nedostatočnou kontrolou pri nakladaní dôjsť k poškodeniu ľavého podbehu. K poškodeniu nápravy v
uvedenom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou nemohlo dôjsť. Ťahanie vozidla za ťažné oko istené
viazaním do kolesa je bežné nakladanie vozidla navijakom na plošinu vozíka. To znamená, že ak nie je
možnosť vozidlo naložiť na plošinu odťahového vozidla žeriavom alebo nejakým zdvíhacím zariadením,
tak ťahanie vozidla na plošinu pomocou oka je najsprávnejší možný spôsob. Pri poruche vozidla ako je
uvedené prasknutá nápravnica - pomocný rám, je málo pravdepodobné, aby vozidlo s takou poruchou
prešlo cca 450 km bez poškodenia pneumatík, prípadne bez kmitania vozidla počas jazdy. V prípade
poškodenia vozidla ako je uvedené - poškodenie nápravnice a ľavého podbehu, oprava a následná
faktúra zodpovedá poškodeniu a uvedeniu vozidla do prevádzkyschopného stavu. Vzhľadom na to, že
vozidlo Volkswagen Phaeton bolo odstavené a zablokované, iný spôsob ako ťahanie vozidla za náves
(bez možnosti zdvíhacieho zariadenia) nebol možný aj preto, že vozidlo bolo odstavené pod stropom
benzínovej pumpy. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2021 vypracovaného znalcom Y.. M. I. vyplýva,
že podľa návodu na obsluhu vozidla je na ťahanie vozidla určené miesto, kde sa zaskrutkuje ťažné oko.
Jedno kotviace miesto je v prednej časti vozidla a druhé pod krytkou nárazníka v zadnej časti. Pri ťahaní
vozidla je potrebné presunúť radiacu páku do polohy N. Ak to z dôvodu poruchy zásobovania prúdom nie
je možné, je potrebné núdzovo odblokovať radiacu páku a presunúť ju do polohy N. Vzhľadom na hore
uvedené skutočnosti, je zrejmé, že pri odťahovaní vozidla neboli dodržané doporučené pokyny. Je však
pochopiteľné, že v niektorých prípadoch odťahovanie vozidla je určitou improvizáciou, pretože obsluha
nemusí mať k dispozícii pokyny výrobcu na ťahanie, prípadne dodržanie týchto pokynov neumožní
naloženie vozidla na plošinu. Ak bolo vozidlo ťahané pri správnom upnutí za ťažné oko, v dôsledku
umiestnenia ťažného oka mimo stredu vozidla a šmýkania sa zablokovaných kolies dochádzalo k jeho
priečnemu posunu. Na otázku, či je možné, aby poškodenie motorového vozidla, t. j. prasknutie zvaru
na pomocnom ráme zadnej nápravy a poškodenie ľavého podbehu pri prednom kolese bolo spôsobené
ťahom za zadné koleso pri odťahovaní vozidla uviedol, že je zrejmé, že ťažná sila privedená na ľavé
zadné koleso pri určitej konfigurácii trenia pneumatík vozidla o povrch ložnej plochy vozíka mohla
výrazne prekročiť maximálnu silu, ktorú by zavesenie kolesa dokázalo preniesť bez deformácie. Je
technicky prijateľné, že ťahanie nepojazdného vozidla VW na plošinu s pripojením ťažného lana za
ľavé zadné koleso mohlo v určitom prípade spôsobiť deformáciu zavesenia kolesa. Tomu nasvedčuje
aj charakter poškodenia zavesenia, kde je z priebehu deformácie zrejmé, že deformačná sila pôsobila
v smere spredu dozadu - viď obr. č. 6 - 9. Tomu, že sa nejedná o dlhodobé poškodenie svedčí aj
oblasť lomu bez známok znečistenia a oxidácie. Poškodené zavesenie malo vplyv na zmenu geometrie
nápravy, čo bolo zistené po skúšobnej jazde. Táto deformácia mohla vyvolať taký efekt, že zadná časť
vozidla mala snahu mierne vybočovať zo smeru jazdy, a preto bolo potrebné smer jazdy korigovať
natočením volantu. Zmenená geometria podvozku vplýva aj na opotrebovanie pneumatík vozidla, ako
aj na zvýšené namáhanie ostatných častí zavesenie, napriek tomu by prejdenie trasy dlhej cca 400
- 450 km nemuselo mať výrazný vplyv na opotrebovanie. Vozidlo malo pravdepodobne zhoršené
jazdné vlastnosti, keďže nie sú známe presné výsledky merania geometrie, nedá sa posúdiť, do akej
miery to mohlo mať vplyv na bezpečnosť jazdy. Poškodený podbeh vozidla nemá vplyv na jazdné
vlastnosti vozidla. K cene za vykonanú prácu vyúčtovanú servisom uviedol, že porovnaním položiek z

faktúry za opravu s kontrolným výpočtom možno považovať náklady na opravu účtované servisom, pri
predpoklade, že sa jedná o autorizovaný servis vozidiel Volkswagen, za primerané a technológiu opravy
vozidla za správnu. Vyjadrenie servisu o možnosti vzniku poškodenia vozidla pri odťahovaní vozidla
nie je v rozpore so záverom znaleckého posudku. Podľa zmluvy o nájme dopravného prostriedku z 20.
januára 2016 (č. l. 14 - 15 spisu) ju uzatvorili žalobkyňa ako prenajímateľka a obchodná spoločnosť I.
S., O.. U.. L.. ako nájomníčka. V zmysle článku I. predmetom tejto zmluvy je záväzok prenajímateľa
prenechať nájomcovi v prílohe špecifikované motorové vozidlá na dočasné užívanie a záväzok zaplatiť
odplatu prenajímateľovi. Podľa článku II. bod 1. na základe dohody zmluvných strán je výška mesačného
nájmu za každé vozidlo stanovená podľa Zoznamu prenajatých vozidiel/1. štvrťrok bez obmedzenia
počtu najazdených km. Podľa prílohy č. 1.5. - Zoznam prenajatých vozidiel motorové vozidlo Volkswagen
Phaeton ŠPZ S. bolo dané do nájmu nájomcovi 5. decembra 2016 a cena za prenájom motorového
vozidla predstavuje 1.972,74 eur za 1. štvrťrok bez obmedzenia počtu najazdených km.
2.6 Súd prvej inštancie mal za to, že v posudzovanom prípade ide o občianskoprávny vzťah, a to
vzhľadom na skutočnosť, že predmetom prejednávanej veci je nárok žalobkyne na náhradu škody
spôsobenej jej žalovaným odťahom motorového vozidla, ktorého vlastníkom je síce žalobkyňa (KOGA
Rent, s. r. o.) ako podnikateľský subjekt, avšak v čase vzniku škodovej udalosti uvedené motorové
vozidlo slúžilo jej konateľovi na súkromné účely, keďže sám uviedol, že v uvedený deň sa vracal s rodinou
z výletu. Vyššie citované ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka vymedzuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré vznikajú v medziach predmetu, v rámci ktorého podnikateľský subjekt
vykonáva podnikateľskú činnosť a už pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolností, že sa
týkajú ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie mal za to,
že pokiaľ konateľ žalobkyne v danom čase využíval vozidlo patriace žalobkyni na súkromné účely, a nie
ako služobné vozidlo pre potreby žalobkyne, právny vzťah, na základe ktorého sa žalobkyňa domáha
náhrady škody voči žalovanému, je potrebné subsumovať pod ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2.7 Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému
záveru, že 5. januára 2018 došlo medzi konateľom žalobkyne a žalovaným ako prevádzkovateľom
dopravy - odťahovej služby k ústnej dohode v zmysle ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni realizovať odťah motorového vozidla značky Volkswagen
Phaeton, EČV S. a konateľ žalobkyne sa zaviazal za uvedenú službu zaplatiť. V konaní bolo sporným
to, či k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne došlo pri zabezpečovaní jeho odťahu alebo mimo
neho, keďže žalobkyňa tvrdila, že dôvodom poškodenia vozidla bol nesprávny spôsob odťahu vozidla
žalovaným, keď tento striedal upevňovanie ťažného lana raz za ťažné oko a raz za ľavé zadne koleso
a tým došlo k poškodeniu vozidla. Žalovaný naproti tomu tvrdil, že k žiadnemu poškodenie vozidla pri
odťahovaní nedošlo, že k jeho poškodeniu muselo dôjsť pred alebo po realizácii odťahu, aj keď pripustil,
že pri tejto činnosti mohol poškodenie prahu spôsobiť on. Išlo o tvrdenie proti tvrdeniu.
2.8 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že k
poškodeniu motorového vozidla došlo práve nesprávnou manipuláciou žalovaného s vozidlom počas
zabezpečovania jeho odťahu. Uvedenú skutočnosť, t. j. že auto bolo vyťahované spôsobom, ako je to
uvedené v žalobe a ako ho popísal vo svojej výpovedi konateľ žalobkyne, potvrdili svedecké výpovede
svedkyne X. V., ktorá vo výpovedi uviedla, že auto sa ťahalo nasilu na plošinu so zablokovanými
kolesami, pričom sa navzájom križovalo raz na jednu, raz na druhú stranu. Keď sa auto ťahalo za oko,
tak sa nakláňalo menej, ale keď bolo upevnené za koleso, tak sa nakláňalo viacej, križovalo sa a bolo
počuť taký nepríjemný zvuk, ako keby škrípalo. Táto svedkyňa taktiež uviedla, že keď na druhý deň išli do
Bratislavy, išli veľmi pomaly, manžel musel mať stále volant natočený, ak chcel ísť rovno, auto išlo veľmi
neštandardným spôsobom. Rovnako z výpovede svedka B. D., pracovníka čerpacej stanice, ktorý je bez
pomeru k sporovým stranám, vyplynulo, že odťah auta nešiel ľahko, odťahová služba striedala strany,
vymieňala laná. Lano bolo ukotvená raz za hák a raz za koleso, tým pádom to auto behalo po súprave
raz na jednu stranu, raz na druhu stranu. Svedok s určitosťou uviedol, že auto bolo ťahané raz za ťažné
oko a raz za koleso. Taktiež zo správy autoservisu Y. S., X.. O.., ktorý dokumentoval a likvidoval poistnú
udalosť pre poisťovňu I. M., X.. O.., A. Y. V., plynie, že ak vozidlo bolo ťahané alebo inak manipulované
za ľavé zadné koleso, mohlo dôjsť k jeho poškodeniu, t. j. k odtrhnutiu zvaru na pomocnom ráme zadnej
nápravy. Rovnako zo záverov znaleckého posudku znalca Y.. I. (ktoré je vyššie podrobne rozpísané a
súd nepovažuje za potrebné jeho závery opätovne prepisovať) mal súd v podstate za potvrdené, že k
popísanému poškodeniu vozidla mohlo dôjsť práve v dôsledku nesprávnej manipulácie pri odťahovaní
vozidla.
2.9 Napokon ani žalovaný a svedok O. O. (syn žalovaného, ktorý pomáhal žalovanému s odťahom
auta) nepopreli skutočnosť tvrdenú konateľom žalobkyne, že po absolvovaní skúšobnej jazdy konateľ
žalobkyne oznámil žalovanému, že auto vykazuje zlé jazdné vlastnosti, pretože obaja (žalovaný aj

svedok O. O.) v podstate zhodne vo svojich výpovediach uviedli, že „im žalobca po vykonaní skúšobnej
jazdy oznámil, že ho ťahá do jednej strany, preto auto dali pred dvere autoservisu, pokúšali sa zistiť
opticky nejakú závadu, kľakli si, ľahli, avšak príčinu nezistili“. Teda v tejto časti popisu deja sa ich
výpovede zhodujú s tvrdením konateľa žalobkyne, že po vykonaní skúšobnej jazdy konateľ žalobkyne
konštatoval poškodenie motorového vozidla - zakrivenie kolesa. Rozporovali len to, že konateľovi
žalobkyne bolo ponúkané vykonanie geometrie auta, čo však odmietol.
2.10 Pokiaľ žalovaný neskôr v priebehu konania už zmenil svoju výpoveď a tvrdil, že k žiadnemu
poškodeniu auta počas odťahu nedošlo a v tom smere vyslovil pochybnosť, či k poškodeniu nedošlo až
neskôr, na ceste do Bratislavy, súd túto zmenu jeho výpovede považoval z účelovú, urobenú v snahe
vyhnúť sa povinnosti plniť žalobkyni zo zodpovednosti za škodu spôsobenú neodborným odťahom auta.
2.11 Za nevierohodnú, v snahe napomôcť žalovanému, považoval súd aj výpoveď svedka O. O., ktorý
vo výpovedi na pojednávaní tvrdil, že auto bolo ťahané len za ťažné oko, nebolo ťahané za ľavé zadné
koleso, keďže nestranný svedok B. D. presne popísal odťah motorového vozidla, a to takým istým
spôsobom ako to uvádzal konateľ žalobkyne a jednoznačne potvrdil, že lano bolo ukotvené raz za hák
a raz za koleso, a tým pádom auto behalo po súprave raz na jednu, raz na druhú stranu. Súd neuveril
svedkovi O. O. aj z dôvodu, že pri popise priebehu tejto udalosti svedok tvrdil, že po naložení auta na
plošinu sa v odťahovacom vozidle viezol smerom do Starej Ľubovne konateľ žalobkyne spolu so svojou
rodinou, teda s manželkou a s ich deťmi (nevedel uviesť počet detí) a všetci mali vystúpiť v Podolínci.
Konateľ žalobkyne naproti tomu tvrdil, že po jeho manželku (svedkyňu V.) a ich deti prišiel do Ždiaru
svedok W.. I., ktorý ich odviezol do Podolinca. Rovnako ako konateľ žalobkyne vypovedala aj svedkyňa
B.. X. V. a svedok W.. I.Ý., ktorý túto skutočnosť svedkovi O. O. potvrdil pri konfrontácii na pojednávaní
konanom 23. júla 2021 pohľadom priamo do očí (č. l. 116 - 117 spisu). Všetci traja, t. j. konateľ žalobkyne,
svedkyňa B.. X. V. a W.. I. uvedenú skutočnosť logicky odôvodnili tým, že bola zima, január, boli tam
malé deti a nebolo zrejmé, ako dlho bude odťah vozidla trvať, preto konateľ žalobkyne zavolal svedka
W.. I., aby odviezol svedkyňu B.. V. a ich deti zo Ždiaru do Podolínca, a tak sa aj stalo. Súd uvedené
logické vysvetlenie prijal a výpoveď svedka O. O. nepovažoval za vierohodnú.
2.12 Pokiaľ žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil odborné stanovisko znalca Y.. M., k tomuto
súd uviedol, že ani týmto dôkazom nebolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie konateľa žalobkyne, že k
poškodeniu vozidla došlo pri jeho odťahu. Znalec Y.. M. v odbornom posudku jednak pripustil, že pri
zablokovaných kolesách vpredu pomocou nakladacieho kolieska mohlo nedostatočnou kontrolou pri
nakladaní dôjsť k poškodeniu ľavého podbehu a pokiaľ uviedol, že k poškodeniu nápravy v uvedenom
prípade s najväčšou pravdepodobnosťou nemohlo dôjsť, neuviedol žiadne bližšie vysvetlenie tejto
pravdepodobnosti.
2.13 Napokon súd prvej inštancie zdôraznil, že aj z e-mailovej komunikácie žalovaného s konateľom
žalobkyne, pred podaním žaloby na súd, je zrejmé, že žalovaný si bol plne vedomý toho, že k poškodeniu
vozidla došlo jeho činnosťou pri odťahu vozidla, keďže po tom, čo mu konateľ žalobkyne e-mailom z 10.
septembra 2018 oznámil výšku nákladov za opravu auta, žalovaný reagoval e-mailom 11. septembra
2018 tak, že ho žiadal, aby doložil faktúry, za čo zaplatil 2.500,- eur a uviedol, že on vie zadné rameno
objednať za 130,- eur a opravu podbehu v Starej Ľubovni za cca 200,- eur. Ďalej žalovaný v tomto e-
maily prehlásil, že rád si uhradí spôsobenú škodu, ale odmieta platiť značkový servis, ako aj prehnanú
faktúru v servise. Záverom vyslovil, že je mu ľúto, že spôsobil žalobkyni starosti, ale mal za to, že faktúra
o zaplatení spoluúčasti bola férovo uhradená a je čudné, že poisťovňa chce najprv spoluúčasť a potom
zamietne faktúru.
2.14 Z uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako
prevádzkovateľ odťahovej služby svojím neodborným konaním spôsobil poškodenie motorového
vozidla žalobkyne, a preto ako prevádzkovateľ odťahovej služby zodpovedá žalobkyni za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka.
Zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia je založená na princípe zodpovednosti objektívnej,
teda bez zreteľa na zavinenie.
2.15 Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že 1. žalovaný ako
prevádzkovateľ odťahovej služby vykonával odťah motorového vozidla žalobkyne neodborným
spôsobom, čím došlo k poškodeniu motorového vozidla - prasknutiu zvaru na pomocnom ráme zadnej
nápravy a poškodenie ľavého podbehu pri prednom kolese; 2. žalobcovi vznikla škoda na motorovom
vozidle vo výške 3.023,59 eur, a to v súvislosti s opravou predmetného motorového vozidla, ktorú 2.
marca 2018 zaplatil na základe faktúry autoservisu Y. S., X.. O..; 3. je tu existencia príčinnej súvislosti
medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného - realizáciou odťahovej služby a vznikom škody na vozidle
žalobkyne, ako tretí predpoklad zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka.

2.16 Vzhľadom na to, že v prípade zodpovednosti ide o osobitný typ zodpovednosti, ktorá je založená
na objektívnom princípe, nevyžaduje sa zavinenie, avšak vykonaným dokazovaním bolo nepochybne
preukázané, že ku škodlivému následku na motorovom vozidle žalobkyne došlo neodbornou činnosťou
žalovaného pri prevádzkovaní odťahovej služby, teda aj v prípade, že by konanie žalovaného bolo
potrebné posudzovať v zmysle všeobecnej zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka, bol by naplnený aj 4. predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. zavinenie
zodpovedného subjektu, teda (žalovaného).
2.17 Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanom spore mal za preukázané, že konaním
žalovaného, t. j. neodborným odťahom motorového vozidla vznikla žalobkyni škoda pozostávajúca
z nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla v sume 2.519,66 eur (bez DPH), z ktorej
sumy žalovaná uhradila len čiastku 330,- eur, preto sa žalobkyňa dôvodne domáha voči žalovanému
doplatenia zvyšku škody, t. j. sumy 2.189,66 eur (2.519,66 - 330).
2.18 Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila voči žalovanému aj nárok na náhradu ušlého zisku z dôvodu,
že v dôsledku poškodenia motorového vozidla žalovaným nebolo toto spôsobilé na riadnu prevádzku, a
preto ho nemohla odplatne užívať jeho nájomníčka, obchodná spoločnosť I. S., O.. U.. L.. po dobu 41 dní.
Svoj nárok preukázala predložením zmluvy o nájme dopravného prostriedku uzatvorenej 20. januára
2016, na základe ktorej žalobkyňa prenajímala uvedenej obchodnej spoločnosti predmetné motorové
vozidlo Volkswagen Phaeton, ŠPZ S.. Cena za prenájom motorového vozidla predstavovala 1.972,40
eur/1. štvrťrok bez obmedzenia počtu kilometrov. Keďže je zrejmé, že žalobkyňa v dôsledku poškodenia
motorového vozidla, ku ktorému došlo činnosťou žalovaného, nemohla motorové vozidlo prenajímať po
dobu 41 dní, t. j. od 6. januára 2018 do 15. februára 2018, považoval súd nárok žalobkyne aj v tejto časti
za dôvodný. Ušlý zisk bol vypočítaný zo sumy za prenájom vozidla za príslušný štvrťrok (1.972,40 eur)/
počet dní nájmu (89) x počet dní, počas ktorých nebolo možné motorové vozidlo odplatne používať, čo
predstavuje sumu 908,63 eur [(1972,70:89) x 41].
2.19 S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení,
rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t. j. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 3.098,29 eur (2189,66 + 908,63).
2.20 Žalobkyňa listom z 5. novembra 2018 vyzvala žalovaného na zaplatenie požadovanej sumy
najneskôr do 14. novembra 2018. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením požadovanej sumy
dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty, t. j. 15. novembra 2018, preto žalobkyni prináležia i zákonné
úroky z omeškania vo výške 5 % z priznanej sumy (3.098,29 eur) od uvedeného dňa (15. november
2018) do zaplatenia a v takomto rozsahu ich v zmysle ustanovení občianskeho práva žalobkyni priznal.
Keďže žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania vo vyššej (ako zákonnej) výške (8 % z dlžnej sumy
ročne) a už odo dňa vyhotovenia výzvy na zaplatenie z 5. novembra 2018, súd v prevyšujúcej časti jeho
nárok zamietol.
2.21 Záverom súd uviedol, že nepovažuje za opodstatnené námietky žalovaného, že k poškodeniu
podbehu motorového vozidla mohlo dôjsť aj z dôvodu, že išlo o staré auto a prahy boli hrdzavé, keďže
je nesporné, že predmetné auto bolo vyrobené v roku 2015 a v čase tejto udalosti bolo ešte v záruke
a taktiež nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že vo faktúre za opravu motorového vozidla boli
vyúčtované aj materiály a práce, ktoré nesúviseli s poškodením vozidla, keďže tak znalec Y.. W.R.
M. v odbornom stanovisku ako aj znalec Y.. I. v znaleckom posudku zhodne konštatovali, že cenu za
vykonanú prácu vyúčtovanú servisom možno považovať za primeranú.
2.22 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 1, § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 51, § 420 ods. 1, ods. 3, § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, § 489, § 491 ods. 1, § 494
Občianskeho zákonníka. Úroky z omeškania priznal súd žalobkyni v súlade s ustanovením § 517 ods.
1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2.23 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 CSP a s ohľadom na skutočnosť, že
žalobkyňa bola v konaní neúspešná len v nepatrnom rozsahu, priznal žalobkyni proti žalovanému právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 3.098,29 eur s
príslušenstvom a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K
namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdil, že znalecké dokazovanie vykonané znalcom Y..
M. I. nemožno považovať za riadne znalecké dokazovanie, pretože v znaleckom posudku sa objavujú
na súde nikdy neprodukované dôkazy a z veľkej časti je založený iba na domnienkach, ktoré nemožno
považovať za zákonné východisko k podaniu posudku. Naviac znalec Y.. M. I. a znalec Y.. W. M.,
ktorý vypracoval odborné stanovisko, sa nezúčastnili konania a nebolo im možné klásť doplňujúce
otázky. Znalec Y.. I. mal byť vypočutý ohľadom možnosti poškodenia vozidla pri jazde a vbehnutí do
výtlku a znalec Y.. M. mal byť vypočutý k otázke nemožnosti údajného naštartovania, ktoré sa napokon
konateľovi žalobcu zázračne podarilo. Okrem toho nikdy nebol predložený vierohodný dôkaz o tom, o
aké vozidlo išlo, pričom zo stanovísk znalcov zhodne vyplýva, že na základe predložených podkladov sa
vozidlo nedá identifikovať. Takisto nikdy nebol predložený dôkaz o tom, že vozidlo sa skutočne nedalo
naštartovať na benzínovej pumpe a či vozidlo už na benzínovej pumpe nebolo poškodené a práve preto,
že poškodené mohlo byť, nebolo ho možné naštartovať Nikto okrem konateľa žalobkyne nedržal kľúče
a neskúšal ho naštartovať. Konateľ žalobkyne v Starej Ľubovni odmietol ponuky na zistenie poruchy na
geometrii a ohliadku vozidla kvalifikovaným odborníkom pri zdvihnutí vozidla. Trval na tom, že vozidlo,
z ktorého bola urobená dokumentácia, nemohlo byť v Starej Ľubovni, keďže on, ani majiteľ servisu pán
S. pri nahliadnutí zospodu vozidla nijaké poškodenie nevideli a poškodenie, ktoré malo byť tak ako je to
vo fotodokumentácii, by nemohli prehliadnuť a v žiadnom prípade s takýmto poškodením by nedovolili
odísť konateľovi žalobkyne na cestu dlhú 400 km. Výpoveď manželky konateľa žalobkyne je v tomto
bode zjavne nepravdivá. Pri nakladaní na plošinu auto bolo zachytené za ťažný hák, ťahané strojným
navijakom na plošinu. Ďalšie lano zachytené o koleso neplnilo funkciu ťahača, ale iba vyrovnávača,
pretože ako ťažné lano nemohlo fungovať aj preto, že jeho nosnosť je do 700 kg a celý automobil váži
skoro dve tony. Čo sa týka svedeckých výpovedí mal za to, že manželka konateľa žalobkyne vôbec
nemôže svedčiť o vyťahovaní vozidla, lebo sa nachádzala s deťmi vo vnútri benzínovej pumpy a jej
výpoveď je nevierohodná a absolútne laická. Nevie posúdiť spôsob nakladania a jeho správnosť. Pri
vyťahovaní auta sedel jej manžel vo vnútri za volantom auta. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok B. D.,
laik pri vyťahovaní vozidla na plošinu. Ohľadom ďalšieho konania žalobkyne konštatoval, že mu nikdy
neoznámila celkový rozsah poškodenia vozidla a nezabezpečila poškodené kusy pre prípad znaleckého
dokazovania. Keď bolo v servise zistené tak závažné poškodenie vozidla, žalobkyňa bola povinná vyzvať
ho na ohliadku vozidla, čím by sa podľa neho vylúčilo aj podozrenie, ktoré tu nepochybne je a ktoré
umocňuje skutočnosť, že žalobkyňa je prevádzkovateľkou požičovne automobilov, a to že iné vozidlo
bolo v Starej Ľubovni a iné bolo opravované v Bratislave. Na základe uvedených skutočností žalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 8. septembra 2021, v ktorom uviedla,
že vypočutie znalcov žalovaný nenavrhol, a preto jej nie je zrejmé, z akého dôvodu potom považuje
ich nevypočutie za procesné pochybenie súdu. Vozidlo tohto typu vlastní iba jedno, pričom súčasťou
spisu je jeho identifikácia, dokonca aj videozáznam vyhotovený kamerovým systémom čerpacej stanice.
Rovnako je súčasťou spisu aj to, kedy a ako upovedomila žalovaného o rozsahu poškodenia (najmä e-
mailová komunikácia medzi jej konateľom, žalovaným a poisťovňou). Tvrdenia žalovaného o podozrivom
konaní jej konateľa považuje za absurdné, nemožné a hrubo urážlivé, keďže nad všetku pochybnosť
je jasné, že auto mala havarijne poistené, a preto jej nie zrejmé, z akého dôvodu by si plánovala taký
krkolomný plán na poškodenie žalovaného, keď za predpokladu, že auto by si poškodila sama, mohla
by si bez problémov uplatniť krytie z poistného plnenia.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 20. septembra 2021, v ktorom uviedol,
že návrh na výsluch znalcom nepodala ani žalobkyňa, a to z toho dôvodu, že jednoznačne bola
preukázaná nemožnosť identifikácie poškodeného vozidla z dokladov predložených žalobkyňou, čo
vyslovili v znaleckom posudku a v odbornom stanovisku obidvaja znalci. Podľa jeho názoru, a to má
dlhoročné skúsenosti, ale aj podľa názorov obidvoch znalcov v popise, akým spôsobom bolo vozidlo
nakladané, nie je možné vôbec takúto škodu spôsobiť bez toho, aby to poškodenie na seba neupozornilo
zvukom trhaného kovu. Takto roztrhnuté časti museli spôsobiť zvuk, ktorý by absolútne začuli všetci
účastníci nakladania. Pracovník benzínovej pumpy pritom začul iba zohnutie podbehu, keď sa auto
zošmyklo z vozíka. Pri uvádzaní dátumov samotnou žalobkyňou sa rozchádzajú dátumy poškodenia (2.
január 2017 a 6. december 2017) a odovzdania vozidla do servisu (8. december 2017) a príjem zákazky
servisom podľa faktúry (26. január 2018). Zároveň chýbajú základné dokumenty, a to ohliadka prípadne

doohliadka vozidla, zmluva o prevedení bežnej opravy vozidla, zákazkový list, na základe ktorého by
bolo možné zhodnotiť nutnosť opravy. Na základe uvedených skutočností žalovaný opakovane navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 1. októbra 2021, v ktorom uviedla, že
žalovaný začal spochybňovať identitu vozidla až v odvolacom konaní. Pokiaľ by túto námietku (hocako
absurdnú) vzniesol včas ako procesnú obranu, mohla na ňu dôkazne zareagovať. Nemá najmenší
problém preukázať, že je majiteľkou iba jedného vozidla, ktoré je predmetom sporu a ktoré bolo
žalovaným poškodené, avšak má za to, že v odvolacom konaní je dokazovanie v zásade vylúčené. Na
základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími
námietkami žalovaného, ktoré boli predmetom tvrdenia a dokazovania pred vydaním rozsudku.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza.

11. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným
skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť
zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto
hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi).

K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. K znaleckému dokazovaniu vykonanému znalcom Y.. M. I. a znaleckému posudku vypracovanému
týmto znalcom odvolací súd konštatuje, že ak žalovaný mal pochybnosti o zákonnosti vykonaného
dokazovania a znaleckého posudku mohol ich eliminovať tým, že by bol navrhol výsluch tohto znalca.
Žalovaný však v priebehu celého konania nielenže nenavrhol výsluch znalca Y.. M. I., ale nenavrhol ani
výsluch znalca Y.. W. M.Č., ktorý odborné stanovisko vypracoval na základe jeho objednávky.

13. Ohľadom námietky žalovaného, že motorové vozidlo, odťah ktorého zabezpečoval, nie je to isté
motorové vozidlo, ktoré bolo opravené v servise Y. S., X.. O.. odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že aj keď sa z niektorých fotografii, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku vypracovaného znalcom
nedá jednoznačne určiť, že sú fotografiami predmetného motorového vozidla, to ešte neznamená, že
na týchto fotografiách nie je práve motorové vozidlo značky Volkswagen Pantheon, EČV S..

14. Rovnako ako irelevantný hodnotí odvolací súd argument žalovaného, že nebol predložený dôkaz o
tom, že vozidlo sa skutočne nedalo naštartovať na benzínovej pumpe, pretože pre posúdenie náhrady
škody a ušlého zisku uplatneného žalobkyňou nie je dôležité prípadné, hoci nepreukázané poškodenie
vozidla, ale to, že pri pochybení pri nakladaní tohto vozidla na plošinu došlo k jeho poškodeniu.

15. Čo sa týka domnienky žalovaného, že vozidlo nebolo možné naštartovať práve preto, že mohlo byť
poškodené (už v čase odťahu z benzínovej pumpy), táto podľa názoru odvolacieho súdu vyznieva v
kontexte celého napadnutého rozsudku, ale aj odvolania žalovaného až neuveriteľne, keďže žalovaný
na jednej strane spochybňuje identitu vozidla a skutočnosť, či sa skutočne nedalo naštartovať, dokonca
vyslovil úvahu, že k poškodeniu mohlo dôjsť až po realizácii odťahu a na druhej strane bolo nepochybne
preukázané, že nasledujúci deň konateľ žalobkyne auto naštartoval a absolvoval s ním cestu zo Starej
Ľubovne do Bratislavy.

16. Vo vzťahu k otázke zachytenia motorového vozidla pri nakladaní a spôsobu nakladania motorového
vozidla, odvolací súd považuje za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že pri nakladaní na plošinu auto bolo
zachytené za ťažný hák, ťahané strojným navijakom na plošinu a že ďalšie lano zachytené o koleso
neplnilo funkciu ťahača, ale iba vyrovnávača, pretože ako ťažné lano nemohlo fungovať aj preto, že jeho
nosnosť je do 700 kg a celý automobil váži skoro dve tony. Jeho nepravdivosť potvrdil svojou výpoveďou
na pojednávaní konateľ žalobkyne, keď uviedol, že tým, že nemali za čo chytiť, využil ťažné oko, ktoré
je situované na pravej strane vozidla, tým pádom, keď ťahal auto na plošinu za to pravé oko, auto sa
skrížilo doľava, aby ho mohol vyrovnať, jednoducho gurtňou ťahal ľavé koleso, aby ho mohol ťahať na
plošinu, svedok B. D.I., keď uviedol, to lano bolo ukotvené raz na hák a raz za koleso a svedkyňa B.. X.
V., keď uviedla, keď sa auto ťahalo za oko, tak sa nakláňalo menej, ale keď bolo upevnené za koleso,
tak sa nakláňalo viacej, nakláňalo sa a bolo počuť taký nepríjemný zvuk, ako keby škrípalo.

17. V súvislosti s hodnotením výpovedí svedkov B.. X. V. a B. D. žalovaným odvolací súd zdôrazňuje,
že v zmysle ustanovenia § 202 ods. 1 prvá veta CSP úlohou svedka je predovšetkým súvisle opísať
všetko, čo vie o predmete výsluchu. Ak teda žalovaný spochybňuje odbornosť týchto svedkov len preto,
že sú laikmi v oblasti odťahovania, resp. nakladania motorových vozidiel, táto ich nevedomosť v tejto
oblasti nemá na podanie svedeckej výpovede žiadny vplyv.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa mu nikdy neoznámila
celkový rozsah poškodenia vozidla, pretože z e-mailovej komunikácie medzi ním a konateľom žalobkyne
založenej v spise je zrejmé, že o tejto záležitosti komunikovali. Pokiaľ žalovaný očakával, že žalobkyňa
zabezpečí poškodené kusy motorového vozidla pre prípad znaleckého dokazovania, odvolací súd
má za to, že žalobkyňa v čase opravy motorového vozidla nemohla predpokladať, že žalovaný bude
spochybňovať samotnú existenciu poškodenia motorového vozidla, resp. jeho rozsahu a za týmto
účelom bude chcieť dať vypracovať znalecký posudok.

19. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
3.098,29 eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

20. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a
zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.