Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010838
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8320010838.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa
27.04.2022 v trestnej veci obžalovanej C. D. B., C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 19.10.2021, sp. zn. 3T/73/2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom zo dňa 19.10.2021, sp. zn. 3T/73/2020 uznal
obžalovanú C. I.. G.. D. B., C. za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 07.02.2019 v čase okolo 19.00 hod. v čase mimo výkonu služby viedla ako vodička osobné
motorové vozidlo zn. Hyundai Getz, EČV: Y., rýchlosťou 56,5 km/h po ceste 1/74 v obci J. smerom od
mesta Y. na obec D., kde napriek vodorovnému a zvislému dopravnému značeniu upozorňujúcemu na
priechod pre chodcov v dôsledku plného nevenovania sa vedeniu vozidla a nedostatočnému sledovaniu
situácie v cestnej premávke neskoro spozorovala chodca D. K., ktorý v tom čase prechádzal cez
cestu 1/74 z pohľadu vodičky z ľavej strany na pravú v bezprostrednej blízkosti za riadne vyznačeným

priechodom pre chodcov pri križovatke s miestnymi komunikáciami pred rodinným domom č. 279 v obci
J., pričom bez brzdenia vozidlom zn. Hyundai Getz, EČV: Y., narazila do chodca D. K., a to tak, že na
uvedenom mieste pravou prednou časťou tohto vozidla v oblasti pravého predného svetlometu narazila
do oblasti pravého predkolenia chodca D. K. idúceho v krokovom pohybe, ktorý následne prepadol na
prednú kapotu a čelné sklo vozidla, odkiaľ došlo k jeho odhodeniu na pravú krajnicu do vzdialenosti
cca 26 m od miesta zrážky, čím obvinená ako vodička vozidla zn. Hyundai Getz, EČV: Y. porušila

ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), e), f) a § 137 ods. 2 písm. c), písm. r) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, následkom čoho chodec D. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XX, utrpel mnohopočetné
poranenia tela - polytraumu, početné zlomeniny tvárových kostí vpravo (očnica, jarmová kosť, podnebné
kosti, nosové kosti, zlomenina tela sánky), plášťové krvácanie pod tvrdú plenu a pavúčnicu mozgu v
čelovej oblasti obojstranne, otras mozgu ťažkého stupňa s difúznym axonálnym poranením mozgu s
poruchou vedomia, neúplné ochrnutie horných aj dolných končatín s prevahou vpravo, zlomeninu oblúka

5. krčného stavca, zlomeninu mostíka, zlomeninu 3. a 4. rebra vpravo, stredne ťažké pomliaždenie
s krvácaním do pečene, zlomeninu lopaty bedrovej kosti vpravo zasahujúcu do bedrovo - krížového
skĺbenia, zlomeninu horného a dolného ramienka lonových kostí vľavo, trieštivú zlomeninu hornej časti
tela a hlavy píšťaly vpravo s posunutím úlomkov a trieštivú zlomeninu pravej ihlice pod hlavičkou s
posunom, ktoré si vyžiadali vysoko špecializovanú a intenzívnu liečbu vrátane operačnej liečby a ktoré
na poškodenom D. K. zanechali trvalé následky v podobe poúrazovej paraparézy a kvadruparézy, ako

aj organickej duševnej poruchy pri poškodení a dysfunkcii mozgu, v dôsledku ktorých poškodený D. K.
nie je schopný vedomého aktívneho konania, je nesebestačný a bez cudzej pomoci nevie vykonávaťbežné životné úkony a potreby (obliekanie, jedenie, motorika, hygiena a pod.) a je trvalo odkázaný na
pomoc inej osoby.

Za to jej uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona jej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
jej určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona jej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dobu 1 roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených D. K. a A., a.s. s nárokmi na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.11.2021,
podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.03.2022.
Namietal, že so skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel prvostupňový súd, možno súhlasiť bez výhrad.
S dôvodmi, ktoré prvostupňový súd viedli k presvedčeniu, že prevýchovu obžalovanej k tomu, aby

viedla riadny život, je možné dosiahnuť aj bez trestu spojeného s faktickým odňatím slobody, súhlasí.
Zastáva však názor, že pri uložení trestu nebolo náležite prihliadnuté práve na spôsob spáchania
činu a spôsobený následok. Porušenie dopravných predpisov zo strany obžalovanej možno označiť za
hrubé a závažné, nakoľko obžalovaná sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nedostatočne sledovala
situáciu v cestnej premávke v obci, kde je predpoklad zvýšeného pohybu chodcov. Za týchto okolností

je potrebné od vodiča vyžadovať vynaloženie zvýšenej miery opatrnosti, osobitne v okolí vyznačeného
priechodu pre chodcov. Obžalovaná vôbec nereagovala na vstup poškodeného K. na vozovku a
nedala prednosť chodcovi poškodenému K. idúcemu bezprostredne za priechodom pre chodcov vo
vzdialenosti 1 až 2 metre. Zo strany obžalovanej preto ide o porušenie dôležitých povinností uložených
zákonom. V príčinnej súvislosti s porušením týchto povinností došlo k nárazu do chodca, pri ktorom

mu boli spôsobené závažné zranenia s trvalými následkami, v dôsledku ktorých poškodený K. nie je
schopný vedomého aktívneho konania, je nesebestačný a je trvalo odkázaný na pomoc inej osoby.
Závažnosť porušení dopravných predpisov a závažnosť spôsobeného následku na zdraví poškodeného
K., nie je dostatočne vyjadrená v uloženom podmienečnom treste odňatia slobody, preto navrhuje
uloženie prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, so skúšobnou

dobou v trvaní 24 mesiacov. Oproti prvostupňovému súdu navrhuje uloženie trestu zákazu činnosti na
dlhšiu dobu, okolo 30 mesiacov, najmenej však 24 mesiacov. Dobu 1 roka považuje za neprimerane
miernu, nielen vo vzťahu k vyššie uvedenému následku na zdraví poškodeného K., ale aj vo vzťahu
k závažnému porušeniu dopravných predpisov. Poškodený K. bol síce pod vplyvom alkoholu, avšak
uvedená skutočnosť nemala vplyv na priebeh dopravnej nehody. Poškodený bol oblečený v tmavom

oblečení, v dôsledku čoho bol horšie viditeľný. Pohyboval sa však v obci s pouličným osvetlením a
priechod pre chodcov bol označený vodorovným aj zvislým dopravným značením. Na vzniku dopravnej
nehody nijakým spôsobom nespolupôsobil ani poškodený, ani iná okolnosť nezávislá od obžalovanej.
Taktiež nemožno prehliadnuť, že obžalovaná prekročila v obci najvyššiu povolenú rýchlosť, hoci táto
okolnosť nie je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, nakoľko by zastavila v prípade

včasnej reakcie na vstup chodca na vozovku s vozidlom pred miestom zrážky nekolíznym brzdením aj z
rýchlosti 56,5 km/hod., ktorou viedla motorové vozidlo. Obžalovanej nebol zadržaný vodičský preukaz.
Na hlavnom pojednávaní neboli prezentované žiadne mimoriadne okolnosti na strane obžalovanej.
Poškodené subjekty si uplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas, pričom prvostupňový súd
odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces s odôvodnením, že dokazovanie

ohľadom ich nárokov na hlavnom pojednávaní by presiahlo potreby trestného konania a toto by predĺžilo.
S uvedeným záverom súdu nie je možné celkom súhlasiť, nakoľko výška spôsobenej škody bola
dostatočnepreukázanáuždokazovanímvykonanýmvprípravnomkonaní.Niejeznáme,čobránilosúdu
priznať poškodenému aspoň túto náhradu škody, ktorá bola objektivizovaná. Prvostupňový súd okrem
všeobecného konštatovania, že dokazovanie ohľadom nároku poškodených na hlavnom pojednávaní

by presiahlo potreby trestného konania a predĺžilo by ho, neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť, o
ktorú svoje vyjadrenie opiera. Súd taktiež neoboznámil žiadnu procesnú prekážku, ktorá by bránila
o uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť. Navrhuje preto oboznámiť znalecký posudok,
vypočuť znalca k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia, prípade aj ďalšie znalecké posudkyk zdravotnému stavu poškodeného K., vyžiadať vyjadrenie G. N. k tomu, či plnila poistné plnenia,
ak áno, komu, v akej výške a čo bolo predmetom poistného plnenia a oboznámiť vyčíslenie škody z
titulu vynaloženia liečebných nákladov a na podklade takto vykonaného dokazovania rozhodnúť aj o

uplatnenýchnárokochnanáhraduškody.Zuvedenéhodôvodunavrhol,abykrajskýsúdzrušilodvolaním
napadnutý rozsudok a sám rozhodol o treste tak, aby obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov, trest zákazu činnosti na dobu
30 mesiacov a povinnosť nahradiť škodu poškodenému K. vo výške 50.650,- eur a Union zdravotnej
poisťovni, a.s. vo výške 39.893,60 eur.

K uvedenému odvolaniu sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 07.04.2022. Namietala, že pokladá rozsudok okresného súdu, vrátane všetkých
jeho výrokov, za zákonný, spravodlivý a odôvodnený v zákonom požadovanom rozsahu a odvolanie
prokurátora pokladá za nedôvodné v celom rozsahu. K argumentácii prokurátora odvolávajúceho sa
voči výroku o druhu a výmere trestu by si dovolila uviesť, že poukazuje na to, čo súd prvého stupňa

uviedol ohľadom ukladania trestov v odôvodnení svojho rozsudku, a to, že účelom trestu v trestnom
konaní nie je odplata za spáchanie trestného činu, ale ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov. K skutku sa priznala, jeho spáchanie oľutovala a nielen pred jeho spáchaním viedla riadny
život, nikdy sa nedopustila žiadneho protispoločenského konania. Tento spôsob života pri dodržiavaní
spoločenských a právnych noriem zachováva aj po spáchaní prečinu až doposiaľ. Odvolanie podané

prokurátorom vo vzťahu k výrokom o treste je neprehliadnuteľne neprimerané. Uvedené v odvolaní
prezentované baženie po uložení prísnejších trestov, ako tie, ktoré jej nakoniec uložil okresný súd,
je podľa jej názoru nesporným zásahom do právnej istoty. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo
dňa 19.10.2021 nesporne vyplýva, že aj v záverečnej reči prokurátor krajskej prokuratúry sám navrhol
uložiť trest na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov, s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov tak, ako to vyplýva z predmetnej zápisnice. Okresný súd tomuto
návrhu prokurátora temer úplne vyhovel, kedy uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní 12
mesiacov, jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov, teda o 3 mesiace
menej, ako navrhoval prokurátor v záverečnej reči. O kalendárnych 10 dní neskôr podáva prokurátor
odvolanie, v ktorom po doplnení odvolacích dôvodov navrhuje už uloženie trestu odňatia slobody v

trvaní 18 mesiacov a skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov. Očakávaný by mohol byť zrejme nesúhlas
prokurátora s dĺžkou skúšobnej doby, v ktorej mu súd nevyhovel na 100 % a uložil dobu o 3 mesiace
kratšiu, ako navrhovala prokuratúra, avšak odvolaním dochádza k návrhu na sprísnenie trestu odňatia
slobody, ako keby nebolo jeho návrhu vyhovené okresným súdom. Prokurátor predmetný obrat smerom
k sprísneniu trestu odňatia slobody v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nevysvetlil tak, ako ani v

prípade výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Zo zápisnice z hlavného
pojednávania nesporne vyplýva, že v záverečnej reči prokurátor krajskej prokuratúry sám uvádza, že čo
sa týka trestu zákazu činnosti, navrhol uložiť trest zákazu činnosti na spodnej hranici trestnej sadzby v
rozmedzí 1 až 2 roky a na základe uvedeného okresný súd obžalovanej takýto trest vo výmere 1 roka
uložil, teda trest bol v rozmedzí, ktorý sám prokurátor uložiť navrhol. O kalendárnych 10 dní neskôr

podáva prokurátor odvolanie, v ktorom po doplnení odvolacích dôvodov už navrhuje uloženie trestu
zákazučinnostina30mesiacov,tedaúplnenadrámecsvojhonávrhuprednesenéhosúduprvéhostupňa
ohľadnerozhodovaniaooznačenomdruhutrestu.Očakávanýbymoholbyťzrejmenesúhlasprokurátora
s výškou trestu v rámci jeho už učineného návrhu pri záverečnej reči, aj keď súd uložil označený
druh trestu navrhnutý samotným prokurátorom. Odvolaním však dochádza k návrhu na sprísnenie

trestu, ako keby nebolo návrhu prokurátora vyhovené zo strany okresného súdu. Prokurátor predmetný
obrat smerom k sprísneniu trestu odňatia slobody v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nevysvetlil.
Namietal, že všetky argumenty, ktoré prokurátor uvádza v odvolaní, boli známe najneskôr v čase
prednesujehozáverečnejrečiamuselibyťzohľadnenévnávrhuprokuratúrytrestnémusúdunauloženie
trestov, ktorým súd prvého stupňa takmer do bodky vyhovel. Nie sú jej známe žiadne skutočnosti,

ktoré mali vplyv na vývoj právneho názoru prokurátora k primeranosti trestov a jeho prednesom na
hlavnom pojednávaní a pri podávaní jeho odvolania. K argumentácii prokurátora odvolávajúceho sa
voči výroku o náhrade škody uvádza, že zo zápisnice z hlavného pojednávania z 19.10.2021 nesporne
vyplýva, že v záverečnej reči prokurátor sám uviedol, že čo sa týka uplatneného nároku na náhradu
škody, ponecháva toto plne na rozhodnutí súdu. Po tom, čo okresný súd na základe predneseného

návrhu prokurátora skutočne rozhodol o nároku na náhradu škody v súlade s príslušnou právnou
úpravou, prokuratúra odvolaním brojí proti tomu, že ju nezaviazal na náhradu škody, hoc to prokurátor
sám nenavrhoval. Namieta, že argumentácia prokurátora smerujúca proti rozsudočným výrokom o
nároku na náhradu škody odprezentovaná v podanom odvolaní, prehliada vykonané dokazovanie askutočnosť, že aj poškodený K. si mimo trestného konania už uplatnil svoje nároky na náhradu škody
voči poisťovni, v ktorej mala obžalovaná uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený K. cestou svojho opatrovníka nepodal proti

výrokom o náhrade škody odvolanie, čo predstavuje jeho nesporný súhlas a stotožnenie sa s výrokom
o náhrade škody vyhláseným v napadnutom rozhodnutí, obdobne jej nie je známe, aby poškodená
zdravotná poisťovňa prejavila nesúhlas s príslušným výrokom okresného súdu, ktorým ju takisto odkázal
s náhradou škody na civilný proces. Priame uplatňovanie priamych nárokov na náhradu nemajetkovej
ujmy voči poisťovni od roku 2001 doposiaľ, je najbežnejšie zaužívaná prax, ktorou sa má poskytnúť

nielen uľahčenie poškodeným, aby sa dostali k uspokojeniu svojich nárokov na náhradu škody, ale aj
ochrana majetku poistených, aby po tom, ako riadne platia poistenie na povinné zmluvné poistenie,
neboli vystavení nebezpečenstvu núteného plnenia nárokov poškodeným. Uvedený úzus v trestnom
konaní rešpektovali nielen poškodené subjekty, škodca, ale aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
Prokurátorom navrhované zaviazanie na náhradu škody vo výške 50.650,- eur poškodenému K. a
39.893,60 eur poškodenej A. zdravotnej poisťovni, v rozhodnutí krajského súdu jednoznačne spôsobí

ekonomickú likvidáciu jej, ako aj jej rodiny. Je rozvedená a samoživiteľka, ktorá zo svojho príjmu
musí v prvom rade uhrádzať výživu a výchovu svojej nezaopatrenej dcéry, ktorá je študentkou. Je
absolútne nereálne mimo akýchkoľvek majetkových možností a schopností, aby mala čo i len šancu na
náhradu škody v úhrnnej výške 90.543,60 eur na základe rozhodnutia trestného súdu, čo by automaticky
viedlo k exekúcii na jej majetok. Prístup prokurátora ohľadom výroku o náhrade škody tak popiera

účel a zmysel povinného zmluvného poistenia. Pokiaľ prokurátor vytýka súdu prvého stupňa výroky o
náhrade škody, ktoré odôvodnil tým, že dokazovanie ohľadom ich nároku na hlavnom pojednávaní by
presiahlo potreby trestného konania a toto by ešte viac predĺžilo, zákonnosť a správnosť týchto výrokov
a predmetný záver súdu prvého stupňa sám potvrdzuje, keď odvolaciemu súdu navrhuje vykonať
rozsiahle dokazovanie v odvolacom konaní znaleckými posudkami, dopočúvaním znalcov, rôznymi

správami atď. Pritom žiadna skutočnosť nebránila na hlavnom pojednávaní prítomnému prokurátorovi
urobiť k tomu návrh na doplnenie dokazovania tak, ako tomu nebránila žiadna skutočnosť na strane
poškodených, respektíve nič nebránilo prokurátorovi, ani poškodeným trvať na týchto návrhoch a
navrhovať odročenie hlavného pojednávania pre účely ich vykonania. Ani prokurátor, ani opatrovník
poškodeného K. žiadne návrhy na doplnenie dokazovania ohľadom preukázania základu a výšky, či

dôvodnosti ich nárokov ku dňu rozhodovania trestného súdu neurobili, hoci boli na to oprávnení, ba
dokonca povinní pred ukončením dokazovania na hlavnom pojednávaní. Poškodená A. ZP, a.s. sa pre
úplnosť na termín hlavného pojednávania nedostavila bez uvedenia dôvodu, tak ako ani poškodený
K.. Nie je zákonné, aby sa prokuratúra následne snažila svoju pasivitu v konaní pred súdom prvého
stupňakonvalidovaťvpodanomodvolanínávrhminadoplneniedokazovaniavodvolacomkonaní,pokiaľ

by mala byť dôsledne zachovaná zásada kontradiktórnosti a rovnosti zbraní strán konania. Uvedená
námietka je o to naliehavejšia, pokiaľ sú subjekty na strane poškodených úplne spokojné a stotožnené
s rozhodnutím súdu prvého stupňa o ich nárokoch na náhradu škody. Na dôvažok, poškodení o svoje
nároky na náhradu škody neprišli rozhodnutím súdu, nakoľko tieto sú naďalej zachované. Na hlavnom
pojednávaní nebolo preukázané, či si už poškodené subjekty neuplatnili nároky na náhradu škody v

inom ako trestnom konaní, napríklad v civilnom konaní proti nej alebo príslušnej poisťovni, preto nie
je známe, na základe čoho prokurátor uvádzal vo svojom podanom odvolaní tvrdenie o neexistencii
prekážky litispendencie, či res iudicata. Nie je zákonné, ani spravodlivé, aby ju trestný súd zaväzoval
na náhradu škody poškodeným, pri neúplnom zistení všetkých relevantných skutočností potrebných pre
toto rozhodnutie. Záverom svojho vyjadrenia si dovoľuje uviesť, že návrhy na doplnenie dokazovania,

ktoré uviedol prokurátor vo svojom odvolaní, sú v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt,
nakoľko podľa jej názoru nie je dôvod, pre ktorý by prokurátor tieto návrhy nemohol urobiť už na
hlavnom pojednávaní, čo bolo procesnou povinnosťou nielen prokurátora, ale najmä poškodených, aby
svojím aktívnym prístupom k otázke prerokovania nároku na náhradu škody presvedčovali súd prvého
stupňa, nie až následne v rámci podaného odvolania navrhovali nápravu svojej neodôvodnenej pasivity

doplnením rozsiahleho dokazovania.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.Krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2021, po
zákonnom poučení, urobila vyhlásenie, že je vinná, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku a po vyjadrení prokurátora, obhajcu a splnomocnenkyne

poškodeného prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaná priznala k skutku,
sa nevykoná a vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, prípadne
ochrannom opatrení.

Vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní

predloženého spisu odvolací súd konštatuje, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovanej na
obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine. Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie
prokurátorom len proti výroku o treste a výroku o náhrade škody, odvolací súd preskúmal len tieto
odvolaním napadnuté výroky.

Konanie obžalovanej bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin ublíženia na

zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.
Obžalovaná tým, že inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším
spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, tak po objektívnej, ako aj
subjektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu žalovaného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovanej konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, keď u nej zistil
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny
život a podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa k spáchaniu trestného činu priznala a trestný čin úprimne
oľutovala. Priťažujúce okolnosti u obžalovanej nezistil žiadne. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd

prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovanej a dospel
k záveru, že na dosiahnutie individuálnej i generálnej prevencie obžalovanej je potrebné ukladať trest
odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov, s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých
druhov na dobu 1 roka.

Na základe zistených osobných a majetkových pomerov obžalovanej je aj odvolací súd toho názoru,
že uložený trest možno považovať za trest primeraný a spravodlivý vzhľadom na osobu páchateľky,
jej pomery a možnosť jej nápravy. Je potrebné poukázať najmä na skutočnosť, že obžalovaná nemá
záznam v registri trestov, ani v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a z evidenčnej

karty vodiča vyplýva, že napriek tomu, že vodičské oprávnenie jej bolo udelené dňa 09.09.1993, teda
takmer pred 30 rokmi, v tejto nemá záznam o priestupkoch. Z uvedených dôvodov sa krajský súd
nestotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, že obžalovanej by bolo potrebné ukladať prísnejší
trest vzhľadom na porušenie dôležitých povinností a vzhľadom na závažný následok, nakoľko porušenie
dôležitej povinnosti, ako aj závažný následok vo forme ťažkej ujmy na zdraví je vyjadrený už v samotnej

skutkovej podstate predmetného trestného činu a v trestnej sadzbe k nej prislúchajúcej, pričom je
potrebné zohľadniť, že obžalovaná, okrem skutočnosti, že v minulosti nebola súdne trestaná, ani
priestupkovo postihnutá na úseku cestnej premávky, sa k spáchaniu trestného činu priznala a jeho
spáchanie oľutovala.

Rovnako za správny a zákonný krajský súd považuje aj výrok súdu prvého stupňa o odkázaní
poškodených s nárokmi na náhradu škody na civilný proces, a to z dôvodu, že zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní zo dňa 19.10.2021 nevyplýva, aby vo vzťahu k náhrade škody bolo vykonané dokazovanie,
či už čítaním znaleckých posudkov alebo listinných dôkazov, nakoľko boli čítané listinné dôkazy len vo
vzťahu k trestu, a to evidenčná karta vodiča, odpis z registra trestov obžalovanej, evidencia priestupkov

obžalovanej, správy o povesti a hodnotenia a lustrácie obžalovanej, s tým, že účastníci konania nemali
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na uvedené by na rozhodnutie o povinnosti na
náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania
a predĺžilo by ho, čo vyplýva jednak z rozdielu vo výške škody stanovenej v znaleckom posudku znalca
C.. X. D., G.. a v jeho doplnku č. 1, ako aj vzhľadom na výšku a rozsah spôsobenej škody, pričom nie

je zrejmé, či v doplnku znaleckého posudku je len výška škody upravená oproti znaleckému posudku,
alebo ide o ďalšiu škodu doplnkom znaleckého posudku vyčíslenú. Zo správy G. N. je zároveň zrejmé,
že poškodení si nároky na náhradu škody vo vzťahu k tejto poisťovni uplatnili riadne a včas, pričom
k ukončeniu šetrenia škodovej udalosti a posúdeniu oprávnenosti a výšky jednotlivých nárokov môžepoisťovňa pristúpiť až po predložení právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré bez akýchkoľvek povinností
potvrdí jednoznačnú a úplnú zodpovednosť obžalovanej za vznik škodovej udalosti.

Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora, že nič nebránilo súdu priznať nárok na náhradu škody, ktorý
bol uplatnený riadne a včas a výška škody bola dostatočne preukázaná už dokazovaním vykonaným
v prípravnom konaní, je potrebné uviesť, že v zmysle základných zásad trestného konania a to
zásady ústnosti a zásady bezprostrednosti môže súd pri rozhodnutí vychádzať iba z dôkazov pred ním
vykonaných, avšak dôkazy vo vzťahu k výroku o náhrade škody, ktorým by súd zaviazal obžalovanú na

náhradu škody poškodeným, pred súdom prvého stupňa vykonané neboli a odvolací súd nemohol urobiť
nové rozhodnutie na podklade skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, pričom doplnenie
konania odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, nakoľko vo by bolo potrebné
vykonať rozsiahle dokazovanie spočívajúce vo výsluchu znalcov, príp. čítaní znaleckých posudkov,
zabezpečovaním správ od poisťovne a pod.

Súd zároveň návrh prokurátora na doplnenie dokazovania čítaním znaleckých posudkov znalca C.. D.
zamietol z dôvodu, že čítať znalecké posudky podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku je pred súdom možné len
so súhlasom obžalovaného a prokurátora, pričom obžalovaná sa verejného zasadnutia pred odvolacím
súdom nezúčastnila, na čítanie znaleckého posudku súdu súhlas súdu nedala a na takýto postup
nepostačujesúhlasobhajcu,nakoľkoideoosobnéprávoobžalovanejsúhlasiťalebonesúhlasiťsčítaním

znaleckých posudkov.

Na základe uvedeného považoval krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné,
preto odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.