Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114228362
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1114228362.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: I. F., D.. XX. D.

XXXX, N. N. XX, O. D. N., právne zastúpený: JUDr. Ján Bartánus, advokát so sídlom A. Bernoláka 7,
Ružomberok, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, za účasti intervenienta: JUDr.
Peter Pór, advokát so sídlom Kováčska 32, Košice, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Intervenientovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „súd“) dňa 13. októbra 2014 sa žalobca
domáha zaplatenia sumy 1.747,40 € titulom náhrady skutočnej škody spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15% ročne zo sumy 1.747,40 € od 11. augusta 2014 do zaplatenia a sumy 12.000 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 12.000 € od 11. augusta 2014 do zaplatenia

titulom náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Tvrdil, že dňa 16. júna 2013 bolo Okresným
riaditeľstvom PZ v Košiciach - okolie začaté trestné stíhanie pod Č.: P.-XXX/OEK-G.-XXXX voči nemu
ako obvinenému zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. l písm. b) ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Žalobca bol zadržaný a
predvedený dňa XX. M. XXXX, väzba začala plynúť dňa XX. M. XXXX P. X,XX C.. Dňa XX. M. XXXX
podal vyšetrovateľ OR PZ Košice-okolie podnet na podanie návrhu na vzatie žalobcu do väzby, na
základe ktorej podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice okolie návrh na vzatie žalobcu do väzby,

sp. zn. XPv XXX/XX-X. Dňa 19. júna 2013 bol uznesením Okresného súdu Košice-okolie, pod sp. zn.
XTp XXX/XX z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, žalobcu do väzby.
Dňa 8. júla 2013 boli uznesením do konania pribratí znalci na posúdenie duševného stavu žalobcu.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že žalobcovi bola diagnostikovaná stredne ťažká mentálne
retardácia. Dňa 6. augusta 2013 prevzal obhajobu žalobcu nový obhajca a dňa 20. augusta 2013
jeho substituent nahliadol do vyšetrovacieho spisu. Dňa 22. augusta 2013 podal žalobca návrh na
zastavenie trestného stíhania spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby a žiadosťou o preskúmanie

postupu policajta. Trestné stíhanie proti žalobcovi bolo zastavené uznesením prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice - okolie sp. zn. XPv XXX/XX-XX W. XX. V. XXXX. Dňa 31. októbra 2013 bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené vyrozumenie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie,
v ktorom bolo uvedené, že boli zistené pochybenia na strane postupu policajta. Vo vzťahu k žalobcovidošlo k porušeniu čl. 3, čl. 14, čl. 15 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie
č. 209/1992 Zb.) (ďalej len „dohovor“). Žalobca tak za nezákonné rozhodnutie vo veci označil uznesenie
vyšetrovateľa OR PZ Košice-okolie zo dňa XX. M. XXXX, Č.: P.-XXX/OEK-G.-XXXX, rozhodnutie hliadky

OO PZ Moldava nad Bodvou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo XX. M. XXXX a uznesenie
sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice-okolie z XX. M. XXXX P. S. W. S., Z.. R.. XTp
XXX/XX. Ustanovený ex offo obhajca žalobcu v tomto konaní nepodal sťažnosť proti uzneseniu o
vzneseníobvineniaprotižalobcovi.Vzhľadomktomu,žesiorgányverejnejsprávyaustanovenýobhajca
nesplnili svoje povinnosti, ide o prípad hodný osobitného zreteľa. V súlade s judikatúrou NS SR sa za

zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia považuje aj zastavenie konania alebo oslobodenie spod
obžaloby. S ohľadom na formu rozhodnutia o zadržaní, pri ktorom trestný poriadok nepozná opravný
prostriedok, má žalobca za to, že zastavenie trestného stíhania má, čo sa týka náhrady škody, rovnaké
účinky ako zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia, preto náhrada škody patrí aj v súvislosti
s nezákonným vykonaním zadržania. I keď § 8 ods. 6 písm. g) zákona č. 514/2003 Z. z. vylučuje
vznik práva na náhradu škody za uznesenie o vzatí do väzby v prípade, ak bolo trestné stíhanie

zastavené z dôvodu, že osoba nie je trestne zodpovedná, nezakladá to automaticky záver, že takéto
uznesenie je vždy zákonné. Žalobca, ako poškodený, má s poukazom na č1. 5 ods. 5 dohovoru, nárok
na odškodnenie, v prípade nezákonného pozbavenia slobody. Za nesprávny úradný postup orgánov
konajúcich v mene štátu žalobca považuje a) nezákonný zásah do jeho práv, právom chránených
záujmov - samotné pozbavenie osobnej slobody a vzatie do väzby, b) nečinnosť - neskúmanie existencie

a trvania dôvodov väzby, c) nečinnosť a prieťahy v konaní - nesplnenie si povinnosti vyšetrovateľom
bez odkladu zastaviť trestné stíhanie a prepustiť žalobcu na slobodu, c) nečinnosť a prieťahy v konaní
- nesplnenie si povinnosti zastaviť trestné stíhanie bez zbytočného odkladu a prepustiť žalobcu na
slobodu ani po intervencii právneho zástupcu žalobcu. Nakoľko žalobca v čase údajného spáchania
trestného činu, nebol a nie je trestne zodpovedný, jeho konanie nenapĺňa znaky trestného činu, je

kvalifikovateľné ako trestný čin inak trestný. W. XX. M. XXXX bol vypracovaný znalecký posudok a
musel byť doručený najneskôr XX. M. XXXX, ale žalobca bol prepustený na slobodu až XX. V. XXXX.
Uvedené možno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Nesprávnosť postupu vyšetrovateľa spočíva
v porušení povinnosti bezodkladne po doručení znaleckého posudku, podať podnet na zastavenie
trestného stíhania. Nesprávnosť úradného postupu prokurátora spočíva v opomenutí zastaviť trestné

stíhanie a prepustiť žalobcu z väzby na slobodu. Nečinnosť a prieťahy v konaní sú dané aj tým, že právny
zástupca žalobcu podal dňa XX. V. XXXX návrh na zastavenie trestného stíhania spolu so žiadosťou o
preskúmanie postupu policajta a žalobca bol prepustený na slobodu až dňa XX. V. XXXX. Na základe
uvedeného si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej ujmy a to trov právneho zastúpenia vo
výške 1.747,40 € a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000 €. Nakoľko väzba trvala od XX. M.

XXXX W. XX. V. XXXX žalobca považuje výšku nemajetkovej ujmy za primeranú.

2.ŽalovanýpodanímdoručenýmsúdudňaXX.M.XXXXžiadalnávrhžalobcuakonedôvodnýzamietnuť.
Žalobca nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, hoci bol zastúpený advokátom a v
danom čase nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, preto štát nemôže niesť zodpovednosť za

akúkoľvek škodu, ktorá mu vznikla. Orgány činné v trestnom konaní aplikujú ustanovenia Trestného
poriadku, a postupujú počas trestného konania v súlade so zákonom, preto nejde o neoprávnený zásah
do práv. Skutočnosť, že voči jednotlivcovi bolo vedené trestné stíhanie, ktoré neskončilo právoplatným
odsúdením, nezakladá automatický odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody. S poukazom na §
7 zákona č. 514/2003 Z. z. nemožno vyvodiť, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú rozhodnutím

o zatknutí, zadržaní alebo iným pozbavením osobnej slobody, ktoré nebolo zrušené pre nezákonnosť
alebo pri ňom nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Keďže väzba v sebe obsahuje obmedzenie
osobnej slobody, pod ktoré možno subsumovať aj zadržanie a obmedzenie osobnej slobody žalobcu,
titulom náhrady škody môže byť len rozhodnutie o väzbe. Nakoľko u žalobcu bolo trestné stíhanie
zastavenézdôvodunepríčetnostivčasetrestnéhočinu,prektorýboltrestnestíhaný,nevznikolmunárok

na náhradu škodu z titulu rozhodnutia o väzbe. Ohľadne namietaného nesprávneho úradného postupu
žalovaný uviedol, že súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený ustáliť či posudzovať, či v
trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca si mal v súvislosti s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov uplatniť pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“). Aj počas konania mal žalobca k dispozícii účinné prostriedky nápravy. Podľa

žalovaného sa orgány činné v trestnom konaní nedopustili v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. XTp
XXX/XX nečinnosti resp. zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal dôvodnosť a výšku uplatňovaného
nároku v časti majetkovej škody ani nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy.3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa X. Z. XXXX doplnil návrh o tvrdenia, že zadávateľom
znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaným W.V. XX. M. XXXX, bolo Okresné riaditeľstvo PZ
Košice-okolie, a to na základe písomného príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice

- okolie, sp. zn. XTp/XXX/XXXX R. XX. M. XXXX. Opatrením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp/XXX/XX bol žalobcovi ustanovený obhajca JUDr. Peter Pór, ktorý v rozpore
s advokátskym poriadkom ako aj advokátskou etikou, nebránil riadne práva a záujmy žalobcu. Právny
zástupca žalobcu JUDr. Jakubčík vykonal opakované návštevy žalobcu v dňoch XX. V. XXXX V. XX.
V. XXXX. Účelom návštevy dňa XX. V. XXXX bolo poskytnúť žalobcovi jemu zrozumiteľným spôsobom

informácie o stave konania a zistiť jeho potreby a podmienky výkonu väzby. Dňa XX. V. XXXX bolo
vykonané nahliadnutie do spisu a dňa 22. augusta 2013 vypracovaný návrh na zastavenie konania
spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby a žiadosťou o preskúmanie postupu policajta. Dôvodom
návštevy okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie dňa XX. V. XXXX bola podľa
žalobcu práve snaha o dodržiavanie ustanovení Trestného poriadku. Žalobcom tvrdeným nesprávnym
úradným postupom bolo zasiahnuté do práv poškodeného na prejednanie veci v primeranej lehote

čl. 5 ods. 3 dohovoru. A to nielen tým, že bol pozbavený osobnej slobody, ale aj tým, že nebol
umiestnený do vhodného ústavu s ohľadom na jeho zdravotné postihnutie. Podaním doručeným súdu
dňa 27. októbra 2015 žalobca uviedol, že vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 77/2013, možno
v jeho prípade hovoriť o dôvodoch tzv. zvláštnej zraniteľnosti. Bolo povinnosťou policajta, prokurátora,
sudcu pre prípravné konanie, okamžite po doručení znaleckého posudku, prepustiť žalobcu na slobodu.

Postup orgánov činných v trestnom konaní tak bol v zrejmom rozpore s požiadavkou na prednostné a
urýchlené rozhodovanie o prepustení z väzby v rámci čl. 5 dohovoru. Obdobie cca 4 týždňov, počas
ktorých znalecký posudok bol vo vyšetrovacom spise, nemožno považovať za primerané. Dôvodnosť
uplatňovaného nároku titulom nemajetkovej ujmy žalobca odvodzoval od nálezu ústavného súdu zo XX.
M. XXXX, Z.. R.. L.. Ú. XXX/XX, nakoľko vzhľadom na povahu porušenia uvedené nemožno napraviť

vo forme reštitúcie, ale iba kompenzácie. Nakoľko žalobca je tzv. zraniteľnou osobou, štát ma pozitívnu
povinnosť takúto osobu chrániť. V prípade žalobcu došlo k neprimeranému zásahu do jeho základných
práv, konkrétne do práva na slobodu a práva nebyť podrobený tzv. zlému zaobchádzaniu.

4. V štádiu odvolacieho konania vstúpil do konania ako intervenient na strane žalovaného JUDr. Peter

Pór, advokát, ktorý uviedol, že žalobca mu vyčíta, že bol pri jeho zastupovaní v predmetnej trestnej veci
nečinný a že si nesplnil svoje zákonné povinnosti advokáta. Uviedol, že priamo pred súdom sa žalobca
opakovane priznal k tomu, že skutok ako je popísaný v obvinení spáchal, oľutoval ho a zároveň uviedol,
že sa nikdy už nedopustí takéhoto konania. Pýtal sa ho teda, či chce podať sťažnosť, no uviedol, že nie a
že sťažnosť nemá podávať. Uviedol, že vedel, že už v minulosti bol za takýto skutok žalobca odsúdený a

že v čase spáchania skutku bol v podmienečnom treste. Vystupovanie žalobcu do momentu jeho snahy
ujsť po rozhodnutí o väzbe sa všetkým prítomným javilo ako normálne, nebol dôvod pochybovať o jeho
zdravotnom stave. Za žiadnych okolností teda nevedel urobiť pre klienta viac, pričom ešte XX. M.Ú.
XXXX požiadal vyšetrovateľa, aby nariadil prekontrolovanie jeho duševného stavu. Uviedol, že sa necíti
byť zodpovedný za žiadnu ujmu, ktorá žalobcovi vznikla. Vo veci sa konalo aj zmierovacie konanie pred

orgánmi Slovenskej advokátskej komory, ale bolo to neúspešné. Žalobu neuznáva.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov F.. U. Š., U. C. V. L. C., listinami
predložených žalobcami, a to: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 31. januára
2014 (č. l. 11-19), list ministerstva č. XXXXX/XXXX/XX R. X. V. XXXX (č. l. 20), štvrtá a piata strana

zápisnice o výsluchu zo XX. M. XXXX (č. l. 21), podnet vyšetrovateľa zo 17. júna 2013 (č. l. 22), návrh
prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo 17. júna 2013 (č. l. 23-24), uznesenie Okresného
súdu Košice - okolie z XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp XXX/XX (č. l. 25-26), uznesenie Okresného riaditeľstva
PZ Košice - okolie, Č.: P.-XXX/OVK-XXXX R. X. M. XXXX (č. l. 27-28), znalecký A. Č.. XX/XXXX z 13.
júla 2013 (č. l. 27-33), návrh na zastavenie trestného stíhania, žiadosť o prepustenie z väzby a žiadosť o

preskúmanie postupu policajta z 22. augusta 2013 (č. l. 34), uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry
Košice - okolie sp. zn. A. XXX/XX-XX R. XX. V. XXXX (č. l. 35-36), urgencia zo X. P. XXXX (č. l. 37),
vyrozumenie o preskúmaní postupu policajta zo XX. P. XXXX (č. l. 38), článok „O. D. N. - O.U. A. O. R.
O. D. N. R. P. za D. S. S. S. Z. V. napriek H., Ž. I. R. A., G. O. R. Y. W.. S. Z. W. W. A. V. po O. (č. l.
39-40), uznesenie vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach - okolie zo XX. M. XXXX, Č.: P.-XXX/OVK-XXXX R.

X. M. XXXX (č. l. 41-42), zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo 16.
júna 2013 (č. l. 43), opatrenie Okresného súdu Košice - okolie R. XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp/XXX/XX (č.
l. 104), ďalej vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu Okresnej prokuratúry Košice - okolie,sp. zn. XPv XXX/XX, a z vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný, medzi stranami nesporný,
no právne rôzne interpretovaný, skutkový stav.

6. Zo zápisnice Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie o zadržaní a obmedzení osobnej slobody
podozrivej osoby zo XX. M. XXXX je preukázané, že žalobca bol dňa XX. M. XXXX R. V. A. na A. Z. S.
O. D. N.. Z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Košice - okolie zo XX. M. XXXX, Č.S.: P.-
XXX/OVK-XXXX je preukázané, že dňa 16. júna 2013 bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
v Košiciach - okolie, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality začaté trestné stíhanie

voči žalobcovi ako obvinenému za zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Vyplýva z neho, že
žalobca sa mal dopustiť trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) ods. 2
písm.c)Trestnéhozákonatým,žedňaXX.M.naXXXXS.Č.V.P.XX:XXC.O.S.O.D.N.naX..N.S.F.P.
A.X.„.Y.“.C.naČ.C.P.A.V.naZ.O.S.R..G.Y.,I.S.:G.G.V.G.H.D..O.M.W.C.W.P.zaA.X.V.naX.
Z.O.S.F.Z.naA.W.V.Z.naĽ.R.W.Y.,Č.O.Z.Š.naZ.O.S.S.S.Y.X.XXX€.,A.P.D..O.M.malutrpieť

ľahké zranenie drobný hematóm v oblasti záhlavia vpravo a odreninu predlaktia pravej ruky predbežne
bez PN V. Z.. L.. A. O. ľahké zranenie odreninu predlaktia ľavej ruky predbežne bez PN. Sťažnosť proti
uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal. Zo štvrtej a piatej strany zápisnice o výsluchu žalobcu zo XX.
M. XXXX je preukázané, že žalobca v trestnom konaní uvedeného dňa vypovedal, že základnú školu
navštevoval v detskom domove štyri roky, potom nikde neštudoval. Čítať a písať vie. Doposiaľ nikde

nepracoval. Alkoholické nápoje užíva príležitostne, drogy neužíva, nefetuje, strelnú zbraň nevlastní. Na
psychiatrii bol liečený, pričom bol viackrát aj hospitalizovaný, naposledy v roku 2012. Samotný skutok
priznal.

7. Z výpovede svedkyne F.. U. Š. je preukázané, keď sa dozvedela o zadržaní spoluobvineného U. C. a

žalobcu, ihneď šla na policajnú stanicu, kde videla v miestnosti žalobcu, ako je na rukách spútaný, sedel
na stoličke, plakal, kvílil, vydával neartikulované zvuky, tiekli mu slzy, sople, kymácal sa na stoličke, na
prvý pohľad vyzeral, že je duševne chorý, pričom policajtom povedala, že je duševne chorý a má o tom
papier.

8. Z podnetu vyšetrovateľa zo XX. M. XXXX vyplýva, že tohto dňa podal vyšetrovateľ Okresného
riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie pod Č.: P.-XXX/OVK-G.-XXXX podnet prokurátorovi na podanie
návrhu na vzatie žalobcu ako obvineného do väzby. Z návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice
- okolie zo XX. M. XXXX, Č.. G.. X A. XXX/XX-X M. preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry
Košice - okolie toho istého dňa podal na Okresný súd Košice - okolie návrh na vzatie žalobcu obvineného

do väzby. Zo zápisnice o výsluchu obvineného vyplýva, že sudkyňa pre prípravné konanie vzhľadom
k spôsobu vyjadrovania žalobcu považovala za potrebné ustanoviť žalobcovi obhajcu. Z uvedenej
zápisnice je preukázané znenie opatrenia, ktorým bol žalobcovi ako obvinenému ustanovený obhajca
JUDr. Peter Pór. Z uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice - okolie R. XX. M.
XXXX, Z.. R.. XTp XXX/XX je preukázané, že žalobca bol uznesením sudcu pre prípravné konanie vzatý

do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť dňa
XX. M. XXXX P. X,XX C. V. S. Z. S. Ú. na S. S. S. G..

9. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie, Č.: P.-XXX/OVK-XXXX R. X. M. XXXX
je preukázané, že do trestného konania boli pribratí znalci z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie

psychiatria na posúdenie duševného stavu žalobcu. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX S.
W. XX. M. XXXX (ďalej len „znalecký posudok“), doručeného vyšetrovateľovi dňa XX. M. XXXX, je
preukázaný záver znalcov O.. G. T. V. O.. O. F., Ž. Ž. N. W. Z. Ť. O.U. F. Z. A. Z., podľa O. G. Y. L. P.
W. T. XX.X, A.V. Z. G. Y. L. P. L. O.. Z. Ť. F.Y. Z. A. S. A. G. T. (F. Z., A. V. O.). R. G., Ž. Z. Z. S., R.H.
Z. V. D. Z. F. I. U. O. M. P., A. F. Z. Ž. S. L. T. R. Y. W., Z. V. A. Z. O. X. V. V. W., Č. P. Z., D. P. Z. S.

R. Z., S. G. D. Z. P. V. V. (A.) W. Z. G.. S. R. A. Z. Ď. X.W., Ž. „. S. Č. Z. H. Č.L. D. Z. F. D. V. A. Z. G.
V. D. Z. Z. G. P.W.. R. A. H. S., Ž. Ž. vzhľadom na R. Z. Ť.V. O. F. Z. Š. G. V. na Ú.L. L.. S. T. podľa
M. D. Z. S. Č. Z. H. Č.L. F. D. V. A. Z. G. V. D. Z. Z. G. P., V. Y.Á. R. H. G., V. V. Z., Ž. S. A. F. XXXX
V. XXXX N. S. Z. Z. W. Z. Ť. O. F. X-G. C. na A. P. S. N. V. A. S. W.Z. A. Z., D., G. A. C. N. V. V.Ž. D.
S. Z., Ť. R.W., A. A. A. S. R. N. F. Z. P.C. S. R., A. L. N. U. S. V. H. R.G. Z. H.. Ž. S. V. N. R. S. I. U.,

L.. I. D. V. S. G. F. S. I. D. F.U. X., Z. G. L. Z..

10. Z návrhu na zastavenie trestného stíhania, žiadosti o prepustenie z väzby a žiadosti o preskúmanie
postupu policajta R. XX. V. XXXX je preukázané, že žalobca prostredníctvom obhajcu požiadal Okresnúprokuratúru Košice - okolie o zastavenie trestného stíhania spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby
a žiadosťou o preskúmanie postupu policajta, pričom argumentoval závermi znaleckého posudku a §
79 ods. 1, ods. 2 alinea prvá Trestného poriadku teda povinnosťou okamžitého prepustenia na slobodu

v prípade, ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie a povinnosťou policajta, prokurátora,
sudcu pre prípravné konanie a súd skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú,
alebo či sa zmenili. V súvislosti so žiadosťou o preskúmanie postupu policajta uviedol, že je názoru,
že vyšetrovateľ PZ O.. L.. Z. Š. mal bezodkladne po doručení predmetného znaleckého posudku podať
podnetnazastavenietrestnéhostíhaniapodľa§215ods.1písm.e)Trestnéhoporiadkuanaprepustenie

obvineného z väzby. Toto podanie bolo dňa XX. V. XXXX zaslané v naskenovanej podobe e-mailom
na adresu Okresnej prokuratúry Košice - okolie a následne dňa XX. V. XXXX bola obhajcom žalobcu
osobne doručená Okresnej prokuratúre Košice - okolie. Z uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry
Košice - okolie sp. zn. A. XXX/XX-XX R. XX. V. XXXX je preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry
Košice - okolie zastavil podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku trestné stíhanie vedené proti
žalobcovi, pretože Ž.V. V. P. D. S. Č. Č. pre D. H. R., A. Ž.I. R. R. R. A. S., Ž. Ž. S. Č. Z.Y. Z. H. R. A.

A., S. W. G. D. V. F. A.S. Z. G. V. V. A. M. Z. D., D. Z. Z. G. P. V. A. M. D..

11. Z urgencie žalobcu zo X. P. XXXX vyplýva žiadosť žalobcu, aby bol vyrozumený o výsledku
preskúmania postupu policajta, o ktoré požiadal v podaní z XX. V. XXXX. Z upovedomenia Okresnej
prokuratúry Košice - okolie zo XX. P. XXXX, Z.. R.. X A. XXX/XX-XX je preukázané, že pri preskúmaní

postupu policajta boli zistené pochybenia a okresný prokurátor uložil riaditeľovi Okresného riaditeľstva
PZ v Košiciach - okolie vyšetrovateľa disciplinárne postihnúť a vec prejednať na pracovnej porade.
Vyšetrovateľovi bolo udelené disciplinárne opatrenie a to zníženie služobného platu a vec bola
prejednaná na pracovnej porade. Tomu zodpovedá aj obsah dozorového spisu Okresnej prokuratúry
Košice-okolie,sp.zn.XPvXXX/XXXX/XXXX,zktoréhojepreukázané,žeokresnýprokurátorlistomzX.

Z. XXXX upovedomil riaditeľa OO PZ v Košiciach - okolie, že v rámci výkonu prokurátorského dozoru bol
zistenýzávažnýnedostatokvprocesnomkonanívyšetrovateľa,ktorývtrestnejveciobvinenéhožalobcu,
napriek tomu, že mu bol dňa XX. M.U. XXXX doručený znalecký posudok, z ktorého jednoznačne
vyplynulo, že žalobca trpí závažnou psychickou poruchou a nebol schopný rozpoznať protiprávnosť
svojho konania a nebol schopný svoje konanie ovládať a posúdiť jeho následky, nepredložil ihneď

prokuratúre návrh na zastavenie trestného stíhania, teda nepostupoval podľa § 79 Trestného poriadku,
v dôsledku čoho bol obvinený nezákonne vo výkone väzby od XX. M. XXXX W. XX. V. XXXX s tým, že
prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie listom zo XX. P. XXXX upovedomil obhajcu žalobcu, že
pri preskúmaní postupu policajta boli zistené pochybenia a riaditeľ odboru kriminálnej polície Košice -
okolie dňa XX. Z. XXXX, podal správu o tom, že vyšetrovateľovi bolo udelené disciplinárne opatrenie -

zníženie platu a vec bola prejednaná na pracovnej porade. R. Č. „. D. N. - O. A. O. R. O. D. N. R. P. za
D. S. S. S. Z. V. napriek H., Ž. I. R. A., G. O. R. Y. W.. S. Z. W. W. A. V. po O. je preukázané, že vec bola
medializovaná spolu s vyjadreniami, že vec bola disciplinárne riešená.

12. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že prišli po neho v nedeľu ráno domov policajti, on spal. Rozbili

mu dvere a potom ho zobrali na policajnú stanicu, kde ho policajti zbili. Presne si na tieto okolnosti
nespomína. Počas rozhodovania o vzatí do väzby plakal a prosil sudcu, aby ho pustil. Bol aj trošku
agresívnejší, lebo sa bál a následne ho policajti spacifikovali a nasadili mu putá. S advokátom ex offo
nekomunikoval, lebo za ním nebol. Na otázku, aby uviedol priebeh väzby a čo sa počas priebehu väzby
dialo uviedol, že spoluväzeň na cele mu bral raňajky, obed aj večeru. Nič nejedol, dokonca ho bez príčiny

každý deň napádal a provokoval, pričom mu nič nerobil. Ďalší spoluväzeň ho počas pobytu vo väzbe
dvakrát pohlavne zneužil. Na otázku, aby uviedol okolnosti svojho prepustenia z väzby uviedol, že sa
potešil skutočnosti, že ho konečne pustia, bude mať kľud a bude doma. Trestné konanie a držanie vo
väzbe vnímal ťažko. Na otázku, aby uviedol ako sa cítil, keď ho polícia dala do väzenia uviedol, že plakal
a počas celého pobytu sa zle cítil. Počas pobytu vo väzbe dostal dvakrát bitku od dozorcov, pričom im

nič neurobil. Dozorcovia mu nadávali, nejednali s ním slušne. Počas návštevy vo väzbe prosil rodinných
príslušníkov aj A.. C., aby ho vzali domov, lebo sa zle cítil. Na otázku, aby uviedol, či plakal vo väzení
uviedol, že veľmi plakal. Plakal každý deň, až pokiaľ ho nepustili domov. Rodinní príslušníci za ním boli
asi dvakrát. A. C. bol za ním raz. Bál sa, bol nervózny, ale agresívny nebol. Bál sa počas celého výkonu
väzby. Počas jeho pobytu vo väzbe žalobcovi chýbala rodina, kamaráti, jedlo. Na otázku, aby uviedol,

čo sa zmenilo v jeho živote po návrate z väzenia uviedol, že máva nočné mory. Ak vidí policajta, tak sa
bojí a radšej sa schová. Niekedy z toho aj plačem.13. Z výsluchu svedka U. C. je preukázané, že nebol priamo pri zatknutí žalobcu, nakoľko v tom čase už
bol zadržaný, ale počul, že o cca. 5 hodine ráno ho príslušníci OO PZ predviedli, kde zároveň bolo počuť
aj žalobcu ako kričí, aby ho nebili. O 9,00 h ráno ich spolu eskortovali do CPZ v Košiciach. Žalobcu vo

väzbe nenavštívil. Keď sa žalobca vrátil domov, tak sa mu sťažoval, že ho tam bili spoluväzni, nadávali
mu a zdôveril sa mu, že bol sexuálne zneužitý spoluväzňami. Keď mu o tom hovoril, po celý čas plakal.
Na otázku, aby uviedol či sa mu žalobca zdôveril ako sa cítil vo väzbe, prípadne o iných skutočnostiach
počas jeho pobytu vo väzbe uviedol, že mu povedal, že sa bál. Cítil, že je tam veľmi osamelý. Na otázku,
či vníma rozdiel v správaní žalobcu pred zatknutím a jeho prepustením z väzby uviedol, že žalobcu

pozná asi už 10 rokov. Predtým bol normálny, po návrate z väzby sa bojí, často plače, bojí sa policajtov.

14. Z výsluchu svedkyne L. C. M. A., že je preukázané, že je jeho sesternica. Uviedla, že keď mal 18
rokov, vrátil sa z detského domova a keďže jeho matka o neho neprejavila záujem, prišiel bývať k jej
rodičom, ktorý sa ho ujali a odvtedy býva u jej rodičov. Podľa vyjadrenia lekára má mentálne postihnutie,
pričom je na úrovni asi 9-ročného dieťaťa. Má rád deti, psíkov. Správajú sa k nemu ako k deväťročnému

chlapcovi. Správa sa ako dieťa. Ak vidí, že niekto má hracie autíčko alebo inú hračku, tak aj on chce,
aby sa mu takáto hračka kúpila. Čo sa týka povahy žalobcu, je kľudný, nie je agresívny ani ho nikdy
agresívneho nevidela. Momentálne je bojazlivý, keď vidí policajné auto, hneď sa schová. Kvôli svojmu
zdravotnému stavu bol asi pred štyrmi rokmi liečený na psychiatrii. Voči jej osobe má dôveru, nakoľko
ju považuje za vlastnú sestru. Ďalej uviedla, že svedkom zatknutia žalobcu nebola. O tom, že ho zatkli

sa dozvedela od svojich rodičov - otca, lebo mama už nežije. Otec jej povedal, že žalobcu zobrali na
políciu, aby išla zistiť, či ho prepustia. Ako povedal jej otec, v skorých ranných hodinách I. zobrali policajti
na policajnú stanicu a predtým ako ho dali do auta, mal dostať aj bitku. Uviedla, že mal byť zadržaný
kvôli tomu, že bol podozrivý z hádzania kameňov na auto policajnej hliadky. Na otázku, či vie uviesť, či
žalobca vedel, prečo bol trestne stíhaný a vzatý do väzby uviedla, že podľa nej nevedel, myslím si, že len

napodobňoval ostatné deti. Ďalej uviedla, že to bol pre celú rodinu šok, že ho zadržali policajti. Vedeli, že
to bude pre neho problém byť zadržaný. Hľadala jeho lekárske záznamy. Išla ráno na policajnú stanicu,
kde ich nepustili. Na policajnú stanicu pustili len A.. Š., ktorá odniesla jedlo žalobcovi a U. C. a mala im
tlmočiť informáciu o zdravotnom postihnutí žalobcu. V pondelok išla za ošetrujúcou lekárkou žalobcu a
požiadala ju o vydanie lekárskej dokumentácie ohľadom jeho zdravotného stavu. Lekárske potvrdenia

dala svojmu bratovi O. C., ktorý ich mal odniesť na súd, kde sa rozhodovalo o väzbe. Keď vyšla A..
Z. z policajnej stanice oznámila jej rodine, že žalobca je na tom zle, odmieta jesť a plače. Nebola pri
jeho prepustení z väzby. Keď prišiel domov, bol rád, že ich vidí, ale zároveň bol aj veľmi uplakaný a
spýtal sa jej, či sa tam ešte musí vrátiť, lebo ak sa tam musí vrátiť, tak sa radšej zabije. Komunikovala so
žalobcom bezprostredne po prepustení z väzby. Po návrate domov bol bojazlivý. Vie o tom, že mal byť

počas väzby bitý, mal byť aj sexuálne zneužívaný. O týchto veciach rozprával s manželom svedkyne a
s ďalším rodinným príslušníkom, kde im hovoril o týchto chúlostivých veciach. Ona za ním na návštevu
nešla, pretože on si myslí, že má takú moc, že ho mohla zobrať domov, avšak vie, že to možné nebolo.
Nechcel mu priťažiť, preto za ním ani nešla. Keď sa jej manžel vrátil z návštevy od žalobcu, plakal a
pýtal sa ako je to možné s takto chorým človekom takýmto spôsobom zaobchádzať. Na otázku, aby

uviedla či sa jej žalobca zdôveril ako sa cítil vo väzbe uviedla, že vie, že sa cítil veľmi zle. Vie, že veľmi
schudol, pretože počas výkonu väzby jedol máločo. Zdôveril sa jej s tým, že ho bili, spoluväzni mu kradli
jedlo. Ďalšie veci vie sprostredkovane od manžela. K sexuálnemu zneužívaniu sa priznal priamo iba jej
manželovi, pretože sa veľmi hanbil a oni ako rodina sa to dozvedeli sprostredkovane. Má pocit, že po
návrate z väzby sa viac utiahol do svojho sveta. Predtým sa viac venoval svojím koníčkom - psíkom,

hral sa s deťmi. Teraz zádumčivo sedí a je letargický. Tiež sa stal trochu verbálne agresívnejším - napr.
keď ho niekto zobudí, tak na nich zakričí, čo predtým nerobil. Stále má strach pred policajtmi a keď vidí
policajné auto, hneď sa skryje. Všimla si, že keď je sám doma, býva depresívny. Má pocit, že by aj chcel
plakať. Tiež, keď sa prechádza vonku tak vidno, že nad niečím stále rozmýšľa.

15. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z XX. M. XXXX je
preukázané, že v uvedený deň požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku ministerstvo, pričom
požiadal o náhradu škody 1.747,40 € titulom trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v trestnom
konaní, a o náhradu nemajetkovej ujmy 12.000 €. Z listu ministerstva č. XXXXX/XXXX/XX R. X. V. XXXX
je preukázané, že žiadosť žalobcu ministerstvo posúdilo ako nedôvodnú a vec považuje za vybavenú.

Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti.

16. Vo veci už raz rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo XX. V.U. XXXX, Č.. G.. XC/XX/XXXX-
XXX,ktorýmžalobuzamietol.TentorozsudokzrušilKrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolacíuznesenímz XX. Z. XXXX, Č.. G.. XXCo/XXX/XXXX-XXX, v ktorom vyslovil právny názor, že za správny treba
považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto

rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké
dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.
Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že
zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného
stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň

znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť
rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX. P.N. XXXX Z.. R.. X O.
Y. XX/XXXX zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
2/2014). Stotožnil sa teda s námietkou žalobcu v odvolacom konaní, že právoplatnosťou uznesenia
Okresnej prokuratúry Košice - okolie z XX. V. XXXX, Č.. G.. X A. XXX/XX-XX, ktorým bolo trestné
stíhanie zastavené, sa trestné stíhanie nielen končí, ale zanikajú tým aj účinky rozhodnutia o začatí

trestného stíhania a vznesení obvinenia, nakoľko pri objektívnej zodpovednosti štátu sa neposudzuje
správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu
zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci sa posudzuje
v hľadiska výsledku tohto konania, a preto ak bolo uvedeným uznesením prokurátora zastavené trestné
stíhanie, ktoré bolo začaté uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie,

odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality R. XX. M. XXXX, Č.: P.-XXX/OEK-G.-XXXX,
je potrebné takýto výsledok trestného konania hodnotiť rovnako, ako by došlo k zrušeniu uznesenia o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Skutočnosť, že žalobca nevyužil
riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. treba posudzovať ako prípad hodný osobitného zreteľa, absolútne právne nesprávne, pretože si len s

ťažkosťami možno predstaviť priliehavejšie skutkové okolnosti, ktoré by v materiálnom zmysle napĺňali
obsah tejto zákonnej výnimky, pretože je vylúčené požadovať od osoby, ktorá je postihnutá strednou
mentálnou retardáciou, aby si sama účinne uplatňovala prostriedky právnej ochrany, teda aj podala
sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nakoľko je zrejmé, že nemusí byť schopná porozumieť
významupoučeniaorgánučinnéhovtrestnomkonaní,akotomubolonavýsluchudňa17.júna2013(č.1.

21 spisu). Podľa odvolacieho súdu existovali v čase rozhodovania sudcu pre prípravné konanie o návrhu
prokurátora na vzatie žalobcu do väzby dostatočne významné indície, t. j. vyšetrovateľ, ale aj prokurátor
disponovali reálnym poznatkom, že žalobca môže trpieť duševnou poruchou, ktorá môže vylučovať jeho
trestnú zodpovednosť podľa § 23 Trestného zákona, ktoré vyplývali z charakteru konania žalobcu dňa
16.júna2013,odporukladenéhoprizadržaní,výpovededňa17.júna2013,výpovedesvedkyneF..U.Š.,

s tým, že o stave žalobcu napokon vypovedá aj skutočnosť, že po výsluchu pred sudcom pre prípravné
konanie sa pokúsil o útek. Vzhľadom na konkrétne špecifiká posudzovanej veci nemožno akceptovať
právny záver, že právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe podľa § 8 ods. 5 zákona č.
514/2003 Z. z. žalobcovi nevzniklo, nakoľko došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že nebol
trestne zodpovedný [§ 8 ods. 6 písm. g) zákona], nakoľko je evidentné, že zákonodarca týmto, zákonným

ustanovením mal v úmysle vylúčiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe v
prípade zastavenia trestného stíhania, ak okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť páchateľa mohli
byť zistené až v priebehu vyšetrovania a po vzatí obvineného do väzby, čo nepochybné nie je prípad
žalobcu.Súdprvejinštanciemaltiežpodľaodvolaciehosúduvýsledokvybaveniažiadostiopreskúmanie
postupu vyšetrovateľa Okresnou prokuratúrou Košice - okolie z X. Z. XXXX, bez ďalšieho považovať za

potvrdenie nesprávneho úradného postupu, čiže postupoval v rozpore s § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z., nakoľko jeho zákonnou povinnosťou bolo prevziať jednoznačné závery okresnej prokuratúry o
závažnom porušení zákona vyšetrovateľom, ktorý bezodkladne po tom, čo boli znaleckým posudkom,
doručeným dňa 30. júla 2013, preukázané skutočnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť žalobcu, v
rozpore s § 79 ods. 1 Trestného poriadku vec nepredložil dozorujúcemu prokurátorovi na rozhodnutie

nielen o prepustení žalobcu z väzby na slobodu a zároveň na zastavenie trestného stíhania, ale až
dňa 27. augusta 2013, v dôsledku čoho bol žalobca prepustený na slobodu až uznesením Okresnej
prokuratúry Košice - okolie zo dňa XX. V. XXXX, Č.. G.. X A. XXX/XXXX-XX, teda jeho väzobné stíhanie,
ktoré začalo dňa XX. M. XXXX P. X.XX C., bolo v období od XX. M. XXXX W. XX. V. XXXX, t. j. XX W.
nezákonné, pričom nezákonným z tohto dôvodu bolo v tomto období aj jeho trestné stíhanie. Záverom

preto odvolací súd uviedol, že uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie,
odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality zo XX. M. XXXX, Č.S.: P.-XXX/OEK-G.-
XXXX je nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uznesenie sudcu pre
prípravné konanie z XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp XXX/XX zakladá žalobcovi právo na náhradu škody vzmysle § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. a že postup vyšetrovateľa v zmysle vybavenia
sťažnosti na jeho postup Okresnou prokuratúrou Košice - okolie z 2. septembra 2013, bol nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Týmto právnym názorom je súd viazaný

v zmysle § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“).

17. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu (ods. 6 až 15) dospel súd k záveru, že žaloba je sčasti
dôvodná.

18. Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.

19. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho
nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním

ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia
predpríslušnýsúdnyorgánpredôvodnépodozreniezospáchaniatrestnéhočinu,aleboaksúoprávnené
dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho
spáchaní.

20. Podľa čl. 5 ods. 5 dohovoru každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s
ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

21. Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky
(ods. 1). (…) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného
štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (ods. 3). Podmienky
a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (ods. 4).

22. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

23. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
alebo nesprávnym úradným postupom

24. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

25. Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (ods. 1). Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa (ods. 2).

26. Podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.

27. Podľa § 8 ods. 6 písm. g) zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody nevznikne, ak bola

osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná,
alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestnéstíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto, že na
trestný čin zákon ustanovil miernejší trest.

28. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm.
a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri
výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky (ods. 1). Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o

prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (ods.
2). Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom (ods. 3). Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (ods. 4).

29. Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11 (ods. 1). Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne
ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú
zachované (ods. 2).

30. Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovujeinak(ods.1).Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods.
2). Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (ods. 3).

31. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

32. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je podmienkou vzniku nároku na náhradu škody, aby

došlo: po prvé: k nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu zo strany orgánu
verejnej moci, po druhé: k vzniku škody, a po tretie: medzi uvedenými prvými predpokladmi musí byť
príčinná súvislosť.33. Z hľadiska prvej podmienky súd poukazuje na to, že zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky,
za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho

orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje
odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu
verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného
stíhania rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre

nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to
znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie
trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný
čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo
nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX. P. XXXX
Z.. R.. X O. XX/XXXX, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky, č. 2/2014).

34. Aplikujúc uvedené východiská na danú vec to znamená, že právoplatnosťou uznesenia Okresnej
prokuratúry Košice - okolie R. XX. V. XXXX, Č.. G.. X A. XXX/XX-XX, ktorým bolo voči žalobcovi trestné
stíhanie zastavené, sa trestné stíhanie nielen skončilo, ale zanikli tým aj účinky rozhodnutia o začatí

trestného stíhania a vznesení obvinenia, nakoľko pri objektívnej zodpovednosti štátu sa neposudzuje
správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu
zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci sa posudzuje
v hľadiska výsledku tohto konania, a preto ak bolo uvedeným uznesením prokurátora zastavené trestné
stíhanie, ktoré bolo začaté uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie,

odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality zo XX. M. XXXX, Č.: P.-XXX/OEK-G.-XXXX,
je potrebné takýto výsledok trestného konania hodnotiť rovnako, ako by došlo k zrušeniu uznesenia o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Skutočnosť, že žalobca nevyužil
riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. treba posudzovať ako prípad hodný osobitného zreteľa, pretože si len s ťažkosťami možno predstaviť

priliehavejšie skutkové okolnosti, ktoré by v materiálnom zmysle napĺňali obsah tejto zákonnej výnimky,
pretože je vylúčené požadovať od osoby, ktorá je postihnutá strednou mentálnou retardáciou, aby
si sama účinne uplatňovala prostriedky právnej ochrany, teda aj podala sťažnosť proti uzneseniu o
vznesení obvinenia, nakoľko je zrejmé, že žalobca nemohol byť schopný porozumieť významu poučeniu
orgánu činného v trestnom konaní na výsluchu dňa 17. júna 2013 (č. 1. 21 spisu).

35. Vzhľadom na špecifiká posudzovanej veci preto súd nemôže akceptovať názor, že právo na náhradu
škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobcovi nevzniklo,
nakoľko došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že nebol trestne zodpovedný [§ 8 ods. 6
písm. g) zákona]. Z teleologického výkladu § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z. totiž vyplýva, že

zákonodarca mal v úmysle týmto zákonným ustanovením zámer vylúčiť zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenúrozhodnutímoväzbevprípadezastaveniatrestnéhostíhania,akokolnostivylučujúcetrestnú
zodpovednosť páchateľa mohli byť zistené až v priebehu vyšetrovania a po vzatí obvineného do väzby,
čo nie je prípad žalobcu. Opačný výklad by bol tiež v rozpore s čl. 5 ods. 5 dohovoru, ktorý neobmedzuje
vznik nároku na odškodnenie za nezákonnú väzbu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru len na prípady

nezákonnosti väzby z iných dôvodov než pre absenciu trestnej zodpovednosti.

36. Súd výsledok vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Okresnou prokuratúrou
Košice - okolie z X. Z. XXXX, považuje za potvrdenie nesprávneho úradného postupu s poukazom na
§ 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Súd poukazuje na jednoznačné závery okresnej prokuratúry o

závažnom porušení zákona vyšetrovateľom, ktorý bezodkladne po tom, čo boli znaleckým posudkom,
doručeným dňa 30. júla 2013, preukázané skutočnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť žalobcu, v
rozpore s § 79 ods. 1 Trestného poriadku vec nepredložil dozorujúcemu prokurátorovi na rozhodnutie
nielen o prepustení žalobcu z väzby na slobodu a zároveň na zastavenie trestného stíhania, ale až dňa
XX. V. XXXX, v dôsledku čoho bol žalobca prepustený na slobodu až uznesením Okresnej prokuratúry

Košice - okolie zo dňa XX. V. XXXX, Č.. G.. X A. XXX/XXXX-XX, teda väzobné stíhanie žalobcu, ktoré
začalo dňa XX. M. XXXX P. X.XX C., bolo v období od XX. M. XXXX W. XX. V. XXXX, H.. M.. XX W.í
nezákonné, pričom nezákonným z tohto dôvodu bolo v tomto období aj jeho trestné stíhanie. Uvedené
možno uzavrieť tak, že uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie, odborkriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality zo XX. M. XXXX, Č.: P.-XXX/OEK-G.-XXXX je
nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom uznesenie sudcu pre
prípravné konanie z XX. M. XXXX, Z.. R.. XTp XXX/XX zakladá žalobcovi právo na náhradu škody v

zmysle § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. a postup vyšetrovateľa v zmysle vybavenia sťažnosti
na jeho postup Okresnou prokuratúrou Košice - okolie z X. Z. XXXX, bol nesprávnym úradným postupom
podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.

37. Z hľadiska druhej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, vzniku škody, sa musí súd vyjadriť

ku každému žalovanému nároku osve.

38. Žalobca si uplatňoval podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sumu 1.747,40 € titulom náhrady
skutočnej škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.747,40 € od 11. augusta
2014dozaplatenia.Vyčíslenietýchtotrovjeobsiahnuténač.l.44a45spisu.Skutočnouškodousapodľa
súdnej praxe rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca

majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku
škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo
očakávať (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X O. Y. XX/XXXX, R. XX. W. XXXX). V danom
prípade ale, na čo aj správne žalovaný poukazoval, žalobca nepreukázal, že by mu škoda skutočne

vznikla, t. j. nepreukázal, že by naozaj došlo k zmenšeniu majetkového stavu žalobcu ako poškodeného.
Inými slovami, žalobca nepreukázal, že uhradil svojmu obhajcovi predmetné trovy konania, ktoré si
následne uplatnil voči žalovanému ako náhradu škody v tomto konaní. Na vznik škody podľa § 18 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z. z. totiž nestačí preukázať súpis vykonaných úkonov, ani to, že jednotlivé úkony
boli vykonané, ale je potrebné preukázať, že škoda skutočne vznikla. To žalobca nepreukázal napriek

tomu, že to avizoval. Vzhľadom na to súd musel žalobu v tejto časti sumy 1.747,40 € s príslušenstvom
zamietnuť.

39. Okrem uvedeného nároku si žalobca uplatňoval tiež nárok na zaplatenie 12.000 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 12.000 € od 11. augusta 2014 do zaplatenia titulom

náhrady nemajetkovej ujmy. Súd je názoru, že v danom prípade nepostačuje podľa § 17 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. iba samotné konštatovanie porušenia práva, pretože došlo k zásahu do základného práva
žalobcu na osobnú slobodu. Takýto zásah je podľa súdu potrebné a možné odčiniť len nemajetkovou
ujmou v peniazoch. Súd pritom postupoval podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vykladajúc toto
ustanovenie konformne s judikatúrou Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 5 dohovoru,

pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú
prevnútroštátneorgányaplikácieprávazáväznévýkladovésmerniceprevýkladauplatňovaniezákonnej
úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave ústavy, a tým normujú rámec, ktorý tieto
orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť (napr. III. ÚS 7/00, I. ÚS 36/02). Do rámca ústavných
záruk týchto práv a slobôd treba teda zahrnúť aj záruky poskytované dohovorom, tak ako ich vykladá

a uplatňuje ESĽP (napr. I. ÚS 239/04).

40. Podľa ESĽP treba odmietnuť formalistický prístup, ktorý na preukázanie bolesti, stresu, frustrácie
a úzkosti, resp. zlých podmienok zadržania spôsobujúcich emocionálnu tieseň nevedúcich k fyzickému
zraneniu alebo chorobe, vyžaduje prekladanie dostatočných dôkazov preukazujúcich tieto okolnosti

(napr. v kontexte zlých podmienok vo väzbe pozri napr. rozsudok vo veci Iovtchev v. Bulharsko z 2.
februára 2006, č. 41211/98, § 25-31, § 146). Pokiaľ ide o preukazovanie podmienok väzby, dôkazné
bremeno nesmie byť nadmerné (rozsudok vo veci Polgar v. Rumunsko z 20. júla 2021, č. 39412/19,
§ 82). ESĽP opakovane konštatoval, že konštatovanie, že podmienky väzby nespĺňali požiadavky čl.
3 dohovoru, zakladá silný predpoklad, že poškodenej osobe spôsobili nemajetkovú ujmu. Vnútroštátne

pravidlá a prax, ktorými sa riadi odškodňovanie musí odzrkadľovať existenciu tohto predpokladu a nie
podmieňovať odškodnenie schopnosťou žalobcu preukázať vonkajšími dôkazmi existenciu emočnej
úzkosti. Podriadenie priznania odškodnenia schopnosti sťažovateľa preukázať pochybenie orgánov a
nezákonnosť ich konania preto môže viesť k strate účinnosti existujúcich prostriedkov nápravy. ESĽP
pripomenul, že zlé podmienky vo väzbe nie sú nevyhnutne výsledkom nedostatkov, ktoré možno pripísať

väzenskej správe, ale sú najčastejšie spôsobené komplexnejšími faktormi, napríklad problémami
trestnej politiky, čo na neoprávnenosti zásahu do práv nič nemení (rozsudok vo veci SY v. Taliansko z
24. januára 2022, č. 11791/20, § 144).41. Z výsluchu žalobcu, ako aj z výsluchu svedkov L. C.Á. V. U. C. bolo zhodne preukázané, že došlo
k zásahu do dôsledkov predmetnej väzby do osobného života žalobcu a do jeho osobnej a fyzickej
integrity, pričom samotný priebeh väzby v prípade žalobcu prezentovaný svedkami (bitky spoluväzňov,

krádežejedla,sexuálnezneužitie)rozhodnetietodôsledkyumocňujúanasvedčujúpriebehuväzby,ktoré
nie je v súlade s čl. 3 dohovoru. Súd nemá o pravdivosti týchto vyjadrení svedkov a žalobcu pochybnosti,
pretože len sotva si možno predstaviť, že žalobca ako mentálne retardovaná osoba na úrovni 9 ročného
chlapca by dokázal voči spoluväzňom vystupovať asertívne a dokázal by ochrániť svoju osobnú integritu
pred ponižovaním a zásahmi, ktoré vo výsluchoch spomínali žalobca a svedkovia. Súd preto poukazuje

na dôvodnosť námietky žalobcu, že ho treba v tomto kontexte posudzovať ako zraniteľnú osobu, u ktorej
ujmu v osobnostnej sfére nielenže možno spravodlivo predpokladať, ale podľa súdu aj bola preukázaná
v medziach postačujúcich podľa citovanej judikatúry ESĽP (viď vyššie ods. 40).

42. Požiadavka primeranosti odškodnenia sa musí posudzovať komplexne. Ustanovenie § 17 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z. z. je príkladom normy s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu,

aby podľa uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého,
vopred neobmedzeného okruhu okolností. To platí tým skôr, ak toto ustanovenie treba vykladať, ako v
danom prípade, konformne s čl. 5 ods. 5 dohovoru.

43. Podľa ESĽP na nárok v zmysle čl. 5 ods. 5 dohovoru je daný, ak je súčasne preukázané porušenie

niektorého z ustanovení čl. 5 ods. 1 dohovoru (rozsudok vo veci Stefan Stankov v. Bulharsko zo 17.
marca 2015, č. 25820/07, § 120). Podľa súdu je zrejmé, že k porušeniu tohto článku, konkrétne čl. 5 ods.
1 písm. c) dohovoru, došlo vo vzťahu k žalobcovi v období od 30. júla 2013 do 26. augusta 2013, t. j.
počas 28 dní, kedy bola jeho väzba nezákonná. Ustanovenie čl. 5 ods. 5 dohovoru nezakladá právo na
konkrétnu výšku odškodnenia (rozsudok vo veci Şahin Çagdaş v. Turecko z 11. júla 2006, č. 28137/02,

§ 34). ESĽP ale poznamenáva, že odškodnenie nemôže byť podstatne nižšie, než aké priznáva ESĽP
v obdobných prípadoch porušenia čl. 5 dohovoru (napr. 2.500 €, resp. 3.000 €; viď rozsudok vo veci
Hyde Park a ostatní zo 7. apríla 2009, č. 18491/07). Neakceptovateľná bola suma 63 € za tri dni väzby,
resp. 478 € za 11 dní väzby (rozsudky vo veciach Ganea v. Moldavsko zo 17. mája 2011, č. 2474/06,
§ 30; a Cristina Boicenco v. Moldavsko z 27. septembra 2011, č. 25688/09, § 43). Naproti tomu sa

ESĽP nejavilo ako svojvoľné alebo neprimerané odškodnenie v sume 2.740 € za väzbu trvajúcu rok
a takmer deväť mesiacov (rozsudok vo veci Shilyayev v. Rusko zo 6. októbra 2005, č. 9647/02, § 8
a 21). Je teda na uvážení súdu, aby v každom jednotlivom prípade pri zvážení jeho individuálnych
skutkových okolností stanovil adekvátnu výšku nemajetkovej ujmy vzniknutej protiprávnym vykonaním
väzby. Čo sa týka kritérií, je podľa súdu potrebné aplikovať východiská použité v citovanej veci Shilyayev

v. Rusko, ktorými sú najmä (i) celková dĺžka obmedzenia osobnej slobody a (ii) následky v osobnej sfére
poškodenej osoby.

44. V prípade otázky ako pôsobí zaistenie poškodenej osoby vo väzbe z hľadiska plynutia času. Väzba
môžetotižpôsobiťinakbezprostrednepojejvzniku(kedyuzadržanejosobydochádzakprvotnémušoku

zo zadržania; jedná sa spravidla o najintenzívnejšie pociťované obdobie, kedy sú náhle narušené takmer
všetky zložky každodenného života) a inak pri jej dlhšom plynutí. Trvanie väzby len niekoľko dní môže
pôsobiť rovnako intenzívne ako väzba trvajúca niekoľko týždňov. Preto sa súd domnieva, že prvé dni a
týždne väzby by mali byť odškodňované vyššou čiastkou ako dni prípadne nasledujúce. Výsledná suma
preto nevyhnutne nemôže byť daná len matematickým vzorcom, ktorý by vychádzal len z konkrétnej

sumy odškodnenia za deň podľa počtu dní trvania nezákonnej väzby. V prípade hodnotenia následkov
neoprávneného držania vo väzbe v osobnej sfére osoby je nutné vychádzať z toho, že samotné držanie
vo väzbe má z povahy veci negatívne dopady do slobody pohybu či do práva na súkromie a že v
tomto ohľade výkon väzby sám o sebe spôsobuje ujmu na základných právach, slobodách a dôstojnosti
dotknutej osoby. Ďalej pôsobí stres, neistotu, úzkosť a pod. Navyše je potrebné prihliadnuť na ďalšie

individuálne okolnosti jednotlivého prípadu, akými môžu byť životné podmienky vo väzbe, možnosť
kontaktu s rodinnými príslušníkmi a s okolím, s tým súvisiace porušenie práva na rodinný život atď. Treba
sa zaoberať aj vplyvom väzby do profesijného života jedinca, do jeho spoločenskej povesti a cti; v tomto
ohľade môže byť prípadne relevantná aj informácia o zatknutí a vzatí do väzby a za akých okolností
bola šírená.

45. Ak by neboli prítomné iné okolnosti (viď ods. 46 nižšie), súd by uvažoval v kontexte výšky odškodnení
priznávaných judikatúrou ESĽP o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 €. Takáto suma
zodpovedá výške odškodnení, ktoré priznáva ESĽP v obdobných prípadoch, čo vyplýva z judikatúrycitovanej vyššie. Súd vychádzal z toho predpokladu, že hoci ide len o 28 dní trvajúcu nezákonnú väzbu,
odškodnenie by nemalo byť len symbolické, aby práva zaručené čl. 5 dohovoru neboli len teoretické a
iluzórne (porov. rozsudok ESĽP vo veci Hutten-Czapska v. Poľsko, č. 35014/97, § 168), pričom práve

v začiatkoch trvania väzby, ktorá inak trvala od 16. júna 2013, je táto intenzívnejšia než neskôr, keď si
obvinený takpovediac „zvykne“.

46. Súd sa so zreteľom na okolnosti veci rozhodol žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 4.000 €, čiže v dvojnásobku pôvodne uvažovanej sumy. Bolo totiž preukázané,

že predmetná nezákonná väzba mala na žalobcu vplyv a dopady na jeho osobný život a to obzvlášť
aj preto, že nezákonná väzba bola vykonané bez adekvátnych opatrení na osobe, ktorá je zdravotne
znevýhodnená pre mentálnu retardáciu na úrovni 9 ročného dieťaťa, čo bolo preukázané znaleckým
posudkom a výpoveďami svedkov. S poukazom na čl. 3 dohovoru nikto nemôže byť vystavený krutému
alebo neľudskému zaobchádzaniu a to ani v situácii, že ide o mentálne retardovanú osobu a súčasne
príslušníkarómskehoetnika.Zvýpovedížalobcu,akoajsvedkovbolopreukázané,ževýkondanejväzby

mal vplyv na osobu žalobcu ako poškodeného, trvalo sa zmenil, tieto skutočnosti pozorovali na ňom
aj ostatní v okolí. Treba odmietnuť akékoľvek náznaky prístupu, ktorý by uvedenú situáciu zľahčoval
len preto, že žalobca nepracuje alebo len preto, že ide o mentálne retardovanú osobu, na ktorú by
azda nezákonná väzba ani nemohla mať žiadne následky. Každý má právo realizovať svoje právo na
osobnú slobodu podľa svojich predstáv, aj keď je mentálne retardovaný a do tohto práva bolo zasiahnuté

po dobu 28 dní nezákonnou väzbou len pre neospravedlniteľnú nečinnosť vyšetrovateľa. Jednoznačne
teda bolo preukázané, že žalobcovi ujma vznikla, pričom bola mimoriadne umocnená zásahmi do
ľudskej dôstojnosti žalobcu ako obvineného a ponižovaním minimálne zo strany spoluväzňov. Súčasne
boli preukázané aj následky v súkromnom živote žalobcu, akokoľvek sa žalovanému môžu javiť ako
bagateľné. Žalovaný nárok vo výške 12.000 € sa súdu javil ako neprimerane vysoký, v časti sumy

prevyšujúcej sumu 4.000 € preto súd žalobu zamietol.

47. Z hľadiska tretej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, príčinnej súvislosti, má súd aj túto
za preukázanú, že predmetný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vznikol v príčinnej
súvislosti s nezákonnou väzbou a do reťazca udalostí, na počiatku ktorého bola nezákonná väzba

nevstúpila žiadna iná okolnosť, ktorá by zodpovednosť žalovaného za danú ujmu oslabil alebo narušila.

48. Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania ako príslušenstvo. Súd v tejto časti žalobu zamietol a
stotožnil sa s argumentáciou žalovaného. Návrh na priznanie úrokov z omeškania z priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy súd zamietol, pretože náhrada nemajetkovej ujmy nie je majetkovou pohľadávkou zo

záväzkového právneho vzťahu a jej výška je určená až rozhodnutím súdu. Podľa súdnej praxe povinnosť
zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom
je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo XX. O. XXXX, Z.. R.. X Y. XXX/XXXX).

XX. O trojdňovej lehote na plnenie rozhodol súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

50. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods.
1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

51. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).

52. Súd dospel k záveru, že obe strany boli v zásade rovnako úspešné. Žalobca bol v celkom neúspešný
v časti žaloby, v ktorej sa domáhal skutočnej škody. Túto škodu nijako nepreukázal, a preto v súlade
so zásadou úspechu k tejto časti žaloby nie je možné uvažovať o priznaní náhrady trov konania. Na
druhej strane bol žalobca úspešný v časti priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch, aj keď len sčasti, no
bez ohľadu na výšku priznaného nároku, v tejto časti považuje súd žalobcu za plne úspešného; výška

nemajetkovej ujmy totiž závisí od úvahy súdu, ktorú nemožno nijako predvídať, pretože to objektívne
nie je možné (porov. nález Ústavného súdu SR z XX. M. XXXX, Z.. R.. L.. Ú. XXX/XXXX-XX; nález
Ústavného súdu ČR z 22. júna 2000, sp. zn. III. ÚS 170/99; uznesenie Ústavného súdu SR z 15.
decembra 2009, sp. zn. L.. Ú. XXX/XX-XX). Každá zo strán teda bola úspešná vo vzťahu k jednémuz dvoch žalovaných nárokov (žalovaný vo vzťahu k skutočnej škode a žalobca vo vzťahu k žalovanej
náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch).

53. V súlade s týmto záverom súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že intervenient vystupoval na strane žalovaného a tomuto
náhrada trov konania priznaná nebola, súd nepriznal náhradu trov konania ani intervenientovi, nakoľko
vystupoval na strane, ktorej náhrada trov konania priznaná nebola. Súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP o
trovách konania rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.