Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200637
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7019200637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu

JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: MEZEI s.r.o., Košice, Trieda
SNP 84, 040 01 Košice - mestská časť Západ, IČO: 36 815 349, právne zastúpený: JUDr. Ivo Babjak,
advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101566684/2019 zo dňa 27.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.08.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
101566684/2019 zo dňa 27.06.2019, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice, ako prvostupňového
správneho orgánu č. 100171261/2019 zo dňa 15.01.2019 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade
so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočnom zistení skutkového stavu, na nesprávnom právnom
posúdení veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a týmto rozhodnutím bol žalobca

ukrátený na svojich právach.

2. Poukazoval na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, ktorý explicitne stanovuje, že dane možno ukladať zákonom
alebo na základe zákona. Postup daňových orgánov, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia o vyrubení
dane, či určení jej rozdielu, musí byť vykonaný striktne podľa zákona. Nie je prípustná žiadna odchýlka
od postupu, ktorý stanovuje zákon. Ak daňový orgán (§ 4 Daňového poriadku) v priebehu daňovej
kontroly alebo v priebehu vyrubovacieho konania nepostupuje podľa zákona, respektíve poruší niektorú

zo svojich zákonom stanovených povinností, respektíve neumožní kontrolovanému daňovému subjektu
realizáciu niektorého z jeho zákonných práv, žiadne rozhodnutie daňového orgánu, ktoré je zavŕšením
daňovej kontroly, sa nemôže považovať za zákonné. Dával do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu
SR (nález sp. zn. I.ÚS 241/07 z 18.09.2008, nález sp. zn. I.ÚS 314/2015 z 16.12.2015, nález I.ÚS
238/06 zo dňa 16.12.2008) a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. M-Sž doV 1/00). Mal za to, že
z právneho rámca ukladania daní, ktorý je podopretý uvedenou judikatúrou jednoznačne vyplýva, že pri
ukladaní daní nie je prípustná pre správcu dane žiadna odchýlka od zákona a že jeho úkony nemožno

posudzovať výlučne podľa ich obsahu, ale že je potrebné ich posudzovať z hľadiska ich zákonnosti,
t.j. tak po stránke obsahovej, ako aj formálnej. Ak formálny úkon správcu dane, ktorý upravuje zákon v
procese, t.j. pri daňovej kontrole alebo vo vyrubovacom konaní, nie je vykonaný v súlade so zákonom,
potom ani rozhodnutie o vyrubení dane, či určení jej rozdielu po takto nezákonne vykonanej daňovejkontrole, či nezákonne vykonanom vyrubovacom konaní, nemožno považovať za zákonné (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/32/2011, 8Sžf/18/2013, 6Sžf/13/2014, 5Sžf/1/2016, 3Sžfk/64/2017).

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 100202835/2019 zo dňa 16.01.2019 podal
odvolanie, v ktorom poukázal na nezákonnosť daňovej kontroly a vyrubovacieho konania z dôvodov, že:
1. nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku z
dôvodu nedodržania lehoty jej prerušenia podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010,
2. v priebehu daňovej kontroly pri vyhodnocovaní dôkazov postupoval správca dane v rozpore so

zásadou zákonnosti, čím protokol bol vyhotovený v rozpore s § 47 písm. h) Daňového poriadku,
3. vyrubovacie konanie bolo vykonané v rozpore so zákonom - správca dane sa na základe vyjadrenia
žalobcu k protokolu dostal do dôkaznej núdze a svoj záver, uvedený v jeho rozhodnutí zo dňa
15.01.2019,jevrozporesjehotvrdenímuvedenýmvProtokoleč.101090604/2018zodňa04.06.2018,a
4. rozhodnutie zo dňa 15.01.2019 je zmätočné vzhľadom na rozpornosť záverov správcu dane
uvedených pod bodom 3.

4.Ohľadnežalobnéhobodu1/dávaldopozornostirozsudkyKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.14S/2/2016
a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/205/2016 z 10.07.2018, v ktorých obidva správne súdy
konštatovali, že daňovú kontrolu nie je možné v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku
prerušiť na neobmedzený čas, pretože podľa názoru správnych súdov je pominutie dôvodov, pre

ktoré sa daňová kontrola prerušila, ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre
poskytovanie požadovaných informácií (tri mesiace). S týmto právnym názorom krajských súdov súhlasil
aj Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn. 4Sžfk/62/2018 z 02.07.2019). Krajský súd v Bratislave v rozsudku
sp. zn. 5S/205/2016 z 10.07.2018 riešil identickú situáciu, keď správca dane prerušil daňovú kontrolu z
dôvodu potreby získania informácií podľa Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 na dobu od 23.12.2013 do

15.06.2015. Žalobca (kontrolovaný daňový subjekt) namietal, že pri prerušení daňovej kontroly nebola
dodržaná lehota uvedená v článku 10 citovaného nariadenia a preto došlo k nedodržaniu zákonnej
lehoty na výkon daňovej kontroly (bod 79 rozsudku - v ktorom uviedol, že pominutie dôvodov, pre
ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici
pre poskytnutie požadovaných informácií). K námietkam vzneseným žalovaným v súdnom konaní

poukazovaním na metodiku IRA č. 1/2013/1100204/P Príkaz generálneho riaditeľa sekcie daňovej a
colnej o povinnosti sa krajský súd v predmetnom rozsudku vyjadril pod bodom 80 a 81.

5. V posudzovanej právnej veci daňová kontrola bola začatá dňa 17.02.2014 a v súlade s ustanovením §
46 ods. 10 Daňového poriadku mala byť ukončená najneskoršie dňa 17.02.2015. Predmetný protokol z

daňovej kontroly však bol žalobcovi doručený až dňa 07.06.2018. Dĺžka prerušenia daňovej kontroly na
základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9813401/5/4848847/2014 zo dňa 31.10.2014 (od
14.11.2014do11.04.2018)presahujetrojmesačnúlehotu,ktorúakomaximálnuuvádzaNariadenieRady
(EÚ) č. 904/2010 v článku 10 s prihliadnutím na bod 25 Preambuly. Ak by sme akceptovali zákonnosť
vyššie uvedeného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, pričom dôvodom na prerušenie daňovej

kontroly má byť potreba získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu a že prerušenie bude
trvať do dňa, keď správca dane získa potrebné informácie, respektíve do dňa pominutia dôvodov, pre
ktoré sa daňová kontrola prerušila, potom však s prihliadnutím na vyššie uvedené rozsudky správnych
súdov v Trnave a Bratislave, no najmä na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžfk/62/2018 z 02.07.2019, by daňová kontrola mala byť ukončená najneskôr dňa 17.05.2015, pričom

v našom prípade bola ukončená až dňa 07.06.2018. Zo strany správcu dane tak došlo k zrejmému
porušeniu § 46 ods. 10 DP a tento nedostatok sa nedá odstrániť vo vyrubovacom konaní.

6. K bodu 2/ žalobných námietok uviedol, že dôkazy získané správcom dane v priebehu daňovej kontroly
mali podľa neho preukazovať, že k dodaniu tovaru zo strany žalobcu jeho odberateľom v Maďarsku

nedošlo. Preto v Protokole z daňovej kontroly č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018 prijal záver, že
žalobca „nezdokladoval intrakomunitárne dodanie tovaru v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty, t.j. nepredložil žiadne doklady preukazujúce opustenie územia Slovenska a
dodanie tovaru do iného členského štátu, čím porušil ustanovenie § 43 ods. 1, ods. 5 a ods. 8 zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.“ Vo vyrubovacom konaní však správca dane zmenil svoju

„filozofiu“ prístupu k výkonu daňovej kontrolnej činnosti a vzhľadom na námietky a návrhy žalobcu
uvedené v zápisnici č. 100952952/2018 zo dňa 15.05.2018, vo vyjadrení žalobcu zo dňa 26.06.2018
k protokolu a tiež v jeho stanovisku uvedenom v zápisnici č. 101542520/2018 zo dňa 09.08.2018,
vykonával ďalšie dokazovanie, ktorých záverom už nebolo neuznanie oslobodenia od dane pri dodanítovaru do iného členského štátu. Týmto svojím konaním sám správca dane potvrdil, že v priebehu
daňovej kontroly nedostatočne zistil skutkový stav veci, čím daňová kontrola nebola vykonaná v súlade
s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v jej priebehu preukázateľne postupoval v

rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie,
pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom
viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Keďže „zistenia“ správcu dane uvedené v protokole nie sú
podkladom pre vyhotovenie rozhodnutia (odôvodnenie rozhodnutia obsahuje iné závery správcu dane
než tie, ktoré sú uvedené v protokole), nemožno protokol z daňovej kontroly považovať za dôkaz, na

základe ktorého bolo vydané rozhodnutie. Tu v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že daňová kontrola
bola vykonaná zákonným spôsobom, t.j. takým, aby na základe preukázaných kontrolných zistení bolo
možné bez najmenších pochybností vysloviť záver, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu
došlo k porušeniu zákona.

7. K bodu 3/ a 4/ žalobných námietok uviedol, že vo vyrubovacom konaní sám správca dane preukázal,

že k dodaniu tovaru do Maďarska došlo presne tak, ako to vo svojich faktúrach vystavených maďarským
odberateľom deklaroval žalobca. Uvedomil si, že v priebehu daňovej kontroly nedostatočne zistil
skutkový stav a tým jeho závery uvedené v protokole nemajú oporu v zákone. Túto skutočnosť
preukazujeažvovyrubovacomkonanívyhotovenážiadosťoMVIzodňa07.09.2018č.101750174/2018,
v ktorej správca dane uvádza: „Žiadame Vás o potvrdenie a doplnenie uvedeného tvrdenia, nakoľko

nemáme dostatok informácií a dôkazov o tom, že sa jednalo o karuselový obchod (tovar dodaný z SK
do HU sa znovu vrátil do SK).“ Správca dane priznal, že nemá dostatok dôkazov na svoje tvrdenie,
že sa jedná o podvodné konanie na dani z pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru do iného
členskéhoštátuapretovovyrubovacomkonanísarozhodolneuznaťžalobcoviodpočítaniedanezfaktúr
vystavených mu dodávateľom SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. za nákup betonárskej ocele v celkovej

sume 39 194,36 EUR. Táto suma sa približuje sume (40 763,43 EUR), ktorú správca dane v protokole
z daňovej kontroly č. 101090604/2018 pôvodne plánoval, že ju dorubí titulom neuznania nároku na
oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu.

8. Do pozornosti súdu dával protokol, z ktorého preukázateľne vyplýva, že v mesiaci november

2013 dodával žalobca do Maďarska okrem betonárskej (rebierkovej) ocele, aj koksový prach, vápno
prachové a trúbky. Týmto komoditám správca dane vo svojom rozhodnutí, na rozdiel od protokolu,
žiadnu pozornosť nevenuje a akceptuje ich dodanie do Maďarska. V odôvodnení rozhodnutia správca
dane skopíroval časť z protokolu týkajúcu sa dožiadania na daňový úrad pre vybrané daňové
subjekty, kde miestne príslušným správcom dane bola vyhotovená zápisnica o miestnom zisťovaní

č. 9900451/5/1369819/2014/MarJ zo dňa 07.04.2014, v ktorej splnomocnený zástupca dodávateľa
žalobcu spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. potvrdil, že predmetné faktúry, z ktorých správca
dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane, tento dodávateľ vystavil, riadne zaúčtoval a daň odviedol.
Aj z tohto dôvodu považoval rozhodnutie za zmätočné. Mal za to, že ak v priebehu daňovej kontroly
správca dane spochybní dodanie tovaru rôzneho druhu do iného členského štátu, pričom v priebehu

vyrubovacieho konania vyjde najavo, že tento tovar bol do iného členského štátu dodaný, potom z
odôvodnenia rozhodnutia správcu dane musí jednoznačne a zrozumiteľne vyplývať, z akého dôvodu
sa rozhodol zmeniť svoj záver uvedený v protokole, pričom oslobodenie od dane pri dodaní všetkého
tovaru, t.j. aj betonárskej (rebierkovej) ocele uzná a prečo nákup tejto betonárskej ocele od spoločnosti
SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. neuzná. Pritom súčasťou daňového spisu je vyššie uvedená zápisnica

o miestnom zisťovaní č. 9900451/5/1369819/2014/MarJ zo dňa 07.04.2014, v ktorej zistenia miestne
príslušného správcu dane sú jednoznačné a nespochybniteľné - k dodaniu tovaru žalobcom od jeho
dodávateľa skutočne došlo. Tento tovar žalobca preukázateľne použil pre svoje podnikateľské účely,
odpredal ho maďarským odberateľom. Aj napriek týmto preukázateľným skutočnostiam sa správca dane
rozhodol neuznať žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených mu jeho dodávateľom.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že „správca dane nespochybnil existenciu tovaru od
dodávateľa SSM, a.s. na základe vystavených faktúr a formálne podmienky podľa § 49 a § 51
zákona č. 222/2004 Z. z. boli splnené, správca dane nemohol vo svojom rozhodnutí poukazovať na
porušenie konkrétneho ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z..“ Toto tvrdenie žalovaného je však v

príkrom rozpore so záverom správcu dane z jeho rozhodnutia č. 100171261/2019, ktoré žalovaný
napadnutým rozhodnutím potvrdil: „Kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaného tovaru -
betonárskej ocele, z čoho následne vyplynulo neuznanie práva na odpočítanie dane“ (str. 36 tretí odsek).
Taktiež správca dane vo svojom rozhodnutí na tej istej strane uvádza, že „pri posudzovaní správnostiodpočítania dane uplatneného platiteľom dane, je potrebné vychádzať z podmienok odpočítania dane
všeobecneupravenýchvustanovení§49až51zákonaoDPH,“pričomznichcituje.Vdanýchprípadoch
žalovaný tvrdí niečo iné, čo tvrdil vo svojom rozhodnutí správca dane a preto takéto rozporné tvrdenia

daňových orgánov nemožno považovať za vydané v súlade so zásadou právnej istoty a zákonnosti
vôbec.

10. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že „odpočítanie dane je v takomto prípade možné
nepriznať len na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ v prípade, že sa preukáže účasť na podvode

s DPH. Pri posudzovaných zdaniteľných obchodov došlo k daňovému úniku, tento daňový únik je
dôsledkom vytvorenia reťazca spoločností obchodujúcich s tým istým tovarom a daňový subjekt sa
vedome podieľal na daňovom podvode, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa plateniu DPH na Slovensku.“
Proti tomuto záveru žalovaného sa žalobca striktne ohradil a dodal, že ani pri výkone daňovej kontroly,
ani vo vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní, nebolo zo strany či už správcu dane alebo
žalovaného preukázané, že by sa žalobca vedome, či nevedome podieľal na podvodnom konaní s

DPH. Predmetný tovar žalobca preukázateľne nakúpil a preukázateľne ďalej odpredal. Správca dane
mu neuznal nárok na odpočítanie dane pri nákupe tovaru, z predaja ktorého dodávateľ daň priznal
a odviedol. Pri tomto obchode k žiadnemu daňovému úniku nedošlo. V tejto súvislosti žalobca dával
do pozornosti materiál Finančného riaditeľstva SR č. 243952/2019 zo dňa 29.04.2019, označený ako
Pracovná pomôcka č. 6/2019/1900202 k posudzovaniu daňových únikov pri daňovej kontrole. V tomto

pracovnom materiáli Finančné riaditeľstvo SR dáva do pozornosti kontrolným pracovníkom daňových
úradov rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017, v ktorom najvyšší súd
v bode 50 poukazuje na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel,
Recolta Recycling a zároveň uvádza, „na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti
daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne

položené otázky:
- Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
- Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

- Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?“

11. V konkrétnom prípade nedošlo k splneniu ani jednej z týchto kumulatívnych podmienok. Z obchodu
medzi žalobcom a jeho dodávateľom nedošlo k daňovému úniku. Dodávateľ priznal daň z pridanej

hodnoty z faktúr vystavených žalobcovi vo svojej účtovnej evidencii a daň odviedol (preukázateľné
vylúčeniedaňovéhoúniku).Žalobcasanedopustilžiadnehopodvodnéhokonaniavsúvislostisnákupom
predmetného tovaru od svojho dodávateľa a pri ďalšom predaji tohto tovaru postupoval v súlade so
zákonom. V pomôcke Finančné riaditeľstvo SR pripomína daňovým kontrolórom, že „správca dane musí
mať na vedomí, že v prípade preukazovania účasti kontrolovaného daňového subjektu na podvodnom

konaní je v zmysle početných rozsudkov NS SR a rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie dôkazné
bremeno len na správcovi dane.“ To znamená, že ak správca dane tvrdí, že došlo k daňovému úniku,
je jeho povinnosťou preukázať, v ktorom prípade, t.j. na ktorom stupni obchodného reťazca a v akej
sume k daňovému úniku došlo. Ak správca dane má len pochybnosti o vzniku daňového úniku a nevie
zadefinovať stupeň, na ktorom k tomuto daňovému úniku došlo, potom v žiadnom prípade nemôže byť

prenášaná zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena na žalobcu. Žalobca sa z daňového spisu
môže len domnievať, že dôvodom na vznik pochybností správcu dane bola skutočnosť, že niektorí jeho
zahraniční obchodní partneri sú pre maďarskú daňovú správu nedôveryhodní, lebo sa im nepodarilo
preveriťdodanietovaru,respektívetítožalobcoviodberatelianepriznalisvojeobchodnéaktivitysním.Tu
je potrebné poukázať na skutočnosť, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Žalobca

predsa nemôže byť zodpovedný za nedostatky na strane jeho zahraničných odberateľov. Títo si nesplnili
svoje povinnosti voči vlastnej krajine (aspoň to tak interpretuje správca dane z odpovedí na MVI) a nie
voči Slovensku. Ak by žalobca mal niesť zodpovednosť za nedostatky na strane svojich odberateľov, išlo
by o založenie systému zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu
práv verejných financií. Dával do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. 5 Afs

131/2004 z 25.03.2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať
ho na preukázanie všetkých respektíve akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto
povinnosť stíha úplne iný subjekt. Jednoducho žalobca nemôže za to, že jeho bývalí odberatelia boli v
čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní. Ak je niekto v súčasnosti nekontaktný, to ešte neznamená,že sa deklarované obchody s ním v minulosti neuskutočnili. Žalobca ku kontrole predložil všetky doklady
v súlade so zákonom, ktoré preukazujú, že obchody boli tak pri nákupe tovaru, ako aj pri jeho následnom
predaji reálne uskutočnené, žiadneho podvodného konania sa nedopustil a ani nemal o ňom vedomosť

a taktiež k žiadnemu daňovému úniku nedošlo.

12. Daňový úrad Košice (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. 1000171261/2019 zo dňa
15.01.2019 podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu - žalobcovi

rozdiel v sume 39.397,99 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013,
nadmerný odpočet nepriznal v sume 38.293,47 EUR a vyrubil daň v sume 1.104,52 EUR.

13. Správca dane vo svojom rozhodnutí zhrnul, že kontrolovaný daňový subjekt si v dodatočnom
daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 uplatnil odpočítanie dane celkom
podľa § 49 až 54a zákona v riadku 21 dodatočného daňového priznania vo výške 77602,78 EUR a

v riadku 23 dodatočného daňového priznania vo výške 64416,10 EUR. Ďalej uviedol, že: „Správca
dane neuznáva nárok na odpočítanie dane vo výške 39194,36 EUR. Jedná sa o sumu DPH z
prijatých faktúr od spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., Priemyselná 720, 072 22 Strážske, DIČ
2022372374,IČO36772623,IČDPHSK2022372374(ďalejSSM,a.s.)zaevidovanýchazaúčtovanýchv
zdaňovacom období november 2013 za nákup betonárskej ocele, ktorá bola ďalej dodávaná maďarským

spoločnostiam Bielo Faker Kft., V. N. Narexim Kft., Anol Pack Trade Kft. a Mezei-Wood Kft.“ Išlo o tieto
faktúry-č.131130288(int.č.297),č.1311302902(int.č.305),č.1311302924(int.č.306),č.1311302948
(int. č. 308), č. 1311302962 (int. č. 309), č. 1311302974 (int. č. 310), č. 1311303007 (int. č. 319), č.
1311303058 (int. č. 330), č. 1311303110 (int. č. 331), č. 1311303148 (int. č. 337), č. 1311303184 (int. č.
345), č. 1311303205 (int. č. 351) a č. 1311303217 (int. č. 352) .

V rámci odpovedí na MVI bolo maďarskou daňovou správou potvrdené, že obchody s nakúpenou
betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní, takže p. I. S., ako konateľ
spoločnosti Mezei s.r.o. a ako majiteľ spoločnosti Mezei-Wood Kft. musel vedieť, že nejestvuje žiadny
dôvod na zapojenie niektorej z maďarských spoločností do dodávateľského reťazca. Spoločnosť Mezei
s.r.o. mohla uskutočniť dodanie betonárskej ocele priamo slovenským partnerom bez fakturácie v

kruhu. V odpovediach na MVI bolo potvrdené, že tovar sa následne vo veľkých množstvách dodával
späť na Slovensko slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o. (SK2022732338) Fiľakovo, Steel
Energo s.r.o. (SK2022490426) Bardejov, Chromé RC s.r.o. (SK2023536394) Komárno. Ide o slovenské
spoločnosti, ktoré majú maďarských a lotyšských spoločníkov a konateľov.

14. Správca dane ohľadne spoločnosti Bielo Faker Kft. uviedol, že je to maďarská odberateľská
spoločnosť, ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe
vystavených faktúr č. 20130143, č. 20130144 a č. 20130145. Uviedol, že „Maďarskou daňovou správou
bolo potvrdené, že uvedený tovar bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve a v nezmenenom stave
spoločnosti MEZEI- WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft. Majiteľom

spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. bol p. I. S. a takisto ovládal spoločnosť Pro-Gép Kft. a robil v nej
rozhodnutia. Následne bola betonárska oceľ dodaná slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o. a
Chróm RC s.r.o. Maďarská daňová správa tejto spoločnosti dňa 25.07.2014 zrušila platnosť IČ DPH.“

15. K spoločnosti V. N. Narexim Kft. uviedol, že je to maďarská odberateľská spoločnosť, ktorej

spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe vystavených faktúr č.
20130133 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 331), č. 20130136 (k tomu spárovaná prijatá faktúra
int. č. 337) a č. 20130140 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 337). Dodal, že „V odpovediach na MVI
bolo potvrdené, že uvedený tovar bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve a v nezmenenom stave
spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft. a slovenskej

spoločnosti Chróm RC s.r.o.. Ako vyplýva zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci iného konania v
spoločnosti MEZEI s.r.o. (úradný záznam č. 101065793/2018), konateľom spoločnosti V. N. NAREXIM
Kft. bol slovenský občan p. I. J., ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Oknomatic, s.r.o., Košice
(obchodný partner spoločnosti MEZEI s.r.o.). Spoločnosť V. N. NAREXIM Kft. nadobudla tovar od
spoločnosti MEZEI s.r.o. za nižšie ceny ako bola nákupná cena betonárskej ocele od spoločnosti SSM,

a.s.. Ďalej tento tovar dodávala do spoločnosti Mezei-Wood Kft.. Vzhľadom na to, že obidve spoločnosti
sídlia na tej istej adrese - Nagyvolgyi út. 7, 3600 Ózd, Maďarsko, k dodaniu tovaru dochádzalo formálne,
iba vystavovaním prvotných dokladov.“16.SprávcadanekspoločnostiAnolPackTradeKft.uviedol,žejetomaďarskáodberateľskáspoločnosť,
ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ, na základe vystavených faktúr č.
20130109 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 305), č. 20130110 (k tomu spárovaná prijatá faktúra

int. č. 305), č. 20130111 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 305), č. 20130112 (k tomu spárovaná
prijatá faktúra int. č. 297), č. 20130120 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 306), č. 20130121 (k
tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 308), č. 20130122 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 309) a č.
20130123(ktomuspárovanáprijatáfaktúraint.č.310).Uviedol,že„Podľavyjadreniamaďarskejdaňovej
správy sa jedná o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru. Maďarskou

daňovou správou bolo potvrdené, že uvedený tovar bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve
a v nezmenenom stave spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný slovenským
spoločnostiam Niko Recycling s.r.o. a Steel Energo s.r.o..“

17. K spoločnosti Mezei-Wood Kft. uviedol, že je to maďarská odberateľská spoločnosť, ktorej
spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe vystavených faktúr č.

20130125 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 319) a č. 20130130 (k tomu spárovaná prijatá
faktúra int. č. 330). Dodal, že „Všetky vyššie uvedené maďarské spoločnosti, ktorým spoločnosť MEZEI
s.r.o. dodávala betonársku oceľ (ANOL PACK TRADE Kft., Bielo Faker Kft., V. N. NAREXIM Kft.,
MEZEI-WOOD Kft.) majú maďarskou daňovou správou zrušené IČ DPH. Z uvedeného vyplýva, že
nejde o dôveryhodné a dlhodobo usadené spoločnosti v Maďarskej republike (zistené z informačných

systémov FS SR). Správca dane poukazuje na fakt, že konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. p. I. S. je
naďalej vyšetrovaný v Maďarskej republike a momentálne je obmedzený na slobode v rámci mesta
Miškolc (Maďarská republika) prostredníctvo monitorovacieho zariadenia. Naďalej prebieha kriminálne
vyšetrovanie v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 100952952/2018).“

18. Správca dane dospel k záverom, že obchodné transakcie, ktorých sa zúčastnil aj kontrolovaný
daňový subjekt, boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického opodstatnenia a viedli k
podvodnému konaniu, ktoré je v rozpore s cieľom definovaným právom spoločenstva. V procese kontroly
a vyrubovacieho konania bolo viacerými priamymi aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že kontrolovaný

platiteľ musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do
reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. Kontrolovaný
daňový subjekt neposkytol daňovým orgánom žiadne akceptovateľné vysvetlenie, z akého dôvodu bol
začlenenýdoreťazcaspoločnostíobchodujúcichspredmetnýmtovarom,najmäsohľadomnato,žesám
bol schopný predmetný tovar, ktorý nakúpil na Slovensku, dodať ďalším vyššie uvedeným slovenským

spoločnostiam. V takomto prípade by kontrolovanému daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť
z dodania tovaru na Slovensku a bola by odvedená do slovenského štátneho rozpočtu. Doplnil, že
z judikatúry najvyššieho súdu ( rozsudok sp. zn. lSžf/31/2016) teda vyplýva, že daňová správa má
právo vyžadovať preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane. Dôkazná povinnosť daňového
subjektu nie je len povinnosťou tvrdenia, ale je spojená aj s povinnosťou doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne, spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie,
že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet DPH.

19. Uzavrel, že „Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým
na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom

na vyššie uvedené skutočnosti a pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie
danezpridanejhodnotynevychádzallenzfaktúrpredloženýchplatiteľomdane,alevykonaldokazovanie
na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť dodania tovaru a služieb a jeho ďalšieho využitia
pri vykonávaní ekonomickej činnosti.
Právo na odpočítanie dane z nakúpeného tovaru (betonárska oceľ), ktoré si daňový subjekt uplatnil

v kontrolovanom zdaňovacom období, kontrolná skupina posudzovala vo svetle všetkých daňových
subjektov predložených a vlastnou činnosťou kontrolnej skupiny nadobudnutých dôkazov, pričom pri ich
vyhodnocovaní postupovala v zmysle daňového poriadku tak, že tieto dôkazy vyhodnotila podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Analýza a vyhodnotenie všetkých získaných dôkazov jednotlivo a následne vo vzájomných súvislostiach
preukázali,žekombináciouobjektívnychokolností,zaktorýchnapriekformálnemudodržaniupodmienok
stanovených zákonom o DPH účel tohto zákona nebol dodržaný.Nazákladezistenýchskutočnostímožnozaujaťstanovisko,žesamotnépredloženiedaňovýchdokladov,
faktúr, účtovníctva, nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to je deklarované
faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad.

To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane,
nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia
mať povahu faktu - t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch -
v právnej skutočnosti v objekte a v subjekte.“ V ďalšej časti správca dane zdôvodnil neuznanie práva
na odpočítanie dane z faktúr, spolu vo výške 203,63 EUR.

20. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo SR) rozhodnutím č. 101566684/2019 zo dňa 27.06.2019 podľa
§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo
1000171261/2019 zo dňa 15.01.2019. Poukazoval na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym
orgán a vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam produkovanými žalovaným voči rozhodnutiu

správcu dane.

21. Záverom zhrnul, že: „Zdokumentované obchodné transakcie, tak ako boli zistené maďarskou
daňovou správou, svedčia o tom, že bol vytvorený reťazec obchodných spoločností za účelom získania
daňovej výhody v podobe uplatňovania odpočítania DPH. Zapojením maďarských spoločností do

obchodného reťazca a deklarovaním intrakomunitámych dodávok dochádzalo k daňovým únikom, keď
daň na výstupe nebola odvedená z dôvodu nárokovaného oslobodenia od dane ale na druhej strane
odpočítanie dane z dôvodu „dodania" tovaru bolo uplatnené. Ak by spoločnosť MEZEI s.r.o. dodala
tovar - betonársku oceľ priamo odberateľom na Slovensku, musela by z tohto dodania odviesť daň.
Zapojením maďarských spoločností do reťazca odberateľov sa tejto povinnosti vyhla. Takýto spôsob

„obchodovania“ má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ charakter podvodného konania, a oprávňuje
vnútroštátne orgány zamietnuť právo na odpočítanie dane.
Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo na iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho
podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej
jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéto daňového zvýhodnenia, na

ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového
poriadku).
Správca dane pri posudzovaní deklarovaných zdaniteľných obchodov s nárokom na oslobodenie od
dane objektívnymi dôkazmi preukázal, že daňový subjekt nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal
všetky možné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že jeho dodávky do

inéhočlenskéhoštátunebudúsúčasťoupodvodu.NaopakdaňovýsubjektMEZEIs.r.o.,prostredníctvom
konateľa, ktorý je súčasne majiteľom Spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a osobou, ktorá riadi a ovláda
spoločnosťPro-GépKft.,vedelalebomuselvedieťvzhľadomnaokolnosti,žesazúčastňujepodvodného
konania, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody v podobe uplatneného odpočítania dane.
Keďže správca dane nespochybnil existenciu tovaru od dodávateľa SSM, a.s. na základe vystavených

faktúr a formálne podmienky podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. boli splnené, správca dane
nemohol vo svojom rozhodnutí poukazovať na porušenie konkrétneho ustanovenia zákona č.222/2004
Z.z. Odpočítanie dane je v takomto prípade možné nepriznať len na základe judikatúry Súdneho dvora
EÚ v prípade, že sa preukáže účasť na podvode v oblasti DPH.
Pri posudzovaných zdaniteľných obchodov došlo k daňovému úniku, tento daňový únik je dôsledkom

vytvorenia reťazca spoločností obchodujúcich s tým istým tovarom a daňový subjekt sa vedome podieľal
na daňovom podvode, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa plateniu DPH na Slovensku. Z uvedených dôvodov
správca dane nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľa
SSM, a.s..“

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.02.2020 navrhol správnu žalobu
zamietnuť. K žalobnému bodu 1/ uviedol, že daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím zo dňa
31.10.2014 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, ktoré dáva správcovi dane možnosť,
nie povinnosť, daňové konanie, respektíve v tomto prípade daňovú kontrolu prerušiť z dôvodu podania
žiadosti o MVI, ale nestanovuje časové rozpätie, kedy možno daňovú kontrolu prerušiť. Z výrokovej

časti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že dôvodom prerušenia kontroly bolo zaslanie
žiadosti o MVI dňa 10.04.2014 podľa článku 7 Nariadenia Rady č. 904/2010, konkrétne žiadosť
č. 9813401/5/1401529/2014 a č. 9813401/5/1405638/2014, na ktoré ku dňu vydania rozhodnutia o
prerušení daňovej kontroly, t.j. k 31.10.2014 správca dane nedostal odpovede. A pretože správca danenevie reálne odhadnúť, kedy mu budú odpovede doručené, respektíve či budú úplné a postačujúce pre
zistenie skutkového stavu, správca dane daňovú kontrolu prerušil do dňa získania skutočností z MVI
rozhodujúcich pre správne určenie dane. Dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, pominuli

dňom 11.04.2018. Žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len
možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. V niektorých osobitných kategóriách prípadov si
môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10. Pokiaľ
žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje
žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný

odpovedať.

23. Zo spisového materiálu správca dane v priebehu rokov 2014 až 2018 zasielal pravidelne urgencie na
vybavenie žiadosti o MVI. Z čiastočných odpovedí žiadaného orgánu, ktoré boli doručované správcovi
dane, je zrejmé, že nezískanie informácie v lehote podľa článku 10 nebolo spôsobné nečinnosťou
správcu dane alebo nečinnosťou žiadaného orgánu, ale vykonaním a ukončením daňových kontrol u

najväčšíchodberateľovžalobcuMEZEIs.r.o..Žiadanýorgánčlenskéhoštátupostupovalvzmyslečlánku
12 a oznamoval, že nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, pretože stále prebiehajú
kontroly u odberateľov daňového subjektu a zároveň informoval správcu dane o predpokladanom
dátume odoslania odpovede.

24. Ohľadne ďalších žalobných námietok žalovaný uviedol, že daňová kontrola je procesný postup,
ktorým správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov a smeruje k obstaraniu dôkazného prostriedku
- protokolu, avšak daňová kontrola nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti.
O daňovej povinnosti rozhoduje správca dane vo vyrubovacom konaní vydaním rozhodnutia, ako

individuálneho právneho aktu (§ 68 ods. 1 DP). V danom prípade správca dane vo vyrubovacom
konaní v súlade s § 68 ods. 3 DP dopĺňal dokazovanie na základe návrhov splnomocneného zástupcu
žalobcu, a to preverovanie prepravcov tovaru - betonárskej ocele. Na základe oznámenia zástupcu
žalobcu, že konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. p. I. S., je obmedzený pohybovať sa iba v rámci mesta
Miskolc v Maďarsku, v súvislosti s vyšetrovaním jeho podnikateľských aktivít, správca dane zaslal

žiadosť o MVI dňa 07.09.2018 maďarskej daňovej správe a požiadal o ďalšie informácie týkajúce
sa obchodných vzťahov medzi spoločnosťami MEZEI s.r.o. a MEZEI WOOD Kft., na ktoré dostal
odpoveď dňa 21.11.2018. So skutočnosťami zistenými vo vyrubovacom konaní správca dane oboznámil
žalobcu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100034893/2019 zo dňa 04.01.2019.
V predmetnej zápisnici správca dane uviedol, že neuznáva nárok na odpočítanie dane vo výške

39.194,36 EUR z faktúr prijatých od spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. (ďalej „SSM, a.s“) z
dôvodov uvedených v odpovedi na MVI, ktorou bolo potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou
oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní, takže p. I. S., ako konateľ spoločnosti
MEZEI s.r.o. a ako majiteľ spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., musel vedieť, že nejestvuje žiadny dôvod na
zapojeniemaďarskejspoločnostidododávateľskéhoreťazca.SpoločnosťMEZEIs.r.o.mohlauskutočniť

dodaniebetonárskejocelepriamoslovenskýmpartnerombezfakturácievkruhu,pretožeichp.S.pozná.
Z daného vyplýva, že správca dane na základe doplneného dokazovania môže vo vyrubovacom konaní
dospieť aj k iným záverom, než vyplývajú z protokolu o výsledku daňovej kontroly. Protokol z daňovej
kontroly je dôkazom v daňovom konaní, ale nie je jediným dôkazom. Daň sa vyrubuje na základe
výsledkov vyrubovacieho konania po vyhodnotení pripomienok predložených daňovým subjektom a na

základe výsledkov doplneného dokazovania, ktoré môže viesť aj k iným záverom, než sú uvedené
v protokole o výsledku daňovej kontroly. Ak by vo vyrubovacom konaní správca dane musel striktne
vychádzať len zo zistení a záverov uvedených v protokole o výsledku daňovej kontroly, potom by
ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku nemalo opodstatnenie.

25. Dodal, že žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane, že bol účastný na podvodnom konaní a
argumentoval tým, že jeho dodávateľ spoločnosť SSM, a.s. mu tovar riadne dodala a z tohto dodania
odviedla daň. Toto dodanie správca dane nespochybňoval. Zásadné pre závery správcu dane boli
zistenia, že žalobca tovar nadobudnutý od dodávateľa SSM, a.s., pri ktorom si nárokoval odpočítanie
dane, ďalej dodával obchodným spoločnostiam v Maďarsku - Bielo Faker Kft., V.N.NAREXIM Kft., ANOL

PACK TRADE Kft. a MEZEI-WOOD Kft.. Z tohto dodania si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa
§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z.. Uvedené znamená, že žalobca si na Slovensku uplatnil odpočítanie
dane, ale daň na výstupe z uskutočnených dodávok do Maďarska neodviedol, pretože si uplatňoval
oslobodenie od dane.Spoločnosť Bielo Faker Kft. dodaný tovar prefakturovala spoločnosti MEZEI-WOOD Kft.. Z tohto dodania
mala spoločnosť Bielo Faker Kft. odviesť daň, ktorá však podľa zistení maďarskej daňovej správy bola
minimalizovaná nereálnymi nákupmi. Zároveň spoločnosť MEZEI-WOOD Kft. uplatňovala odpočítanie

dane. Spoločnosť MEZEI-WOOD Kft. nadobudnutý tovar dodala slovenským spoločnostiam NIKO
RECYCLING s.r.o. a STEEL ENERGO s.r.o., pričom rovnako, ako v predchádzajúcom prípade, išlo o
oslobodenú dodávku.
V niektorých prípadoch spoločnosť MEZEI-WOOD Kft. prefakturovala nadobudnutý tovar spoločnosti
Pro-Gép Kft., ktorá si uplatňovala odpočítanie dane a tovar následne fakturovala slovenským

spoločnostiam NIKO RECYCLING s.r.o. a CHROME-RC s.r.o. s oslobodením od dane.
Spoločnosť V.N.NAREXIM Kft. tovar nadobudnutý od MEZEI s.r.o. ďalej fakturovala spoločnosti MEZEI-
WOOD Kft.. Spoločnosti V.N.NAREXIM Kft. tak vznikla daňová povinnosť, ktorá alebo bola znížená
faktúrami od spoločnosti Giorgio Kft., ktoré neobsahovali reálne transakcie. Spoločnosť MEZEI-WOOD
Kft. si uplatnila odpočítanie dane.
Spoločnosť MEZEI-WOOD Kft. tovar ďalej fakturovala slovenským spoločnostiam NIKO RECYCLING

s.r.o. a CHROME-RC s.r.o. s oslobodením od dane. Konateľom spoločnosti V.N.NAREXIM Kft bol
slovenský občan p. I. J., ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Oknomatic, s.r.o. Košice, ktorá
bola obchodným partnerom spoločnosti MEZEI s.r.o.. Obidve spoločnosti V.N.NAREXIM Kft. a MEZEI-
WOOD Kft sídlia na tej istej adrese Nagyvolgyi út. 7, 3600 Ózd, Maďarsko. K dodaniu tovaru medzi
týmito spoločnosťami tak dochádzalo formálne, len vystavovaním dokladov.

Spoločnosť ANOL PACK TRADE Kft. fakturovaný tovar od spoločnosti MEZEI s.r.o. ďalej fakturovala
spoločnosti MEZEI-WOOD Kft.. U spoločnosti ANOL PACK TRADE Kft. bolo maďarskou daňovou
správou zistené, že ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nevykazuje známky reálnej činnosti. Spoločnosť
MEZEI-WOOD Kft. si z tohto dodania uplatnila odpočítanie dane a tovar ďalej fakturovala slovenským
spoločnostiam NIKO RECYCLING s.r.o. a STEEL ENERGO s.r.o. s oslobodením od dane.

26. Zo zistení maďarskej daňovej správy, uvedených v odpovedi na dožiadanie doručenej správcovi
dane dňa 21.11.2018, vyplýva, že činnosť spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. bola maďarskou daňovou
správou vyhodnotená ako podozrivá. Napriek vystaveným účtovným dokladom, faktúram, dodacím
listom, je podozrenie, že spoločnosť v skutočnosti nevykonáva žiadnu reálnu obchodnú činnosť, len

vystavuje faktúry. Tovar, ktorý pochádza zo Slovenska a ktorého dodanie začína na Slovensku na
Slovensku aj skončí, a to v priebehu niekoľkých dní. Spoločnosti zapojené do obchodného reťazca
si uplatňujú odpočítanie dane, ale daň na výstupe neodvádzajú, respektíve len minimálne. A ako sa
uvádza v odpovedi maďarskej daňovej správy doručenej dňa 21.11.2018, príjem spoločností zapojených
do obchodného reťazca pochádzal iba z uplatňovaných odpočtov DPH. Konateľ spoločnosti MEZEI

s.r.o. Ing. I. S., ktorý je súčasne vlastníkom spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a podľa vyjadrenia konateľa
spoločnosti Pro-Gép Kft. p. M. E., p. Ing. S. riadi spolu s p. H. aj spoločnosť Pro-Gép Kft., musel vedieť,
že nejestvuje žiadny dôvod na zapojenie maďarských spoločností do obchodného reťazca. Dodanie
betonárskej ocele, nadobudnutej od spoločnosti SSM, a.s., mohla spoločnosť MEZEI s.r.o. dodať priamo
obchodným spoločnostiam na Slovensku, bez účasti maďarských spoločností. Maďarská daňová správa

na základe výsledkov kontroly v spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. nepriznala tejto spoločnosti odpočítanie
dane.

27. Poukázal na to, že na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo na iné skutočnosti uskutočnené
bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých

najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéhoto daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený sa pri správe daní neprihliada (§ 3
ods. 6 DP). Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v zmysle rozsudku C-131/13 Italmoda, C-163/13
a C-14/13... „Smernica Rady sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym orgánom a súdom
prináleží zamietnuť zdaniteľnej osobe pri dodaní v rámci Spoločenstva uplatnenie práva na odpočet

dane z pridanej hodnoty, práva na oslobodenie od tejto dane alebo práva na vrátenie tejto dane,
a to aj ak neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce takéto zamietnutie, ak sa na
základe objektívnych okolností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že
transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľala na podvode v oblasti dane z pridanej
hodnoty, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní.“ Z uvedených zistení správcu dane vyplýva, že

žalobca sa zúčastnil obchodných transakcií, ktoré boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického
opodstatneniaaviedlikpodvodnémukonaniu.KonateľžalobcuIng.I.S.jezároveňmajiteľommaďarskej
spoločnostiMEZEI-WOODKft.amalblízkoajkďalšímobchodnýmspoločnostiamzačlenenýmvreťazci,
to znamená, že musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, žesa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani.
A ako je už uvedené, p. I. S. je obmedzovaný na slobode v Maďarsku prostredníctvom monitorovacieho
zariadenia a je vyšetrovaný v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti MEZEI-WOOD Kft..

28. Tvrdenie žalobcu, že mu správca dane neuznal odpočítanie dane a na druhej strane uznal
oslobodenie od dane, považoval za zavádzajúce. Systém odpočítavania dane je založený na princípe
vecného priraďovania každého prijatého tovaru alebo služby k plneniam, dodávkam, ktoré platiteľ dane
uskutočňuje, a to podľa toho, či jednotlivé tovary a služby sú určené výlučne pre plnenia, ktoré podliehajú

dani, prípadne sú určené na intrakomunitáre dodávky tovaru, ktoré sú oslobodené od dane, avšak zákon
pri nich odpočítanie vstupnej dane nezakazuje alebo ide o tovary a služby určené výlučne pre plnenia,
ktoré sú oslobodené od dane bez možnosti odpočítania vstupnej dane alebo ide o tovary a služby, ktoré
sa týkajú súčasne oboch uvedených prípadov a preto vstupnú daň možno odpočítať len v pomernej
výške. V danom prípade žalobca deklaroval intrakomunitáme dodávky tovaru do iného členského štátu,
ktoré sú oslobodené od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., to znamená, že k týmto dodávkam sa

neuplatňuje daň na výstupe (dodávka mala byť zdanená nadobúdateľom tovaru v inom členskom štáte).
Zároveň zákon č. 222/2004 Z.z. pri týchto dodávkach nezakazuje uplatniť odpočítanie dane na vstupe.
Na základe výsledkov dokazovania správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane na vstupe, t.j.
daň na vstupe z deklarovaných obchodov bola nula a rovnako daň na výstupe bola nula, keďže išlo o
oslobodené dodávky, tak tvrdiť, že správca dane oslobodenie od dane priznal, je bezpredmetné. Iná

situácia by bola, ak by správca dane priznal odpočítanie dane na vstupe a neuznal by oslobodenie od
dane podľa § 43 zákona č.222/2004 Z.z.. V takom prípade by bolo dodanie tovaru posúdené ako dodanie
tovaru v tuzemsku a podliehalo by dani z pridanej hodnoty. O takú situáciu ale u žalobcu nešlo.

29. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že nebol naplnený ani jeden zo znakov podvodného konania tak,

ako sú definované v rozsudku NS SR sp. zn. lSžf/31/2016, respektíve že správca dane nepostupoval
v súlade s interným materiálom vydaným Finančným riaditeľstvom SR. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že žalobca sa zúčastnil obchodných transakcií v reťazci spoločností, ktoré
boli vytvorené účelovo, bez ekonomického opodstatnenia. Predmetom dodania v reťazci spoločností
bol tovar, ktorého dodanie začalo na Slovensku a na Slovensku aj skončilo. Žalobca v priebehu

kontroly a vyrubovacieho konania spoľahlivo nevysvetlil, prečo bol začlenený do reťazca spoločností
obchodujúcich s predmetným tovarom s ohľadom na to, že sám bol schopný predmetný tovar, ktorý na
Slovensku nakúpil aj slovenským spoločnostiam, dodať.

30. Za daňový podvod, aj v zmysle právneho názoru v prezentovanom rozsudku, sa označuje

situácia, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, respektíve nimi vytvoreného reťazca, si
nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za
účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko
takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a
primeranej obozretnosti. U žalobcu tento pojmový znak bol naplnený, keďže si uplatnil odpočítanie dane

z nadobudnutého tovaru betonárskej ocele, ktorý následne dodal do iného členského štátu, ako dodávku
oslobodenú od dane. Nadobúdateľ tohto tovaru v inom členskom štáte daň neodviedol. Spoločnosti,
ktoré boli začlenené do obchodného reťazca, profitovali len z uplatňovaných nadmerných odpočtov
bez vykonávania reálnej ekonomickej činnosti. Správca dane uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal,
že žalobca sa zúčastnil plnení poznačených podvodom a o tejto skutočnosti musel vedieť, respektíve

vzhľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje obchodných transakcií spojených
s podvodom.

31. Pokiaľ ide o ustanovenie § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré správca dane uvádza na str.
36 svojho rozhodnutia zo dňa 15.01.2019, tieto sú uvedené v súvislosti s uplatnením odpočítania dane

na základe faktúr od slovenských dodávateľov, z ktorých správca dane neuznal odpočítanie vo výške
203,63 EUR. Toto nepriznané odpočítanie dane žalobca v odvolaní podanom proti vyššie uvedenému
rozhodnutiu nenamietal, čo výslovne v odvolaní uviedol.

32. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného, urobenú podaním zo dňa 27.04.2020, zopakoval svoje

žalobné námietky a bližšie rozviedol niektoré z nich s poukazom na rozhodovaciu činnosť kasačného
súdu. Do pozornosti správneho súdu dával tú skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly a ani v
priebehu po nej nasledujúceho daňového konania nenamietal nečinnosť správcu dane. Je si dobre
vedomý zákonnej možnosti správcu dane prerušiť daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňovéhoporiadku, avšak na druhej strane chcel poukázať na tú skutočnosť, ktorú Ústavný súd SR uviedol v
uznesení sp. zn. IV.ÚS 116/2013-11 a ktorú žalovaný absolútne ignoroval, a to že „výklad ustanovení
zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové

konanie nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia“. Ústavný súd jasne a zrozumiteľne uviedol, že
Nariadenia Rady majú aplikačnú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ak teda slovenský právny
predpis - v našom konkrétnom prípade Daňový poriadok - uvádza, že je možné daňovú kontrolu prerušiť
z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, potom pri posudzovaní
zákonnosti tohto prerušenia je potrebné prioritne skúmať, či v danom prípade boli dodržané podmienky

medzinárodnej výmeny informácií uvedené v príslušnom nariadení. V konkrétnom prípade v § 61 ods.
1 písm. b) Daňového poriadku, t.j. vnútroštátnej právnej normy, sú uvedené podmienky, za splnenia
ktorých môže správca dane daňovú kontrolu prerušiť. Pod odkazom21a) Daňový poriadok príkladmo
uvádza zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenie Rady
(EÚ) č. 904/2010.

33. Zotrval na druhej žalobnej námietke, že protokol z daňovej kontroly č. 101090604/2018 zo dňa
04.06.2018 bol vyhotovený v rozpore s § 47 písm. h) DP. Podľa tohto zákonného ustanovenia protokol
okrem iného musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Je to podstatná
náležitosť, bez uvedenia ktorej nemožno považovať protokol za vyhotovený zákonným spôsobom a
takýto protokol nemôže mať účinky riadneho ukončenia daňovej kontroly a tým ani účinky zákonného

vyrubovacieho konania. V písomnom vyhotovení žaloby žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru
Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. 6Sžf/32/2011, 8Sžf/18/2013, 6Sžf/13/2014, 5Sžf/l/2016,
3Sžfk/64/2017), v ktorých najvyšší súd zhodne uvádza: „Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia.“ Nevyhnutnou podmienkou zákonného začatia vyrubovacieho konania, ktoré v zmysle §

68 ods. 1 Daňového poriadku začína v deň nasledujúci po dni doručenia protokolu, je vyhotovenie
protokolu zákonným spôsobom. Absencia niektorej z podstatných náležitostí protokolu spôsobuje jeho
nezákonnosť a nezákonným nemôže byť ani nasledujúce vyrubovacie konanie. Zistenia správcu dane
z daňovej kontroly, ktoré správca dane v protokole považoval za „preukázané kontrolné zistenia,“ sa
vo vyrubovacom konaní preukázali ako nepravdivé. Správca dane vo vyrubovacom konaní pod ťarchou

jednoznačných dôkazov korigoval svoje závery o „nedodaní“ tovaru do Maďarska. Toto jeho konanie
preukazuje, že správca dane vykonal daňovú kontrolu v rozpore s § 44 ods. 1 Daňového poriadku, podľa
ktorého daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Počas daňovej kontroly došlo zo
strany správcu dane zároveň k porušeniu § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane

vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti, nevyhnutné na účely správy daní, boli zistené čo
najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Samotný správca dane priznal, že
v priebehu daňovej kontroly nedbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené
čo najúplnejšie a svoje závery o nedodaní tovaru do Maďarska založil len svojich konštrukciách. Daňová
kontrola tak nebola vykonaná zákonným spôsobom a nezákonným nemôže byť ani po nej nasledujúce

vyrubovacie konanie.

34. Ohľadne tretej žalobnej námietky uviedol, že je úzko spojená s námietkou nezákonne vyhotoveného
protokolu,keďžetvrdil,ženeuznanienárokunaodpočítaniedanezfaktúr,vystavenýchmuspoločnosťou
SSM, a.s., nemá oporu v zákone. V protokole správca dane nespochybnil nákup predmetného tovaru

od spoločnosti SSM, a.s., ale rozhodol sa neuznať žalobcovi právo na oslobodenie od dane pri dodaní
tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
platnom znení, pretože podľa neho nedošlo k dodaniu tovaru do Maďarska. Považoval za potrebné
zdôrazniť, že tovar, o ktorom správca dane v protokole tvrdil, že nebol prepravený do Maďarska, tvorila
betonárska (rebierková) oceľ, koksový prach a prachové vápno. Naproti tomu, v rozhodnutí zo dňa

15.01.2019, vydanom vo vyrubovacom konaní, už správca dane nespochybňuje dodanie tovaru do
Maďarska, ale z množstva faktúr, z ktorých si žalobca v súlade s ustanovením § 49 a § 51 ZDPH
uplatnil právo na odpočítanie dane, vybral tie od spoločnosti SSM, a.s., pri ktorých bolo uplatnené
právo na odpočítanie dane v celkovej hodnote 39.194,36 EUR. Do pozornosti súdu dával tú skutočnosť,
že pôvodne, t.j. v protokole, nechcel správca dane uznať oslobodenie od dane v celkovej sume

40.763,43 EUR, pričom súčasťou tejto sumy sú okrem faktúr za betonársku (rebierkovú) oceľ aj faktúry
za dodávky koksového prachu a prachového vápna, zatiaľ čo v napadnutom rozhodnutí správca
dane absolútne nerieši dodania koksového prachu a prachového vápna maďarským odberateľom,
ale jednoduchým arbitrárnym spôsobom po zistení, že hodnota DPH z nákupu betonárskej ocele odspoločnosti SSM, a.s. predstavuje sumu 39 194,36 EUR, t.j. sumu takmer sa rovnajúcu jeho pôvodnému
„nálezu“ uvedenému v protokole, sa rozhodol neuznať nárok na odpočítanie dane práve z týchto faktúr.
Poukazoval na zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9900451/5/1369819/2014/MarJ zo dňa 07.04.2014, v

ktorej splnomocnený zástupca dodávateľa žalobcu spoločnosti SSM, a.s. potvrdil, že predmetné faktúry,
z ktorých správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane, tento dodávateľ vystavil, riadne zaúčtoval
a daň odviedol. Zistenia miestne príslušného správcu dane sú jednoznačné a nespochybniteľné - k
dodaniu tovaru žalobcom od jeho dodávateľa skutočne došlo. Tento tovar žalobca preukázateľne použil
pre svoje podnikateľské účely, odpredal ho maďarským odberateľom.

35. Nesúhlasil so záverom žalovaného, pokiaľ tento v napadnutom rozhodnutí uvádza, že „odpočítanie
danejevtakomtoprípademožnénepriznaťlennazákladejudikatúrySúdnehodvoraEÚvprípade,žesa
preukážeúčasťnapodvodesDPH.Priposudzovanýchzdaniteľnýchobchodovdošlokdaňovémuúniku,
tento daňový únik je dôsledkom vytvorenia reťazca spoločností obchodujúcich s tým istým tovarom
a daňový subjekt sa vedome podieľal na daňovom podvode, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa plateniu

DPH na Slovensku.“ Neuznania práva na odpočítanie dane sú predsa faktúry od spoločnosti SSM, a.s.,
ktorá potvrdila, že predmetný tovar žalobcovi dodala, faktúry vystavila, daň uvedenú na týchto faktúrach
priznala a odviedla. Žalobca, ako platiteľ dane, si v súlade s ustanovením § 49 a § 51 zákona o DPH
uplatnil z týchto faktúr odpočítanie dane, pretože tovar uvedený na týchto faktúrach preukázateľne použil
pre svoje podnikateľské účely - predal ho do Maďarska. Teda k žiadnemu daňovému úniku nedošlo.

V predmetnom vyjadrení k žalobe argumentuje žalovaný rozsudkom Súdneho dvora v spojených
veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13. V prípade riešenom Súdnym dvorom sa však spoločnosť
Italmoda dovolávala noriem práva Spoločenstva v oblasti DPH a sama pritom tieto normy porušila
(viď bod 10. rozsudku). V našom konkrétnom prípade žalobca neporušil žiadnu vnútroštátnu a ani
komunitárnu právnu normu. Neexistujú žiadne objektívne skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo

čo len jedným slovkom povedať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom
konaní svojich odberateľov a tobôž nie svojho dodávateľa spoločnosti SSM, a.s.. Na území Slovenska
preukázateľne k žiadnemu daňovému úniku nedošlo a ani doterajšie zistenia maďarskej daňovej správy,
či maďarských orgánov činných v trestnom konaní, nepotvrdili, že by sa štatutárni zástupcovia našej
spoločnosti dopustili nejakého daňového podvodu na území Maďarska. Žalovanému je predsa dobre

známe, že neuznať nárok na odpočítanie dane je možné len vtedy, ak ten, kto si tento nárok uplatňuje,
preukázateľne poruší podmienky uvedené v § 49 a § 51 zákona o DPH alebo ak sa na základe objektívne
zistených skutočností preukáže, že ten, kto si uplatňuje odpočítanie dane, vedel alebo mohol vedieť,
že sa svojou účasťou na obchode (v našom konkrétnom prípade so spoločnosťou SSM, a.s.) podieľa
na podvodnom konaní s DPH. Keďže spoločnosť SSM, a.s., ako dodávateľ, potvrdila dodanie tovaru

žalobcovi, vystavenie predmetných faktúr, priznanie a odvedenie dane, pričom túto skutočnosť potvrdili
aj zistenia správcu dane, potom v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že pri nákupe predmetného tovaru
došlo k nejakému daňovému úniku. Zistenia správcu dane vo vyrubovacom konaní preukazujú, že tovar
nakúpený od spoločnosti SSM, a.s. žalobca ďalej odpredal do Maďarska a preto v súlade s ustanovením
§ 43 zákona o DPH si z dodania tohto tovaru uplatnil odpočítanie dane a ani tu nedošlo k daňovému

úniku.

36. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu duplikou nereagoval.

37. Na pojednávaní, konanom dňa 31.03.2022, právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej

žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Ohľadne prvej žalobnej námietky, týkajúcej sa nedodržania lehoty
na vykonanie daňovej kontroly, uviedol, že po podaní žaloby bol vynesený rozsudok Súdneho dvora vo
veci C-186/20 HYDINA SK, v ktorom Súdny dvor zaujal stanovisko, že aj prekročenie 3-mesačnej lehoty
uvedenej v článku 10 Nariadenia Rady 904/2010 neznamená nezákonnosť daňovej kontroly, avšak je
kogentnoupovinnosťousúdovskúmať,čiprerušeniedaňovejkontrolyboloúčelné.Malzato,ževdanom

prípade bola daňová kontrola na neúmerne dlhý čas prerušená, a to takmer 4 roky. Ponechal na uvážení
súdu, ako sa s tou dĺžkou prerušenia daňovej kontroly vysporiada. Zdôraznil, že omnoho podstatnejší
problém je hmotnoprávny. V danom prípade správca dane, ani žalovaný, neuznali odpočítanie dane z
faktúr za dodanie tovaru v tuzemsku od dodávateľa Slovakia Steel Mills, a.s., bez toho, aby správca
dane vo svojom rozhodnutí určil porušenie právneho predpisu, pričom právo na odpočítanie dane

je neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému uplatňovania dane z pridanej hodnoty v krajinách
Európskej únie. Zamietnutie práva na odpočítanie dane môže byť len v jednom jedinom prípade, a to,
ak sa na základe objektívne skutočných zistení, preukázaných zistení, preukáže, že ten, kto si uplatňuje
odpočítanie dane, vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou účasťou na obchodoch, v danom prípade sdodávateľom SSM a.s., zúčastňuje podvodu. Správca dane vykonal daňovú kontrolu u dodávateľa a
zistil, že tento dodávateľ faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, priznal a dane odviedol.
Nedošlo k daňovému úniku, k daňovému podvodu, ani k zneužitiu práva. Žalobcovi do dnešného dňa nie

jejasnéazrejmé,zakéhodôvodudošlovdanomprípadekneuznaniuodpočítaniadanezpreukázaného
nákupu a dodania tovaru od dodávateľa SSM, a.s. k žalobcovi. Poukázal na judikatúru najvyššieho
súdu, najmä na rozsudok vo veci sp. zn. 1Sžf/31/2016, v ktorom najvyšší súd stanovil 4 kumulatívne
podmienky, ktoré musia byť splnené, ak sa neuznáva odpočítanie dane z dôvodu daňového úniku. V
danom prípade nebola splnená ani jedna z týchto podmienok. Žalobcovi do dnešného dňa nie je známe,

z akého dôvodu, z preukázateľného nákupu tovaru, nebolo uznané zákonom stanovené odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a). Doplnil, že je potrebné si uvedomiť,
že správca dane zamietol odpočítanie dane z reálne uskutočneného obchodu. A ak došlo kdesi na
území Maďarska k nejakému podvodnému, či fiktívnemu konaniu, tak za to nemôže byť prenášaná
zodpovednosť na slovenský daňový subjekt MEZEI s.r.o., keďže tovar preukázateľne nakúpili, uplatnili
si zákonným spôsobom nárok na odpočítanie dane, preukázateľne tovar vyviezli do Maďarska a čo sa

s ním dialo ďalej to ovplyvniť nemohol.

38. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na ich vyjadreniach vo veci, ako aj na vecnej
správnosti preskúmavaných rozhodnutí a navrhla žalobu zamietnuť. Dodala, že v priebehu kontroly bolo
potrebné vykonať, došetriť ďalšie zistenia, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Zo spisového

materiálu vyplýva, že správca dane niekoľkokrát urgoval vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu
informáciu, čiže vykonával a robil všetky úkony k tomu, aby urýchlil tento proces zisťovania zo strany
maďarskejdaňovejsprávy.Pokiaľideohmotnoprávnyproblém,ktomusavyjadrilivpísomnomvyjadrení
k žalobe, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora prináleží orgánom príslušných štátov zamietnuť právo
na odpočítanie dane, ak osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje, vedela alebo mala vedieť, že sa

svojim konaním zúčastňuje podvodného konania. Zo spisu vyplýva, že problém bol v tom, že žalobca si
uplatňoval odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti SSM a.s. za nákup betonárskej ocele. Bolo zistené,
že tento tovar mal byť dodávaný maďarským spoločnostiam s nárokom na oslobodenie od dane. Tento
tovar potom následne bol maďarskými spoločnosťami dodávaný spoločnostiam na Slovensku. Ak by
teda žalobca postupoval v súlade s hmotnoprávnymi predpismi a nadobudnutý tovar od dodávateľa SSM

dodával priamo slovenským spoločnostiam, musel by z tohto dodania odviezť daň. Tým, že bol vytvorený
reťaz dodávateľských spoločností na území Maďarska, kde bolo deklarované oslobodenie od dane,
znamená, že žalobca sa týmto vlastne vyhol odvodu dane na Slovensku a uplatňoval si oslobodenie.
Nebolo preukázané žiadne ekonomické opodstatnenie, ani iné dôvody, ktoré by odôvodňovali takýto
postup a ekonomický zmysel takejto činnosti, pričom tam bolo prepojenie aj cez osobu konateľa, kde

osobou konateľa žalobcu je vlastne osoba, ktorá bola konateľom maďarskej spoločnosti, ktorá mala
tento tovar nadobúdať a potom následne dodávať. Konateľom spoločnosti MEZEI s.r.o., aj konateľom
spoločnosti MEZEI WOOD Kft., je tá istá osoba a táto osoba musela vedieť na akých obchodoch sa
podieľa, ako sú tie obchody realizované.

39. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom
súdnom poriadku (SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov
žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods.
1 písm. e/ SSP) na nariadenom pojednávaní, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

40. Podľa § 5 ods. 4 Správneho súdneho poriadku (SSP), Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade
s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými
princípmi tohto zákona.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.Podľa § 178 ods. 1 SSP, Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 181 ods. 1 SSP, Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 183 SPP, Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov(Daňovýporiadok)prisprávedanísapostupujepodľavšeobecnezáväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní

boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane
preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne
určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane
z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu

podľa ods. 8, v zmysle ktorého ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj
výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom
nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového

poriadku).

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo
dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Daňová
kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o

daňovej kontrole.

Podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku, Protokol musí obsahovať
h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov.Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 61 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku je konanie prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí
o prerušení konania.

Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu
alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo
ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi
účastníkom konania.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a

§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48

ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej
správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania

pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane.
Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu.
Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov
vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na
prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný

záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa
prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty
upovedomí daňový subjekt.

Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí

rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil
nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom

konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH) odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

41. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán, vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade

s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

42. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa
a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k
záveru,žetietorozhodnutiabolivydanévsúladesplatnouprávnouúpravou.Podľanázorusúdusprávne
orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa

správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Tieto sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými
námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z
odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické, korešpondujúce s dôkazmi vykonanými v priebehu
správneho konania.

43. Žalobca v podanej správnej žalobe konkretizoval podrobne námietku, týkajúcu sa tej skutočnosti,
že zo strany správcu dane nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10
Daňového poriadku z dôvodu nedodržania lehoty jej prerušenia podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010, keďže v danej veci prerušenie daňovej kontroly presahuje trojmesačnú lehotu, ktorú ako
maximálnu uvádza Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v článku 10 s prihliadnutím na bod 25 Preambuly.

44. V posudzovanej právnej veci daňová kontrola bola začatá dňa 17.02.2014 (Oznámenie o
daňovej kontrole č. 9813401/5/545366/2014/Šolt zo dňa 11.02.2014). Daňová kontrola bola správcom
dane prerušená na základe Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 31.10.2014 č.
9813401/5/4848847/2014 od 14.11.2014 do 11.04.2018 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového

poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti, rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. V rozhodnutí uviedol, že v priebehu
kontroly zaslal na základe článku 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Naradenie Rady č. 904/2010) žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií (MVI) č. 9813401/5/1401529/2014 a č. 9813401/5/1405638/2014, na ktoré do

dnešného dňa nedostal odpovede a z uvedeného dôvodu prerušuje kontrolu na zistenie nároku na
vrátanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2013.

45. Dňa 11.04.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená, o čom bol žalobca oboznámený
listom č. 100721314/2018 zo dňa 12.04.2018.

O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorý bol
doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 07.06.2018
(deň ukončenia daňovej kontroly). Nasledujúcim dňom začalo podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku
vyrubovaciekonanie,ktoréboloprerušenéod10.10.2018nazákladerozhodnutiač.101995459/2018zo
dňa 08.10.2018 vydaného podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu získania potrebných

informácií, respektíve podkladov pre správne určenie dane. Dňa 21.11.2018 pominuli dôvody, pre ktoré
bolo vyrubovacie konanie prerušené. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený oznámením č.
1024374249/2018 zo dňa 03.12.2018. Vyrubovacie konanie bolo ukončené spísaním Zápisnice oústnom pojednávaní č. 100034893/2019 zo dňa 04.01.2019. Následne správca dane vydal rozhodnutie
č. 100171261/2019 zo dňa 15.01.2019.

46. Pokiaľ sa týka pôvodne formulovanej žalobnej námietky 1/, správny súd poukazuje na rozsudok
SúdnehodvoraEurópskejúniez30.septembra2021č.C-186/20HydinaSK,vzmyslektoréhočlánok10
Nariadenia č. 904/2010, v spojení s jeho odôvodnením 25, sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v

rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Preto námietku č. 1/
tak, ako bola formulovaná žalobcom v podanej správnej žalobe, nemožno považovať za dôvodnú.

47. V priebehu konania, na pojednávaní konanom dňa 31.03.2022, žalobca vzhľadom na rozhodovaciu
činnosť kasačného súdu, s poukazom na závery Súdneho dvora EÚ, konkretizoval danú námietku jej
rozšírením a to tým spôsobom, že daňová kontrola, vzhľadom na jej dĺžku (takmer 4 roky), nebola

zákonná a je kogentnou povinnosťou súdov skúmať, či prerušenie daňovej kontroly bolo účelné.

48. V správnom súdnictve platí koncentračná zásada, ktorá je vyjadrená tak, že žalobca môže žalobné
dôvody síce rozširovať, dopĺňať a meniť, avšak len do konca lehoty na podanie správnej žaloby
v zmysle ustanovenia § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ktorá je dvojmesačná (žaloba

podaná elektronicky dňa 21.08.2019). Žalobca v priebehu súdneho konania (po dvojmesačnej lehote)
rozšíril žalobný dôvod súvisiaci s nezákonnosťou dĺžky daňovej kontroly na pojednávaní konanom dňa
31.03.2022. Správny súd má za to, že vzhľadom na to, že žalobnú námietku tak, ako bola špecifikovaná
dodatočne po uplynutí dvojmesačnej lehoty, by bolo možné na ňu neprihliadnuť, avšak k danej námietke
rovnako uvádza, že nebola dôvodná, a to z dôvodov uvedených nižšie.

49. V súvislosti s možnosťou výskytu okolností v rámci jednotlivých etáp daňového konania, ktoré
ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a znemožňujú v konaní pokračovať, dáva Daňový poriadok správcovi
možnosť konanie prerušiť. Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej
kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca

dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného
daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. Keď je daňová
kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t.j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý
bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej
ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly.

Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať
dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia. Jednou z fakultatívnych možností prerušenia konania podľa
Daňového poriadku je potreba získania informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí
podľazákonač.76/2007Z.z.omedzinárodnejpomociaspolupráciprisprávedaníaozmeneadoplnení
niektorých zákonov. Z dikcie zákonného znenia prerušenia daňového konania je zrejmé, že Daňový

poriadok neurčuje žiadne konkrétne časové mantinely, ohraničujúce trvanie samotného prerušenia
daňovej kontroly. Vnútroštátna právna úprava sa v tomto obmedzuje iba na všeobecnú formuláciu, podľa
znenia ktorej správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka
daňového konania vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Podľa názoru kasačného
súdu vysloveného v rozhodnutí pod sp. zn.: 4Sžfk/62/2018 „dĺžka prerušenia daňového konania z

dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je determinovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné
poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. októbra
2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Pričom
žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia
žiadosti. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite

informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne
schopný odpovedať (článok 12 citovaného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904 (2010).“ S danou častou
rozhodnutia sa stotožňuje aj správny súd. Avšak Najvyšší súd SR ďalej v citovanom rozhodnutí
zdôrazňuje (bod 62 citovaného rozhodnutia ): „že napriek absencii stanovenia konkrétnych lehôt, ako
aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu možnosti prerušiť daňovú

kontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako významné ustanovenie v súvislosti s oprávnením
správcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné podľa Najvyššieho súdu SR chápať ustanovenie
§ 44 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý
je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správcadane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom
rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu.
Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti,

primeranosti a účelnosti. Predmetné ustanovenie Daňového poriadku je potrebné vykladať v spojení so
zásadou daňového konania vyjadrenou v § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane
povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, pričom je povinný použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane.“

50. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly prvostupňový
správny orgán - správca dane, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému
daňovému orgánu Maďarskej republiky, v súvislosti s preverovaním kontraktov žalobcu s maďarskými
spoločnosťami, pričom v priebehu vybavovania jeho dožiadania sa viackrát dopytoval a zisťoval stav
vybavenia jeho dožiadania. Účelom daňového konania vo všeobecnosti je zistiť, či si daňové subjekty

splnili, v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.
Keďžeideofiškálnezáujmyštátu,jesprávcadaneoprávnenýajprostredníctvommedzinárodnejvýmeny
informácií preverovať skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní
tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH,
skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho

posúdenia miesta dodania v zmysle § 19 zákona o DPH. Ak správca dane preruší výkon daňovej
kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca
dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu
neplynie a teda uplynúť nemôže. Prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so
zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi

dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných
skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. Súd tu dáva do pozornosti bod 77
odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval: „že
nedodržanie maximálnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nesmie byť
na ťarchu práv žalobcu, nakoľko uvedené by malo za následok porušenie princípu proporcionality v

daňovomkonaní.“Jepretopotrebnéskúmaťúčelnosťadôvodnosťprerušeniadaňovejkontrolyzdôvodu
medzinárodnej výmeny informácií a aj primeranosť dĺžky prerušenia.

51. Daňová kontrola bola prerušená na základe Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa
31.10.2014 od 14.11.2014 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Dožiadania sa týkali

viacerých daňových subjektov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Správca dane pravidelne
zasielal urgencie na vybavenie žiadosti - 21.10.2014,18.03.2015, 18.06.2015, 22.09.2015, 16.12.2015,
11.07.2016. Dokonca v prípade dožiadania, týkajúceho sa spoločnosti MEZEI-WOOD Kft.. Po obdŕžaní
odpovede, ktorú považoval za nedostatočnú, žiadal o doplnenie odpovede (16.08.2016) a urgencie
týkajúce sa tohto dožiadania zaslal dňa 03.01.2017, 03.04.2017, 09.06.2017, 08.09.2017, 04.12.2017

a 07.03.2018. Dňa 11.04.2018 mu bola doručená konečná odpoveď. V priebehu prerušenia daňovej
kontroly zo strany správcu dane dochádzalo cielene k urgenciám maďarských finančných orgánov
o oznámenie skutočností, ktoré bránia vybaveniu ich dožiadania. Nie vinou správcu dane zo strany
dožiadaných orgánov nebola jeho žiadosť vybavená v lehote v zmysle Nariadenia č. 904/2010. Zo strany
správcu dane bolo teda nemožno jednak hovoriť o neúčelnosti prerušenia daňovej kontroly, keďže bola

prerušená jednak z dôvodu získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu a takisto zo strany
správcu dane boli vykonávané úkony smerujúce k rýchlejšiemu vybaveniu dožiadania, keďže dĺžku
medzinárodnej výmeny informácií správca dane nemohol nijako ovplyvniť.

52. Súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného, v kontexte s obsahom administratívneho spisu má za to,

že prerušenie daňovej kontroly od 14.11.2014 do 11.04.2018 nebolo svojvoľné a neúčelné a informácie
získané z medzinárodnej výmeny informácií prispeli k účelu daňovej kontroly a k prevereniu okolností,
za ktorým mali byť žalobcom realizované obchody vo vzťahu k maďarským spoločnostiam. Vzhľadom
k tomu nemožno hovoriť o nedodržaní lehoty na prerušenie konania z dôvodu medzinárodnej výmeny
informácií v zmysle ustanovenia článku 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Vychádzajúc z tohto

právneho posúdenia súd zároveň konštatuje, že nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 46 ods. 10
Daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola trvala necelých 11 mesiacov (326 dní): začala dňa
17.02.2014 a bola vykonávaná do 13.11.2014 (t. j. 269 dní), kedy bola prerušená pre medzinárodnú
výmenu informácií a následne pokračovala od 11.04.2018 do 07.06.2018 (57 dní), kedy bola ukončená.Daňová kontrola bola teda vykonaná v lehote podľa § 46 ods. 10 DP, t.j. jeden rok odo dňa začatia. Preto
ani rozšírenú žalobnú námietku, týkajúcu sa námietky 1/, nemožno považovať za dôvodnú.

53. Pokiaľ sa týka námietky 2/, ako aj na ňu nadväzujúce námietky 3/ a 4/, bližšie špecifikované v žalobe
(bod 6 až 8. rozsudku), správny súd uvádza, že vo veci bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č.
101090604/2018 zo dňa 04.06.2018, obsahoval správcom dane v danom čase preukázané kontrolné
zistenia a vyhodnotenia dôkazov. Po doručení protokolu žalobcovi tento vo veci vzniesol určité výhrady
(zápisnica č. 100952952/2018 zo dňa 15.05.2018, vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.06.2018 k protokolu

a zápisnica č. 101542520/2018 zo dňa 09.08.2018), ktoré viedli správcu dane k vykonaniu ďalšieho
dokazovania. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania (žiadosť o MVI č. 101750174/2018 zo dňa
07.09.2018)napreverenieskutočnostítvrdenýchžalobcompristúpilkmedzinárodnejvýmeneinformácií,
z ktorej zistené poznatky a dôkazy sa odrazili v plnom rozsahu v jeho rozhodnutí zo dňa 15.01.2019, v
ktorom neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr vystavených mu dodávateľom SLOVAKIA STEEL
MILLS, a.s. za nákup betonárskej ocele v celkovej sume 39 194,36 EUR.

54. V zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku správca dane vo vyrubovacom konaní vykoná dokazovanie
alebo miestne zisťovanie na podklade písomného vyjadrenia daňového subjektu k protokolu a ním
predložených dôkazov, prípadne doplní dokazovanie na základe vlastnej úvahy, ak to vyplynie z
pripomienok predložených daňovým subjektom. V danom prípade správca dane pristúpil aj k MVI na

základe aj oznámenia zástupcu žalobcu, že konateľ žalobcu K.. S. sa musí zdržiavať v Maďarsku
v súvislosti s vyšetrovaním jeho aktivít a požiadal maďarské daňové orgány o ďalšie informácie
týkajúce sa obchodných vzťahov medzi spoločnosťami MEZEI s.r.o. a MEZEI WOOD Kft., na ktoré
dostal odpoveď dňa 21.11.2018. Týmto postupom správcu dane nedošlo k porušeniu namietaného
ustanovenia. Skutočnosť, že správca dane svoje zistenia vo vyrubovacom konaní odzrkadlil vo svojom

rozhodnutí zo dňa 15.01.2019, nezakladajú nezákonnosť protokolu ako takého.

55. Žalobca bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správcom dane predvolaný na ústne
pojednávanie uskutočnené dňa 04.01.2019, pričom predmetom pojednávania bol priebeh a výsledky
dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa

04.06.2018. Správca dane v priebehu ústneho pojednávania zhrnul tiež podstatný obsah a závery
vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní. Z dokazovania vyplynula nemožnosť uznať nárok
na odpočítanie dane vo výške 39.194,36 EUR z faktúr prijatých od spoločnosti SSM, a.s. z dôvodov
uvedených v odpovedi na MVI.

56. Je potrebné dodať, že Protokol z daňovej kontroly je síce dôkazom v daňovom konaní, ale nie je
jediným dôkazom, z ktorého správca dane má vychádzať vo vyrubovacom konaní. Na základe výsledkov
dokazovania vo vyrubovacom konaní možno dospieť aj k iným záverom, než sú uvedené v protokole
o výsledku daňovej kontroly. Vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že obchody s nakúpenou
betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní. Preto žalobnú námietku 2/

nemožno považovať za dôvodnú.

57. Správny súd, vzhľadom na priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane,
nasledujúcim po oboznámení kontrolovaného daňového subjektu o záveroch protokolu vydaného dňa
04.06.2018, a s tým súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vyvstala v súvislosti s obsahom vyjadrení

žalobcu po vydaní protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol kontrolovaný subjekt riadne vyzvaný,
postupujúc v súlade s § 46 ods. 8 daňového poriadku dospel k záveru, že správca dane kontrolovanému
daňovému subjektu poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou, či
spochybnením tvrdení žalobcu zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predloženým v daňovom
priznaní.

58. Pokiaľ žalobca namietal, že z jeho strany nedošlo k podvodnému konaniu a že zo strany žalovaného,
ani správcu dane, nebolo dané preukázané, správny súd uvádza, že ani s touto žalobnou námietkou
sa nemožno stotožniť.

59. So skutočnosťami zistenými vo vyrubovacom konaní správca dane oboznámil splnomocneného
zástupcu daňového subjektu (žalobcu), o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100034893/2019 zo dňa 04.01.2019. V predmetnej zápisnici správca dane uviedol, že neuznáva nárok
naodpočítaniedanevovýške39.194,36EURzfaktúrprijatýchodspoločnostiSLOVAKIASTEELMILLS,a.s. (SSM, a.s.) z dôvodov uvedených v odpovedi na MVI doručenej správcovi dane dňa 21.11.2018,
ktorou bolo potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku
v rámci niekoľkých dní, takže p. I. S., ako konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. a ako majiteľ spoločnosti

MEZEI-WOOD Kft., musel vedieť, že nejestvuje žiadny dôvod na zapojenie maďarskej spoločnosti do
dodávateľského reťazca. Spoločnosť MEZEI s.r.o. mohla uskutočniť dodanie betonárskej ocele priamo
slovenským partnerom bez fakturácie v kruhu, pretože ich p. S. pozná.

60. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR č. 4Sžf/1/2016, v ktorom kasačný

súd upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu
a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z
tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje
povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť
zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez
verejne prístupné obchodné, živnostenské, daňové registre a pod.). Daňový subjekt je povinný viesť

svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v
akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu,
respektíve vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

61. V rozsudku NS SR č. 5Sžf/97/2009 kasačný súd uvádza, že „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste

poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú
skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že
štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými
podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka),
ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu

obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva
v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti
údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.“

62. Kasačný súd vo svojom rozsudku sp. zn. 4Sžf/16/2010 a sp. zn. 3Sžf/l/2010 odkázal na ďalšie

rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (najmä rozsudku C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics
Ltd, C-484/03 Bond House Systems Ltd, podobne C-80/11, C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid),
v ktorých sa uvádza, že „uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani,
ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia
nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli

vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. V uvedenej súvislosti nie je možné Najvyšším súdom SR
prehliadnuť to, že Súdny dvor EÚ stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový
subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i., bod č. 43,
C-499/10 Vlaamse Olienaarschappij, C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling). Na dané

rozhodnutia poukazuje aj NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017.

63. Zo zistení správcu dane (bod 13. až 17. rozsudku) vyplýva, že žalobca sa zúčastnil obchodných
transakcií, ktoré boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického opodstatnenia a viedli k
podvodnému konaniu. Konateľ žalobcu, Ing. I. S., je zároveň majiteľom maďarskej spoločnosti MEZEI-

WOOD Kft. a mal blízko aj k ďalším obchodným spoločnostiam začlenených v reťazci (Bielo Faker Kft.,
V. N. Narexim Kft., Anol Pack Trade Kft., Pro-Gép Kft., Niko Recycling s.r.o. a Chromé RC s.r.o. /resp.
CHROME - RC, s.r.o./ a Steel Energo s.r.o.).

64. Je rovnako potrebné zobrať do úvahy ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, v zmysle

ktorého na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo na iné skutočnosti, uskutočnené bez riadneho
podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej
jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na
ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

65. Bolo preukázané, že tovar od žalobcu dodaný spoločnostiam v Maďarsku bol ďalej prefakturovaný
v rovnakom množstve a v nezmenenom stave spoločnosti MEZEI- WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej
prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft., pričom konateľ žalobcu p. Ing. I. S., je majiteľom spoločnosti
MEZEI-WOOD Kft. a ovláda rovnako aj spoločnosť Pro-Gép Kft., v ktorej robí rozhodnutia. Dokoncaspoločnosť V. N. NAREXIM Kft. nadobudla tovar od spoločnosti MEZEI s.r.o. za nižšie ceny, ako bola
nákupná cena betonárskej ocele od spoločnosti SSM, a.s., pričom táto spoločnosť, ako aj spoločnosť
Mezei-Wood Kft., sídlia na tej istej adrese. Konateľom spoločnosti V. N. NAREXIM Kft. bol slovenský

občan p. I. J., ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Oknomatic, s.r.o., Košice (obchodný partner
spoločnosti MEZEI s.r.o.). Tento tovar predaný žalobcom maďarským spoločnostiam bol následne z ich
strany dodávaný slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o., Steel Energo s.r.o. a Chrome RC
s.r.o. (tejto spoločnosti maďarská daňová správa dňa 25.07.2014 zrušila platnosť IČ DPH).

66. Z obchodných transakcií tak, ako boli zistené zo strany správcu dane prostredníctvom MVI vyplýva,
že žalobca sa zúčastnil obchodných transakcií v reťazci spoločností, ktoré boli vytvorené účelovo, bez
ekonomického opodstatnenia. Predmetom dodania v reťazci spoločností bol tovar, ktorého dodanie
začalo na Slovensku a na Slovensku aj skončilo. Zapojením maďarských spoločností do obchodného
reťazca a deklarovaním intrakomunitámych dodávok dochádzalo k daňovým únikom, keďže daň na
výstupe nebola odvedená z dôvodu nárokovaného oslobodenia od dane, avšak na druhej strane

odpočítanie dane z dôvodu dodania tovaru bolo uplatnené. Ak by žalobca dodal tovar - betonársku
oceľ priamo odberateľom na Slovensku, musel by z tohto dodania odviesť daň. Zapojením maďarských
spoločností do reťazca odberateľov sa však tejto povinnosti vyhol. Preto takýto spôsob „obchodovania“
má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ charakter podvodného konania a oprávňuje vnútroštátne orgány
zamietnuť právo na odpočítanie dane. Tento postup je v súlade s judikatúrou kasačného súdu uvedenú

vyššie (napr. rozsudok sp. zn. lSžf/31/2016).

67. Preto nemožno vyvodiť žiaden iný záver a rovnako, ako žalovaný, aj správny súd má za to, že
žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája
do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. Preto výkon

jeho práva na podnikanie, v súvislosti s uplatnením si odpočítania dane z pridanej hodnoty, nemôže
požívať právnu ochranu.

68.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúd,popreskúmanírozhodnutiažalovaného,vrozsahupodanejžaloby,
dospel k záveru, že uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené a preto žalobu ako nedôvodnú podľa

§ 190 SSP zamietol.

69. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v spojení s ustanovením § 168 SSP,
v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní
úspech celkom, ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania,

ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

70. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).