Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/192/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620202777
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7620202777.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcov X. V.. H. K., T.. XX.X.XXXX,
Y., G. H. X Z. X. Z. K.W., T.. X.X.XXXX, Y., D. X, proti žalovanej V.. Z. Ž., T.. XX.X.XXXX, Y., Y.Ž.
XXX/X, zast. JUDr. Vladimírom Habiňákom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Brezová 10, o
nariadenie neodkladného opatrenia, a určenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu

7C/34/2020-19 z 3.6.2020 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal
žalovanej V.. Z. Ž., rod. S. akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX v kat. území
K. - parc. registra C č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 596 m2, najmä túto scudziť,

zaťažiť, či prenajať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a vyslovil, že II. o trovách konania
rozhodne v konečnom rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia podali dňa 2.6.2020 žalobu, ktorou sa domáhali určenia,
že výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu došlo k vzniku vecného bremena práva
bezplatného užívania vodovodnej prípojky a vodovodnej šachty na parc. č. XXXX - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 596 m2, ktorá zaväzuje vlastníkov parc. č. XXXX, v prospech vlastníkov parcely č.
XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 603 m2, s právom údržby uvedenej prípojky a uvedenej
šachty zo strany vlastníkov parcely č. XXXX a nimi poverených pracovníkov a potrebnej techniky. S
predmetnou žalobou zároveň podali návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže
žalovanej akokoľvek nakladať s parcelou č. XXXX zapísanou na LV č. XXXX v kat. území K.. Spolu so
žalobou predložili súdu výpis z LV č. XXX, podľa ktorého žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

tam uvedených nehnuteľností, a to rodinného domu č. súp. XXX na parc. č. XXXX a parcely č. XXXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 603 m2 v celosti v pomere k celku. Ďalej predložili výpis z
LV č. XXXX v kat. území K., podľa ktorého žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. súp.
XXX postaveného na parc. č. XXXX a parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 596
m2. Poukázal na dôvody žaloby, že v rokoch 1997 až 1998 došlo k vybudovaniu spoločnej vodovodnej
prípojky a šachty právnymi predchodcami žalobcov Y. Z. V. D., čo potvrdil čestným vyhlásením ich syn

D. D.. Vodovodná prípojka a šachta bola vybudovaná s pôvodným majiteľom parcely č. XXXX V.. Ž.,
pričom bol k nej zriadený prístup pre majiteľov parcely č. XXXX pomocnou bránkou, ktorá je tam doteraz.
Majitelia oboch parciel uvedenú šachtu spoločne financovali a udržiavali a takto nerušene a bezplatne
užívali od roku 1998. Po zakúpení nehnuteľnosti od právnych predchodcov žalobcovia pokračovali v
nerušenom a bezplatnom užívaní vodovodnej šachty a prípojky, o ktoré sa starali spoločne s priateľom
V.. Ž.. Vzhľadom na dobré susedské vzťahy nepociťovali potrebu právne riešiť otázku vecného bremena

k vodovodnej prípojke a šachte.Po smrti V.. Ž. v roku 2019 nadobudla nehnuteľnosť - parc. č. XXXX
do výlučného vlastníctva jeho manželka - v tomto konaní žalovaná, ktorá sa rozhodla nehnuteľnosťpredať aj s rodinným domom, pričom podala za týmto účelom ponuky na odpredaj, na základe ktorých
sa hlásili kupujúci. Žalobcovia pri rozhovoroch s niektorými z nich zistili, že títo nie sú informovaní o tom,
že na odpredávanej nehnuteľnosti viazne vecné bremeno k vodovodnej prípojke a šachte v prospech

majiteľov parcely č. XXXX, ktoré má zaväzovať vlastníkov parcely č. XXXX. Žalobcovia predložili súdu
kúpnu zmluvu, z ktorej textu v bode II/3 vyplýva, že k predmetným nehnuteľnostiam sa nevedú žiadne
spory a žiadne sporné vzťahy s vlastníkmi susediacich nehnuteľností a vyplýva z neho aj právo užívania
spoločnej šachty so susedným domom. S poukazom na uvedené , žalobcovia majú zato, že v zmysle
ustanovení § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniklo im právo zodpovedajúce vecnému bremenu

výkonom práva (vydržaním) v prospech vlastníkov parcely č. XXXX, ktoré zaťažuje vlastníkov parcely
č. XXXX. Nakoľko žalovaná nie je ochotná riešiť otázku vecného bremena dobrovoľne a v prípade
odpredajajejnehnuteľnostimôžuimbyťspôsobenénezhodysbudúcimimajiteľmi,žalobcoviabolinútení
podať predmetnú žalobu o vyriešení otázky vecného bremena, ktoré vzniklo výkonom práva - vydržaním
od roku 1998, pričom si môžu započítať aj vydržaciu dobu ich právnych predchodcov. K žalobe a návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia predložili aj ďalšie dôkazy, a to čestné prehlásenie svedka D.M.

D. o výstavbe spoločnej vodovodnej šachty, kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej je
zakúpeniepredmetnýchnehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXvkat.územíK.odpôvodnýchvlastníkov
Y. D. a V. D., rod. M., situačný náčrt spoločného prívodu vody do oboch stavieb a umiestnenie žumpy,
fotodokumentáciu prikrytej vodovodnej šachty a prístupovej bránky k nej. Súd, vychádzajúc z § 324 ods.
2, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 2 C.s.p., urobil záver, že z dôkazov

predložených žalobcom v tomto konaní spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a z
jeho odôvodnenia, ako aj z odôvodnenia samotnej žaloby, žalobca preukázal naliehavosť navrhnutého
neodkladného opatrenia, a preto návrhu na jeho nariadenie vyhovel. Vzal za preukázané, že v danom
prípade sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako majú na mysli cit. zák.
ust., pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu. Mal zato, že je potrebné, aby boli

dočasne upravené práva k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku uznesenia, a to do času, kým nebude
súdom právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Naliehavosť navrhnutého neodkladného opatrenia súd
videl predovšetkým v tom, že otázku zriadenia práva vecného bremena v prospech žalobcov je potrebné
riešiťspôvodnýmvlastníkomnehnuteľnosti,naktorejsavodovodnášachtanachádza,nakoľkovprípade
odpredaja tejto nehnuteľnosti, by mohlo dôjsť k oveľa komplikovanejšiemu a ťažšiemu dosiahnutiu

takého právneho stavu, akého sa žalobca samotnou žalobou domáha. Súd pri rozhodovaní prihliadal a
zvážil aj tú okolnosť, či výrok predmetného uznesenia žiadnym spôsobom neporušuje, alebo nezasahuje
do Ústavou zaručených práv alebo slobôd žalovanej strany. Mal zato, že aj na strane žalovanej by mala
byť prejavená iniciatíva na vyriešenie sporu vo veci samej, aby tak budúci kupujúci nemali s otázkou
využívania vodovodnej šachty a vodovodnej prípojky problémy, prípadne súdne spory v súvislosti s

parcelou, ktorá bude v budúcnosti v ich výlučnom vlastníctve. O náhrade trov konania nerozhodol,
nakoľko o týchto bude rozhodovať až v konaní o veci samej, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol podaný spolu so žalobou o vzniku a zriadení práva vecného bremena.

3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, navrhla uznesenie zmeniť, návrh na

vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania v plnej výške.

4.Suznesenímsanestotožnilaazastávalanázor,ženiesúsplnenépodmienkynato,abybolovyhovené
návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, že súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Nestotožnila sa s tvrdením
súdu, že v tomto štádiu konania je nevyhnutný zásah vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.
Tvrdila, že v danom prípade nebol zo strany žalobcov osvedčený dôvod, prečo by mal súd dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi nariadením neodkladného opatrenia, že súd vo svojom rozhodnutí
nedodržal zákonom stanovené podmienky, ktoré bol povinný posúdiť a nimi sa riadiť. V návrhu žalobcov

nie sú opísané žiadne rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia.
Zdôraznila, že v zmysle platnej právnej úpravy predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia
sú: naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, resp.
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov určitosť, zrozumiteľnosť, vykonateľnosť nariadeného

neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o naliehavosť vydania neodkladného opatrenia a záverom súdu,
že naliehavosť navrhnutého neodkladného opatrenia videl predovšetkým v tom, že otázku zriadenia
práva vecného bremena v prospech žalobcov je potrebné riešiť s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti,
na ktorej sa vodovodná šachta nachádza, nakoľko v prípade odpredaja tejto nehnuteľnosti by mohlodôjsť k oveľa komplikovanejšiemu a ťažšie mu dosiahnutiu takéhoto právneho stavu, akého sa
žalobca samotnou žalobou domáhajú, mala za zrejmé, že na strane žalobcov neexistuje naliehavý
právny záujem ani žiadny iný dôvod na neodkladnú dočasnú ochranu ich vlastníckeho práva pred

rozhodnutím vo veci samej, že súd žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil naliehavosť vydania
neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že pokiaľ súd otázku zriadenia práva vecného bremena
v prospech žalobcov chce riešiť s pôvodným vlastníkom, že túto otázku môže riešiť s pôvodným
vlastníkom, pričom je bezpredmetné, či pôvodný vlastník bude vystupovať v pozícii žalovaného alebo
v pozícii svedka, nakoľko vo veci samej ide o vecné bremeno viažuce sa k nehnuteľnosti a nie k

osobe. Vytýkala súdu, že žiadnym spôsobom nevysvetlil, v čom vidí viac komplikovanejšie a ťažšie
dosiahnutie právneho stavu, akého sa žalobcovia samotnou žalobou domáhajú. Z jej vyplynulo, že
žalobcovia neosvedčili naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, že nebol osvedčený
základný predpoklad nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie
nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, resp. potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
uviedla, že súd mal skúmať odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, čo spočíva

najmä v preukázaní toho, že z dôvodu na strane žalovanej vzniká škoda, či iná ujmy, prípadne
takáto ujma hrozí. Poukázala na to, že žalobcovia neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, neuviedli ani žiadne skutočnosti, ktoré by
osvedčovali ich obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Nenariadením neodkladného
opatrenia by sa pozícia žalobcov žiadnym spôsobom nezmenila, nedošlo by k zhoršeniu právneho

postaveniažalobcov,nakoľkopredmetomkonaniajevecnébremenovzťahujúcesaknehnuteľnostianie
k osobe, preto nie je rozhodujúce, kto je vlastníkom nehnuteľnosti v čase konania predmetného sporu.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia neosvedčili základný predpoklad pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to osvedčenie reálnej obavy, ktorá by vyžadovala dočasne upraviť pomery účastníkov
neodkladným opatrením, nepreukázali ďalší predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia. Mala za

to, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia má tiež sledovať, či nariadenie neodkladného opatrenia
vo vzťahu k meritu veci je potrebné tak, aby sa ním dosiahol sledovaný účel. Tvrdila, že nariadený rozsah
neodkladného opatrenia musí byť primeraný sledovanému legitímnemu účelu, že v danom prípade
sa nariadením neodkladného opatrenia nedosiahol sledovaný účel a rozsah neodkladného opatrenia
nie je primeraný sledovanému legitímnemu účelu. Zároveň dodala, že v zmysle ustálenej judikatúry

nariadenia neodkladného opatrenia má za následok zásah do právnej sféry povinnej osoby, ktorý má byť
legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad
rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného
oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, pri ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola
zjavneneprimeranávýhode,ktorúžalobcoviazískajú.Súdpriúvaheonariadeníneodkladnéhoopatrenia

musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu
ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane,
voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže
byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie
ochrany jej oprávnených záujmov. Podľa rozhodovacej praxe súdov platí, že pri rozhodovaní súdu

o tom, či neodkladným opatrením zakáže nakladať s určitou vecou, súd musí zohľadniť aj to, či
týmto obmedzením nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strany. Domnievala sa, že nariadením
napadnutého neodkladného opatrenia jej môže vzniknúť škoda a to tým, že v prípade ak s kupujúcim
vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie nebude môcť uzavrieť kúpnu zmluvu, v budúcnosti
vzhľadom na súčasnú spoločenskú situáciu, nemusí nájsť ďalšieho kupujúceho, resp. kúpna cena bude

musieť byť nižšia, čím jej vznikne neprimeraná škoda. Súd pochybil, keď si osvojil tvrdenia uvádzané
žalobcami a tým nesprávne dospel k záveru o dôvodnosti nároku. Tvrdenia žalobcov sú prekrútené
a nezodpovedajú skutočnému stavu veci. Poukázala na to, že predmetná vodovodná prípojka bola
zhotovená v rámci výstavby vodovodu v časti K. R. v druhej polovici minulého storočia, že v roku 1995
bolo celé jestvujúce potrubie vrátane všetkých prípojok vymenené za nové. Práce realizovalo mesto K..

Predmetná šachta bola vybudovaná jej manželom V.. Ž., ktorý poskytol plechy a právnym predchodcom
žalobcov, C.. D., ktorý pozváral z plechov výstuhu šachty. V predmetnej šachte nie sú umiestnené
merače vody, nakoľko ide o vodu úžitkovú. Nachádzajú sa tam uzatváracie ventily pre jej dom ako aj
pre dom žalobcov. Podotkla, že žalobcovia sa o udržiavanie šachty nikdy nezaujímali s výnimkou jednej
drobnej opravy veka šachty a to z dôvodu, že krátko po kúpe ich nehnuteľnosti im v zime roztrhlo v dome

vodovodné potrubie a voda musela byť uzatvorená. Potrubie dodnes nie je opravené a žalobcovia si
všetku vodu potrebnú na umývanie nosia z Košíc v bandaskách. Vodu nepoužívali ani predtým, nakoľko
sú presvedčení, že voda je škodlivá, pretože vyteká z bývalej bane na ortuť. Z tohto dôvodu žalobcovia
nemali dôvod danú šachtu udržiavať, teda vodovodnú prípojku a ani šachtu ne užívali a ani nevyužívajú.Aj napriek tejto skutočnosti im nikdy nebránila vstup na jej pozemok za účelom užívania vodovodnej
šachty a prípojky. Rovnako tak sa nebránila ani zriadiť žalobcom vecné bremeno. Tvrdenie žalobcov,
že nie je ochotná riešiť otázku vecného bremena dobrovoľne, nie sú pravdivé. Žalobcom uviedla, že

súhlasí so zriadením vecného bremena s tým, že žalobcovia sa budú podieľať na nákladoch na zriadenie
vecného bremena vo výške jednej polovice, nakoľko je to predovšetkým v ich záujme zriadiť vecné
bremeno. S týmto návrhom však žalobcovia nesúhlasili s odôvodním, že je to jej povinnosť a to má
zabezpečiť všetko sama. Rovnako tak tvrdenie žalobcov, že niektorí kupujúci nie sú informovaní o
skutočnosti, že vodovodná šach ta a prípojka slúži aj domu žalobcov, nie sú pravdivé. Každý potenciálny

záujemca, ktorý sa bol pozrieť na nehnuteľnosť, bol informovaný o tejto skutočnosti. Tvrdenie žalobcov
je možné jednoducho vyvrátiť a to e-mailovou komunikáciou medzi žalobcami a realitným maklérom,
ktorý predáva moju nehnuteľnosť. Z e-mailovej komunikácie je zrejmé, že žalobcovia oslovili realitného
makléra, ktorý im oznámil, že vie o tejto skutočnosti a sú o tom informovaní aj kupujúci. Rovnako tak
kupujúci, ktorým mala záujem predať predmetnú nehnuteľnosť vedia o tejto skutočnosti, nemajú s tým
žiaden problém a súhlasia s tým, aby bolo zriadené vecne bremeno pre nehnuteľnosť žalobcov. V

tejto súvislosti poukázala aj na to, že oslovila geodeta, ktorý mal prísť zamerať vodovodnú šachtu. K
jej zameraniu však nedošlo, nakoľko medzi tým prevzala napadnuté neodkladné opatrenie, ktoré jej
zakazuje nakladať s predmetným pozemkom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôvodom, prečo nie je
zriadené vecné bremeno, je konanie žalobcov. Domnieva sa, že skutočným zámerom žalobcov je zmariť
predaj jej nehnuteľnosti, nakoľko v čase, keď sa dozvedeli o jej zámere predať nehnuteľnosť, začali ju

presviedčať, aby to nerobila, nakoľko medzi žalobcami a novými vlastníkmi môžu vzniknúť susedské
nezhody. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcami a ňou ako žalovanou neexistuje spor o zriadenie
vecného bremena, žalobcovia sa len nechcú podieľať na nákladoch na zriadenie vecného bremena a
domnieva sa, že sa snažia zmariť predaj jej nehnuteľnosti, čim jej vznikne škoda.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu zotrvali na ich argumentoch uvedených v návrhu na určenie
vecného bremena a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Stotožnili sa s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie, poukázali na to, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné
dôkazy potvrdzujúce jej tvrdenia. K výhradám žalovanej uvedených v odvolaní uviedli, že žalovaná im
nikdy a žiadnym spôsobom nenavrhla riešiť spoločné vecné bremeno, t.j. ani spôsobom, aby sa na

nákladoch spoločne podieľali, aj keď by to od začiatku bolo logické a že nevie uviesť, kedy, kde a
ako to, čo tvrdí navrhla. Ďalej popísali sled udalostí, ktoré sa udiali a ktoré viedli k podaniu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom poukázali, o.i., na to, že v priebehu mája 2020 na
internetovej stránke realít objavili ponuku predaja predmetnej nehnuteľnosti žalovanej, keďže poznali
jej stanovisko k riešeniu problému vecného bremena, hľadali legálne cesty, aby zabránili jej predaju,

bez vyriešenia vecného bremena existujúcou vlastníčkou. Tvrdeniu žalovanej, že nikdy im nebránila
vstupu na svoj pozemok za účelom užívania vodovodnej šachty a prípojky, považovali za protirečivé
a poukázali na to, že pre vstup bola zriadená už ich právnymi predchodcami zasúvateľná bránka, s
čím nebol problém až od minulého roku, keď po rekonštrukcii oplotenia bola táto bránka nefunkčnená
a z vnútornej strany zatarasená, ktorý stav trvá doteraz a na výzvu formou SMS z 23.5.2020, aby

bola bránka sfunkčnená, žalovaná nereagovala. Poukázali aj na to, že tvrdenia žalovanej, že je a
bola ochotná riešiť otázku vecného bremena sú nepravdivé, poukázali na komunikáciu žalovanej s
realitnou kanceláriou, že oni boli ochotní riešiť problém mimosúdne spísaním dohody o existencii
vecného bremena, pokiaľ na to pristúpi druhá strana. Poukázali aj na to, že po doručení neodkladného
opatrenia sa prejavil jej okamžitý pozitívny účinok, že žalovaná sa po dlhej dobe mlčania ozvala a

navrhla im stretnutie, na ktorom bol prítomný aj potenciálny kupec. V prípade, že dominuje prehlásenie
žalovanej, že neexistuje spor o zriadení vecného bremena, vítajú túto pozíciu, pretože sa od začiatku
ani o nič iného neusilovali. Trvali na nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia a naliehavosti
danej situácie. Zastávali názor, že zásah súdu formou neodkladného opatrenia bol v danom štádiu
celej záležitosti nevyhnutný, pretože situácia bola veľmi naliehavá, vzhľadom na už uvedené odmietavé

správanie žalovanej pred podaním ich žalobného návrhu otázku predmetného vecného bremena riešiť
dobrovoľne a na skutočne bezprostredne hroziaci predaj predmetnej nehnuteľnosti (úmysel žalovanej
disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou bol nepopierateľný, keďže ponuku na predaj predmetnej
nehnuteľnosti na internetovej stránke objavili už v priebehu mája 2020). Uviedli, že je pravda, že ide o
vecné bremeno „in rem“, avšak v prípade prevodu (predaja) nehnuteľnosti na nový vlastnícky subjekt, by

mohlo dôjsť k zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti eventuálne aj právami tretích osôb, t.j. právom banky
poskytujúcej hypotekárny úver ako záložného veriteľa (potenciálny kupec sa totiž na stretnutí žalovanej
so žalobcom v 1. rade vyjadril, že predaj a kúpa predmetnej nehnuteľnosti sa má uskutočniť formou
hypotéky), a teda existuje dôvodná obava, že by tým mohlo skutočne dôjsť k významnému sťaženiupráva žalobcov zodpovedajúceho predmetnému vecnému bremenu, resp. k oveľa komplikovanejšiemu
a ťažšiemu dosiahnutiu takého právneho stavu, akého sa žalobcovia samotnou žalobou domáhajú, čo
konštatoval v odvolaním napadnutom uznesení o neodkladnom opatrení už samotný súd. Na základe

uvedeného sa preto podľa ich názoru nie je možné spoliehať na to, že otázku vecného bremena bude
možné riešiť bezproblémovo aj s novým, resp. ďalším vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Okrem toho
nie je vylúčené, že v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti a s tým spojeného prevodu vlastníckeho
práva k tejto nehnuteľnosti na nový subjekt, by nebolo potrebné domáhať sa ich práva opätovne súdnou
cestou, t.j. podaním nového žalobného návrhu proti novému vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, čo

považovali za nehospodárne a s čím by im vznikli opätovné náklady spojené s novým súdnym konaním.
Na základe uvedeného navrhli uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

6. Žalovaná k vyjadreniu žalobcov v celom rozsahu zotrvala na svojom odvolaní a na jeho obsahu,
na ktorý odkázala. S vyjadrením žalobcov sa nestotožnila. Poukázala na to, že žalobcovia sa vo
svojom vyjadrení nevyjadrujú, resp. len okrajovo vyjadrujú k naliehavosti vydania neodkladného

opatrenia a k odôvodneniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. potreby dočasnej
úpravy pomerov účastníkov. Je toho názoru, že žalobcovia vo svojom vyjadrení dodatočne nepreukázali
naliehavosť vydania neodkladného opatrenia a dostatočne nepreukázali bezprostredne hroziacu ujmu,
resp. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Vo svojom vyjadrení žalobcovia uviedli, že v prípade
prevodu predmetnej nehnuteľnosti na nový vlastnícky subjekt by mohlo dôjsť k zaťaženiu predmetnej

nehnuteľnosti, eventuálne aj právami tretích osôb, t.j. právom banky poskytujúcej hypotekárny
úver ako záložného veriteľa a teda existuje dôvodná obava, že by tým mohlo skutočne dôjsť k
významnému sťaženiu práva žalobcov zodpovedajúceho predmetnému vecnému bremenu, resp. k
oveľa komplikovanejšiemu a ťažšiemu dosiahnutiu takéhoto právneho stavu, akého sa žalobcovia
samotnou žalobou domáhajú. Žalobcovia však neuviedli, v čom vidia, resp. k akému sťaženiu práva

žalobcov zodpovedajúceho predmetnému vecnému bremenu by malo dôjsť. Neuvádzajú ani k akým
komplikáciám by malo dôjsť a prečo by mal byť ťažšie dosiahnutý stav, akého sa žalobcovia samotnou
žalobou domáhajú. Ak súd žalobe vyhovie, čomu sa od počiatku nebráni, skutočnosť, či pozemok na
ktorom sa vodovodná šachta a prípojka nachádza bude zaťažený hypotekárnym úverom od banky, sa
nebude nijakým spôsobom dotýkať žalobcov a nemá to žiaden vplyv na vecné bremeno, ktorého sa

žalobcovia domáhajú. Žalobcovia ďalej vo svojom vyjadrení uviedli, že okrem toho nie je vylúčené,
že v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti a s tým spojeného prevodu vlastníckeho práva k tejto
nehnuteľnostinanovýsubjekt,bynebolopotrebnédomáhaťsanášhoprávaopätovnesúdnoucestou,t.j.
podaním nového žalobného návrhu proti novému vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, čo považujú za
nehospodárne a s čím by im vznikli opätovné náklady spojené s novým súdnym konaním. K uvedenému

uviedla, že má za to, že vzhľadom k tomu, že ide o vecné bremeno „in rem“ nie je nutné podávať nový
žalobný návrh proti novému vlastníkovi a preto žalobcom nevzniknú opätovné náklady s novým súdnym
konaním. Preto ani toto tvrdenie neodôvodňuje bezprostredne hroziacu ujmu a naliehavosť vydania
neodkladného opatrenia. V celom rozsahu zotrvala na svojom odvolaní.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujem)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§380ods.1,2C.s.p.auznesenie
podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, lebo neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Odvolanie žalovanej je dôvodné predovšetkým z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p., t.j. že súd vec nesprávne právne posúdil, v prejednávanej veci nesprávne aplikoval právny
predpis.

9. Podľa § 323 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.12. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu
konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených
počas konania).

13. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne

skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,
ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred

nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

14. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky, resp. predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia po začatí konania, ktorým je vo veci samej určenie vecného bremena na základe jeho
vydržania právnymi predchodcami žalobcov, resp. žalobcami. V prvom rade nebol splnený ten
predpoklad, že ide o naliehavosť navrhnutého neodkladného opatrenia a že je potrebné predbežne
upraviť pomery strán a to práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je špecifikovaná vo výrokovej časti

uznesenia súdu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu, že v prejednávanom spore je naliehavo
potrebná úprava neodkladným opatrením, že otázku zriadenia práva vecného bremena v prospech
žalobcov, je potrebné riešiť s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa vodovodná šachta
nachádza, nakoľko v prípade odpredaja tejto nehnuteľnosti, by mohlo dôjsť ku komplikovanejšiemu
a ťažšiemu dosiahnutiu tohto právneho stavu. K uvedenému je potrebné sa stotožniť s odvolacími

námietkami žalovanej, že v danom prípade nebol zo strany žalobcov osvedčený dôvod, prečo by mal
súd dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia. Predovšetkým
z toho dôvodu, že vo veci samej, o určenie práva vecného bremena, ktoré malo vzniknúť vydržaním,
ide o vecné bremeno, ktoré sa viaže k nehnuteľnosti a nie k osobe, t.j. k osobe vlastníka, na ktorom
sa predmetná vodovodná prípojka a vodovodná šachta nachádza. V prípade predaja nehnuteľnosti, na

ktorej sa vodovodná prípojka a šachta nachádza, t.j. parcely 3845 aj jej nový vlastník v prípade, ak došlo
k vydržaniu tohto práva vecného bremena právnymi predchodcami žalobcov, by bol povinný toto právo
vecného bremena rešpektovať. Z uvedených dôvodov nie je splnený základný predpoklad pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. potreby dočasnej úpravy pomerov

účastníkov. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že neodkladné opatrenie, nesmeruje ku
rozhodnutiu vo veci samej o určenie vecného bremena. Nie je zanedbateľné aj to, že vydané
neodkladné opatrenie obmedzuje žalovanú nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného
účelu, pričom nariadeným neodkladným opatrením súd bez relevantných dôvodov obmedzil žalovanú s
dispozíciou nehnuteľnosti, t.j. jej scudzením, zaťažením , či prenajatím a obmedzil výkon jej vlastníckych

práv.Zákaznakladaťspredmetnounehnuteľnosťousúdnezdôvodnil,anivovzťahuktomu,čiuvedeným
obmedzením nevznikne žalovanej neprimeraná ujma a to tým spôsobom, že by nemohla uzavrieť kúpnu
zmluvu.Vprípadepredajapredmetnejnehnuteľnosti,byvecnébremenovzniknuténazákladevydržania,
bol povinný rešpektovať vo vzťahu k jeho výkonu žalobcami aj nový vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa
vodovodná prípojka a vodovodná šachta nachádza, za účelom udržiavania a nerušeného a bezplatného

užívania vodovodnej prípojky a vodomernej šachty. Z uvedených dôvodov odvolací súd urobil záver, že
nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenie zmenil
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci samej.

16. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).