Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/137/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203506
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8719203506.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci navrhovateľky K. T., E.. C., nar. X.X.XXXX,
bytom P., G.. F. XXXX/XX, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám Sv. Egídia 93,
058 01 Poprad, IČO:44250029 proti odporcovi L. T., O.. XX.XX.XXXX, bytom Poprad, G.. F. XXXX/XX,
zast. Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO:47251654, v konaní
o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14Pc/42/2019
- 90 zo dňa 6.7.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Manželstvo K. T. , rod. C., nar. XX.XX.XXXX a L. T., nar. XX.XX.XXXX , uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu P. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX , pod
poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že Ani po doplnení
dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/77/2020-56 z 26.11.2020 ,
najmä čl. 14 a 15 , súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci než
pri prvom rozhodnutí súdu dňa 4.2.2020.Problémy v manželstve sú od roku 2013, kedy manžel

utrpel úraz, po ktorom ostal trvale invalidný. Manželia spolu intímne nežijú od roku 2019 a odporca
nerešpektuje dôstojnosť manželky, čo ani nepoprel. Zo strany manželky tu nie je reálny predpoklad
obnovenia spolužitia. Pokiaľ odvolací súd namietal absentovanie, či existujú predpoklady na obnovenie
manželského spolužitia, tak po doplnení dokazovania súd musí konštatovať, že ani mediácia medziúčastníkmi konania nepriniesla iné výsledky. Striktné rozhodnutie navrhovateľky, že v manželskom
zväzkunechcezotrvaťzažiadnychokolností,dávajednoznačnýzáver,ženemožnoočakávaťobnovenie
manželského spolužitia. Ak odporca považuje rozvod za neprípustný z dôvodu kresťanských princípov,

je nutné poznamenať, že aj v rámci kresťanských princípov, ktoré však nemôžu mať žiaden vplyv
pre súdne rozhodnutia, je sloboda jedného človeka limitovaná slobodou druhého človeka. Pokiaľ v čl.
15 uznesenia Krajského súdu v Prešove sa uvádza nutnosť zistenia príčin, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu, je potrebné poukázať na samotnú výpoveď navrhovateľky, ktorú učinila už na pojednávaní
súdu dňa 4.2.2020 a na ktorej zotrvala i po doplnení dokazovania a skutočnosť, že odporca sám uviedol,

že nepopiera, že manželke nadával. Porušenie povinností manželmi ustanovených v § 18 a v § 19
Zákona o rodine pri tak dlho trvajúcom manželstve nemôže byť jediným určujúcim kritériom, keďže
predmetné zákonné ustanovenia zohľadňujú predovšetkým spoločnú starostlivosť o deti, vytváranie
zdravého rodinného prostredia, uspokojovanie potrieb rodiny. V danom prípade mal. deti v danom
manželskom zväzku nie sú, a preto podľa názoru súdu do popredia vyvstáva otázka slobodnej vôle
dospelého človeka a najmä nemožnosťou prinútiť jedného z manželov zotrvať vo zväzku, ktorý môže

veľmi negatívne vplývať na psychiku manželov v pokročilom veku. Súd mal za to, že vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Treba mať na zreteli, že ide o dospelé
osoby,ktorénemožnonútiťzotrvávaťvmanželstve,pretonávrhunarozvodsúdvyhovel,pričomopäťsúd
zdôrazňuje, že snaha súdu I. inštancie a vykonanie potrebných úkonov v rámci doplnenia dokazovania

sa minula účinku. Pokiaľ odvolací súd uložil povinnosť súdu I. inštancie vyrovnať sa s návrhmi manžela
na prijatie opatrení, súd mal za to, že nariadením mediácie tak učinil, avšak ani takéto psychologické
poradenstvo nedokázalo zmeniť vzťahy v manželstve.

4. Poukázal na ust. § 18, § 19, § 22, § 23, ods. 1 Zákona o rodine.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania

Obsah odvolania, vyjadrenia k odvolaniu

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie manžel. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť,
že súd pri posudzovaní veci, vychádzal najmä z predpokladu, že konanie odporcu, ktorý vynadal
navrhovateľke je dôvodom na rozvod manželstva a sloboda jedného človeka je limitovaná slobodou

druhého človeka, možno považovať za nesprávne a v rozpore so základnými zásadami, na ktorých
je založené manželstvo dvoch ľudí, v právnom postavení muža a ženy. Vzhľadom na ojedinelú
skutočnosť, týkajúcu sa nevhodného správania sa odporcu k navrhovateľke, spojeného s adresovaním
nadávok navrhovateľke, nikdy nebolo preukázané ako dlhodobé, resp. tak intenzívne, že by malo
podstatným spôsobom narušiť vzájomnú dôveru manželov. Čiastočná alebo chvíľková indispozícia

jedného alebo obidvoch manželských partnerov, mala byť podľa súdu i. inštancie dôvodom na rozvod
manželstva a to aj napriek zákonným predpokladom, že manželia majú žiť spolu, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie. Odporca preukázal, že chvíľková indispozícia, spojená s nadávkami na adresu
navrhovateľky, bola iba ojedinelá a nebolo cieľom nerešpektovať dôstojnosť navrhovateľky, pričom svoje

nevhodné konanie už viackrát úprimne oľutoval. Napriek snahe odporcu, presvedčiť navrhovateľku
o dôvodnosti zachovať vzájomné spolužitie, a vyvinutie maximálneho úsilia zo strany odporcu o
nájdenie celkového vzájomného porozumenia, aj napriek všeobecne nepriaznivej pandemickej situácii,
vplývajúcej na všetkých, nevynímajúc ani účastníkov tohto konania, navrhovateľka nebola ochotná
zmeniť svoj neflexibilný postoj a trvala na ukončení manželstva rozvodom, čo súdu i. inštancie

postačovalo na to, aby posúdil snahu navrhovateľky o ukončenie manželstva, za dôvodnú. S poukazom
na fyzický vek manželov, ich životné skúsenosti a okolnosti veci deklarovaného trvalého narušenia a
rozvratu vzťahov medzi manželmi, nebolo doteraz spoľahlivo preukázané, že by doterajšie vzájomné
spolužitie neplnilo účel, pričom sloboda každého dotknutého jednotlivca, bola aj pred vynesením
rozsudku súdu i. inštancie, zachovaná a ani rozsudok súdu i. inštancie nepriniesol väčšie množstvo

slobody ktorémukoľvek z manželov. Z procesu, predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu i. inštancie
je nesporné, že práve odporca prejavil značné množstvo osobnej empatie a pokúsil sa v zmysle
kresťanských princípov, v súlade s reálnymi možnosťami a v neposlednom rade aj v súlade s osobnými
sympatiami k manželke, nájsť riešenie zo vzniknutej situácie, preto využil odborné služby mediácies dôvodným predpokladom, že primerané riešenie posilní jednotu manželského zväzku. navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zmenil a návrh manželky na rozvod zamietol.

7. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom v celom
rozsahu.

Hodnotenie odvolacieho súdu

Začiatok formulára
8. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

Podľa § 18 Zákona o rodine(zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu
prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a 19.

9. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel

manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22

Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

10. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami
a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania a taktiež
príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav.
Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyzval manžela, aby kontaktoval Mediačné

centrum P. za účelom vykonania mediácie. Podľa správy Mediačného centra v P. ( čl.105), sa uskutočnilo
infomatívne stretnutie mediátorky s manželom. Nakoľko ani jeden z manželov nepodal žiadosť o riešenie
sporu mediáciou, táto sa nezačala. Z prednesov manželky na pojednávaní konanom dňa 6.7.2021, ako
ajzobsahujejvyjadreniakodvolaniujezrejmé,žetátonasvojomnávrhuzotrvávaajepevnerozhodnutá
manželstvo ukončiť. V konaní bolo preukázané, že manželia spolu intímne nežijú, ich vzťah je dlhodobo

vážne narušený, spoločne nekomunikujú, nehospodária. Ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich
funkcií, pričom rozvrat nie je len krátkodobý, ale trvalý. Manžel je v dôsledku úrazu pripútaný na invalidný
vozík a odkázaný na pomoc druhých. Napriek tejto situácii medzi manželmi dochádza ku konfliktným
situáciám, osočovaniu a nedostatku porozumenia. Napriek snahe o zachovanie manželstva výzvou napodrobenie sa mediácii vykonanou súdom, nedošlo k dohode o mediácii medzi manželmi. Súd prvej
inštancie teda správne dospel na základe zisteného skutkového stavu k právnemu záveru, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel.

Výchovná funkcia manželstva už bola ukončená tým, že deti narodené z manželstva účastníkov sú
plnoleté, a teda súd prvej inštancie nemusel prihliadať na záujem maloletých detí. Za danej situácie je
rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ manžel zásadne odmieta
obnovenie manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie
manželstva rozvodom.

11. Slová manžela o snahe o zachovanie manželstva v súlade s kresťanskými princípmi a snahe o
nájdenie riešenia pre zachovanie manželstva nie sú spôsobilé mať za následok nesprávny záver súdu o
rozvrate manželstva. V prípade preukázaného a dlhodobého rozvratu manželstva nemožno nikoho nútiť
kvôli presvedčeniu druhého manžela, alebo jeho viere, že v budúcnosti sa nájde riešenie, ktoré posilní
jednotu manželského zväzku, aby zotrval v takomto manželskom zväzku.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
sú dané dôvody rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie spolužitia, preto výrok o rozvode manželstva účastníkov konania postupom podľa § 387, ods.

1 C.s.p. potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).