Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117204083
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6117204083.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v
spore žalobcu: J.. J. C., nar. XX. septembra XXXX, V. XX, XXX XX A. A., právne zastúpený JUDr.
Martinom Dolníkom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711,
proti žalovaným: 1/ EKOWENGEL s.r.o., IČO: 36 364 452, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, 2/

JUDr. Peter Tonhauser, nar. 28. augusta 1979, J. Cikkera 8, 974 01 Banská Bystrica, ako likvidátor v
dodatočnej likvidácii spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o., IČO: 31 623 115, Lazovná 69, 974 01 Banská
Bystrica, 3/ sDesign s.r.o., IČO: 47 066 032, so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47
258 039, za účasti intervenienta: MPI-TRADING, s.r.o., IČO: 46 888 004, Lazovná 71, 974 01 Banská
Bystrica, o určenie neexistencie záložných práv, o odvolaní žalovaného 1/, žalovaného 3/ a intervenienta

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/16/2017-379 zo dňa 4. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
č.k. 9C/16/2017-379 zo dňa 4. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté

rozhodnutie“) rozhodol nasledovne:
I. Súd určuje, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX v časti C, evidované na Okresnom úrade
v Banskej Bystrici, pre katastrálne územie Banská Bystrica, ako záložné právo, ktoré viazne na
nehnuteľnostiach zapísaných v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálne
územie Banská Bystrica, na LV č. XXXX ako pozemky registra C, s parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 311 m2, s parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 382 m2,

stavba so súp. č. XXX, označená ako "Prevádzková budova" postavená na pozemku s parc. č. XXXX/
XX a to pod por. číslom 8 ako záložné právo, ktoré je vedené pod V XXXX/XXXX zo dňa 07. 09. 2007
- čz XXXX/XXXX, neexistuje.
II. Súd určuje, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX v časti C, evidované na Okresnom úrade
Banská Bystrica, pre kat. územie Banská Bystrica, ako záložné právo, ktoré viazne na spoluvlastníckom
podiele vo veľkosti 19/20 z celku na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného

úradu Banská Bystrica, kat. územie Banská Bystrica, na LV č. XXXX ako pozemky registra C, s parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5110 m2, s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 602 m2, stavba so súp. č. XXXX, označená ako "Výrob. hala, dielňa", postavená na
pozemku s parc. č. XXXX/X, a to pod por. číslom 10 ako záložné právo, ktoré je vedené pod č. zmluvy
V XXXX/XXXX zo dňa 07. 09. 2007 - čz. VZ XXXX/XXXX, neexistuje.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že záložné právo
zapísané na LV č. XXXX v časti C, evidované na Okresnom úrade v Banskej Bystrici pre k.ú.
Banská Bystrica, ktoré viazne na nehnuteľnostiach parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, stavba, súpis. č.

XXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, pod por. č. 8 a na LV č. XXXX, ktoré viazne na
nehnuteľnostiach parc. č. XXXX/X, XXXX/X, stavba, súpis. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/
X, pod por. č. XX, vedené pod č. zmluvy M zo dňa 07.09.2007 neexistuje. Žalovaní 1/ a 3/ žiadali
žalobu zamietnuť pre absenciu naliehavého právneho záujmu; žalovaný 2/ mal za to, že je daný
naliehavý právny záujem na podanej žalobe a pokiaľ sa preukáže, že došlo k zriadeniu záložného

práva na predmetných nehnuteľnostiach neoprávnenou osobou, bude potrebné zrejme tieto vyhlásiť za
neexistujúce.

1.2 Z tvrdení žalobcu pre okresný súd vyplynulo, že žalobca je majiteľom pohľadávky voči zaniknutej
spoločnosti Stavex, s.r.o. priznanej súdnym rozhodnutím v celkovej výške 955.511,70 Sk, ktorú
nadobudol od spoločnosti Incom, s.r.o.; spoločnosť Stavex, s.r.o. previedla kúpnou zmluvou dňa

27.02.1995 na spoločnosť EFEKT - PRIM, s.r.o. nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k.ú. Banská
Bystrica, súdnym rozhodnutím bolo určené, že táto zmluva je voči spoločnosti Incom, s.r.o. neúčinná.
Žalobca pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní vedenom voči spoločnosti Stavex, s.r.o., nebol
uspokojený pre nedostatok majetku. Stavex, s.r.o. bol dňa 28.01.2011 vymazaný z obchodného registra
bez právneho nástupcu. Žalobca si vzhľadom k uvedenému chcel uspokojiť pohľadávku z majetku

spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o., ktorá však zanikla likvidáciou. EFEKT - PRIM, s.r.o. previedol
predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 25.05.1999 na V. M., ktorý úkon bol rovnako súdnym
rozhodnutím určený za neplatný; súd považoval zmluvu za absolútne neplatnú, uzatvorenú v rozpore s
dobrými mravmi, mal za preukázané personálne prepojenie obchodných spoločností a úmysel svojím
konaním ukrátiť žalobcu. Po vyhlásení rozsudku krajským súdom (vo veci neplatnosti kúpnej zmluvy

medziEFEKT-PRIM,s.r.o.aV.M.)uzatvorilaspoločnosťHarmonyRealLtd.akopodielovýspoluvlastník
predmetných nehnuteľností v rozsahu 19/20 vedených na LV č. XXXX a výlučný vlastník nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX kúpnu zmluvu s kupujúcim žalovaným 1/ za kúpnu cenu 31.000.000,- Sk
s tým, že časť kúpnej ceny mala byť zaplatená vo výške 21.000.000,- Sk predávajúcim pri podpise
zmluvy a zvyšok v lehote do 1 mesiaca. Následne dňa 17.05.2007 došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení

záložnéhoprávaknehnuteľnostimedzizáložnýmveriteľomHarmonyRealLtd.azáložcomspoločnosťou
KALYMNOS, s.r.o. na zabezpečenie práva vyplývajúceho z kúpnej zmluvy uhradiť zostatok kúpnej
ceny vo výške 10.000.000,- Sk. Spoločnosť Harmony Real Ltd. mala nadobudnúť vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti od V. M. kúpnou zmluvou dňa 25.01.2007, v čase, keď prebiehalo konanie
ohľadom neplatnosti nadobudnutia predmetných nehnuteľností V. M. od spoločnosti EFEKT - PRIM,

s.r.o.. Pokiaľ ide o zmluvu o zriadení záložného práva medzi spoločnosťou KALYMNOS, s.r.o. ako
záložcom a záložným veriteľom Harmony Real Ltd., túto považoval žalobca za absolútne neplatnú,
nakoľko záložca nebol v čase uzavretia zmluvy vlastníkom nehnuteľností v súvislosti so závermi
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 15Co/242/2006 a 15Co/250/2010; vlastníkom
predmetných nehnuteľností bola spoločnosť EFEKT - PRIM, s.r.o.. Žalobca naliehavý právny záujem na

podanej žalobe odôvodnil tým, že je veriteľom spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o., v dodatočnej likvidácii,
má záujem, aby jeho pohľadávka bola uspokojená predajom nehnuteľností, na ktorých v súčasnosti
viazne ako ťarcha, zapísané na príslušných listoch vlastníctva predmetné záložné právo, uvedené
záložné právo bolo zriadené neplatne, bolo zriadené neoprávnenou osobou - nevlastníkom. Ak by bolo
na listoch vlastníctva zapísané záložné právo, jeho právo na uspokojenie pohľadávky by bolo ohrozené,

hodnota zabezpečovanej pohľadávky je vyššia ako trhová hodnota nehnuteľností. Na podanie žaloby
bol taktiež odkázaný rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica 15C/1/2017 v konaní o vydanie
neodkladného opatrenia.

1.3 Žalovaní 1/ a 3/ žiadali konanie prerušiť z dôvodu, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp.zn. 16Co/126/2015 zo dňa 29.09.2016 napadli dovolaním doručeným dňa 31.03.2017 na
NajvyššísúdSR;namietaliabsenciunaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,zazásadnú
otázku považovali výklad ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Poukazovali tiež na to, že
žalovaný 1/ ako záložca a spoločnosť Harmony Real Ltd. ako záložný veriteľ konali pri zriadení a vzniku
záložného práva k nehnuteľnostiam v dobrej viere. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o naliehavý právny

záujem, aplikoval ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), vo vzťahu k veci samej aplikoval ustanovenie § 151d ods. 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.1.4 Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento považoval súd prvej inštancie za preukázaný, poukázal
pritom na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/126/2015, na body
ktorého 49, 51 a 63 odkázal. K naliehavému právnemu záujmu tiež uviedol, že tento je daný už

tým, že záložné právo k nehnuteľnostiam je zapísané v katastri nehnuteľností a bez určenia jeho
neexistencie súdom nie je možný jeho výmaz; právoplatným rozhodnutím súdu bolo určené, že
predmetné nehnuteľnosti patria do majetku zrušenej a vymazanej spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o.,
dodatočný likvidátor pritom uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na žalobe v danom znení
je daný, prípadným úspechom v konaní žalobca ako veriteľ zabezpečí vyššie uspokojenie svojej

pohľadávky ako v prípade existencie záložných práv. V súlade so záverom uvedeným v citovanom
rozhodnutí krajského súdu (sp.zn. 16Co/126/2015) okresný súd ustálil, že naliehavý právny záujem na
podanej žalobe u žalobcu nezanikol ani odmietnutím prevzatia úschovy zloženej v konaní Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 5U/1/2015, poukázal pritom na dôvody, pre ktoré žalobca finančné prostriedky z
úschovy neprevzal.

1.5 Za podstatnú otázku považoval súd prvej inštancie otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu -
zmluvyozriadenízáložnéhopráva.VtomtosmerepoukázalnazáveryKrajskéhosúduvBanskejBystrici
uvedené v rozsudku sp.zn. 15Co/250/2010 zo dňa 06.07.2011, jeho stranu 7, z ktorého odôvodnenia
vyplýva, že účinky neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou EFEKT - PRIM, s.r.o. a
V. M. dňa 04.04.2007 nastali od počiatku, z uvedeného dôvodu aj následné zmluvy uzatvárané medzi

ďalšími osobami je potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatné. Pokiaľ ide o otázku dobrej viery tretích
osôb, táto je v súdnej praxi riešená napr. v prípadoch odstúpenia od zmluvy, ktorého účinky nastávajú
však ex nunc a nie ex tunc; vo všetkých konaniach súvisiacich s predmetom sporu bolo preukázané, že
spoločnosti, ktoré uzatvárali kúpne zmluvy ako aj zmluvy o zriadení záložného práva a prevádzali toto
právo na iné subjekty, boli vzájomne personálne, osobne a inak prepojené, nekonali tak v dobrej viere,

ale s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu; pokračovali v tom aj po uzatvorení záložnej
zmluvy v roku 2007. Ochrana takýchto práv by bola v rozpore so znením ustanovenia § 3 Občianskeho
zákonníka. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

1.6 Pokiaľ žalovaní 1/ a 3/ navrhovali prerušenie konania, tomuto okresný súd nevyhovel so záverom,

že žalobca si odvodzuje svoj nárok od právoplatne skončeného konania okresného súdu vo veci
7C/108/2008 v súvislosti s výsledkom konania vedeného pod sp.zn. 16C/191/2004 a na výsledok
prejednávanej veci nemá vplyv spôsob, akým bude ukončené konanie na Najvyššom súde SR vo veci
7C/181/2011. Okresný súd v tomto smere zohľadnil právo žalobcu na rýchlosť a hospodárnosť konania
vzhľadom k dĺžke a priebehu predchádzajúcich súvisiacich súdnych konaní a správanie sa žalovaných.

1.7 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1
C.s.p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/, v

ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne
a žalovanému 1/ prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené
v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaným v spore, nie je vlastníkom
nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, vlastníkom nehnuteľností v rozhodnom čase bola a stále
je spoločnosť Harmony Real, s.r.o., ktorá mala byť účastníkom konania. Žalovaný 1/ nebol účastníkom

zmluvného vzťahu, na základe ktorého vzniklo záložné právo, o ktorého existencii sa v spore rozhoduje.
Žalovaný 1/ rovnako tvrdil, že účastníkom konania mala byť aj spoločnosť MPI-TRADING, s.r.o., ktorá
je nadobúdateľom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. Banská Bystrica, ktorá
nadobudla nehnuteľnosti od žalovaného 3/, napadnutým rozhodnutím je priamo dotknutá.

2.2 Žalovaný 1/ v podanom odvolaní zároveň tvrdil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
ak konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tvrdil pritom,
že postavenie žalobcu sa požadovaným určením nijako nezlepší, jeho údajné pohľadávky sú premlčané
a dlžník žalobcu zanikol výmazom z obchodného registra. Žalobca si mal svoje pohľadávky uplatniťv konkurze spoločnosti Stavex, s.r.o., rozhodnutím súdu bolo určené, že kúpna zmluva uzatvorená
medzi spoločnosťou EFEKT - PRIM, s.r.o. a dlžníkom žalobcu Stavex, s.r.o. je právne neúčinná,
nehnuteľnosti sa preto mali stať súčasťou konkurznej podstaty v konkurze spoločnosti Stavex, s.r.o..

Zapísanie predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu nikdy nedošlo, zrejme aj hrubou
nedbanlivosťou žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, ak existenciu právoplatného odporovacieho
rozsudku č.k. 64Cb/210/96-258 zo dňa 22.09.1999 správcovi zamlčali. K neuspokojeniu pohľadávky
žalobcuvočispoločnostiStavex,s.r.o.takdošlojedinevdôsledkujehošpekulatívnehokonaniavrozpore
s dobrými mravmi, ktorému nemôže byť poskytnutá právna ochrana.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zároveň podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
3/, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamieta a
žalovanému 3/ prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi. Uplatnil odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b), d), f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

3.1 Žalovaný 3/ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu z dôvodov, že žalobca nie je veriteľom zaniknutej spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o. a že
predmetom odporovateľného úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi EFEKT - PRIM, s.r.o. a Stavex,
s.r.o. nebola stavba evidovaná na LV č. XXXX pre k.ú. Banská Bystrica. Pokiaľ ide o pohľadávku
žalobcu, jeho dlžníkom bola spoločnosť Stavex, s.r.o., voči EFEKT - PRIM, s.r.o. žiadna pohľadávka

žalobcu nikdy judikovaná nebola. Napriek tomu sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalobcu, že
mu voči EFEKT - PRIM, s.r.o. patrí nárok na peňažnú náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru žalovaného 3/ takýto nárok žalobcovi nepatrí, domáha sa uspokojenia svojej
údajnej pohľadávky práve z majetku, ktorý odporovateľným úkonom previedla spoločnosť Stavex, s.r.o.
na EFEKT - PRIM, s.r.o.. Právo na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka by žalobcovi

vzniklo iba vtedy, ak by sa žalobca nemal možnosť z majetku spoločnosti Stavex, s.r.o. uspokojiť.
Žalobca taktiež nedisponuje žiadnym súdnym rozhodnutím, ktoré by mu peňažnú náhradu priznávalo.
Dlžníkom žalobcu je len zaniknutá spoločnosť Stavex, s.r.o., jej výmazom došlo k zániku všetkých
jej záväzkov, a teda aj údajného záväzku voči žalobcovi. Zánikom pohľadávky došlo k zániku práv
z odporovateľnosti; bez existencie pohľadávky nie je daný právny základ na domáhanie sa práva z

neúčinných právnych úkonov dlžníka. Existencia vymáhateľnej pohľadávky je nevyhnutnou podmienkou
uplatňovania odporovateľnosti podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak žiadny nárok žalobcu
voči EFEKT - PRIM, s.r.o. neexistuje, nemôže existovať ani naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Existenciou vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči EFEKT - PRIM, s.r.o. sa konajúci súd v
rozhodnutí vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie sa taktiež nezaoberal argumentáciou žalovaného 3/

o neplatnosti postúpenia pohľadávok voči spoločnosti Stavex, s.r.o. a nezaoberal sa ani premlčaním
pohľadávok žalobcu voči spoločnosti Stavex, s.r.o..

3.2 Žalovaný 3/ tvrdil, že predmetom odporovateľného úkonu nebola stavba so súpis. č. XXXX. Záložné
právo, ktoré je predmetom konania je však zriadené aj na uvedenej stavbe, súd sa musel zaoberať

aj tým, či žalobca má čo i len teoretickú možnosť uspokojiť svoje domnelé pohľadávky z výťažku
predaja stavby. Akákoľvek možnosť uspokojenia z výťažku predaja stavby je v danom prípade vylúčená,
stavba nebola predmetom odporovateľného úkonu a pokiaľ žalobca tvrdí niečo iné, ťaží ho dôkazné
bremeno. Ani touto argumentáciou žalovaného 3/ sa súd prvej inštancie nevysporiadal, porušil tak jeho
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný 3/ taktiež tvrdil, že záložné práva boli zriadené

dobromyseľneosobou,ktorábolavčasejehozriadeniaavznikuvlastníkomzálohu;neplatnosťprávneho
úkonu nemôže mať vplyv na tretie osoby, ktoré nadobudli právo v dobrej viere. Žalovaný 3/ konal
v dobrej viere, zápis uvedený v katastri nehnuteľností, pri posudzovaní existencie záložných práv je
potrebné žalovaného nepoškodzovať dôsledkami neplatnosti, ktorá vystala z právneho vzťahu, ktorého
účastníkom žalovaný 3/ nikdy nebol. Za všeobecnú a arbitrárnu považoval žalovaný 3/ argumentáciu

súdu prvej inštancie vo vzťahu k personálnej, osobnej, či inej prepojenosti spoločností, ktoré boli
účastníkmi zmluvných vzťahov týkajúcich sa predmetným nehnuteľností. Záveru súdu o prepojenosti
jednotlivýchobchodnýchspoločnostínepredchádzažiadnaúvahasúdu,nazákladektorejbybolomožné
overiť jeho správnosť. V rozsudku sa vôbec neuvádza, s kým mal byť žalovaný 3/ prepojený, ako je totoprepojenie preukázané a aké malo toto prepojenie vplyv na dobromyseľnosť žalovaného 3/. Obdobné
úvahy absentujú aj vo vzťahu k iným subjektom, ktoré boli stranami zmlúv.

3.3 Za nesprávny považoval žalovaný 3/ aj názor súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého návrh
na prerušenie konania zamietol. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 7C/181/2011 bolo určenie vlastníckeho práva EFEKT - PRIM s.r.o. k predmetným
nehnuteľnostiam; v prípade zrušenia rozsudku Okresného súdu Banská Bystria č.k. 7C/181/2011-727
zo dňa 05.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/126/2015-888

zo dňa 29.09.2016 bude vlastníkom predmetných nehnuteľností spoločnosť Harmony Real, s.r.o.
Pokiaľ bude vlastníkom nehnuteľností iný subjekt ako EFEKT - PRIM s.r.o., tak aj z argumentácie
samotného žalobcu je zrejmé, že nie je daný jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S
nedôvodnosťou návrhu na prerušenie konania sa tak žalovaný 3/ nemôže stotožniť.

3.4 Žalovaný v rade 3/ namietal tiež záver súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho

záujmu aj vzhľadom ku konaniu o úschove vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 5U/1/2015;
ak žalobca nemá pohľadávku voči Harmony Real, s.r.o., je otázne, prečo v odpovedi na výzvu súdu, či
súhlasí s vydaním predmetu úschovy zložiteľovi uviedol, že s vydaním nesúhlasí minimálne do doby,
kým nebude jeho pohľadávka voči EFEKT - PRIM s.r.o. vysporiadaná v rámci dodatočnej likvidácie.
Žalobca sa tak sám považuje za oprávneného k peňažným prostriedkom zloženým do úschovy a

počíta s nimi, pokiaľ sa mu nepodarí uspokojiť svoje domnelé pohľadávky inak. Existuje logický rozpor
v tvrdení žalobcu, že nemá k peniazom zloženým do úschovy žiadny právny vzťah a na strane druhej
odmieta ich vydanie zložiteľovi; s týmto rozporom sa však súd prvej inštancie nijako nevyporiadal, hoci
možnosť žalobcu uspokojiť sa z úschovy je určujúce pre posúdenie jeho naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení.

3.5 Žalovaný 3/ napokon namietal, že súd prvej inštancie vo vzťahu k existencii naliehavého právneho
záujmu odkázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/126/2015-888
zo dňa 29.09.2016, takýto spôsob odôvodnenia rozsudku považoval žalovaný 3/ za neprípustný,
nepreskúmateľný a nezodpovedajúci kvalitatívnym požiadavkám uvedeným v ustanovení § 220 ods.

2 C.s.p..

4. Dňa 07.10.2019, v lehote na podanie odvolania, bolo okresnému súdu doručené podanie - návrh
intervenienta na vstup do konania a odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. Podanie uskutočnil
MPI-TRADING, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b), d), f) a h)
C.s.p..

4.1 MPI-TRADING, s.r.o. tvrdil, že podal návrh na vstup intervenienta na strane žalovaných, okresný súd
vstup uvedenej spoločnosti uznesením č.k. 9C/16/2017-376 zo dňa 04.09.2019 nepripustil z dôvodu,

že so vstupom nesúhlasil žalovaný 3/. Okresný súd pritom poukázal aj na pasivitu žalovaného 1/ a
skutočnosť, že MPI-TRADING, s.r.o. o konaní vedel už skôr a mohol podať návrh na vstup intervenienta
do konania už v priebehu roku 2017. Súd však pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu intervenienta
posudzuje iba existenciu právneho záujmu intervenienta na výsledku konania, nesúhlas strany, pri ktorej
má intervenient vystupovať v konaní, je právne irelevantný. Súd prvej inštancie rozhodol nesprávne,

keď odôvodnil nepripustenie vstupu intervenienta do konania kvôli nesúhlasu žalovaného 3/; neudelenie
súhlasu na vstup do konania neznamená, že žalovaný v ďalšom priebehu konania nedá intervenientovi
súhlas k použitiu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Nesúhlas strany nemôže mať
vplyv na posudzovanie prípustnosti vstupu intervenienta do konania tak, ako sa mylne domnieval súd
prvej inštancie. Záver súdu prvej inštancie o vedomosti uvedenej spoločnosti o spore nie je podporený

žiadnou ďalšou logickou úvahou, či argumentom, tento záver je okrem svojej zjavnej nezákonnosti aj
nepreskúmateľný. MPI-TRADING, s.r.o. tvrdil, že konajúci súd konal v rozpore s C.s.p., čím porušil
práva intervenienta na prístup k súdu, pričom vady uznesenia, ktorým nepripustil vstup intervenienta do
konania, majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

4.2 Intervenient tvrdil, že jeho právny záujem na výsledku konania je zjavný, ako kupujúci dňa
27.10.2016 uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou Harmony Real, s.r.o., predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. Banská Bystrica a záložné právo zriadené
na nehnuteľnostiach je predmetom konania. Katastrálne konanie, predmetom ktorého bol vkladvlastníckeho práva v prospech spoločnosti MPI-TRADING, s.r.o., bolo rozhodnutím katastrálneho
odboru Okresného úradu Banská Bystrica prerušené. Správny orgán sa pri prerušení katastrálneho
konania odvolal na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 15C/1/2017-30 zo dňa 23.01.2017,

ktorým zakázal žalovanému 3/ nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Je zrejmé, že od výsledku
prejednávanej veci závisí, či okresný úrad bude pokračovať v prerušenom konaní a či povolí vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MPI-TRADING, s.r.o., pokiaľ bude žaloba
právoplatne zamietnutá, zanikne aj neodkladné opatrenie. V uznesení nebol nijako vyvrátený, či aspoň
spochybnený záujem MPI-TRADING, s.r.o. na výsledku konania, súd prvej inštancie túto otázku vôbec

neposudzoval. MPI-TRADING, s.r.o. pritom kúpnu cenu za nehnuteľnosti uhradil, vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na neho napriek uvedenému neprešlo. V zmysle uvedeného MPI-TRADING, s.r.o.
navrhoval, aby jeho podanie bolo zároveň posúdené ako jeho návrh na vstup do konania na strane
žalovaného 3/ a žiadal, aby odvolací súd tomuto návrhu vyhovel.

4.3 Intervenient tvrdil, že k návrhu na vstup do konania (pred súdom prvej inštancie) podal návrh

na vykonanie dôkazov, žiadal, aby boli do konania pripojené súdne spisy vedené na Okresnom
súde Zvolen pod sp.zn. 5U/1/2015, na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 24S/70/2017 a
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 7C/181/2011. Navrhoval v ďalšom konaní vypočuť
konateľov spoločnosti, ktorí sa zúčastnili na uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 27.10.2016 a ich výpoveďou
má byť preukázaná dobromyseľnosť pri uzatváraní zmluvy. Výpoveďou konateľa žalovaného by sa

preukázala dobromyseľnosť žalovaného 3/ pri výkone záložného práva. Takýmito dôkazmi spoločnosť
MPI-TRADING, s.r.o. chcela preukázať neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na výsledku
konania, ako aj dobromyseľnosť záložného veriteľa. Nakoľko sa súd prvej inštancie uvedenými návrhmi
nezaoberal, je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods.1 písm. e) C.s.p..

4.4 Intervenient zároveň tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, ak konštatoval
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení; pohľadávky žalobcu, ktoré by mali
byť v konaní uspokojené, neexistujú, ak by aj existovali, sú premlčané a žalobca sa mohol uspokojiť
finančnými prostriedkami z úschovy, čo neurobil.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Pokiaľ
ide o odvolanie žalovaného 1/, vo vzťahu k tvrdenej absencii pasívnej vecnej legitimácie, žalobca
zdôraznil, že záložné právo, ktoré je predmetom konania, malo vzniknúť ešte v roku 2007; je irelevantné,
či žalovaný 1/ bol účastníkom nejakého zmluvného vzťahu počas tohto konania, keďže konanie

bolo začaté až v roku 2017. Žalovaný 1/ bol účastníkom zmluvného vzťahu, na základe ktorého
bolo zriadené záložné právo, ktoré je predmetom posudzovania, žalovaný 1/ pravosť a správnosť
týchto záložných zmlúv nepoprel a ani nespochybnil. Potrebu podávať žalobu aj voči žalovanému
1/ ako účastníkovi záložných zmlúv, jednoznačne vyplynula aj zo záverov rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici, č.k. 15Co/250/2010. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal absenciu naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení, jeho argumentácia sa týka posudzovania aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. V iných právoplatne skončených konaniach bolo riešené, posúdené a vyriešené, že žalobca
bol právoplatným majiteľom pohľadávky voči spoločnosti Stavex, s.r.o., túto pohľadávku dovoleným
spôsobom nadobudol a akékoľvek spochybňovanie tejto skutočnosti (aj s ohľadom na rozhodnutie
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 7C/108/2008, resp. rozhodnutie krajského súdu vydané v konaní

vedenom pod sp.zn. 15Co/242/2006) je nezmyselné a jednoznačne nesprávne. Stavba evidovaná
na LV č. XXXX vznikla len odlúčením od pôvodnej stavby evidovanej na LV č. XXXX, nejde o novú
nehnuteľnosť, ktorá nebola predmetom zálohu v roku 2007. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje
žalovaného 1/, keďže zápis v katastri nehnuteľností spochybňuje. Dôvody, pre ktoré nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXXX a č. XXXX neboli zapísané do konkurznej podstaty spoločnosti Stavex, s.r.o.,

nie sú pre prejednávanú vec podstatné a ide o dôvody, za ktoré nezodpovedá žalobca. Preukazovanie
akéhokoľvek iného záveru zaťažuje žalovaného 1/ a žalovaný 1/ na preukázanie svojich tvrdení
nenavrhol žiaden dôkaz, neuniesol tak dôkazné bremeno.

5.1 Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 3/ žalobca zdôraznil, že otázka pohľadávky žalobcu voči EFEKT -

PRIM,s.r.o.bolariešenáavyriešenáviných konaniach. Pozánikumožnostižalobcuzískaťuspokojenie
svojej pohľadávky od dlžníka Stavex, s.r.o. mal žalobca ako veriteľ podľa ustanovenia § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka právo požadovať náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu
prospech. V danom prípade mu vzniklo právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky od EFEKT- PRIM, s.r.o., osoby, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech. Z uvedeného dôvodu nie je
pravdivé tvrdenie, že žalobca voči EFEKT - PRIM, s.r.o. pohľadávku nemá; skutočnosť, že žalobca nemá
súdom priznanú pohľadávku voči EFEKT - PRIM, s.r.o. je len dôsledok správania sa osôb spriaznených

s J.. Q. W., ktorí dali na príslušný obchodný register podnet na zrušenie a výmaz EFEKT - PRIM,
s.r.o. z obchodného registra. V súčasnosti je vedená dodatočná likvidácia, akékoľvek podanie žaloby
je vylúčené, nie je možné žalovať neexistujúci subjekt, v dodatočnej likvidácii sa riešia pohľadávky
existujúce ku dňu výmazu. Dodatočný likvidátor EFEKT - PRIM, s.r.o. pritom pohľadávku žalobcu
nespochybňuje. Návrh žalovaného 3/, že je potrebné, aby pohľadávka voči EFEKT - PRIM, s.r.o. bola

vykonateľná, z ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka nevyplýva, vzťahuje sa výlučne
k otázke možnosti domáhania sa odporovateľnosti právneho úkonu. Tejto sa však právny predchodca
žalobcu domohol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/210/1996. Táto
otázka je tak definitívne vyriešená. Žalobca zdôraznil, že je majiteľom pohľadávky voči EFEKT - PRIM,
s.r.o., ktorú platne nadobudol a tvrdenie žalovaného 3/ o opaku je priamo vyvrátené konaním viacerých
súdov v rôznych konaniach. Za nesprávne považoval žalobca aj tvrdenie žalovaného 3/ o premlčaní

pohľadávky žalobcu, ktorý nezohľadnil skutočnosť, že počas konkurzného konania na spoločnosť
Stavex, s.r.o. premlčacie lehoty neplynuli a taktiež nezohľadnil, že predmetom konania je určenie
neexistencie záložného práva a nie otázka existencie neexistencie pohľadávky žalobcu, ktorá sa rieši
v dodatočnej likvidácii EFEKT - PRIM, s.r.o.

5.2 Argumentácia žalovaného 3/ tiež nezohľadňuje, že záložné právo vzniklo v roku 2007, záložné právo
zriadil žalovaný 1/ ako záložca a osoba, ktorá bola v tom čase evidovaná v katastri nehnuteľností ako
ich vlastník, súdy v iných konaniach rozhodli, že záložné právo zriadil nevlastník, a teda žalovaný 3/
nadobudol neexistujúce právo a na tejto skutočnosti by nezmenila nič ani prípadná dobromyseľnosť
žalovaného 3/. Žalobca uzavrel, že žalovaný 3/ nikdy nebol dobromyseľný nadobúdateľom akékoľvek

práva. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného 3/ o absencii naliehavého právneho záujmu vo
vzťahu k zloženiu finančných prostriedkov do úschovy (konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen
pod č. k. 5U/1/2015), a to z dôvodu, že zložiteľ žalobcu ako veriteľa pohľadávky neuznáva, takýmto
spôsobom sú naformulované aj podmienky na vydanie z úschovy. Zložiteľ namiesto toho, aby peňažné
prostriedkyžalobcovivyplatil,tietozložildoúschovybez toho,abyjednoznačnýmspôsobomnadefinoval

podmienky ich vyplatenia. Zloženie peňazí do úschovy bolo zo strany držiteľa zvolené výhradne z
dôvodu, aby spochybnil akékoľvek právne aktivity žalobcu.

5.3 Za správny a zákonný považoval žalobca aj postup súdu prvej inštancie, keď tento nepripustil vstup
MPI-TRADING, s.r.o. ako intervenienta do konania. Žiadny účastník konania so vstupom intervenienta

do konania nesúhlasil, MPI-TRADING, s.r.o. neuviedol, na strane ktorého účastníka má vystupovať ako
intervenient a v konečnom dôsledku sa pojednávania dňa 04.09.2019 nezúčastnil. Uvedené skutočnosti
vedú k záveru, že MPI-TRADING, s.r.o. nemal riadny, skutočný záujem na postavení intervenienta a
súd prvej inštancie tieto skutočnosti posúdil a vyhodnotil správne. MPI-TRADING, s.r.o. zároveň nemá
žiadny záujem na výsledku konania, pretože uzavrel s Harmony Real, s.r.o. neplatnú zmluvu o prevode

vlastníctva, ktorá bola uzavretá v čase, keď mal Harmony Real, s.r.o. zakázané nakladať so svojimi
nehnuteľnosťami. Keď sa žalovanému 3/ nepodarilo na katastri nehnuteľností zrealizovať prevod,
žalovaný pristúpil k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré mali byť prevedené na MPI-
TRADING, s.r.o.. Ak by bol prevod platný, nemohol by existovať dôvod na vykonávanie dražby.

5.4 Nevykonanie dôkazov navrhnutých spoločnosťou MPI-TRADING, s.r.o. nemohlo mať žiadny vplyv
na výsledok konania, súd posudzoval okolnosti vzniku záložného práva v roku 2007, v roku, o ktorom
by navrhnuté osoby nemali mať žiadne vedomosti. Ide o subjekty, ktoré svoje práva mali nadobudnúť
až v neskoršom období. Dve z navrhovaných osôb sú konatelia účastníkov konania, ktorí mali právo
zúčastniťsavšetkýchpojednávaníavyjadriťsaakoúčastníci,totosvojeprávonevyužili,čímsavlastným

konaním o svoje právo pripravili.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379
C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. Podľa § 389 ods.1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX pre k.ú.
Banská Bystrica, zapísané pod por.č. X ako záložné právo, ktoré je vedené pod V XXXX/XXXX zo dňa
07.09.2007 - čz XXXX/XXXX neexistuje; rovnako sa domáhal určenia, že záložné právo zapísané na LV

č. XXXX pre k.ú. Banská Bystrica, zapísané pod por.č. XX ako záložné právo vedené pod č.zml. V XXXX/
XXXX zo dňa 07.09.2007 - čz VZ XXXX/XXXX neexistuje. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd
prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom konštatoval existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení; vo veci samej ako prejudiciálnu otázku riešil otázku absolútnej
neplatnosti právneho úkonu - zmluvy, ktorým bolo záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach

zriadené; vyvodil, že vzhľadom na súdmi právoplatne vyriešenú otázku neplatnosti zmluvy uzatvorenej
medzi spoločnosťou EFEKT - PRIM s.r.o. a V. M. sú následné zmluvy uzatvárané medzi ďalšími
osobami absolútne neplatné, nakoľko účinky neplatnosti zmluvy medzi EFEKT PRIM s.r.o. a V. M.,
nastali od počiatku. Súd prvej inštancie neakceptoval argumentáciu ochrany dobrej viery tretích osôb,
ktorými mail byť subjekty na žalovanej strane, vzhľadom na personálne, osobné a iné prepojenie týchto

subjektov, ktoré konali s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Inú argumentáciu vo veci
samej napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení neobsahuje.

10. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní v rade 1/ a v rade 3/; odvolanie
podala aj obchodná spoločnosť MPI TRADING s.r.o., ktorá v podaní oznámila svoj vstup do konania ako

intervenient na strane žalovaného 3/. Odvolacími námietkami bolo predovšetkým tvrdenie o absencii
pasívnej vecnej legitimácii, absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení,
tvrdení o tom, že spoločnosť MPI-TRADING s.r.o. mala byť účastníkom konania (intervenientom) a
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie sa podstatnými tvrdeniami
strany sporu nezaoberal (žalovaný 1/). Žalovaný 3/ rovnako namietal absenciu naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení, nemožnosti uspokojenia žalobcu postupom podľa § 42b ods.4
Občianskeho zákonníka, tvrdil, že žalobca nemá pohľadávku voči spoločnosti EFEKT-PRIM s.r.o.
(neexistuje vymáhateľná pohľadávka), namietal tiež premlčanie nárokov žalobcu a skutočnosť, že
predmetom odporovateľného úkonu nebola stavba so súpisným číslom XXXX. Žalované strany rovnako
poukazovali na dobrú vieru pri nadobudnutí svojich práv; za nesprávny považovali postup súdu

prvej inštancie rozhodujúc o návrhu na prerušenie konania. Spoločnosť MPI-TRADING s.r.o. namietla
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď tento nepripustil jej vstup do konania ako
intervenienta; tvrdila tiež absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a skutočnosť,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy.

11. S ohľadom na rozsah a obsah odvolacích námietok sa odvolací súd zaoberal postavením spoločnosti
MPI TRADING s.r.o. ako intervenienta v konaní, vystupujúceho na strane žalovaného v rade 3/.

11.1 Pokiaľ ide o intervenienta, tento vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore písomným podaním; vstup intervenienta do konania je prípustný počas celého

konania (§ 82 ods.1, ods.2 C.s.p.). Postup súdu po vstupe intervenienta do konania spočíva v oznámení
tejto skutočnosti stranám sporu; súd je povinný o vstupe intervenienta do konania strany sporu
informovať. Intervencia vzniká už samotným oznámením vstupu do konania; zaniká rozhodnutím súdu
o tom, že vstup intervenienta nie je prípustný, prípadne právoplatným skončením konania, do ktoré
intervenient vstúpil. Po vstupe intervenienta do konania pred právoplatným skončením sporu je tak

jediným dôvodom zániku intervencie rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 83 C.s.p., podľa ktorého
súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.11.2 Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 1540 s., str. 278) po vstupe intervenienta do konania môže žalobca alebo žalovaný podať

návrh, aby súd rozhodol, že vstup intervenienta nie je prípustný. Prípustnosť vstupu intervenienta skúma
súd výlučne na návrh; súd nemôže vylúčiť intervenienta z konania ex offo, a to ani vtedy, ak jeho právny
záujem na výsledku konania absentuje.

11.3 Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť MPI TRADING s.r.o. podaním doručeným okresnému súdu

dňa 07.10.2019 (po vydaní napadnutého rozsudku) podľa jeho obsahu oznámila vstup do konania na
strane žalovaného v rade 3/. Nebol dôvod žiadať, aby odvolací súd takémuto návrhu vyhovel; intervencia
vzniká na základe samotného podania, ktorým intervenient vstupuje do konania; vstup intervenienta
do konania je prípustný počas celého konania (vrátane odvolacieho konania). Civilný sporový poriadok
nevylučuje, aby do konania tretia strana vstúpila opätovne, aj keď bolo pred tým rozhodnuté na návrh
strany sporu, že vstup intervenienta do konania nie je prípustný. Podanie tretej osoby (MPI TRADING

s.r.o.)bolosúdomprvejinštanciedoručovanéžalobcoviisubjektomnažalovanejstrane.Ajkeďzostrany
súdu prvej inštancie absentuje výslovné oznámenie vstupu intervenienta do konania stranám sporu,
podstatné je, že strany sporu mali možnosť sa k obsahu podania (odvolania) vyjadriť; návrh na postup
podľa ustanovenia § 83 C.s.p. nebol podaný. Odvolací súd tak nemal možnosť rozhodovať o tom, či
vstup intervenienta do konania je prípustný alebo nie; absentuje prvá podmienka skúmania prípustnosti

vstupu intervenienta do konania - návrh strany sporu, že vstup intervenienta do konania nie je prípustný.
Odvolací súd tak konal so spoločnosťou MPI TRADING s.r.o. ako intervenientom.

11.4 K intervencii spoločnosti MPI TRADING s.r.o. odvolací súd s poukazom na obsah spisu ďalej
uvádza, že predmetná spoločnosť podaním doručeným okresnému súd dňa 26.08.2019 (pred vydaním

napadnutého rozsudku) a označeným ako návrh intervenienta na vstup do konania žiadala, aby súd
rozhodoloprípustnostijejvstupudokonanianastranežalovaných(čl.359spisu).Odvolacísúdopätovne
poukazuje na vyššie uvedené, že súd podľa ustanovenia § 82 C.s.p. o vstupe intervenienta do konania
nerozhoduje, intervencia vzniká doručením podania tretej osoby, ktorým táto oznamuje súdu svoj vstup
do konania. Z ďalších podaní obsiahnutých v súdnom spise vyplýva, že žalovaný v rade 3/ v písomnom

podaní doručenom okresnému súdu dňa 03.09.2019 vyjadril nesúhlas so vstupom intervenienta do
konania z dôvodu, že MPI TRADING s.r.o. nemá priamy záujem na výsledku konania. Oznámenie
o vstupe intervenienta súd prvej inštancie oznamoval elektronicky žalobcovi a žalovanému v rade 1/
(elektronické doručenky čl. 374 a 375 spisu), zástupca žalovaného 3/ sa o podaní intervenienta dozvedel
pri nahliadnutí do súdneho spisu dňa 28.08.2019. Vstup intervenienta podľa zápisnice z pojednávania zo

dňa 04.09.2019 okresný súd doručoval zástupcovi žalovaného v rade 2/, ktorý so vstupom intervenienta
do konania nesúhlasil. Zo súdneho spisu nevyplýva doručenie oznámenia o vstupe intervenienta
do konania žalovanému v rade 1/ pred pojednávaním konaným dňa 04.09.2019; doručenie zásielky
uplynutím úložnej lehoty bolo realizované až dňa 19.09.2019; žalovaný 1/ sa na pojednávaní dňa
04.09.2019 nezúčastnil. Následne na pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vstup

intervenienta na strane žalovaných 1/ až 3/ do konania nepripustil.

11.5 Odvolací súd sa oboznámil aj so zvukovou nahrávkou z pojednávania, z ktorej vyplýva, že žalovaní
v rade 2/ a 3/ so vstupom nesúhlasili, z vyjadrení strán sporu však nemožno vyvodiť, že by ktorákoľvek
zo strán sporu podala návrh na rozhodnutie podľa ustanovenia § 83 C.s.p.. Navyše, z obsahu spisu

vyplýva, že MPI-TRADING s.r.o., ktorý do konania vstúpil podaním dňa 26.08.2019 (a teda sa okamihom
vstupu stal intervenientom) na pojednávanie vytýčené na deň 04.09.2019 ani predvolaný nebol.

11.6 Uvedený postup súdu prvej inštancie bol nesprávny. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že
na to, aby súd rozhodoval o prípustnosti vstupu intervenienta do konania, je vyžadovaný návrh, ktorý

môže podať strana sporu. Ak prípustnosť vstupu do konania súd skúma výlučne na návrh a návrh na
takýto postup absentuje, súd o neprípustnosti vstupu intervenienta rozhodnúť nemôže; nemôže tak ani
skúmať, či má intervenient právny záujem na výsledku konania. Aj keď zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 04.09.2019 vyplýva, že žalovaní 2/ a 3/ so vstupom do konania nesúhlasili, samotný nesúhlas
nie je návrhom na rozhodnutie podľa ustanovenia § 83 C.s.p.. Ak napriek absencii návrhu na postup

podľa ustanovenia § 83 C.s.p. súd prvej inštancie o neprípustnosti vstupu intervenienta do konania
rozhodol, nesprávnym procesným postupom znemožnil intervenientovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedená skutočnosť je
samostatným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 389 ods.1písm. b) C.s.p. a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie; vytýkaný nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal
intervenientom navrhované dôkazy a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje odôvodnenie,

prečo navrhnuté dôkazy nevykonal.

12. Odvolacími námietkami boli tvrdenia o absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
1/ s konaní, absencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tvrdenie o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, premlčaní nárokov žalobcu a tvrdenie o ochrane

dobromyseľných nadobúdateľov.

12.1 V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu;nedostatokodôvodneniarozhodnutiaspôsobujenepreskúmateľnosťrozhodnutia.Rozhodnutie
musí vychádzať zo stavu zisteného v súdnom konaní; musí obsahovať náležitosti uvedené v § 220 ods.2

C.s.p.; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo
ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia,
ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Kritériom
pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených

zákonom.

12.2 Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „Integrálnou súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť
svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd

splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len
so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument“.

12.3 Vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
odôvodnil vlastnou argumentáciou (je daný naliehavý právny záujem na žalobe, keďže prípadným
úspechom v konaní žalobca ako veriteľ zabezpečí vyššie uspokojenie svojej pohľadávky ako v prípade
existencie záložných práv); odkázal však aj na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystricisp.zn.16Co/126/2015,jehobody49,51a53.Ktvrdenémuzánikunaliehavéhoprávnehozáujmu
rovnako súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu (sp.zn. 16Co/126/2015), na
jeho bod 61 a konštatoval, že naliehavý právny záujem nezanikol u žalobcu ani odmietnutím prevzatia
úschovy zloženej v konaní Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5U/1/2015, nakoľko žalobca nebol výslovne
označený ako určený príjemca predmetu úschovy, nemá pohľadávku vo vzťahu k zložiteľovi a zložiteľ

nemá voči jeho osobe záväzok.

12.4 Uvedený postup súdu prvej inštancie nie je súladný s ustanovením § 220 ods.2 C.s.p.. Citované
ustanovenie síce umožňuje súdu odkázať na ustálenú súdnu prax. Rozhodnutie odvolacieho súdu voveci sp.zn. 16Co/126/2015 však za ustálenú súdnu prax považovať nemožno. Za súčasť ustálenej
judikatúry je pre účely jej záväznosti potrebné považovať určitý právny názor opakovane potvrdený
najvyšším súdom (kedy ide o právny názor najvyššieho súdu, nie jedného jeho senátu). Významnú

hodnotu má aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, teda bolo pripomienkované predpokladaným spôsobom a
odsúhlasené príslušným kolégiom, a je tak považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných
veciach. Nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa
publikované (v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky)

rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné
iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie
rozhodnutia v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je
výsledkom dlhodobejšieho procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom
sporného ustanovenia súdmi, ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného
anonymizovaného rozhodnutia.

12.5 Súd prvej inštancie na takéto rozhodnutie neodkázal, poukázal na argumentáciu odvolacieho súdu
v konaní, ktoré prejednávanej veci predchádzalo. Aj keď v predošlých konaniach išlo o tých istých
účastníkov, prípadne iných, osobne prepojených; prípadne boli účastníkmi konania len niektoré subjekty
(vo veci 16Co/126/2015 žalobca J.. C. a žalovaný HARMONY REAL s.r.o.), iba odkaz na prv vydané

rozhodnutie odvolacieho súdu nepostačuje. Navyše, v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn.
7C/181/2011 súd rozsudkom zo dňa 05.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici (sp.zn. 16Co/126/2015-888 zo dňa 29. septembra 2016) určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX a XXXX pre k.ú. Banská Bystrica patria do majetku zrušenej a vymazanej spoločnosti EFEKT -
PRIMs.r.o..Idetedaoinýpredmetkonaniaakovprejednávanejveci,vktorejsažalobcadomáhaurčenia

neexistencie záložných práv. Súdu prvej inštancie však v prejednávanej veci nič nebránilo, aby závery
odvolacieho súdu v celom rozsahu citoval (v konečnom dôsledku odvolací súd v citovaných bodoch
49, 51 a 53 sa len stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie). Postup súdu prvej inštancie, ktorý
len poukázal na iné rozhodnutie, v inom konaní, pri iných účastníkoch a pri inom predmete konania
spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, z dôvodu nedostatočnosti jeho odôvodnenia.

12.6 Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia nevyžaduje, aby súd reagoval na každý argument strany, pre
rozhodnutie bezvýznamný; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, je potrebné
na uvedený argument v rozhodnutí reagovať.

12.7 Súd prvej inštancie takto nepostupoval. V napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek zmienka
k tvrdeniu žalovaného o nemožnosti uspokojenia sa žalobcu postupom podľa ustanovenia § 42b ods.4
Občianskeho zákonníka; neexistencii pohľadávky žalobcu voči žalovanej strane. Žalovaný v rade 1/
namietal premlčanie nárokov žalobcu; o premlčaní rozhodnutie súdu prvej inštancie mlčí. Pokiaľ ide

o ochranu dobrej viery tretích osôb súd prvej inštancie len poukázal na v iných, predchádzajúcich
konaniach preukázané personálne, osobné a iné prepojenia subjektov, ktoré uzatvárali kúpne zmluvy
a zmluvy o zriadení záložného práva; konkrétne závery v napadnutom rozhodnutí absentujú. Civilný
sporový poriadok v ustanovení § 220 ods.2 prikazuje súdu uviesť ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán; niet ustanovenia, ktoré by súdu umožňovalo len odkázať na výsledky

iných konaní, v ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, aby si strany sporu, prípadne iné osoby museli
celý skutkový stav a právne posúdenie dopĺňať a konkretizovať dopĺňaním argumentácie z rozhodnutia
vydaného v inom konaní.

12.8 Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani prípadné konštatovanie o tom, že ostatné tvrdenia

subjektov na žalovanej strane neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu a dôvody, pre ktoré súd
na (ďalšiu) argumentáciu neprihliadal. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah spisového materiálu a
obsah pripojených spisov súhlasí s (nevysloveným) konštatovaním, že prevažná časť argumentácie
subjektov na žalovanej strane bola riešená a vyriešená v predchádzajúcich konaniach; podstatné je,
že takéto závery nemožno vyvodiť z napadnutého rozhodnutia. Napadnutý rozsudok okresného súdu

tak trpí vadou nepreskúmateľnosti; najmä nie je z neho zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie
vysporiadal s prostriedkami procesnej obrany subjektov na žalovanej strane.12.9 Súd prvej inštancie iba konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu (aj to v časti s
poukazom na závery vyslovené v iných, predchádzajúcich konaniach), uzavrel, že zmluva o zriadení
záložného práva je absolútne neplatná s účinkami ex tunc z dôvodu, že prv uzatvorená kúpna zmluva,

ktorou záložca nadobudol vlastnícke právo je neplatná a nepovažoval subjekty na žalovanej strane za
subjekty konajúce v dobrej viere. O iných (pre žalovaných 1/ a 3/) podstatných otázkach (premlčanie,
aplikácia ustanovenia § 42b ods.4 Občianskeho zákonníka, neexistencia vymáhateľnej pohľadávky a
spor o tom, či stavba súpisné č. 4485 bola predmetom odporovateľného právneho úkonu) napadnuté
rozhodnutie odpoveď nedáva.

12.10 Časť odpovedí na uplatnené prostriedky procesnej obrany a odvolacie námietky možno zistiť
z písomného vyjadrenia žalobcu k podaným odvolaniam, ktorým tento akoby nahrádzal chýbajúcu
argumentáciu súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Aj toto konštatovanie nasvedčuje záveru
o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

13. Z vyššie uvedených dôvodov, konštatujúc nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a nesprávny
postup okresného súdu odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p., a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
C.s.p.). V dôsledku zrušenia napadnutého rozhodnutia a vstupu intervenienta do konania v odvolacom
konaní nevznikla potreba zrušenia rozhodnutia č.k. 9C/16/2017-376 zo dňa 04.09.2019 (ktorým okresný

súd nepripustil vstup intervenienta do konania).

13.1 V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na
vyslovený názor odvolacieho súdu vec zistí, posúdi dôvodnosť návrhov na vykonanie dokazovania zo
strany intervenienta; vo veci opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie riadne odôvodní, aby zodpovedalo

požiadavkám uvedeným v ustanovení § 220 ods.2 C.s.p.; vysporiada sa so všetkou podstatnou
argumentáciou strán sporu, prípadne uvedie, prečo ďalšiu argumentáciu nepovažoval za podstatnú.
Odvolací súd nepochybuje o zložitosti skutkového stavu najmä pokiaľ ide o subjekty právnych vzťahov,
v dôsledku konkurzného konania, výmazu niektorých spoločností, dodatočnej likvidácie, prv vydaných
rozhodnutí v predchádzajúcich konaniach, pôsobenia neplatnosti právneho úkonu ex nunc, prípadného

personálneho prepojenia niektorých spoločností. Aj v takomto prípade Civilný sporový poriadok nielenže
pripúšťa ale aj prikazuje, aby skutkový stav bol nielenže zistený, ale aj odôvodnený, tak, aby nebolo
možné konštatovať jeho nepreskúmateľnosť.

14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere; vo veci opätovne
rozhodne a to aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Nie je
vylúčené, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne rovnako; k rozhodnutiu však musí dôjsť
procesneprípustnýmspôsobomarozhodnutieodôvodnítak,abyvplnejmierezodpovedaloustanoveniu
§ 220 ods.2 C.s.p..

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.

a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).