Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317203008
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8317203008.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. XXXX/XX, S., zast. Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970 proti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 10Csp/58/2017-323 zo dňa 05.05.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s upresnením, že dátum odkedy patrí žalobcovi úrok z omeškania zo zmluvy
8300068319 je 27.10.2016.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyslovil:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 004,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1 004,25 eur od 27.10.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.4.2014). Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1
609,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 609,07 eur od 27.10.2016 do

zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.10.2013).
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 004,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1 004,25 eur od 27.10.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2014).
Priznáva žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 1 - 3, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a
2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods.
2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3, § 8 ods. 3 a 4 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., § 255 ods. 1, § 262 ods.

1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
uhradiť jej sumu 1 004, 25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% z tejto sumy od 26.10.2016do zaplatenia a aby jej uhradil trovy konania. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami
sporu boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Na základe prehľadu
splátok zo strany žalovaného zo dňa 5.10.2020 bolo zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola

uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 22.10.2013, na základe ktorej bol žalobkyni reálne poskytnutý
úver vo výške 1.284,25 eur, a to dňa 22.10.2013. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalobkyňa na tomto
úvere uhradila sumu 2.924,61 eur. Ďalej bola uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2014,
na základe ktorej bol reálne žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.001,83 eur. Z prehľadu platieb
vyplýva, že žalobkyňa uhradila sumu 2.076,18 eur. Taktiež bol medzi stranami sporu uzatvorený úver

č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2014, na základe ktorého bol dňa 05.05.2014 poskytnutý žalobkyni
úver vo výške 1.001,83 eur, pričom na tomto úvere uhradila žalobkyňa sumu 2.076,18 eur. Vyššie
uvedené zmluvy súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole a konštatoval, že neobsahujú údaj o dobe
trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Zdôraznil, že údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský
úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi

veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného,
že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v danom prípade 7. deň
šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver
splácať a ponechať to na počítaní v danom prípade 60 týždňov nie je naplnením účelu spomínaného
zákonného ustanovenia. Navyše je náročnejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok

úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len
stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť, a
preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo. Súd prvej inštancie tiež poukázal
na skutočnosť, že zmluvy o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby sú neplatné, a to

pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi, keďže úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania
v zmluve o úvere takmer 6,5-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a ako taká
je neprimeraná. Žalovanému tak vznikol na základe zmluvy o úvere nárok iba na vrátenie finančných
prostriedkov, ktoré boli zo strany žalovaného žalobkyni reálne poskytnuté. Žalovaný namietal premlčanie
uplatneného nároku žalobkyne, a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a aj objektívnej premlčacej doby.

Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že pri práve na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna
trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Tri roky spätne od
podania žaloby predstavujú dátum 13.03.2014. Žalobkyňa si vo svojich žalobách uplatňuje pri Zmluve

č. XXXXXXXXXX iba splátky, ktoré uhradila odo dňa 01.03.2015, pri Zmluve č. XXXXXXXXXX splátky,
ktoré uhradila od 06.09.2015 a pri Zmluve č. XXXXXXXXXX splátky uhradené po dni 06.09.2015. Pri
Zmluve č. XXXXXXXXXX uhradila žalobkyňa v termíne do 1.3.2015 celkovo sumu 970,61 eur, teda v
tom čase nedošlo ešte k zaplateniu ani istiny. Celkovo uhradila žalobkyňa na tomto úvere sumu 2.924,61
eur, požičaná suma bola 1.284,23 eur, rozdiel je vo výške 1.640,36 eur, pričom k preplateniu úveru

došlo až po termíne 01.03.2015. Výška bezdôvodného obohatenia tak pri tejto zmluve predstavuje sumu
1.640,36 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalobkyňa uplatnila sumu 1.609,07 eur, súd prvej inštancie
v tejto časti jej žalobe vyhovel. Pri Zmluve č. XXXXXXXXXX k 06.09.2015 bola uhradená suma 878,08
eur. Ani v tomto prípade nedošlo v tom čase k úhrade celej sumy. Na celom úvere uhradila žalobkyňa
sumu 2.076,18 eur, poskytnutá jej bola suma 1.001,83 eur, rozdiel predstavuje sumu 1.074,35 eur.

Žalobca si uplatnil sumu 1.004,25 eur, preto aj v tejto časti žaloby bolo žalobkyni vyhovené. Pri Zmluve č.
XXXXXXXXXX ku dňu 06.09.2015 žalobkyňa uhradila sumu 943,08 eur. Ani v tomto prípade nedošlo k
zaplateniu poskytnutej sumy. Celkovo žalobkyňa na tomto úvere uhradila sumu 2.076,18 eur, poskytnutá
jej bola suma 1.001,83 eur, rozdiel predstavuje sumu 1.074,35 eur. Žalobca si uplatnil sumu 1.004,25
eur, preto bola žalobkyňa aj v tejto časti úspešná. Žalobkyňa zaslala žalovanému predsporovú výzvu dňa

01.08.2016, kde konštatovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zároveň žalobkyňa skonštatovala,
že pokiaľ žalovaný uvedenej žiadosti nevyhovie a nebude z jeho strany navrhnutý iný akceptovateľný
postup riešenia do 21 dní od doručenia tejto predsporovej výzvy, je pripravený zástupca žalobkyne v
mene klientky podať v tejto súvislosti návrh na príslušný súd. Na uvedenú predsporovú výzvu odpovedal
žalovaný podaním zo dňa 26.10.2016, ktorým verifikoval doručenie písomnosti predsporovej výzvy. Súd

prvej inštancie preto ustálil, že odpoveďou zo dňa 26.10.2016 sa žalovaný v tento deň najneskoršie
dozvedel o bezdôvodnom obohatení, a preto by lehota na priznanie úroku z omeškania začala plynúť
nasledujúci deň od tohto dátumu, teda od 27.10.2016. Preto súd prvej inštancie vo všetkých prípadoch
priznal žalobkyni úrok z omeškania od 27.10.2016 do zaplatenia vo výške 5% ročne. Výrok o trováchkonania odôvodnil tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %,
nakoľko bola v konaní plne úspešná.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal,
že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a následného právneho posúdenia dospel
k nesprávnemu záveru o existencii nároku čo do základu. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil aj to, že zmluva neobsahuje určené náležitosti a že nastáva zákonný dôsledok v
podobe bezúročnosti úveru. Odôvodnenie záveru súdu prvej inštancie je podľa žalovaného sporné,

pretože nemá s vykonaným dokazovaním nič spoločné. Žalovaný nikdy netvrdil, že konečná splatnosť
má byť 7.deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy. V súvislosti so závermi súdu zdôrazňujúcimi to,
že zákon o spotrebiteľských úveroch slúži na ochranu spotrebiteľa je podľa žalovaného tiež potrebné
konštatovať, že údaj o „termíne konečnej splatnosti“ bol zo zákona vypustený. Súdny dvor EÚ v bode
58 rozsudku vo veci C- 42/15 vyslovil, že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES
pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej

úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok
10 ods. 2 uvedenej smernice. Zároveň v spomenutom rozsudku sa konštatovalo, že (výrok 4) Článok 23
smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej
právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v
článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a

poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ svojím výkladom teda vymedzil dve podstatné skutočnosti, a
to že s inou náležitosťou, akou je náležitosť uvedená v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nie
je možné spájať záver o bezúročnosti, pretože takúto inú náležitosť nie je možné do vnútroštátnej
úpravy ani uviesť. Druhou skutočnosťou je, že bezúročnosť úveru je možné spájať len s náležitosťou,

ktorá spochybňuje možnosť posúdiť rozsah záväzku spotrebiteľa. Náležitosť „konečná splatnosť úveru“
podľa žalovaného nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č.
129/2010 Z. z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená (novelou
č. 279/2017 Z. z., pričom jej prijatie bolo odôvodnené tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho
dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C- 42/15 Home Credit Slovakia, a. s./ K. A. a v

nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017. So samotným údajom o termíne konečnej splatnosti
nie je preto podľa žalovaného možné spojiť žiadny právny následok v podobe bezúročnosti a v tejto
časti je napádaný rozsudok nesprávny. Záver súdu o termíne konečnej splatnosti je podľa žalovaného

založený na nesprávnych skutkových zisteniach. Každá zmluva o úvere (uvedené sa týka všetkých
revolvingových zmlúv, ktoré sú predmetom konania) je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen
v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o
revolvingovom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré
sú v zmysle článku 14 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7.,

ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva
Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je
dňomkonečnejsplatnostiúveru.Deňsplatnostiposlednejsplátkyúverujeuvedenývoznámeníveriteľao
schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia.
Súd prvej inštancie podľa žalovaného postupoval v rozpore so zákonom aj pri posudzovaní platnosti

dojednania o úroku a závery súdu sú v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Po právnej
stránke je rozhodnutie v rozpore s Občianskym zákonníkom, pretože súd prvej inštancie bez ozrejmenia
dôvodov pri rozhodovaní nepostupoval a nepoužil ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase uzavretia tej - ktorej úverovej zmluvy. Odplata v prejednávanej veci vyjadrená v
bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere v nadväznosti na

Oznámenie žalovaného o schválení revolvingového úveru vo výške 70,01 % nie je oproti priemernej
hodnote RPMN, platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere, v rozsahu 47,29 % sadzbou,
ktorá by podstatným spôsobom túto sadzbu prevyšovala Priemernú RPMN určuje Ministerstvo financií
SR na základe údajov získaných za celý finančný trh, a nie na základe údajov z konkrétnej zmluvy o
revolvingovom úvere, a od tejto nie je možné sa odchýliť. Žalovaný namietal aj rozpor rozsudku v časti

priznania úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1004,25 eur od 27.10. 2015 do zaplatenia, nakoľko je v
rozporesodôvodnením,kedyvbode41.súduviedolpriznanienárokuod27.10.2016.Podľažalovaného
súd prvej inštancie nesprávne určil aj začiatok obdobia pre priznanie úroku z omeškania. V žiadnej výzve
z júla 2016 nevyplýva výzva na vydanie obohatenia, keďže predmetom výziev nebola žiadna konkrétnapeňažná požiadavka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie teda nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
ani pokiaľ ide o úrok z omeškania. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovaný
si uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila. Poukázala na skutočnosť, že odvolací súd sa so
záverom súdu prvej inštancie stotožnil v tom, že zo zmlúv nie je zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru, tak ako to vyplýva z ustanovenia §9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch (Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/152/2018 - 144) . Krajský súd v Prešove ako súd

odvolací tiež zaujal jasné stanovisko vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného.
Na základe uvedeného žalobkyňa uviedla, že prejudiciálna otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti
Zmlúv bola právoplatne vyriešená a pokiaľ žalovaný opätovne napáda rozhodnutie súdu v uvedenej
časti, je námietka žalovaného právne bezvýznamná, bez ohľadu na prípadné pisárske chyby v obsahu
rozhodnutia. Na základe uvedeného žalobca sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu
o tom, že Zmluvy neobsahujú zákonom požadované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere konkrétne tiež termín konečnej splatnosti. Žalovaný síce tvrdí, že obsah Zmlúv tvoria zmluvné
dojednania, a splnenie uvedenia podstatnej náležitosti vyvodzuje z ustanovenia článku 4., ods. 4.5
zmluvných dojednaní, podľa ktorého vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu
podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Ďalej žalovaný poukazuje
na to, že z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá

na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ.
Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Žalobca k uvedenému
poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto konania nie je revolvingový (opakujúci sa ) spotrebiteľský
úver, spotrebiteľské úvery, čerpané jednorázovo a postupne žalobcom splácané, bez využitia možnosti

čerpať i revolving. Uvedené jednoznačne preukazuje i počet splátok v Zmluvách, ktorý je daný konkrétny
počtom, čo je pri revolvingovom úvere vzhľadom na jeho charakter vylúčené. Teda na predmetnú vec sa
nemôžu použiť ustanovenia Zmlúv týkajúce sa revolvingu práve z dôvodu, že termín splatenia (aj keď
nesúladne s požiadavkou zákona) bol určený len počtom splátok. Pokiaľ údaj o splatnosti jednotlivých
splátok úveru a konečnej splatnosti úveru je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a

teda spotrebiteľovi v čase ním uskutočneného podpisu listiny, ktoré je možné považovať za podpísanie
návrhu na uzatvorenie zmluvy (oferta) nie je známy termín doby trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti úveru, preto v rámci kontraktačného procesu je potom potrebné, aby po doplnení návrhu
žalobcom (o skutočnosti - práva a povinnosti uvedené v písomnom oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi) ako veriteľom tento nový návrh veriteľa ešte raz podpísal (prijal) spotrebiteľ - dlžník, nakoľko

inak nebol pôvodný návrh spotrebiteľa prijatý v rozsahu (z pohľadu obsahu), a v akom bol spotrebiteľom
dlžníkom predložený. Je nepochybné, že oznámenie veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania
návrhu žalobca na uzatvorenie zmluvy ešte neexistovalo. V Zmluve je uvedená splatnosť úveru (počet
splátok), pričom v nej nie je uvedené, ktorý mesiac je splatná prvá splátka, a tak nie je zrejmé, kedy
mala žalobca úver začať splácať a potom nie je možné ani s použitím jednoduchej matematiky vypočítať

deň konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ nie je zrejmá splatnosť poslednej splátky úveru, nemožno potom
ani podľa bodu 4.5 zmluvných dojednaní (na čo poukazuje žalobca) dospieť k určeniu dňa konečnej
splatnosti úveru, aj keď podľa tohto bodu (4.5) deň splatnosti poslednej splátky úveru, je dňom konečnej
splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu rovnako nie je možné určiť termíny jednotlivých splátok. Z bodu
2.1 Zmluvných podmienok vyplýva, že termín splatnosti splátky bude (až za predpokladu) v prípade

schválenia žiadosti stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom atď. Z
uvedeného teda vyplýva, že v čase podpisu Zmlúv, nebola zrejmá splatnosť prvej splátky, a teda ani
konečnej splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu tak Zmluvy neobsahujú údaj o konečnej splatnosti, ani
termíny jednotlivých splátok, a teda sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie
uvedené navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila si trovy konania a trovy

právneho zastúpenia.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné7. Odvolací súd konštatuje, že z podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namieta nesprávne právne
posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

8. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že Zmluvy o úvere, ktoré boli predmetom tohto konania sú
zmluvami spotrebiteľskými a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon o spotrebiteľských
úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy.

11. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného

v čase uzavretia predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

14. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom

uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

15. Podobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zastáva názor, že z predmetných zmlúv o úvere

nie je možné zistiť termín konečnej splatnosti úveru, resp. údaje uvedené v nich sú podľa názoru
odvolacieho súdu nepostačujúci. Ani údaj o počte splátok (42, či 36) nemožno stotožniť s konečnou
splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie
počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. l), kde sa uvádza aj
počet splátok.

16. Ak by aj odvolací súd pripustil určitosť vyjadrenia konečnej splatnosti úveru, tak je potrebné
dodať, že v čase podpisu zmluvy žalovaná nemala k dispozícii údaje potrebné pre vypočítanie dátumu
konečnej splatnosti úveru, t. j. dátum poskytnutia úveru, a teda v čase, keď zmluvu podpisovala, bolo
objektívne nemožné zistiť konečnú splatnosť úveru. Uvedené vyplýva aj z toho, že Žiadostí o poskytnutie

revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere nie je zrejmé, kedy by prvá splátka mala byť
splatná. Zmluva o úvere pritom na rozdiel od zmluvy o pôžičke (ktorá je reálnym kontraktom), má
konsenzuálnu povahu. V čase podpisu zmluvy úver len mal byť poskytnutý, v tom čase teda žalobkyňa
nepoznala rozhodnú skutočnosť, determinujúcu konečnú splatnosť úveru. Za splnenie povinnosti uviesť
údaj o konečnej splatnosti úveru je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o

údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v čase, kedy
zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.17. Podľa názoru odvolacieho súdu absenciu niektorej z podstatných náležitostí pri podpisovaní zmluvy
nie je možné dodatočne konvalidovať doplnením potrebných údajov.

18.Údajotermínekonečnejsplatnostiúverujeprespotrebiteľadôležitýmúdajom,atopriširšomvýklade
aj z hľadiska rozsahu jeho záväzkov, nakoľko nesplatením svojho dlhu do dátumu konečnej splatnosti
úveru sa spotrebiteľ dostáva do omeškania a zo strany veriteľa nastupujú sankčné mechanizmy v
podobe rôznych poplatkov, pokút či úrokov z omeškania.

19. Za daného stavu sa odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o
absencii údaja o konečnej splatnosti v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, čo má s
poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za následok,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Odvolací súd tiež zdôrazňuje skutočnosť, že k otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľských úverov, ktoré boli predmetom tohto sporu už zaujal jednoznačné stanovisko, a to
konkrétne v rozsudku č. k. 6Co/152/2018-144 zo dňa 14.05.2020. Nakoľko sa na záveroch odvolacieho
súdu v tejto otázke, t. j. v otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných úverov nič nezmenilo,
nebude sa odvolací súd opätovne touto odvolacou námietkou žalovaného podrobnejšie zaoberať,
(keďže o nej už raz rozhodol) a v ďalšom sa odkazuje na svoje predchádzajúce závery, ktoré uviedol

vo vyššie citovanom rozsudku:

21. Bod 45 rozsudku č. k. 6Co/152/2018-144 zo dňa 14.05.2020: „Odvolací súd súhlasí s názorom
súdu prvej inštancie tak, ako to uviedol v bode 28. odôvodnenia rozsudku, že zo zmlúv nie je zrejmé,
kedy nastáva konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, tak ako to vyplýva z ustanovenia §9 ods. 2

písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluvách je uvedená splatnosť úveru v
mesiacoch. Koniec splatnosti úveru zmluvy neobsahujú. Tak je to, i čo do Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 23.03.2015. V tejto zmluve je uvedené, že splatnosť úveru (počet splátok) je 36. Nakoľko zmluva
koniec splatnosti úveru neobsahuje z toho dôvodu, je úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný
poukazuje na oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka zo dňa 23.03.2015, kde je uvedený dátum

splatnosti poslednej splátky úveru dňa 01.04.2017, tak k tomu je potrebné uviesť, že konečná splatnosť
úveru musí byť súčasťou úverovej zmluvy. Nie je ani zrejmé, či toto oznámenie bolo žalobcovi doručené
alebo nie. Odvolací súd k tomu uvádza, že vychádzajúc z formulácie termínu konečnej splatnosti je
nepochybné, že tento musí byť určený dátumovo minimálne mesiacom a rokom a nemožne termín
nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzatváraní

zmluvy, akú dlhú dobu a dokedy má úver splácať. Podľa názoru odvolacieho súdu je to účelom
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
S uvedením tejto náležitosti tak, ako to už odvolací súd uviedol vyššie zákon spája sankciu vo forme
bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru.“

22. Bod 47 rozsudku č. k. 6Co/152/2018-144 zo dňa 14.05.2020: „K ďalším odvolacím námietkam
žalovaného, ktoré sa týkajú absencie rozlíšenia splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve
nesprávnu výšku RPMN, a výšku úrokov v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že na to, aby
bolúverpovažovanýzabezúročnýabezpoplatkovstačí,akabsentujejednanáležitosťzmluvy.Zdôvodu
rozpornej judikatúry, čo do absencie rozlíšenia splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluvách a

zároveň z dôvodu absencie uvedenia konečnej splatnosti úveru v zmluve odvolací súd sa nezaoberal
ďalšími námietkami žalovanému uvedenými v odvolaní, nakoľko aj keby niektoré na mieste nespôsobili
by pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci.“.

23. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10Csp/58/2017 - 57 zo

dňa 29.05.2018 čiastočne zrušil nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia spotrebiteľských zmlúv
zo strany súdu prvej inštancie, (ktoré boli posúdené ako bezúročné a bezpoplatkov), ale z dôvodu, že
ho považoval vo vzťahu k vyššie uvedeným zmluvám za nepreskúmateľný, čo posúdil ako nesprávny
procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo

možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Odvolací súd súčasne v rozsudku č. k. 6Co/152/2018-144 zo dňa 14.05.2020 jasne a zrozumiteľne
uviedol, čo bude v ďalšom úlohou súdu prvej inštancie, t. j. riadne sa zaoberať iba otázkou plynutia azačiatku subjektívnej premlčacej doby. Z uvedeného je teda zrejmé, že odvolací súd ako nadriadený
súd súdu prvej inštancie už raz posúdil správnosť záverov súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov, ktoré uzavrela žalobkyňa so žalovaným, pričom dospel k

zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že spotrebiteľské úvery, ktoré sú predmetom tohto
konania je v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch potrebné
považovať za úvery bezúročné a bezpoplatkov. V rozsudku súdu prvej inštancie však došlo k chybe
v písaní vo výroku prvom. Dátum začiatku omeškania od kedy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
5% ročne zo sumy 1004,25 eur má byť správne 27.10.2016 a nie 27.10.2015. Uvedené vyplýva aj z

odôvodnenia prvoinštančného rozsudku v bode 1 a 41 rozsudku. Preto odvolací súd túto chybu v písaní
postupom podľa § 224 CSP opravil. Uvedené namietal i žalovaný v odvolaní.

25. Odvolací súd preto, postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny s upresnením dátumu začiatku omeškania čo do zmluvy 8300068319.

26. V súvislosti s uvedeným, odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania.

27.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP
tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému,

nakoľko táto bola v konaní úspešná v celom rozsahu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.