Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 23. január 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115215642
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6115215642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom v spore žalobcu Tatra - Leasing s. r. o.

so sídlom Černyševského 50, Bratislava, IČO: 31 326 552, v spore právne zastúpený SEDLAČKO &
PARTNERS,s.r.o.sosídlomŠtefánikova8,Bratislava,IČO:36853186,protižalovanémuC..S.R.,nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXXX/X, Banská Bystrica, štátny občan SR, v spore právne zastúpený
JUDr. Lucia Fabriciusová, advokátka so sídlom J. A. Komenského 18B, Banská Bystrica, IČO: 41 183
959, o zaplatenie 13 931,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 125,56 Eur, úroku z omeškania zo sumy 125,56 Eur a v časti
úroku z omeškania prevyšujúceho 5,05 % ročne zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11 758,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 04. 10. 2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 70,34 %, ktoré je povinný
zaplatiť žalovaný žalobcovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich
výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne označený ako „navrhovateľ“) sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou
(pôvodne označenou ako „návrh“) doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27. 07. 2015
domáhal voči žalovanému (pôvodne označený ako „odporca“) zaplatenia sumy 13 931,20 Eur spolu s
príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 08. 01. 2014 Zmluvu o poskytnutí
spotrebného úveru č. XXXXXXXX na predmet financovania - osobné motorové vozidlo E. C. X,X P. Y. -
jazdené, číslo karosérie F na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 14 000,- Eur. Úver sa
žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach úveru 486,63 Eur + havarijné poistenie
vo výške 73,83 Eur, spolu 560,45 Eur vždy ku 13. dňu kalendárneho mesiaca od 13. 02. 2014 do 13. 09.
2016. Žalovaný uhrádzal riadne a včas splátky úveru do 13. 05. 2014, splátky splatné dňa 13. 06. 2014,
13. 07. 2014, 13. 08. 2014 a 13. 09. 2014 vôbec neuhradil. V zmysle čl. III Zmluvy - Všeobecné zmluvné

podmienky, bod 8 ods. 2 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou
platieb písomne ku dňu 03. 10. 2013. V nadväznosti na čl. III Zmluvy - Všeobecné zmluvné podmienky,
bod 8 ods. 5 má žalobca v prípadne predčasnej splatnosti úveru nárok na nesplatenú časť istiny úveru,
ktorá predstavuje 10 777,57 Eur (14 000,- Eur - 3 229,43 Eur), neuhradené riadne splátky úveru splatnédo vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 2 241,84 Eur a (4 x 560,46 Eur), náhradu škody prevyšujúcej
zmluvnú pokutu vo výške účtovne evidovanej pohľadávky 639,21 Eur, zmluvnú pokutu podľa bodu 9
ods. 2 písm. i) čl. III Zmluvy - Všeobecné zmluvné podmienky vo výške 99,58 Eur a nárok na zaplatenie

nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky podľa bodu 8 ods. 7 čl. III Zmluvy - Všeobecné zmluvné
podmienky vo výške 180,- Eur. Žalobca si uplatnil z dlžnej sumy 13 931,20 Eur (10 770,57 Eur + 2 241,84
Eur + 639,21 Eur + 99,58 Eur + 180,- Eur) aj úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 04. 10. 2014,
t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

3. Na základe uvedeného sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13 931,20
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 04. 10. 2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

4. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 12C/301/2015-84 zo dňa 12. 01. 2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/180/2016-117 zo dňa 27. 02. 2018 žalobu

zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1 498,45 Eur.
Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 22. 03. 2018 a vykonateľným dňa 24. 04. 2018.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a navrhol, aby dovolací súd napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13

931,20 Eur s príslušenstvom.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8 Cdo 155/2018 zo dňa 29. 10. 2019 rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. 02. 2018 sp. zn. 13Co/180/2016 a rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica z 12. 01. 2016 č. k. 12C/301/2015 - 84 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská

Bystrica na ďalšie konanie.

7. Z rozhodnutia dovolacieho súdu je okrem iného zrejmé, že absolútne neplatnou je aj Zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXX zo dňa 08. 01. 2014 uzavretá medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, vzhľadom na neplatnosť kúpnej zmluvy s poukazom na § 37 ods.

2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a skutočnosť, že táto tvorila so Zmluvou
o poskytnutí úveru jeden obchodný celok (išlo o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, keďže v nej
bolo dohodnuté financovanie predmetu kúpnej zmluvy - motorového vozidla). Z dôvodu tejto absolútnej
neplatnosti zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere nebolo možné vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, ani uplatňovať sankcie z nej. Žalobcom poukázaná suma poskytnutého spotrebiteľského úveru

14 000,- Eur predstavovala časť kúpnej ceny hradenej žalovaným, aj keď prostredníctvom žalobcu, ktorý
ju poukázal priamo predávajúcemu, ktorý bol iba platobným miestom určeným žalovaným. Preto vzniklo
žalobcovi v zmysle § 457 OZ, právo voči žalovanému na vrátenie tohto úveru v sume 14 000,- Eur po
odpočítaní uhradených úverových splátok.

8. V ďalšom konaní bude úlohou súdov posudzovať oprávnenosť uplatnených nárokov (otázku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného) z hľadiska ich skutkového vymedzenia v žalobe, t. j. posúdiť, či ich
v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere (z dôvodu absolútnej
neplatnosti Zmluvy o kúpe motorového vozidla) bol žalobca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru a uplatňovať si nároky s tým spojené.

9. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 25. 06. 2021 navrhol zmenu a čiastočné
späťvzatie žaloby, a to v zmysle záverov dovolacieho súdu. V nadväznosti na právne posúdenie
veci dovolacím súdom žalobca zmenil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku a domáhal sa svojich
nárokov voči žalovanému z titulu: a) vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ, ku ktorému

došlo vrátením nesplatenej časti istiny úveru, b) náhrady škody vo forme ušlého zisku spôsobenej
neplatnosťou zmluvy podľa § 42 OZ, ktorá vznikla úhradou pôvodne dohodnutých a žalovaných
nesplatnených úrokov a c) náhrady skutočnej škody spôsobenej žalovaným v príčinnej súvislosti s
neplatnou zmluvou podľa § 42 OZ spočívajúcej vo vynaložených nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky (vyčíslené vo faktúre č. XXXXXXXXXX). Na základe uvedeného si žalobca uplatnil z titulu

neplatnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sumu 13 805,64 Eur pozostávajúcu z nesplatenej
časti istiny úveru v sume 12 406,47 Eur, poskytnutá suma úveru 14 000,- Eur znížená o žalovaným
skutočne splatenú istinu úveru za mesiace február - máj XXXX v celkovej sume 1 593,53 Eur v zmysle
splátkového kalendára. Náhradu škody vo forme ušlého zisk z titulu neplatnej zmluvy podľa § 42 OZ vsume 1 219,17 Eur ako rozdielu medzi predpokladaným a skutočným výnosom z leasingového obchodu,
náhrady skutočnej škody spočívajúcej v úhrade faktúre č. XXXXXXXXXX v sume 180,- Eur uplatnenej v
žalobe. Žalobca si taktiež z uvedenými nárokmi uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania vo výške

5,05 % p. a. od 04. 10. 2014 do zaplatenia na základe Vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo dňa
24. 09. 2014, ktoré obsahovalo výzvu na ich zaplatenie. Zároveň žalobca zobral v zmysle § 144 a nasl.
CSP žalobu späť v časti sumy 125,56 Eur a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 5,05 % p. a. Na
základe uvedeného sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13 805,64 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13 805,64 Eur od 04. 10. 2014 do zaplatenia, vo zvyšku

zastavenia konania a náhrady trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

10. Podľa § 290 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

12.. Civilný sporový poriadok výslovne uvádza, že zmenou žaloby je a) návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b) návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena)a
c) podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. O posledný zo

zmienených prípadov zmeny žaloby pôjde v situácii, že žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti,
ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok; nedochádza však k zmene žalobného petitu, napr. vlastnícke
právo žalobca odvodzuje z iného právneho titulu a v takom prípade ide o zmenu v právnej kvalifikácii
v dôsledku zmeny skutkového stavu (tzv. zmena právneho dôvodu), aj keď v konečnom dôsledku ide
prvom rade o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. Ide teda o

situáciu, ak žalobca požaduje stále rovnaké plnenie, ale z iného skutkového základu veci (skutkového
deja), než ako vymedzil predmet konania v žalobe; týmto spôsobom zákon žalobcovi umožňuje, aby
odvrátil zamietnutie žaloby, ak má síce nárok na požadované plnenie, avšak z iného skutkového deja,
aký pôvodne použil k označeniu predmetu konania po skutkovej stránke v žalobe. O zmenu v skutkovom
stave nepôjde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho dôvodu (napr. nepôjde o zaplatenie dlžného

nájomného, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia), ale bez zmeny v skutkovom stave (Števček a
kol., Civilný sporový komentár, Nakladatelství C.H. Beck 2016,str. 516).

13. Okresný súd na pojednávaní dňa 23. 08. 2021 zmenu žaloby nepripustil. Súd tak rozhodol z dôvodu,
že na pripustenie zmeny žaloby nebol dôvod, keďže podanie žalobcu vyhodnotil ako len zmenu právnej

kvalifikácie,nakoľkonejdeopodstatnúzmenurozhodujúcichskutkovýchokolností.Pretosúdkonalďalej
o žalobe v znení aké predložil žalobca podaním zo dňa 25. 06. 2021.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 22. 11. 2021 uviedol,
že nároky, ktoré žalobca uplatňuje pôvodnou žalobou titulom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

pre absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy podľa § 37 ods. 2 OZ, nie sú oprávnené. Nároky na vydanie
bezdôvodného obohatenia a náhrady škody titulom absolútnej neplatnosti právneho úkonu uplatnené
zmenou žaloby sú premlčané, keďže objektívna lehota na uplatnenie tohto práva na súde bola do 08.
01. 2017. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že žalobcovi poukázal celkovo sumu
2 241,84 Eur (4 x sumu 560,46 Eur, z čoho jedna splátka podľa splátkového kalendára k úverovej

zmluve mala byť z časti použitá na úhradu istiny, z časti na zmluvný úrok a z časti na havarijné
poistenie). Uvedené plnenie je potrebné z poskytnutej sumy úveru 14 000,- Eur odpočítať z celosti,
a to aj napriek tomu, že žalobca si podľa podania zo dňa 28. 06. 2021 časť zaplateného plnenia
žalovaným vo výške 352,99 Eur započítal na náhradu škody vo forme ušlého zisku z titulu neplatnej
zmluvy. Takéto započítanie však nie je možné, pretože nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku,

žalobcovi nevznikol. Rovnako aj žalobcovi poskytnuté plnenie určené pôvodnej na havarijné poistenie
v celkovej sume 295,32 Eur (4 x sumu 73,83 Eur), je potrebné vyhodnotiť ako čiastočnú úhradu istiny,
keďže žalobca ako poistený má z neplatnej poistnej zmluvy z dôvodu podľa § 37 ods. 2 OZ nárok
od svojho poisťovateľa na vrátenie už zaplateného poistného. Žalovaný si nebol vedomý porušeniasvojich povinností, porušenie ktorých žalobca ani nešpecifikoval. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru sa v dobrej viere spoliehal na správnosť zápisu údajov v technickom preukaze od
vozidla a to, že predávajúci je vlastníkom financovaného vozidla. Nemal vedomosť, že predmet kúpy

nadobudol od nevlastníka, a že vozidlo bolo kradnuté. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca
v dovolaní zo dňa 22. 05. 2018. Žalovaný sa tak na neplatnosti právneho úkonu žiadnym konaním
nepodieľal.

15. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 22. 11. 2021 uviedol,

že žalovaný namietal, že uplatnená faktúra č. XXXXXXXXXX spočívajúca v nákladoch na vymáhanie
pohľadávky predstavuje skutočnú škodu, pri ktorej treba preukázať aj jej skutočné vynaloženie. Žalobca
fakturoval službu po jej poskytnutí dodávateľom LUBRA s.r.o., IČO: 36 583 766, ktorá mu ju následne
refakturovala faktúrou č. V vystavenou súhrnne za viaceré prípady v celkovej sume 1 255,48 Eur.
Žalobcauhradilfaktúrudňa26.08.2014.Vďalšomuviedol,žežalovanýnapojednávanídňa08.11.2020
vzniesol proti nároku žalobcu námietku premlčania. K jej vzneseniu došlo až po vrátení veci dovolacím

súdom. Navyše nebola vznesená ani po prvom pojednávaní po podaní návrhu na zmenu žaloby (23. 08.
2021), preto mal žalobca zato, že námietka premlčania žalovaného je procesne neprístupná, keďže vo
veci došlo k zákonnej koncentrácii konania v zmysle § 154 CSP vyhlásením dokazovania za skončené
pri prvom rozhodnutí prvoinštančného súdu. Námietka premlčania je navyše nedôvodná, keďže nárok
bol proti žalovanému uplatnený na súde už v roku 2015. V súlade s § 112 OZ, premlčacia lehota od

podania žaloby dodnes spočíva. Žalovaný taktiež námietku premlčania ani riadne nešpecifikoval. Nie
je zrejmé, kedy bolo podľa neho možné právo uplatniť prvýkrát, kedy ju žalobca podľa jeho názoru
uplatnil na súde, či je nárok premlčaný v subjektívnej, alebo objektívnej premlčacej lehote, kedy tieto
lehoty začali plynúť a kedy uplynuli. Bez týchto informácií nemožno od žalobcu požadovať kvalifikovanú
procesnú obranu, keďže nevie, proti akým konkrétnym tvrdeniam má smerovať.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právnej zástupkyne
žalovaného a dokazovanie prečítaním jednotlivých písomností a dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu sp.
zn. 14C/2/2020, so súhlasom strán sporu nevykonával, nakoľko s týmito boli strany oboznámené a
jednotlivé písomnosti a vyjadrenia im boli zo strany súdu doručované.

17. Zo zistené skutkového stavu vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 08. 01. 2014 Zmluvu
o poskytnutí spotrebného úveru č. 81140013, na základe ktorej bol žalobcom žalovanému poskytnutý
spotrebný úver vo výške 14 000 € na kúpu predmetu financovania osobného vozidla E. C. X,X P. Y.,
jazdené, rok výroby XXXX, číslo podvozku: F Dodávateľom predmetu financovania bol predávajúci X.

D.. Žalovaný riadne a včas uhrádzal splátky spotrebného úveru do 13. 05. 2014. Žalobca listom zo
dňa 24. 09. 2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24. 09. 2014 z dôvodu nedodržania
termínov splatnosti jednotlivých splátok úveru a oznámil začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva. Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, bola
podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. dňa 02. 03. 2015 zaistená vec žalovaného a to motorové

vozidlo E. X,X P., E.: F a to na základe dožiadania OR PZ Bratislava zo dňa 26. 02. 2015. Zároveň
žalovaný ako kupujúci uzatvoril s predávajúcim X. D. Kúpno-predajnú zmluvu dňa 08. 01. 2014, ktorej
predmetombolprevodvlastníckehoprávakmotorovémuvozidluE.C.,rokvýrobyXXXX,číslokarosérie:
F za kúpnu cenu 20 000 €. Žalovaný uhradil, ako vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu zo
dňa 08. 01. 2014 X. D. 6 000 € za kúpu motorového vozidla E. C.. Predmetné motorové vozidlo bolo

02. 03. 2015 zaistené žalovanému, pričom po expertíznom skúmaní bolo zistené, že zaistená vec je
odcudzenou vecou, ktorej majiteľom je spoločnosť Allianz Versicherungs - AG, ktorej aj bolo predmetné
motorové vozidlo vrátené podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Na základe faktúry č. XXXXXXXXXX
zo dňa 07. 08. 2014 dodávateľ Tatra-Leasing s.r.o. odberateľovi S. R. fakturoval náklady spojené s
vymáhaním pohľadávok k Zmluve č. XXXXXXXX vo výške 180,- Eur so splatnosťou faktúry 21. 08. 2014.

Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 19. 08. 2014 dodávateľ - obchodný názov LUBRA s.r.o., odberateľ Tatra-
Leasing s.r.o., fakturoval odberateľovi na základe objednávky za vymoženie pohľadávky S. R., číslo
LZ XXXXXXXX-PU, E.: J sumu 180,- Eur. Podľa výpisu z účtu žalobcu, tento dňa 26. 08. 2014 uhradil
faktúru zo dňa 26. 08. 2014 vo výške 1 255,48 Eur.

18. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24. 01. 2022 zotrval na argumentácii, ktorú doteraz
prezentoval a domáhal sa, aby súd žalobe vyhovel v znení jej podania zo dňa 25. 06. 2021. Mal za to, že
vznesená námietka premlčania je nielen, že vznesená oneskorene, ale je nedôvodná. Žalobca si uplatnil
nárok včas v roku 2015 a až v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tento nárok špecifikoval.Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí riešil práve otázku zásadného významu a iba v nadväznosti na toto
rozhodnutie v tejto veci žalobca uviedol jeho právnu kvalifikáciu. K vyhláseniu žalovaného, že by sa súd
mal zaoberať otázkou vyhlásenia predčasnej splatnosti uviedol, že v prejednávanej veci je to irelevantné

a rozdiel medzi nárokom z predčasne ukončenej zmluvy a z bezdôvodného obohatenia, ktorého sa
domáha žalobca, keďže NS SR túto zmluvu považuje za neplatnú. Okrem vydania bezdôvodného
obohatenia sa žalobca domáha aj škody z neplatného právneho úkonu podľa § 42 OZ. Uviedol, že pre
túto škodu nie je potrebné porušenie povinnosti, to nahrádza predpoklad o neplatnosť zmluvy. Mal zato,
že žalobca preukázal svoj nárok dostatočne, aj v nadväznosti na kasačné rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR.

19. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 24. 01. 2022 zotrvala na doterajších ústnych
prednesoch, ako aj písomných vyjadreniach. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu zo dňa 23. 11. 2021
uviedla, že žalobca predložil faktúru, ktorou preukazuje, že mu vznikla škoda ako náklady na vymáhanie
pohľadávky, ktoré náklady musel zaplatiť spoločnosti LUBRA s.r.o.. Dala do pozornosti, že nie je zrejmé,

aké úkony táto tretia spoločnosť vykonávala, či sú to skutočné výdavky, alebo len nejaké paušálne a
teda mala zato, že nie je možné posúdiť ich účelnosť. Naďalej zotrvala na tom, že žalobca nepreukázal
splnenie všetkých podmienok na priznanie nároku na náhrady škody. Na základe uvedeného žiadala
žalobu zamietnuť. V prípadne, ak sa súd nestotožní s námietkou premlčania, žiadala, aby súd zohľadnil
žalovaným zaplatené plnenia v prospech žalobcu a teda, aby ich priradil priamo na istinu a nie aj

príslušenstvo tak, ako to definoval žalobca.

20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Vzhľadom nato, že žalobca v rámci svojej dispozície so žalobou podaním zo dňa 25. 06. 2021
zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 125,56 Eur, úroku z omeškania zo sumy 125,56 Eur a v
časti úroku z omeškania prevyšujúceho 5,05 % ročne (pôvodne si uplatňoval žalobca úrok z omeškania
vo výške 9,05 % ročne), súd potom v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

22. Podľa § 42 OZ, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa
ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

23. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

24.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

27. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd sa v prvom rade zaoberal
uvedenou námietkou premlčania.

28. Keďže súd vyhodnotil podanie žalobcu z 25. 06. 2021 ako zmenu právnej kvalifikácie, bola žaloba

podaná na súde dňa 27. 07. 2015 v trojročnej objektívne premlčacej lehote v zmysle § 107 ods.
2 OZ plynúca od poskytnutia úveru v sume 14 000,- Eur na základe zmluvy zo dňa 08. 01. 2014,
ktorá zahŕňa aj dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu (§ 107 ods. 1 OZ). Zmenu právnej kvalifikácie
nemožno považovať za moment uplatnenia žalobného návrhu. Zmenou právnej kvalifikácie, totiž súd nie
je viazaný. Posúdenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku, patrí výlučne súdu a žalobca nie je vôbec

povinný svoj nárok aj právne kvalifikovať (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/58/99). Vzhľadom na
uvedené, potom súd vyhodnotil, že námietka premlčania uplatneného nároku žalovaným je nedôvodná.29. Okresný súd bol povinný v zmysle záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Cdo
155/2018 z 29. 10. 2019 posúdiť oprávnenosť uplatnených nárokov (i otázku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného) z hľadiska ich skutkového vymedzenia v žalobe, t.j. posúdiť, či aj v prípade absolútnej

neplatnosti zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere bol žalobca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, a uplatňovať si nároky s tým spojené. Z uvedeného plynie, že ak by súd dospel k záveru,
že z tohto titulu (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) uplatňované nároky žalobcovi nepatria, tak
je namieste, aby súd tieto nároky prípípadne posúdil právne inak (podľa iných zákonných ustanovení),
čo patrí výlučne súdu, teda aj bez návrhu žalobcu na zmenu právnej kvalifikácie. Žalobca pri tom v

podaní z 25. 06. 2021 odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a jeho závery, nie na iný skutkový
stav (posúdenie daných zmlúv ako absolútne neplatných je otázkou právnou, nie skutkovou). Najvyšší
súd SR vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí uviedol, že z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy
o viazanom spotrebiteľskom úvere, nebolo možné vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (boli neplatné
aj zmluvné dojednania ju upravujúce), ani uplatňovať sankcie z nej. Žalobcom poukázaná suma
poskytnutého spotrebiteľského úveru 14 000 Eur predstavovala časť kúpnej ceny hradenej žalovaným,

aj keď prostredníctvom žalobcu, ktorý ju poukázal priamo predávajúcemu, ktorý bol iba platobným
miestom, určeným žalovaným. Preto vzniklo žalobcovi v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, právo
voči žalovanému na vrátenie tohto úveru v sume 14 000 Eur, po odpočítaní uhradených úverových
splátok, a teda žalovaný bol pasívne vecne legitimovaný iba na vrátenie sumy poskytnutého úveru.

30. Podľa názoru súdu v situácií, keď je zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru spolu s kúpnou
zmluvou zo dňa 08. 01. 2014 pre nemožnosť predmetu plnenia (motorové vozidlo bolo odcudzené, a
teda nepatriace predávajúcemu) podľa § 37 ods. 2 OZ absolútne neplatná, táto neplatnosť sa vzťahuje
aj na zmluvné úroky vyčíslené v splátkovom kalendári tvoriacom prílohu tejto zmluvy (článok II. Zmluvy).
Z tohto dôvodu nie je možné akceptovať započítanie žalovaným uhradených splátok v sume 4 x á

560,46 Eur (pričom nebolo sporné, že žalovaný splátky v dojednanej výške uhrádzal od uzavretia zmluvy
v januári 2014 do mája 2014), aj na zmluvné úroky a na havarijné poistenie dohodnuté v ďalších
ustanoveniach zmluvy, konkrétne v článku IV.

31. Súd mal potom zato, že rozdiel, ktorý môže žalobca žalovať titulom bezdôvodného obohatenia,

predstavuje sumu 11 758,16 Eur, ktorý predstavuje žalobcom poskytnutá suma 14 000,- Eur mínus
žalovaným uhradená suma 2 241,84 Eur. Preto súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia od žalovaného v zmysle § 457 OZ v sume 11 758,16 Eur, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené,
nie je premlčaný (žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, keď objektívna premlčacia lehota mala
uplynúť do 08. 01. 2017).

32. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody (náklady vymáhania v sume 180 Eur) a ušlého zisku
(nedosiahnutývýnosnazmluvnomúrokuvuplatnenejsume1219,17Eur),pretietosavyžadujesplnenie
podmienok zodpovednosti za škodu v zmysle § 42 OZ v spojení s ustanoveniami § 420 a nasl. OZ.
V danom prípade žalovaný v priebehu konania (počnúc od roku 2015) uvádzal, že o tom, že ním

zakupované osobné motorové vozidlo je kradnuté, a teda nepatrí predávajúcemu, netušil. Podľa ním
predkladanej kúpnej zmluvy, mu malo byť pri kúpe predložené aj osvedčenie o evidencii. Zodpovednosť
zazistenietejtoskutočnostimalapodľanehostranaveriteľa,vrátanepoisťovne,ktorávozidlopoisťovala.
Žalobca na prvom pojednávaní súdu (15. 12. 2015) navrhol, že predloží súdu test originality a súvisiace
dokumenty, preukazujúce, čo všetko žalobca vykonal, aby preukázal vlastníctvo motorového vozidla,

avšak k tomuto zo strany žalobcu nedošlo resp. ich nepredložil.

33. Na základe uvedené mal súd za to, že nie žalovaný zavinil, že kúpna zmluva bola uzavretá na od
počiatku nemožný predmet plnenia, a tým sa stala absolútne neplatnou (a s ňou aj zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru), a to ani formou nevedomej nedbanlivosti, ale žalobca, vrátane poisťovne

Generali Poisťovňa, a.s., ktorá vozidlo poisťovala, si nesplnili svoju prevenčnú povinnosť v zmysle §
415 OZ. Poisťovňa uvedenú skutočnosť zistila až pri šetrení poistnej udalosti, ktorou bolo poškodenie
vozidla pri dopravnej nehode v júni 2014. Nárok žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku tak nie je
daný. Preto súd vo zvyšnom rozsahu t. j. sumy 2 047,48 Eur (2173,04 Eur - 125,56 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % z tejto sumy), žalobu zamietol.

34. Žalobca si žalobou uplatnil aj úrok z omeškania. Súd mal za to, že žalobca má na tento nárok v
zmysle § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov,
a preto ho žalobcovi priznal a to vo výške 5,05 % ročne zo súdom priznaného nároku vo výške 11758,16 Eur od 04. 10. 2014 (na základe výzvy na zaplatenie vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
doručenej žalovanému dňa 02. 10. 2014) do zaplatenia.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § § 255 CSP. Žalobca bol v
danom spore úspešný v rozsahu 85,17 % (priznaných 11 758,16 Eur zo sumy 13 805,64 Eur, vzhľadom
na späťvzatie žaloby v sume 125,56 Eur), žalovaný bol v spore úspešný v rozsahu 14,83 %, potom čistý
úspech žalobcu v predmetnom spore predstavuje 70,34 %. Súd teda žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 70,34 %.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo

vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.