Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. september 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010365
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010365.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného H. Y. a spol.,

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

H. Y., narodený XX. H. XXXX v W., trvale bydliskom ul. J. č. XXX/XX, XXX XX A.,

D. Y., narodený XX. H. XXXX v W., trvale bydliskom ul. J. č. XXX/XX, XXX XX A.,

sa uznávajú vinnými, že

dňa 25.07.2019 v čase okolo 11.30 h v k. ú. obce E., na konci ul. W. smerom na stredisko D., po slovnej
roztržke medzi poškodeným A. D., nar. XX.XX.XXXX, tr. byt. E., W. č. XX/XX a obv. H. Y., tento obvinený
pristúpil k vozidlu poškodeného, v ktorom poškodený v tom čase sedel a snažil so svojim mobilným

telefónom privolať políciu, poškodeného cez otvorené okno vozidla chytil za ľavú ruku, na čo poškodený
pustil telefón a snažil sa ruku dostať do auta, vtedy k nemu pristúpil obv. D. Y., ktorý poškodeného chytil
za pravú ruku a obv. H. Y. udrel poškodeného päsťou do tváre, obv. D. Y. chytil poškodeného za tričko a
chcel ho vytiahnuť z auta cez otvorené okno von, pričom poškodenému roztrhal tričko, vtedy sa snažili
do vozidla z druhej strany dostať dve iné trestne zodpovedné osoby, v čom im však poškodený zabránil,
avšak obaja obvinení vytiahli poškodeného von z jeho motorového vozidla, kde ho na zemi bili päsťami
do hlavy, jeden z nich ho aj kopol, následne poškodený v dôsledku silného úderu spadol do priľahlého
odvodňovacieho kanála, v dôsledku konania obvinených poškodený utrpel zmliaždenie hlavy, distorziu

krčnej chrbtice, zmliaždenie pravého zápästia, kolien, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní 14 až
21 dní,

teda

spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a taký čin spáchali na chránenej osobe,

čím spáchali

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to im
ukladá

obžalovanému H. Y. a D. Y., každému samostatnepodľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, zákona, s použitím
§ 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že výkon peňažného trestu bude úmyselne zmarený,
sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadkusúdobomobžalovanýmukladápovinnosťspoločneanerozdielne

nahradiť poškodenému A. D., nar. XX. A. XXXX v E., trvale bydliskom ul. W. č. XX/XX, XXX XX E., škodu
vo výške 607,80 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného A. D. so zvyškom jeho nároku na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07. júla 2020 bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Malacky pod č. 2Pv 470/19/1106-14 na
Okresnom súde Malacky podaná obžaloba na H. Y., nar. XX. H. XXXX a D. Y., nar. XX. H. XXXX, pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na §
139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Súd na
hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul oboch obžalovaných H. Y. i D. Y.,

svedkapoškodenéhoA.D.,svedkovJ.W.,R.U.,X.U.aD.N.,prečítalznaleckýposudokč.2/2020znalca
MUDr. N. Y., NPH, súd ďalej prečítal podstatné listinné dôkazy, predovšetkým spis ORP-P-114/MA-
OPP5-2019 č. l. 56 - 97 a spis ORP-P-113/MA-OPP5-2019 č. l. 98 - 138, pričom zistil skutkový stav tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný H. Y. vypovedal, že všetky veci, ktoré boli čítané v rámci prednesu obžaloby sú vymyslené.
Poškodený tam chodil x-krát predtým, fotil to tam, nadával im, robil zlobu, staval sa pred auto. Ohľadom
predmetných pozemkov platia vysoko bezpečnostné opatrenia ohľadom toho, kto tam môže chodiť, čo
sa tam môže robiť a podobne. Poškodený tam zvykol chodiť pre trávu, kosil si ju tam a od nej mu mali
neskôr zdochnúť zajace a následne si poškodený hľadal zámienku, ako sa im za to pomstí. Oni tam

totižto chodia čistiť pozemky od buriny. V daný deň tam on - obžalovaný spočiatku ani nebol, prišiel tam
až neskôr. A keď prišiel, videl, ako tam už poškodený stál a bránil synovi, aby tento mohol postrekovať.
O chvíľku na to poškodený sadol do auta a odišiel a potom prišiel už s policajtmi. On im tam bránil vo
výkone práce.

Naotázkyprokurátorkyobžalovanýuviedol,žeonnamiestočinuprišielsautom-dodávkouasviacerými
asi 8 osobami. Keď tam prišiel, videl, ako auto poškodeného stálo krížom cez cestu, avšak keď z ich auta
vystúpilo 8 osôb, tak sa asi zľakol a ušiel. Syn vtedy sedel na aute postrekovača, nepamätá sa presne,
kde vtedy stál poškodený, či v aute, alebo pri aute, každopádne tam vtedy vykrikoval a húkal. Syn mu -
obžalovanému povedal, že poškodený im bráni v robote. Keď oni vystúpili z dodávky a pristúpili k nim,

poškodený sadol do auta a ušiel. On sa ho fyzicky ani len nedotkol, len mu povedal, aby sa zobral a
zmizolpreč.Onnatonepovedalnič,lenodišielatoasipreto,žetamzbadalďalších8ľudí.Onitamchodia
denne pracovať. Pred prejednávaným incidentom on tam poškodeného videl iba takým spôsobom, že
tam blízko zvykol z autom stáť a fotil si to tam a hromžil, ale keď tam obžalovaný nebol, zvykli mu iní
hovoriť, že tam poškodený zvykol chodiť a provokovať a nadávať. Poškodený zvykol vykrikovať, že sú

cigáni a týmto sa nechceli zaoberať ani policajti. Tiež syn často hovoril, že poškodený tam často chodil a
robil neporiadok, avšak obžalovaný to už ani neriešil, mal iné veci na starosti, má zodpovednú robotu a
to si môže overiť ktokoľvek. On sa už presne nepamätá, či tam v daný deň prišiel na zavolanie niekoho,
alebo sám, mohlo to byť akokoľvek. Myslí si, že nie je jednoduché, aby ubitý človek sadol do auta a
odišiel. Oni sa starajú o zásobníky plynu, nafty, pracujeme aj pre Národnú radu Slovenskej republiky,

taktiež v spolupráci so starostami sa starajú o 80 ihrísk a podobne, avšak vždy sa nájdu ľudia, ktorí robia
iba zlobu. Najdôležitejšie podľa neho je, že poškodený tam vtedy nemal vôbec čo robiť.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť skoršej výpovede obžalovaného, v rámci ktorej uviedol, že
v ten deň mu volal syn D., ktorý mu povedal, že ho tam niekto napáda, ale presne už teraz nevie,

čo mu povedal do mobilu, iba aby prišiel, že ho tam niekto napáda za prácu. Jeho syn D. bol vtedyna postrekovacom stroji na pozemku firmy Nafta a.s., on bol od neho asi 500 metrov aj s inými
zamestnancami a už bol aj tak na ceste za synom, tak tam prišiel. Ako tam prišiel za synom aj s chlapmi,
tak videl, že ten chlap, čo podal oznámenie, stál s autom krížom cez cestu pred postrekovacím strojom

a choval sa až nepríčetne a vyvreskoval, že tam nemajú čo robiť, lebo že jemu sa otrávili zajace a že
nemajú tam čo robiť, proste vyhukoval nezmysly. On si myslí, že keď ich zbadal, ako vystúpili z vozidla
viacerí , lebo tam bol aj s ostatnými zamestnancami, presný počet koľko ich bolo si nepamätá, tak po
krátkej dobe sa zobral a ušiel z miesta preč. Po asi nejakej pol hodine alebo 40 minút sa vrátil na toto
miesto aj s políciou. On - obžalovaný keď tam prišiel, tak ten pán bol mimo svojho vozidla a lietal behal a

vyvreskoval rôzne nezmysly, zranený určite nebol, podľa neho sa ho syn ani nedotkol pretože nič tomu
nenasvedčovalo. Poškodeného nikto nenapadol, ani on, ani syn, ani zamestnanci, to čo je uvedené v
uznesení, ktoré mu bolo doručené, sa neudialo, je to vymyslené a tým pádom sa nemá k týmto otázkam
čo vyjadrovať. Poškodený keď odchádzal, tak bol v poriadku, nič mu nebolo, zranený nebol a potom keď
sa vrátil po tej pol hodine s políciou, tak sa s ním nerozprával a nevie, či bol vtedy nejako zranený alebo
niečo podobné, on sa rozprával s políciou iba. Popiera, že by sa ho on, alebo syn nejako dotkol.

K čítanej časti výpovede sa obžalovaný vyjadril tak, že ak vtedy tvrdil, že na miesto činu prišiel na
zavolanie syna, tak to tak asi bolo. Ak tvrdil, že syn bol napádaný poškodeným, tak napadaný mohol
byť verbálne. A pokiaľ tvrdil, že keď na miesto činu prišli a poškodený sa po krátkej dobe zobral a ušiel,
tak to trvalo len krátku chvíľu, nič relevantné sa tam neudialo. Nepamätá sa, či v ruke poškodeného

videl telefón.

Na otázky obhajcu obžalovaný uviedol, že pokiaľ ide o samotné sondy, tieto sú rozmiestnené po celom
M. od R. T. až po Y.. Plyn z Ruska sa týmito sondami tlačí do zeme a plyn ide ďalej do zahraničia.
Ku všetkým sondám vedú panelové cesty, okolo sond je bezpečnostná zóna a samotná sonda je ešte

ohradená bezpečnostným pletivom. Oni zodpovedajú za to, aby sondy boli čisté, resp. ich okolie aby
bolo bez trávy a buriny a podobne. Nemôže sa stať, aby tam niekto prišiel a fajčil. Na to absolvujú ťažké
škodenia. Za 10 rokov sa im nič nestalo, žiadne poškodenie, ani úraz. Tam nemá nikto nič čo robiť, ani
poškodený. Všade sú, alebo mali by byť, tabule zákazu vjazdu, avšak tieto tabule sa kradnú, nakoľko
sú z hliníka.

Obžalovaný D. Y. vypovedal, že poškodený ich stále napádal a osočoval a vyvrcholilo to dňa 25. júla
2019, kedy ich zablokoval na ceste, prekážal im v práci, avšak oni sa nenechali vyprovokovať a po chvíli
poškodený odišiel a po nejakom čase prišiel už s policajtmi. Dokonca aj po tomto incidente tam znova
za nimi poškodený chodil a znova im nadával a vyhrážal sa im.

Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že do príchodu poškodeného bol na mieste sám. On tam
vykonával svoju prácu - čistil sondy, robil postrek. On bol na mobilnom postrekovači. Poškodený prišiel
na aute, zablokoval cestu pred postrekovačom. Vystúpil z auta a začal sa mu vyhrážať, že ak neprestane
s prácou, zavolá políciu a ich si podá cez životné prostredie, na čo mu odvetil, že v poriadku. Za chvíľu

na to prišiel otec s niekoľkými chlapcami, otec prišiel sám, boli dohodnutí, že sa tam stretnú. Poškodený
sa najskôr rozprával s ním a potom z otcom. Počas toho poškodený bol vonku z auta, behal okolo
auta, stále telefonoval nevie s kým, nastupoval vystupoval za auta, otváral a zatváral kufor a podobne.
Nikto iný sa s poškodeným nerozprával. Obsah rozhovoru s poškodeným bol stále ten istý - poškodený
stále opakoval a vyhrážal sa im, že im zruší prácu. Ostatní chlapci si robili svoju prácu, čistili sondy, iní

sedeli v aute, lebo nevedeli, čo sa deje. Všetci boli od rozhovoru s poškodeným vzdialení, ale nevie, ako
ďaleko. Poškodený sa s otcom dohadoval chvíľu, nevie to presne časovo ohraničiť, celý incident s ním
mohol trvať do 20 minút. Keď rozhovor s ním skončil, poškodený nahnevaný nasadol do auta a odišiel
a oni pokračovali v práci. Do rozhovoru s poškodeným sa nikto zo zamestnancov nezapojil, aspoň si to
nepamätá. Telefón v ruke poškodeného si všimol, aj to, že telefonoval, ale nevie komu, ani či sa dovolal.

On si na poškodenom nevšimol žiadne zranenia a to ani keď prišiel s policajtmi.

Na otázky obhajcu obžalovaný uviedol, že počas pracovnej šichty si s otcom volajú rôzne, možno 10
- 15 - 20 krát denne, závisí to od situácie, oni sa vlastne koordinujú len cez mobily. Čo sa týka plochy,
ktorú denne obhospodarujú, teda čistia, kosia, striekajú, je to asi 20 hektárov.

K výpovedi obžalovaného D. Y. sa vyjadril obžalovaný H. Y. tak, že tá plocha denného obhospodarovania
- 200 000 m2 netvorí jeden súvislý celok, ale ide o rôzne menšie plochy spolu. Chce ešte dodať, že onivšetci sa hneď po incidente streli na polícii v E. a všimol si, že poškodený sa tam po chodbách suverénne
pohyboval, tykal si s policajtmi, ani vtedy si na ňom nevšimol žiadne zranenia.

Svedok poškodený A. D. vypovedal, že dňa 25. júla 2019 šiel z D. od syna, kde bol nakŕmiť psov. Cestou
pri ceste videl 8 ľudí, ktorí chémiou postrekovali kraj zavlažovacieho kanála. Zastavil a spýtal sa, či
majú povolenie na to od okresného úradu alebo životného prostredia. Tiež sa pýtal, kto je šéf, na čo
sa ozval mladší a povedal, že po tom ho je hovno. Zdvihol telefón, že zavolá políciu - 158, v tom mu
starší pán chytil ľavú ruku cez otvorené okno a vytiahol mu ju von. K tomu sa pridal aj mladší z nich,

následne telefón položil na sedadlo spolujazdca. Mladší ho chytil za tričko a začal ho ťahať, starší mu
jednu vrazil do hlavy, až mu ruplo v krku. Obaja sa ho snažili dostať cez otvorené okno von, pritom sa mu
rukou mimovoľne podarilo auto zamknúť. Ako sa ho snažili dostať cez okno von, krytka proti vzduchu
na okne sa mu zaryla do ruky a vytrhla sa. Na to otočil hlavou a videl, ako mu ďalšie dve osoby zo
skupiny otvárajú dvere na strane spolujazdca a chceli sa dostať dnu. Skríkol na nich, následne sa už
iba prebral pri odvodňovacom kanáli, ktorý tieto osoby striekali a bol dole hlavou. Horko ťažko sa mu

podarilo pozviechať a uvidel, ako si starší pán sadol do jeho auta a odchádza preč. Zakričal naňho, aby
od toho upustil, našťastie asi o 100 m zastal a vrátil sa k svojej skupine ľudí. Podarilo sa mu dostať k
autu, sadol doňho a hneď šiel na políciu. Pamätá si, ako dostal v rámci tejto udalosti úder do hlavy -
tváre, natiahnutie ramena a ako sa otočil na tých dvoch ľudí od smeru spolujazdca, následne asi stratil
vedomie, skrátka skolaboval a prebral sa, ako už uviedol, pri kanáli. Na polícii zistili, že má dobité aj

kolená, na pravej strane kĺbu, modriny a to na ľavej strane okolo srdca, a na pľúcach na pravej strane. Na
polícii mu povedali, aby s tým šiel do nemocnice, ale on bol taký dobitý, že si potom doma ľahol, celý deň
prespal a do nemocnice šiel až potom, kde mu v nemocnici zdokumentovali všetky zranenia. Po tomto
incidente chodil 3 x týždenne na cvičenia, absolvoval som 2-krát CT vyšetrenie, 1 x MR vyšetrenie, s
tým, že mu zistili poškodenie stavcov. 1- až 2-krát týždenne máva bolesti hlavy čo sú následky tejto bitky.

Na otázky prokurátorky poškodený uviedol, že keď prišiel na miesto činu, 6 osôb stálo hore na odbočke
a dvaja sa zaoberali ním. Zo skupiny 6 sa neskôr odpojili dvaja - jeden blondiak a jeden róm to sú tí, čo
sa chceli dostať do jeho auta. Keď tam on prišiel, tak tam mali jeden postrekovací stroj, ktorý obsluhoval
mladší obžalovaný, ostatné osoby mali kosačky, alebo vyžínačky. Jeho auto mal odstavené tesne vedľa

postrekovača, takže keby chcel, mohol pokojne pracovať ďalej. Starší obžalovaný prišiel s dodávkou za
ním, on kvôli tomu nemohol cúvať a obžalovaný si asi myslel, že vedľa neho nemôže prejsť, avšak pole
bolo v rovnakom stave, ako cesta a kľudne sa ho dalo obísť. Znovu opakuje, na dodávke, ktorá prišla za
ním, išiel starší obžalovaný a mladší bol vtedy na postrekovacom stroji. Keď boli pri jeho aute 4 osoby,
tak zostávajúci 4 ľudia do nich nijako nezasahovali, títo tam iba stáli a zrejme čakali. Čo sa týka jeho

zranení, resp. následkov, tak s rukami a hlavou nemohol robiť nič, mal veľké bolesti, nosil zdravotnícky
golier, nepomáhala ani tabletka od bolesti, toto trvalo minimálne 2 týždne. Na povolenie sa ich pýtal
preto, lebo on voľakedy pracoval na družstve a vie, že chemická ochrana má isté pravidlá a okrem iného
je zakázané postrekovať minimálne 50 metrov od najbližšie tečúcej vody, čo oni nedodržali. Postrekovať
ich videl aj predtým a to opakovane, predtým striekali doslova všetko, ale predtým to neriešil a ani ich sa

nepýtal. V rámci incidentu mu mladší obžalovaný povedal, že mu dá aj číslo na ministra. Aj po incidente
sa bol na nich pozrieť ešte jeden krát, kedy ich tiež videl ako striekajú.

Na otázky obhajcu poškodený uviedol, že nevie, z ktorej strany auta sa dostal von z auta, ani či cez
okno, ani či cez dvere, aj bol vtedy zrejme v bezvedomí. Obaja obžalovaní ho ťahali von cez okno na

strane vodiča. Staršieho obžalovaného v jeho aute videl z kanála. Nevie určiť, ako dlho bol v bezvedomí.

Na otázky obžalovaného H. Y. poškodený uviedol, že na otázku, čo ho oprávňovalo rozhodovať o tom,
čo sa striekať smie a čo nie, keď obžalovaní majú uzatvorenú zmluvu so strategickým podnikom Nafta
a rozhodujú o tom iný ľudia, uviedol, že tie pozemky s cestami tam boli dávno predtým, ako sa tam

postavili sondy na tlačenie plynu, je toho názoru, že postrekovať nad tečúcou vodou sa nesmie, na to je
zákon, a okrem toho pri postreku sa musí uvádzať, čím sa postrekuje a čo sa postrekuje, čo obžalovaní
nedodržali. Svah kanála, kde sa prebral z bezvedomia, je hlboký asi 4 metre, voda v ňom je hlboká cca
1,5 až 2 metra a v lete, keď je sucho, možno nejakých 60 - 70 cm. Z kanála sa mu podarilo dostať aj za
pomoci rúry v nej s priemerom asi 10 - 15 cm. V rámci incidentu prišiel aj o okuliare.

Na otázky obžalovaného D. Y. poškodený uviedol, že keď prišiel na miesto činu k postrekovaču, tak 6
ľudia stáli na odbočke, mladší obžalovaný obsluhoval postrekovač a starší prišiel za ním na dodávke.
Keď sa pýtal mladšieho obžalovaného na povolenie, on z auta nevystúpil, veď tam bolo 8 ľudí. Keď sarozprával s mladším obžalovaným, kufor na jeho aute nebol otvorený, ale tento je presklenný a bez fólie,
je dnu doňho vidieť. On bol 50 rokov vodič z povolania, aj to mu možno pomohlo, že potom dokázal
odšoférovať auto na políciu. Jemu zákaz šoférovania udelený nebol, on doteraz môže šoférovať.

Na otázku súdu poškodený uviedol, že pokiaľ na začiatku svojej výpovede hovoril o starších a mladších
pánoch, mal na mysli dnes tu prítomných obžalovaných - staršieho a mladšieho.

Svedok J. W. vypovedal, že on na miesto činu prišiel s H. Y., prišli jedným autom len oni dvaja, a keď

tam prišli, videl, ako poškodený svojim autom blokoval cestu a bránil D. Y. v práci. Videl aj rozprávať sa
poškodeného s D. Y.. On po celý čas sedel v aute. S poškodeným sa šiel rozprávať aj H. Y. a to tak, že
poškodený a D. Y. sedeli v aute a H. Y. stál pri synovi, chvíľu sa tam hádali a po 10 minútach poškodený
odišiel. On nevidel, že by poškodený vystúpil z auta. Nevidel ani, či poškodený v aute telefonoval, videl
len, ako tam sedel. Obsah rozhovoru bol taký, že obžalovaný poškodenému hovoril, aby odišiel a on
chcel od nich nejaké povolenie. Ďalší svedkovia stáli pri ich ďalšom aute, na ktorom prišli. Čiže spolu

tam boli 4 autá. Po odchode poškodeného pracovali a neskôr prišli policajti.

Naotázkyprokurátorkysvedokuviedol,žesanepamätá,čipredpríchodomnamiestočinuH.Y.sniekým
telefonoval. Poškodeného videl, ako sedí v aute. Nevidel, či bol zranený. H. Y. po konflikte o tomto
nehovoril nič, nepamätá sa, či s policajnou hliadkou prišiel aj poškodený. Nevie o tom, či poškodený

robil problémy aj pred týmto skutkom, ale počul, že po ňom ešte áno. On bol od miesta činu vzdialený
asi 10 - 15 metrov, videl, že k fyzickému ataku na poškodeného nedošlo, pretože ak by k niečomu došlo,
tak by to určite videl.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť skoršej výpovede svedka, v rámci ktorej uviedol, že

poškodený si odmietol preparkovať auto, naďalej ich blokoval, až sa za takých 5 minút zobral a išiel na
políciu. Policajná hliadka prišla spolu s ním asi za pol hodinu.

K čítanej časti výpovede sa svedok vyjadril tak, že sa naozaj nepamätá, či potom s policajnou hliadkou
prišiel aj poškodený alebo nie.

Na otázku obhajcu svedok uviedol, že na určitej časti lánu, ktorý obhospodarujú, pracujú väčšinou dvaja
- traja, ale keď napr. robí chemický postrek, tak to zvykne robiť aj sám, ale keď má k tomu aj hadice a
podobne, tak sú spolu dvaja - traja.

Svedok R. U. vypovedal, že vie, v daný deň pracovali na mieste činu, vie, že poškodený bránil v práci,
obžalovaní mu dohovárali, s poškodeným sa hádali, po chvíľu poškodený odišiel a o čosi neskôr sa vrátil
aj s policajnou hliadkou.

Na otázky prokurátorky svedok uviedol, že on tam spolu s ďalšími svedkami, aj s J. W., bol ešte pred

príchodom H. Y., oni tam kosili plynovod. Vie, že poškodený sa rozprával s D. Y., ale nevie, o čom presne.
Oni totižto pracovali, hučala tam kosačka, kosili tam všetci, on s krovinorezom, H. Y. tam prišiel neskôr,
poškodený tam ešte bol, všetci sa spolu rozprávali, poškodený potom odišiel a neskôr prišiel s políciou.
Pri ich rozhovore poškodený sedel v aute, obaja obžalovaní stáli cca 1 - 1,5 metra pri jeho aute. Žiadny
atak na poškodeného nevidel. Keď neskôr prišiel poškodený, vyzeral, ako by doňho udrel blesk. Mal

roztrhnuté tričko. On pred týmto dňom poškodeného nevidel, ale poškodený ich obťažoval aj potom,
hovoril že ich pripraví o prácu.

Svedok X. U. vypovedal, že v daný deň kosili, poškodený prišiel autom, rozprával sa s oboma
obžalovanými a potom odišiel. Viac si nepamätá.

Na otázky prokurátorky svedok uviedol, že poškodený po celý čas sedel v aute. Obžalovaní boli pri
jeho aute, ich rozhovor trval asi 10 - 15 minút, potom poškodený prišiel a vrátil sa s políciou. On v aute
poškodeného nevidel, že by bol zranený. Keď prišiel s políciou, mal roztrhanú košeľu. On obsah ich
rozhovoru nepočul, kosil, ale videl len, že sa rozprávajú. Videl, ako poškodený autom k nim prichádza,

ako s autom zaparkoval v strede cesty, obžalovaní boli v tom čase pri nich a pozerali sa na nich a keď
prišiel poškodený, odišli k autu. On ich s poškodeným stále nesledoval. Poškodený bránil na ceste,
nemohli prejsť ďalej pracovať. D. Y. chcel vykonávať postrek. On poškodeného predtým nevidel, ale poincidente áno - opäť sa za nimi zastavil a rasisticky im a aj jemu nadával do cigánov, on to aj oznámil
na polícii, asi sa to stále rieši - stalo sa to minulý rok.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť skoršej výpovede svedka, v rámci ktorej uviedol, že dňa 25.
júla 2019 v doobedňajších hodinách boli všetci kosiť niekde v E.. Presné miesto uviesť nevie. Oni traja
(s R. U. a D. N.) boli na svojom aute a D. Y. na inom aute, takom postrekovacom a išiel na ňom ako prvý.
Ako prechádzali po poľnej ceste, tak tam bolo odstavené nejaké vozidlo značky T. A.. farbu a evidenčné
číslo vozidla nevie uviesť. Pri uvedenom vozidle stál nejaký neznámy muž. D. Y. ho poprosil, aby odtiahol

vozidlo, aby mohli s autami prejsť, lebo tam idú kosiť. Tento neznámy muž D. Y. drzo odpovedal, že
neodtiahne vozidlo, že nemajú tam čo robiť a začal mu nadávať. Čo mu nadával a ako, tak to nevie a
pýtal od nebo ešte nejaké povolenie. Následne H. Y., tak ten išiel za nimi, že to vybaví. Ako svedok sedel
v aute, tak nikto neznámeho muža slovne neurážal, neťahal ho z jeho vozidla a ani ho nikto nekopal na
zemi. Oni všetci traja vystúpili z ich auta, jeho sa nedalo prejsť a odišli peši preč kosiť. Potom videl, ako
o chvíľu prišla polícia a situáciu riešil D. Y..

K čítanej časti výpovede sa svedok vyjadril tak, že oni sa tam vtedy presúvali, nepamätá sa už presne,
ako to bolo. Poškodený sedel v aute a pri ňom stáli obžalovaní.

Svedok D. N. vypovedal, že oni v daný deň prišli na miesto činu, poškodený tam hulákal na ich šéfa D.

Y. a to je asi tak všetko, viac si nepamätá.

Na otázky prokurátorky svedok uviedol, že keď tam prišli, poškodený tam už bol s D. Y., ktorý spolu s
H. Y. stáli pri aute. Keď prišli, tak poškodený kričal na D. Y., ale oni šli ďalej. H. Y. tam bol tiež, tiež sa
rozprával s poškodeným, avšak obsah rozhovoru obžalovaných s poškodeným nepozná. On sa vtedy

vzdialil. Celé to trvalo len chvíľu, po ktorej poškodený odišiel svojim autom preč. Po celý čas incidentu
sedel v aute, nevidel, že by z neho poškodený vystúpil. Keď poškodený kričal na D. Y., ten stál asi
meter od neho, H. Y. bol trochu ďalej pri aute a tiež poškodenému dohováral, nech prestane a odíde. K
žiadnemu fyzickému útoku nedošlo, nič také nevidel. Po odchode poškodeného prišla policajná hliadka,
ale nepamätá sa, či aj s poškodeným, on by poškodeného teraz asi nepoznal, predtým ani potom ho

on osobne nevidel.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť skoršej výpovede svedka, v rámci ktorej uviedol, že dňa 25.
júla 2019 v doobedňajších hodinách boli všetci kosť kanál niekde pri E. Kde to bolo presne, tak to už
nevie. On spolu s bratmi R. a X. U. boli zvlášť na aute. Pred nimi išiel na postrekovacom aute ich šéf

D. Y.. Ako prechádzali po poľnej ceste, tak tam bolo odstavené nejaké vozidlo značky T. A., nevie, akej
farby a ani evidenčné číslo. Pri tomto vozidle stál neznámy muž, ktorého D. Y. poprosil, aby odtiahol
vozidlo, aby mohli s autom prejsť, lebo tam majú prácu. Tento neznámy muž D. Y. drzo odpovedal, že
neodtiahne vozidlo, že nemajú tam čo robiť a začal mu nadávať. Aké nadávky povedal, tak to si už
nepamätá a pýtal od nebo ešte nejaké povolenie. Keďže s nimi bol aj H. Y., tak ten išiel za nimi, že to

vybaví. Ako svedok sedel v aute, tak nikto neznámeho muža slovne neurážal, neťahal ho z jeho vozidla
a ani ho nikto nekopal na zemi. Oni všetci traja vystúpili z auta a odišli preč kosiť. Potom videl, ako o
chvíľu prišla polícia a situáciu riešil D. Y..

K čítanej časti výpovede sa svedok vyjadril tak, že on si už nepamätá presne každé slovo, čo ako bolo, je

možné, že časť jeho skoršej výpovede je pravdivá. Je možné, že poškodený zo svojho auta aj vystúpil,
vzhľadom na to, že na polícii vypovedal skôr po skutku, tak táto jeho skoršia výpoveď bude pravdivá a
viac bude odzrkadľovať to, čo sa stalo.

Na otázku obžalovaného D. Y. svedok uviedol, že oni pracujú v partii a často s stáva, že pracujú vo

viacerých skupinkách na viacerých pozemkoch súčasne, nie jedna celá skupina na jednom mieste.

Na otázky obhajcu svedok uviedol, že keď pracujú oddelene, tak rozostupy medzi nimi môžu byť niekedy
veľmi krátke, alebo niekedy aj veľké, pokojne aj 1 až 5 kilometrov. Keď kosia, on pracuje s benzínovým
krovinorezom, kedy má na ušiach ochranné slúchadlá.

So súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok č. 2/2020 znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie
chirurgia a traumatológia, MUDr. N. Y., MPH, zo záverov ktorého vyplýva, že:1. Rozsah poranení je: hlava - vlasatá časť, krk - krčná chrbtica, predná plocha hrudnej steny, pravé
zápästie a obe kolená povrchovo.
2. K poraneniam prišlo podľa názoru znalca konaním inej osoby - údermi tupohranatým predmetom na

hlavu, násilným vytočením krku okolo vertikálnej osi a tým k podvrtnutiu krčnej chrbtice, ktorá však bola
chorobne zmenená degeneratívnym ochorením medzistavcových platničiek - došlo k zhoršeniu stavu.
Ďalšie údery na plochu hrudníka vpredu tupohranatým predmetom, k pomliaždeniu zápästia prišlo veľmi
pravdepodobne pádom na zem a opretím rukou, takisto na kolenách povrchové pomliaždeniny mohli
vzniknúť trením o terén a úderom na kolená so vznikom povrchových pomliaždenín.

3. Zranenie bolo bez PN (nebola vystavená vzhľadom na vek poškodeného), trvanie ambulantnou
prerušovanou formou bolo 50 dní.
4. Doba liečby pri takomto type poranení býva 14 - 21 dní, mohla sa predĺžiť vzhľadom na už
chorobne zmenené medzistavcové krčné platničky, ktoré bolo nutné doliečiť formou ambulantnej liečby
a rehabilitácie, avšak nejedná sa o ťažké poranenie, aj keď doba liečby presiahla 42 dní, názor znalca
je, že takéto obmedzenie nebolo mimoriadne závažné pre bežné denné aktivity poškodeného, nebol

odkázaný na pomoc druhej osoby.
5. Poranenie obmedzovalo poškodeného najmä v pohyblivosti krčnej chrbtice, bolesťami krku s
vyžarovaním do prstov vpravo, ako dôsledok podvrtnutia krčnej chrbtice. Musel užívať lieky na bolesť,
proti spasmu krčného svalstva, rehabilitovať, hospitalizácia nebola indikovaná.
Bol obmedzený nemožnosťou väčšej telesnej aktivity, problémy pri obliekaní, nebol odkázaný na pomoc

inej osoby.
6. Znalec nepredpokladá trvalé následky uvedených poranení.
7. Cena bodu v r. 2019 bola 20.26 €
Bolestné podľa zákona č. 437/2004 Z. z.:
3. pomliaždenie hlavy.....................................5 bodov

104. podvrtnutie krčnej chrbtice...................25 bodov
Spolu bolestné...............................................30 bodov

Z podstatných listinných dôkazov, ktoré súd oboznámil prečítaním, súd poukazuje najmä na spis
ORP-P-114/MA-OPP5-2019 a spis ORP-P-113/MA-OPP5-2019, v ktorých sú v rámci fotodokumentácie

vyhotovenej na Obvodnom oddelení Policajného zboru Gajary dňa 25. júla 2019 zaznamenané zranenia
poškodeného a poškodenie odevu (rozbitá spodná pera, roztrhané tričko, poranenie na ruke), odborné
vyjadrenie MUDr. R. Y. z 27. júla 2019 preukazuje poranenia hlavy, krčnej chrbtice, hrudníka, pravého
zápästia, kolien, tiež to, že šlo o stav po fyzickom napadnutí, poranenia vznikli údermi a nárazom, že
vyjadrenie poškodeného je totožné s vyjadrením lekára, poranenia a liečenie sa u poškodeného spája

s bolesťami a pod., ďalšie lekárske správy z 27. júla 2019, z 05. augusta 2019, z 13. augusta 2019,
zo 04. septembra 2019, dvoch zo 17. septembra 2019, z októbra 2019, vyplývajú nálezy, diagnózy a
liečby (vrátane odporúčaného nosenia molitanového Schantzovho goliera) tak, ako boli sumarizované
v znaleckom posudku.

K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného

Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi
stranami sporné, že dňa 25. júla 2019 v čase okolo 11.30 h v k. ú. obce E., na konci ul. W. smerom na
stredisko D., došlo k slovnej roztržke medzi poškodeným A. D., a obžalovaným H. Y. a obžalovaným

D. Y., následne sa poškodený dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru E. na podanie
oznámenia, v rámci ktorého uviedol, že ho obžalovaní pred chvíľou fyzicky napadli, bola vyhotovená
fotodokumentácia poškodeného a spísaný záznam s poškodeným, obžalovanými s svedkami. Následne
boliupoškodenéhozistenézranenia,spôsobenie,charakteristika,rozsahanásledkyktorýchsúuvedené
v znaleckom posudku.

Tieto skutkové okolnosti neboli ani medzi stranami (prokurátorkou a obžalovanými) sporné, pričom
zranenia poškodeného boli dokumentované vypracovaným znaleckým posudkom a vyplývajú aj z
lekárskych správ a nálezov.

Sporným medzi stranami bolo najmä to, či zo strany obžalovaných išlo voči poškodenému o konanie,
ktorým mu ublížili na zdraví, a zároveň či ich úmysel smeroval aj k samému ublíženiu na zdraví.
Podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo teda hlavne posudzovanie tvrdení obhajoby o
tom, že poškodeného nenapadli, že poškodený z miesta činu odišiel sám len po verbálnom dohováraní.Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel, bez rozumných pochybností, k záveru, že skutok sa
odohral tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovaných nešlo len

o rozhovor s poškodeným, kedy sa poškodený mal zľaknúť početnej prevahy druhej strany a ujsť preč,
ale že znalcom dokumentované ublíženie na zdraví spôsobili poškodenému obaja obžalovaní úmyselne,
v súvislosti s čím súd poukazuje na v ďalšom odôvodnení rozsudku uvedené nasledujúce konkrétne
skutočnosti a argumenty.

Súd poukazuje na výpoveď poškodeného, ktorý v podstatných okolnostiach vypovedal konzistentne tak
v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, čo sa prejavilo tým, že nebolo nutné čítať jeho skoršiu
výpoveď. Poškodený celkom logickým a vierohodným spôsobom vypovedal, že v daný deň, keď videl
postrekovanie kraja zavlažovacieho kanála, na čo je citlivý (nakoľko voľakedy pracoval na družstve a vie,
že chemická ochrana má isté pravidlá a okrem iného je zakázané postrekovať minimálne 50 metrov od
najbližšie tečúcej vody, čo oni nedodržali), tak sa dotknutých pýtal na povolenie na postrek, nasledovala

roztržka s obžalovanými, chcel z auta zavolať políciu, obžalovaný H. Y. mu chytil ľavú ruku cez otvorené
okno a vytiahol mu ju von, pridal sa obžalovaný D. Y., ktorý poškodeného chytil za tričko a začal ho ťahať,
obžalovaný H. Y. ho udrel do hlavy, až mu ruplo v krku, obaja sa ho snažili dostať cez otvorené okno von,
krytka proti vzduchu na okne sa mu zaryla do ruky, následne videl, ako mu ďalšie dve osoby zo skupiny
otvárajú dvere na strane spolujazdca, skríkol na nich, následne sa už iba prebral pri odvodňovacom

kanáli, ktorý striekali, pozviechal sa, podarilo sa mu dostať k autu a hneď šiel na políciu, kde zistili, že
má dobité aj kolená, na pravej strane kĺbu, modriny a to na ľavej strane okolo srdca, a na pľúcach na
pravej strane. Žiadne iné osoby ho fyzicky nenapádali. Kompletné zranenia boli zistené pri lekárskych
vyšetreniach.

Naprotitomuobhajobaobžalovaného,pokiaľideosamotnúkonfliktnúsituáciu,jezaloženánatvrdení,že
k žiadnemu fyzickému napadnutiu nedošlo, komunikácia medzi obžalovanými a poškodeným prebiehala
akurát vo verbálnej rovine. Následne poškodený odišiel a po chvíli sa vrátil aj s policajtmi.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, ohľadom spáchania

skutku uvedeného vo výroku rozsudku obžalovaným, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný,
je výpoveď poškodeného. K uvedenému súd dodáva, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný
dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Obdobná situácia nastala aj v prejednávanom prípade, kedy navyše k výpovedi poškodeného na
hlavnom pojednávaní, jednoznačne usvedčujúcej obžalovaných, možno v neprospech obžalovaných
podporne priradiť aj znalecký posudok (ktorý potvrdil verziu napadnutia popísanú poškodeným, s
určením zranení a následkov). Aj bez tohto podporného dôkazu súd považuje výpoveď poškodeného

ako dôkazný prostriedok za jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň platí, že
nebol inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Súd považuje za nevyhnutné zduplikovať a poukázať na závery znaleckého posudku č. 2/2020
vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, MUDr. N. Y.,

MPH, v ktorom znalec potvrdil, že k poraneniam poškodeného (hlava - vlasatá časť, krk - krčná
chrbtica, predná plocha hrudnej steny, pravé zápästie a obe kolená povrchovo) došlo konaním inej
osoby - údermi tupohranatým predmetom na hlavu poškodeného, násilným vytočením krku okolo
vertikálnej osi a tým k podvrtnutiu krčnej chrbtice, ktorá však bola chorobne zmenená degeneratívnym
ochorením medzistavcových platničiek (došlo k zhoršeniu stavu), ďalšie údery na plochu hrudníka

vpredu tupohranatým predmetom, k pomliaždeniu zápästia prišlo veľmi pravdepodobne pádom na zem
a opretím rukou, takisto na kolenách povrchové pomliaždeniny mohli vzniknúť trením o terén a úderom
na kolená so vznikom povrchových pomliaždenín.

Závery znaleckého dokazovania bez pochybností a spoľahlivo potvrdzujú verziu skutku prezentovanú

poškodeným. Znalec mal pri vyhotovovaní znaleckého posudku k dispozícii kompletný spisový materiál
vrátane všetkých lekárskych správ a výpovedí osôb prítomných pri skutku. Ani zo žiadnej z mnohých
lekárskych správ nevyplýva čo i len náznak pochybnosti o niektorom z tvrdení prezentovaných
poškodeným. Dokonca už traumatológ MUDr. R. Y., ktorý ako prvý po skutku vyšetril poškodeného,zistil ako poranenia poškodeného poranenia hlavy, krčnej chrbtice, hrudníka, pravého zápästia, kolien,
a najmä konštatoval tiež to, že vyjadrenie poškodeného je totožné s vyjadrením lekára predovšetkým
pokiaľ ide o to, že šlo o stav po fyzickom napadnutí a že podľa ošetrujúceho lekára poranenia vznikli

úderom a nárazom. V lekárskej správe z 27. júla 2019 MUDr. R. Y. konštatoval o. i. diagnózu Y044 -
napadnutie s použitím fyzickej sily.

Tvrdenie obžalovaných na hlavnom pojednávaní, že poškodeného nenapadali, súd považuje na základe
vykonaného dokazovania za vyvrátenú. Pretože pokiaľ poškodený na začiatku konfliktu s obžalovanými

nemal nijaké zranenia (zhodne ich neuvádzala žiadna z osôb zúčastnených pri skutku), a na polícii,
na ktorú sa dostavil ihneď po incidente, už bola vyhotovená fotodokumentácia jeho zranení vrátane
roztrhnutého trička, zistiac pri tom aj ďalšie jeho zranenia s tým, že policajti poškodeného poslali za
lekárom, nie je k dispozícii žiadne iné logické vysvetlenie traumatických zmien na tele poškodeného,
než že zranenia mu spôsobili obžalovaní, ktorých (len obžalovaných) poškodený okamžite označil za
osoby, ktoré na neho zaútočili.

Naoko by sa mohlo javiť, že čo do (ne)napadnutia poškodeného obžalovanými verziu obžalovaných
potvrdzujú aj výpovede svedkov J. W., R. U., X. U. a D. N., súd však vyhodnotením ich výpovedí tieto
nepovažuje za hodnoverné, nakoľko ich výpovede sa navzájom v podstatných okolnostiach rozchádzajú
do takej miery, že v súhrne prestavujú takú množinu entropie (neurčitosti), že v daných zásadných

okolnostiach pripúšťajú protikladné závery.

Čo sa týka príchodu na miesto činu, svedok J. W. vypovedal, že tam prišiel len s obžalovaným H. Y.
(obžalovanýH.Y.pritomvypovedal,žetamprišielsasi8chlapmi),svedokR.U.vypovedal,žeontambol
spolu s ďalšími svedkami, aj s J. W., bol ešte pred príchodom H. Y. (obžalovaný D. Y. pritom vypovedal,

že do príchodu poškodeného bol na mieste sám, otec s chlapcami prišiel o chvíľu na to), svedok X.
U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že videl, ako k nim prichádzal poškodený autom, ako s autom
zaparkoval v strede cesty, obaja obžalovaní boli v tom čase pri nich (svedkoch) a pozerali sa na nich
(svedkov) a keď prišiel poškodený, odišli k autu, pričom v prípravnom konaní svedok X. U. vypovedal,
že R. U. a D. N. boli na svojom aute a obžalovaný D. Y. na inom aute - postrekovacom a išiel na ňom ako

prvý, na ceste bolo odstavené vozidlo poškodeného, neskôr prišiel obžalovaný H. Y., a napokon, svedok
D. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď tam prišli, poškodený tam už bol s obžalovaným D. Y.,
ktorý spolu s obžalovaným H. Y. stáli pri aute, keď prišli, tak poškodený kričal na obžalovaného D. Y., ale
oni šli ďalej, obžalovaný H. Y. tam bol tiež, pričom v prípravnom konaní svedok D. N. vypovedal, že spolu
s bratmi R. a X. U. boli zvlášť na aute, pred nimi išiel na postrekovacom aute obžalovaný D. Y., bolo tam

odstavené vozidlo poškodeného, nevedeli prejsť keďže s nimi bol aj obžalovaný H. Y., išiel to vybaviť.

Pokiaľ ide o správanie sa, lokáciu a pohyb poškodeného počas incidentu, svedok J. W. vypovedal, že
poškodenýaobžalovanýD.Y.sedelivauteaobžalovanýH.Y.stálprisynovi,pochvílipoškodenýodišiel,
nevidel, či poškodený v aute telefonoval (obžalovaný H. Y. pritom vypovedal, že poškodený stál pri aute

D. Y., keď H. Y. vystúpil z dodávky, poškodený sadol do auta a odišiel), svedok R. U. vypovedal, že
poškodený počas rozhovoru sedel v aute, obaja obžalovaní stáli cca 1 - 1,5 m pri jeho aute (obžalovaný
D. Y. pritom vypovedal, že poškodený vystúpil z auta a začal sa vyhrážať, prišiel otec H. Y., poškodený
sa rozprával s obomi poškodenými, počas toho poškodený bol vonku z auta, behal okolo auta, stále
telefonoval, nastupoval vystupoval za auta, otváral a zatváral kufor a podobne), svedok X. U. na hlavnom

pojednávanížepoškodenýpocelýčassedelvaute,pričomvprípravnomkonanísvedokX.U.vypovedal,
že poškodený stál pri odstavenom vozidle, čo svedok X. U. korunoval vyjadrením k čítanej výpovedi, že
presne sa už nepamätá, ako to bolo, ale poškodený sedel v aute a pri ňom stáli obžalovaní, svedok D. N.
na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený po celý čas incidentu sedel v aute, obaja obžalovaní
stáli pri ňom, pričom v prípravnom konaní svedok D. N. vypovedal, že poškodený stál pri odstavenom

vozidle, k čomu sa svedok D. N. vyjadril, že je možné, že poškodený zo svojho auta aj vystúpil.

Z uvedeného je evidentné, že výpovede svedkov sú nesúladné nielen že navzájom medzi sebou, ale
aj s výpoveďami obžalovaných, preto po zohľadnení aj tej závažnej skutočnosti, že v prípade svedkov
ide o zamestnancov, resp. brigádnikov pracujúcich pre obžalovaných, pričom pozornosti súdu neunikla

napr. ani neobvyklá, nevídaná a vážne pochybnosti vyvolávajúca zhoda čítaných výpovedí svedkov X.
U. a D. N. z prípravného konania a ich spontánne rovnako strohé výpovede na hlavnom pojednávaní,
súd - ako uviedol vyššie - tiež a najmä vzhľadom na divergenciu v hlavných relevantných okolnostiach
skutku nepovažuje výpovede svedkov za vierohodné.Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov a úvah možno, bez rozumných pochybností, vyvodiť záver,
že obžalovaní H. Y. a D. Y. práve uvedeným spôsobom - spôsobom opísaným v skutkovej vete

rozsudku, napadli poškodeného A. D. a spôsobil mu zranenia dokumentované lekárskymi správami
a znaleckým posudkom. Vina obžalovaných je v podstate založená len na výpovedi jednej osoby,
avšak táto výpoveď nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti, je presvedčivá a dopĺňajú ju aj
závery znaleckého dokazovania. Obžalovaní mali možnosť ako aj príležitosť spáchať skutok uvedený
v obžalobe, nakoľko dokazovaním nebolo zistené nič, čo by objektívne bránilo tomu, aby obžalovaní

konali tak, ako sa im kladie za vinu. Reťaz dôkazov je teda v tomto smere ucelená a nevzbudzuje
žiadne relevantné pochybnosti. Obhajobu obžalovaných, spočívajúcu v tvrdení, že poškodeného vôbec
nenapadli, považuje súd za dokazovaním vyvrátenú.

Len pre úplnosť súd dodáva, že súdu sa ako veľmi vysoko pravdepodobný motív konania obžalovaných
javí ten, že nervozita a podráždenosť obžalovaných prameniaca z nemožnosti riadneho vykonávania

práce z dôvodu konania poškodeného, ktoré obžalovaní vnímali ako obťažovanie a robenie schválností,
sa najskôr prejavila vo forme verbálneho dohovárania, až napokon po vzájomnej slovnej výmene
vyvrcholila do fyzického ataku na poškodeného tým spôsobom, že tohto sa najskôr snažili vytiahnuť z
jeho auta cez okno, čo sa im nakoniec podarilo, pričom počas incidentu ho zbili tak, že mu spôsobili
zmliaždenie hlavy, distorziu krčnej chrbtice, zmliaždenie pravého zápästia, kolien, ktoré zranenia si

vyžiadali liečenie v trvaní 14 až 21 dní.

Pokiaľ obžalovaní oprávnene tvrdia, že o sondy a pozemky sa legálne starajú a ide o náročnú a zároveň
zodpovednú prácu, ani toto ich legitímne presvedčenie ich neoprávňovalo voči poškodenému - aj keby,
ako tvrdia, im skutočne bránil v práci - zasiahnuť tak, ako im je kladené za vinu, tzn. ublížiť mu na zdraví;

na riešenie problémov tohto typu existujú iné prostriedky, minimálne za asistencie polície, a nie dať
takému nespokojnému rušiteľovi formou zbitia „príučku, aby si zapamätal“, čím sa dopustili trestného
činu.

Súd k uvedenému dodáva, že v prípade, ak obžalovaní uvádzajú iný priebeh skutkového deja, než je

uvedený orgánmi činnými v trestnom konaní v obžalobe, neznamená to a priori, že súd má rozhodnúť
podľa zásady in dubio pro reo, pretože je tu pochybnosť vyvolaná tvrdením obžalovaného. Trestný
poriadok totiž nepozná zásadu, že obžalovaného treba vždy oslobodiť, ak tvrdí, že sa nedopustil
žalovaného trestného činu. Súd musí použiť zásadu in dubio pro reo len vtedy, ak aj po riadnom
vyhodnotení dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok

alebo či ho spáchal obžalovaný, rozumné pochybnosti. O takýto prípad však v posudzovanej veci nejde.

Z predmetného dokazovania vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe [v tom smere, že poškodený
bol fyzicky napadnutý obžalovanými a boli mu spôsobené zranenia] sa nielen stal, ale aj napĺňa
znaky objektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona Trestného zákona, nakoľko poškodený utrpel v zmysle § 123 ods. 2 Trestného
zákona také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie (dokonca v
lekárskych správach sa konštatuje krátka hospitalizácia poškodeného dňa 27. júla 2019 a objektívna
potreba lekárskeho ošetrenia sa prejavuje aj zistenými nálezmi, diagnózami ale aj odporučenou
liečbou - napr. fyzickým šetrením, analgetikami, sledovaním vitálnych funkcií, chladením udretých

miest, elastickou bandážou, lokálnymi antireumatikami, nosením molitanového Schantzovho goliera,
fyzikálnou liečbou na fyziatrickorehabilitačnom oddelení, kontrolným CT vyšetrením mozgu, MRI
vyšetrením, myorelaxanciami, mäkkými technikami na krčnú chrbticu, školou chrbta, izoplanárom pod.),
pričom poranenia obmedzovali poškodeného najmä v pohyblivosti krčnej chrbtice, bolesťami krku s
vyžarovaním do prstov vpravo, ako dôsledok podvrtnutia krčnej chrbtice, musel užívať lieky na bolesť,

proti spasmu krčného svalstva, rehabilitovať, bol obmedzený nemožnosťou väčšej telesnej aktivity,
problémy pri obliekaní, s tým, že doba liečby pri takomto type poranení podľa znalca býva 14 - 21
dní (práceneschopnosť, ktorá ale nie je nevyhnutná z pohľadu ublíženia na zdraví, nebola vystavená
vzhľadom na vek poškodeného). V prípade poškodeného ide o osobu vyššieho veku (osobu staršiu ako
šesťdesiat rokov; § 127 ods. 3 Trestného zákona), pretože v čase skutku mal dokonca takmer 70 rokov.

Pokiaľ obhajca v záverečnej reči konštatoval, že poškodený už skôr mal s krčnou chrbticou problémy,
ktorébolispôsobenédegeneratívnymochorením,súddodáva,ževlekárskychsprávachapredovšetkým
v znaleckom posudku je už zohľadnená aj táto skutočnosť. Znalec totiž konštatoval, že pokiaľ upoškodeného konaním iných osôb došlo o. i. k násilnému vytočeniu krku okolo vertikálnej osi a tým k
podvrtnutiu krčnej chrbtice, ktorá bola chorobne zmenená degeneratívnym ochorením medzistavcových
platničiek - došlo k zhoršeniu stavu, a že 14 - 21 dňová doba liečby bola určená už s prihliadnutím aj na

chorobne zmenené medzistavcové krčné platničky, ktoré bolo nutné doliečiť formou ambulantnej liečby
a rehabilitácie, a trvanie ambulantnou prerušovanou formou tým pádom bolo 50 dní.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaných, tak z okolností prípadu, keď obžalovaní napadli
poškodeného a fyzicky na neho útočili, pričom útok smeroval na oblasť hlavy, krku a hrudníka, možno

vyvodiť, že museli vedieť, že poškodenému nielen môžu, ale aj nevyhnutne musia spôsobiť poranenia,
teda konali v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Ak obžalovaní považovali
následok za nutný, potom ho celkom isto aj chceli spôsobiť; už skôr súd uviedol, že je toho názoru, že
poškodenému chceli dať príučku.

K výroku o treste a náhrade škody

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

V prejednávanom prípade mal súd na zreteli súčasne aj tú skutočnosť, že zodpovednosť
spolupáchateľov zákon ustanovuje tak, že každý zo spolupáchateľov zodpovedá za celý následok
spoločného konania tak, ako keby ho spáchal sám (§ 20 Trestného zákona).

Súd pri ukladaní trestu obžalovaným vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého boli uznaní vinnými
a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška
trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 156 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí 1 rok až 3 roky.

Priurčovanídruhuavýmerytrestuuobžalovanéhosúdnáslednepovinne(§38ods.2Trestnéhozákona)

prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že súd u žiadneho z obžalovaných
nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, a preto k úprave trestnej sadzby nedošlo.

Súd následne dospel k názoru, že pre nápravu obžalovaných postačí aj uloženie tzv. alternatívneho
trestu a to konkrétne peňažného trestu, t. j. trestu bez odňatia slobody, a to na spodnej hranici trestnej

sadzby (každému z obžalovaných vo výmere 500,- eur), pričom pre prípad, že by bol výkon peňažného
trestu úmyselne zmarený, stanovil súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Súd pri
ukladaní peňažného trestu vychádzal najmä z toho, že obžalovaní nie sú výrazne narušené osoby,
obžalovaný H. Y. má v odpise registra trestov evidované 2 záznamy, v rámci ktorých sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený, obžalovaný D. Y. doposiaľ nebol súdne trestaný, obaja majú evidované

priestupky len na úseku dopravy. Súd zohľadnil aj závery znalca, podľa ktorých obmedzenie života
poškodeného pre jeho bežné denné aktivity z dôvodu jeho poranení síce bolo, ale nie mimoriadne
závažné, a poškodený nebol odkázaný na pomoc druhej osoby. V prospech obžalovaných bolo
zohľadnené tiež to, že peňažný trest budú môcť uhradiť, nakoľko sú zamestnaní a majú pravidelnesa opakujúci príjem. Súd preto každému z obžalovaných uložil samostatný peňažný trest a to nielen
z dôvodu osôb obžalovaných, ale aj z povahy spáchaného prečinu, pri ktorom obžalovaní zjavne len
neprimerane vybočili - odmysliac si dopravné priestupky - z inak riadneho spôsobu vedenia života

(doposiaľ neboli riešení za protiprávne konanie smerujúce proti životu, či zdraviu inej osoby), a to najmä
z dôvodu konania poškodeného, ktoré vnímali ako provokáciu a bránenie im v práci.

K zahladeniu odsúdenia na trest nespojený s odňatím slobody dochádza vykonaním trestu (v danom
prípade zaplatením peňažného trestu; § 92 ods. 2 Trestného zákona). Ak bolo odsúdenie zahladené,

hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený (§ 93 ods. 1 Trestného zákona).

Čo sa týka výroku o náhrade škody, tak súd priznal poškodenému nárok na náhradu škody a to vo
výške, ktorá vyplýva zo znaleckého posudku znalca MUDr. N. Y., MPH, t. j. z obodovania zranení,
ktoré poškodený preukázateľne utrpel. V znaleckom posudku je zrozumiteľne uvedené presné určenie
bolestného v zmysle jednotlivých položiek podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť

a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o
zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní, v znení neskorších predpisov, teda 3. pomliaždenie hlavy - 5 bodov,
104. podvrtnutie krčnej chrbtice - 25 bodov, spolu bolestné - 30 bodov Pokiaľ cena jedného bodu v

roku 2019 bola 20,26 eur, 30 bodov predstavuje sumu 607,80 eur. Nakoľko poškodený si uplatnil nárok
na náhradu škody pozostávajúci aj zo straty okuliarov, súd poškodeného so zvyškom jeho nároku na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.