Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118367161
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6118367161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: REGULAR HORIZON s.r.o., so
sídlom Teplická 2297/76, 921 01 Piešťany, IČO: 475 61 874, proti žalovaným: 1/ S. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. H. XXX/XX, XXX XX D., 2/ Penzión Púček s.r.o., so sídlom Jozefa Martinčeka 108/50, 013 03
Varín, IČO: 455 21 000, 3/ W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XXX, 4/ M. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX W. XXX, všetci právne zastúpení Mgr. Jurajom Orvanom, advokátom so sídlom G. G.
X, XXX XX F., o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č. k. 7Csp/26/2019-124 zo dňa 21. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 50.000,- eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 26.09.2018 do
zaplatenia a to všetko do jedného mesiaca po právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného
zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných a vo výroku o trovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalobca má voči žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že žalovaní 1/ až 4/ sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu 50.000,-
eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 50.000,- eur od 26.09.2018 do zaplatenia a to všetko
do jedného mesiaca po právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho
plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovaným 1/ až 4/ v rozsahu 86,16 %. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe
žalobcu, ktorou sa voči žalovaným domáhal zaplatenia 50.000,- eur titulom zmluvy uzatvorenej medzi

právnym predchodcom žalobcu spoločnosť Haplon Corporation s.r.o. so sídlom Makovického 1177/1,
Řepy, Praha 6, Česká republika, IČO: 053 657 41 (ako veriteľ) so žalovanou v rade 1/ (ako dlžníkom), na
základe ktorej sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť bezúčelový, bezúročný úver vo výške 62.430,- eur
s dobou splatnosti 1 mesiac a s uvedením konečnej splatnosti 19.06.2017. Vo vzťahu k zmluve žalovaní
2/ až 4/ podpísali ručiteľské vyhlásenia, ktorými vyhlásili, že pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi z titulu
predmetnej zmluvy v znení jej dodatkov uspokoja na základe prvej výzvy veriteľa, v prípade ak svoj
záväzok voči veriteľovi nesplní dlžník. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná suma

nebola sporná. Právny predchodca žalobcu uzatváral zmluvu so žalovanou 1/ v zmysle slovenských
právnych predpisov. Čo sa týka samotnej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanej 1/ poskytnutý úver,
dospel k záveru, že táto síce napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, avšak nie
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere upravenou zákonom č. 129/2010 Z. z. a ani zmluvou o úvere vzmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka. Zmluva bola uzatvorená bez úrokov a poplatkov, s lehotou
splatnosti 1 mesiac, a teda takéto poskytnutie finančných prostriedkov nie je spotrebiteľským úverom
(ust. § 1 ods. 3 písm. i/ a l/ zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže chýbal záväzok žalovanej 1/platiť za

poskytnuté finančné prostriedky úroky, zmluva o úvere nevznikla ani podľa Obchodného zákonníka, išlo
o uzavretú nepomenovanú zmluvu, ale nie o úverovú zmluvu ako zmluvný typ upravený Obchodným
zákonníkom, nešlo ani o zmluvu o pôžičke, lebo uvedená zmluva nemala reálny charakter, čo je
charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke. Právny predchodca žalobcu mal postavenie iného veriteľa
(§ 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.), ktorý nemal pre poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej

1/ ako spotrebiteľke povolenie udelené Národnou bankou Slovenska (ust. § 24 ods. 3, § 8a ods. 1,
2 zákona č. 129/2010 Z. z.), v dôsledku čoho považoval zmluvu za neplatnú (§ 11 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z. z.). Plnenie, ktoré bolo žalovanej 1/ zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnuté dňa
22.05.2017 vo výške 62.430,- Eur, predstavuje tak na strane žalovanej 1/ bezdôvodné obohatenie prijaté
na základe neplatného právneho úkonu Zmluvy o úvere č. 25/2017 (§ 451 ods. 2 OZ). Aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu mal za preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.07.2018, ktorou

právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku z Úverovej zmluvy č. 25/17 v celkovej výške
kudňupostúpenia62.430,-Eurapreprípad,žepredmetnáúverovázmluvabybolaneplatnápohľadávku
titulom bezdôvodného obohatenia vo výške neuhradenej istiny 62.430,- Eur. Povaha pohľadávky ju
umožňuje postúpiť (§ 524 OZ). Konštatoval, že v danej veci bola postúpená pohľadávka aj z titulu
bezdôvodného obohatenia v prípade, že by bola zmluva neplatná, a preto na postúpenie pohľadávky z

titulu bezdôvodného obohatenia sa nevzťahuje obmedzenie uvedené v ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z. z.
Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 2/ - 4/ mal za preukázanú na základe nimi vydaných ručiteľských
vyhlásení zo dňa 19.05.2017, ktoré zabezpečovali aj pohľadávku právneho predchodcu žalobcu na
vrátenie plnenia poskytnutého žalovanej 1/ na základe neplatnej úverovej zmluvy podľa cit. ust. § 457
OZ. Z uvedeného je teda zrejmé, že neplatnosť úverovej zmluvy nemôže bez ďalšieho spôsobovať

neplatnosť ručiteľských vyhlásení, a to aj napriek tomu, že záväzok vyplývajúci z ručiteľských vyhlásení
bol akcesorickým záväzkovo-právnym vzťahom ku hlavnému záväzkovo-právnemu vzťahu vzniknutému
z úverovej zmluvy, avšak nie len výlučne k tomuto, ale aj k záväzkovo-právnemu vzťahu medzi stranami
sporu podľa cit. ust. § 457 OZ v prípade neplatnosti úverovej zmluvy. S postúpenou pohľadávkou v
zmysle ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prešlo na žalobcu aj jej príslušenstvo a všetky práva

spojené s pohľadávkou, t. j. aj práva zo zabezpečenia pohľadávky ručením, a to aj voči tretím osobám,
t. j. v danom prípade proti žalovaným 2/ - 4/. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná 1/
uhradiladňa07.09.2018žalobcovisumu12.430,-Eur.Zvyšokposkytnutejsumy50.000,-Eurneuhradila.
Žalobca výzvou zo dňa 19.09.2018, ktorú žalovaná prevzala dňa 24.09.2018, vyzval žalovanú 1/ na
plnenie s poukazom na uzatvorenú zmluvu a postúpenie pohľadávky vo výške vyčíslenej ku dňu výzvy

v sume 77.079,76 Eur, a to najneskôr do 30.09.2018. Vzhľadom ku skutočnosti, že na písomnú výzvu
žalobcu zo dňa 19.09.2018 žalovaná 1/ ako dlžníčka dlh vo výške 50.000,- Eur nezaplatila, vzniklo
žalobcovi právo požadovať dlžné plnenie od žalovaných 2/ - 4/ ako ručiteľov a žalovaným 2/ - 4/
povinnosť toto dlžné plnenie žalobcovi poskytnúť v zmysle ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Povinnosťou žalovanej 1/ bolo vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi prvého dňa po tom, čo bola

o plnenie požiadaná - doručením výzvy na plnenie dňa 24.09.2018, a preto mala vydať požadované
plnenie žalobcovi najneskôr dňa 25.09.2018. Dňom 26.09.2018 sa dostala žalovaná 1/ do omeškania, a
odtohtodňavznikolžalobcovinároknazaplatenieúrokuzomeškaniazosumy50.000,-Eurvzmysleust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobe v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
od 26.09.2018 do zaplatenia vyhovel a s poukazom na ručiteľský záväzok žalovaných 2/ - 4/ vyhovel

žalobevtejtočastiajužalovaných2/-4/avozvyškuuplatnenéhoúrokuzomeškania žalobu vtejtočasti
ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP s poukazom na percentuálny úspech žalobcu v konaní. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval
nárok vo výške 50.000,- Eur so špecifikovanými úrokmi z omeškania, ktoré vo finančnom vyjadrení ku
dňu rozhodovania súdu predstavujú sumu 10.673,82 Eur, teda celkovo si uplatňoval 60.673,82 Eur, súd

mu priznal sumu 50.000,- Eur a úrok z omeškania, ktorý ku dňu rozhodovania súdu predstavuje vo
finančnom vyjadrení 6.746,57 eur, teda celkovo 56.746,57 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaní 1/ až 4/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Žiadali, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne aby rozhodnutie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Stotožnili sa so závermi súdu o
tom, že právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní zmluvy o úvere č. 25/17 zo dňa 19.05.2017
postavenie iného veriteľa (§ 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z.); že sa nejednalo o spotrebiteľskýúver a so záverom, že uzatvorená zmluva o úvere je absolútne neplatná z dôvodu absencie povolenia
právneho predchodcu žalobcu udeleného NBS na poskytovanie úverov a pôžičiek (§ 11 ods. 3, § 24
ods. 1, 3 zákona č. 129/2010 Z. z.). Nestotožnil sa však so záverom, že by sa nemalo jednať ani o

uzavretie zmluvy o pôžičke pre absenciu reálneho charakteru tohto zmluvného typu a zmluvné strany
tak mali uzatvoriť nepomenovanú zmluvu. Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je okrem iných
zákonných esenciálnych náležitostí aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky, v danom prípade peňazí,
alebo aj vtedy, keď sa tak zmluvné strany dohodnú. Peňažné prostriedky boli pôvodným veriteľom
žalovanej 1/ vyplatené v prospech účtu uvedeného v citovanej zmluve a v čestnom vyhlásení ako

stranami dohodnutého platobného miesta, čo práve nasvedčuje naplneniu reálneho charakteru pôžičky.
Odôvodnenie rozsudku ohľadom aplikácie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a s tým súvisiacim
vyhodnotením aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považoval za nedostatočné a nepresvedčivé, v
dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný. Zmluvou o postúpení pohľadávok titulom bezdôvodného
obohatenia došlo k porušeniu podmienok v ust. § 17 ods. 1 (jeho obchádzaniu), čo má za následok
jej neplatnosť. Namietal, že pasívna vecná legitimácia žalovaných 2/ až 4/ nie je daná. Predmetom

ručiteľského záväzku podľa Občianskeho zákonníka je výlučne platný záväzok hlavného dlžníka. Je
zrejmé, že záväzok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1/ platne nevznikol a z tohto
dôvodu nemohlo platne vzniknúť ani ručenie na základe jednostranných vyhlásení žalovaných 2) až 4)
zo dňa 19.05.2017. Ručiteľské vyhlásenia sú neplatné aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

3. Žalobca k odvolaniu žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že napadnutý rozsudok
považuje za absolútne zákonný a spravodlivý. Hoci sa nestotožnil s niektorými bodmi odôvodnenia,
nemala táto okolnosť vplyv na správnosť rozhodnutia. Namietal, že právny predchodca žalobcu nemohol
mať a nemal pri uzatváraní Úverovej zmluvy č. 25/17 zo dňa 19.05.2017 postavenie ani veriteľa a ani tzv.
iného veriteľa v zmysle § 2 písm. a) a c) zákona č. 129/2010 Z. z. Právny predchodca žalobcu nemusel

disponovať na uzatvorenie predmetnej zmluvy akýmkoľvek povolením udeleným NBS a nebol limitovaný
obmedzením možnosti postúpenia pohľadávky (§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z.). Ak by aj úverová
zmluva mala byť neplatným právnym úkonom z dôvodu posúdenia postavenia právneho predchodcu
žalobcu ako tzv. iného veriteľa, nemala by takáto okolnosť vplyv na možnosť postúpenia pohľadávky.
Neexistujúca zmluva by nikdy nemohla spadať pod režim zákona č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na jeho

vyjadrenia ohľadom platnosti úverovej zmluvy nepovažoval námietku ohľadom neexistencie pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných 2/ - 4/ za dôvodnú. Odmietol neplatnosť ručiteľských vyhlásení.

4. Žalovaní 1/ - 4/ sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 50.000,- eur,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 26.09.2018 do zaplatenia a to všetko
do jedného mesiaca po právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu

jeho plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných a vo výroku o trovách konania podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol)
odvolaním nenapadnutej ponechal rozsudok nedotknutý.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia - žalovaní, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP) keďže odvolatelia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne

skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.

7. Žalovaní v prevažnom rozsahu v odvolaní namietali charakter úverovej zmluvy, ktorá nie je podľa ich
názoru nepomenovanou zmluvou, ale spotrebiteľskou zmluvou s charakterom zmluvy o pôžičke, ako aj
závery súdu o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a pasívnej vecnej legitimácii žalovaných 2/ - 4/. Zároveňsúhlasili s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tom, keď súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o
úvere nie je spotrebiteľským úverom s tým, že právny predchodca žalobcu mal postavenie iného veriteľa
(§ 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z.), ktorý nedisponoval povolením udeleného NBS na poskytovanie

úverov a pôžičiek, v dôsledku čoho konštatoval absolútnu neplatnosť uzavretej Zmluvy o úvere č. 25/17
(§ 24 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.).

8. Odvolací súd bol pri rozhodovaní viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi v ňom uvedenými, pričom
sa zaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami prednesenými odvolateľmi, ktoré mali pre rozhodnutie vo

veci podstatný význam (IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003) a dospel k názoru, že odvolanie žalovaných je
nedôvodné. V danom prípade súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo mal za to, že
žalobca je aktívne vecne legitimovaný v spore, vysvetlil právny základ rozhodnutia a aké úvahy ho
viedli k prijatiu tohto záveru, ktorý vyplýva z bodu 49 - 51 odôvodnenia. Skutočnosť, že sa žalovaní
nestotožnili s týmto záverom, neznamená, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Odvolací
súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to,
aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.
ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov

(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Sami žalovaní sa v odvolaní stotožnil s tým, že absencia povolenia právneho
predchodcu žalobcu na poskytovanie úverov a pôžičiek spôsobila neplatnosť úverovej zmluvy. Pôvod
nároku žalobcu spočíva v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže právny predchodca
žalobcu plnil žalovanej z neplatného právneho úkonu, na základe čoho bola žalovaná 1/ (resp. žalovaní
2/ - 4/ na základe ručiteľských vyhlásení) povinná právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť všetko,

čo podľa úverovej zmluvy dostala. Keďže však následne právny predchodca žalobcu postúpil svoju
pohľadávku žalobcovi, prenieslo sa toto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na žalobcu.
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď
zo Zmluvy o postúpení pohľadávky z čl. II ods. 3 jasne vyplýva, že predmetom postúpenia je pohľadávka
vyplývajúca z Úverovej zmluvy č. 25/17 resp. pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia v prípade

pokiaľ bude táto vyhlásená za neplatnú, ktorá skutočnosť nastala. Podľa ust. § 11 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z. z., ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským
úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Poskytnutie peňažných prostriedkov právnym predchodcom
žalobcu žalovanej 1/ preto nie je z právneho hľadiska úverom ani pôžičkou, ale plnením z neplatného
právneho úkonu, ktoré má povahu bezdôvodného obohatenia. Tým, že zmluva o úvere bola od začiatku

neplatná, žalovanej 1/ vznikla povinnosť vrátiť len skutočne poskytnuté peňažné plnenie. Pokiaľ žalovaní
argumentovali aplikáciou ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý nedovoľoval pohľadávku
postúpiť, je potrebné zdôrazniť, že aplikácia uvedeného ustanovenia by bola reálna za predpokladu, že
by sa jednalo o zmluvu platnú, čo nebol daný prípad.

9. Odvolací súd sa v ďalšom zaoberal odvolacou námietkou týkajúcou sa nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaných 2/ až 4/, pričom aj túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaní tvrdili, že keďže
záväzokmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou1/platnenevznikol,nemohloplatnevzniknúť
ani ručenie na základe jednostranných vyhlásení žalovaných 2/ - 4/ zo dňa 19.05.2017. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na prejavenú vôľu ručiteľov (žalovaných 2/ - 4/) v ručiteľských vyhláseniach

zo dňa 19.05.2017, v zmysle ktorých podľa článku 2, druhého odseku ručitelia vyhlásili, že uspokoja
aj pohľadávku veriteľa, ktorá vyplynie z neplatnosti Úverovej zmluvy č. 25/17 zo dňa 19.05.2017
vrátane všetkého príslušenstva, ako aj zmluvných pokút. Ručiteľské vyhlásenia nemôžu byť neplatné z
dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy, keďže boli formulované aj pre prípad neplatnosti úverovej zmluvy
(zabezpečovali aj pohľadávku vzniknutú z neplatného právneho úkonu). Súd prvej inštancie potom

správne ustálil, že s postúpenou pohľadávkou prešlo na žalobcu aj právo zo zabezpečenia pohľadávky
ručením voči žalovaným 2/ - 4/.

10. Na základe uvedeného odvolací súd neuznajúc dôvodnosť právnej argumentácie žalovaných,
konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok v jeho napadnutej časti, vrátane

výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov tohto konania.12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).