Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/81/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520203397
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7520203397.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov 1. E. P., nar. XX.X.XXXX a 2. L.
P., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J., H. XXX/XX, zastúpených: JUDr. Alena Zadáková a spol., so
sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Houssmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej

republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpenému: Advokátska kancelária Nagyová
Tenkač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
2.098,32 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k.
20Csp/378/2020 zo dňa 23.7.2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie uznesením č.k. 20Csp/378/2020 zo dňa 23.7.2021
zastavil konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.098,32 € s príslušenstvom a žalobcov

v 1. a 2. rade zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 100% trov konania,
ktoré budú vyčíslené v osobitom uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobcovia sa žalobou na tamojšom súde domáhali vydania
bezdôvodného obohatenia vo vyššie uvedenej výške aj s príslušenstvom. Podaním, ktoré došlo na
OkresnýsúdKošice-okolie9.7.2021vzalisvojužalobuvcelomrozsahuspäť,žiadalikonanievuvedenej

veci zastaviť, pričom dôvod späťvzatia žaloby neuviedli. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania
navrhli konajúcemu súdu, aby rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Mali
totiž za to, že je tu dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v osobných a majetkových pomeroch
žalobcov. Žalobca je invalidný dôchodca, čo je jeho jediný príjem a žalobkyňa v 2. rade poberá len
ošetrovateľský príspevok, preto akékoľvek ďalšie výdaje sú pre nich likvidačné.

3. S použitím ust. § 144, § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) súd prvej inštancie z dôvodu
späťvzatia žaloby konanie v celom rozsahu zastavil.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s tým, že žalobcovia svojím späťvzatím žaloby
zavinili, že konanie sa muselo zastaviť, a preto ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu trov
konania žalovanému. Súd nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP, pretože žalobcovia majú príjem

a v spore nie sú zastúpení Centrom právnej pomoci, ale advokátom.5.Vzákonnejlehotelenprotivýrokuotrováchkonaniapodaližalobcoviaodvolaniezdôvodovuvedených
v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Poukázali na to, že súd prvej inštancie nenašiel priestor pre
aplikáciu ust. § 257 CSP ako žiadali z dôvodu, že žalobcovia majú príjem a nie sú zastúpení Centrom

právnej pomoci, avšak žiadnym spôsobom tento svoj záver neodôvodnil a bližšie nešpecifikoval svoje
úvahy, ako k tomuto záveru dospel. Porušil tým svoju povinnosť riadne a presvedčivo zdôvodniť tento
výrok svojho rozhodnutia. Nerešpektovanie riadneho odôvodnenia zakladá pritom nepreskúmateľnosť
rozhodnutia práve vo vzťahu k napadnutému výroku. Odvolatelia dali do pozornosti, že zákonodarca
v dotknutom ustanovení CSP (§ 257) nevymenúva a nešpecifikuje bližšie, aké všetky prípady možno

považovať za prípad osobitného zreteľa, ktorý by oprávňoval súd priznať nárok na náhradu trov
konania. Táto skutočnosť je založená na správnom základe, že dopredu nie je možné presne určiť
všetky okolnosti, za ktorých nebude spravodlivé zaviazať neúspešnú stranu povinnosťou nahradiť trovy
konania, resp. okolnosti, za ktorých nebude spravodlivé zaviazať stranu, ktorá svojím zavinením vznik
trov konania spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila. Žalobcovia opätovne poukázali na to, že
žalobca nie svojou vinou sa stal invalidným z dôvodu dopravnej nehody, ktorú nezavinil, so zdravotnými

ťažkosťami sa pasuje dodnes a je odkázaný na opateru svojej manželky, a to žalobkyne v 2. rade,
čo potvrdzuje listinný dôkaz o priznaní ošetrovateľského príspevku. Žalobca v 1. rade s ohľadom na
svoj zdravotný stav ani si nemôže nájsť prácu a žalobkyňa v 2. rade rovnako nemôže pracovať, keďže
mu musí zabezpečovať starostlivosť. Ich príjmy pozostávajú z invalidného dôchodku žalobcu 825 €,
opatrovateľského príspevku žalobkyne vo výške 403,27 €, rodinných prídavkov na tri deti 74 €, teda

majú spolu príjem 1.302,27 €. Mesačné výdaje majú na splátky úverov v Prima banke 164 €, ČSOB
hypotéka 547,07 €, PPS vo výške 167,71 €, bežné výdaje na vodu 35 €, elektrinu 102 €, mobil 48,58 €
a internet 29,09 €. Na stravu im vyjde 208 € a okrem toho lieky pre žalobcu v 1. rade mesačne vyjdú cca
na 30 € a pre dcéru, ktorá je alergička cca 15 €. V súvislosti s použitím tohto ustanovenia § 257 CSP
poukázali aj na známu judikatúru Ústavného súdu SR a na to, že ten istý súd vydal uznesenie pod č.k.

13Csp/323/2020, kde rovnako zobrali ako strany sporu svoj návrh na začatie konania späť, uviedli svoje
dôvody, identické ako v tomto konaní a súd ich považoval za také dôvody hodné osobitného zreteľa, že
stranám náhradu trov konania nepriznal, na rozdiel od súdu, ktorý konal v posudzovanej veci. Navrhli,
aby odvolací súd zmenil výrok uznesenia Okresného súdu Košice - okolie o trovách konania tak, že
stranám náhradu trov konania neprizná.

6. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že považuje odvolanie žalobcov za nedôvodné a
žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny
potvrdil. Trval na tom, že zásada úspechu v spore je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie, ktorá odzrkadľuje fakt, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila ich

vznik s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP. Odborná verejnosť k zásade procesnej zodpovednosti za
zavinenie uvádza, že sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené,
ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a obomi stranami sporu a medzi stranami sporu
navzájom. Zavinenie pritom môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Na strane
žalobcu je to aj vtedy, ak bez dôvodu vzal žalobu späť. Žalobcovia boli tí, ktorí iniciovali sporové konanie

a museli počítať aj s tým, že v prípade neúspechu budú zaviazaní nahradiť žalovanému trovy konania,
pričom nepriaznivú ekonomickú situáciu žalobcov môže súd prvej inštancie zohľadniť pri rozhodovaní
o výške trov konania tým, že jej umožní splácať trovy konania v splátkach, to ju však nezbavuje
procesnej zodpovednosti za iniciovanie konania podaním nedôvodnej žaloby. Žalobcovia si musia byť
vedomí tej skutočnosti, že prvoinštančným súdom priznaný nárok na náhradu trov konania žalovanému

slúži na preplatenie nákladov súvisiacich s procesnou obranou žalovaného v tejto sporovej veci a že
ide o primerané a účelne vynaložené výdavky, ku ktorým vzniku by nebolo došlo, keby žalobcovia
nevyvolali súdne konanie, ktorého zastavenie si napokon sami vynútili späťvzatím žaloby. Zároveň
poukázal na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe ust. § 257 CSP neslúži ani na zmierňovanie alebo
odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, pričom pri ich hodnotení je potrebné zohľadniť

aj podiel strán na vzniku a priebehu sporu. Žalovaný nie je tou stranou, ktorá zavinila akékoľvek trovy
konania, ani nezavinila skutočnosť, že žalobcovia zobrali svoju žalobu späť. Žalovaný tiež poukázal
na to, že príspevok žalobkyni v 2. rade vyplácaný v súvislosti s opatrovaním fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím nie je touto osobou žalobca v 1. rade, ale L. C., bytom J. XXX, a teda nie je
vyplácaný za účelom opatrovania žalobcu v 1. rade, ktorý by bol na takúto opateru odkázaný. Celkový

príjem žalobcov, ktorým disponuje, odzrkadľuje akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajúce
z § 257, na podklade ktorých by mal súd pripustiť k uplatneniu svojho moderačného práva.7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý výrok uznesenia aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Žalobcovia použili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré
nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu
a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny

právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

9. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil okolnosti celého prípadu, aplikoval správne ustanovenie zákona
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sporových strán a správne ho interpretoval na

daný prípad. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a spĺňa kritériá
riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú
odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku
uznesenia.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací
súdu uvádza:

11. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

v konaní v zmysle ust. § 255 CSP, ale i zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia
konania. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť.

Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci.
Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu
trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V
takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada

sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom
nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn. II. ÚS 563/2001-14
po prispôsobení novej úprave). Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov
medzi účastníkmi konania, ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne

bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré
pri tomto konaní dôvodne vynaložil.12. Žalobcovia v odvolaní poukazujú len na svoje osobné, rodinné a príjmové pomery v snahe pri
rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že svoje pomery
ani v odvolacom konaní neosvedčili, pretože len Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 16.3.2021 č.

860 81409000 0 o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi vo výške 825 € a Rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 24.8.2020 š. KE0/OPPNKŤZAPČ/PPNK - KE - OKOLIE/
SOC/2020/58246-26V o priznaní príspevku na opatrovanie žalobkyni vo výške 403,27 € nepostačuje na
záver, že sú prítomné výnimočné dôvody na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému z dôvodu
procesného zavinenia zastavenia konania žalobcami. Tieto rozhodnutia len osvedčujú príjem žalobcov,

nie ich celkové majetkové pomery a ani výdavky, ktoré okrem výpočtu vôbec nedokladovali. Povinnosť
preukázať svoje tvrdenia pritom žalobcovia mali už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorú nesplnili.
Je tiež potrebné prisvedčiť žalovanému, že časť dôvodov uvádzaných žalobcami v odvolaní pre použitie
ustanovenia § 257 CSP nie je pravdivá, keďže príspevok na opatrovanie bol priznaný žalobkyni nie v
súvislosti s opatrovaním žalobcu, ale inej osoby - L. C., bytom J.. Žalobcovia napokon ani nevysvetlili
v rámci odvolania a nevyvrátili súdom prvej inštancie uvádzaný dôvod nepoužitia § 257 CSP, že ich

v konaní zastupuje advokát, ktorému za jeho služby prináleží odmena v zmysle platných právnych
predpisov, teda nebola im poskytnutá právna pomoc bezplatná prostredníctvo Centra právnej pomoci.

13. S konštatovaním, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne použil
ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia neboli so svojím odvolaním úspešní, preto má úspešný žalovaný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).