Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1P/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215222820
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:1215222820.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

W. K., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z.-L., X. XXXXX/XH, B. Z. Y. I. O. XXX, štátny občan SR, v konaní
zastúpené opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov: R.. M. K., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z.-L.R., X. XXXXX/XH, B. Z. Y. I. O. XXX,
právne zastúpená: JUDr. Ľubica Sopková, advokátka so sídlom Malacky, Pribinova 3, a Ing. O. K.,
I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z.-L., X. XXXXX/XH, právne zastúpený: JUDr. Tatiana Dlhošová, advokátka so
sídlom Bratislava, Nobelova 34, za účasti Okresnej prokuratúry Senica, so sídlom Senica, Janka Kráľa
735/26 a Komisára pre deti, so sídlom úradu Bratislava, Odborárske nám. 3, v konaní o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa upravuje styk otca s maloletým W.
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým W. každú nepárnu stredu v čase od 13:30 hod. do
15:00 hod. prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Bratislava, Röntgenova 6, 851 01 Bratislava a v
jeho priestoroch, za účasti odborných zamestnancov Centra pre deti a rodiny Bratislava podľa okolností
za prítomnosti matky, ktorej prítomnosť nebude prevyšovať rozsah troch stretnutí s tým, že matka je
povinná maloletého W. na styk riadne pripraviť a zabezpečiť prítomnosť maloletého W. v Centre pre deti

a rodiny Bratislava v určený čas styku, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Matka a otec sú povinní nahradiť štátu trovy konania každý v rozsahu 50 %, pričom o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa 29.09.2015 domáhal, aby súd
načasdorozvodumanželstvarodičovmaloletéhodieťaťa(rozvodovékonanievedenéOkresnýmsúdom

Bratislava II pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX) zveril maloletého W. K., I.. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého pravidelným
výživným. Okresný súd Bratislava II vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Senica
s tým, že písomným podaním zo dňa 8.11.2016 otec upravil svoj pôvodný návrh na začatie konania tak,
že žiadal zveriť maloletého W. do svojej osobnej starostlivosti, matke žiadal určiť výživné na maloletého
vo výške 50,- € mesačne, a zároveň žiadal upraviť styk matky s maloletým tak, že táto bude oprávnená
sa s ním stýkať každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

okrem sviatkov a prázdnin, ďalej počas letných prázdnin každoročne od 15.7. od 10.00 hod. do 21.7. do
18.00 hod. a od 15.8. od 10.00 hod. do 21.8. do 18.00 hod., a počas Vianoc každý nepárny kalendárny
rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10.00
hod. do 26.12. do 18.00 hod. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že matka odo dňa, keď opustila spoločnúdomácnosť (18.09.2015) účelovo bráni otcovi v styku s dieťaťom s odvolaním sa na zdravotný stav
maloletého a na to, že dieťa otca odmieta, v dôsledku čoho otec svoje dieťa už od septembra 2015
takmer nevidel.

2. Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala, aby bol maloletý W. zverený do jej osobnej starostlivosti,
otecabybolzaviazanýprispievaťnajehovýživusumou500,-€mesačne,azároveňabysúdrozhodol,že
otec nie je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom až do právoplatného skončenia konania o rozvod
(vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX). Matka uviedla, že dieťa má

vážne zhoršený zdravotný stav (predovšetkým diagnóza periodickej horúčky), v dôsledku čoho maloletý
potrebuje špeciálny prístup a starostlivosť, s čím má matka na rozdiel od otca dostatočné skúsenosti,
a navyše má dieťa zhoršený aj psychický stav a so svojím otcom sa odmieta stretnúť, pričom matka
jeho želanie a názor rešpektuje.

3. Kolízny opatrovník sa v konaní priklonil k návrhu matky v tom, že žiadal zveriť maloletého W. do jej

osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť prispievať na výživu maloletého primeraným výživným.
Pokiaľ však ide o styk otca s maloletým, tento je podľa kolízneho opatrovníka potrebné nie zakázať, ale
naopak čo najskôr obnoviť a to tak, že otec bude oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny víkend
v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod.

4. Komisár pre deti, ktorého súd pribral do konania za účelom ochrany práv maloletého dieťaťa, súdu
taktiež navrhol zveriť maloletého W. do osobnej starostlivosti matky s tým, že je potrebné čím skôr
obnoviť narušenú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá je jednou z príčin, prečo maloletý svojho otca
odmieta.

5. Okresný súd Senica vo veci rozhodol rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 07.09.2017 tak, že
súd na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa zveril maloletého do osobnej starostlivosti
matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach sú oprávnení obaja
rodičia, otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 400,- € mesačne, vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 29.09.2015 a povolil otcovi zaplatiť nedoplatok

na zročnom výživnom za čas od 29.09.2015 do 07.09.2017 vo výške 6.511,60 € v splátkach po 650,-
€ mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia, pod
následkom straty výhody splátok. Súd na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa upravil
styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu a každú
nedeľu v párnom kalendárnom týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu v čase od

15.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť
a otcovi v určenom čase riadne odovzdať v mieste bydliska matky, a otec je povinný maloleté dieťa
matke riadne a včas vrátiť v určenom čase v mieste bydliska matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto
rozsudku. Voči predmetnému rozsudku podali odvolanie obaja rodičia, otec v celom rozsahu, matka v
časti styku. Krajský súd v Trnave rozhodol rozsudkom č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.06.2018

tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy starostlivosti o maloletého, zastupovania
aspravovaniamajetkumaloletéhoakoivýživnéhopotvrdil.Vostatnejnapadnutejčastistykuavzávislom
výroku o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom
uviedol, v akom smere je potrebné dokazovanie doplniť. Rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/
XX/XXXX-XXX zo dňa 07.09.2017 nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2018 v spojitosti s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCoP/XX/XXXX-XXX, okrem výroku o styku a závislom výroku o
trovách konania. Proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCoP/XX/XXXX E.
dňa 13.06.2018 podal otec dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. XCdo/XX/
XXXX zo dňa 15.04.2019 dovolanie otca odmietol. Predmetom rozhodovania je teda len rozhodovanie
v časti styku otca s maloletým a závislom výroku o trovách.

6. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoP/XX/XXXX-438 zo dňa
13.06.2018, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 15.04.2019, uznesením
Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX zo dňa 16.08.2019, právoplatným dňa 06.03.2020,
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.05.2018, právoplatným
dňa 02.07.2018, správou Obvodného oddelenia Policajného zboru Modra zo dňa 22.8.2016, správou

OkresnéhosúduBratislavaIIzodňa07.04.2021,písomnýminávrhmiavyjadreniamiúčastníkovkonania,
lekárskymi správami MUDr. Natálie Dimovej - pedopsychiatričky a MUDr. Simony Rendkovej, správou
o maloletom Základnej školy s materskou školou Y. I. O. zo dňa 19.12.2016, rozhodnutím Základnej
školy s materskou školou Lakšárska Nová Ves č. ZŠsMŠLNV 23-29/2017 zo dňa 21.06.2017, správou oodročení pojednávania Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P/158/2015 zo dňa 23.04.2018, správami
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, zápisnicou o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II
v Bratislave sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 16.11.2017, 26.11.2018, 29.05.2019 a zo dňa 21.10.2019,

odpoveďou na podnet na znalkyňu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 13.08.2018, oznámením o
výsledku preskúmania podnetu na znalca Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 10.01.2019, správami
Národného ústavu detských chorôb Bratislava zo dňa 17.06.2019, 12.11.2020, 14.01.2021, 25.03.2021
a 15.04.2021, vyjadrením Úradu komisára pre deti Bratislava zo dňa 02.10.2019, vyjadrením Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 02.10.2019, správou - stanoviskom k spolupráci

Centra pre deti a rodiny Skalica zo dňa 04.01.2021, správou Centra pre deti a rodiny Bratislava
zo dňa 13.05.2021, vyjadrením MUDr. Natálie Dimovej zo dňa 14.05.2021, oznámením Slovenskej
psychoterapeutickej spoločnosti zo dňa 09.06.2021, znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Mgr. Eleny
Fortis č. 7/2019 zo dňa 05.02.2019, znaleckým posudkom znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. č.
17/2020 zo dňa 29.10.2020, oznámením asistentky znalca PhDr. Karola Kleinmanna zo dňa 10.05.2021,
výsluchom matky a výsluchom otca maloletého dieťaťa, výsluchom kolízneho opatrovníka, výsluchom

svedkýň Mgr. Zuzany Morávkovej a Mgr. Dagmar Mlýnkovej, a zistil tento stav veci:

7. Súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava II sa pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX vedie konanie o rozvod
manželstva rodičov maloletého W. K., I.. XX.X.XXXX, teda rozvodové konanie R.. M. K., I.. XX.X.XXXX
F. R.. O. K., I.. XX.X.XXXX, ktoré konanie je taktiež spojené s rozhodovaním súdu o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému W. I.a čas po rozvode manželstva. Konanie nie
je až doposiaľ právoplatne skončené (zo správy zo dňa 07.04.2021 súd zistil, že v konaní je nariadené
znaleckédokazovanie),pričomvjehorámcidošlokvykonaniuznaleckéhodokazovaniaznalkyňouPhDr.
Katarínou Haidovou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia
dospelých (znalecký posudok č. 12/2017 EZD zo dňa 7.6.2017).

8. Taktiež sa na Okresnom súde Senica pod sp. zn. XP/XX/XXXX viedlo konanie, predmetom ktorého
bolo uloženie výchovného opatrenia maloletému Matthiasovi Havlíkovi i jeho L. R.. M. K.N. F. R..
O. K., pričom súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.8.2017 tak, že
uložil maloletému a jeho rodičom povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva na Klinike detskej

psychiatrie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, Limbová 1, 833 40 Bratislava za
účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať ohľadom výchovy dieťaťa a s cieľom
naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove, počnúc od právoplatnosti rozsudku. V rámci
tohto konania došlo zo strany znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej k vypracovaniu odborného stanoviska
č. 13/2017 EZD zo dňa 7.6.2017. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2018. Z rozsudku

Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.05.2018, právoplatným dňa 02.07.2018,
Krajský súd v Trnave predmetným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/
XX/XXXX-XXX zo dňa 24.08.2017 tak, že maloletému a jeho rodičom sa uložila povinnosť po dobu
šiestich mesiacov minimálne dvakrát mesačne podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom
zariadení na Klinike detskej psychiatrie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, Limbová

1, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého a akceptácie
druhého rodiča vo výchove maloletého.

9. Z uznesenia Okresného súdu Senica č. k. XEm/X/XXXX-XXX zo dňa 16.08.2019, právoplatného
dňa 06.03.2020 súd zistil, že predmetným uznesením bol nariadený výkon rozsudku Okresného súdu

Senica č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.08.2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.05.2018.

10. Na Okresnom súde Senica sa taktiež vedie konanie pod sp. zn. XP/XX/XXXX, predmetom ktorého
je rozhodnúť o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči

maloletému dieťaťu a o návrhu matky na pozbavenie otca výkonu rodičovských práv voči maloletému
dieťaťu. Predmetné konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, vo veci je nariadené pojednávanie
na deň 28.09.2021.

11.Zpísomnýchpodaní,vyjadreníanávrhovúčastníkovkonaniasúdzistil,žematkavosvojomvyjadrení

zo dňa 06.09.2019 do spisu predložila znalecký posudok PhDr. Mgr. Eleny Fortis zo dňa 05.02.2019
(č. 7/2019) a žiadala, aby súd pri svojom rozhodovaní o úprave práv a pomerov k maloletému W.
vychádzal z jeho záverov, nakoľko ten aktuálne popisoval nielen psychický stav maloletého, ale aj
jeho citové väzby k obom rodičom, takže jednoznačne z neho bolo možné usúdiť názor maloletého,ako v otázke zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov (jednoznačne matke), tak i v
otázke úpravy styku jedným z rodičov, ktorému nebude zverený do osobnej starostlivosti (otec). Matka
poukazovala na znalecký posudok PhDr. Mgr. Eleny Fortis č. 7/2019 zo dňa 05.02.2019, ako aj na

výsluchy znalkýň - PhDr. Mgr. Eleny Fortis a PhDr. Kataríny Haidovej vykonané v konaní o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinnosti na čas po rozvode, vedenom na Okresnom súde Bratislava
II sp. zn. XXP/XXX/XXXX dňa 29.05.2019. Matka vo vyjadrení namietala znalecký posudok podaný
PhDr. Katarínou Haidovou z dôvodov, že znalkyňa nie je zapísaná v zozname znalcov v správnom
odvetví, znalecká psychodiagnostika dieťaťa ku dňu 06.09.2019 bola realizovaná pred viac ako dva a

pol rokmi, nepoznala aktuálny psychický stav dieťaťa, i keď sa k nemu vyjadrovala na pojednávaniach,
robila závery bez toho, aby mala preštudovaný celý spisový materiál, dieťa nebolo znalkyňou vyšetrené.
V prítomnosti znalkyne strávilo asi 10 minút, následne ušlo. U dieťaťa bolo realizované len interview,
následne dieťa spoluprácu odmietlo, takže nebol vykonaný žiadny test - znalecký posudok PhDr.
Kataríny Haidovej považuje za nepreskúmateľný. Matka považuje za jednoznačne preukázané, že je
dostatočne preukázaný objektívny silne odmietavý postoj maloletého k otcovi, a to až tromi znaleckými

posudkami, ďalej, že žiadnym spôsobom nebráni maloletému v kontakte s otcom, ale je to samotný
maloletý, ktorý otca a celú jeho rodinu absolútne odmieta, a že posttraumatickú stresovú poruchu
spôsobil maloletému svojím konaním otec. Ďalej konštatuje, že ani keby matka bránila styku, tak
toto samo o sebe nič nevypovedá o kvalite starostlivosti matky a v tomto prípade nie je možné
aplikovať § 25 ods. 4 zákona o rodine, pretože v zmysle zákona je prvoradý záujem dieťaťa na

čo najstabilnejšom a najpriaznivejšom výchovnom prostredí, ktorým je pre silne odmietavý postoj
maloletého k otcovi prostredie u matky. Žiadala, aby súd na čas do rozvodu zakázal styk otca s
maloletým v záujem ochrany jeho oprávnených záujmov. Z vyjadrenia otca zo dňa 03.10.2019 vyplynulo,
že znalecký posudok č. 7/2019 vypracovaný znalkyňou PhDr. Mgr. Elenou Fortis zo dňa 05.02.2019
považuje za neobjektívny a vo svojich záveroch vnútorne rozporný a požiadal súd, aby ho odmietol ako

účelový. Znalkyňa v ňom odpovedala len na otázky položené matkou, neoboznámila sa so všetkými
správami o vyšetreniach maloletého zo zdravotnej dokumentácie, ktorý je dlhodobo evidovaný a matkou
prezentovaný ako psychiatrický pacient, čo považuje za vážny nedostatok pri vyhotovení znaleckého
posudku. Vo vyjadrení otec podrobne poukazuje na nedostatky znaleckého posudku č. 7/2019 zo
dňa 05.02.2019 vypracovaného znalkyňou PhDr. Mgr. Elenou Fortis. Otec zotrval na názore, že je

potrebné a žiaduce, aby maloletý navštevoval denné štúdium na Základnej škole Dolné Orešany v
prvej triede tak, ako bol prijatý zápisom zo dňa 04.06.2019. Z podania otca - doplnenie dôkazov
zo dňa 27.09.2020 súd zistil, že otec sa zúčastnil znaleckého dokazovania zo dňa 25.09.2020 a
podal doplňujúce informácie znalcovi, nakoľko vyhlásenia matky nekorešpondovali už s preukázanými
skutočnosťami alebo jej výpoveďami. Z doplnenia dôkazov otca vyplynulo, že maloletý prišiel na

znalecké dokazovanie opätovne vystresovaný matkou tak, že musel opustiť miestnosť a poukazoval
na to, že matka sa snažila svojimi tvrdeniami pred znalcom uviesť znalca do omylu - opakovane
krivo obviňovala otca z domáceho násilia, selektívne predložila dokumenty k vypracovaniu znaleckých
posudkov PhDr. Mgr. Eleny Fortis, znalcovi tvrdila, že maloletý sa bál otca počas jeho návštevy v
škôlke, maloletý nechodí do škôlky, lebo matka sa ho tam bojí dať, aby ho otec nezobral, opakovane

obviňuje otca z únosu, znalcovi uviedla, že otec podal žiadosť o zapretie otcovstva, čím znalca uviedla
do omylu, ako aj znalcovi vypovedala, že otec sa nechce rozviesť. Po zverení dieťaťa do starostlivosti
otca ako prvé by maloletý nastúpil na psychiatrickú liečbu a opatrenia tak, aby nemal fóbie, strach a
vedel sa zaradiť do kolektívu a fungovať s celou rodinou, či už matky alebo otca. Z vyjadrenia otca k
znaleckému posudku a veci samej zo dňa 30.11.2020 vyplynulo, že otec namietal, že znalecký posudok

PhDr. Karola Kleinmanna č. 17/2020 neobsahuje vysvetlenie, prečo do znaleckého vyhodnotenia neboli
zaradené ostatné zdravotné záznamy zo spisu, najmä záznamy psychológov a terapeutov, ďalej postoj
a vyhodnotenie znalca k obom skorším znaleckým posudkom a ich záverom v spise, s ktorými sa
znalec musel zo spisu oboznámiť, chýba stanovisko k znaleckému posudku PhDr. Kataríny Haidovej
a jej výpovedi na Okresnom súde Bratislava II v konaní XXP/XXX/XXXX, a to predovšetkým vo svetle

posúdenia, či nastala alebo nenastala zmena stavu osobnosti, prípadne rozvoj postojov účastníkov
k problému, ktoré nastali od realizácie posledných znaleckých vyšetrení. Taktiež chýba stanovisko
znalca k správaniu matky vo svetle jemu známej skutočnosti odmietania (nezabezpečovania) terapie
matkou, ktoré znalec konštatoval, či už dobrovoľnej alebo nariadenej psychoterapie súdom rozsudkom
Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX formou ochranného/výchovného opatrenia a postoj znalca

knásledkompremaloletéhoaprejehovývoj,achýbajúodporúčaniaznalcanaurčenieďalšiehopostupu.
Absolútne taktiež chýba vyhodnotenie, aký dopad na vývoj maloletého má konzervovanie súčasného
stavu, pri zachovaní zverenia dieťaťa matke, ďalšom vyhýbaní sa terapie a zotrvaní postoja matky
v ignorovaní role otca v živote maloletého, taktiež záver znalca, čo sa stane s maloletým, aký vplyvbude mať na jeho vývoj, či je v jeho záujme, keď matka nezmení svoj postoj, ako aj záver znalca k
osobnosti matky, ktorá sa podľa skoršieho posudku znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej štylizuje do role
obete. Znalec nevyhodnotil ani všetky incidenty, ku ktorým došlo, napr. návštevu maloletého otcom

v Materskej škole v Lakšárskej Novej Vsi. V konaní sp. zn. XXP/XXX/XXXX pred Okresným súdom
Bratislava II o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode, kde súd zmenil
znalecké dokazovanie z odboru psychológie na znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie, matka
už dvakrát podala obštrukčnými sťažnosťami návrh proti určeniu psychiatra. Ďalej otec poukazoval
na to, že dieťa zverené matke do starostlivosti nechodí do školy a taktiež poukázal na to, že sa

zakaždým snažil súhlasiť s formou stretávania, či už cez výchovné opatrenia alebo v Centre pre deti a
rodiny Skalica alebo Tenenet, tiež s opatreniami nariadenými v konaní sp. zn. XP/XX/XXXX na Detskej
fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave, ale matka všetky pokusy ignorovala a nerešpektovala.
Momentálny stav maloletého je výsledkom odmietania spolupráce matkou, ktorá nerešpektuje rolu
otca ako rodiča a jej dlhoročné odmietanie terapie dobrovoľnou formou spôsobuje prehlbovanie stavu
maloletého. Dobrovoľnosť terapie je podmienkou účinnosti terapie. Výkon rozhodnutia môže matku

donútiť k absolvovaniu terapie, ale nemôže zmeniť jej vnútorný postoj, ktorý prenáša na dieťa. Význam
má iba v prípade akceptácie potreby terapie a úprimného pochopenia matkou, čo je dané jej vnútorným
nastavením. V tomto rozsahu znalec terapiu vidí ako prostriedok riešenia pre maloletého, avšak chýba
návrh ako vyriešiť zmenu vnútorného postoja matky. Matka nemení svoj postoj k veci, nevykonáva
úkony k terapii, ktorá jej bola znalcom odporúčaná pri vyšetrení pre maloletého. Matka sa domáha

zákazu styku, otec úpravy styku s maloletým. V konaní Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX
otec žiada zmenu zverenia a v spojenom konaní sp. zn. XP/X/XXXX sa matka domáha zbavenia otca
rodičovských práv súdom. Zákon pri zákaze styku s maloletým má na mysli len dočasné obmedzenie
styku rodiča s maloletým, pričom z uvedeného vždy vyplýva požiadavka - vytváranie predpokladov na
to, aby takýto kontakt mohol byť perspektívne obnovený, čo je aj znalcom odporučené a je uvedený

aj predpoklad (terapia, metóda približovania). Preto nie je dôvodná požiadavka matky na vyslovenie
zákazu styku a je potrebné upraviť styk otca s maloletým. Znalec v poslednom znaleckom posudku
uviedol, že existuje metóda postupného približovania, ktorú je možné použiť pre dosiahnutie zblíženia
syna a otca a zbavenia syna z prežívaného (domnelého) strachu voči otcovi, ale vyslovil pochybnosť,
či je to cieľom matky. Preto otec považoval za potrebné výsluchom znalca získať vyjadrenie, aký vplyv

bude mať na dieťa, keď matka neprehodnotí svoj postoj, keď tak neurobila doposiaľ, ani po upozornení
znalca, preto nie je dôvodné predpokladať, že tak urobí dobrovoľne. Matka svojím návrhom na doplnenie
dokazovania zo dňa 18.12.2020 navrhla na pojednávaní vykonať dôkaz - vzájomnú konfrontáciu znalcov
PhDr. Karola Kleinmanna a PhDr. Mgr. Eleny Fortis z dôvodu rozporu niektorých čiastkových záverov
jednotlivých posudkov. Otec svojím stanoviskom zo dňa 22.01.2021 tunajšiemu súdu oznámil, že návrh

matky na vzájomnú konfrontáciu znalcov PhDr. Karola Kleinmanna a PhDr. Mgr. Eleny Fortis žiada
zamietnuť ako nehospodárny a nadbytočný. Znalkyne PhDr. Katarína Haidová a PhDr. Mgr. Elena Fortis,
PhD. boli vyslúchnuté Okresným súdom Bratislava II sp. zn. XXP/XXX/XXXX, keďže pre potrebu ich
konaní boli znalecké posudky robené. Vo veci nebol vypočutý len znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD.
a ak je záver jeho znaleckého posudku čiastočne rozdielny voči záverom predchádzajúcich znalcov,

bolo potrebné ho k tomu vypočuť a bolo dôvodné, aby svoje závery vysvetlil pri výsluchu. Z vyjadrenia
matky zo dňa 16.04.2021 vyplynulo, že matka považuje mnohé tvrdenia otca uvedené vo vyjadrení otca
k znaleckému posudku a veci zo dňa 30.11.2020 za nepravdivé, iracionálne a účelovo podané súdu
tak, aby vzbudili dojem o ich pravdivosti a aktuálnosti, a to i napriek tomu, že sú tri, štyri, prípadne
i viac ako päť rokov staré, teda z obdobia, keď mal maloletý tri roky a žili v spoločnej domácnosti,

prípadnekeďmalpäťrokovaoteczanímprišieldomaterskejškoly.Matkapoukazujenanekomplexnosť,
rozporuplnosť a nepreskúmateľnosť znaleckého posudku č. 12/2017 vypracovaného znalkyňou PhDr.
Katarínou Haidovou, poukazuje na správnosť znaleckých posudkov znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis
č. 6/2018 a č. 7/2019 a na záver znalkyne, ktorá neodporučila žiadnu formu asistovaného ani iného
styku, dokonca neodporučila realizovať žiadnu formu výchovných opatrení, pretože je to v rozpore s

najlepším záujmom dieťaťa. Ďalej matka poukázala na to, že pedopsychiatrička MUDr. Natália Dimová
bola počas jej výsluchu na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava II dňa 21.10.2019 uvedená do
omylu, čo MUDr. Natália Dimová uviedla matke a rovnako sa matke vyjadrila, že výsluch v znení, ako je
zaprotokolovaný do zápisnice, je zaprotokolovaný nepravdivo, vytrhnutý z kontextu a je zaprotokolovaný
v neprospech maloletého i matky, čo podľa jej tvrdení pred súdom nikdy v takom zmysle neprezentovala

a výpoveď tak, ako je zaprotokolovaná, poprela. MUDr. Natálii Dimovej neprislúcha vyjadrovať sa k
prejednávanej veci, a to ani v prípade, ak jej túto otázku položí súd, kolízny opatrovník alebo niektorá
zo strán. Nemá pred súdom oprávnenie ani hodnotiť formu, akou dieťa plní povinnú školskú dochádzku.
Už vôbec neprislúcha ošetrujúcemu lekárovi, teda ani MUDr. Natálii Dimovej, vyjadrovať sa pred súdomk rozsahu výkonu rodičovských práv. Ďalej matka poukazovala na to, že súdom ustanovený znalec
PhDr. Karol Kleinmann, PhD. svojom posudku č. 17/2020 zhodne so znaleckými posudkami č. 6/2018
a č. 7/2019 znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis konštatoval, že maloletý z psychologického hľadiska

nie je pripravený na styk s otcom a potvrdil, že maloletý je priamo i nepriamo obeťou násilia. S
hlavným záverom znaleckého dokazovania znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD. sa absolútne
stotožňuje, zároveň však poukázala na neodbornosť pri vypracovávaní znaleckého posudku (postup
znalca pri získavaní informácií, odlišnosť testovacích metód pri samotnom vyšetrení matky a otca,
rozsah znaleckého dokazovania a s tým súvisiace trovy znaleckého dokazovania. Znalec svojvoľne

prekročil rozsah súdom požadovaného znaleckého dokazovania. Znalecký posudok obsahuje voľné
úvahy až konšpirácie znalca. Odbornou psychodiagnostikou maloletého a matky (valídnymi testami
určenými na zistenie relevantného výsledku na položenú otázku), ktorú vykonala znalkyňa PhDr. Mgr.
Elena Fortis vo svojich znaleckých posudkoch je teda nad všetku pochybnosť preukázané, že rozporné
tvrdenia PhDr. Karola Kleinmanna sú nesprávne, nevyplynuli z psychodiagnostiky probandov a sú len
nepreukázateľnou a nepreskúmateľnou úvahou znalca a súd takéto zistenia, a z toho vyplývajúce závery

a odporúčania znalca PhDr. Karola Kleinmanna nemôže brať do úvahy. Matka ďalej vo svojom vyjadrení
citovala medzinárodné dohovory o právach dieťaťa, odbornú literatúru, týkajúcu sa domáceho násilia na
ženách a deťoch, a judikatúru. Podľa vyjadrenia matky bolo v prípade maloletého znaleckými posudkami
jednoznačnepreukázané,žejeobeťounásiliazostranyotca,ktorýsvojímkonanímdokoncamaloletému
spôsobil posttraumatickú stresovú poruchu. Je preukázané, že akýkoľvek kontakt maloletého s otcom

vrátane asistovaného styku, alebo akákoľvek psychoterapia s cieľom zmeny negatívneho postoja
maloletého k otcovi je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a popiera princíp prezumpcie statusu
obete. Nie je pravdivým ani tvrdenie otca, že maloletému nie je poskytované psychologické poradenstvo,
keďže ho už viac ako pol roka poskytuje na základe jej žiadosti psychológ Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica. Na základe toho, považuje za preukázané, že nie je v záujme maloletého nariadiť

mu akýkoľvek, čo len minimálny, či asistovaný styk s otcom. Rovnako nie je v záujme maloletého
nariadiť mu akúkoľvek psychoterapiu s cieľom zmeniť jeho postoj k otcovi, nakoľko takýto krok by bol
v priamom rozpore s výskumami zaoberajúcimi sa tematikou domáceho násilia, rovnako v rozpore s
vládou Slovenskej republiky schválenou národnou stratégiou riešenia problematiky násilia na deťoch,
a teda v rozpore s právami obete domáceho násilia. Zotrvala v celom rozsahu na návrhu na doplnenie

dokazovania - konfrontáciou znalcov PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. a PhDr. Mgr. Eleny Fortis, PhD.
Jediným možným a prípustným rozhodnutím súdu v súlade s najlepším záujmom maloletého je zákaz
styku otca s maloletým.

12. Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Modra zo dňa 22.08.2016 súd zistil, že dňa

2.9.2015 bola hliadka OO PZ Modra vyslaná do Z. I. U. B. Č.. XXX prvýkrát v čase o 10.15 hod. a
druhýkrát v čase o 12.10 hod., v oboch prípadoch pre rodinné nezhody, avšak ani v jednom prípade
sa nejednalo o priestupok ani o trestný čin, a preto k týmto udalostiam nebola spracovaná žiadna
dokumentácia.

13.ZosprávyZákladnejškolysmaterskouškolouY.I.O.zodňa19.12.2016súdzistil,žedňa07.12.2016
prišiel do materskej školy v čase približne o 08.35 hod. otec maloletého. Otec maloletého zavolal k
sebe, ale maloletý v prvom momente zneistel. Následne mu otec ukázal mikulášsky balíček, ktorý mu
priniesol a vyzval syna, nech si ide pre neho, vtedy sa maloletý W. rozbehol za balíčkom a zostal pri
otcovi. Maloletý nejavil žiadne známky bojazlivosti ani stresu. Otec mal zapnutý telefón, akoby nahrával

maloletého, tak ho zástupkyňa materskej školy poprosila, aby ho vypol, pričom otec bez problémov
spolupracoval a telefón vypol. Asi po 10 minútach zástupkyňa materskej školy požiadala otca, aby
sa s maloletým rozlúčil, keď otec odišiel, W. pokračoval spolu s ostatnými deťmi v ďalšej činnosti.
Následne maloletý pôsobil pokojným dojmom, spontánne komunikoval, pýtal sa, kedy deťom môže
rozdať cukríky, zapájal sa do aktivít ako ostatné deti. Matku telefonicky informovali o návšteve otca v

materskej škole, kedy si následne maloletého vyzdvihla pred materskou školou. Od toho dňa maloletý
škôlku nenavštevuje, matka ho až do odvolania odhlásila.

14. Z rozhodnutia Základnej školy s materskou školou Y. I. O. Č.. E. XX-XX/XXXX zo dňa 21.06.2017
súd zistil, že predmetným rozhodnutím došlo podľa § 5 ods. 14 písm. d/ zákona NR S č. 596/2003 Z.

z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov k predčasnému ukončeniu predprimárneho vzdelávania maloletého v Materskej
škole Y. I. O. X. XX.XX.XXXX.15. Z lekárskej správy MUDr. Natálie Dimovej (pedopsychiater) zo dňa 21.01.2019 súd zistil, že maloletý
počas vyšetrenia dobrej spolupracoval. Psychomotoricky bol primeraný, pozornosť oscilovala, afektívna
a emočná labilita. Nálada pri vyšetrení bola eutýmna, ale pri spomienke na problémy s otcom sú podľa

matky trýznivé. Vtedy sa znovu objavujú problémy so spánkom aj flashbacky, nálada býva niekoľko dní
úzkostne depresívna. Pri vyšetrení sa maloletý bál odísť od matky, keď potrebovali odobrať anamnézu.
Vtedy taktiež u neho stúpala úzkosť a začínal sa prejavovať negativisticky, inak sa jedná o intelektovo
primerane vyvinuté dieťa (odložená školská dochádza zo zdravotných dôvodov). Detská osobnosť vo
vývoji so známkami zvýšenej afektívnej lability a prejavmi úzkosti. Z lekárskej správy MUDr. Natálie

Dimovej zo dňa 25.02.2019 vyplynulo, že maloletý sa pri vyšetrení správal primerane, odpovedal na
kladené otázky, pri hre sa správal primerane, bez výraznejšej symptomatológie. Sám vyjadril úzkosť,
je emočne naviazaný na matku, cíti sa pri nej bezpečne. Sporadicky má problémy so spánkom. Podľa
matky je sociálny kontakt s deťmi dostatočný, matka ich volá na návštevu. Z lekárskej správy MUDr.
Natálie Dimovej zo dňa 13.05.2019 súd zistil, že maloletý pri vyšetrení dobre spolupracoval, reč bola
čistá. Maloletý bol od poslednej kontroly kľudnejší, lepšie odpovedal na kladené otázky, neprejavoval

žiadny stres. Pri vyšetrení maloletý sám začal rozprávať o traume z detstva, ako ho otec zavrel do
pivnice. Intelektový vývoj maloletého bol v norme, detská osobnosť vo vývoji. Z lekárskej správy MUDr.
Natálie Dimovej zo dňa 17.09.2019 súd zistil, že maloletý bol pri vyšetrení psychomotoricky instabilný,
pozornosť oscilovala, afektivita a myslenie boli primerané. Int. schopnosti sa vyvíjali primerane k vekovej
hranici, detská osobnosť bola vo vývoji. Diagnózy - posttraumatická stresová porucha v štádiu remisie

a fóbicko-úzkostná porucha v anamnéze. Matke bolo odporučené pokračovať v edukácii a úprave
výchovného pôsobenia. Z lekárskej správy MUDr. Simony Rendkovej zo dňa 08.03.2019 súd zistil,
že fyzický zdravotný stav maloletého nebol prekážkou dochádzania, resp. zaradenia do kolektívneho
zariadenia, ani nebol príčinou návrhu o odklad dochádzky. Návrh učinilo Pedagogicko-poradenské
centrum po tom, čo maloletého vyšetrovalo. Posúdenie psychickej/nesomatickej spôsobilosti je na

posúdenie odborníkom v oblasti detskej psychológie, psychiatrie, príp. pedagogiky. Súčasťou lekárskej
správy bol aj výpis vyšetrení, resp. návštev maloletého v ambulancii PLDD a ambulancii pohotovostnej
služby v období od 01.01.2018 do 18.02.2019 a liekov viazaných na predpis za obdobie od 01.09.2018
do 08.03.2019. Z lekárskej správy MUDr. Natálie Dimovej zo dňa 07.12.2020 súd zistil, že maloletý pri
vyšetrení spolupracoval, odpovede boli adekvátne. Rozhovor a odpovede boli primerané k veku, nálada

bola eutýmna, myslenie bez porúch. Fóbicko-úzkostná porucha bola v štádiu kompenzácie, korekcia
výchovného prístupu. Kontrola na psychiatrickej ambulancii bola odporúčaná podľa stavu.

16. Zo zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II v Bratislave sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa
29.05.2019 súd zistil, že pred Okresným súdom Bratislava II bola dňa 29.05.2019 vypočutá PhDr. Mgr.

Elena Fortis ako znalkyňa, ktorá vypovedala že znalecký posudok č. 6/2019 vypracovala na základe
čiastočnej spisovej dokumentácie, ktorú jej predložila matka. V prípade, ak by nemala k dispozícii
žiadneho z rodičov, bolo by možné vypracovať znalecký posudok, v tom prípade by konštatovala
takisto posttraumatickú stresovú poruchu u maloletého, je však užitočné, ak spolupracujú obaja rodičia.
V tomto prípade spolupracovala iba matka a na základe jej psychologickej diagnostiky zistila, že

posttraumatická porucha u dieťaťa nie je vyvolaná matkou. Dieťa do doby, kým sa nezačne rozprávať
o otcovi, teda nevyprovokuje sa verbálnymi alebo obrázkovými podnetmi na spomienky z minulosti,
je pokojné, extrovertné, začlenené do svojho kolektívu a bežného života. Akonáhle u neho uvedené
spomienky vyprovokovala, začala sa u neho prejavovať posttraumatická stresová porucha. Pokiaľ ide
o dieťa, bolo by vhodné s ním pracovať formou psychologickej intervencie, spoluprácou s psychiatrom.

Vzhľadom na to, že otca nevyšetrila, nevie sa vyjadriť k tomu, ako by sa dalo s dieťaťom pracovať
na obnovení jeho kontaktu s maloletým. Na to, aby sa tento vzťah napravil je bezpodmienečne nutná
súčinnosť matky. Otázky na vypracovanie znaleckého posudku stanovila matka (zadávateľ). Nie je
povinnosťouznalcazaslaťotcoviotázkypripredvolanínavyšetrenie.Zvyšetreniadieťaťanezistila,žeby
vo výchovnom prostredí matky existovala hostilita voči otcovi, dieťa reaguje emocionálne, nie racionálne

a pri tom množstve testov, ktoré dieťa absolvovalo, by sa prípadná hostilita bezpečne preukázala.
Maloletý únos nikdy neverbalizoval, trpí separačnou úzkosťou, má strach, že bude odlúčený od matky.
Na zdravý psychický vývoj maloletého nemá žiaden vplyv skutočnosť, že nechodí do škôlky a školy.
Neskúmala, ako matka pripravuje dieťa na styk s otcom. Otec mal možnosť takúto otázku položiť a
mohla ju skúmať. Maloletý nemal problém u nej zostať osamote bez prítomnosti matky z dôvodu, že

je odborník a má profesionálny prístup. Konkrétne závery lekárskych sedení a liečebných postupov
MUDr. Šimeka neposudzovala, ani to nie je v jej kompetencii. Videla, že matka s maloletým navštevuje
aj MUDr. Natáliu Dimovú, kde mala k dispozícii lekársku správu z januára 2019. Dospela k záveru, že
matka by mala pokračovať v starostlivosti o maloletého. Pri vypracovaní znaleckého posudku mala kdispozícii fotokópiu spisu o počte 691 strán. Pojem acting out znamená, že ide o impulzívne reakčné
správanie bez dostatočnej racionálnej kontroly, bez predvídania následkov svojho konania. Pokiaľ ide o
formu styku dieťaťa s otcom, ide o právnu otázku, ku ktorej sa ako znalkyňa vyjadriť nemôže. Otázka

bola, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre starostlivosť o dieťa z hľadiska psychologického,
a keď nevyšetrila otca, mohla vychádzať iba z psychodiagnostiky dieťaťa, z ktorého vyplýva, že z
psychologického hľadiska nie je kontakt s otcom v záujme dieťaťa. Je si vedomá, že nemôže zasahovať
do súdneho procesu, avšak z hľadiska psychológa nepovažuje za vhodné dieťa retraumatizovať -
realizovať pohovor dieťaťa pred súdom. Ona ako odborník špecialista si to mohla dovoliť, avšak

neodporúča to realizovať. Ona bola dieťaťu odborne k dispozícii a keby došlo k nejakej situácii, bola by
dieťaťu nápomocná po odbornej stránke. Všeobecne sa nedá povedať, že je možné eskalovať traumu
dieťaťa, ak sa mu stále pripomína a opakuje traumatizujúca situácia, každá osobnosť je individuálna,
každá osobnosť vníma a spracováva podnety odlišne. Nevie uviesť, aká by bola vhodná intervencia a
aký prístup by bol potrebný zvoliť, aby situácia naďalej neeskalovala, pretože nevyšetrila otca. Zistila,
že matka posttraumatickú stresovú poruchu v maloletom nevyvoláva. Okresný súd Bratislava II taktiež

vykonal výsluch znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej. Znalkyňa PhDr. Katarína Haidová na pojednávaní
vypovedala, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku. Nevykonala toľko diagnostických metód ako
jej kolegyňa, veľa sa s dieťaťom rozprávala. Na konci maloletý povedal, že už skončil a odišiel. Nechcela
ho ďalej nútiť na ďalšiu spoluprácu. Sledovala maloletého aj pred vyšetrením, aj po ňom, keď bol
neustále pod ochranou matky, pričom otec bol taktiež prítomný vo vedľajšej miestnosti. Pokiaľ ide o otca,

nezistila u neho žiadnu psychopatológiu, tak ako to uviedla aj v závere znaleckého posudku. Aj matka,
aj otec sú rovnocenní rivalizační partneri, možno niekedy viacej v situačne podmienených vzťahoch,
obidvaja sú schopní z hľadiska osobnostných predpokladov zabezpečovať starostlivosť o dieťa. V čase
jej vyšetrenia prejavoval maloletý voči otcovi hnev, bol negatívne naladený. Situáciu treba riešiť, dieťa
nemôže vyrastať za stavu, keď bude vyžadovať ochranu pred otcom a možno v dospelosti si pomyslí,

že sa otec od neho dištancuje a bude potrebovať psychoterapiu. Po psychodiagnostickom vyšetrení,
keď dieťa vyšlo do čakárne, kde bol prítomný aj otec, matka ho okamžite vzala do náručia, vošla do jej
ambulancie aj s maloletým s tým, že ho musí chrániť pred otcom. Otec sa snažil maloletému prihovoriť,
ponúkal mu aj hračky, ktoré mu doniesol, hračky nezobrala ani matka. Rodičom a dieťaťu by rozhodne
pomohlo, ak by navštevovali psychiatrickú ambulanciu. S rodinou treba nejakým spôsobom pracovať a

dieťa dostať do realistického kontextu a pomôcť mu nadobudnúť iný postoj k svojmu otcovi. Maloletý trpí
posttraumatickou stresovou poruchou a separačnou úzkosťou, ktoré sú však situačne podmienené. Keď
maloletého vyšetrovala a chodil do predškolského zariadenia, videla záznam z návštevy otca v škôlke
a nezdalo sa jej, že by išlo o niečím výnimočné stretnutie, maloletý reagoval primerane. Až následne sa
jeho návštevy v predškolskom zariadení začali vypúšťať a maloletý chodil do škôlky menej a má dojem,

že je to ten istý dôvod na odloženie školskej dochádzky, teda aby ho otec zo školy neuniesol. Je na
rodičoch,abyuvedenésituáciunapravilianasmerovalidieťatak,abynemaloneprimeranýstrachzotcaa
v prípade, ak rodičia tomuto nie sú prístupní, musia si uvedomiť, že prispievajú k psychickému narušeniu
života svojho dieťaťa. Je na rodičoch, ako pomôžu dieťaťu spracovať situáciu, ktorú prežíval úzkostne.
Je jednoznačné, že dieťa prežilo nejakú traumu, na ktorú veľmi citovo reagovalo, ale je rozdiel, či rodič

túto traumu v dieťati živí alebo sa snaží situáciu vysvetliť veku primeraným spôsobom a nepripustiť, aby
sa dieťa cítilo ešte horšie a horšie. Zdôrazniť mu, že sa niekedy dospelí pohádajú, ale že ho obaja rodičia
majú radi. Prístup matky, ktorá má tendenciu chrániť maloletého pred otcom, maloletému nepomôže.
Dieťa je už na takúto ochranu zvyknuté, je to v ňom zakotvené, preto si napokon aj vyžaduje, aby ho
matka pred otcom chránila a preto je potrebné, aby sa vytvorila taká atmosféra, v ktorej by dieťaťa

prestalo cítiť strach, začalo by dôverovať otcovi. Metódy, ktoré použila pri vypracovaní znaleckého
posudku, sú v ňom uvedené, nepoužila ich toľko ako jej kolegyňa. Maloletý odmietal spoluprácu, preto
už ďalej na neho nenaliehala, avšak dospela k rovnakému záveru ako znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis,
teda, že maloletý má negatívny vzťah k otcovi. Pozorovala ho aj v interakcii s otcom. K záveru, že
styk otca s dieťaťom je nevyhnutný, dospela nielen na základe vyšetrenia dieťaťa, ale aj na základe

psychodiagnostiky oboch rodičov, kedy zistila, že obaja majú predpoklady na starostlivosť o dieťa. V
prípade, ak by dieťaťu bol odopretý kontakt s otcom, malo by to preňho veľmi neblahé účinky pre
jeho psychický vývoj. Momentálne maloletý nie je pripravený na to kontaktovať sa s otcom, prípadne
byť zverené do starostlivosti otca. Je to práve preto, že žije v realite, že otec je ten zlý, preto ho
treba z tejto reality vyviesť. Takýto postup by prichádzal do úvahy istotne za pomoci odborníka, napr.

rodinnéhoterapeuta,kedybysapostupnedieťavčleňovalomedziobochrodičov.Zároveňbudepotrebné
pracovať aj s oboma rodičmi tak, aby ak sa dieťa vráti z takéhoto stretnutia, bolo v rodine rodiča, u
ktorého žije, podporované, že je v kontakte s druhým rodičom. Matka by zostala oporou dieťaťa, avšak
musí viesť maloletého tak, aby necítilo ohrozenie zo strany otca a táto úloha je výlučne na matke.Trvá na záveroch ohľadom osobnosti otca, bolo to dovyšetrené, urobili sa dve projektívne metódy, dve
dotazníkové metódy, kresby, čiže testy boli dovyšetrené klasickým spôsobom. Otec má známky acting
out, avšak má aj množstvo kompenzačných mechanizmov, ktoré tomu zabraňujú, ťažko vysvetliť celú

podstatu psychológie. Keby to bolo závažné, istotne by to v znaleckom posudku uviedla. Obaja rodičia
sú mimoriadne inteligentní a vedia svoje správanie kontrolovať.

17. Zo zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 21.10.2019 súd zistil,
že pred Okresným súdom Bratislava II bola dňa 21.10.2019 vypočutá MUDr. Natália Dimová, ktorá

vypovedala,žeodjanuára2019jemaloletývjejdispenzárnejstarostlivosti.Matkajejprinieslaajlekárske
správy ostatných ošetrujúcich lekárov MUDr. Olvedyho, Šimeka a Škodáčka. Pri vyšetrení zistila, že
maloletý trpí posttraumatickou stresovou poruchou. U predchádzajúcich lekárov bola konštatovaná aj
fóbicko-úzkostná porucha, suicídne sklony však ona u dieťaťa nespozorovala. Pri prvých návštevách
bolo dieťa veľmi utiahnuté, nechcelo spolupracovať, matka deklarovala nočné pomočovanie, zlý spánok.
Ale od návštevy k návšteve bol zhovorčivejší, neskôr už bol v ambulancii sám bez prítomnosti matky.

Pokiaľ ide o suicidálne sklony, k tomu by chcela uviesť, že tieto sa u detí prejavujú spravidla až od
8 roku vyššie, pretože v nižšom veku si deti vôbec neuvedomujú pocit smrti alebo smrť ako takú. V
symptomatológii takéto sklony nenašla. Skôr by povedala, že vo všeobecnosti išlo o dieťa úzkostné,
pričom úzkosť u niektorých jedincov patrí ku genetickému vybaveniu. Musí konštatovať, že maloletý je
veľmi naviazaný na matku, pri poslednej návšteve dňa 07.09.2019 bol maloletý úplne v poriadku, chodil

do školy, socializácia mu urobila veľmi dobre. Chodil do základnej školy so špecifickými výučbovými
metódami, v tejto škole učí aj matka. Ona už predtým matku upozorňovala na to, že je dôležité, aby
dieťa integrovala do kolektívu. Bola proti tomu, pretože sa bála, že otcovi vytvorí ďalší priestor k dieťaťu.
Celkovo matka bola veľmi ustráchaná a úzkostná. Pri spolupráci ako k matke nemá k nej žiadne výhrady.
Maloletý sa rozhovoril až po tretej alebo štvrtej návšteve. Keď sa ho pýtala na rodinu a otca, začal

rozprávať okolnosť, kedy mal byť starými rodičmi zatvorený do pivnice. Ona matke navrhla, aby o týchto
veciach s maloletým nerozprávala, pretože môže dostávať flashbacky. Dieťa vo veku tri a pol roka v
prípade, ak aj zažije stresovú situáciu, ktorá mu nie je pripomínaná, na túto plynutím doby zabudne, z
jej praxe to vie aj v prípade, ak ide o sexuálne zneužívanie detí. Ona u maloletého konkrétne separačnú
úzkosť nekonštatovala, ale ide o podskupinu úzkostných porúch. Tak ako to skôr uviedla, dieťa bolo

jednoznačne úzkostné, pričom úzkosť môže byť aj geneticky daná ale môže byť aj podnecovaná
prostredím. Potrebné sú psychoterapie, niekedy aj medikácia, zmena postoja rodičov, ak samotní rodičia
sú úzkostní. Ona matke neodporúčala psychoterapiu. Aj keď maloletý vyslovil vetu, že sa radšej zabije,
akoby mal ísť k otcovi, tak si nebolo v podstate vedomé, čo to znamená, pretože z odbornej literatúry
a stanoviska odbornej verejnosti sa jednoznačne hovorí, že deti do 8 rokov nevedia rozlíšiť život a

smrť ako kategórie. Pre dieťa pri úzkostnej poruche je určite prospešné, aby bolo v kolektíve aj iných
detí a ľudí, nie iba v kontakte s jednou osobou, pretože potom je dieťa na túto osobu až neprirodzene
naviazané a preberá všetky názory tejto osoby. Toho času bol maloletý bez ťažkostí, posttraumatická
porucha bola v remisii, úzkostná porucha v symptomatológii. V lekárskej správe zo dňa 17.09.2019
matku poučila, že dieťa musí navštevovať školu, musí byť v kolektíve rovesníkov, matka sa nemá vracať

k veciam, ktoré sa stali v minulosti. Nemyslí si, že matka zabezpečuje dostatočnú zdravotnú starostlivosť
o maloletého. Svedčí o tom aj neustále menenie ošetrujúcich lekárov, izolovanie dieťaťa. Ju matka
zavádzala, že maloletý chodí do základnej školy, keď na pojednávaní zistila, že ide o zariadenie, ktoré
vôbec nemá štatút školy. Jednoznačne je potrebné vykonať znalecký posudok a psychiatricky vyšetriť
obidvoch rodičov. Relaps sa u maloletého môže prejaviť nočným budením, pomočovaním, bolesťami

brucha, ale ani to neznamená, že by dieťa malo byť sociálne izolované. Čím skôr začne navštevovať
kolektív, tým skôr si zvykne na spoločnosť iných ľudí a jeho úzkosť môže vymiznúť. Psychická pohoda
dieťaťa môže vyplývať z toho, že matke sa podarilo dosiahnuť to čo chcela, maloletý má individuálny
plán, otec s maloletým v kontakte nie je a spolu so svojou matkou iba ony dve vychovávajú maloletého,
určite to nie je tým, že dieťa nie je v kontakte s otcom. Trvá na tom, že na výchove dieťaťa sa majú

podieľať obaja rodičia. Pri stretnutiach s matkou nikdy nebola reč o tom, ako nájsť spôsob, aby sa
maloletý mohol s otcom stretnúť bez toho, že by mal nejakú traumu. Matka jej nepovedala ani to, že jej
bolo štyrikrát odporúčané, aby bolo dieťa hospitalizované na detskej psychiatrii.

18. Z odpovede na podnet na znalkyňu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 13.08.2018 súd zistil,

že dňa 25.08.2018 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené podanie otca smerujúce proti postupu
znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis pri vypracovaní znaleckého posudku č. 6/2018. Otcovi bolo oznámené,
že ministerstvo pri preskúmaní podnetu prešetrí len to, či sa položené otázky v znaleckom posudku týkalijeho osoby v takej miere, že na ich zodpovedanie bolo potrebné aj jeho vyšetrenie a či na tieto otázky
znalkyňa odpovedala aj bez neho.

19. Z oznámenia o výsledku preskúmania podnetu na znalca Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa
10.01.2019 súd zistil, že otec požiadal ministerstvo o preskúmanie postupu znalkyne PhDr. Mgr. Eleny
Fortis, ktorá podľa vyjadrenia otca pri vypracovaní psychologického znaleckého posudku č. 6/2018
použila neobjektívne a nekompletné údaje a taktiež sa napriek nevyšetreniu otca vyjadrovala k jeho
psychologickému profilu. Ministerstvo jeho podnet podľa § 27 ods. 4 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z. z.

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov odložilo, pretože
konanie znalkyne nebolo iným správnym deliktom podľa uvedeného zákona, pričom odloženie podnetu
bolo konečné.

20. Zo správ Národného ústavu detských chorôb Bratislava zo dňa 17.06.2019, 12.11.2020, 14.01.2021,
25.03.2021 a 15.04.2021 súd zistil, že maloletý sa nepodroboval kontrolným vyšetreniam, ani matka

poradenstvu, ktoré im bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX zo
dňa 24.08.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCoP/XX/XXXX zo dňa
23.05.2018, právoplatným dňa 02.07.2018, a to ani po opakovaných informáciách o termíne. Do
ambulancie sa pravidelne dostavoval na kontroly len otec. Podľa údajov otca sa mala matka dňa
29.07.2020 zúčastniť súdnoznaleckého vyšetrenia, na ktoré sa nedostavila.

21. Z vyjadrenia Úradu komisára pre deti zo dňa 02.10.2019 súd zistil, že komisárka pre deti
sa nestotožnila so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis zo dňa
05.02.2019, a s návrhom matky na zákaz styku otca s maloletým nesúhlasí. Za účelom objektivizácie
záverov znaleckého posudku sa stotožnila s návrhom matky na doplnenie dokazovania výsluchom

znalkyne.

22. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 02.10.2019 súd zistil, že matka vo
svojom vyjadrení požiadala súd, aby dopočul znalkyňu PhDr. Mgr. Elenu Fortis. Znalecký posudok bol
vypracovaný na požiadanie matky, preto ponechali na zváženie a rozhodnutie súdu, či matke vyhovie.

Zároveň požiadali súd, aby zvážil, či by nebolo potrebné vypočuť maloletého, ktoré doposiaľ nebol
vypočúvaný na súde.

23. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 22.12.2020 súd zistil, že
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica oslovil všetky právnické osoby v regióne, ktorým bola

udelená akreditácia na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré
zabezpečujú konzultačné, poradensko-metodické a psychologicko-terapeutické služby v intenciách
realizovaniaasistovanéhostykurodičovmaloletýchdetísrodičmi,priktorýchje,naúčelyrealizáciestyku
a výkonu rodičovských práv a povinností, potrebné vybudovať a posilniť vzájomné vzťahy a rodinné
väzby, k otázke, či a za akých podmienok by pre prípad potreby realizácie asistovaného styku otca s

maloletým dieťaťom, bolo možné v ich gescii zabezpečiť realizáciu styku otca s maloletým dieťaťom,
nevylučujúc prípadnú prítomnosť matky maloletého dieťaťa pri realizácii styku s otcom. Centrum pre deti
a rodiny Skalica zabezpečuje podľa § 11 ods. 3 písm. b/ bod 1 zák. č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výkon odbornej metódy na prispôsobenie sa novej situácii - pomoc pri zlepšení/obnove

vzťahu dieťaťa s rodičom, pomoc pri úprave medzi členmi rodiny. V tejto metóde je zahrnutý asistovaný
kontakt. Centrum pre deti a rodiny Skalica vopred súhlasilo s výkonom uvedenej odbornej metódy v
rodine Havlíkových. Výkon odbornej metódy by sa realizoval v ambulancii Centra pre deti a rodiny na
adrese Námestie oslobodenia, Šaštín-Stráže. Odbornú metódu by bolo možné realizovať dva krát do
mesiaca, každý druhý týždeň v stredu od 11.00 hod do 12.00 hod. V úvode realizácie odbornej metódy

je potrebné absolvovať s psychológom Centra pre deti a rodiny Skalica individuálne poradenstvo s
rodičmi a maloletým, s každým individuálne. Predpokladaný začiatok spolupráce bol možný od mesiaca
február 2021. Výkon odbornej metódy je pre klientov bezplatný. O. z. Tenenet, Senec sa vyjadrilo, že
môže pracovať s rodinou formou odborného poradenstva, nie formou asistovaného styku. Odborné
poradenstvo môže vykonávať na základe uloženého výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/

zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(uloženie povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu maloletému dieťaťu a jeho rodičom). Odborné
poradenstvo je pre klientov bezplatné. Oslovili i Centrum pre deti a rodiny - Detský domov Macejko,
Malacky. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately súvisiace s rodičovským konfliktomalebo asistovaným kontaktom nevykonávajú. Centrum pre deti a rodiny Pečeňady s ambulanciou v
Trnave sa vyjadrilo, že vykonávajú len opatrenia na pomoc a podporu klientom pre Trnavský okres.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 21.04.2021 súd zistil, že Centrum

pre deti a rodiny Skalica im v mesiaci december 2020 prisľúbilo spoluprácu k vykonávaniu opatrenia
pre sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu. Nakoľko psychologička odchádza na materskú
dovolenku, Centrum pre deti a rodiny Skalica bude bez psychológa, z tohto dôvodu sa spolupráca
nezačne realizovať. K vykonávaniu odborných metód na prispôsobenie sa novej situácii podľa § 11
ods. 3 písm. b/ bod 1 zák. č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - pomoc pri zlepšení/obnove vzťahu
dieťaťa s rodičom, pomoc pri úprave medzi členmi rodiny je potrebná spolupráca vedenie psychológa.
Následne opäť oslovili ďalšie právnické osoby v ich regióne, ktorým bola udelená akreditácia na
vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré zabezpečujú konzultačné,
poradensko-metodické a psychologicko-terapeutické služby v intenciách realizovania asistovaného
styku rodičov maloletých detí s deťmi, pri ktorých je, na účely realizácie styku a výkonu rodičovských

práv a povinností, potrebné vybudovať a posilniť vzájomné vzťahy a rodinné väzby, k otázke, či a
za akých podmienok by pre prípad potreby realizácie asistovaného styku otca s maloletým dieťaťom,
bolo možné v ich gescii zabezpečiť realizáciu styku otca s maloletým dieťaťom, nevylučujúc prípadnú
prítomnosť matky maloletého dieťaťa pri realizácii styku s otcom. O.z. Tenenet Senec sa vyjadrilo, že
môže pracovať s rodinou formou odborného poradenstva, nie formou asistovaného styku. Odborné

poradenstvo môže vykonávať na základe uloženého výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/
zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(uloženie povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu maloletému dieťaťu a jeho rodičom). Ďalšou
možnosťou je spolupráca na základe ich odporúčania v rámci opatrení schválených pre združenie na
rok 2021, konkrétne § 11 ods. 3 písm. b/ bod 2 formou odborných metód práce na úpravu rodinných

a sociálnych pomerov dieťaťa (prípadne v rámci § 12 ods. 1 písm. d/ na základe uloženia výchovného
opatrenia dieťaťu, rodičovi alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa - povinnosť zúčastniť sa na
výchovnom alebo sociálnom programe, ktoré ukladá Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica).
Odborné poradenstvo je pre klientov bezplatné. Spolupráca by s rodičmi prebiehala individuálne formou
terénnej práce v ich prirodzenom prostredí, vedia zabezpečiť aj spoločné stretnutie rodičov v kancelárii

v Bratislave alebo v Trnave. Samotný proces práce s rodinou si organizuje konkrétny poradca, ktorý
by s rodinou spolupracoval. Ich oddelením boli oslovení na možnosť spolupráce aj psychológovia z
referátu poradensko - psychologických služieb, ktorích majú k dispozícii v rámci Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 28.04.2021 súd
zistil, že Centrum pre deti a rodiny Bratislava im dňa 28.04.2021 prisľúbilo spoluprácu a súhlasí s

realizáciou styku dieťaťa s otcom v ich priestoroch za prítomnosti odborného personálu centra pre deti
a rodiny. Realizácia styku v priestoroch Centra pre deti a rodiny Bratislava je možná dvakrát do mesiaca
v období jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu v danej veci. Termíny samotného procesu
práce s rodinou si organizuje odborný personál, ktorý bude s rodinou pracovať. Zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 14.05.2021 súd zistil, že Centrum pre deti a rodiny Bratislava

im dňa 28.04.2021 prisľúbilo spoluprácu formou asistovaného styku. Následne si dňa 29.04.2021 Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica opätovne vyžiadal doplnenie správy ohľadom spolupráce. Dňa
13.05.2021 im bola zaslaná odpoveď prostredníctvo e-mailu, kde sa v správe uvádza, že poradenský
procesastykmaloletéhosotcomsabuderealizovaťvCentrepredetiarodiny,Röntgenova6,Bratislava,
zaprítomnostidvochsociálnychpracovníčokajednejpsychologičky.CentrumpredetiarodinyBratislava

psychoterapeuta v tíme nemá a navrhuje, aby sa styk a poradenstvo realizovalo každú druhú stredu v
čase od 13.30 hod. do 15.00 hod.

24. Zo správy - stanoviska k spolupráci Centra pre deti a rodiny Skalica zo dňa 04.01.2021 súd zistil,
že pred samotným asistovaným kontaktom je potrebná psychologická a sociálna príprava pre každého

člena individuálne, kde sa dohodnú pravidlá priebehu stretnutí v rozsahu jedna až dve hodiny pre matku,
jednaaždvehodinypreotca,akoajjednaaždvehodinypredieťa.Navrhli,abysastretávanierealizovalo
v ambulancii Šaštín-Stráže, každú druhú stredu od 11.00 hod. do 12.00 hod. K počtu stretnutí sa nevedeli
vyjadriť z dôvodu, že im nie je známe psychické, emocionálne a motivačné nastavenie rodiny.

25. Zo správy Centra pre deti a rodiny Bratislava zo dňa 13.05.2021 súd zistil, poradenský proces a
styk maloletého s otcom sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny Bratislava za prítomnosti dvoch
sociálnych pracovníčok a jednej psychologičky, psychoterapeuta v tíme nemajú. Navrhujú, aby sa styk
a poradenstvo realizovalo každú druhú stredu od 13.30 hod. do 15.00 hod.26. Z vyjadrenia MUDr. Natálie Dimovej zo dňa 14.05.2021 súd zistil, že k nim maloletý chodí v poslednej
dobe na ambulantné kontroly už zriedkakedy, pretože aj naposledy dňa 07.12.2020 bol jeho stav dobrý,

kompenzovaný. Diagnóza - fóbicko-úzkostná porucha v štádiu kompenzácie. Pomery pozná, vie, že
maloletý je ešte stále iba v opatere matky a otec nemá nárok na stretnutia. Bola účastníčkou súdneho
pojednávania v Bratislave na Okresnom súde Bratislava 2 (dátum si už presne nepamätá), kde veľmi
podrobne odpovedala na všetky otázky sudcu, aj ostatných zainteresovaných. Nevie sa vyjadriť, prečo
a z akých dôvodov odporúčala matke nehovoriť o maloletom, nepamätá si to, isto to bolo vytrhnuté z

kontextu. Napriek tomu si však myslí, že dieťa nemá byť prečo zaťahované do problémov rodičov a ich
konfliktov.

27. Z oznámenia Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti zo dňa 09.06.2021 súd zistil, že zoznam
psychoterapeutov Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti je verejne dostupný na ich webstránke,
kde je vyhľadávanie aj podľa jednotlivých krajov. Zoznam psychoterapeutov, ktorí sa špecializujú na

zabezpečenie realizácie styku rodiča s maloletým dieťaťom neevidujú.

28. Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis č. 7/2019 zo dňa 05.02.2019 súd zistil,
že v aktuálnom psychickom stave maloletého sa manifestuje emocionálna dekompenzácia, strach
a úzkosť, depresívna symptomatika a opakované uvádzanie suicidálnych myšlienok maloletým v

procese pschodiagnostiky pri zmienke otca. Psychologickým vyšetrením bola zistená v psychickom
stave maloletého symptomatika posttraumatickej stresovej poruchy s verbalizovanými suicidálnymi
myšlienkami pri asociovaných stresujúcich spomienkach na otca. Asociované stresujúce spomienky
na otca boli vyvolané vonkajším podnetom - štrukturovaným podnetovým diagnostickým materiálom,
ktorého súčasťou je mužská postava symbolizujúca otca a verbálnymi podnetmi v projektívnych testoch.

V počiatočných fázach psychodiagnostiky bol psychický stav maloletého v norme. Po krátkej adaptácii
na prostredie psychodiagnostiky bol v sociálnom kontakte komunikatívny, slušný a milý. V novom
prostredí je vnímavý, maloletý má pružnú sociálnu interakciu, je spontánny, s tendenciou k extrovertnej
sociabilite. Z psychického stavu normy začal byť maloletý emocionálne dekompenzovaný pri motivovaní
znalkyňou k rozhovoru, ako býva s otcom. Maloletý uviedol, že sa jeho otca bojí, on ho ukradol od

maminy, odviezol ho do Budmeríc, zavrel ho tam a mamina ho zachránila. On ho chce a hovorí
policajtom, že jeho mama ho ukradla a bolo to úplne opačne. Policajti im klopú, oni ich musia pustiť a
on sa niekde schová. Oni zostali v jednej izbe. V celom dome majú päť izieb a kuchyňu, je tam veľa
miest, kde sa môže schovať. Emocionálna dekompenzácia gradovala a manifestovala sa vo všetkých
projektívnych metódach, v ktorých súčasťou projektívneho materiálu je figúra reprezentujúca otca,

resp. výroky súvisiace s osobou otca stimulujúce asociácie s nutnosťou hovoriť o otcovi. Na osobu
otca reagoval emocionálne negatívne, s prežívaním strachu a úzkosti s prvkami depresivity. Potrebná
bola adekvátna psychologická intervencia pre upokojenie maloletého a čiastočnú harmonizáciu jeho
prežívania, aby bol schopný spolupracovať pri psychodiagnostike. Alarmujúce je opakované uvádzanie
suicidálnych myšlienok maloletým v procese psychodiagnostiky. Psychiatrická diagnóza „syndróm

zavrhnutého rodiča“ neexistuje. Teóriu „Syndróm zavrhnutého rodiča“ definoval americký psychiater a
psychoanalytik Richard Gardner ako poruchu u detí, ktorá vzniká takmer výlučne v priebehu súdnych
sporov o dieťa, ak jeden z rodičov (zvyčajne matka) programuje dieťa k nenávisti voči druhému rodičovi
(zvyčajne otcovi). Dieťa sa potom stáva aktívnym účastníkom a pripojí sa k programujúcemu rodičovi
so svojimi vlastnými scenármi „očierňovania“. Návrh na zaradenie „Syndrómu zavrhnutého rodiča“

medzi psychiatrické diagnózy bol v plnom rozsahu zamietnutý profesnými organizáciami v Slovenskej
republike aj vo svete. Z psychodiagnostiky maloletého nevyplynulo, že by matka manipulovala dieťa voči
otcovi za účelom oslabenia ich vzájomnej citovej väzby. Otec maloletého dieťaťa sa psychodiagnostiky
nezúčastnil. U maloletého dieťaťa neboli psychodiagnostikou zistené znaky sociálnej izolácie. Vnímanie
sociálnej reality u maloletého nie je narušené. Pri diagnostike sociálnych interakcií maloletého z

kvalitatívnejanalýzyjehoprojektívnychreakciívyplývadobrásociálnapozíciamaloletéhovrovesníckych
skupinách, bez známok sociálnej izolácie, s dobrými sociálnokomunikačnými zručnosťami a adekvátnou
pozíciou v skupinách, aj v párovom kontakte, bez porúch v interpersonálnej interakcii. V podnetovom
materiáli stimulujúcom reakcie maloletého na širšie sociálne prostredie vo vzťahu k rovesníkom
maloletý reagoval s prejavmi svedčiacimi o extrovertnej sociabilite a adekvátnej sociálnej interakcii

v rovesníckych skupinách, aj v párovej komunikácii s kamarátmi. Svoje sociálne pozície alternoval
vo funkčných sociálnych úlohách - v pozícii vodcu a iniciátora v skupine, v submisívnej pozícii vo
vzťahu ku kamarátke a s prejavom adekvátnej ohľaduplnosti k zranenému dieťaťu. Vzhľadom na
psychodiagnostikou zistenú symptomatiku posttraumatickej stresovej poruchy v psychickom stavemaloletého, depresívne prežívanie s verbalizovanými suicidálnymi myšlienkami pri asociovaných
stresujúcich spomienkach na otca a psychiatrickým vyšetrením zistené diagnózy F43.1 Posttraumatická
stresováporucha,F93.1Fóbicko-úzkostnáporucha,jezpsychologickéhohľadiskavrozporesnajlepším

záujmom dieťaťa, aby bolo opakovane retraumatizované zisťovaním jeho názoru a vôle úradným
vypočúvaním. Z psychodiagnostiky maloletého vyplýva pozitívny emocionálny vzťah k matke, preferuje
ju a identifikuje sa s domovom matky. Maloletý má v matke oporu, dôveruje jej a nesklamala ho.
Matka poskytuje maloletému pocity istoty a bezpečia. Z kvantitatívnej analýzy distribúcie výrokov
reprezentujúcichpozitívnecityvTesterodinnýchvzťahovzachytávajúcichcitovéväzbydieťaťajezrejmé,

že najvyššie množstvo kladných citov pridelil matke. Matka uvádza, že jej vzťah k synovi je úprimný
a bezpodmienečný a že ho ľúbi najviac na celom svete. Snaží sa ho podporovať v sebadôvere a
vo všetkom, čo má rád, chváliť ho a motivovať, hlavne v prípade, ak sa mu niečo nedarí na prvý
pokus. Maloletého učí, že nikto na svete nie je dokonalý, ideálny či stopercentný, a že nie je dôležité
vedieť všetko na prvý pokus alebo sa nepomýliť. Väzba medzi ňou a maloletým je podľa nej silná
a vzájomná, nie je však vlastnícka, pretože plne rešpektuje ich vzájomnú osobnosť a individualitu.

Akýkoľvek cieľ si maloletý v živote zvolí, dostane podľa vyjadrenia matky jej plnú podporu. Matka uviedla,
že jej vzťah s maloletým je stály a založený na dôvere. Objektívne matka vo vzťahu k maloletému
prezentuje primerané ochranné nastavenia, v správaní s adekvátnou zodpovednosťou. K maloletému
má pozitívny emocionálny vzťah, pri vzájomnej interakcii má k maloletému trpezlivý prístup, prejavuje k
nemu láskavosť, nezvyšuje hlas. Jej správanie k maloletému je bez prejavov impulzivity, v komunikácii

je vo vzťahu k nemu trpezlivá, bez prvkov konfliktných komunikácií a bez vulgarizmov vo verbalizácii.
Z psychodiagnostiky maloletého vyplynulo, že k otcovi prežíva negatívny emocionálny vzťah, otca
odmieta, prežíva pocity úzkosti a strach z prítomnosti otca. Za zdroj konfliktu v konfrontačnej komunikácii
rodičov označuje otca. Vo vzťahu k otcovi vyjadruje len negatívne city, hodnotí ho negatívne, verbalizuje
negatívne zážitky s otcom a negatívne spomienky na neho, z otca má strach. Pri asociovaných

stresujúcich spomienkach na otca opakovane v priebehu psychodiagnostiky verbalizoval suicidálne
myšlienky. Z kvantitatívnej analýzy distribúcie výrokov reprezentujúcich city v projektívnom Teste
rodinných vzťahov zachytávajúcich citové väzby dieťaťa je zrejmé, že otcovi nepridelil ani jeden výrok
reprezentujúci kladný cit, pridelil mu len vysoké množstvo výrokov reprezentujúcich záporné city. Citový
vzťah otca k maloletému nebolo možné určiť, nakoľko otec maloletého sa na psychodiagnostike v

rámci znaleckého dokazovania nezúčastnil. V kontexte so vzťahom otca k maloletému znalkyňa dala do
pozornosti podanie otca na súd - návrh na zabezpečenie dôkazu - testov DNA, Okresný súd Bratislava
II sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 29.04.2016, v ktorom ako navrhovateľ žiadal súd o zabezpečenie
dôkazu - testov DNA o potvrdenie otcovstva k maloletému. V kontexte so vzťahom otca k maloletému
dala znalkyňa do pozornosti aj návrh otca na súd - návrh na nariadenie výchovného opatrenia podľa

§ 37 ods. 3 bod a/ zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine zo dňa 30.06.2016, v ktorom žiadal súd o vydanie
výchovného opatrenia, aby bola maloletému zabezpečená odborná diagnostika a pobyt v zariadení,
ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov. K uvedeným návrhom otec pridal
ďalší návrh v podaní - vyjadrenie otca do konania XP/XX/XXXX o návrhu matky na nahradenie súhlasu
otca s odkladom školskej dochádzky zo dňa 16.12.2018, v ktorom okrem iného uviedol, že ako otec

nesúhlasí, aby mal maloletý udelený odklad na školskú dochádzku, lebo je presvedčený, že je v
jeho najlepšom záujme, aby začal chodiť do školy. Ak matka nie je schopná zabezpečiť školskú
dochádzku alebo takú starostlivosť a konanie voči maloletému, aby nebol chorý pre účel matky a
izolácie maloletého, navrhol, aby bolo Okresným súdom Senica nariadené matke pripraviť maloletého
a neodkladným opatrením odovzdať a umiestniť maloletého do zariadenia DFNSP Martin alebo Košice,

kde bude diagnostikovaný a zistený jeho skutočný stav. Z vykonanej psychodiagnostiky maloletého
vyplynulo, že z psychologického hľadiska je kontakt otca s maloletým v rozpore s najlepším záujmom
dieťaťa, ktorého nerušený zdravý psychický vývin si okrem iného vyžaduje u dieťaťa aj pocit bezpečia,
istoty, stability a absencie strachu. Z psychologického hľadiska má maloleté dieťa u matky vhodné
predpoklady na výchovu a starostlivosť v súlade s jeho najlepším záujmom, psychickým a fyzickým

vývinom. Znalkyňa dala do pozornosti, že predpoklady na strane otca - že sa vie o maloletého postarať
a konštatovanie znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej - zlepšiť sa vo varení pre inteligentného človeka nie
je problém, neznamená, že na osobnú starostlivosť a styk s otca je psychicky, osobnostne, sociálne
aj emocionálne pripravený maloletý. Psychodiagnostikou boli zistené v psychickom stave maloletého
pretrvávajúce známky posttraumatickej stresovej poruchy s verbalizovanými suicidálnymi myšlienkami

pri asociovaných stresujúcich spomienkach na otca. Psychiatrickým vyšetrením maloletého Matthiasa
MUDr. Natália Dimová, detský psychiater, v lekárskej správe zo dňa 21.01.2019 konštatuje diagnózy
- F43.1 Posttraumatická stresová porucha, F 93.1 Fóbicko-úzkostná porucha a odporúča obmedziť
stresové situácie u malého pacienta. Vzhľadom na vyššie uvedený diagnostikovaný psychický zdravotnýstav maloletého znalkyňa odporučila matke pokračovať v zabezpečovaní funkčne nastavenej zdravotnej
starostlivosti o maloletého (systematická a dlhodobá spolupráca s pediatrom, s pedopsychiatrom a
v nadväznosti s neurológom, prípadne aj so psychológom a psychoterapeutom a podľa potreby s

ostatnými špecializovanými ambulanciami, v ktorých je maloletý v odbornej starostlivosti). Maloletý
potrebuje v súčasnosti pokojné, bezpečné prostredie domova u matky a s matkou, najmä v zmysle bez
opakovanej retraumatizácie maloletého.

29. Zo znaleckého posudku znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. č. 17/2020 zo dňa 29.10.2020

súd zistil, že aktuálny zdravotný, a najmä psychický stav maloletého má prvopočiatky v udalosti, keď
otec odviedol maloletého od matky. Prvé odborné správy sú od Mgr. Oľgy Tomišovej, ktorá uviedla, že
psychologickú ambulanciu navštívilo dieťa dňa 05.11.2015 v sprievode matky. Ako dôvod udáva rozchod
rodičov traumatický zážitok syna. Pred odchodom maty zo spoločnej domácnosti mal otec dieťa odviesť
k svojim rodičom a odmietal ho vydať matke. V dôsledku toho máva zlé sny, opakovane sa vracia k
zážitku. MUDr. Viera Mikolajová, detský psychiater, mu na základe vyšetrenia zo dňa 05.01.2016 a

11.02.2016 doplnila diagnózy - F 93.8 Fóbicko-úzkostná porucha s rysmi separačnej úzkosti v detstve, F
43.2 Poruchy správania a emócií ako reakcia na situačnú záťaž, F 51.4 Nočné desy a F 98.0 Sekundárna
nočná enuréza. MUDr. Mikolajová v lekárskej správe zo dňa 06.06.2016 uviedla diagnózu F 93.08
fóbicko-úzkostná porucha, bola nadstavená medikácia Prothiaden. Odporučená matke hospitalizácia s
cieľom stabilizácie stavu, prípadne nastavenia na medikáciu a terapeutickú prácu s mal. Matthiasom.

Uvedené odporúčania neboli matkou zrealizované a matka sa rozhodla ukončiť spoluprácu s MUDr.
Mikolajovou z dôvodu neprofesionálneho prístupu. Podľa vyjadrenia matky v tomto období maloletý styk
s otcom a so starými rodičmi zásadne odmieta, pričom už pri zmienke o nich začne hystericky plakať a
matka má problém ho aj počas dvoch - troch dní a nocí po tom utíšiť. Podľa záznamov, ktoré mal znalec
k dispozícii maloletému Matthiasovi nebola poskytnutá žiadna odborná psychoterapeutická liečba, resp.

terapia a psychologický stav maloletého nebol liečený odborníkmi. U Matthiasa sa postupne upevňovala
úzkostná väzba smerom k matke a maloletý sa musel s daným stavom vyrovnávať sám, čím sa ešte
viac upínal na matku. Znalec mal k dispozícii i súkromný znalecký posudok, ktorý priniesla matka od
PhDr. Mgr. Eleny Fortis, ktorá v lekárskej správe MUDr. Natálie Dimovej zo dňa 17.09.2019 uvádza, že
dieťa je bez ťažkostí, posttraumatická porucha v remisii, úzkostná porucha v symptomatológii, že matka

bola poučená o edukácii dieťaťa a úprave výchovného pôsobenia. Dieťa musí navštevovať školu, musí
byť v kolektíve rovesníkov, nemá sa matka vracať k veciam, ktoré sa stali v minulosti. Podľa názoru
detského psychiatra MUDr. Natálie Dimovej matka nezabezpečuje dostatočnú zdravotnú starostlivosť
o dieťa. Podľa MUDr. Natálie Dimovej matka neustále mení ošetrujúcich lekárov, izoluje dieťa, matka
zavádzala, že dieťa chodí do základnej školy, ktorá vôbec nemá štatút školy. Jednoznačne bolo potrebné

vykonať znalecký posudok a psychiatricky vyšetriť obidvoch rodičov. MUDr. Natália Dimová pred
súdom ako svedok uviedla, že od januára 2019 bol maloletý Matthias v jej dispenzárnej starostlivosti.
Matka jej priniesla aj lekárske správy ostatných ošetrujúcich lekárov MUDr. Olvedyho, Šimeka a
Škodáčka. Zistila pri vyšetrení, že dieťa trpí posttraumatickou stresovou poruchou, u predchádzajúcich
lekárov bola konštatovaná aj fóbická úzkostná porucha, suicídne sklony ona u dieťaťa nespozorovala.

Podľa psychologického vyšetrenia zo dňa 25.08.2020 je maloletý nadpriemerne inteligentný, prítomná
anxiózne fobická symptomatológia, pri hre obratný, dokáže skákať znožmo, potvrdzuje dobrú jemnú
aj hrubú motoriku vzhľadom na vek maloletého. Má záujem o okolie, je prirodzene zvedavý, orientuje
sa v priestore. Chápe účelové vzťahy medzi predmetmi, činnosťami a javmi. Dokáže sa sústrediť na
danú vec primerane veku. Pri rozprávaní používa predložky, číslovky i zámená. Možno usudzovať

na veľmi dobrú priestorovú orientáciu maloletého, počas rozhovoru skladá lego, ktoré tvorí výsledný
útvar dvoch srdiečok. Nevie, kedy má narodeniny, po dopytovaní odpovedal, že v lete. Maloletý nemá
problém so spontánnym dokončovaním viet. Udáva, že najradšej má svoju maminku a najviac sa bojí
„jeho“. Myslí si, že veľa ľudí má ten istý problém ako on. Keď maloletý rozpráva o otcovi, je u neho
prítomná symptomatika fóbicko-anxiózneho charakteru. Pri témach týkajúcich sa otca sa u maloletého

prejavili tras tela, tras rúk, silný tlak na ceruzku. Maloletý nervózne chodí po miestnosti hore dole,
keď rozpráva o tom, ako ho otec zavrel do pivnice. Taktiež sa mení jeho nálada, prítomné úľakové
tendencie, obranné rituály v správaní, maloletý si rukami objíma ramená. Zo strany W. M.merom k
otcovi ide zo psychologického hľadiska o neistú dezorganizovanú väzbu, ktorá vzniká, ak dôverná
osoba ohrozuje dieťa. Dezorganizovanú väzbu zažívajú deti, ktoré okrem vlastného ohrozenia vidia,

ako je ohrozovaná ich matka. Keďže jej nevedia pomôcť a vnímajú, že na bezpečí je ohrozená ich
opatrovníckaosoba,ktoráprenichpredstavujebezpečnúzákladňu.Vdanomprípadenásledkomtraumy
(otcom) odobratie maloletého od matky, vyvolalo u maloletého silnú traumatizáciu. Následné stretnutie
otca, matky a maloletého, ktoré boli aj za účasti polície, posilňovali traumatizáciu. Maloletý má smeromk matke úzkostne separačnú väzbu a maloletý má tendenciu matku si idealizovať. Matka smerom k
maloletému má úzkostnú väzbu a ak syna nemá vo svojej blízkosti, necíti sa dobe, robí jej problém
dôverovať ostatným. Môže sa správať iracionálne, nepredvídateľne a emocionálne. U maloletého

sa môžu vyskytnúť sklony matku chrániť a preberať jej názory. Matka maloletého je podľa neho
dobrosrdečná, nikdy ho nesklame, nikdy neklame, má dobré srdce a zaslúžila by si pekný darček. Rád
s ňou trávi svoj voľný čas a prial by si ju mať vždy vo svojej blízkosti. Psychologickým vyšetrením otca
bolo zistené, že otec maloletého je extrovertný typ, sangvinistického temperamentu s nadpriemernou
inteligenciou. Pravdepodobne mu robia ťažkosti dynamické vystihovania situačných premenných, na

spracovanie určitých situácií potrebuje čas. Môže mať ťažkosti s rýchlym adaptovaním sa na zmeny.
V niektorých situáciách môže prejavovať sebapresadzujúce správanie s vysokou ctižiadostivosťou a
ašpiráciami, potencionálne môže byť však sprevádzané zníženou schopnosťou prispôsobovania sa. I
keď má otec základné psychologické predpoklady vychovávať maloletého W., traumatizujúce udalosti,
ktoré s ním zažil maloletý, dlhodobo ovplyvnili a budú ovplyvňovať jeho vzťah a postoj k nemu. Iba
odborný psychoterapeutický postup môže zmeniť postoj a vzťah maloletého k otcovi. Maloletému

doteraz nebola poskytnutá kvalitná psychoterapeutická starostlivosť. Iba diagnostikovanie maloletého,
zmeniť názory a postoje rodičov, resp. príčiny traumatizácie a následných retraumatizácií, nemôže
zmeniť súčasný psychický stav dieťaťa. Maloletý nie je pripravený na kontakt s otcom a postoje,
ktoré zaujíma matka situáciu nevyriešia. Matka vykazuje psychologické znaky hyperprotektívnej osoby.
Snaží sa vytvoriť dieťaťu bezproblémové prostredie. Avšak maloletý napriek veľmi dobrej inteligencii

nenavštevuje riadnu školskú dochádzku. Matka sa neprimerane bojí o bezpečnosť svojho dieťaťa a má
silnútúžbuhoochraňovaťnakaždomkroku.Mnohírodičiahlásiacisaktejtofilozofiisivšakmýliapotreby
s prianiami a osobnosť s názormi. Ak k tomu pribudne bezhraničná túžba ochrániť dieťa pred všetkým
zlom sveta, hyperprotektívny rodič vloží svojmu potomkovi do vienka dispozície pre nemalé psychické
a vzťahové problémy. Z dieťaťa vychová nesamostatného, závislého človeka. V dospelosti bude hľadať

partnera, na ktorého sa bude môcť upnúť a ktorý bude pre neho robiť všetko to, čo matka a bude obratý
o sociálne skúsenosti a dieťa bude egocentrickým dospelým, ktorý bude očakávať, že svet sa potočí len
okolo neho. Z psychologického hľadiska maloletý ešte nie je pripravený na styk s otcom. Na základe
psychologického vyšetrenia bolo zistené, že postoje k otcovi sú vysoko negatívne a na ich zmenu bude
potrebná v prvom rade odborná psychoterapeutická práca u psychoterapeuta zapísaného v zozname

Slovenskejpsychoterapeutickejspoločnostiazaradeniemaloletéhodoriadnehovzdelávaciehoprocesu.
Niektoré postoje maloletého sú zautomatizované, sú sýtené strachom, že ho otec znovu unesie.
Vzdelávanie, sociálna situácia a matkine rigidné postoje k situácii, neumožňujú maloletému zmeniť uhol
pohľadu na vzťah s otcom. Matkin strach o maloletého a bránenie normálneho začlenenia do sociálneho
prostredia iba komplikujú psychologickú väzbu na otca. Na druhej strane presadzovanie svojich práv

otca a odvolávania sa na vyjadrenie Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa aktualizovanej informácie
zo dňa 20.09.2020, syndróm zavrhnutého rodiča bol z oficiálnej pracovnej verzie ICD (medzinárodnej
klasifikácie chorôb) vyčiarknutý. Napriek tomu, že maloletý v ranom detstve prežil traumatizujúce zážitky,
môže sa prístup ku vzťahovej väzbe meniť pozitívnym smerom, keď sa na tejto zmene pracuje. Postupnú
desenzibilizáciu strachu z otca a nepriaznivé postoje maloletého je potrebné liečiť psychoterapiou.

Vytvorená stratégia matky a syna, že pri stretnutí s otcom, resp. rozprávaní o ňom naznačujú aj určitú
simuláciu zo strany maloletého. Pri prvom psychologickom vyšetrení sa maloletý pýtal, či by nemal
viacej kričať a plakať. Pri druhom stretnutí aj za prítomnosti otca spustil hysterický krik a s otcom
sa rozprával tak, že ležal na stole, rukou si zakrýval tvár, nesnažil sa vytvoriť žiadny očný kontakt,
opakoval mu, že si nepraje, aby vstupoval do jeho života. Maloletý vyslovil aj tri želania, ktoré v danom

momente pri vyšetrení boli 1. aby vyhrali, 2. aby boli zdraví on a jeho rodina, 3. aby mali navždy pokoj
od otca. Formulácie, ktoré maloletý používal pri komunikácii s otcom nezodpovedajú jeho veku a znalec
predpokladá,žeideskôroodpozorované,resp.reprodukovanéslovnévyjadreniedospelých.Detskáreč,
ktoráobsahujeajzložkuobsahujúcupostojovúahodnotiacuzložku,detipoužívajúažvneskoršomveku.
Pre absolútne negatívny postoj k otcovi v najbližšom období znalec neodporúča, aby bol vykonávaný

styk maloletého s otcom bez psychoterapeutického vedenia. Existujú mnohé terapeutické postupy, ktoré
postupným približovaním k objektu strachu, dokážu strach a tým aj traumu vyliečiť. Je však otázka, či
toto je cieľom postupu a prístupu matky. Maloletý aktuálne nie je pripravený na stretávanie s otcom.
Na zmenenie tohto stavu je potrebné psychoterapeutické vedenie maloletého, zmena postojov oboch
rodičov v tom slova zmysle, že otec nebude zvyšovať tlak na stretávania sa so synom a matka zmení

svoje postoje smerom k prebiehajúcim procesom, najmä zabezpečenie riadnej školskej dochádzky
a zabezpečenie kvalitnej psychoterapie pre maloletého. Cieľom terapie maloletého nie je len ústup
klinických symptómov, ako je úzkosť a strach, ale hlavne naštartovanie emočného rastu a dosiahnutie
vyššieho stupňa autonómie a psychickej odolnosti. Efektívna psychoterapia si nevystačí s dobrou vôľoua súcitom terapeuta, ale vyžaduje zdieľanie najtemnejších a najspodnejších vrstiev ich nevedomia, kde
vládnu detské nepredstaviteľné monštrá a príšery.

30. Z oznámenia asistentky znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. zo dňa 10.05.2021 bolo zistené, že
súdny znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD. dňa 28.03.2021 zomrel. Z uvedeného dôvodu nebolo možné
znalca na pojednávaní k znaleckému posudku vypočuť.

31. Z výsluchu otca maloletého dieťaťa dňa 29.04.2021 súd zistil, že po rozhodnutí Krajským súdom

v Trnave nemal žiadny kontakt s maloletým, ani po rozhodnutí Okresným súdom Senica v tejto veci
dňa 07.09.2017. Matka mu odopiera akýkoľvek kontakt akoukoľvek formou. Maloletý W. je stále chorý
a chorejší, neskutočné diagnózy, stále horšie a horšie. Čiže aj z toho, čo matka podala naposledy
do tohto konania vyplýva, že nemieni akceptovať akúkoľvek terapiu. Neakceptuje sa ani výchovné
opatrenie nariadené p. Trylčom, nemá so synom žiadny kontakt, žiadal by maximálny možný kontakt
s maloletým a zistiť, aký je jeho zdravotný stav, prečo je stále taký chorý. U znalca sa s maloletým

stretol, po 20 minútach, čo ho museli ukľudňovať, lebo nebol absolútne pripravený a muselo to byť
aj za prítomnosti matky, keďže matka odmietla, aby som bol on s maloletým W. sám. On, keby
mohol, navrhol by, aby sa mu poskytla psychoterapia a za tým účelom bol hospitalizovaný buď na
Kramároch, alebo ako navrhol MUDr. Škodáček detskú psychiatriu v Martine. On s matkou dieťaťa
nekomunikuje,odmietasnímakýkoľvekkontakt,neinformujehoozmenelekárov.Pokiaľsatýkarozvodu

ich manželstva s matkou dieťaťa, zatiaľ nebol vyšetrený znalcom v rámci znaleckého dokazovania, ktoré
bolo týmto súdom nariadené, nakoľko pokiaľ má vedomosť, matka dieťaťa stále podáva nejaké sťažnosti
voči znalcom. Otec predložil výpis zo zdravotnej dokumentácie maloletého vedeného poisťovňou
UNION. Nerozumie tejto chorobnosti, ktorou sa matka prezentuje, všetky choroby sú vlastne spôsobené
matkou. MUDr. Vierou Mikolajovou a MUDr. Škodáčkom mu bolo v roku 2016 poradené, bola mu

navrhovaná hospitalizácia maloletého, psychoporadenstvo za účelom tohto kontaktu. Takisto MUDr.
Katarína Haidová, ktorá robila posudok, ako aj PhDr. Karol Kleinmann, ktorý napísal posudok, zhodnotili
že je u maloletého potrebná psychoterapia, a to jedine v nemocnici, nakoľko sa postoj matky nezmení.
Stretnutie u znalca PhDr. Karola Kleinmanna prebiehalo tak, že W. W. pri prvotnom styku kričal, bol
pri matke a nebol pripravený na súdnoznalecké dokazovanie. Znalec sám povedal matke, že ako má

robiť posudok, keď dieťa je v takomto stave. Matka tvrdí, že to robí na základe doktorky PhDr. Mgr.
Eleny Fortis. Tým pádom sa ukončilo prvé sedenie. Následne maloletý W. išiel do inej miestnosti s
pracovníčkami PhDr. Karola Kleinmanna, on tam prišiel, snažil sa s ním rozprávať, normálne odpovedal,
potom bol vyznaný, aby odišiel. Maloletý mal hlavu na stole, on sa s ním porozprával, odpovedal mu,
pri odchode mu dal pusu na čelo a odišiel. To bolo všetko. Potom sa druhýkrát vrátil, snažil sa s ním

rozprávať, že budú kresliť a po 5 minútach odišiel a ďalšie stretnutie s ním nemal. Potom mal stretnutie
s PhDr. Karolom Kleinmannom a to bol preňho koniec dokazovania. Matka ho o zdravotnom stave
a vyšetreniach dieťaťa neinformuje, nevie o termínoch, iba keď si zisťuje z UNION poisťovne, či sa
zmenil lekár. Matka s ním nijako nekomunikuje, ani elektronicky. Psychoterapiu maloletému odporúčal
znalec PhDr. Karol Kleinmann na to, aby sa s ním mohol realizovať styk. O styk s maloletým sa pokúšal

telefonicky, mailom. Matka zrušila e-mail, telefonicky sa nekontaktuje. Keď chodil osobne, podala
naňho trestné oznámenie, volala naňho políciu. Naposledy tam bol dňa 20.02.2021, keď mal maloletý
narodeniny, ale keďže je pandémia a tento okres bol čierny, tak potom nechodil. Matku nekontaktuje
telefonicky, pretože vždy, keď telefonuje, tak má hovor blokovaný, má blokované telefónne číslo. Otázky
ohľadom návštevy školy sa riešia v súdnom konaní na Okresnom súde Senica pod sp. zn. XP/XX/XXXX.

Maloletý bol prihlásený do školy do Dolných Orešian s čím súhlasil a dňa 05.03.2021 sa dozvedel,
že matka ho prehlásila do školy do Banskej Bystrice a následne požiadala o štúdium v zahraničí, kde
má byť maloletý teraz prihlásený - nejaká škola Komenia v Českej republike, mesto Chrudim. Nevie
o tom, že by mal maloletý nejakých kamarátov, že by sa hral na ulici, že by bol súčasťou nejakého
futbalového klubu. Matka prezentuje komplikovaný vzťah maloletého k celej časti jeho rodiny - babke,

dedkovi, prababke. Skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho tvrdeniu nemá, ale napríklad aj keď 85-
ročná babka s ním prišla do Lakšárskej Novej Vsi, neprišiel maloletý ani von, ani cez okno, nič. Ani
matka nepovedala, že prišla prababka, aby išiel za ňou. Súhlasí s asistovaným stykom a prípadným
odborným poradenstvom s týmto spojeným, aby sa to vykonávalo napríklad aj v nemocnici. Mohol by
tam byť aj asistovaný styk za prítomnosti psychoterapeuta alebo psychiatra, či už na Kramároch alebo

v Martine, nakoľko matka nerešpektuje všetky opatrenia na úpravu styku. Poskytovanie poradenstva na
referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici skončilo
tým, že matka odmietla spoločné stretávanie. Všetko bolo individuálne, čo nedávalo zmysel pre ďalšie
pokračovanie. V Senici nebol na poradenstve styk s maloletým, ani k tomu neprišlo. Pokiaľ sa týka jehopracovnej doby je väčšinou medzi 07.00 - 08.00 hod. a 15.00-16.00 hod. Ak by k asistovanému styku
dochádzalo cez týždeň, riešil by to dohodou so zamestnávateľom, dokázal by sa uvoľniť z práce.

32. Z výsluchu otca maloletého dieťaťa zo dňa 17.06.2021 súd zistil, že od posledného pojednávania
sa uňho nič nezmenilo. Dostal nepodpísaný list od matky maloletého. Na základe toho on napísal
matke svoj list. Na list nedostal žiadnu odozvu, s maloletým sa nestretol. Matke posielal tento list dňa
04.06.2021, doporučenou poštou, má podací lístok. Podával to doporučene, prvá trieda. Doručenka, že
si už matka prevzala zásielku, sa mu ešte nevrátila. Nemá vedomosť o tom, že by matka od posledného

pojednávania vyvinula nejaké úsilie za účelom realizácie styku medzi ním a maloletým, ani výchovné
opatrenienaKramárochsanevykonávalo.Okremuvedenejsprávynemáomaloletomžiadneinformácie.

33.Zvýsluchumatkymaloletéhodieťaťadňa29.04.2021súdzistil,ženazákladeposlednýchznaleckých
posudkov nie je odporučený kontakt maloletého s otcom, aj na základe odporučenia pedopsychiatričky
MUDr. Natálie Dimovej, ktorá jasne povedala, že o otcovi sa doma nemajú rozprávať vôbec. Povedala,

že ak aj sám maloletý začne tému, má odvádzať jeho pozornosť hrou, alebo niečím podobným. Minulý
rok v marci myslí, keď sa uzatvorili ambulancie pre Covid-19, MUDr. Natália Dimová pri poslednom
stretnutí v decembri 2019 povedala, že na kontrolu s maloletým chodiť nemusí, ak budú pokračovať v
tom výchovnom prostredí ako dovtedy, s tým, že jeho posttraumatická stresová porucha bola v štádiu
remisie. Keď budú cítiť potrebu, môžu prísť. Potom nasledoval marec 2020, keď sa uzatvorili ambulancie

pre Covid-19. Poučila ju, že stačí zavolať, či je maloletý na tom dobre a viac už chodiť nemusia. Keďže
ambulancie boli zatvorené až do júla 2020, kontaktovala MUDr. Natáliu Dimovú SMS správou, v ktorej
uvádza, že sa ospravedlňuje, že pozabudla. Potom sa malo realizovať súdnoznalecké dokazovanie,
ona bola práceneschopná a k znalcovi PhDr. Karolovi Kleinmannovi išli s maloletým, nevie presne či
v auguste alebo v septembri. Najskôr bola vyšetrená ona a dieťa samostatne a potom bol ešte jeden

termín, keď mal prebehnúť kontakt s otcom. Po prvom stretnutí znalec PhDr. Karol Kleinmann povedal,
že na základe znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis, aj na základe toho, čo zistil on, je dieťa
obeťoutraumyzostranyotca.Ajjuinformoval,ženastretnutísotcom,naktoréprišli,prebehnestretnutie
s otcom. Keď boli s maloletým u znalca PhDr. Karola Kleinmanna, maloletý, keď už videl, že otec tam
je s celou svojou rodinou, začal jej hovoriť, že tam nejde, vzpieral sa, ťahal sa dozadu, nechcel ani

vstúpiť do budovy, vnútri spustil plač. Znalec jej zároveň povedal, aby bola prítomná pri teste stretnutia
s otcom, o ktorom ju informoval, nie je pravda, že odmietla odísť. Pri príprave maloletého pri stretávaní
s otcom postupovala podľa toho, čo jej odporučili lekári. Keď prišiel otec, robil bordel, napríklad prišiel
mimo súdom stanovený čas, kedy sa maloletý Matthias hral s kamarátom na dvore a otec vyliezol na
ich bránu, akoby na pol tela na maloletého zhúkol, tento v strese utekal do vnútra a plakal a kričal, že

je tam. To sa opakovalo niekoľko mesiacov, že otec chodil mimo súdom stanovených hodín, ale aj dní.
Až na základe toho potom podávala podnet na políciu za prenasledovanie. Keďže v tom čase nemali na
dome nainštalované kamery, okrem dvoch fotiek, ktorými sa vedela preukázať, že tam otec bol, polícii
to nestačilo. Trestné konanie v tomto smere vedené nebolo. U znalca bol maloletý čelom opretý o stôl a
rukami si držal hlavu a jediná komunikácia, ktorá prebehla medzi ním a otcom bola - choď preč, nechcem

ťa ani vidieť. V žiadnom prípade mu nedal pusu na čelo, keď tým bol opretý o stôl. Oni sedeli oproti
sebe cez dva stoly, teda otec a maloletý a vtedy znalec otcovi povedal, že má opustiť miestnosť. Keďže
maloletý bol stále v tej istej pozícii, tak on si nevšimol, že otec obišiel stôl a na krk mu dal pusu. Maloletý
sa striasol a dokonca má pocit, že rukou naznačil - choď preč. Keď absolvovali toto súdnoznaleckého
dokazovanie, nie je si istá, či v ten deň alebo na druhý deň, kontaktovala pani Gembešovú s tým, že

maloletý to veľmi zle znášal. Tá noc bola hrozná a poprosila ju, či by u nich nemohla prebiehať nejaká
psychologická pomoc pre dieťa, keďže maloletý už psychológa videl a pozná ho. Pani Gembešovou
jej to bolo prisľúbené a od toho dňa sa to realizuje. Najskôr chodili každý týždeň na psychoterapiu a
teraz sa uskutočňuje raz za dva týždne. Psychologická pomoc maloletému sa realizuje na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny u psychológa Mgr. Maroša Satina. Toto sa realizuje doteraz. Ona sa nechce

stretnúť s otcom sama, bojí sa ho, a z tohto dôvodu nechcela, aby sa realizovali aj stretnutia u Mgr.
Morávkovej, preto chcela separátny termín. Aj keď prišla na pojednávanie, spočiatku tieto pojednávania
trvajú od roku 2015, otec ju autom potom prenasledoval, takže už na pojednávania nechodí sama,
ale vždy s jej právnou zástupkyňou, táto o tom vie. Ešte poslednú vec, ktorú otec uvádzal, tak 20.02.
maloletý nemá narodeniny. Maloletý dochádza na stretnutia s psychológom úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Senica dvakrát do mesiaca. Ona vždy chcela nechať priestor dieťaťu samotnému, aby sa samo
rozhodlo pre stretávanie s otcom, lebo všetci ho do stretávania iba nútia. Druhá vec je, že maloletý je
preukázateľne obeťou násilia. Ona maloletému nikdy nebránila v styku s otcom a ak jej povie, že je už
veľký a zvládne to, ona mu povie, že sa kľudne s otcom môže stretnúť. Je ochotná maloletého vodiťďalej k Mgr. Marošovi Satinovi, ale nie s tým, že má byť na maloletého vyvíjaný nátlak na stretnutia s
otcom, pretože podľa nej asistovaný styk je retraumatizácia. Aktuálne nie je zamestnaná. Maloletý je
zapísaný v súkromnej základnej škole u Filipa v Banskej Bystrici, kde má povolené štúdium v zahraničí -

Základná škola Komenia Chrudim, kde má povolené individuálne vzdelávanie. Individuálne vzdelávanie,
teda homeschooling, dieťa realizuje 2x za rok preskúšanie v škole podľa učebných osnov. Ona sa s
maloletým učí každý deň, začínajú o 08.00 hod., max. 08.30 hod., potom majú o 12.00 hod. obed,
hodinová prestávka, potom sa pokračuje, to už je potom individuálne. Robia rôzne projekty, chemické
pokusy, hrá na bubny, je veľmi šikovný. Aktuálne aj s inými home-školákmi sú spojení cez ZOOM, alebo

iné aplikácie, ktoré to umožňujú. Osobný kontakt s deťmi mohli mať iba vonku, pretože inak to nešlo. Ona
sa snažila otcovi poskytovať prvý rok a pol informácie o dieťati, ale to len stupňovalo ďalší teror, tak ako
to vyplýva z výskumov, ktoré sa zaoberajú domácim násilím, že izoláciou domáce násilie nekončí, len
nadobúda iné formy. Keď ho informovala, že napríklad maloletý je chorý a má teplotu, tak by jej pomaly
nedbal poslať Excel - tabuľku, ako maloletému stúpa teplota. Pritom, keď žili v spoločnej domácnosti, a
maloletý mal teploty okolo 40o C, a volala mu, aby prišiel domov, tak jej napísal, že nemôže, tak to bolo

vždy. Otec zahlcuje žiadosťami lekárov, školy, učiteľov, úrady pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
školské inšpekcie, ministerstvá. Tí ľudia jej jednoducho zúfalo hovoria, že toho majú plné zuby. Načo
má poskytovať tie informácie, keď si ich pýta od lekárov a iných inštitúcií a nakoniec to tu sám predložil.
Nehovorí, že otec nemá právo na túto informáciu, ale ak mu ju poskytol lekár, tak na čo ju má otcovi
poskytovať aj ona. A navyše, keď jej tí lekári rozprávajú, ako sa im otec vyhráža, že skončia na súde

všetci rad za radom. Navyše lekárov núti, aby maloletého hospitalizovali. Ak by dieťa potrebovalo
hospitalizáciu, bolo by to uvedené v lekárskej správe a schválené zdravotnou poisťovňou. Predložila
dôkaz zdravotnej poisťovne Dôvera a Union, z ktorých vyplýva, že lekári nikdy nežiadali hospitalizáciu
dieťaťa. Otec znovu uviedol, že chce dať hospitalizovať dieťa, lebo len hospitalizácia určite maloletému
pomôže a uviedol to aj znalec PhDr. Karol Kleinmann, že tieto tendencie sú jedným z príznakov

symptómu zavrhnutého rodiča, vychádza to z teórie syndrómu zavrhnutého rodiča. Nedávala otcovi
informácie preto, lebo keď mu ich dala, potom jej aj dvadsaťkrát za deň telefonoval. Neuvedie svoju
e-mailovú adresu, nie je povinná mať e-mailovú adresu, ani telefón. S otcom je ochotná komunikovať
o dieťati poštou. O čom s ním má komunikovať, všetky informácie má, keď mu napíše tri vety, on
napíše sto a dvadsaťkrát za deň. Dôvodom psychoterapie maloletého je psychologická pomoc dieťaťu,

maloletý je momentálne zdravý, ataky horúčok má dvakrát za mesiac. Je to v priloženej lekárskej správe.
Vysoké horúčky má asi tri dni, sú to horúčky nad 39o C, celý atak trvá asi desať dní, než odoznie. Tieto
horúčky rieši s pediatrom MUDr. Petrom Košíkom a reumatológom MUDr. Dallosom. Vždy dodržiava
to, čo jej povedia lekári, aktuálne nie je za žiadnu realizáciu asistovaného styku, pretože dieťa naň
nie je pripravené. Pre individuálne vzdelávanie maloletého sa rozhodla aj z dôvodu zdravotného stavu

maloletého, ale nie je to jediná vec. Je to preto, že využíva aj modernejšie nové prístupy ku vzdelávaniu
ako je montessori pedagogika - rešpektovať a byť rešpektovaný. Ďalší vzdelávací program majú od
Brigita Sinclaire, nepamätá si to meno. Tiež sa zoznámila s celou komunitou ľudí, ktorí sa venujú
domácemu vzdelávaniu a títo ju nadchli, pričom tieto deti dosahujú mimoriadne výsledky. Maloletého
zapísala do školy v Banskej Bystrici z dôvodu, že je to jedna z prvých škôl na Slovensku, ktoré sa začali

venovať individuálnemu vzdelávaniu a sú na to plne etablovaní. Ide o bežnú formu vzdelávania, ktorú
používa čoraz viac ľudí, najmä v súčasnosti po skúsenostiach s dištančným vzdelávaním počas Covidu.
Komunikovala so školou, s otcom nie. Maloletý bol súčasťou detského kolektívu na začiatku, pokiaľ
maloletý chodil na základnú školu Dolné Orešany, kde bol klub Orieškovo - komunita domškolákov,
chodili tam zo začiatku najprv dva a potom trikrát za týždeň, cez prázdniny sa zoznámili a stretávali

s deťmi z okolia. Tiež sa jednalo o domškolákov zo Senice, Skalice a celého okolia Záhoria. V prvom
polroku prvého ročníka, keď chodili do klubu Orieškovo, chodili dva dni a tretí deň pridali navyše, pretože
tam chodil hudobník vyučovať hudobnú výchovu a maloletý W. sa nadchol pre bubny. Tým, že začal
Covid, následne mu hľadala niekoho iného, kto by ho mohol bubny učiť a našla učiteľa. Doteraz sa učil
online a teraz už chodí normálne, tento učiteľ chodí k nim domov. V predcovidovom období hudobná

výchova prebiehala v kolektíve. O výbere školy maloletého sa vedie súdne konanie. Ona W. W. vyučuje
prednostne slovenský jazyk, preto majú krajovú školu v Banskej Bystrici, aby maloletého mohla dať
preskúšať zo slovenského jazyka, aby o tom mal vysvedčenie. Do zahraničnej školy chodil skôr, ako
prestúpili do Banskej Bystrice. Maloletý je liečený na alergiu a choroby tráviacej sústavy. Maloletý sa
rozhoduje sám, pokiaľ sa týka napr. školy alebo kamarátov. Rozhoduje sa sám o všetkých podstatných

veciach, necháva to naňho. Informovala sa o tom, aké následky môže mať nehovorenie o otcovi na
ďalší psychický vývin maloletého. Bolo jej to vysvetlené priamo jeho pedopsychiatričkou MUDr. Natáliou
Dimovou, ktorá jej toto odporučenie dala, pretože jedným zo symptómov posttraumatickej stresovej
poruchysútzv.flashbacky,leboinakbysaposttraumatickástresováporuchanemohladostaťdoremisie.Lekárka to uviedla minimálne v nejakej lekárskej správe - uviedla nerozprávať o otcovi alebo nespomínať
ho, nevie, ako to tam je uvedené. Bariéru medzi otcom a maloletým rieši od roku 2015, kedy odišli
zo spoločnej domácnosti. Najprv oslovila úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vtedajšiu pracovníčku

pani Honzovú, ktorá ju informovala, že v rámci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny jej pomoc nevedia
poskytnúť, pretože v tom čase u nich nepracoval žiadny psychológ. Keď to neprechádzalo, povedala jej,
že má vyskúšať Centrum psychologického poradenstva a prevencie v Senici, ktoré hneď po návšteve
od nej navštívili, a tam jej psychologička povedala, že jej nevedia pomôcť, lebo sa tým nezaoberajú,
lebo riešia problémy detí súvisiace s učením a školou. Potom popísala, kde všade vyhľadala pomoc, ale

to je v spise. Aktuálne nevyhľadala nijakú organizáciu, ktorá by vedela zabezpečiť styk s otcom. MUDr.
NatáliaDimovápriamoneodporučilapsychoterapiumaloletému.NapriektomuoslovilapaniGembešovú,
a to psychologické poradenstvo je maloletému poskytované, pretože majú rôzne názory. Nevie, ako by
mohla ovplyvniť názor maloletého na otca, ona ním nemanipuluje, jeho názory neovplyvňuje. Nerozumie
otázke, o čom je povinnosť informovať o pomeroch medzi rodičmi, maloletému v styku s otcom nikdy
nebránila. Väčšinu predmetov maloletého učí ona s tým, že jej najbližšia známa alebo priateľka je

vyštudovaná učiteľka, aj špeciálna pedagogička a rovnako má svoju dcéru na domácom vzdelávaní.
Čokoľvek jej nie je jasné, konzultuje to s ňou, prípadne sa stretávajú a majú výučbu spolu. Maloletý
prichádza do kontaktu aj s touto pani, učí ho ktorýkoľvek predmet. Sú na prvom stupni, na prvom stupni
učí učiteľka všetky predmety. Nemyslí si, že je potrebné, aby uvádzala meno učiteľky, nemá na to od
nej ani súhlas, ani to s ňou nikdy nekonzultovala.

34. Z výsluchu kolíznej opatrovníčky Mgr. Kataríny Gembešovej dňa 17.06.2021 súd zistil, že samotný
styk sa bude realizovať priamo v Centre pre deti a rodiny Bratislava, bude realizovaný za účasti dvoch
sociálnych pracovníkov a jednej psychologičky. Na prvú návštevu sa majú dostaviť obaja rodičia a
maloleté dieťa, každému z nich bude poskytnuté individuálne poradenstvo. Až po tomto individuálnom

poradenstve poskytnutému každému samostatne, sa môže prejsť k samotnému styku otca s maloletým
dieťaťom. Ešte sa informovali, či je nutná prítomnosť matky pri tomto styku, jednoznačne jej odpovedali,
že nie. Ak ale dieťa trvá na tom a prejaví vôľu, alebo si vyžiada, aby bola matka prítomná, akceptujú
to maximálne trikrát v prítomnosti matky. Následne, ak je dieťa pripravené, styk sa potom realizuje s
otcom za prítomnosti odborného personálu a matka by mala opustiť areál na dobu realizácie styku.

Centrum pre deti a rodiny Bratislava sami navrhli, že by to mohla byť každá druhá streda v mesiaci.
Majú za to, že by to mohla byť každá nepárna streda. Nemuselo by byť nutné uvádzané v rozsudku
odkedy dokedy, ale zase môže. Mohlo by to byť na dohode rodičov, že by sa dohodli, čo v tomto
prípade vidí, že sa nedohodnú. V tomto zariadení sa realizuje niekoľko takýchto asistovaných stykov.
Otázka od Centra pre deti a rodiny Bratislava bola, či rodičia budú spolupracovať. Na túto otázku im

jednoznačne odpovedala, že pokiaľ to bude v právoplatnom rozsudku, sú tam opatrenia, ktoré sa majú
vykonať. Oni ich budú informovať, vopred telefonicky a následne písomnou správou a následne sú tam
možnosti výkonu rozhodnutia. Nevyjadrili sa, či by vedeli zohľadniť súbežný priebeh výkonu rozhodnutia
a výchovného opatrenia, ale myslí, že by tam nebol problém. Sú informovaní o výchovnom opatrení,
majú aj písomné podklady. Centrum pre deti a rodiny Bratislava samo navrhlo deň aj čas, lebo sú

naozaj pracovne vyťažení a doslova jej povedali, že majú veľmi medializované prípady. Matka je dieťa
na styk s otcom povinná pripraviť, je tam psychológ, ktorý by určitými technikami a dohovorom vedel
napomôcť, ak by maloletý by napr. nechcel vystúpiť z auta. Keby bolo výchovné opatrenie odborného
poradenstva nariadené súdom, dávajú Centru pre deti a rodiny písomnú objednávku, odporučenie, kde
bude presne uvedené, čo od nich žiadajú, a bude tam presne určený počet hodín. Nemôže byť súbežne

v rozsudku uložený asistovaný styk a výchovné opatrenie, môže byť uložený buď iba asistovaný styk,
alebo výchovné opatrenie. Výchovné opatrenie by potom ona mohla uložiť do odporúčania.

35. Z výsluchu svedkyne Mgr. Zuzany Morávkovej dňa 29.04.2021 súd zistil, že v minulosti mala s
rodičmi štyri stretnutia za účelom spolupráce, ale nakoniec k tejto spolupráci neprišlo. K rodičom nemá

žiadenvzťah,čiužpriateľskýalebonepriateľskýarovnakotakkďalšímúčastníkomkonania.Ichcentrum
ponúka a zabezpečuje metódu stretávania formou asistovaného styku, momentálne jeden takýto
asistovaný kontakt realizujú a predtým mali skúsenosť ešte s jedným. Ona pracuje ako psychologička
v Centre pre deti a rodiny Skalica a v decembri prisľúbili spoluprácu s tým, že by sa mohla začať
realizovať vo februári 2021. Už je koniec apríla, podľa nej nemá význam rozbiehať to, lebo koncom mája

už začína čerpať dovolenku. Ona je tam jediný psychológ, ktorý môže túto metódu realizovať, odchádza
na materskú dovolenku. Aktívne za ňu hľadajú zástup, ale myslí si, že v najbližších mesiacoch sa to
nepodarí realizovať. Ona je psychológ, terapeut nie je. Ich centrum pracuje na základe odporúčania zo
sociálnoprávnej ochrany od pani Gembešovej. Cieľom bolo stretávanie otca s maloletým a zdá sa jej,že ešte nejaké poradenstvo. Individuálne sa realizovalo stretnutie s matkou a otcom. Prvé stretnutie
bolo s otcom, ktorý podpísal spoluprácu, ale na tom druhom stretnutí s matkou, matka spoluprácu
nepodpísala, takže spolupráca sa nerealizovala. Potom pani Gembešová upravila odporúčanie zo

sociálnoprávnej ochrany detí, aby boli splnené podmienky matky na spoluprácu. Prvé stretnutie potom
bolo s matkou, kde matka spoluprácu podpísala, ďalší deň s otcom, ktorý zasa nepodpísal spoluprácu.
Ideálne tieto konferencie realizujú za prítomnosti oboch rodičov, kde by si stanovili podmienky a dohodli
by sa, ale matka trvala, že chce individuálne stretnutie. S maloletým stretnutie nemala, s maloletým
by sa stretnutie uskutočnilo až po uzatvorení spolupráce. Nepamätá si, ako matka zdôvodnila, že

trvá na individuálnej spolupráci, bolo to rok dozadu, komunikovali to vtedy s pani Gembešovou. Po
individuálnej spolupráci rodičov by bola zhodnotená príprava, kde by boli zhodnotené všetky riziká,
ktorá by predchádzali stretnutiu otca s dieťaťom. Nevie ako by dosiahli cieľ, nadviazanie kontaktu otca
s dieťaťom, keby sa spolu nestretli. V ich centre oficiálne realizovali jeden asistovaný kontakt, ale
upravovali vzťahy medzi deťmi a rodičmi vo viacerých prípadoch. Predtým, keď pracovala na úrade
práce, tak úspešnosť používania odborných metód na zlepšenie styku rodičov s deťmi bola 100 %, teraz

čo majú asistovaný kontakt, ten ešte prebieha. Podľa jej názoru sa nevylučuje súbežná realizácia terapia
dieťaťa a asistovaného kontaktu. K úspešnosti metód asistovaného styku je vždy potrebný súhlas oboch
rodičov, nemyslí si, že takáto spolupráca je možná v prípade nesúhlasu rodičov. Nevie, či by bolo možná
spolupráca v prípade nahradenia súhlasu súdom, musela by si to pred začiatkom overiť na ústredí úradu
práce, ale keby to bolo nariadené súdom, tak pravdepodobne áno. 100%tná úspešnosť bola v jednom

asistovanom styku, kde to dopadlo veľmi dobre v prospech dieťaťa.

36. Z výsluchu svedkyne Mgr. Dagmar Mlýnkovej dňa 29.04.2021 súd zistil, že pracuje v Centre pre
deti a rodiny Skalica ako sociálny pracovník. Pri asistovanom styku je nápomocná psychologičke, čiže
má taký monitorovací dohľad. Nie je zapísaná v zozname Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti

ako psychoterapeut.

37.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

38. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

39. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

40. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

41. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí

styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.42. Nakoľko otázka zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jednému z rodičov (matke),
zastupovania a spravovania jeho majetku, ako i výživného bola právoplatne vyriešená rozsudkom
Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 07.09.2017, ktorý v týchto výrokoch nadobudol

právoplatnosť dňa 30.08.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCoP/XX/
XXXX-XXX zo dňa 13.06.2018, súd sa ďalej zaoberal len otázkou úpravy styku otca s W. W. a závislom
výrokom o trovách.

43. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od rozchodu rodičov maloletého, t. j. od septembra 2015

styk otca s maloletým prakticky neprebieha. Maloletý otca odmieta, tvrdí, že otec je zlý, nechce sa s ním
stretnúť, jeho postoj k otcovi je vysoko negatívny, a to len na základe konfliktu rodičov v Budmericiach, ku
ktorému prišlo dňa 02.09.2015, kedy otec zobral maloletého na návštevu k svojim rodičom do Budmeríc,
s čím matka nesúhlasila napriek tomu, že jej otec oznámil, že sa večer dňa 03.09.2015 vrátia. Dňa
02.09.2015 matka autom do Budmeríc prišla a chcela dieťa vziať, čo otec odmietol a starý otec z otcovej
strany privolal ku konfliktu políciu. Tento incident každý z rodičov opísal inak, matka však tvrdila, že otec

maloletého zobral proti jej vôli, uniesol ho a v Budmericiach ho zatvorili do pivnice, čím mu spôsobili
veľkú traumu a šok. Objektívne zo strany polície však nebolo na mieste zistené, že by prišlo k spáchaniu
trestného činu alebo priestupku a k udalostiam nebola ani spracovaná žiadna dokumentácia, i keď
hliadka polície OO PZ Modra bola do Budmeríc vyslaná pre rodinné nezhody opakovane, ako je možné
zistiť zo správy OO PZ Modra zo dňa 22.08.2016.

44. Matka v konaní, s poukazom najlepší záujem maloletého W. požaduje, aby tunajší súd úplne zakázal
akýkoľvek styk maloletého s otcom, a to bez ohľadu na to, či sa bude jednať o asistovaný styk s otcom,
a zároveň odmieta aj terapiu maloletého, potrebnú za účelom zmeny negatívneho postoja maloletého
k otcovi. Na druhej strane uviedla, že rešpektuje vôľu maloletého, ktorý sa so svojím otcom stretnúť

nechce, pričom je v záujme jeho riadneho vývinu, aby nebol vynucovanými stretnutiami zo strany otca
opätovne vystavovaný stresovým situáciám. V prípade, ak by maloletý usúdil, že sa cíti na stretnutie s
otcom, nebránila by mu. Naproti tomu otec žiada upraviť čo najširší styk s maloletým, prejavuje ochotu
podrobiť sa nariadenému výchovnému opatreniu ako aj realizácii stretávania s maloletým W. formou
asistovaného styku. Chce, aby maloletý absolvoval psychiatrickú liečbu a čo najskôr sa zaradil do

riadneho vzdelávacieho procesu a začal pravidelne chodiť do školy. Objektívne nebol súdu predložený
žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval zlé, násilné, agresívne správanie otca voči maloletému. Odmietanie
otca maloletým nie je primárne založené na osobnosti otca a na jeho správaní, ani na konflikte
v Budmericiach, ale je podmienené nehlavne nefungujúcou a konfliktnou vzájomnou komunikáciou
rodičov, ktorú dieťa vníma a ktorú matka svojim postojom podporuje. V tomto smere súd poukazuje

na odpoveď znalca PhDr. Karola Kleinmanna v znaleckom posudku na otázku č. 6. Maloletý je na
svoju matku úzko citovo naviazaný, je s ňou až tesne prepojený, idealizuje si ju, matka pre neho
predstavuje pocit istoty, bezpečia, stability a zázemia, a identifikuje sa s jej názormi, normami postojmi
a hodnotami. V tomto smere je teda maloletý svojou matkou prirodzene ovplyvňovaný tak, ako je
každé dieťa ovplyvňované rodičom, s ktorým žije. V postoji voči otcovi maloletého, jeho matka dáva

jasne najavo svoj názor. Tomuto negatívnemu postoju matky voči otcovi je maloletý vystavený už dlhú
dobu. Ako bolo konštatované PhDr. Karolom Kleinmannom v znaleckom posudku, matka sa o malého
neprimerane bojí, má túžbu ho ochraňovať na každom kroku, keď ho pri sebe nemá, necíti sa dobre a
bráni mu začleniť sa do sociálneho prostredia. Je preukázané, že matka svojimi postojmi a správaním
v maloletom živí strach z otca, ako to súdu vyplynulo z výpovede znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej

pred Okresným súdom Bratislava II dňa 29.05.2019, kedy matka po psychodiagnostickom vyšetrení,
keď s maloletým vošla do čakárne, kde bol aj otec, vzala maloletého do náručia a vošla s ním naspäť
do ambulancie s tým, že ho musí chrániť pred otcom. Takýto prístup matky podľa znalkyne maloletému
nepomôže, táto ochrana matky pred otcom je v ňom zakotvená, a z uvedeného dôvodu vyžaduje,
aby ho matka pred otcom chránila. Maloletý si preto postupne vytvoril takú predstavu otca, ktorú v

súčasnosti má a je možné predpokladať, že je v súlade s názorom a predstavou matky. Ak teda dieťa
naďalej neustále a neochvejne tvrdí, že otec je zlý, chce mať od otca navždy pokoj, nechce ho vôbec
vidieť a nechce sa s ním stretnúť, a to na základe len jediného negatívneho konfliktu medzi rodičmi
maloletého (incident v Budmericiach, udávaný ako začiatok ťažkostí zo strany obidvoch rodičov), je to
najmä vizitka matky dieťaťa, aký príklad maloletému vo vzťahu k otcovi dávala a dáva, a akým spôsobom

pred maloletým konflikt rodičov v Budmericiach interpretovala. MUDr. Natália Dimová pred Okresným
súdom Bratislava II v konaní sp. zn. 27P/158/2015 vo svojej výpovedi konštatovala suicidálne sklony
u maloletého, avšak zároveň uviedla, že aj keď maloletý prehlásil, že sa radšej zabije, akoby mal ísť k
otcovi, tak v podstate si vo svojom veku nebol vedomý, čo to znamená, nakoľko z odbornej literatúrya stanoviska odbornej verejnosti jednoznačne vyplýva, že deti do 8 rokov nerozlišujú kategórie život a
smrť. Zároveň počas psychodiagnostického vyšetrenia u PhDr. Karola Kleinmanna znalec zistil, že pri
stretnutí maloletého s otcom u znalca naznačovalo správanie maloletého aj určitú simuláciu zo strany

maloletého, keď sa maloletý, po prvom kontakte s otcom, znalca pýtal, či nemal viacej kričať a plakať,
lebo nechce, aby bola mamina smutná z toho, že nič neurobil, mal toho urobiť viac. Formulácie, ktoré
pri stretnutí s otcom maloletý používal, nezodpovedali jeho veku a sám znalec predpokladal, že išlo
skôr o odpozorované, resp. reprodukované vyjadrenia dospelých. Matke v tomto smere chýba ochota
v záujme maloletého kooperovať s otcom. Všetko toto v maloletom upevňuje predstavu, že otec je

nežiaducou osobou, ktorý by mohol jemu a matke ublížiť. Navonok matka dôrazne deklaruje, že otcovi
v styku s dieťaťom nebráni a dieťa vedie a motivuje k tomu, aby sa so svojím otcom stretnúť chcelo,
navyše s tvrdením, že ak maloletý bude chcieť svojho otca vidieť, umožní mu to, no je minimálne
diskutabilné, do akej miery toto matka skutočne robí. Matka pritom tvrdí, že sa o zlepšenie situácie medzi
otcom a maloletým pokúša už od roku 2015, kedy maloletému je aktuálne poskytované psychologické
poradenstvo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica. Zároveň matka tvrdí, že maloletý sa o

všetkých podstatných otázkach rozhoduje sám, nemanipuluje ním, jeho názory neovplyvňuje. Ako bolo
už uvedené, dieťa v tomto útlom veku preberá postoje osôb, s ktorými žije v bezprostrednej blízkosti
(čo je v danom prípade iba matka a jej rodina), a pokiaľ by teda matka skutočne dieťa viedla k tomu,
aby sa s otcom stretnúť chcelo, tieto stretnutia by s najväčšou pravdepodobnosťou bez zásadnejších
problémov prebiehali. Keďže však otec svoje dieťa poriadne nevidel už počas vyše piatich rokov, a

podľa slov matky sa maloletý naďalej odmieta s otcom stretnúť, javí sa prezentácia takéhoto postoja
matky k stretnutiam ako značne nedôveryhodná a jej aktivita v tomto smere ako výrazne nedostatočná
a nedôsledná. Je to pritom práve matka, ktorá svojím pôsobením môže zmeniť odmietavý postoj dieťaťa
k otcovi, presne tak, ako práve matka môže svojím správaním podnietiť skutočnosť, že dieťa svojho
otca zavrhne. V konaní bolo vyvrátené tvrdenie matky o odporúčaní pedopsychiatričky MUDr. Natálie

Dimovej nehovoriť pred maloletým vôbec o otcovi, kedy lekárka počas výsluchu pred Okresným súdom
Bratislava II dňa 21.10.2019 len odporučila matke maloletému nepripomínať traumatizujúci zážitok z
Budmeríc, nevracať sa k veciam, ktoré sa stali v minulosti, nakoľko dieťa by na ne postupom času
zabudlo. Matka vo svojom vyjadrení síce poukazovala na to, že jej MUDr. Natália Dimová uviedla, že
jej výsluch v znení, ako bol zaprotokolovaný do zápisnice pred Okresným súdom Bratislava II v konaní

sp. zn. 27P/158/2015 dňa 21.10.2019, bol zaprotokolovaný nepravdivo, vytrhnutý z kontextu tak, aby
vyznel v neprospech matky a maloletého, súdu však o tom neposkytla, okrem svojho tvrdenia, žiadne
dôkazy. Zároveň sa súd domnieva, že ak by tomu tak naozaj bolo, táto situácia by bola už riešená
pred Okresným súdom Bratislava II v konaní sp. zn. 27P/158/2015. Nespolupráca matky na obnovení a
rozvíjaní vzájomného vzťahu otca a dieťaťa je zjavná aj z jej ďalšieho správania, keď otcovi nepodáva o

dieťati žiadne bližšie informácie, snáď okrem oznámení o chorobe dieťaťa, a to s odôvodnením, že otec
si tieto informácie zisťuje sám. Matka však opomína skutočnosť, že otec vykonáva dopyty na lekárov,
škôlky či iné inštitúcie práve preto, že od nej samotnej žiadne bližšie správy o dieťati v nijakej forme
nedostáva. Zároveň matka nezaslala otcovi ani jedinú fotografiu či iný obdobný obrazový alebo zvukový
záznam zachytávajúci dieťa a jeho aktuálne prežívanie, čo taktiež svedčí len o deklarovanej, nie však

reálneuskutočňovanejsnahematkybudovaťvzťahotcasosvojímsynom.ZoznaleckéhoposudkuPhDr.
KarolaKleinmanna,akoajzvýsluchuMUDrNatálieDimovejpredOkresnýmsúdomBratislavaIIvkonaní
sp.zn.27P/158/2015vyplynulanevyhnutnosťzabezpečiťmaloletémuriadnuškolskúdochádzku,zaradiť
maloletého do kolektívu, ktoré by mu pomohli prekonať úzkosť, čo však matka nerešpektuje. Matka
súčasne odmieta akúkoľvek formu terapie či odbornej pomoci zameranej na zlepšenie komunikácie

rodičov, kedy sa nepodrobovala výchovnému opatreniu - odbornému poradenstvu na Klinike detskej
psychiatrie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, nariadenému v konaní Okresného
súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o
výchove maloletého a akceptácie druhého rodiča vo výchove maloletého.

45. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je rozhodnutím
súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému dieťa
nie je zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na
realizáciu týchto rodičovských práva povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve
v čase styku s dieťaťom. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41

ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno
od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ Právu styku rodiča s
dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právodieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných
zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať
na pravidelný kontakt rodičia s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne

stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny
zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na
strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť
prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna
nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie

styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom
pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie iným spôsobom, napríklad obmedzením
na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby pri stretávaní. Pre
akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci,
pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich

výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Zároveň je
potrebné zdôrazniť, že úlohou rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom
na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto
rodiča s dieťaťom a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo pozitívny vzťah k tomuto rodičovi.
Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s

dieťaťom, je nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Rodič
navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný napríklad
tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, má z neho strach, zdravotné problémy, psychické
problémy a podobne. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané
dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Je len logické, že

v prípade konfliktného až nenávistného vzťahu medzi rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na vyporiadanie
tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku
je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva,
avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo
prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

46. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života.
Vyhliadky na vytvorenie rodinnoprávnych väzieb medzi rodičom a dieťaťom sa postupne znížia a
napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že
žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu

sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že
„je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od
svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a
prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“.
Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k

dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenie času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa
počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré
nespočívali v osobe oprávneného.

47. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú vážne rozvrátené, rodičia

medzi sebou nekomunikujú, čím dochádza k odcudzeniu dieťaťa a otca, styk maloletého s otcom
sa nevykonáva, čo nepochybne nie je v záujme maloletého. Skutočnosť, že rodičia medzi sebou
nespolupracujú, ich vzťahy sú vážne rozvrátené, však nezbavuje súd povinnosti, aby prijal všetky
nevyhnutné a vhodné opatrenia na to, aby boli udržané rodinné putá medzi maloletým W. a jeho
otcom. Maloletý otca odmieta, nemá k otcovi blízky citový vzťah, dôveru, má z neho strach, na styk

s otcom nie je pripravený, preto je nevyhnutné, aby k obnove, resp. vzniku ich vzájomného vzťahu
došlo postupne, primerane a s dôrazom na citlivý prístup k maloletému, preto je potrebné na čas,
kým sa ich vzájomný vzťah prehĺbi upraviť styk tak, aby sa maloletý cítil pri jeho realizácii bezpečne.
Znalec PhDr. Karol Kleinmann vo vypracovanom znaleckom posudku konštatoval, že otec má základné
psychologické predpoklady vychovávať maloletého, ale traumatické zážitky maloletého dlhodobo

ovplyvňovali a aj do budúcnosti budú ovplyvňovať vzťah a postoj, ktorý k nemu maloletý má a odporúčal
psychoterapiu maloletého psychoterapeutom zapísaným v zozname psychoterapeutov Slovenskej
psychoterapeutickej spoločnosti, ako aj zaradenie maloletého do riadneho vzdelávacieho procesu. Súd
v tomto smere vykonal dopyt na predmetnú inštitúciu za účelom zistenia okruhu psychoterapeutov, ktorízabezpečujú realizáciu styku rodiča s maloletým dieťaťom, z odpovede Slovenskej psychoterapeutickej
spoločnosti však vyplynulo, že takýto znalec v ich zozname zapísaný nie je. Aj znalkyňa PhDr. Katarína
Haidová počas výsluchu pred Okresným súdom Bratislava II v konaní sp. zn. 27P/158/2015 dňa

29.05.2019 konštatovala, že maloletý nie je aktuálne pripravený na styk s otcom, avšak takýto postup
by prichádzal do úvahy za pomoci odborníka, napr. rodinného terapeuta, pomocou ktorého by sa dieťa
postupne včleňovalo medzi oboch rodičov. Zároveň konštatovala, že odopretie kontaktu s otcom by malo
pre psychický vývoj maloletého veľmi neblahé účinky. Súd má však v zmysle záverov znalcov za to,
že pre styk maloletého s otcom je nevyhnutné odborné vedenie, aj keď prostredníctvom psychológa a

sociálnych pracovníčok, ktoré maloletému pomôže prekonať strach z otca a tým aj vyliečiť vzniknutú
traumu. V danej situácii má teda súd za to, že je žiaduce a v záujme maloletého, aby styk prebiehal za
prítomnosti a asistencie odborníkov, aby po dlhom období došlo k reálnemu stretávaniu sa maloletého
s otcom, aby mali šancu začať si budovať vzťah otca so synom, ktorý bol vážne narušený. Súd umožnil
matke podľa okolností, aby bola prítomná pri styku otca s maloletým s tým, že jej prítomnosť nebude
prevyšovať rozsah troch stretnutí, pretože možno dôvodne predpokladať, že uvedená doba je adekvátna

tomu, aby si maloletý na otca zvykol a ďalej mohol styk prebiehať už bez prítomnosti matky, ale pod
dohľadom odborných zamestnancov Centra pre deti a rodiny Bratislava. Súd má za to, že ďalšia
prítomnosť matky pri styku otca s maloletým by bola vzhľadom na vyhrotené vzťahy medzi rodičmi
kontraproduktívna.Jedôvodnépredpokladať,žetaktoupravenýmstykomprídekobnoveniuvzťahuotca
so synom. Zároveň je povinnosťou matky ako rodiča, ktorý má maloletého vo svojej osobnej starostlivosti

a trávi s ním prevažnú väčšinu času pripraviť maloletého na stretnutia s otcom tak, aby sa ho nebál,
chápal jeho úlohu v živote maloletého a stotožnil sa so skutočnosťou, že sa jedná o jemu blízku
osobu, jeho rodiča, ktorý patrí do okruhu jeho najbližších osôb a má právo sa podieľať na jeho výchove
a výžive. Súd nestanovil presné časové obdobie, v rámci ktorého sa bude styk maloletého s otcom
prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Bratislava realizovať. Podľa názoru súdu je najprv potrebné

realizovať stretávanie sa otca s maloletým za odbornej pomoci, ktoré je povinná matka akceptovať
a spolupracovať pri takejto realizácii styku a až po vyhodnotení realizácie styku za odbornej pomoci,
bude možné posúdiť vhodnosť ďalšej úpravy styku otca s maloletým v prípade, ak by konanie o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nebolo dosiaľ právoplatne
skončené.

48. Súd ďalej uvádza, že už znalkyňou PhDr. Katarínou Haidovou v znaleckom posudku č. 12/2017
vypracovanom v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. XXP/XXX/XXXX bolo konštatované,
že nezistila relevantný dôvod na to, aby bol styk medzi otcom a synom akýmkoľvek spôsobom výrazne
obmedzený či dokonca zakázaný, naopak styk dieťaťa s otcom by mal byť čo najčastejší, avšak

toto odporúča až potom, ako bude prvotne vyriešená nefunkčná, vysokokonfliktná interakcia rodičov
za odbornej intervencie príslušníkov zariadenia, kde by sa pracovalo s rodičmi aj s maloletým. K
tomuto malo výrazne napomôcť aj výchovné opatrenie nariadené rodičom a maloletému v konaní
Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX - odborné poradenstvo na Klinike detskej psychiatrie
v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, ktoré sa však nerealizovalo, matka sa na toto

nedostavovala. Keďže maloletý na styk s otcom nie je pripravený, ako to konštatoval v znaleckom
posudku PhDr. Karol Kleinmann, PhD., výchovné opatrenie nariadené v konaní Okresného súdu Senica
pod sp. zn. 2P/58/2016 nesplnilo v tomto smere svoj účel, súd za účelom obnovenia vzťahu medzi
otcom a maloletým upravil styk otca s maloletým formou asistovaného styku pod dohľadom odborných
zamestnancov - psychológa a dvoch sociálnych pracovníčok.

49. V pôvodnom rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa 07.09.2017 tunajší
súd prihliadal na znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí
a klinická psychológia dospelých PhDr. Kataríny Haidovej č. 12/2017 EZD zo dňa 7.6.2017, ktorý
bol vyhotovený v rozvodovom konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Do

konania pod sp. zn. XP/XX/XXXX boli matkou predložené aj dva súkromné znalecké posudky PhDr.
Mgr. Eleny Fortis č. 6/2018 zo dňa 05.02.2018 a č. 7/2019 zo dňa 05.02.2019. V oboch prípadoch
znaleckých posudkov však znalkyňa nevykonala psychodiagnostické vyšetrenie otca (len matky a
maloletého), vychádzala len z údajov poskytnutých matkou a z obsahu dokumentácie spisu Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 27P/158/2015 (z výsluchu znalkyne na pojednávaní pred Okresným súdom

Bratislava II sp. zn. 27P/158/2015 dňa 29.05.2019 vyplynulo, že pri vypracovaní znaleckého posudku
č. 7/2019 zo dňa 05.02.2019 mala k dispozícii len čiastočnú spisovú dokumentáciu), a teda za tejto
situácie, kedy znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis mala k dispozícii len listiny selektívne jej predložené
matkou, nevykonala vyšetrenie otca, neoboznámila sa s celou prejednávanou vecou a skutočnosťami,ktoré uvádzali všetci účastníci konania, súd znalecké posudky nepovažoval za objektívne a komplexne
spracované vo vzťahu k problematike v prejednávanej veci, ktoré by mohli poskytnúť ucelený rozbor
vzťahov maloletého a rodičov navzájom a z uvedeného dôvodu na ne v konaní neprihliadal. Tunajší

súd považoval za nevyhnutné pre objektívne zistenie skutkového stavu veci pribrať do konania nového
znalca za účelom zodpovedania otázok súvisiacich s otázkou úpravy styku maloletého s otcom. Znalec
PhDr. Karol Kleinmann, PhD., ktorý vykonal vyšetrenie oboch rodičov ako i maloletého, vypracoval
znalecký posudok dňa 20.10.2020. Súd tento znalecký posudok považuje za úplný a aktuálny, pričom
podľa názoru súdu, prispel k objektívnemu a spravodlivému rozhodnutiu vo veci. Z uvedených dôvodov

zamietol súd návrh matky na konfrontáciu znalcov, ktorú nepovažuje za potrebnú, ale za nadbytočnú,
ktorá by vzhľadom na časový odstup vypracovania znaleckého posudku ako i rozsahu vyšetrovaných
osôb nič podstatné do konania nepriniesla.

50. Súd zamietol i návrh otca na vypočutie MUDr. Petra Košíka, ktorého výpoveď súd vzhľadom
na predmet konania, doteraz vykonané dôkazy a najmä znalecký posudok PhDr. Karola Kleinmanna

považuje za nedôvodný. Súd sa stotožnil s vyjadrením okresného prokurátora Senica, ktorý výsluch
psychológa Mgr. Maroša Satina považoval za neúčelný, nakoľko tento nie je znalec a nie je spôsobilý
posúdiť otázku styku otca s maloletým. Zároveň podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky s maloletým
preberá len témy, ktoré chce preberať maloletý a rešpektuje skutočnosť, že maloletý sa o otcovi baviť
nechce, takže túto tému spolu neotvárajú. Z uvedeného dôvodu, nakoľko súd nevidel vo výsluchu

psychológaMgr.MarošaSatinaprínospreprebiehajúcekonanieohľadneúpravystykuotcasmaloletým,
súd návrh otca a matky na jeho výsluch zamietol. Súd napokon zamietol aj návrh právnej zástupkyne
matky na vykonanie dôkazu - vyžiadanie zvukového záznamu z Okresného súdu Bratislava II z
pojednávania zo dňa 29.05.2019 sp. zn. XP/XXX/XXXX ohľadom výsluchu znalkyne PhDr. Mgr. Eleny
Fortis k znaleckému posudku č. 7/2019, na ktorý tunajší súd v konaní neprihliadal a z uvedeného dôvodu

ho považoval za neúčelný.

51. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (v skratke „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

52. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP a pretože v konaní vznikli trovy, ktoré platil štát, pričom
znalecké dokazovanie bolo nariadené v prospech oboch, súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu matke
a otcovi každému v rozsahu 50 %. O výške týchto trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom
súde Senica, Nám. oslobodenia č. 1, 905 30 Senica, v piatich vyhotoveniach (§ 362 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku /v skratke „CSP“/).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., a ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí,

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).