Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920010443
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5920010443.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 15. marca 2022 prejednal
odvolanie podané obžalovaným K. N., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 8T/101/2020 z 30.4.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. N. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduRužomberok,sp.zn.8T/101/2020z30.4.2021bolobžalovanýK.N.uznaný
vinným:
v bodoch 1) - 3) z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného do
31.7.2019,
v bode 1) z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona účinného do

31.7.2019
v bode 4) z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do
31.7.2019
v bode 5) z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
v bode 6) zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že:

1.) obž. K. N. dňa 18.10.2018 v nezistenom čase medzi 06.00 h a 08.00 h v rodinnom dome súp. č. XX v
Q., okres W., v ktorom bol obžalovaný K. N. a E. N. spolu ubytovaní v podnájme, prišiel k dverám
ubytovacej časti poškodených manželov S. J., nar. XX.XX.XXXX, a X. J., nar. XX.XX.XXXX, obž. K. N.
vošiel do priestorov, kde bývali poškodení a v tom čase tam aj spali a z priestorov odcudzil peňaženku

s hotovosťou 110,-Eur, občiansky preukaz, vodičský preukaz, platobné karty, kartičku poistenca VšZP,
všetky na meno Ing. X. J., doklady od osobného motorového vozidla, sadu skrutkovačov, sadu
skrutkovačov na jemnú prácu, 8 ks račňových kľúčov, všetko nezistenej značky, akuskrutkovač zn.
Parkside,karbobrúskuzn.Parksideazbierku15ksnáramkovýchhodinieknezistenýchznačiek,digitálny
fotoaparát zn. Olympus, 2 ks ďalekohľadov a kľúče od osobného motorového vozidla zn. FIAT BRAVA,
ev.č. RK124BA, ďalej sa presunul do drevárne nachádzajúcej sa na pozemku rodinného domu, kde

nezisteným spôsobom bez použitia násilia vošiel do priestorov drevárne odkiaľ odcudzil 1 ks búracie
kladivo nezistenej značky, ako bol obž. K. N. u poškodených určitú nezistenú dobu a postupne hľadal
veci na odcudzenie, zo steny obývačky zvesil a odcudzil staršie hodiny s retiazkou na stene, následne
z bytovej jednotky poškodených odišiel aj s odcudzenými vecami v celkovej hodnote
897,90 Eur ku škode S. J., nar. XX.XX.XXXX, a X. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja s trvalým bydliskom v
Q. XX, okres W.,2.) obž. K. N. dňa 18.10.2018 v čase okolo 02.00 z neuzamknutej garáže pri rodinnom dome súp. č.
XXX v Q., okres W., odcudzil horský bicykel zn. Rock Machine Thunder, výr. č. GW13502211, čierno-
modro-bielej farby, v hodnote 320,- Eur spolu s príslušenstvom v hodnote 50,- Eur, a

to takým spôsobom, že na garáži otvoril dvojkrídlové vchodové dvere, ktoré neboli zabezpečené, tam si
sadol na bicykel a odišiel s ním preč, čím spôsobil D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko v Q. XXX,
okres W., škodu vo výške 370,- Eur,

3.) obž. K. N. dňa 18.10.2018 vo večerných hodinách prišiel do pohostinstva RICHARDS PUB v obci

Bobrov, okres Námestovo, kde si sadol do boxu vedľa baru a v čase o 21.06 h využil nepozornosť
a neprítomnosť čašníka, vošiel do priestoru za barovým pultom a zo šuflíka odcudzil peňaženku s
finančnou hotovosťou 240,- Eur, vzápätí z pohostinstva odišiel, následne sa s E. N. stretli na nezistenom
mieste v obci Bobrov a potom odcudzenú peňažnú hotovosť minul pre vlastnú potrebu, čím spôsobil
majiteľke pohostinstva X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko v D., R. P. XXX, škodu vo výške 240,- Eur,

4.) obž. K. N. dňa 04.11.2018 v čase asi o 10.30 h z izby č. 2 v penzióne Ponorka na Nábreží M. R.
Štefánika 5195 v Ružomberku odcudzil mobilný telefón zn. HUAWEI P20 lite 4 Gb single v hodnote 180,-
Eur tak, že pokým sa poškodený S. Z., nar. XX.XX.XXXX, sprchoval a tento mobilný telefón mal položený
na umývadle, obvinený vošiel do kúpeľne a pod zámienkou jeho zapožičania z dôvodu pozerania videa
si ho zobral so súhlasom poškodeného , následne z izby odišiel a ponechal si ho pre vlastnú potrebu, čím

spôsobil S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko v W., D. P. XXX/XX, škodu vo výške 180,- Eur, pričom
tento čin spáchal napriek tomu, že dňa 20.10.2018 bol v čase o 19.15 h sa dopustil obdobného
činu, tým, že v obchodnom dome TESCO, Račianska 9, Bratislava, odcudzil tovar v hodnote 3,81 Eur
a za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov mu bola policajtom pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva

PZ v Bratislave v ten istý deň uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške
30,- Eur, číslo bloku 11195446,
5.) obž. K. N. po tom, čo bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/159/2018
z 24.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom jeho vydania, odsúdený za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace nepodmienečne

so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a dňa 24.10.2018 mu bola
do vlastných rúk doručená písomná výzva na nastúpenie výkonu trestu do Ústavu na výkon väzby v
Bratislave, Chorvátska 5, s nástupom najneskôr do 12.11.2018 v čase od 08.00 h do 15.00 h, do výkonu
trestu odňatia slobody bez vážneho dôvodu v lehote stanovenej súdom nenastúpil, nepožiadal ani o
odklad nástupu trestu a vyhýbal sa mu až do 26.11.2018, kedy bol na základe súdneho

príkazu zatknutý a dňa 27.11.2018 do výkonu trestu dodaný príslušníkmi PZ,

6.) obž. K. N. si od presne nezistenej doby do 18.15 h dňa 26.11.2018 nezisteným spôsobom a na
nezistenom mieste zadovážil a prechovával sklenenú fľašku s obsahom metamfetamín hydrochlorid
(pervitín) o hmotnosti 1,556 gramov látky báza metamfetamínu - 10 mg čistej látky, čo predstavuje

najmenej 31 bežných jednorazových dávok a sklenenú fľaštičku s obsahom metamfetamín hydrochlorid
(pervitín) o hmotnosti 0,715 gramov látky báza metamfetamínu - 10 mg čistej látky, čo predstavuje
najmenej 14 bežných jednorazových dávok, ktorý je uvedený v II. skupine psychotropných látok
uvedenýchvzoznameomamnýchapsychotropnýchlátokzákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, a ktoré na vyzvanie v

zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku vydal dňa 26.11.2018 o 18.15 h operatívnym pracovníkom
OKP Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok.

Za to mu súd podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, §
36písm.l),písm.n)Trestnéhozákona,§37písm.h),písm.m)Trestnéhozákonaa§42ods.1Trestného

zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 7 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 8T/63/2018 zo dňa 4.2.2019, právoplatného 4.2.2019, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšierozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným
S. J., nar. X.X.XXXX a X. J., nar. XX.X.XXXX, obaja s trvalým bydliskom v Q. XX, okres W., vo výške
897,90 eur, poškodenému D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko v Q. XXX, okres W., škodu vo výške
50,- eur, poškodenej X. T., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko v D., R. P. XXX, škodu vo
výške 240,- eur, a poškodenému S. Z., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko v W., D. P. XXX/XX,

škodu vo výške 180,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených S. J., X. J. a S. Z. so zvyškom uplatnených
nárokov náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.

Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Kralovenského (č.l. 417-420
spisu). Úvodom odôvodnenia podaného odvolania obžalovaný opísal časť výrokov napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa. Poukázal na tú skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie
v zmysle ust. § 257 Tr. por., ktoré súd uznesením prijal. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný
spochybnil zákonnosť postupu súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody, a to v súvislosti s výpočtom

zákonom stanovenej trestnej sadzby pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Obžalovaný opísal podstatu svojho predchádzajúceho odsúdenia Okresným súdom Ružomberok na
základe rozsudku, sp.zn. 8T/41/2015 zo dňa 27.4.2016, a to aj v spojení s odsúdením rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/60/2015 zo dňa 7.9.2015 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 3To/149/2015 zo dňa 5.11.2015. Podstatou a obsahom podaného odvolania obžalovaného boli

tvrdenia uvedené v publikácii Právnych listov dňa 3.8.2011 autora JUDr. Petra Šamka, ktorý spochybnil
dôvodnosť judikatúry Najvyššieho súdu SR, a to konkrétne rozhodnutia č. 32, ktoré bolo uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, zošit č. 4/2009. Obžalovaný si osvojil
tvrdeniaautorapublikácie,podľaktorýchzozneniaust.§38ods.7Tr.zák.vyplýva,žezákonodarcadáva
prednosť úprave trestnej sadzby podľa asperačnej zásady pred zvýšením trestnej sadzby postupom

podľa § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák. Takéto tvrdenie je podľa obžalovaného odôvodnené súbehom dvoch
zvýšených trestných sadzieb, pri ktorom sa nepoužije práve § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák. a nie asperačná
zásada, t.j. asperačná zásada sa použije vždy a bez ohľadu na to, či sa použije aj zvýšenie podľa § 38
ods. 4 až 6 Tr. zák. Vzhľadom k tomu, že sa výnimka „dvojitého zvýšenia“ týka len ust. § 38 Tr. zák. a nie
aj asperačnej zásady, je logické, že je uvedená práve v tomto ustanovení, avšak to vôbec neznamená,

že z tohto umiestnenia možno vyvodzovať prednosť § 38 Tr. zák. pred asperačnou zásadou. Obžalovaný
mal za to, že hlavným a najpodstatnejším argumentom podporujúcim to, že asperačná zásada má a
musí mať prednosť pred ust. § 38 Tr. zák., je však to, že ust. § 38 Tr. zák. vôbec nedáva odpoveď na to,
akú trestnú sadzbu ktorého zo zbiehajúcich sa trestných činov, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným,
je nutné upravovať, t.j. podľa ktorej trestnej sadzby sa má ukladať. Na túto otázku dáva odpoveď práve

ust. § 41 Tr. zák., ktoré výslovne stanovuje pravidlá, ako postupovať, keď páchateľ spácha dva alebo
viac trestných činov a ako vybrať trestný čin, podľa ktorého trestnej sadzby sa má trest ukladať.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. s tým, že
je vinný zo spáchania všetkých skutkov, ktoré sa mu v obžalobe kládli za vinu. Preto vyslovil názor,
že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne

znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu „a minori ad maior“, čiže od
menšieho k väčšiemu, použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por.,
keďžeobžalovanýneodvolateľneprijalvšetkyprávneúčinkyuznaniavinybeztoho,abyboloakýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Obžalovaný sa preto v

ďalšej časti odvolania domáhal mimoriadneho zníženia trestu za rovnakých podmienok ako pri schválení
dohody o vine a treste. Poukázal na skutočnosť, že jeho dotknuté priznanie spojené s úprimným
oľutovanímčinumožnozostranysúduvyhodnotiťakopoľahčujúcuokolnosť,atonapriekmimoriadnemu
zníženiu trestu.
Navrhol preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného

súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry tak, že podané odvolanie
obžalovaného považuje za nedôvodné, nakoľko súd mu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranicizákonom stanovenej trestnej sadzby, dôvodne zvýšenej o jednu polovicu podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. Preto
navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo
v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že odvolanie obžalovaného
nepovažuje za dôvodné, rozsudok okresného súdu je zákonný vo všetkých jeho výrokoch, nie sú
dané dôvody na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, a preto navrhla jeho odvolanie zamietnuť
ako nedôvodné.

Poškodená S. J. uviedla, že jej to je v podstate jedno, prejavila ľútosť nad obžalovaným s
tým, aby sa v budúcnosti obdobných činov nedopúšťal.

Poškodená X. T. uviedla, že necháva rozhodnutie na krajský súd, aby rozhodol o odvolaní obžalovaného
a osobne by privítala, aby sa obžalovaný zamestnal a splatil spôsobenú škodu.

Poškodený D. H. uviedol, že spočiatku si myslel, že uložený trest je neprimeraný, ale keď zistil, že
obžalovaný bol v minulosti 5-krát súdne trestaný, považuje napadnutý trest odňatia slobody za zákonný
a primeraný, a to aj s prihliadnutím na zásadu trikrát a dosť.

Obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomného odôvodnenia odvolania a v zmysle
jeho dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o uloženom
treste a rozhodol o uložení primeraného trestu odňatia slobody v zmysle odvolania.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku,
ktorý sa týkal uloženého trestu odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní

viny a prijatí trestu. V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných
činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom

pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré okresný súd uznesením podľa § 257 Tr. por. prijal. Z
uvedeného dôvodu sa dokazovanie na súde prvého stupňa vykonalo len v súvislosti s uloženým trestom.Okresný súd správne ustálil, že v trestnom stíhaní obžalovaného existoval vyrovnaný pomer
priťažujúcichokolnostípodľa§38ods.2Tr.zák.Vtrestnomstíhaníobžalovanéhobolazistenáexistencia
dvoch poľahčujúcich okolností, a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Zároveň boli správne ustálené aj dve priťažujúce
okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestný činov) a podľa § 37 písm. m) Tr. zák.
(bol už za trestný čin odsúdený). Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním obžalovaného ďalej
zistil, že tento bol v minulosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/41/2015 zo

dňa 27.4.2016, právoplatným toho istého dňa, za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Uvedeným rozsudkom okresný súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Ružomberok, sp.zn. 8T/60/2015 zo dňa 7.9.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn.
3To/149/2015 zo dňa 5.11.2015, a to vo výroku o treste, ktorým mu bol uložený úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Pre uvedené skutočnosti krajský súd dospel k
záveru, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu správne postupoval aj v zmysle už citovaného znenia
ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. a dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšil o jednu polovicu.

Zo spisového materiálu mal krajský súd ďalej jednoznačne preukázané, že obžalovaný bol rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/63/2018 zo dňa 4.2.2019, právoplatným toho istého dňa,
uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. a bol

mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil
výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/57/2018 zo dňa
18.7.2018,právoplatným27.11.2018,ktorýmbolobžalovanémuuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere
10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

a zároveň bol zrušený aj výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp.zn.
0T/159/2018 zo dňa 24.10.2018, právoplatným toho istého dňa, ktorým mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný sa súčasne stíhaných skutkov dopustil v
mesiacoch október až november 2018 (6 skutkov), postupoval správne aj pri ukladaní súhrnného trestu
v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zák. Pochybenie súdu prvého stupňa však spočívalo pri ukladaní trestu
v opomenutí aplikovania ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého, okrem iného, ak súd ukladá úhrnný

trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom,
spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Takéto označené pochybenie okresného
súdu však nebolo možné v odvolacom konaní na krajskom súde napraviť z dôvodu absencie podaného
odvolania prokurátora, a to v neprospech obžalovaného.

Pokiaľ sa týka prezentovaného názoru obžalovaného v podanom odvolaní o správnom postupe pri
zvyšovaní zákonom ustanovenej trestnej sadzby, tento vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný. Súdy SR
sú okrem znenia Ústavy SR, platných a účinných zákonov, ako aj iných predpisov vo svojej rozhodovacej
činnosti viazané aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR, a to konkrétne rozhodnutím č. 32, ktoré bolo

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, zošit č. 4/2009. Podľa tejto
judikatúry:
I.Akprirozhodovaníotrestemajúbyťpoužitéustanoveniaoúpravetrestnejsadzbyuvedenejvosobitnej
časti Trestného zákona z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Trestného zákona, §
39 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona, konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí

tak, že najprv sa urobí príprava trestnej sadzby podlá príslušných ustanovení § 38 Trestného zákona.
Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona
a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona.II. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona a zníženie
dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona sa vykoná len s prihliadnutím
na upravenú hornú, resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie § 38 ods. 8 veta za

bodkočiarkou Trestného zákona sa v týchto prípadoch nepoužije.
III. Pod pojmom zákonom stanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia slobody uvedená
v osobitnej časti Trestného zákona po jej úprave podľa ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona;
to neplatí, pokiaľ ide o zločin, ktorý sa považuje za obzvlášť závažný v zmysle § 11
ods. 3 Trestného zákona.

Z citovaného rozhodnutia č. 32/2009 je teda bez pochýb zrejmé, že už v minulosti boli argumenty
podaného odvolania obžalovaného zo strany Najvyššieho súdu SR vybavené, a to s takým záverom,
podľa ktorého v konkrétnom trestnom stíhaní pri ukladaní trestu postupoval okresný súd. Z uvedených
dôvodov sa preto krajský súd stotožnil so spôsobom úpravy zákonom ustanovenej trestnej sadzby
zo strany prvostupňového súdu a odvolanie obžalovaného aj v tejto časti považoval za nedôvodné.

Záverom je potrebné k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody a úvahám uvedeným v tejto
súvislosti v podanom odvolaní doplniť, že takýto postup podľa § 39 Tr. zák. je súdu umožnený ako
fakultatívny. Zo spisového materiálu a aktuálneho odpisu registra trestov mal krajský súd
preukázané, že obžalovaný bol v minulosti 5-krát súdne trestaný, a to tak, ako to už bolo spomenuté
aj v odôvodnení tohto uznesenia, resp. rozsudku súdu prvého stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd

dospel k záveru, že u osoby obžalovaného nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody podľa § 39 Tr. zák., a to ani v súvislosti s postupom podľa § 257 Tr. por.
a zistenými poľahčujúcimi okolnosťami. Predchádzajúce uložené tresty nemali na osobu obžalovaného
prevýchovný účinok a osobu K. N. odvolací súd vyhodnotil ako silne kriminálne narušenú. Tento má
neustále sklony k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti prevažne majetkovej a násilnej povahy, ako aj

trestnej činnosti spojenej s ohrozovaním života a zdravia. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
by bolo preto v konkrétnom trestnom stíhaní obžalovaného popretím účelu obsahu ust. § 39 Tr. zák.,
resp. porušením platných zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák.

Krajský súd sa starostlivo zaoberal aj výrokom napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný na výkon

trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
V tejto súvislosti nezistil pochybenie okresného súdu pri aplikácii ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák., nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súčasne súdeného trestného
činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pre uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného K. N. zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.,
pretože nie je dôvodné.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.